51. schôdza

15.10.2019 - 29.10.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 19:01 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:51

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a zároveň vás vítam v úrade. Užite si túto večernú chvíľku (vyslovené s pobavením). Nebudem rozprávať dlho, lebo však viac-menej tie najdôležitejšie veci odzneli. Ja by som ich tu chcel možno trošku zvýrazniť kolegom poslancom z koalície hlavne, ktorí teda posledné tri a pol roka vládnu, tak by sme mohli tak na základe aj tej vašej správy, ktorú ste tu predložili, povedať pár faktov, ktoré podľa mňa sú, primárne ich zodpovednosť.
Ja prvé, ako prvé by som si zobral práve tú transparentnosť, o ktorej by som chcel povedať pár vecí, pretože tá bola spomenutá priamo v tomto dokumente a teda však poukazuje sa na to, že je to dôležitá súčasť vôbec rozpočtového procesu. A tam by som chcel povedať možno práve na tie okolnosti, ktoré sa udiali aj minulý rok, no určite si pamätáte, keď sa vlastne rozpočet prvýkrát zjavil, tak bol zadefinovaný tak, že mal byť deficit 0,1 % HDP. Samozrejme, po zaslaní do Európskej komisie bolo vyhodnotené a toto bolo taktiež netransparentne podľa mňa a zavádzajúco vysvetlené pánom premiérom aj pánom ministrom vtedajším ešte Petrom Kažimírom, kde povedali, že teda rozhodli sme sa, že nakoniec budeme mať vyrovnaný rozpočet. Ale kto si pozornejšie pozrel dokumenty, tak veľmi rýchlo zistil, že to bolo preto, lebo nám Brusel dal varovný prst a povedal, že ak, buď nám rozpočet vráti alebo nás zaradí do tej tretej kategórie vlastne. Čiže z premiantov by sme sa veľmi prepadli. Takže to bol skutočný dôvod, prečo sa naplánoval vyrovnaný rozpočet a naplánoval sa tiež takým zaujímavým spôsobom v rámci rezerv, takže podľa mňa veľká netransparentnosť.
Ďalšia vec, kde sa poukázalo tiež na tú netransparentnosť, bolo, keď nám na jar Eurostat vytkol výdavky vo výške 200 miliónov, ktoré neboli špecifikované, boli zle zaradené a zdvihol varovný prst a práve preto sa aj vlastne deficit minulého roka, teraz, keď sa pozeráme na náš rozpočet, zvýšil nielen teda, bola tam zmena metodiky, takže zvýšil sa z 0,7 na 1,06, ale tých 200 miliónov je práve tá položka, na ktorú poukazoval aj Eurostat na jar. Takže toto je tiež ukážka toho, ako netransparentne sa rozpočet minuloročný zostavil a tým úplným príkladom je tohtoročný rozpočet, hoci sa táto správa toho netýka, ale poukazuje to na praktiky tejto vlády, ktorá naozaj, keď jej tečie do topánok, tak je ochotná klamať a zavádzať a súčasný rozpočet je toho úplným, úplným dôkazom. Ale tomu sa teda venovať nechcem, pretože bavíme sa o rozpočtovej zodpovednosti za rok 2018.
Druhá dôležitá vec je práve samotný dlh, ktorému by som sa krátko chcel venovať. A vidíme aj o tie aktualizované údaje, že vlastne za minulý rok, ako bolo pôvodne plánované, že sa konečne vymaníme z tých sankčných pásiem, nepodarilo sa to aj práve kvôli tomu zvýšenému deficitu, takže ostávame v prvom pásme a je tu stále vysoká hrozba.
Takže, kolegovia z koalície, toto je, toto je vizitka vášho hospodárenia a toto je vizitka vami schváleného rozpočtu. Sami sme poukazovali na tie riziká, ale hlavne na ne poukazovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je, čo je asi to najdôležitejšie. A ako inštitúcia, myslím, že poskytuje kvalitné, kvalitné dáta, čím by som chcel vyjadriť aj zároveň pochvalu zamestnancom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za kvalitné dáta, ktoré prinášajú, ktoré prinášajú vlastne na svetlo sveta a tým pádom korigujú aj tie výroky ministerstva financií.
