51. schôdza

Ďakujem za obe faktické pripomienky. Odpoviem na ne tak nejak sumárne, spolu.
Pán Hrnko, veľmi ma mrzí, že som vás nahnevala, ale neviem, či ste ma dobre počúvali, ja som povedala, mám to tu dokonca vo svojom, vo svojej príprave boldom, hrubými písmenami, napísané, ja som sa snažila to zdôrazniť, že za seba chcem povedať, že sa neprikláňam výlučne ani na jednu zo zúčastnených strán. Tých strán je viac. Je to Pamiatkový úrad, sú to komory, sú to investori, sú to teda majitelia pamiatok, sú to samosprávy, sú to, je to štát. Akože je tých záujmov, ktoré sa okolo toho mocú, je naozaj veľmi veľa a ja sa naozaj neprikláňam ani na stranu ani jedného. A povedala som a zmyslom môjho príspevku bolo to, že potrebujeme diskusiu medzi, medzi všetkými týmito vlastne stranami, ktoré len otvárajú nožnice takých tých problémov. A naozaj potvrdzujem to, čo hovorí kolegyňa Milanová, za celé roky sa, sa to neriešilo a každý si akoby drží iba tú svoju lajnu a nepustí z nej ani, ani o milimeter.
A čo sa týka teda nejakého štátneho dozoru alebo etalónu tej kvality, veď to ja nespochybňujem, veď ten štát má mať nad tým nejakú kontrolu, ale môže to robiť v podobe nejakých metodík, môže to robiť v podobe usmernení. Ale prečo by to mal, preboha, robiť aj v podobe toho, že zamestná vlastných, vlastných reštaurátorov? Veď na to máme tu školy, máme tu proste ľudí, ktorí sú odborne spôsobilí, nemusia byť rovno zamestnancami nejakej štátnej organizácie, to som tým považovala za dôležité povedať.
A, pani Milanová, to navýšenie, áno, samozrejme, ja viem, že, že táto téma je aj tvoja srdcová záležitosť, ale môžme sa potom líšiť v tých nejakých postupoch, akým spôsobom tie financie zabezpečiť. Ja budem veľmi rada, keď sa budeme môcť o týchto veciach rozprávať na nejakých diskusiách, pretože nie je dôležité, teda pre mňa je dôležité, aj odkiaľ tie peniaze zobrať. Akože my vieme, že by bolo treba navýšiť, ale pre mňa ako pravicového politika je vždy dôležité vedieť, že odkiaľ na to zobrať.

Dámy a páni, páni poslanci Jarjabek a Senko predkladajú návrh na vznik novej rozpočtovej organizácie, inštitúcie ministerstva kultúry. Vznik novej inštitúcie, novej organizácie je, myslím si, pomerne vážna vec. Je to aj taká zásadná a štruktúrna zmena v rámci každého rezortu, osobitne v rezorte kultúry, kde tých inštitúcií rozpočtových, príspevkových je požehnane. Má to, samozrejme, svoju logiku, pretože kultúra je rôznorodá, ale každopádne ten počet je vysoký. To znamená, vznik každej novej inštitúcie musí byť adekvátne pripravený, zdôvodnený, podložený rôznymi faktami, samozrejme, predovšetkým potrebou na konci aj nejakým finančným zabezpečením.
Takže hneď na úvod poviem, že v tomto čase a takýmto spôsobom sa vznik novej inštitúcie nenavrhuje. V čase mám na mysli, ak bude tento zákon schválený, tak my vlastne založíme zákonom novú inštitúciu tri mesiace pred parlamentnými voľbami. A spôsobom, samozrejme, nie takýmto, pretože obvykle založenie novej inštitúcie je primárne agenda rezortu. To sa očakáva. Očakáva sa, a taká je aj doterajšia prax aj v rezorte kultúry, že nová inštitúcia je, už jej vznik je obsiahnutý v nejakých koncepčných materiáloch alebo v programovom vyhlásení vlády, že pred vznikom samotnej inštitúcie je spustená diskusia, ak nie úplne verejná, tak prinajmenšom vnútrorezortná, že sa v tejto diskusii preukáže opodstatnenosť vzniku inštitúcie, rozoberú sa všetky detaily. V rámci tej diskusie sa nakoniec aj vyprofiluje nejaké znenie zákona, ktoré je jasné a schváliteľné. Toto všetko v tomto prípade chýba.
