4. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
20.5.2016 o 12:45 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Chcel by som pred vystúpením v zmysle čl. 6 ods. 1 oznámiť možný osobný záujem, keďže som vyštudoval právnickú fakultu a možnože sa niekedy budem uchádzať možno byť advokátskym koncipientom. Chcel by som predovšetkým podporiť tento návrh zákona a zmeniť dôsledky novely, ktorú schválil parlament v roku 2012 v počiatočnom období pôsobenia druhej vlády Roberta Fica.
Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.
V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.
Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.
Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
12:44
Vystúpenie 12:44
Ondrej DostálAko spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, určiť ho za gestorský a stanoviť lehotu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom návrhu zákona je skrátiť trvanie praxe advokátskych koncipientov na tri roky.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, určiť ho za gestorský a stanoviť lehotu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
12:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:45
Ondrej DostálTouto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov...
Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.
V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.
Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.
Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
20.5.2016 o 12:45 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Chcel by som pred vystúpením v zmysle čl. 6 ods. 1 oznámiť možný osobný záujem, keďže som vyštudoval právnickú fakultu a možnože sa niekedy budem uchádzať možno byť advokátskym koncipientom. Chcel by som predovšetkým podporiť tento návrh zákona a zmeniť dôsledky novely, ktorú schválil parlament v roku 2012 v počiatočnom období pôsobenia druhej vlády Roberta Fica.
Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.
V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.
Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.
Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.
Ďakujem.
Rozpracované
12:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:51
Alojz BaránikVystúpenie s faktickou poznámkou
20.5.2016 o 12:51 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem. Podobne deklarujem konflikt záujmov, ale v opačnom garde, ako kolega Dostál. Som advokát a teda zamestnávateľ aj v súčasnosti jedného koncipienta. Musím súhlasiť s tým, čo uviedol kolega Dostál. Tento zákon plní iný ako deklarovaný účel a jeho dôsledkom alebo ten zákon, ktorý má tento návrh zákona zmeniť, plní iný účel ako deklarovaný účel. A jeho dôsledkom naozaj nie je žiadne zlepšenie kvality advokátskych služieb. Naopak. Myslím si, že ak chceme zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v advokácii, musíme zlepšiť kvalitu našich škôl, ktoré sú otrasné, pokiaľ ide o prípravu advokátov. A musíme zvýšiť úroveň právneho štátu, pretože advokáti v podstate do veľkej miery nerobia nič, len vybavujú. Neriešia právne problémy, len vybavujú. Keď niekto chce riešiť právne problémy, tak musí robiť buď právne veci, ktoré nesúvisia s naším právnym prostredím alebo hlavne nie so súdmi, alebo musí pracovať pre klientov, ktorí majú právne potreby v zahraničí. Preto sa prihováram za to, aby sme aj v prostredí advokácie riešili problémy naozaj a nie zdanlivo. Ďakujem.
Rozpracované
12:53
Uvádzajúci uvádza bod 12:53
Eduard HegerĎakujem. Ja by som len na záver teda k tomuto návrhu zákona povedal, že máme veľmi šikovných mladých ľudí na Slovensku a verím, že ako európska krajina vytvoríme porovnateľné podmienky pre našich mladých ľudí, aby pre práve rozvoj aj tejto svojej kariéry nemuseli odchádzať do zahraničia, ale mohli sa rozvíjať tu. A vidím a aj vďaka tomu, ako sme počuli príspevky v rozprave, že nie sú k tomu žiadne nejaké výhrady. Tak verím, že toto sa odrazí aj v hlasovaní a že to podporíte. Ďakujem.
Rozpracované
12:55
Uvádzajúci uvádza bod 12:55
Eduard HegerTakže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu...
Takže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic.
Cieľom tohto predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Dopad na štátny rozpočet je neutrálny až pozitívny, keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skončil som.
Ďakujem. Tlač 79. Poprosím vás chvíľočku. Sedemdesiatdeväť. Áno. Ospravedlňujem sa za malé zdržanie. Technika tu zlyháva. Dobre.
Takže, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku a zmene zákona č. 3, pardon, č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Daniel Lipšic.
Cieľom tohto predloženého návrhu novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku je sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná. Návrh novely zákona zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Dopad na štátny rozpočet je neutrálny až pozitívny, keďže sa predpokladá, že sa zamedzí neobvyklým obchodným operáciám a príjmom z nelegálnej činnosti. Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skončil som.