Samozrejme, vždy sa dá tá interpretácia, ja by som si vedel predstaviť, že by bola aj tvrdšia voči vláde, ale tak zase tým pádom nechávate viacej priestoru pre opozičných politikov (povedané so smiechom), takže my vám v tom radi pomôžeme, uchopíme to. Ale dôležité je to, že sú tu tie dáta, o ktoré sa môžme oprieť, lebo samozrejme, vieme, že opozícia nemá prístup pri tejto vláde k dátam. Viackrát sme sa snažili o nejaké informácie hlbšie, ale tak sme sa k nim nedopracovali. Vy k nim máte priamy prístup, takže aj z tohto dôvodu zohráva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj dôležitú, dôležitú funkciu, keď tak poviem, na trhu alebo vo verejnom priestore a je naozaj veľmi dôležité, aby táto inštitúcia bola pevne ukotvená v našom priestore.
Čiže prekročenie hranice, to som už povedal.
Ďalšia dôležitá vec je, zo samotnej správy vidíme, že samotný podiel na tom dlhu má hlavne makro a tam vidíme jasne, že táto vláda, táto koalícia nebola schopná znížiť dlh, ale vlastne z neho len vyrastala, čo je ďalší dôležitý, dôležitý dôvetok.
Mohol by som krátko hovoriť o implicitných záväzkoch, o ktorých tiež táto správa hovorí, ale to je len, dobre, to môžme nechať na inokedy pre krátkosť času. Určite chcem spomenúť ešte práve to, na čo poukazuje táto správa, a to sú výdavkové limity, kde súčasní ministri tejto koalície si to užívali, práve tú jazdu v úrodných rokoch, a to, ako úrodné tie roky boli, vidíme aj na samotných príjmoch, daňových a odvodových príjmoch, ktoré boli oproti rozpočtu výrazne vyššie, či už to bolo v 2016 o 460 miliónov, v roku 2017 o 219, alebo v 2018 o 719. Takže naozaj vidíme, že si to táto vláda užívala a nebola ochotná urobiť žiadne mechanizmy, ktoré rozpočtová zodpovednosť alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpovedal, a to boli práve tie výdavkové limity.
To, ako je netransparentný rozpočet, sú samotné ešte aj rezervy, ktoré sú uvedené na strane 34, ale tomu sa venovať nechcem.
A posledné, čomu sa chcem venovať, je práve z hľadiska tej transparentnosti aj to, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje riziká každého toho jedného rozpočtu a ako sa napĺňajú. Často tu zaznieva z úst koaličných poslancov alebo samotného ministra, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tomto výrazne mýli a podobne. Keď si pozrieme samotný odpočet, zistíme, že sa vlastne Rada vôbec nemýli, resp. ak sa mýli, tak jedine, že je ešte optimistická a naozaj, ak si pozrieme prierezy tých rokov minulých, tak vidíme, že s výnimkou jedného roka boli tie, boli tie skutočné, tá skutočnosť ešte väčšia, naplnenosť tých rizík, ako to predpovedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jeden rok bol rozdiel, to bol rok 2017, ale aj tam musíme povedať, že čo sa týka nedaňových príjmov, tak tie boli vyššie, čiže naplnili sa predpoklady. A takisto u samospráv sa to naplnilo. Nenaplnilo sa to, myslím, že iba v dvoch prípadoch, u zdravotníctva. Takže tu opäť vidíme, že čo sa týka dividend, emisných kvót alebo skladovania ropy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť identifikovala tieto riziká správne a v konečnom dôsledku boli ešte vyššie.
Takže chcel som to len tak zdôrazniť, aby bolo úplne jasné aj v kontexte tohto roku a tohtoročného rozpočtu, že naozaj táto vláda sa nemôže absolútne chváliť tým, že by robila rozpočet kvalitne. Skôr je to z roka na rok horšie a horšie a tento rok je úplne toho vrcholom. Takže za mňa aj na základe tejto správy si táto vláda nezaslúži nič iné, iba veľké pokarhanie a aby sa poučila a prinajmenšom prepracovala tohtoročný rozpočet do čísiel, ktoré si ľudia zaslúžia, a to znamená transparentné a pravdivé.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.10.2019 o 18:51 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:59

