51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže verím, že tie diskusné krúžky sa rozpustia postupne (zaznenie gongu) a budem môcť predniesť svoje úvodné slovo. Vďaka.
Takže, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som z tohto miesta uviedol návrh zákona, ktorý predkladám spolu so skupinou poslancov. Ako bolo oznámené, je to vlastne novela, zákon teda, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Dovoľte na úvod zopár takých aj troška historických poznámok, ktoré súvisia s predloženou novelou zákona.
Inštitút prezidenta ako hlavy štátu sa objavuje v ústavných systémoch v druhej polovičke 18. storočia, keď vlastne rodiace sa nové demokracie museli hľadať spôsob, ako nahradiť osobu, ktorá bude reprezentovať krajinu navonok a dovnútra a ktorá bude fakticky vykonávať funkcie, ktoré predtým v minulosti vykonávali monarchovia. Aj, aj preto sa vlastne tvorcovia týchto ústavných dokumentov a osobitne vlastne tej prvej modernej americkej ústavy zmieňovali o inštitúte prezidenta, ktorý zaviedli, ako vlastne o novom rúchu pre bývalého monarchu.
Ale to azda neni také dôležité, ako je dôležitejšie to, že vlastne tí novodobí prezidenti, ktorí vlastne potom prešli aj do iných ústavných systémov a zastávali podobné úlohy, mali podobné kompetencie.
Ale čo pokladám za dôležité alebo za také významné, je to, že osobnosti, ktoré boli vyberané do týchto ústavných funkcií, boli spravidla osobnosti, ktoré vzhľadom na váhu prezidentského úradu, u ktorých sa predpokladalo, že vzhľadom na váhu prezidentského úradu, že ho budú zastávať na základe dovtedy získaných ľudských, odborných, politických a iných skúseností.
Nie je preto prekvapujúce, že vlastne pomerne dlho sa do funkcií alebo úradu, zastávali úrad hlavy štátu, úrad prezidenta, osobnosti, ktoré boli v podstate v zenite alebo niekedy aj za zenitom toho svojho profesionálneho života. Teda takí tzv. tí starší, ktorí, ktorí vlastne boli vyberaní práve na základe toho, čo predtým v živote dokázali.
Po roku 1918 sa rovnakou cestou vydali aj tvorcovia prvej Ústavy Československej republiky z roku 1920, kde sa objavil teda inštitút prezidenta, ale, samozrejme, osobitne chcem zvýrazniť to, že aj za prvých prezidentov v našej prvej Československej republike boli vyberané osobnosti, ktoré už teda sa nachádzali v tej druhej polovičke svojho profesionálneho života alebo v jeho závere.
Môžem iba pripomenúť, že, samozrejme, viete dobre, že prvým prezidentom bol Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý vlastne vstúpil do, do prezidentského úradu v roku 1935 a vlastne, pardon, ukončil v roku 1935 a vtedy ukončil tento úrad vo veku požehnanom 85 rokov. Jeho nástupca Edvard Beneš ukončil svoju funkciu v roku ´48, keď dosiahol 64 rokov veku. A vlastne ten demokratický prezident Václav Havel, ktorý bol aj prezidentom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, neskôr aj Českej republiky, taktiež ukončil svoj profesionálny život ako prezident vo veku 67 rokov.
V roku 1992, keď vznikla Slovenská republika a keď bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, vlastne tvorcovia tohto dokumentu vychádzali z podobnej koncepcie. Samozrejme, nadali hlavu prezidenta celým radom výrazných ústavných kompetencií, ktoré sa neskôr ešte istým spôsobom dotvárali, ale v podstate stále môžeme povedať, že platí a platilo to od samého začiatku, že prezident Slovenskej republiky bol hlavou štátu, ktorý reprezentoval krajinu navonok aj dovnútra a neskôr dostal aj to významné oprávnenie, že zodpovedá za riadny chod ústavných funkcií. Aj toto reflektovalo vlastne, nechcem povedať, že potrebu, ale akési prirodzené inklinovanie k tomu, že prezidentom aj v Slovenskej republike sa stane a stanú sa osobnosti, ktoré už preukázali v tom profesionálnom politickom živote počas svojej predchádzajúcej kariéry mnohé schopnosti a že vlastne úrad prezidenta bude predstavovať zavŕšenie ich profesionálnej kariéry.
