4. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Silvii Petruchovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 77. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. K tomuto návrhu je vydané aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 76 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci,... (Prerušenie vystúpenia vypnutím sa mikrofónu.)

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Nech sa páči, pán poslanec Mihál. Alebo vy ste požiadali, pán navrhovateľ, ako prvý do rozpravy?
Nech sa páči, máte prednosť.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda trošku osvetliť tento, tento návrh. Je podobný ako ten predošlý, o ktorom som hovoril. Sú tam, je to obrovská byrokratická prekážka a v tomto prípade ešte väčšia finančná, finančná záťaž a ja to budem ilustrovať na takom jednom, na takom jednom príklade.
Zamestnávateľ, menší zamestnávateľ odhlasúval zamestnanca zo zamestnaneckého pomeru. Je tam veľmi drakonická doba jeden deň, jeden deň. Štátne úrady, pripomeňme si, ako pracujú štátne úrady. Koľko dní majú? Tridsať dní, 60, 90 dní na vybavenie čohokoľvek, na zamestnávateľa a pre zamestnávateľa akéhokoľvek je tam termín jeden jediný deň. To znamená, keď mu nejaký personalista, učtárka, ktokoľvek chýba, tak má veľký, alebo je na dovolenke sám ako riaditeľ, majiteľ, tak má veľký, veľký problém ho splniť. My to teda predlžujeme na osem dní. No a v tom príklade, čo sa teda stalo, išiel teda na ten druhý deň odhlásiť toho zamestnanca a v Sociálnej poisťovni im nefungoval systém. Tak im volal, povedal im, no nejde nám to dnes, spravte to, spravte to zajtra, kedy by to už malo nabehnúť. Na ten ďalší deň teda išiel odhlásiť zamestnanca a aj ho odhlásil, no ale po niekoľkých dňoch dostal pokutu, a tu chcem zdôrazniť aj výšky tých pokút, lebo sú zase, tá pokuta je drakonická. Za jedného zamestnanca 2-tisíc eur, keby to boli dvaja zamestnanci, už je to 5-tisíc a tak ďalej, až do 16-tisíc, viac ako 16 500 eur. Pre malého zamestnávateľa osobitne je to až likvidačná, likvidačná pokuta.
No samozrejme v tomto prípade sa ohradil, ja som ešte aj išiel splniť termín, všetko, na vašej strane bola chyba. Odpoveďou, odpoveďou bolo, jednoducho zákonný termín jeden deň, ten ste nedodržali, pokuta, pokuta platí. Takže takéto prípady sa bežne stávajú. Ale aj keby to nebolo, že Sociálna poisťovňa mala vtedy zlyhaný systém, takáto doba je veľmi drakonická, pokuta je veľmi drakonická a tento zákon je úplne neprimeraný. Ten zákon, jeho odôvodnením bolo, že to je boj proti čiernej práci.
Tento návrh sa vzťahuje na odhlasovanie a iba odhlasovanie zamestnancov, nie na prihlasovanie. Pri odhlasovaní to znamená, že keď aj príde inšpekcia a nájde teda alebo zistí inšpekcia dodatočne, že zamestnanec nebol do jedného dňa odhlásený, ale do dvoch, do troch, do štyroch, tak jednoducho to s čiernou prácou nemá nič spoločné. Pretože odhlasovať sa dá iba vtedy, keď ten zamestnanec bol predtým riadne prihlásený so všetkými náležitosťami. Takže to znamená, že táto pokuta sa uplatňuje iba na to, keď ten zamestnanec tam legálne so všetkými náležitosťami pracoval, nie pre iné prípady. Hovoríme o legálne zamestnaných ľuďoch, ktorí s čiernou prácou nemajú naozaj, naozaj nič spoločné.
My teda navrhujeme túto dobu predĺžiť z jedného na ôsmy deň a je tam, samozrejme, tá podmienka, že to je, keď inšpekcia, inšpekcia dodatočne zistí, že o niečo oneskorené bolo to, bolo to odhlásenie, čo už vlastne v praxi znamená, že bolo riadne, poriadne vybavené, že za tým nemohol byť ani úmysel nejakým spôsobom, nejakým spôsobom niečo podviesť, ktovie čo a tým pádom vlastne týmto návrhom odbremeňujeme od takejto naozaj drakonickej, drakonickej a nezmyselne hlavne, hlavne povinnosti.