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je hlasom racionality a zdravého rozumu a tvoj príspevok tu pripomenul, pripomenul si, a to je veľmi užitočné práve v tejto chvíli, aká bola vlastne genéza tej ilúzie, ktorú vládu tuná pred rokom predložila, necelým rokom, že bude mať nulový deficit. Bolo to od počiatku populistické gesto a varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že ide o iba politickú hru, sa potvrdili.
Samozrejme, vládna koalícia ignorovala aj ďalšie varovania a tento parlament sa premenil na doslova jarmok márnosti, kde sa rozdáva a nakupujú volebné hlasy. Ja chcem využiť túto poznámku, lebo už sa neprihlásim do rozpravy, keďže je po 19.00 hodine, na to, aby som poďakoval predsedovi Rady, pretože zostal majákom racionality v svete, v ktorom už neviete, či máte veriť Generálnej prokuratúre, či sa dá ešte veriť tajným službám, komu sa v tejto krajine dá veriť. Ja si volím to, že spolieham na to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si neprihrieva polievku a každý rok bude robiť zatiaľ to, tak pod vaším vedením vždy bolo, poctivo svoju robotu, prečo ju, prečo bola zostrojená. Chcem vám za to poďakovať.
Ešte jedna poznámka. Na vašom hlase som vybadal, že je to naozaj únavná úloha, pripomínať rok čo rok zdravý rozum práve na tomto ponurom mieste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 18:59 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:01