Ak by sme sa na to pozerali iba z pohľadu veku spätne, tak, samozrejme, viete dobre, že pán prvý prezident, pán Michal Kováč, ktorý nastúpil do úradu v roku ´93 a pôsobil do roku ´98, opúšťal tento úrad vo veku 63, pardon, 60, áno, 63 rokov, jeho nasledovník Rudolf Schuster dokonca opustil úrad prezidenta vo veku 70 rokov a Ivan Gašparovič vo veku 73 rokov.
A táto skutočnosť bola reflektovaná už v roku ´93, alebo to očakávanie, že vlastne tým, tým prezidentom sa stane človek, ktorý vlastne tým ukončuje svoju politickú kariéru, táto skutočnosť bola reflektovaná aj práve zákonom, ktorého sa v tomto pozmeňujúcom návrhu chceme dotknúť, a to zákonom č. 120/93 o platových pomeroch. To reflektovanie predstavovalo vlastne akési legislatívne vyjadrenie potreby, aby osobnosti, ktorým sa ukončí funkcia, funkčné obdobie hlavy štátu, už nemusela mať nejakým spôsobom starosť o teda dôstojné dožitie, ak to môžem tak povedať, aby sa im vytvorili materiálne podmienky na to, aby mohli teda dôstojne pôsobiť ako tzv. tí emeritní prezidenti, ak chceme, alebo teda prezidenti na dôchodku. Aj keď sa to v tom pôvodnom texte zrejme tvorcom zákona veľmi nepodarilo, pretože možno si spomínate, ale ten pôvodne ustanovený dôchodok prezidenta bol vyčíslený sumou 30-tisíc, 30-tisíc korún, čo je zhruba dnes niečo menej ako 1 000 euro. To sa našťastie neskôr zmenilo a viete dobre, že dnes tá odmena, ktorá prislúcha emeritnému prezidentovi, sa rovná vlastne odmene, ktorá, ktorú dostávame my všetci ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Nová doba, a by som povedal, to je taký celosvetový trend, priniesla však isté zmeny pri pohľade na fungovanie hlavy štátu a očakávania od prezidenta, pretože všeobecne možno povedať, že sme svedkami akéhosi omladzovania. Do prezidentského úradu sa už nedostávajú iba tí zaslúžili starší páni alebo dámy, ktoré v tomto úrade završujú svoju profesionálnu kariéru, ale do prezidentského úradu sa dostávajú osobnosti, ktoré sú vlastne, by som povedal, na vrchole svojich síl a nezriedka aj končia tento svoj úrad plní elánu a záujmu ešte o ďalšie ústavné pôsobenie.
A tu práve vzniká jedna otázka, ktorá súvisí aj, alebo ktorej obsahom, alebo ktorej pokusom o riešenie je predložený návrh zákona a ktorá reflektuje a akceptuje skutočnosť, že v podstate taká istá situácia, ako som spomínal, existuje a vznikla aj v Slovenskej republike, keď vlastne občania Slovenskej republiky si priamou voľbou v roku 2014 zvolili pomerne mladú osobnosť do úradu prezidenta a táto osobnosť opustila ten úrad vo veku 56 rokov, teda zďaleka nie v dôchodkovom veku, a dá sa právom očakávať, že táto alebo aj ďalšie mladé osobnosti, ktoré nasledujú, viete dobre, že ďalšia pani prezidentka je vlastne takisto pomerne, musím povedať, mladá osobnosť ešte stále, a ak ukončí svoje prvé funkčné obdobie, dosiahne vek 56, ak bude zvolená opätovne, 51, a ak bude zvolená opätovne, dosiahne 56 rokov. Čiže ani od tejto osobnosti sa nedá očakávať, že by teda už chcela odísť a mohla, mala záujem odísť na dôchodok a užívať si teda ten prezidentský dôchodok, ktorý jej priznáva dnes zákon č. 120/93.