Naozaj tu máme predloženú takú mačku vo vreci, pretože tento návrh má pár paragrafov a ten najpodstatnejší je vlastne ten, že nás odkazuje na to, že podrobnosti o činnosti tejto novej inštitúcie určí ministerstvo kultúry, keď vydá jej štatút. To znamená, že my keď toto schválime, tak vlastne nevieme, ako to bude svojím spôsobom vyzerať.
Je naozaj veľmi čudné, že či už priamo nie je predkladateľom rezort, ale že teda aspoň nejakým iným spôsobom nám nedá jasne najavo, že je to vôľa rezortu a nevysvetlí, prečo práve takýmto spôsobom, že nepredloží nejakú, nejakú analýzu, nejaký pohľad na to, ako z jeho hľadiska dnes hodnotí fungovanie štátnych reštaurátorských ateliérov Pamiatkového úradu alebo ako sa díva na fungovanie projekčného oddelenia v Slovenskom národnom múzeu, pretože tá nová inštitúcia by mala v zásade nejakým spôsobom zahrnúť najmä tieto dve činnosti.
Je, samozrejme, veľmi otvorenou otázkou a pre nás neznámou, z čoho bude táto nová inštitúcia pod názvom Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry financovaná. Nakoniec súčasťou návrhu je aj doložka z ministerstva financií a tam sa veľmi jednoznačne konštatuje, že je potrebné v návrhu uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. A my nič také jednoducho dnes k dispozícii nemáme. Takže naozaj aj z tohto hľadiska veľká neznáma.
Tento návrh okrem týchto nedostatkov, okrem toho, že naozaj by sme mali viesť nejakú diskusiu a malo by to byť riadne zdôvodnené, je aj svojím spôsobom zavádzajúci v tej stručnej dôvodovej správe, kedy hovorí, že existujúce legislatívne možnosti štátu zabezpečiť nevyhnutné stavebné a reštaurátorské práce na obnove národných kultúrnych pamiatok nie sú dostatočné, v dôsledku čoho časť národného pokladu chátra. No tým chce byť povedané, že ak budú dostatočné legislatívne možnosti, čiže bude zriadená nová inštitúcia Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry, tak ten národný poklad už chátrať nebude? A vedia to odborníci, vedia to aj poučení laici a myslím si, že to v zásade chápe aj verejnosť, že primárny dôvod, prečo pamiatky chátrajú, nie je neexistencia novej inštitúcie, ale vždy ten zápas o dostatok finančných prostriedkov. A keďže táto organizácia sa má venovať primárne, ako teda to čítam podľa tej dôvodovej správy, tým pamiatkam, ktoré sú v správe štátu a asi podľa tých navrhovaných členov tej rady, tej organizácie primárne tých pamiatok, ktoré spravujú inštitúcie ministerstva kultúry, a ak by som mal byť konkrétny, tak sa to môže týkať napríklad Etnografického múzea v Martine, budova chátrajúca, potrebujúca obnovu, týka sa to Slovenského národného divadla a jeho historickej budovy, zase potrebná renovácia. A ďalších a ďalších národných kultúrnych pamiatok v správe štátu a ministerstva kultúry a jeho inštitúcií, tak vám môžem zodpovedne povedať, že problém, prečo chátrajú, je naozaj v tom, či máme, alebo nemáme dostatok finančných prostriedkov na ich renováciu. Ak sa nájde vôľa a možnosť, že sa v rozpočte ministerstva kultúry a potom v rozpočte týchto inštitúcií nájdu potrebné kapitálové výdavky, no tak sa ten národný poklad zachráni. Ale ak sa nenájdu a len zriadime novú inštitúciu a takýmto spôsobom, tak nič nepohneme.