Rozpracované
12:58
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:58
Alojz BaránikNávrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a...
Návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
20.5.2016 o 12:58 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeniu návrhu tohto zákona.
Návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:01
Zmluva...
Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje všetky jadrové skúšky, a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Slovenská republika považuje túto zmluvu za dôležitú súčasť režimu nešírenia zbraní hromadného ničenia, ktorý je pilierom globálnej bezpečnosti a medzinárodnej stability. Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vznikne Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok so sídlom vo Viedni, ktorej členmi by mala byť väčšina členských štátov Organizácie spojených národov. Do doby, kedy organizácia formálne vznikne, bola vytvorená Prípravná komisia organizácie a Dočasný technický sekretariát. Prípravná komisia je oprávnená uzatvárať a vykonávať medzinárodné zmluvy.
Slovensko od začiatku podporuje činnosť Prípravnej komisie CTBTO, ako aj Dočasného technického sekretariátu, ktoré boli vytvorené s mandátom vybudovať medzinárodný monitorovací systém a vycvičiť inšpektorov budúcej organizácie pre výkon inšpekcií na mieste. Tieto prvky verifikačného režimu zmluvy majú byť plne funkčné najneskôr v čase nadobudnutia platnosti zmluvy.
Slovenská republika v minulosti organizovala niekoľko výcvikových a školiacich aktivít, ktorých účelom bolo vyškoliť budúcich inšpektorov. O pokračovanie a rozšírenie spolupráce majú záujem obidve strany, Prípravná komisia CTBTO, ako aj Slovenská republika.
Komparatívne výhody Slovenskej republiky, akými sú finančná výhodnosť, geografická blízkosť k sídlu organizácie, či vysoká odborná spolupráca na jednej strane a aktuálne potreby Dočasného technického sekretariátu na strane druhej, otvárajú možnosti spolupráce s vyššou pridanou hodnotou v zahranično-politickej, ako aj v ekonomickej dimenzii. Obidve strany sa preto dohodli na formalizovaní spolupráce vo forme uzavretia bilaterálnej dohody. Dohoda vytvára rámcové podmienky pre organizovanie výcvikových aktivít pre inšpektorov a zároveň vytvára priestor aj pre rozšírenie spolupráce v oblastiach, o ktoré Dočasný technický sekretariát prejaví záujem.
Po tom, ako s uzavretím dohody vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky 21. októbra 2015, som ju 18. novembra 2015 na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podpísal. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohoda medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Keďže dohoda je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste a súčasne, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste.
Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje všetky jadrové skúšky, a to ako pre vojenské, tak aj pre civilné účely. Slovenská republika považuje túto zmluvu za dôležitú súčasť režimu nešírenia zbraní hromadného ničenia, ktorý je pilierom globálnej bezpečnosti a medzinárodnej stability. Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vznikne Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok so sídlom vo Viedni, ktorej členmi by mala byť väčšina členských štátov Organizácie spojených národov. Do doby, kedy organizácia formálne vznikne, bola vytvorená Prípravná komisia organizácie a Dočasný technický sekretariát. Prípravná komisia je oprávnená uzatvárať a vykonávať medzinárodné zmluvy.
Slovensko od začiatku podporuje činnosť Prípravnej komisie CTBTO, ako aj Dočasného technického sekretariátu, ktoré boli vytvorené s mandátom vybudovať medzinárodný monitorovací systém a vycvičiť inšpektorov budúcej organizácie pre výkon inšpekcií na mieste. Tieto prvky verifikačného režimu zmluvy majú byť plne funkčné najneskôr v čase nadobudnutia platnosti zmluvy.
Slovenská republika v minulosti organizovala niekoľko výcvikových a školiacich aktivít, ktorých účelom bolo vyškoliť budúcich inšpektorov. O pokračovanie a rozšírenie spolupráce majú záujem obidve strany, Prípravná komisia CTBTO, ako aj Slovenská republika.
Komparatívne výhody Slovenskej republiky, akými sú finančná výhodnosť, geografická blízkosť k sídlu organizácie, či vysoká odborná spolupráca na jednej strane a aktuálne potreby Dočasného technického sekretariátu na strane druhej, otvárajú možnosti spolupráce s vyššou pridanou hodnotou v zahranično-politickej, ako aj v ekonomickej dimenzii. Obidve strany sa preto dohodli na formalizovaní spolupráce vo forme uzavretia bilaterálnej dohody. Dohoda vytvára rámcové podmienky pre organizovanie výcvikových aktivít pre inšpektorov a zároveň vytvára priestor aj pre rozšírenie spolupráce v oblastiach, o ktoré Dočasný technický sekretariát prejaví záujem.