Vieme takisto aj už z praxe, že jeden z bývalých prezidentov Slovenskej republiky po ukončení úradu, teda dnes už pán emeritný prezident, sa rozhodol, že bude ďalej pokračovať v politike a že bude mať záujem vstúpiť do toho politického ringu a vykonávať niektorú z ústavných funkcií. Samozrejme, ja veľmi prajem úspech každému takémuto snaženiu, len musím povedať, že ak sa toto snaženie úspešne zavŕši, tak budeme stáť pred istým problémom.
Ten problém spočíva v skutočnosti, že vlastne každý emeritný prezident, ktorý získa nejakú ďalšiu ústavnú funkciu, ktorá je popísaná práve alebo ktorá je definovaná, vymenovaná v zákone 120/93, tak vlastne vstúpi do istého konfliktu, pretože vlastne mali by mu náležať doživotne, doživotne tie benefity, ktoré má emeritný prezident, a zároveň by mal požívať benefity, ktoré mu budú plynúť z novej ústavnej funkcie. Tých ústavných funkcií, ktorých sa dotýka zákon č. 120 a ktoré vlastne, v prípade ktorých môže vzniknúť tento problém, je pomerne veľa.
V médiách sa doteraz zmieňovala predovšetkým funkcia poslanca, ale musím upozorniť a povedať veľmi nahlas, že to je troška zjednodušená interpretácia, pretože ten ústavný zákon definuje týchto ústavných činiteľov a okrem poslancov tam zaraďuje aj sudcov všeobecných, sudcov Najvyššieho súdu, zaraďuje tam sudcov Ústavného súdu, zaraďuje tam generálneho prokurátora, zaraďuje tam predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, zaraďuje tam verejného ochrancu práv napríklad. Čiže aj funkcie, ktoré nemusia byť politické, ale ktoré sú definované v ústave, a tým pádom sú to vlastne ústavné funkcie.
Ako teda riešiť tento problém, tento možný konflikt? Tých možností je veľa a ja som sa snažil, keď som sa začal zaoberať touto otázkou ešte niekedy začiatkom leta, samozrejme, pozrieť si aj úpravy alebo prístup k takýmto konfliktom v iných štátoch sveta. Našiel som viaceré riešenia, ale nakoniec som sa priklonil a získal som podporu skupiny poslancov k riešeniu, ktoré dnes predkladáme, a ak to veľmi zjednoduším, to riešenie spočíva vlastne v konštatovaní, že ten prezidentský dôchodok, ten nárok na odmenu pre emeritného prezidenta, samozrejme, sa neodoberá alebo neni dobre odobrať, ale je dobré ho pozastaviť počas výkonu inej ústavnej funkcie.
Musím zvýrazniť slovo pozastaviť, lebo aj tu sa už v médiách objavili zavádzajúce informácie. Jedná sa iba o to, aby v čase výkonu, ak emeritný prezident sa stane trebárs predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, stane sa poslancom, podpredsedom parlamentu alebo predsedom parlamentu, členov vlády alebo dokonca predsedom vlády, aby počas výkonu týchto ústavných funkcií mala prednosť táto ústavná funkcia a všetky benefity, ktoré s ňou sú spojené, pred postavením toho bývalého emeritného profesora a, samozrejme, akonáhle by emeritný prezident, pardon, emeritný prezident, by sa mu ukončila tá iná ústavná funkcia, tak by sa mu opäť prinavrátili všetky benefity, ktoré mu zákon č. 120/93 poskytuje.
Chcem teda povedať, že snažíme sa v tomto predloženom návrhu dať odpoveď, ako postupovať v budúcnosti v prípade, ak by ktorákoľvek hlava štátu sa stala po ukončení mandátu prezidenta, začala by zastávať inú ústavnú funkciu.