A na záver mi dovoľte, keďže v tej rozprave zazneli aj také možno nie priame, ale cítil som to tak ako kritické slová na adresu Pamiatkového úradu a pamiatkarov ako takých. Tak poviem to, čo inými slovami povedal pán poslanec Hrnko, ale sa s ním stotožňujem. V oblasti pamiatok musí mať štát svoj rešpektovaný a autoritatívny orgán a fungujúci systém pravidiel a kritérií. Problém našich pamiatok nie sú pamiatkari, ako sa to tu možno niekto snaží podsúvať. Nie sú ani reštaurátori združení v Komore reštaurátorov. Problémom pamiatok je neochota dať na ich obnovu dostatok finančných prostriedkov.

Ďakujem. Pán poslanec, samozrejme, povedali ste tu veľa pravdivých vecí, ale jednu vec by som chcel pripomenúť, že neviem, prečo práve vám sa zdá tento spôsob ako záchrany, ktorý sme zvolili, nie ja, ale predkladatelia, na záchranu štátnych pamiatkových reštaurátorských ateliérov za čudný. Pretože to, že toto vzniklo, vniklo v roku 2009 v tzv. holičskom zákone, kde sa dostala táto vec do zákona práve na návrh ministerstva kultúry a tiež bočným spôsobom a nie cez pamiatkový zákon. Ďakujem.

Pán poslanec Maďarič, mňa veľmi prekvapuje, ako vy sa v poslednom čase vyhraňujete voči vašim, teda bývalým, dnes už politickým kolegom zo strany SMER - SD a ste teda veľmi tak odvážne, ako už aj kritický, tuto napríklad kritizujete, že prichádzajú s takýmto návrhom tesne pred voľbami. Mne to príde až, až neskutočné, lebo veď ste to boli vy, kto prišiel úplne tesne pred voľbami v roku 2010 s podpisom zmluvy na digitalizáciu s firmou Tender Media Group, nemôžem sa tu pre krátkosť času veľmi rozširovať, o čo presne išlo, ale veď tam išli ťažké milióny peňazí. A vy tu druhým dychom hovoríte, ako nemáme peniaze na, na obnovu pamiatkového fondu.
Vy ste boli koľko rokov ministrom? Vy ste čo urobili pre to, aby sa ten stav zlepšil? Mňa to normálne ako, ako zaráža, ako vy prídete s takou kamennou tvárou tu kritizovať niečo, že štát nemá peniaze. Veď vy ste boli minister, vy ste minuli ťažké milióny na, na digitalizáciu. Dobre, boli to aj európske peniaze, boli to ale aj národné peniaze. Vy ste neurobili napríklad nič s nejakou reformou RTVS, ktorá, veď sa pozrime, za aké peniaze funguje, koľké peniaze tam idú zo zmluvy so štátom? A tak ďalej.
Vy ste neurobili žiadnu reformu v kultúre. Vy ste neurobili žiadne kroky k tomu, aby sa táto situácia zlepšila, a vy tu dnes idete rozprávať o nejakom fungujúcom systéme, ktorý by bol potrebný. Veď ste ho mohli nastaviť, veď ste tam boli dlhé roky.
Takže mne to príde veľmi pokrytecké, farizejské a nerozumiem tomu, že vy máte tú odvahu sa teraz postaviť a ísť kritizovať vašich vlastných kolegov zo strany SMER - SD.

Pán poslanec, náš návrh reaguje na situáciu, ktorá vznikla po náleze Ústavného súdu a námietok Legislatívnej rady vlády k riešeniu súčasného stavu v oblasti zabezpečovania pamiatkovej ochrany. Vzhľadom na to po rôznych konzultáciách, rozhovoroch s ministerstvom kultúry sme prevzali možno neľahkú úlohu, aby sme návrh zákona, ktorý bude riešiť túto situáciu, dostali do tohto procesu, aby sme o ňom hovorili a nachádzali riešenia tak, aby to bolo aj v súlade s tvojimi slovami, ktoré si povedal, že v oblasti pamiatok musí mať štát istý fungujúci systém.
Ja nehovorím, že tento náš návrh je perfektný, určite sa v ňom nájdu nejaké problematické časti, ale určite sleduje to, o čom si aj ty hovoril, a myslím si, že pred nami je ešte aj druhé čítanie a v rámci možností, ak to bude možné a budú tie návrhy na riešenie tohto problému vyhovujúce tomu, aby tento stav v oblasti pamiatok sme vedeli riešiť, tak myslím si, že sme úplne naklonení tomu, aby sme pomohli pri tomto riešení, pretože ozaj sme sa dostali do dosť zložitej situácie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková, buďte menej osobná, možno vám to prospeje.