Po tom, ako s uzavretím dohody vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky 21. októbra 2015, som ju 18. novembra 2015 na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podpísal. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dohoda medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Keďže dohoda je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste a súčasne, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som.
Rozpracované
9:05
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:05
Milan PanáčekNávrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 40 z 22. apríla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 12. mája 2016 č. 9, výbor pre hospodárske záležitosti z 12. mája 2016 č. 8, výbor pre obranu a bezpečnosť z 11. mája 2016 č. 7 a zahraničný výbor uznesením č. 8 z 20. mája 2016 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 12 z 20. mája 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
24.5.2016 o 9:05 hod.
Ing.
Milan Panáček
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 40 z 22. apríla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 12. mája 2016 č. 9, výbor pre hospodárske záležitosti z 12. mája 2016 č. 8, výbor pre obranu a bezpečnosť z 11. mája 2016 č. 7 a zahraničný výbor uznesením č. 8 z 20. mája 2016 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 12 z 20. mája 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Rozpracované
9:09
Aktuálnu výročnú správu schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 24. februára 2016. Správa pozostáva z príspevkov jednotlivých rezortov. Jedná sa o spoločný dokument celej štátnej správy. Popri prioritách, ktoré nás čakajú v roku 2016, obsahuje výročná správa aj hodnotenie uplynulého roka z pohľadu najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie. Ide tak o materiál poskytujúci komplexný prehľad, vrátane príprav na naše predsedníctvo.
V pléne Európskeho parlamentu bol 27. októbra 2015 predstavený Pracovný program Európskej komisie na rok 2016. Komisia v ňom stanovila 10 priorít, ktoré podrobnejšie rozpracovala v 23 kľúčových iniciatívach, pričom pri všetkých aktivitách kladie dôraz na agendu lepšej regulácie. Viaceré iniciatívy budú mať presah na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Oceňujeme päť hlavných oblastí, na ktoré bude Európska komisia klásť dôraz pri plnení pracovného programu, ktorými sú: riešenie utečeneckej krízy, podpora nezamestnanosti, podpora rastu a investícií, energetická únia, program pre nové zručnosti, spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie.
Formálna a obsahová štruktúra výročnej správy korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál rovnako mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2015 s členením podľa jednotlivých inštitúcií Európskej únie a reflektuje aj na šesť príloh pracovného programu Komisie, kde určuje gestorstvo orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
V hodnotenom období čelila Európska únia viacerým výzvam. Eurozóna naďalej nie je v ideálnej kondícii, kroky Európskej centrálnej banky zatiaľ neprinášajú dostatočný impulz na zvrátenie deflácie a s ňou spojený slabý hospodársky rast. Ako člen eurozóny presadzovala Slovenská republika zodpovednou politikou udržanie stability spoločnej meny.
Okrem pretrvávajúcich problémov eurozóny a vzrastajúcej hrozbe terorizmu po útokoch v Paríži a Bruseli čelila Európska únia predovšetkým migračnej kríze. Môžeme konštatovať, že sa v otázke migrácie do Európskej únie pozície viacerých členských krajín priblížili k východiskovej pozícii Slovenskej republiky, ktorá od začiatku kládla dôraz na riešenie príčin migrácie a nielen jej dôsledkov. V priebehu roku 2015 sme zdôrazňovali, že riešiť nelegálnu migráciu v takomto rozsahu možno len komplexným spôsobom, vrátane spolupráce s tretími krajinami a zabezpečením ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Schengen ako jeden z pilierov Európskej únie pritom musí zostať zachovaný.
Koncom roku 2015 sa začali rokovania so Spojeným kráľovstvom ohľadom britských návrhov na reformu Európskej únie. Z hľadiska záujmov občanov Slovenska bola najcitlivejšou sociálna agenda. Aj vďaka spoločnému postupu krajín Vyšehradskej štvorky bolo možné vyrokovať také znenie dohody, ktoré považujeme za dobrý kompromis. Dohoda bola prijatá na februárovom zasadnutí Európskej rady a mala by umožniť premiérovi Cameronovi viesť aktívnu proeurópsku predreferendovú kampaň. Akýkoľvek výsledok referenda, ktoré sa bude konať 23. júna tohto roku, bude mať vplyv a dopad na celkovú atmosféru v Únii, ako aj na naše predsedníctvo. Program predsedníctva bude predložený vláde na schválenie až 30. júna 2016, tak, aby zohľadňoval výsledok referenda v Spojenom kráľovstve.