Takisto ma troška mrzí, a poviem to hneď pri tomto úvodnom slove, že tento návrh sa začal spájať s pánom prezidentom Kiskom. Mrzí ma to potiaľ, pretože toto je návrh zákona, ktorý má platiť všeobecne a pre všetkých do budúcna. Ja za to nemôžem, že pán prezident Kiska je prvým prezidentom, ktorý sa vybral touto cestou a, hovorím, vôbec to nezazlievam, pretože si myslím, že by bolo nesprávne, keby sme nejakou právnou normou zakázali akejkoľvek bývalej hlave štátu vstúpiť do politiky alebo uchádzať sa o nejakú ústavnú funkciu. S tým by som nemohol súhlasiť.
Ale na druhej strane musíme sa postaviť k tomuto problému, pretože ak by, ak poviem iba prípad poslanca, ak by jeden zo 150 poslancov bol v postavení, že vlastne mu patria všetky náležitosti, ktoré patria emeritnému prezidentovi, asi by sme nemohli, nemohli súhlasiť s tým, že postavenie všetkých poslancov je rovnaké. A to je jeden zo základných pilierov aj parlamentnej demokracie. Všetci 150 poslanci majú mať rovnaké práva a povinnosti. Nemožno nikoho z takéhoto dôvodu povyšovať alebo nejakým spôsobom zvýhodňovať.
Takže toľko možno k takým tým prvým myšlienkam, ktoré sa spájajú s predloženým návrhom zákona. Ak by ste chceli, ja môžem potom v diskusii zaujať stanovisko aj k úpravám tejto problematiky v niektorých krajinách vo svete, ale nechcem vás v tomto momente zdržovať akýmsi komparatívnym pohľadom.
Možno iba poviem, že trebárs Spolková republika Nemecko má zákon o, je to zákon o dôchodku spolkového prezidenta, keď v nemeckom jazyku sa tento term..., teda vlastne tento dôchodok označuje ako taký Ehrensold, čiže čestný žold, ktorý dostáva spolkový prezident, a aj tento zákon vo svojom, osobitne vo svojom § 3 napríklad hovorí, lebo to je jedna z mála právnych noriem, kde som našiel riešenie tohto konfliktu, v § 3 hovorí, že pokiaľ emeritný spolkový prezident začne vykonávať nejakú verejnú funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, a to je tiež veľmi dôležité, že sa jedna o funkciu, ktorá je platená z verejných zdrojov, tak sa tá odmena započítava do jeho odmeny ako prezidenta. Inými slovami, odmena bývalého emeritného prezidenta spolkovej republiky sa mu priznáva iba v prípade, ak je tá zákonne uznaná odmena, ktorá sa rovná - ináč pre vašu informáciu - iba jeho základnému prezidentskému platu, neni to tak, ako u nás, že to je, u nás je prezidentský plat násobkom platu poslanca a jeho odmena ako emeritného prezidenta sa rovná platu poslanca. Nemci zachovali prezidentom bez, samozrejme, tých paušálnych prídavkov tú základnú odmenu, ktorú mal ako prezident, tú má emeritný prezident, ale teda ak by začal niekde inde fungovať, tak sa mu táto odmena priznáva, iba pokiaľ je vyššia ako tá odmena, ktorú zarobil. Ináč ak zarobil menej, trebárs ako, ako, ako nejaký štátny úradník alebo vo verejnej správe, tak sa mu tá odmena započítava do jeho platu. Čiže tiež sa to nerieši kumulatívnou formou, ale vlastne sa to započítava do odmeny, ktorú má ako prezident.