Čo sa týka vašej poznámky o kritike vlastných kolegov, no tak vo vašom prípade vašich problémov vo vzťahu k vašim bývalým kolegom by som túto tému neotváral. Ja som nekritizoval kolegov SMER-u v SMER-e, ako, ako SMER, ale vecne som sa vyjadril k návrhu.
Čo sa týka digitalizácie, tá prebehla veľmi úspešne napriek tomu, čo si vy o tom myslíte. Myslím teda špeciálne v rezorte kultúry vybudovaním rôznych pracovísk v inštitúciách, ktoré naďalej udržateľne digitalizujú naše kultúrne dedičstvo.
Čo sa týka obnovy pamiatok, dávam do pozornosti, že ešte ako minister som do tohto programového vyhlásenia presadil zdvojnásobenie finančných prostriedkov, ktoré sa venujú cez program "Obnovme si svoj dom" obnove pamiatok, stále je tých finančných prostriedkov málo, budem rád, keď vy ako úspešná budúca ministerka kultúry za nejakú stranu, za ktorú teraz kandidujete, to strojnásobíte, zoštvornásobíte. A so systémom Pamiatkového úradu summa summarum ja som spokojný, Pamiatkovému úradu treba za mnohé veci, dlhoročnú činnosť poďakovať, to neznamená, že ten systém sa nedá vylepšovať.
A, pán poslanec Hrnko, ja som naozaj teda hovoril v tomto prípade o spôsobe, akým sa zakladá nová inštitúcia, o tom, že treba nejaké problémy riešiť, to je iná vec. Ale naozaj takýmto spôsobom sa podľa nová inštitúcia nezakladá. A ak, tak by to mal jasne robiť rezort kultúry.
A ešte jedna poznámka k pani Kaščákovej. Naozaj by ste mohli trošku vnímať rozdiel medzi podpísaním zmluvy pred voľbami a založením novej inštitúcie pred voľbami. Tak to si myslím, že taký ľahučký rozdiel tam je.
Ďakujem.

Ja iba krátko, pretože sa patrí, ale myslím si, že v tejto diskusii budeme pokračovať v rámci nášho výboru, a myslím si, že problematiku si vyjasníme, nebudeme možno zaťažovať ním celé, celé plénum.
Treba povedať, že, áno, cieľom tohto návrhu zákona je napomôcť obnove národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov vo vlastníctve, a to zdôrazňujem, vo vlastníctve Slovenskej republiky prostredníctvom organizácie, ktorá bude napojená na rozpočet ministerstva kultúry. A to tak, aby zabezpečovali najmä predprojektovú prípravu a vybrané činnosti vo výstavbe v oblasti obnovy národných kultúrnych pamiatok, ich reštaurovanie. Bližšie je to rozpísané aj v dôvodovej správe, aj v jednotlivých, vo vysvetleniach k jednotlivým bodom predloženého návrhu a presne sú tam určené aj kvalifikačné predpoklady a všetko to, čo sa žiada.
Ešte raz chcem zopakovať, že sa reaguje na nález Ústavného súdu, na pripomienky z Legislatívnej rady vlády pri pripomienkovaní predkladaného pamiatkového zákona. Takže riešia sa v ňom rôzne kvalifikačné predpoklady medzi reštaurátormi pôsobiacimi cez Komoru reštaurátorov a v ateliéroch Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktoré boli napadnuté nálezom Ústavného súdu, a zároveň sa rieši pripomienka z Legislatívy rady vlády, a to ku kontrolnej činnosti, ktorej realizácia nemôže byť sústredená v jednej organizácii, to znamená v Pamiatkovom úrade, a je potrebné odčleniť, odčleniť štátnych reštaurátorov od samostatnej organizácie spod Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Zjednocujú sa kvalifikačné predpoklady so zákonom o Komore reštaurátorov, čo tiež namietal nález Ústavného súdu. Samozrejme, že tento návrh bol konzultovaný s ministerstvom kultúry, s Pamiatkovým úradom, a to aj práve preto, že by prichádzalo k delimitácii pracovníkov z Pamiatkového úradu, ako aj zo Slovenského národného múzea tak, aby mohla vzniknúť jedna ucelená inštitúcia, ktorá sa bude zaoberať tými činnosťami, ktoré sú presne zdôvodnené v dôvodovej správe.