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Mala som krátky príhovor do ústnej rozpravy, ale vážim si prácu aj pána predsedu Rady, takže nebudem ho už sem naháňať zajtra. Čiže len v krátkosti by som chcela poukázať na dve veci, a síce to je, naozaj na to plytvanie rezerv, ktoré mala Národná rada takmer vo svojom rozpočte viac ako 500 miliónov eur a nemala vlastne vôbec žiadnu kontrolu. Ale to chcem ešte jednu vec pripomenúť, ktorú som hovorila aj v minulom roku, a je to vlastne výpočet čistého bohatstva a vlastne zápočet toho ekologického nielen bohatstva, ale hlavne aj toho dlhu, ktorý Slovensko má voči prírode, voči životnému prostrediu. Čiže na strane tých pasív chýba napríklad sanácie znečisteného prostredia, staré environmentálne záťaže, ktoré sú na úrovni stoviek miliónov eur a ktoré, keď nebudeme mať započítané, tak vlastne nám to potom naozaj vychádza ako veľmi, veľmi veselo. A myslím si, že to oceňovanie a výpočet, tak ako aj vy správne hodnotíte, že stále nie je jasná metodika a len tak per parte sa tam započítavajú nejaké veci, v minulosti to boli minerálne vody, dneska, teda v minulom roku to boli lesné porasty. Ale ďalšie, ďalšie tie ekosystémové služby, ktoré sme povinní do tohtoročného rozpočtu už mať zapracované, som veľmi zvedavá, ešte ho nemám naštudovaný, že ako si plníme túto povinnosť vo vzťahu k Európskej únii, či to tam bude. Obávam sa, že nie.
Čiže vážim si aj tú kritiku, ktorú dávate vo vzťahu k obciam a mestám, kde konštatujete, že nie je urobená tá analýza dopadov, právnych noriem na obce a mestá, na ich rozpočty. Ale je škoda, že nemáte tú právnu silu nejako donútiť vládu, proste zasiahnuť. Proste len toto suché konštatovanie je ako hádzanie hrachu o stenu, a to ma fakt naozaj mrzí a ešteže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 19:01 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:03

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne za reakcie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2019 o 19:03 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
51. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:01