Takže ja veľmi dúfam, že získam podporu pre tento návrh, pretože, hovorím ešte raz, neni to návrh proti nikomu, je to skôr návrh, ktorý sa snaží odstrániť situáciu, s ktorou nepočítali tvorcovia tohto zákonného návrhu, ktorí vychádzali z toho, že vlastne ako to bolo dovtedy tradíciou, že prezidentom Slovenskej republiky sa stane osoba, ktorá v tejto funkcii završuje svoju politickú kariéru a v budúcnosti sa nebude uchádzať o nejaký iný úrad. Život ale preto prináša zmeny a si myslím, že je našou povinnosťou ako poslancov Národnej rady na tieto zmeny reagovať, samozrejme, nereagovať, nereagovať diskriminačne, ale reagovať spravodlivo.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne.
Poprosil by som teraz o slovo spravodajca (spravodajcu, pozn. red.), ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pána poslanca Baláža.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajca (spravodajcu, pozn. red.) k tomuto návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Dostála. Pýtam sa... A, nepýtam sa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Dostálovi, nech sa páči.

Ďakujem, pán čerstvý podpredseda. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, začnem teda najprv tým, čo, čo ma zaujalo vo vystúpení, vo vystúpení pána predkladateľa Kresáka, nad rámec toho, čo som už vedel, prečítal si návrh zákona, a teda ten argument tým, že ak by niektorým, niektorým poslancom, ktorí sa stanú poslancami po tom, čo, čo vykonávali funkciu prezidenta, boli ponechané nejaké z tých benefitov, ktoré majú bývalí prezidenti, tak by postavenie všetkých poslancov nebolo rovnaké.
Ospravedlňujem sa, ale hneď som si spomenul na poslanca Fica, bývalého premiéra, neviem, či ešte stále má tú ochranku, alebo mu už bola, už mu bola odobratá, ja teda nemám ochranku a predpokladám, že ani, ani teda väčšina zvyšných poslancov, možno okrem predsedu parlamentu, ochranku, ochranku nemá, čiže to postavenie ani dnes nie je úplne rovnaké. V našich radoch je napríklad pán poslanec Vážny, ktorý je riaditeľom Sociálnej poisťovne, aj zároveň, zároveň poslancom a predkladá návrhy, ktoré sa týkajú Sociálnej poisťovne, tak možno by sme sa mali aj nad tým zamyslieť, že či jeho postavenie je rovnaké ako naše.
Ale chcem hovoriť teda hlavne k tomu návrhu zákona, lebo ho považujem za legitímnu tému, rozhodne to teda nevnímam tak ako niektorí kritici toho návrhu, že, že je to lex Kiska, že je to niečo, čo je osobne namierené proti bývalému pánovi prezidentovi, a teda verím, že tým, že autorom toho návrhu aj samotnej idey, aj spracovania je pán poslanec Kresák, že naozaj by sme sa mali baviť o vecných aspektoch toho, toho problému, a ja teda sa nebudem púšťať do nejakej politickej kritiky na rozdiel od tej, na, teda mimo tej úvodnej poznámky, ktorú som si nedokázal odpustiť.
Súhlasím s tým, že, áno, doba sa mení, že kedysi sme počítali s tým, že, že prezidentmi budú starší páni alebo dámy a že, áno, vyvstala otázka, či treba na to nejako zareagovať.
V dôvodovej správe sa hovorí o, o tom, že, že ak by k tej situácii došlo, žeby sa bývalý, bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady, nastal by rad ťažko riešiteľných situácií a problémov, alebo teda do inej ústavnej funkcie by išiel, a teda spomínané sú tam zásade tri: Ten plat, ktorý poberá bývalý prezident, vo výške platu poslanca. Potom je tam, je tam auto alebo ochranka. A, a oslovenie pán prezident, pani prezidentka.
No, tak myslím si, že z týchto, z týchto troch problémov, ktoré sú tam načrtnuté, to oslovenie asi nevyriešime zákonom, to ani, ani, ani nemôžme mať tú ambíciu a to asi bude potom na každom, či v prípade bývalého prezidenta, ak bude poslancom Národnej rady alebo ministrom, alebo premiérom, budeme oslovovať pán bývalý, alebo pán prezident, ale predpokladám, že väčšina mu bude hovoriť jeho aktuálnou funkciou.