Takže ešte raz, myslím si, že je to dobrý návrh zákona, ktorý rieši súčasnú situáciu na tomto poli, ak sa to tak dá povedať, ochranárskej činnosti, sme prístupní, samozrejme, diskusii a návrhom a budeme radi, ak nájdeme možno spoločnú reč tak, aby sme tento pamiatkový zákon dostali do života tak, aby sme nález Ústavného súdu, aj pripomienky z Legislatívnej rady vlády akceptovali.
Toľko z mojej strany. A myslím si, že priestor na diskusiu ešte ďalej bude pred druhým čítaním.

Ďakujem za slovo. Týmto návrhom zákona navrhujeme rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dotáciu zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok o účel na podporu miestnej a regionálnej kultúry a obnovu knižníc a knižničného fondu.
Určite mi dáte za pravdu, že miestna regionálna kultúra predstavuje významnú súčasť celoštátnej kultúry, napriek tomu sa v súčasnom období javí jej podpora zo strany štátu ako nie úplne dostatočná, sú tam veľké rezervy. V mestách a obciach sa množstvo obyvateľov vo všetkých vekových kategóriách angažuje v rôznych záujmovo-umeleckých telesách, skupinách, súboroch, voľnočasových zoskupeniach zameraných na rôzne oblasti umenia a kultúry. Plní ozaj významnú umeleckú, výchovnú, ako aj sociálnu funkciu a nezriedka z takýchto zoskupení vzídu aj budúci profesionálni umelci. Preto si myslíme, že aj práve táto oblasť kultúry si zaslúži väčšiu pozornosť a podporu zo strany štátu.
Takisto obnova knižníc a knižničného fondu by mala byť zameraná na podporu rozvoja verejných knižníc. Nový dotačný titul napĺňa stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na rok 2015 až 2020 a podpora by mala byť zameraná na skvalitnenie, modernizáciu a ďalší rozvoj verejných knižníc.
Dávame tento návrh zákona do vašej pozornosti a prosíme o jeho podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja keď som si prečítala tento návrh zákona, tak sa priznám, že do mňa vošlo tristo hrmených a jediné slovo, ktoré mi v tejto súvislosti opäť napadlo, rovnako ako v súvislosti s predchádzajúcim návrhom zákona, bolo nie. Nie preto, že by som nebodaj nepokladala za dôležité podporovať knižnice alebo že by som nepokladala za dôležité podporovať aj folklór, božechráň. Avšak z môjho pohľadu tento poslanecký návrh zákona vykopáva už otvorené dvere a neviem veľmi dobre rozlúsknuť, či jeho účelom je naozaj podpora knižníc a folklóru.
Ja osobne považujem knižnice za nesmierne dôležitý prvok našej kultúry, za miesto, ktoré je nenahraditeľné. Je v ňom sústredená tvorba stáročí. Vďaka knihám môžeme objavovať nové svety bez toho, aby sme museli cestovať tisíce kilometrov, môžeme dokorán otvoriť dvere svojej fantázii, brúsiť intelekt alebo si len tak oddýchnuť.
Knihy nám, skrátka, začas dávajú skúsenosť a knižnica by mala byť miestom, kde sa spájajú generácie, kde sa cibria názory, ktoré je dôstojné a príjemné. Naschvál som použila spojenie "mala by byť", lebo realita je smutná. Ja som v priebehu minulého roka navštívila približne dvadsať knižníc na krajských, ale aj na obecných úrovniach, a teda musím skonštatovať o tom, že asi iba dve spĺňali tú moju predstavu o tom, ako by knižnice v 21. storočí mali fungovať. Aby boli bezbariérové, medzigeneračné, prístupné rovnako mamičkám, ako aj seniorom, aby tam boli k dispozícii počítače napr. pre tých, ktorí nemajú inú možnosť prístupu k internetu, čitáreň dennej tlače, ideálne aj s kávičkou, ale to už je teda, nemusí to byť podmienka, je to vítaná, vítané osvieženie, detský kútik, miestnosti pre interaktívne aktivity pre školy alebo na prednášky. V zime dostatočne vykúrená, v lete buď klimatizovaná, alebo dobre vetraná a k tomu príjemný personál a veľa kníh.