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, tak ako bol oznámený pánom predsedajúcim. Ide o novelu zákona o štátnej službe, ktorú vypracoval Úrad vlády Slovenskej republiky ako gestor tohto zákona ústredný orgán štátnej správy pre štátnozamestnanecké vzťahy.
Zákon o štátnej službe spolu s vykonávacími právnymi predpismi predstavuje komplexnú právnu úpravu riadenia ľudských zdrojov potrebných pre realizáciu viacerých základných úloh právneho štátu. Súčasná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2017, priniesla viaceré zásadné zmeny v oblasti manažmentu ľudských zdrojov v štátnej správe. Novela zákona o štátnej službe vychádza z aplikačnej praxe služobných úradov, z poznatku Úradu vlády Slovenskej republiky ako vecného gestora predmetnej právnej úpravy, ako aj z poznatkov Rady pre štátnu službu ako nezávislého koordinačného a monitorovacieho orgánu dohľadu nad dodržiavaním princípov štátnej služby. Účelom novely tohto zákona je odstrániť podstatné aplikačné problémy, zjednodušiť aplikačnú prax, pružnejšie nastaviť niektoré inštitúty a zefektívniť fungovanie vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby.
S cieľom uľahčiť aplikačnú prax sa navrhuje napríklad menej striktná úprava realizácie organizačnej zmeny v služobnom úrade. Navrhuje sa všeobecnejšia úprava zastupovania vedúceho štátneho zamestnanca počas jeho neprítomnosti a upravuje sa možnosť určiť na tom istom štátnozamestnaneckom mieste dva odbory štátnej služby. So zámerom zvýšiť flexibilitu sa navrhuje napríklad doplnenie úpravy výberového konania o možnosť overiť u uchádzača úroveň ovládania práce s informačnými technológiami. Rozširujú sa možnosti spôsobu realizácie prípadovej štúdie. Zavádza sa napríklad zjednodušenie preukazovania vzdelania získaného v zahraničí a možnosť nahradiť test z cudzieho jazyka predložením adekvátneho dokladu o jeho ovládaní. Významným novým inštitútom je úprava možnosti vymenovať v služobnom úrade nezávislého poradcu pre etické správanie v štátnej službe. V záujme zvýšenia efektivity a funkčnosti systému štátnej služby sa ďalej navrhuje doplnenie kontroly dodržiavania právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, upravuje sa fakultatívna možnosť služobného úradu upustiť pri vedúcom zamestnancovi od adaptačného vzdelávania, prípadne manažérskeho vzdelávania, ak ho v minulosti absolvoval.
Navrhovaná úprava teda prioritne zohľadňuje reálne potreby a požiadavky zamestnávateľa štátnych zamestnancov, ktorým je v širšom zmysle štát zastúpený služobnými úradmi. Na strane druhej tento návrh ja súčasne vyjadrením snahy o zachovanie dôstojného postavenia štátneho zamestnanca a viaceré navrhované zmeny a doplnenia by mali viesť k priaznivejšej úprave podmienok vykonávania štátnej služby. V článkoch II a IV návrhu zákona sa navrhuje novelizácia súvisiacej právnej úpravy.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2019 o 9:01 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:04

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ďakujem veľmi pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1693. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1778 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2019 o 9:04 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:06

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne v prvom čítaní len veľmi krátko.
Zákon prináša aplikačné problémy, čoho dôsledkom je aj táto novela, ktorú vítam. No na druhej strane do druhého čítania by som rada konzultovala niektoré navrhované zmeny a podnety, ktoré sa týkajú či už Rady pre štátnu službu, alebo NKÚ a ich novonavrhovanej zmeny v tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2019 o 9:06 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:07

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, teda vláda Slovenskej republiky predložila na toto rokovanie Národnej rady uvedený návrh zákona. Vecne je návrh zákona zameraný na problematiku účasti majetkovo prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Problematika vzájomne majetkovo alebo personálne prepojených uchádzačov tvoriacich rovnakú hospodársku jednotku a ich účasť vo verejnom obstarávaní je významnou témou v rámci verejného obstarávania v rámci celej Európskej únie a svedčia o tom okrem iného aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva povinnosť pre verejného obstarávateľa zaoberať sa samostatnosťou a nezávislosťou ponúk predložených prepojenými uchádzačmi, pričom princípy verejného obstarávania bránia zadaniu zákazky uchádzačom, ktorí predložili vzájomne ovplyvnené ponuky.
Vo všeobecnosti ide o pomerne náročnú problematiku, pričom skutočnosť, že smernica 2014/24 Európskej únie o verejnom obstarávaní túto záležitosť explicitne neupravuje, len umocňuje zložitosť jej riešenia.
Návrh zákona za účelom spopularizovania problematiky zeleného verejného obstarávania a jej efektívnejšej praktickej aplikácie vymedzuje definíciu environmentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Okrem uvedenej problematiky je snahou návrhu zákona znížiť administratívnu záťaž verejných obstarávateľov a obstarávateľov, a to jednak systematickým zjednotením úpravy povinnosti zverejňovať súhrnné správy a taktiež zvýšením hranice pri zverejňovaní súhrnných správ pri zmluvách vyňatých z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní zo súčasných tisíc na päťtisíc eur. Za účelom účinnejšej kontroly elektronických nástrojov používaných na elektronickú komunikáciu návrh upravuje zoznam elektronických prostriedkov, ktorý má viesť Úrad pre verejné obstarávanie, a taktiež upravuje sankcie pre prípad prevádzkovanie elektronického prostriedku, ktorý nespĺňa štandardy stanovené zákonom o verejnom obstarávaní.
Okrem uvedenej problematiky je novelizácia zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov pri využívaní revíznych nástrojov vo verejnom obstarávaní. Za týmto účelom návrh zákona taxatívne vymedzuje zjavne nedôvodné námietky a odvolania a taktiež zvyšuje podiel prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 35 na 50 %.
Účinnosť predkladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 1. januára 2020 okrem povinnosti používať vo verejnom obstarávaní elektronické prostriedky zapísané v zozname elektronických prostriedkov, kde sa navrhuje účinnosť od 1. marca 2020.
Vážené pani poslankyne, ctení páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť a verím, že návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2019 o 9:07 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:10