Pokiaľ ide o, o ten plat, tak tam je zaujímavé poukázanie na zákon o Ústavnom súde, a teda ústavných sudcov, ktorí poberajú, poberajú dôchodok alebo plat, alebo príplatok, ak skončili výkon funkcie a ak majú nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo, alebo invalidného dôchodku. A ono to ten príplatok alebo porovnanie, porovnanie s dôchodkom má svoju logiku, lebo ono sa to síce nazývam plat, teda to, čo poberá bývalý prezident, ale plat sa obvykle dáva za niečo, čo človek robí aktuálne, nie, nie za to, čo robil, čo robil predtým, tak možnože by adekvátnejšie bolo použiť iný termín, príplatok, ako je to v zákone o ústavných sudcoch. Ale v podstate je to niečo také ako dôchodok, asi najbližšie to má k výsluhovému dôchodku, keď niekto nejaký čas bol vojakom, policajtom, tak, tak môže odísť zo služby, keď si odslúžil potrebný počet rokov a poberá výsluhový dôchodok. A popritom môže robiť, a teda má ďaleko do, do starobného dôchodku, a môže robiť, tak, samozrejme, to je samostatná téma, že aké by mali byť výsluhové dôchodky, po koľkých rokoch, len, len v postate, ak je nemožné, aby niekto poberal výsluhový dôchodok popritom, ako normálne pracuje, a teda má ďaleko od, od starobného dôchodku, tak prečo, prečo to neriešime ako problém pri, pri výsluhových dôchodkoch a tuto ten, tuto ten problém, problém máme.
Ale uznávam, že má to istú logiku, keď niekto je ešte plný síl a ide, ide do, do politickej funkcie, do, do, do funkcie poslanca, tak sa predpokladá, že, že nie je, nie je na to odkázaný. Ako viem si predstaviť aj argumenty, argumenty proti, ale v tomto, v tomto zásade súhlasím a má to a má to nejakú logiku.
Skôr tam z praktického hľadiska vidím problém v tej druhej časti, ktorá sa týka poskytnutia ochrany. Alebo teda ochrankára, šoféra. Prvý problém, prvý problém vidím, vidím v tom, že, že predsa len prezident má nejaké výnimočné postavenie v rámci, v rámci štátu ako hlava štátu, že my keď ako poslanci už skončíme ako poslanci, tak možno o mesiac si nikto ani nespomenie, že sme boli poslancami, aj keď zákonodarný zbor ako celok má, má nepochybne dôležité postavenie, nie menej dôležité ako prezident, ale, ale individuálne jednotlivý poslanec, tak tam o tom ani nikto, nikto ani neuvažuje.
No ak je za tým, že bývalý prezident má ochranku, nejaký zámer, že, že prezident má byť, má byť chránený aj po skončení, skončení výkonu svojej funkcie, tak si teda nie som celkom istý, že by sme to mali, že by sme to mali túto vec rušiť. Lebo pri tom plate, dobre, ale, ale ochranka, ochranka je niečo iné, samozrejme, že nejaký jeden ochrankár nezabráni. No je tam, je tam formulácia v návrhu zákona, ochrana: "Neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", a teda tam sa dostávam, dostávam k druhému problému, ktorá, ktorý, ktorý s tým súvisí, že je tam odkaz cez poznámku pod čiarou, že teda "ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie platu podľa odseku 2 a neposkytuje sa mu služba ochrany určených osôb náležiaca prezidentovi", odkaz pod čiarou 4a). A poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov" a ten znie: "Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov." Tak priznám sa, že celkom nerozumiem, že, že v čom ten odkaz, odkaz spočíva, že sa mu neposkytuje služba ochrany určených osôb náležiaca, náležiaca prezidentovi, je tam odkaz na zákon o Policajnom zbore a potom sú tam vlastne vymenované zložky Policajného, Policajného zboru, či, ale tak to predpokladám, že má nejaké vysvetlenie, len ja som to celkom nepochopil.