Takže ďakujem za pozornosť a chcel by som poprosiť všetkých vás, aby ste tento návrh zákona podporili. Opäť pomáha, pomáha tým najmenším, najzraniteľnejším, ktorí sa živia sami. Živia svoju, živia svoju rodinu a tieto pokuty, ktoré tam sú, sú naozaj absolútnym spôsobom aj likvidačné pre týchto najmenších.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, prítomní, vážení prítomní, ja samozrejme súhlasím s týmto predkladaným návrhom zákona a tie dôvody, myslím, môj kolega Jožko Rajtár, ako ich menoval úplne presne, ale on teda zdôrazňuje vo svojom vystúpení, že pozor, toto nie je prihlasovanie, toto je proces odhlasovania, kde skutočne hľadať nejaké, nejaké, za tým nejakú čiernu prácu, snahu o nejaké obchádzanie zákona, je asi nezmysel.
Ale ja vám pre každý prípad sa pokúsim priblížiť aj ten opačný proces, to znamená to prihlasovanie a robím to preto, nie preto, že by to bolo súčasťou tohto návrhu, ale robím to preto, lebo bol by som rád, keby to bolo súčasťou nejakého vášho vládneho návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení, pretože ľudia po tom veľmi túžia. A ide jednoducho o to, že dnes je situácia v zákone: prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne musí byť za akýchkoľvek okolností ešte predtým, ako začne pracovať. Neexistuje, aby bol prihlásený sekundu po tom, ako začne pracovať, neexistuje. Na to uľahčenie prihlasovania by vám teda minister Richter povedal, veď predsa sú tam možnosti také, že stačí ho zaslať nejakou esemeskou, toto oznámenie, to prihlásenie emailom a podobne. To je pravda, čiže nemusí to prihlásenie byť technicky len formulárom, ktorý je na to určený, ale v každom prípade to prihlásenie musí byť, pokiaľ začne pracovať. Ak je sekundu neskôr, tak je zle a zle znamená, že je za to uvalená zo strany inšpektorátu práce dvojtisícová pokuta najmenej, ktorú nie je možné nijakým spôsobom odpustiť kvôli nejakým poľahčujúcim okolnostiam, nič také neexistuje, skrátka musí inšpektorát práce uložiť dvojtisícovú pokutu za jednosekundové oneskorenie pri prihlasovaní zamestnanca, a to sa, bohužiaľ, v praxi často stáva. Pretože ako naozaj porovnávať to s rôznymi úradmi, kde sú lehoty typu 30 dní, 15 dní na vybavovanie, 45 dní a neviem koľko, to je sen, pretože tu má ten podnikateľ, ten zamestnávateľ jednoznačne danú takúto lehotu veľmi prísne a nekompromisne pokuta 2 000 eur.
Stáva sa bežne, bohužiaľ, že účtovníčka, ktorá to má na starosti vo firme, na niečo zabudne v hromade papierov, čo má vybaviť, zabudne, prehliadne, že mám tam pracovnú zmluvu, ktorú mala prihlásiť, stane sa, že ak to účtovníctvo robí externá firma, dôjde tam k nejakej zlej komunikácii medzi tým zamestnávateľom a tou externou účtovnou firmou a skrátka zabudne sa nie úmyselne, naozaj, prepánajána, neúmyselne dôjde k nejakému prehliadnutiu a tú chybu napravia. To znamená, zamestnanec začne pracovať v pondelok a oni v utorok alebo v stredu prídu na to, ježíš, my sme zabudli poslať tú prihlášku do Sociálnej poisťovne. No tak v utorok alebo v stredu tá prihláška tam ide. Žiadne, naozaj žiadne porušenie zákona o čiernej práci tu nie je v reálnom živote. Kto by chcel tu hovoriť o nejakej čiernej práci? Skrátka ľudskou chybou sa stane, že prihlášku pošle až na druhý deň, lebo sa niekde niečo zabudlo, niekde sa niečo, sa skrátka osobne nezadarilo, tá účtovníčka v pondelok bola s dieťaťom na vyšetrení, chcela prísť do roboty, čiže nechala si to až na pondelok ráno, ale prišlo do toho, prišli do toho nejaké vážne osobné problémy. Tak bola s dieťaťom na vyšetrení a tú prihlášku pošle až poobede.