Čo treba povedať, práve vďaka Bohu za ten oddaný personál, ktorý v knižniciach máme. Stretla som aktívne ženy, musím teda povedať, že to boli iba ženy - v mojom prípade v knižniciach -, ktoré som navštívila, ktoré aj napriek, v niektorých prípadoch ozaj absolútne nevhodným podmienkam a nízkym platom robia v tých knižniciach doslova malé zázraky. A dodávam, že je to vďaka podpore zo strany Fondu na podporu umenia, lebo ten už štvrtý rok pomáha knižniciam nielen prežívať, ale aj ožívať.
Keď som sa pred rokom rozprávala s riaditeľom Fondu na podporu umenia, zhodli sme sa, že knižnice boli dlhodobo zanedbávané a treba do nich určite investovať, lebo tá investícia sa nám ako krajine určite vráti. Za ostatné štyri roky rozdelil fond na knižnice 5 346 603 eur. A teraz tu máme návrh, podľa ktorého by sa mal rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje ministerstvo kultúry, teda priamo minister, dotáciu aj na podporu rozvoja verejných knižníc.
A ja sa teda v tejto súvislosti pýtam, nový okruh účelov znamená, že popri Obnovme si svoj dom, Kultúra znevýhodnených skupín a kultúrnych poukazoch nám vzniknú nové druhy dotácií na podporu knižníc a ďalší program na podporu folklóru. Keďže ide o ministerské... (Reakcia navrhovateľa.) Keďže ide o ministerské dotácie, teda sú výlučne v rukách ministra, znamená to, že tieto dve nové oblasti budú fungovať na úkor možno tých fungujúcich alebo sa do nich - dobre, nalejú sa do nich teda nové prostriedky. Chcem sa spýtať, či má ministerstvo, resp. predkladatelia predstavu, koľko peňazí by asi tak každý rok rozdeľovali, resp. koľko peňazí je reálne žiadaných od knižníc, aj teda pre oblasť folklóru, ktoré už teraz sú žiadané a rozdeľované prostredníctvom Fondu na podporu umenia. A na ani jednu z týchto otázok totižto v tom návrhu zákona som konkrétne odpoveď nedostala.
Po celom Slovensku je rozmenených na drobné 5 248 knižníc, čo je nesmierne veľký počet, keby si každá z nich vypýtala iba 1 000 eur, bavíme sa o sume 5 mil. eur. Aby sme si to vedeli trošku lepšie predstaviť, tak v roku 2019 bolo všetkých žiadaných dotácií v tomto ministerskom programe, 69 mil. bola tá suma, ktorá bola žiadaná cez ministerské dotácie. Ale podstatné je, koľko bolo tých peňazí rozdelených. Lebo tých bolo rozdelených nepomerne menej, 13 mil. Takže 69 mil. žiadaných a 13 mil. pridelených. To znamená, keby sme sa bavili v percentách, tak dokáže sa uspokojiť 19 % žiadateľov, čo je stále ešte veľmi málo.
Ja sa teda chcem spýtať ešte raz, že či máte nejakú predstavu o tom, v akom veľkom objeme tieto dotácie plánujete poskytovať. Keď som sa pozrela do rozpočtu na budúci rok, tak ten objem v dotačnej schéme ministerstva nenarástol. Je stále približne rovnaký, ako je doteraz, 16 mil. Takže tam tie peniaze uvedené nie sú, neviem, odkiaľ by sa teraz mali nejakým spôsobom zháňať. A sú to naozaj veľké oblasti, ktoré potrebujú veľa peňazí.
Nebolo by jednoduchšie tie peniaze dať Fondu na podporu umenia, ktorý už má celý systém, naozaj vytvorený celý systém a má na to aj ľudí? Tento fond začal dotácie rozdeľovať v roku 2016 a každý rok, teda od roku 2016, spracovali približne 500 žiadostí v priemere; 400 z nich dokázali podporiť, čo mi príde celkom vysoké percento, že 80 % v podstate zo všetkých žiadostí bolo podporených.