Peter Pamula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1615). (Ďalej len „gestorský výbor.) Podávam Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1981 z 10. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh na..., návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 739 z 8. októbra 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 396 z 10. októbra 2019. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 10 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1615) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 409 z 15. októbra 2019. Týmto ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2019 o 9:10 hod.

Bc.

Peter Pamula

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:14

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predstavil môj pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 1615.
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je na jednej strane precizovať legislatívu v súvislosti so zadávaním zákaziek týkajúcich sa kritickej infraštruktúry, ako aj zabezpečiť náležitú ochranu a náležitú úroveň ochrany citlivých informácií o kritickej infraštruktúre vo vzťahu k dodávateľom. Zároveň sa zavádzajú opatrenia chrániace dodávateľov pred svojvoľným postupom zo strany prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry. V súčasnom znení zákona o verejnom obstarávaní nie sú dostatočným a jasným spôsobom, objektívnym spôsobom upravené pravidlá na obstarávanie tovarov stavebných prác alebo služieb týkajúcich sa prvkov kritickej infraštruktúry, teda takej infraštruktúry, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné, nepriaznivé dôsledky na chod štátu. Môže pri tom dochádzať k neprípustným situáciám, keď sa v procese verejného obstarávania zverejňujú aj potenciálne zneužiteľné citlivé informácie o kritickej infraštruktúre.
Medzi legitímnymi požiadavkami štátu na dodržiavanie princípov verejného obstarávania a legitímnou požiadavkou štátu na efektívnu ochranu uskutočňovania hospodárskej a sociálnej funkcie štátu je potrebné nájsť rovnováhu a precizovať pravidlá na jej uplatnenie. Je preto plne opodstatnené prijať také zmeny v zákonnej úprave verejného obstarávania, ktoré pri rešpektovaní jeho princípov a zabezpečení hospodárskej súťaže v súlade s právom Európskej únie umožní verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zabezpečiť efektívnu ochranu a bezpečnosť citlivých informácii o kritickej infraštruktúre, a to je predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňovací, pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh sa v dvoch bodoch dotýka vládnej novely zákona o verejnom obstarávaní. Prvým bodom je spresnenie zákonnej definície citlivého vybavenia stavebných prác citlivého charakteru a služby citlivého charakteru tak, aby táto definícia bola súladná s platnou bezpečnostnou stratégiou štátu vo vzťahu ku kritickej infraštruktúre.
Druhým bodom je zavedenie povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa oznámiť záujemcovi požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu citlivých informácií alebo dokumentov chránených podľa zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o ochrane utajovaných skutočností a tiež informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.
Tieto požiadavky a opatrenia však nemôžu byť ponechané na voľnom uvážení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tu v polohe prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry, ale musia mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom sa preto pozmeňovacím návrhom mení a dopĺňa aj zákon o kritickej infraštruktúre. Navrhuje sa zaviesť inštitút schvaľovania bezpečnostných plánov príslušným ústredným orgánom, čím sa zavedie miera zodpovednosti za objektivitu požiadaviek a opatrení v kontexte s identifikovanými rizikami. Rozširujú sa tiež povinnosti prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry v súvislosti s prípadmi ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie.
Základnou povinnosťou prevádzkovateľa bude posúdenie, či dodávateľ spĺňa zákonné požiadavky a má prijaté opatrenia na zabezpečenie ochrany citlivých informácií, pričom zákon o kritickej infraštruktúre za týmto účelom bude upravovať jednoznačné a záväzné pravidlá tak, aby postup prevádzkovateľa aj z pohľadu dodávateľa bol objektívny a predvídateľný. Zároveň sa navrhuje rozšíriť skutkové podstaty správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry v súvislosti s porušením povinností dodávateľa, ktorému sú citlivé informácie o kritickej infraštruktúre sprístupnené.
Dámy a páni, pozmeňujúci návrh, ešte raz zdôrazňujem, že je v súlade s právom Európskej únie a nezakladá žiadne nároky na rozpočet verejnej správy. Jeho schválením sa precizuje a posilní ochrana citlivých informácií o kritickej infraštruktúre, ako aj právna istota uchádzačov a záujemcov vo verejnom obstarávaní.
Teraz prednesiem vlastný text pozmeňujúceho návrhu poslanca Vážneho.
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 3 odsek 8 znie:
„(8) Citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru na účely tohto zákona je vybavenie, stavebné práce a služba na účely bezpečnosti, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou 27) alebo citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre 27a) (ďalej len „utajovaná skutočnosť“), vyžaduje si utajovanú skutočnosť' alebo obsahuje utajovanú skutočnosť.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie:
„27a) § 2 písm. k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 43 odsek 4 znie:
„4) Ak prístup k dokumentom potrebným na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti alebo k ich časti nemožno poskytnúť podľa odsekov 1 a 2 z dôvodu ochrany dôverných informácií podľa § 22 ods. 4 alebo z dôvodu, že tieto dokumenty obsahujú informácie alebo dokumenty chránené podľa osobitného predpisu 52a), verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii alebo v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov požiadavky a opatrenia, ktoré sa vyžadujú na ochranu dôverných informácií alebo na ochranu informácií alebo dokumentov chránených podľa osobitného predpisu a informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie:
„52a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Za článok I sa vkladá nový článok Il, ktorý znie:
Čl. II.
Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 373/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 písmeno f) znie:
„f) schvaľuje bezpečnostný plán a jeho aktualizáciu; oznamuje ministerstvu predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,“