Prosím vás, veď uznajte jednu vec. Ak tá prihláška ide deň, dva, potom, ako teda mala ísť, ale ide, to znamená, je jasne preukázané, keď kontrola príde po týždni, kontrola príde ďalší týždeň, situácia bude taká, že zamestnanec pracuje, pracovná zmluva je platná, prihláška do Sociálnej poisťovne išla, ale až na druhý deň, ale išla, už je to tam, už je to tam, už je ten zamestnanec prihlásený len s dňovým omeškaním, ale je tam prihlásený. A zrazu príde víťazoslávne kontrola z inšpektorátu práce ďalší týždeň, keď všetko funguje, ako má. Ale inšpektorát práce si príde na hotové, 2 000 euro si vypýta, lebo má zo Sociálnej poisťovne nahlásené, že pozrite sa, pracovná zmluva začínala v pondelok, ale zamestnávateľ prihlásil zamestnanca až v utorok.
Veď to pán Muňko takto s tlačením gombíka každý deň, obrazne povedané, posiela reporty na inšpektorát práce, že z tých 150-tisíc zamestnávateľov už len počtom pravdepodobnosti, keď si zvážite, každý deň niekto takúto chybičku krásy urobí. A inšpektorát práce, no nehnevajte sa, si chodí na hotové, hej, ak chce, hej, lebo toto je naozaj, ako pán Kažimír hovorí, veľmi nízko visiace ovocie. Ja by som skôr povedal, že to je ovocie, ktoré leží na zemi, len ho treba zdvihnúť.
Jednoducho je to nespravodlivé, nemorálne zo strany koho? Nás? Vlády? Prosím vás, zbavme sa tohto problému a riešme to v nejakej ďalšej novele zákona o sociálnom poistení. Skúsme to tak urobiť. Poprosím v mene tých zamestnávateľov, ktorí nič neporušujú, len sa skrátka stane administratívna chyba.
A keď sa ešte vrátim predsa len k tomuto návrhu zákona, k tomuto návrhu zákona zase, zase je to o tom, veď ten zamestnávateľ si tú povinnosť splnil, Sociálna poisťovňa vie, že si ju splnil, lebo toho zamestnanca odhlásil, hej? Nejde o žiadnu čiernu prácu, len v tej odhláške zase došlo nie v lehote, ktorá je nastavená tiež prísne, nemusí to byť v ten istý pracovný deň, kedy zamestnanec skončil pracovať, skončila pracovná zmluva, je tam jednodňová tolerancia, môže to byť až zajtra. Jednodňová tolerancia. K čomu to je dobré takto? My navrhujeme v podstate osemdňovú toleranciu. Ale viete, v prípadoch, že tá odhláška išla, pozor, pokuta pôjde v prípade, že odhlášku skrátka neposlali a môžu to indikovať snahu o čiernu prácu, ale tu ide o veci, kedy odhláška naozaj šla do Sociálnej poisťovne, len zase s určitým omeškaním. Ale Sociálna poisťovňa vie, že tá odhláška išla.
Pozor, ja by som chcel ešte doplniť kolegu, aby sme si to zase nevysvetľovali úplne v čiernych farbách. Ono tá pokuta, tá pokuta zo Sociálnej poisťovne je v zákone definovaná tak, že Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do tých 16-tisíc eur, že môžu to byť aj naše obavy, že to môže byť až 16-tisíc eur, ale pri troche tolerancie to nemusí byť ani cent, hej? Takže chcem to trošku ešte takto doplniť, len rozumiete, môže to byť nula, môže to byť 16-tisíc, no skrátka nejaký úradník sa rozhodne. Pri všetkej úcte, keď ten úradník chce byť zlý, tak skrátka môže byť zlý, hej? Ak sa chová, respektíve ak sa riadi zdravým rozumom a trošku s nadhľadom, tak tú pokutu v odôvodnených prípadoch snáď neukladá. Nám ide o to, aby sme to skrátka dali aj legislatívne na tú správnu mieru, aby to bolo tak, že sa nemusia zamestnávatelia zbytočne obávať takejto nejakej hrozby a viete, niekedy tie medziľudské vzťahy aj s tými zamestnancami v rámci regiónu Sociálne poisťovne nemusia byť práve najlepšie.