A ja sa teraz chcem spýtať, to som tiež v tom návrhu nenašla, znamená to teda, že podpora doteraz realizovaná cez fond bude zrušená alebo bude fungovať ďalej? Komunikoval niekto v tejto veci s vedením Fondu na podporu umenia? Lebo to síce v návrhu uvedené byť nemusí, ale teda nemáte prečo. A aj by ma zaujímalo, že či máte nejakým spôsobom prezistené, že táto nová agenda, lebo je vcelku náročná, koľko personálneho zabezpečenia teda na ministerstve by znamenala. Nie som si úplne istá, že či na všetky tieto otázky máte odpoveď, ale možno áno, ja sa im poteším.
A teraz ešte konkrétne k folklóru by som sa pristavila. Ten z môjho pohľadu je taktiež nespochybniteľnou súčasťou našej kultúry a vieme, že sa prostredníctvom neho zachovávajú tradície a zvyky nášho národa. Keď pani ministerka Laššáková nastúpila do funkcie, ona sa netajila tým, že sa chystá podporovať regionálnu a miestnu kultúru najmä v podobe folklóru. To je v poriadku, každý máme iné priority a navyše folklór bol teda pár rokov finančne poddimenzovaný, to zas treba povedať. Ja tejto podpore v podstate rozumiem, ale v prvom momente, keď sa ku mne dostala informácia o tejto takej masívnejšej podpore folklóru, tak si hovorím, že no veď ono je to vlastne celkom dobrá voličská základňa, lebo tých folkloristov máme po Slovensku neúrekom.
Inak je vcelku zaujímavé, je to téma, o ktorej sa teraz veľmi veľa hovorí. Ale keď si chcete niekde nájsť počet súborov alebo nejakých záujmových združení, ktoré sa folklóru venujú, tak neexistuje nikde nejaká komplexná štatistika. Neexistuje vlastne presný počet tých súborov, ktoré na Slovensku máme. Môj názor je, že ich je okolo tisícky, neviem, že či keď som to tak postupne nejako hľadala, dopracovala som sa tuším k číslu 600, ale to sú iba tie, ktoré sú nejakým spôsobom registrované. Vieme, že je strašne veľa rôznych súborov, detské, seniorské, sú také, ktoré iba spievajú, iba tancujú. Naozaj tých druhov je neskutočne veľa.
Ja sa priznám, že vo folklóre nie som úplne doma ani som nikdy nebola nejaký jeho hrejivý fanúšik, ale občas to tak v živote chodí, ja som potom stretla svojho muža, vždy som si hovorila, že nikdy nie muža z východu a nikdy nie folkloristu, ale ono to tak chodí asi, že karma je zdarma, tak mám doma rodeného východniara a zároveň folkloristu. Takže môj názor na folklór sa aj prostredníctvom neho musel korigovať. A teda nie je to iba o tom, že ľudia sa stretávajú, potancujú si, zabavia sa, ale je to o spoločenstve, o radosti, o pohybe, o spolupráci, o priateľstve, o vzájomnej pomoci. A to sú naozaj v dnešnej dobe veľké výdobytky najmä, najmä pre tie naše mladšie generácie.
Aj pri folklóre však vnímam ten istý problém ako pri knižniciach. Fond na podporu umenia od roku 2016 zabezpečuje granty aj pre folklór. Každoročne majú viac ako 1 000 žiadostí a viac ako 600 žiadostiam vyhovejú a podporia ich. V peniazoch každoročne žiadajú folkloristi okolo 8 mil. eur, 8 mil. eur. Tento rok to bolo dokonca až 14 mil. eur aj teda vzhľadom na to, že pani ministerka oznámila, že tých prostriedkov dá viac. To znamená, viacej projektov sa aj do tej výzvy prihlásilo.
Otázky ako pri knižniciach sú približne tie isté, na niektoré ste mi už aj teraz vlastne priamo zodpovedali, takže nebudem ich pokladať znovu.