2. V § 9 ods. 1 písm. b) sa slová „vyjadrení príslušného ústredného orgánu“ nahrádzajú slovami „schválení príslušným ústredným orgánom“.
3. V § 9 odsek 1 sa dopĺňa písmenami i) až k), ktoré znejú:
„i) posúdiť, či dodávateľ tovarov, stavebných prác alebo jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho dodávateľa, alebo poskytovateľ služieb a jeho subdodávatelia vrátane potenciálneho poskytovateľa k prvku alebo týkajúcich sa prvku (ďalej len „dodávateľ") preukázateľne spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1, ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, a to pred sprístupnením citlivých informácií; toto posúdenie je prevádzkovateľ povinný vykonávať aj po sprístupnení citlivej informácie, a to priebežne aspoň jedenkrát za rok počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám,
j) neuzavrieť s dodávateľom zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. nemá preukázané, že dodávateľ spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) a c), s výnimkou prípadu, ak je na preukázanie splnenia požiadaviek a prijatia opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c) potrebné dodávateľovi, ktorý spĺňa požiadavky a má prijaté opatrenia podľa§ 10a ods. 1 písm. a), v nevyhnutnom rozsahu vopred sprístupniť citlivú informáciu; v tom prípade je prevádzkovateľ povinný v zmluve o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 dodávateľa zaviazať k plneniu tých požiadaviek a prijatiu tých opatrení podľa § 10a ods. 1 písm. c), ktoré nie sú pokryté požiadavkami a opatreniami podľa § 10a ods. 1 písm. a) a určiť na to primeranú lehotu alebo
2. prevádzkovateľ má preukázateľné informácie alebo údaje vrátane informácií alebo údajov pochádzajúcich z chránených zdrojov, že dodávateľ nie je natoľko spoľahlivý, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou záujmov chránených týmto zákonom,
k) bezodkladne odstúpiť od zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2, ak
1. dodávateľ v lehote podľa písm. j) prvého bodu nesplní požiadavky alebo neprijme opatrenia podľa § 10a ods.1 písm. c),
2. ak sa ukáže, že dodávateľ v čase uzavretia alebo počas trvania zmluvy o sprístupnení citlivej informácie podľa § 10a ods. 2 nespĺňal požiadavky alebo nemal prijaté opatrenia podľa § 10a ods. 1 písm. a) alebo c) alebo
3. ide o nespoľahlivého dodávateľa podľa písm. j) druhého bodu.“
4. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý znie:
㤠10a
(1) Ak majú byt' dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie, dodávateľ je povinný pred sprístupnením citlivých informácií a počas celej doby prístupu dodávateľa k citlivým informáciám preukázateľne
a) mať prijaté bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu, 4a)
b) mať s prevádzkovateľom uzatvorenú zmluvu o sprístupnení citlivej informácie podľa ods. 2a
c) spĺňať ďalšie požiadavky a mať prijaté ďalšie opatrenia v súlade s bezpečnostným plánom podľa § 10.
(2) Zmluva o sprístupnení citlivej informácie (ďalej len „zmluva“) musí obsahovať najmä špecifikáciu sprístupňovaných citlivých informácií, obdobie, počas ktorého budú citlivé informácie sprístupňované, zoznam osôb u dodávateľa oprávnených na oboznamovanie sa s citlivými informáciami a požiadavky na tieto osoby, rozsah činností s citlivými informáciami, rozsah kontrolných opatrení, povinnosť dodávateľa oznámiť zmeny majúce vplyv na ochranu citlivých informácií, sprístupňovanie citlivých informácií tretím osobám, povinnosti dodávateľa po zániku zmluvy a zmluvné sankcie v prípade porušenia povinností dodávateľa. Zmluva spravidla obsahuje aj úpravu vzťahu k zmluve, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce alebo poskytuje alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby. Zmluva sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu. 5)
(3) Dodávateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o citlivej informácii, a to aj po zániku jeho oprávnenia oboznamovať sa s citlivou informáciou.
(4) Požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu 4aa) nie sú odsekmi 1 až 3 dotknuté.
(5) Prevádzkovateľ môže odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej dodávateľ dodáva alebo má dodávať prevádzkovateľovi tovary alebo stavebné práce, alebo poskytuje, alebo má poskytovať prevádzkovateľovi služby, ak dodávateľ poruší niektorú z povinností podľa ods. 1 až 4, tým nie je dotknuté právo prevádzkovateľa odstúpiť od takejto zmluvy alebo jej časti podľa osobitného predpisu. 4ab)“.
Poznámky pod čiarou k novým odkazom 4aa) a 4ab) znejú:
„4aa) na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
4ab) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
5. V § 15 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Dodávateľ sa dopustí správneho deliktu na úseku kritickej infraštruktúry, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 3 až 8.
6. V § 15 ods. 3 znie:
„(3) Ústredný orgán, v ktorého pôsobnosti došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej správny delikt, uloží pokutu
a) prevádzkovateľovi od 500 do 50 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 2,
b) prevádzkovateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 9 ods. 1,
c) dodávateľovi od 1 000 do 200 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 10a.“
7. V § 16 ods. 5 znie:
„(5) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) a c), § 2 písm. b), c), i), k) a l), § 4 písm. d), § 5 písm. e), f) a j), § 6 písm. b), c) a i), § 9 ods. 1 úvodnej vety, § 9 ods. 1 písm. a), b), e), g), h), i), j) a k), § 9 ods. 2 písm. a) a b), § 10 ods. 1 až 3, § 10a, § 16 ods. 2, § 17 ods. 3 a 4 a prílohy č. 2 sa vzťahujú aj na prvok európskej kritickej infraštruktúry.“
8. § 17 sa dopĺňa ods. 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Bezpečnostný plán a jeho aktualizácia, ku ktorým sa ústredný orgán vyjadril podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. 12. 2019 sa považujú za schválené podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a ich právne účinky zostávajú zachované.
(7) Dodávatelia, ktorí od prevádzkovateľa získali prístup k citlivým informáciám podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019, sa vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi považujú za dodávateľov preukázateľne spĺňajúcich požiadavky a opatrenia § 10a podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.“
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
A v nadväznosti na vloženie nového čl. II sa upraví názov návrhu zákona.
To je všetko, čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu. Zároveň žiadam spravodajcu, aby sme hlasovali o bode 1 môjho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 9:14 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video