Rok 2015 a prvý polrok 2016 sú obdobím finalizácie príprav na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Výročná správa kladie dôraz pri identifikovaní priorít na rok 2016 práve na prípravu predsedníctva.
Pripomeniem, že vláda Slovenskej republiky vymenovala štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Zároveň bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí zriadený sekretariát slovenského predsedníctva. Personálne boli posilnené ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy. Deviateho mája bol spustený oficiálny web slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
V roku 2015 bola značná pozornosť venovaná obsahovej stránke príprav na výkon nášho predsedníctva v Rade EÚ. V spolupráci s partnermi v Triu, to znamená, s Holandskom a Maltou a tiež s inštitúciami Európskej únie sme vypracovali spoločný 18-mesačný program Tria od 1. januára 2016 do 30. júna 2017.
V Bratislave sa počas predsedníctva uskutoční približne 200 podujatí, z toho 19 ministerských podujatí a približne 180 podujatí na pracovnej úrovni (výjazdové zasadnutia pracovných skupín, semináre či konferencie). V oblasti parlamentnej dimenzie sa uskutoční 7 podujatí, z toho 5 v roku 2016 a 2 v roku 2017. V súvislosti s organizáciou podujatí slovenského predsedníctva na Slovensku sa celkove očakáva účasť približne 20 000 delegátov.
Na záver by som chcel zdôrazniť význam a úlohu komunikácie Národnej rady SR s Európskym parlamentom pre úspech nášho predsedníctva. Politická váha Európskeho parlamentu dlhodobo kontinuálne narastá a to nielen v legislatívnej oblasti, ale aj pri kľúčových rozhodnutiach, akými sú napríklad voľba predsedu Európskej komisie. Pozitívny rozvoj pracovných kontaktov v rámci parlamentnej dimenzie môže byť preto kľúčový pre úspech nášho predsedníctva, ako aj pre celkovú atmosféru s ním spájanú. Význam parlamentných kontaktov už teraz potvrdzujú májové návštevy dvoch výborov Európskeho parlamentu na Slovensku, ako aj nadchádzajúca návšteva predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorá sa uskutoční už tento štvrtok.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.
A ak dovolíte, uvediem zároveň informáciu o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. A som rád, že môžem dnes tu na tomto mieste priblížiť súčasný stav príprav programu predsedníctva, ktorý bude vláda schvaľovať, ako som už uviedol, 30. júna 2016.
Príprava programu slovenského predsedníctva je v súčasnosti našou najvýznamnejšou prioritou. Do obsahovej prípravy sú intenzívne zapojené všetky rezorty, ako aj ostatné orgány štátnej správy.
Pripomínam, že len týždeň pred začiatkom slovenského predsedníctva sa uskutoční referendum v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v Európskej únii. Pozitívny aj eventuálne negatívny výsledok referenda bude mať vplyv na následný vývoj v Európskej únii. V prípade hlasovania za zotrvanie v Únii nás čaká implementácia dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, negatívny výsledok by bol výzvou pre celú integráciu, keďže zatiaľ neexistuje precedens vystúpenia krajiny z Európskej únie. Termín schvaľovania programu slovenského predsedníctva je preto stanovený až na obdobie po tomto referende.
Rád by som zdôraznil, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ nemá hájiť národné záujmy, ale má podporovať záujmy celej Európskej únie. Máme vystupovať ako čestný sprostredkovateľ.
Myslím, že všetci sme si vedomí, že naše predsedníctvo prichádza v čase, keď Európska únia čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej celkovú odolnosť, či už je to grécka kríza, migračná vlna alebo teroristické útoky.
Slovenské predsedníctvo preto prinesie do Európskej únie pozitívnu agendu. Vynaložíme maximálne úsilie na podporu európskych projektov, ktoré umožnia naplno využiť potenciál jednotného trhu a podporiť ho o nové piliere. Našou ambíciou bude presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju Európskej únie a zabránia jej ďalšej fragmentácii.
Výber prioritných tém, ktoré budú v popredí počas nášho predsedníctva, bol motivovaný tromi vzájomne prepojenými princípmi:
1. Dosahovanie konkrétnych výsledkov. Chceme byť pragmatické predsedníctvo a zamerať sa na oblasti, v ktorých dokážeme priniesť hmatateľné výsledky.