A tretí problém, ktorý tam vidím, je, že tá ochrana, šofér sa mu poskytuje, nazývame to ochranou v tom, v tom zákone, sa mu poskytuje na základe uznesenia vlády č. 1104/2000, podľa ktorého, čl. 2 ods. 1 písm. a), "je prezidentovi po skončení výkonu funkcie prezidenta ochrana poskytovaná doživotne podľa rozsahu určeného Úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe poznatkov o možnom ohrození určenej osoby či protokolárne zvyklosti". Čiže je, je tu nejaký benefit ochrana, vysvetlíte, ktorú, ktorý dostávajú bývalí, bývalí prezidenti, ktorý je poskytovaný na základe uznesenia vlády. A návrh zákona predpokladá, že dáme do zákona, že sa nemá poskytovať niečo, čo je poskytované na základe uznesenia vlády, tak neviem, ale teda keď je niečo zadefinované uznesením, nebolo by primeranejšie zmenou toho uznesenia upraviť to uznesenia tak, aby, aby, aby sa povedzme, že bývalému prezidentovi v čase, ak teda vecne by s tým bola väčšina parlamentu stotožnená, v čase, keď už keď vykonáva inú ústavnú funkciu, neposkytovala, neposkytovala ochrana?
Nerozumiem celkom, celkom logike toho návrhu, že zákonom sa má stanoviť, že, že sa nebude poskytovať niečo, čo je nárokovateľné na základe uznesenia. To uznesenie predsa môže byť že úplne zrušené, vláda kedykoľvek môže to uznesenie úplne zrušiť alebo, alebo akokoľvek zmeniť. Tak akú logiku má dávať do zákona úpravu niečoho, čo je nárokovateľné na základe uznesenia?
Ja teda napriek tým otázkam podporím ten návrh, návrh v prvom čítaní a budem teda rád, keď sa buď teraz v rozprave ešte alebo možno v druhom čítaní k tým problém, ktoré tam vnímam, vrátime.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Registrujem štyri faktické poznámky. Pán poslanec Budaj, neviem, procedurál alebo faktická ešte? (Reakcia poslanca.) Dobre, takže štyri faktické poznámky.
Poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ďakujem aj za, za rozšírenie ako keby toho prostredia, v ktorom sa táto, táto zmena má vyskytovať, ale myslím si, že ešte sále aj po tvojom príhovore je príliš úzke a sú dva ďalšie významné priestory, ktoré nie sú postihnuté tou zmenou a o ktorých sa tým pádom musíme rozprávať.
Ten prvý bol zadefinovaný predkladateľom a ty si ho spomenul, a to je tá rovnosť medzi, medzi 150 členmi a členkami zákonodarného zboru, len tá už dnes neexistuje. Keď si zoberieme výsady starostov, županov, ktorých sem vozia ich šoféri na, na samosprávnych autách, už dneska nie sú, nie sú rovní všetkým ostatným poslancom, poslankyniam Národnej rady.
Druhý, a to isté sa týka napríklad pána Vážneho, ktorý takisto využíva výhody, ktoré mu plynú z inej funkcie, a tým pádom nemá rovnaké postavenie, ako majú všetci. Ja nevravím, že je to zlé. Ja iba hovorím, že, že keď sa máme na to pozrieť zoširoka, tak sa musíme pozerať na všetkých.
A druhá vec je medzinárodné prostredie. My sa tu tvárime, že odchádzajúci prezident môže byť alebo prezidentka účastná ďalej iba v slovenskej politike, ale pre mňa je oveľa logickejšie, že bývalí prezidenti krajín, ak sú ďalej politicky aktívni, tak sú aktívni na medzinárodnej úrovni. A teraz čo budeme robiť, keď sa prezident stane dajme tomu veľvyslancom pri OSN alebo sa stane generálnym tajomníkom NATO, alebo sa stane generálnym tajomníkom Rady Európy? Takisto je to bývalý prezident, ktorý je ďalej činný, ale nijak to neriešime.

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.