Takže jednoducho poprosím, skúste, skúste sa skutočne nad tým trošku zamyslieť. Ak ministerstvo financií vo svojom stanovisku tvrdí, že dôjde k výpadku peňazí z rozpočtu Sociálnej poisťovne, to ma tak trošku ešte zarazilo, no tak áno, keď to vezmeme mechanicky, čiže tie pokuty nebudú ukladané, tak je samozrejmé, že samozrejme, že k nejakému výpadku rozpočtu na príjmovej stránke dôjde, ale prosím, stavať logiku príjmovej stránky rozpočtu Sociálnej poisťovne na množstve a počte a výške vybratých pokút, to mi príde také trošku, trošku nad, za čiarou, hej? Ako rozpočet Sociálnej poisťovne má byť postavený na základe toho, ako sa teda naplánujú prijaté odvody, príspevok od štátu a podobne, ale nie postavenie na báze toho, že koľko Sociálna poisťovňa vyberie na pokutách, lebo potom si začnem myslieť, že ak teda v tom zákone, ešte raz zopakujem, je: "môže dať pokutu od nula do 16-tisíc eur", tak mám z toho potom taký pocit, že keď teda Sociálna poisťovňa ten plán neplní, ktorý si naplánovala, tak z toho môže- sa stane-musí a nie na úrovni jedného centu, ale na úrovni možno práve tých 16-tisíc, aby sa tie pokuty vyzbierali.
Čiže toto mi trošku vŕta v hlave, toto mi trošku vŕta v hlave, ale znova, znova zdôrazňujem a apelujem kolegynky, kolegovia, (zaznievanie gongu) skúste, skúste zvážiť.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, trochu kľud v sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Skúste zvážiť, skúste zvážiť skutočne proti čiernej práci bojujme adresne a tam, kde bojovať treba. Toto je skôr skutočne v rovine šikanovania poctivých zamestnávateľov, nehnevajte sa.
Ďakujem.

Ďakujem. Má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 78, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 77. Zastupujete pána poslanca Lipšica? (Reakcia z pléna.)
Tak nech sa páči, pán poslanec.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 78.]

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za predkladateľov predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom tohto návrhu, alebo návrhu tohto zákona je odstránenie negatívnych dôsledkov, ktoré sú spôsobené neodôvodneným predĺžením praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. V záujme porovnateľnosti právnických profesií sa ďalej návrhom zavádzajú rovnaké trojročné praxe pre exekútorských koncipientov aj notárskych koncipientov. Pri zavedení práve tejto trojročnej praxe advokátskych koncipientov vychádzame z relevantných domácich dokumentov, ako aj štatistík zo zahraničia. Chceme v prvom rade zdôrazniť opodstatnenosť správy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako práve dôležitého ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť hospodárskej súťaže, ktorá navrhuje prehodnotenie regulácií pri všetkých profesijných službách, vrátane advokátov, a vo forme odstránenia limitácií pre vstup na trh, keďže takáto nepotrebná a neprimeraná regulácia rozširuje bariéru rozvoja hospodárskej súťaže, ktorá sa prejaví zvyšovaním cien alebo znižovaním kvality.
Slovenská aj Česká republika boli už v roku 2004, keď bola Slovenská republika, keď bola v Slovenskej republike koncipientska prax tri roky. Už vtedy boli hodnotené Európskou komisiou za nové členské krajiny alebo nové členské štáty s najvyššou reguláciou. A za najviac regulované povolania sú považovaní práve advokáti, notári a lekárnici. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že táto advokátska prax v dĺžke troch rokov je dostačujúca vzhľadom na európsky kontext. Celkovo 24 štátov v Európskej únii má prax advokátskych koncipientov ustanovenú v kratšej dobe, ako to má Slovenská republika.