2. Prekonávanie fragmentácie v Európskej únii. Vynaložíme maximálne úsilie na dosiahnutie takých riešení, ktoré budú prijateľné pre všetky členské štáty a zároveň pre Úniu ako celok.
3. Zameranie na občana.
Program slovenského predsedníctva bude zameraný na 4 ústredné témy:
1. Prioritnou témou nášho predsedníctva bude hospodársky silná Únia. Významné miesto budú mať iniciatívy podporujúce priaznivé prostredie pre investície. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie, vrátane fiškálnej integrácie. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov ako hlavných tvorcov pracovných miest zjednodušením prístupu k ich financovaniu. Cieľom slovenského predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie kapitálových trhov.
Ako tzv. jesenné predsedníctvo nás čaká aj povinná jazda v podobe náročných negociácií o rozpočte Európskej únie na rok 2017, ktorý tentokrát bude pravdepodobne politicky prepojený aj so strednodobým preskúmaním Viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020.
2. Vnútorný trh sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Aby sme však využili jeho plný potenciál, musí sa prispôsobiť novej realite. Preto je víziou nášho predsedníctva ďalší rozvoj projektov, akými sú Energetická únia a Jednotný digitálny trh. Práve Jednotný digitálny trh vnímame ako pozitívnu agendu a jedinečnú príležitosť pre Európu. Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky. Energetická únia bude dôležitou témou slovenského predsedníctva z logických dôvodov. Ako nám Európska komisia avizovala, slovenské predsedníctvo bude pri Energetickej únii kľúčovým semestrom, v ktorom budú predstavené hlavné návrhy. Naším cieľom zostáva bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov.
3. Našou ambíciou bude nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude vychádzať z komplexného prístupu založeného na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a spolupráci s tretími krajinami. Očakávame, že počas nášho predsedníctva začne fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá zlepší schopnosť Európskej únie riadiť vonkajšie hranice a vykonávať návraty nelegálnych migrantov. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na pozitívnu agendu a legálnu migráciu s cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov či podnikatelia.
4. Nachádzame sa v období výrazných zmien geopolitickej reality. Preto je zvýšená miera angažovanosti Únie nevyhnutnou pre zachovanie jej postavenia ako globálneho hráča. Cieľom EÚ je stabilizácia jej najbližšieho susedstva. Slovenské predsedníctvo preto podporí aktívnu realizáciu revidovanej Európskej susedskej politiky. Politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom Európskej únie vo vzťahu ku krajinám v susedstve. Preto sa zameriame na udržanie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania.
Slovenské predsedníctvo bude tiež podporovať agendu obchodnej politiky. V popredí sú predovšetkým bilaterálne dohody o voľnom obchode s tretími krajinami. Za kľúčové sú považované rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi, tzv. dohoda TTIP, ako aj schvaľovací proces Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou, dohoda CETA. Aj to chcem zdôrazniť, že kompetencie predsedníctva sú v tejto oblasti obmedzené, pretože samotné rokovanie vedie v mene Európskej únie Európska komisia, ktorá je poverená mandátom, ktorý jej dali členské štáty Európskej únie v júni 2013. Keďže predsedníctvo nevedie rokovania so Spojenými štátmi, úlohou nášho predsedníctva bude napĺňať úlohu čestného sprostredkovateľa EÚ a informovať členské krajiny o priebehu rokovaní.
Dodávam, že program slovenského predsedníctva budeme počas medzirezortného pripomienkového konania zasielať aj parlamentným stranám a teda vám všetkým na vyjadrenie.
Záverom by som ešte raz pripomenul, že naše predsedníctvo sa netýka len Bruselu a Štrasburgu a Luxemburgu, ale dôležitým dejiskom bude aj Bratislava. Ešte raz opakujem, že počas predsedníctva sa v Bratislave uskutoční 19 ministerských podujatí, 180 podujatí na pracovnej úrovni a 7 podujatí parlamentnej dimenzie a očakávame na Slovensku účasť približne 20 000 delegátov z krajín Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás skutočne dynamické obdobie, preto sa teším na pokračovanie vzájomnej spolupráce.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je štandardným materiálom, ktorý Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky každoročne predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky a následne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 7. marca 2013.