Môj názor dlhodobý je, že ministerstvo by pod sebou nemalo mať žiadny dotačný systém. Ja sa priznám, že nie som dlho v parlamente poslankyňou, ale na základe toho, čo som mala možnosť za ten čas zistiť a snažila som sa o to zaujímať naozaj objektívne, tak si myslím, že spôsob, akým v kultúre fungujú fondy, je spôsob, ktorý kultúre pomáha. A myslím si, že veľa, veľa politiky v kultúre, to neprospieva, skôr viac kultúry v politike by sme mali vyžadovať asi. Nikdy som sa netajila tým, že Fond na podporu umenia má moju podporu, a hoci netvrdím, že funguje ako švajčiarske hodinky, tvrdím, že nemá ďaleko od toho, aby takto fungoval.
Možno si aj spomínate, že aj na výbore som predkladala niekoľko návrhov, ako fungovanie vlastne tohto fondu ešte vylepšiť v prospech aj projektov, aj teda všetkých žiadateľov, asi nebudem konkrétne zachádzať do detailov, že aké tie vylepšenia boli, ale jedným z nich bolo určite navýšenie percenta z 3,5-percenta na 5 % na zabezpečenie fungovania fondu práve preto, aby sa mohli zabezpečiť personálne kapacity a lepšia kontrola kvality všetkých projektov. Moje návrhy sa nestretli s porozumením, čo ma neprekvapilo. Dôležité je, že sú pripravené, a keď bude treba, tak sa bude dať teda v budúcnosti použiť.
Ako som už raz povedala, osobne som k ministerským dotáciám veľmi skeptická. Ono to nebolo tak dávno, čo v súvislosti s nimi sa zdvihla vlna nevôle, pretože záleží iba na vôli ministra, ako sa v konečnom dôsledku rozhodne bez ohľadu na to, ako, aké odporúčanie alebo rozhodnutie mu ponúkla odborná komisia.
Ešte ďalšia vec v súvislosti s týmto návrhom zákona. Pani predkladatelia predkladajú návrh zákona v podstate v prospech pani ministerky, ktorá sa netají tým, že podporuje folklór. Ale ja sa pýtam, máme tu pár mesiacov pred voľbami a čo potom? Čo keď sa stane ministrom človek, ktorý nebude považovať folklór za svoju prioritu? Ostanú tie účely nevyužívané alebo budú tam naliate peniaze, ale on, teda daný nový minister, ich nebude schvaľovať, lebo si poviem, že radšej ich treba dať niekde do nejakej inej oblasti? Neviem, ja si osobne myslím, že v konečnom dôsledku sa ublíži ako folklóru, tak aj knižniciam. Keby ste nechali tie dotácie vo fondoch, tak majú šancu prežiť aj rôzne nálady nového ministra. A to považujem za kľúčové, aby sme mali stabilitu vo financovaní kultúry, a nie tak, ako jedného dňa sa kto zobudí a ako sa mu prisnije (prisní, pozn. red.). Ešte raz zopakujem, keby bolo na mne, tak tie ministerské dotácie zruším úplne a bola by som rada, kedy sa všetko riešilo prostredníctvom nezávislých fondov.
V tejto súvislosti ani neviem, trošku mám obavy túto tému na tejto pôde otvoriť, ale povedala som si, že otvorím ju, pretože počas svojho pôsobenia vo výbore sme kontrolovali či už fondy alebo sme sa bavili aj o ministerských dotáciách a máme tu jednu inštitúciu, ktorá kontrolovaná za ten čas nebola a to jej fungovanie nepovažujeme v dnešnej dobe za efektívne a možno by bolo v budúcnosti dobré sa zamyslieť nad jej transformáciou možno aj v prospech knižníc. Možno viete niektorí, o ktorej inštitúcii hovorím, je to naša Matica slovenská. Ja nikdy nebudem popierať jej neskutočný význam pre nás, ale možnože časť z tých financií, ktoré sú dávané do nej, by mohli ísť aj v prospech napríklad našich knižníc. Viem, že folklór už na tých oblastných úrovniach sa aj cez Maticu slovenskú podporuje.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ako som povedala na začiatku, tak poviem aj na konci, ja tomuto návrhu zákona zelenú nedám.
Ďakujem vám pekne.