A teraz by som chcel povedať, ktoré sú výnimkou, aby sme si to vedeli porovnať. Výnimkou sú iba Rakúsko, Litva a Lotyšsko. A teraz v členských štátoch ako je Belgicko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Maďarsko, Španielsko a Švédsko je taktiež v dĺžke troch rokov, ako je v návrhu, v Slovinsku a Fínsku v dĺžke štyroch rokov. Dĺžka praxe v ostatných členských štátoch nepresahuje dva roky. Tu môžeme vidieť, že práve absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch znevýhodnení.
Ďalej sa domnievame, že na obmedzovanie vstupu budúcich advokátov na trh tým, že sa práve im predĺži povinná koncipientska prax, že na to nie sú žiadne legitímne dôvody, keďže Slovenská republika má v porovnaní aj s ostatnými členskými štátmi relatívne malý počet v pomere k počtu obyvateľov. Spomedzi 28 štátov sme na 18. mieste. Takže môžeme vidieť, že je to skôr v tej druhej časti, až takmer ku koncu. Sme ďalej presvedčení, že práve v čase vysokej nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku, práve toto vyššie alebo toto regulované, regulovanie vstupu do profesijných povolaní nie je správnym krokom, keďže sa ním obmedzujú ich príležitosti a slobodný prístup k výkonu advokátskeho povolania. Vieme, že nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov je na Slovensku na základe Eurostatu 33 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Jedným z dôležitých alebo jedným z negatívnych efektov zvýšenia koncipientskej praxe je tiež úbytok mladých ľudí ochotných absolvovať práve päť rokov povinnej koncipientskej praxe na Slovensku.
Aha, toto je veľmi zaujímavé, že práve podľa pána Vychopeňa, predsedu Českej advokátskej komory sa práve po zavedení päťročnej koncipientskej praxe v Slovenskej republike zvýšil počet koncipientov v Českej republike trojnásobne, pretože v Českej republike je dĺžka koncipientskej praxe na úrovni troch rokov. Chcem vyjadriť, že neobávame sa, že by sa po vrátení dĺžky koncipientskej praxe na tri roky znížila kvalita advokátov. A to preto, lebo každý budúci advokát musí úspešne vykonať advokátsku skúšku.
Takže by som to teraz tak zhrnul, práve tie argumenty pre opätovnú dĺžku praxe advokátskych koncipientov. Dvadsaťštyri z 28 členských štátov Európskej únie majú prax advokátskych koncipientov kratšiu. Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľov. Päťročná koncipientska prax vyháňa vzdelaných mladých ľudí do zahraničia. A neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná koncipientska prax zvyšuje kvalitu advokátov. Takže práve kvôli spomenutému a v záujme, alebo ešte by som doplnil, že v záujme lepšej porovnateľnosti právnických profesií uplatnenie absolventov právnických fakúlt a väčšieho výberu v rámci právnických profesií sa trojročná prax navrhuje zaviesť aj pre exekútorských koncipientov a notárskych koncipientov. V oboch prípadoch sa znižuje z piatich rokov. Ani v tomto prípade sa neobávame, že by zníženie kvality budúcich exekútorov a notárov mohlo nastať, pretože opäť, aj tí musia úspešne vykonať odbornú skúšku, resp. teda notársku skúšku.
Dôležité je na záver skonštatovanie, že navrhované znenie zákona bude mať pozitívny, pozitívne sociálne vplyvy najmä v zvýšení zamestnanosti mladých ľudí a v dlhodobom časovom horizonte možno očakávať dokonca, že viac advokátov na trhu bude znamenať väčšiu konkurenciu a v konečnom dôsledku s tým spojené aj nižšie ceny ich služieb. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Preto vás chcem požiadať naprieč celému politickému spektru o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom návrhu zákona je skrátiť trvanie praxe advokátskych koncipientov na tri roky.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, určiť ho za gestorský a stanoviť lehotu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.