Aktuálnu výročnú správu schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 24. februára 2016. Správa pozostáva z príspevkov jednotlivých rezortov. Jedná sa o spoločný dokument celej štátnej správy. Popri prioritách, ktoré nás čakajú v roku 2016, obsahuje výročná správa aj hodnotenie uplynulého roka z pohľadu najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde Európskej únie. Ide tak o materiál poskytujúci komplexný prehľad, vrátane príprav na naše predsedníctvo.
V pléne Európskeho parlamentu bol 27. októbra 2015 predstavený Pracovný program Európskej komisie na rok 2016. Komisia v ňom stanovila 10 priorít, ktoré podrobnejšie rozpracovala v 23 kľúčových iniciatívach, pričom pri všetkých aktivitách kladie dôraz na agendu lepšej regulácie. Viaceré iniciatívy budú mať presah na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Oceňujeme päť hlavných oblastí, na ktoré bude Európska komisia klásť dôraz pri plnení pracovného programu, ktorými sú: riešenie utečeneckej krízy, podpora nezamestnanosti, podpora rastu a investícií, energetická únia, program pre nové zručnosti, spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie.
Formálna a obsahová štruktúra výročnej správy korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijatých a plánovaných opatreniach podľa sektorálnych politík. Materiál rovnako mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2015 s členením podľa jednotlivých inštitúcií Európskej únie a reflektuje aj na šesť príloh pracovného programu Komisie, kde určuje gestorstvo orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
V hodnotenom období čelila Európska únia viacerým výzvam. Eurozóna naďalej nie je v ideálnej kondícii, kroky Európskej centrálnej banky zatiaľ neprinášajú dostatočný impulz na zvrátenie deflácie a s ňou spojený slabý hospodársky rast. Ako člen eurozóny presadzovala Slovenská republika zodpovednou politikou udržanie stability spoločnej meny.
Okrem pretrvávajúcich problémov eurozóny a vzrastajúcej hrozbe terorizmu po útokoch v Paríži a Bruseli čelila Európska únia predovšetkým migračnej kríze. Môžeme konštatovať, že sa v otázke migrácie do Európskej únie pozície viacerých členských krajín priblížili k východiskovej pozícii Slovenskej republiky, ktorá od začiatku kládla dôraz na riešenie príčin migrácie a nielen jej dôsledkov. V priebehu roku 2015 sme zdôrazňovali, že riešiť nelegálnu migráciu v takomto rozsahu možno len komplexným spôsobom, vrátane spolupráce s tretími krajinami a zabezpečením ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Schengen ako jeden z pilierov Európskej únie pritom musí zostať zachovaný.
Koncom roku 2015 sa začali rokovania so Spojeným kráľovstvom ohľadom britských návrhov na reformu Európskej únie. Z hľadiska záujmov občanov Slovenska bola najcitlivejšou sociálna agenda. Aj vďaka spoločnému postupu krajín Vyšehradskej štvorky bolo možné vyrokovať také znenie dohody, ktoré považujeme za dobrý kompromis. Dohoda bola prijatá na februárovom zasadnutí Európskej rady a mala by umožniť premiérovi Cameronovi viesť aktívnu proeurópsku predreferendovú kampaň. Akýkoľvek výsledok referenda, ktoré sa bude konať 23. júna tohto roku, bude mať vplyv a dopad na celkovú atmosféru v Únii, ako aj na naše predsedníctvo. Program predsedníctva bude predložený vláde na schválenie až 30. júna 2016, tak, aby zohľadňoval výsledok referenda v Spojenom kráľovstve.
Rok 2015 a prvý polrok 2016 sú obdobím finalizácie príprav na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Výročná správa kladie dôraz pri identifikovaní priorít na rok 2016 práve na prípravu predsedníctva.
Pripomeniem, že vláda Slovenskej republiky vymenovala štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Zároveň bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí zriadený sekretariát slovenského predsedníctva. Personálne boli posilnené ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy. Deviateho mája bol spustený oficiálny web slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
V roku 2015 bola značná pozornosť venovaná obsahovej stránke príprav na výkon nášho predsedníctva v Rade EÚ. V spolupráci s partnermi v Triu, to znamená, s Holandskom a Maltou a tiež s inštitúciami Európskej únie sme vypracovali spoločný 18-mesačný program Tria od 1. januára 2016 do 30. júna 2017.
