4. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.
Á, nech sa páči, pardon, pán poslanec Dostál.

Chcel by som pred vystúpením v zmysle čl. 6 ods. 1 oznámiť možný osobný záujem, keďže som vyštudoval právnickú fakultu a možnože sa niekedy budem uchádzať možno byť advokátskym koncipientom. Chcel by som predovšetkým podporiť tento návrh zákona a zmeniť dôsledky novely, ktorú schválil parlament v roku 2012 v počiatočnom období pôsobenia druhej vlády Roberta Fica.
Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.
V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.
Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.
Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.
Ďakujem.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Podobne deklarujem konflikt záujmov, ale v opačnom garde, ako kolega Dostál. Som advokát a teda zamestnávateľ aj v súčasnosti jedného koncipienta. Musím súhlasiť s tým, čo uviedol kolega Dostál. Tento zákon plní iný ako deklarovaný účel a jeho dôsledkom alebo ten zákon, ktorý má tento návrh zákona zmeniť, plní iný účel ako deklarovaný účel. A jeho dôsledkom naozaj nie je žiadne zlepšenie kvality advokátskych služieb. Naopak. Myslím si, že ak chceme zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v advokácii, musíme zlepšiť kvalitu našich škôl, ktoré sú otrasné, pokiaľ ide o prípravu advokátov. A musíme zvýšiť úroveň právneho štátu, pretože advokáti v podstate do veľkej miery nerobia nič, len vybavujú. Neriešia právne problémy, len vybavujú. Keď niekto chce riešiť právne problémy, tak musí robiť buď právne veci, ktoré nesúvisia s naším právnym prostredím alebo hlavne nie so súdmi, alebo musí pracovať pre klientov, ktorí majú právne potreby v zahraničí. Preto sa prihováram za to, aby sme aj v prostredí advokácie riešili problémy naozaj a nie zdanlivo. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som len na záver teda k tomuto návrhu zákona povedal, že máme veľmi šikovných mladých ľudí na Slovensku a verím, že ako európska krajina vytvoríme porovnateľné podmienky pre našich mladých ľudí, aby pre práve rozvoj aj tejto svojej kariéry nemuseli odchádzať do zahraničia, ale mohli sa rozvíjať tu. A vidím a aj vďaka tomu, ako sme počuli príspevky v rozprave, že nie sú k tomu žiadne nejaké výhrady. Tak verím, že toto sa odrazí aj v hlasovaní a že to podporíte. Ďakujem.

Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 79. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 78. Chcem sa opýtať, kto zastupuje pána poslanca Lipšica pri predkladaní tohto návrhu? Tlač 79, pán poslanec. Tlač 79.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a o zmene zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 79.)

Ďakujem. Tlač 79. Poprosím vás chvíľočku. Sedemdesiatdeväť. Áno. Ospravedlňujem sa za malé zdržanie. Technika tu zlyháva. Dobre.
Takže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic.
Cieľom tohto predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Dopad na štátny rozpočet je neutrálny až pozitívny, keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skončil som.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeniu návrhu tohto zákona.
Návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.