V Bratislave sa počas predsedníctva uskutoční približne 200 podujatí, z toho 19 ministerských podujatí a približne 180 podujatí na pracovnej úrovni (výjazdové zasadnutia pracovných skupín, semináre či konferencie). V oblasti parlamentnej dimenzie sa uskutoční 7 podujatí, z toho 5 v roku 2016 a 2 v roku 2017. V súvislosti s organizáciou podujatí slovenského predsedníctva na Slovensku sa celkove očakáva účasť približne 20 000 delegátov.
Na záver by som chcel zdôrazniť význam a úlohu komunikácie Národnej rady SR s Európskym parlamentom pre úspech nášho predsedníctva. Politická váha Európskeho parlamentu dlhodobo kontinuálne narastá a to nielen v legislatívnej oblasti, ale aj pri kľúčových rozhodnutiach, akými sú napríklad voľba predsedu Európskej komisie. Pozitívny rozvoj pracovných kontaktov v rámci parlamentnej dimenzie môže byť preto kľúčový pre úspech nášho predsedníctva, ako aj pre celkovú atmosféru s ním spájanú. Význam parlamentných kontaktov už teraz potvrdzujú májové návštevy dvoch výborov Európskeho parlamentu na Slovensku, ako aj nadchádzajúca návšteva predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, ktorá sa uskutoční už tento štvrtok.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.
A ak dovolíte, uvediem zároveň informáciu o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. A som rád, že môžem dnes tu na tomto mieste priblížiť súčasný stav príprav programu predsedníctva, ktorý bude vláda schvaľovať, ako som už uviedol, 30. júna 2016.
Príprava programu slovenského predsedníctva je v súčasnosti našou najvýznamnejšou prioritou. Do obsahovej prípravy sú intenzívne zapojené všetky rezorty, ako aj ostatné orgány štátnej správy.
Pripomínam, že len týždeň pred začiatkom slovenského predsedníctva sa uskutoční referendum v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v Európskej únii. Pozitívny aj eventuálne negatívny výsledok referenda bude mať vplyv na následný vývoj v Európskej únii. V prípade hlasovania za zotrvanie v Únii nás čaká implementácia dohody medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, negatívny výsledok by bol výzvou pre celú integráciu, keďže zatiaľ neexistuje precedens vystúpenia krajiny z Európskej únie. Termín schvaľovania programu slovenského predsedníctva je preto stanovený až na obdobie po tomto referende.
Rád by som zdôraznil, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ nemá hájiť národné záujmy, ale má podporovať záujmy celej Európskej únie. Máme vystupovať ako čestný sprostredkovateľ.
Myslím, že všetci sme si vedomí, že naše predsedníctvo prichádza v čase, keď Európska únia čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej celkovú odolnosť, či už je to grécka kríza, migračná vlna alebo teroristické útoky.
Slovenské predsedníctvo preto prinesie do Európskej únie pozitívnu agendu. Vynaložíme maximálne úsilie na podporu európskych projektov, ktoré umožnia naplno využiť potenciál jednotného trhu a podporiť ho o nové piliere. Našou ambíciou bude presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju Európskej únie a zabránia jej ďalšej fragmentácii.
Výber prioritných tém, ktoré budú v popredí počas nášho predsedníctva, bol motivovaný tromi vzájomne prepojenými princípmi:
1. Dosahovanie konkrétnych výsledkov. Chceme byť pragmatické predsedníctvo a zamerať sa na oblasti, v ktorých dokážeme priniesť hmatateľné výsledky.
2. Prekonávanie fragmentácie v Európskej únii. Vynaložíme maximálne úsilie na dosiahnutie takých riešení, ktoré budú prijateľné pre všetky členské štáty a zároveň pre Úniu ako celok.
3. Zameranie na občana.
Program slovenského predsedníctva bude zameraný na 4 ústredné témy:
1. Prioritnou témou nášho predsedníctva bude hospodársky silná Únia. Významné miesto budú mať iniciatívy podporujúce priaznivé prostredie pre investície. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie, vrátane fiškálnej integrácie. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov ako hlavných tvorcov pracovných miest zjednodušením prístupu k ich financovaniu. Cieľom slovenského predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie kapitálových trhov.
Ako tzv. jesenné predsedníctvo nás čaká aj povinná jazda v podobe náročných negociácií o rozpočte Európskej únie na rok 2017, ktorý tentokrát bude pravdepodobne politicky prepojený aj so strednodobým preskúmaním Viacročného finančného rámca na roky 2014 až 2020.
2. Vnútorný trh sa považuje za najväčší úspech Európskej únie. Aby sme však využili jeho plný potenciál, musí sa prispôsobiť novej realite. Preto je víziou nášho predsedníctva ďalší rozvoj projektov, akými sú Energetická únia a Jednotný digitálny trh. Práve Jednotný digitálny trh vnímame ako pozitívnu agendu a jedinečnú príležitosť pre Európu. Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky. Energetická únia bude dôležitou témou slovenského predsedníctva z logických dôvodov. Ako nám Európska komisia avizovala, slovenské predsedníctvo bude pri Energetickej únii kľúčovým semestrom, v ktorom budú predstavené hlavné návrhy. Naším cieľom zostáva bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov.
3. Našou ambíciou bude nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike, ktorá bude vychádzať z komplexného prístupu založeného na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a spolupráci s tretími krajinami. Očakávame, že počas nášho predsedníctva začne fungovať Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá zlepší schopnosť Európskej únie riadiť vonkajšie hranice a vykonávať návraty nelegálnych migrantov. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na pozitívnu agendu a legálnu migráciu s cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov či podnikatelia.
4. Nachádzame sa v období výrazných zmien geopolitickej reality. Preto je zvýšená miera angažovanosti Únie nevyhnutnou pre zachovanie jej postavenia ako globálneho hráča. Cieľom EÚ je stabilizácia jej najbližšieho susedstva. Slovenské predsedníctvo preto podporí aktívnu realizáciu revidovanej Európskej susedskej politiky. Politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom Európskej únie vo vzťahu ku krajinám v susedstve. Preto sa zameriame na udržanie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania.
Slovenské predsedníctvo bude tiež podporovať agendu obchodnej politiky. V popredí sú predovšetkým bilaterálne dohody o voľnom obchode s tretími krajinami. Za kľúčové sú považované rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi, tzv. dohoda TTIP, ako aj schvaľovací proces Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou, dohoda CETA. Aj to chcem zdôrazniť, že kompetencie predsedníctva sú v tejto oblasti obmedzené, pretože samotné rokovanie vedie v mene Európskej únie Európska komisia, ktorá je poverená mandátom, ktorý jej dali členské štáty Európskej únie v júni 2013. Keďže predsedníctvo nevedie rokovania so Spojenými štátmi, úlohou nášho predsedníctva bude napĺňať úlohu čestného sprostredkovateľa EÚ a informovať členské krajiny o priebehu rokovaní.
Dodávam, že program slovenského predsedníctva budeme počas medzirezortného pripomienkového konania zasielať aj parlamentným stranám a teda vám všetkým na vyjadrenie.
Záverom by som ešte raz pripomenul, že naše predsedníctvo sa netýka len Bruselu a Štrasburgu a Luxemburgu, ale dôležitým dejiskom bude aj Bratislava. Ešte raz opakujem, že počas predsedníctva sa v Bratislave uskutoční 19 ministerských podujatí, 180 podujatí na pracovnej úrovni a 7 podujatí parlamentnej dimenzie a očakávame na Slovensku účasť približne 20 000 delegátov z krajín Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás skutočne dynamické obdobie, preto sa teším na pokračovanie vzájomnej spolupráce.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Rozpracované
9:23
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:23
Ľubomír PetrákPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. apríla 2016 č. 41 pridelil tlač č. 44, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade správu o výsledku...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. apríla 2016 č. 41 pridelil tlač č. 44, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh uznesenia.
Schôdza výboru pre európske záležitosti bola dňa 13. mája. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 10 odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Dovoľte mi, aby som súčasne podal správu aj o prerokovaní informácie pána ministra zahraničných vecí vo výbore pre európske záležitosti. Schôdza výboru pre európskej záležitosti bola zvolaná na dňa 13. mája 2016, výbor informáciu prerokoval a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade vziať informáciu na vedomie a zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedenej informácie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
24.5.2016 o 9:23 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 44.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. apríla 2016 č. 41 pridelil tlač č. 44, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh uznesenia.
Schôdza výboru pre európske záležitosti bola dňa 13. mája. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 10 odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Dovoľte mi, aby som súčasne podal správu aj o prerokovaní informácie pána ministra zahraničných vecí vo výbore pre európske záležitosti. Schôdza výboru pre európskej záležitosti bola zvolaná na dňa 13. mája 2016, výbor informáciu prerokoval a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade vziať informáciu na vedomie a zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedenej informácie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované