51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by som mala zostaviť taký svoj vlastný rebríček najväčších rizík globálnych alebo ohrození, tak pravdepodobne na prvé miesto by som zaradila klimatické zmeny. Pretože skutočne som presvedčená, že klimatická zmena práve je väčším ohrozením z globálneho hľadiska ako ktorýkoľvek vojnový konflikt, ktorý dnes vo svete prebieha. Je väčším ohrozením dokonca ako terorizmus a je z dlhodobého hľadiska najväčším rizikom nielen z globálneho hľadiska, ale aj z hľadiska nášho európskeho alebo slovenského.
A nie som sama, čo takto rozmýšľa, pretože ako na prvé miesto alebo na popredné miesta v rebríčkoch rizík klimatické zmeny zaraďuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá v roku 2018 vyhlásila práve klimatické zmeny za najväčšie globálne riziko z pohľadu zdravia našej populácie, a zároveň aj Svetové ekonomické fórum, ktoré sa zas zaoberá práve tými ekonomickými, hospodárskymi rizikami a hodnotí riziká z viacerých aspektov. A takmer vo všetkých rebríčkoch je, ak nie prvá, tak na veľmi popredných miestach práve klimatická zmena.
Rozumiem, že je možno ťažké tomu uveriť alebo, alebo pochopiť, že prečo, lebo veď tu máme násilné konflikty, máme tu omnoho viac iných ohrození, ktoré sa možno javia ako nebezpečnejšie, a navyše klimatickú zmenu, ak ju pociťujeme, tak sa nám môže dokonca zdať ako niečo príjemné. Na Slovensku húfne v týchto rokoch pribúdajú bazény v záhradách ľudí, pretože ich môžeme využívať namiesto jedného – dvoch mesiacov až možno tri alebo štyri, v južnejších okresoch dokonca bez nejakého dodatočného ohrevu vody. Na jeseň môžeme chodiť von bez toho, aby sme si každý deň brali so sebou dáždnik, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Dnes 24. októbra môžeme chodiť vonku v krátkych rukávoch, takže sa nám to môže zdať ako niečo pozitívne. Ale nenechajme sa pomýliť, pretože práve aj na Slovensko a na tento región majú klimatické zmeny už dnes veľmi negatívny dopad. V posledných dňoch sme zachytili správy napríklad z Českej republiky o extrémnych suchách, vysychajú studne. Aj na Slovensku máme sucho. Poľnohospodári sa sťažujú na nedostatok zrážok, ak aj zrážky prídu, tak potom bývajú často extrémne až nárazové, spôsobujú krupobitia, pôda je tak vysušená, že ich nedokáže absorbovať, čo vedie k ďalším problémom. Doslova pred očami nám mizne jedna z našich najvýznamnejších vodných zdrojov alebo teda vodných nádrží. V Tatrách vyčíňa lykožrút, s ktorým si nevieme poradiť, a tiež mu významne napomáha klimatická zmena. Čelíme vyhynutiu niektorých živočíšnych druhov, významnej zmene biodiverzity, novým druhom chorôb a novým druhom škodcov. V poslednej dobe počujeme správy z južného Slovenska, ale aj z Bratislavy či Košíc o objavení nového druhu jedovatého pavúka, akého sme tu nikdy nemali. Takže tie riziká existujú aj tu.
Napríklad v Bratislave podľa Jozefa Pecha, klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu, dokonca tento región alebo mikroregión bratislavský a jeho okolie sa otepľuje až dvakrát rýchlejšie ako zvyšok regiónu strednej Európy. Takže skutočne je treba mať sa na pozore. A to sme ešte nehovorili o globálnych rizikách alebo o tom celosvetovom meradle, kde klimatická zmena spôsobuje globálne oteplenie planéty o dva až štyri, dokonca sedem stupňov podľa niektorých scenárov z dlhodobého hľadiska a spôsobí napríklad nárast hladiny svetového oceánu. Teda zaplavenie niektorých, území niektorých malých ostrovných štátov, napríklad úplne zaniknutie týchto štátov a problém z pohľadu medzinárodného práva, ale aj napríklad zatopenie niektorých území a regiónov juhovýchodnej Ázie, ktorá je svetovo najhustejšie obývaným regiónom s najväčšou koncentráciou populácie. A táto populácia, keď, keď bude mať zaplavené územie, tak logicky sa pohne a bude to viesť k migračnej vlne. Dokonca už dnes niektorí aj poslaneckí kolegovia, keď sme sa bavili o migračnej kríze už niekoľkokrát v tomto parlamente, tak sa čudovali, že prečo aj v európskych utečeneckých táboroch alebo v našom bezprostrednom okolí je toľko utečencov, žiadateľov o azyl napríklad z Bangladéša. No jednoducho preto, že keď vám voda štvrtýkrát po sebe zoberie dom, tak si už asi rozmyslíte, že či ho postavíte aj piatykrát alebo či sa pohnete niekde nejakým smerom, kde vám to nabudúce už nehrozí.
A klimatickí utečenci, hoci dnes ešte môžeme polemizovať o tom, či sú alebo nie sú klimatickí, budú trendom a budú, bohužiaľ, vytvárať ďalšie migračné vlny, ktorým budeme musieť čeliť.
Nie som zástankyňou nejakého vytvárania paniky a alarmistického prístupu šírenia strachu, ale keď sa pozrieme na dáta, na tie najoverenejšie vedecké dáta, ktoré poskytuje medzivládny panel vedcov a pre zmenu klímy, IPCC, ktorý pôsobí pri OSN, tak aj tí naj zarytejší skeptici si musia povedať, že sa niečo deje. IPCC, teda Medzivládny panel o zmene klímy, začal vydávať svoje správy, ktoré vydáva raz začas, za niekoľko rokov, v roku 1990 a hodnotí tam najmä alebo teda vychádza z koncentrácie emisií škodlivých látok, najmä CO2 a metánu, ale aj iných skleníkových plynov v atmosfére, a zároveň vytvára scenáre, čo to bude znamenať, aké to bude implikácie na globálne oteplenie, na zdvihnutie hladiny oceánov a tak ďalej a tak ďalej. Tie prvé, respektíve v týchto reportoch, v týchto správach zvykne pracovať s troma typmi scenárov a bývajú to teda tie nízke, potom tie stredné a tie vysoké riziká ohrozenia, alebo vysoké riziká v tomto prípade koncentrácie skleníkových plynov v ovzduší. A dnes už vieme zhodnotiť, že z tých prvých správ sa naplnili práve scenáre, ktoré boli na rozhraní stredných a vysokých. Teda ešte aj medzivládny panel vedcov, ktorý býva často obviňovaný z alarmizmu a zo strašenia ľudí, ešte aj ten je vo svojich odhadoch príliš konzervatívny a tá situácia je ešte vážnejšia, než si aj títo vedci ešte pred pár rokmi mysleli.
Keď hovoríme o rizikách, ja som rozpráva najmä o bezpečnostných rizikách, ale samozrejme sú to kombinované aj ekonomické riziká, pretože to vytvára množstvo dodatočných nákladov, ktoré nejakým spôsobom budeme musieť vyfinancovať, či už náklady na, na adaptáciu alebo na migráciu, to znamená, na snahy o zmiernenie dopadov klimatických zmien a snahy o prispôsobenie sa alebo adaptáciu na tieto dôsledky. Ďalej sú to významné zdravotné riziká. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude najvyšší náklad celosvetovo v zdravotníctve práve predstavovať adaptácia na klimatické zmeny a sú to riziká, samozrejme, aj environmentálne. Ale práve preto, že je to téma tak široko spektrálna, nadrezortná, že sa dotýka toľkých oblastí, je základnou chybou, ktorej sa dopúšťame často aj my tu na Slovensku, nazerať na zmenu klímy ako na problém čisto environmentálny, ako na nejakú podmnožinu problematiky životného prostredia. A je preto problém riešiť ho len na sekcii, jednej sekcii ministerstva životného prostredia. Toto je žalostne málo. Potrebujeme tento prístup zmeniť, aby sme reflektovali aj v tej administratíve, správe štátu, že ide o problematiku široko spektrálnu, nadrezortnú, ktorá je pre nás veľkým rizikom a ktorej musíme venovať prioritne pozornosť.
Tu prichádzam k predkladanému návrhu zákona, v ktorom navrhujeme rozšíriť a upresniť doterajšie znenie zákona o tvorbe právnych predpisov, a to obligatórnym zavedením doložky vplyvov na klimatickú zmenu. Považujeme totiž za nevyhnutné, aby si zákonodarcovia pri tvorbe právnych predpisov museli položiť otázku, aký vplyv bude mať každá jedna navrhovaná norma aj na klimatické zmeny a aký vplyv na zmenu klímy, aby vplyv na zmenu klímy bol práve rozhodujúcim alebo aspoň dôležitým faktorom pri rozhodovaní zákonodarného zboru o tom, že či daný zákon, daný právny predpis prijmeme alebo nie.
V nijakom prípade nejde o snahu nijakým spôsobom skomplikovať zákonodarný proces. Táto doložka alebo uvedenie do doložky vplyvov vplyv na klimatické zmeny nebude znamenať, že tvorcovia legislatívy budú musieť robiť nejaké exaktné výpočty alebo nejak zvlášť im to bude vytvárať dodatočnú prácu, pretože tie dopady sú skutočne ťažko vyčísliteľné. Ide skôr o taký psychologický moment alebo memento, aby sme mali na pamäti pri každej jednej tvorbe legislatívy, pri každej jednej diskusii, že práve norma, ktorú prijímame, môže mať vplyv a musíme sa snažiť o to, aby mala pozitívny alebo aspoň neutrálny vplyv na klimatickú zmenu. Môže sa to zdať ako odškrtnutie nejakého ďalšieho okienka alebo nejakej povinnej jazdy, ale považujem za veľmi dôležité, hoci možno len symbolický základný krok, aby sme sa začali tejto téme venovať. A práve, aby sme sa všetci zákonodarcovia, ale aj všetci iniciátori na všetkých ministerstvách naprieč všetkými rezortmi zaoberali touto otázkou.
Množstvo krajín v súčasnosti vyhlasuje stav klimatickej núdze, množstvo parlamentov vyhlasuje stav klimatickej núdze, bohužiaľ, nášmu sa to nepodarilo už na niekoľko pokusov. A ako posledné alebo ostatné v poslednej dobe to bolo Rakúsko, parlament Rakúska. Pripájajú sa samosprávy, obce, mestá. A je to možno taký symbolický akt, ktorý býva potom rozmenený na drobné do politických krokov, ktoré majú aj v legislatívnej oblasti pomôcť efektívnejšie bojovať proti klimatickej zmene alebo za zmiernenie dopadov klimatických zmien.
A práve jedným z takýchto opatrení, ktoré môžeme ako zákon, ktorý môžeme ako zákonodarný zbor prispieť systémovým krokom, je aj zaradenie vplyvov na klimatickú zmenu do doložky vplyvov pri tvorbe zákonov. Je to možno to minimum, čo dnes môžeme pre znesiteľnú klímu urobiť. Životné prostredie a zmena klímy sa stali významnými politickými témami. Mrzí ma, že častokrát pri komunikácii týchto tém hrajú prím vášne a ideológie, veľmi často dezinformácie, pričom by sme sa napriek politickým spektrom mali skôr držať vedeckých poznatkov a racionálnej diskusie, na ich základe racionálne rozhodovať.
Proti klimatickým zmenám musíme konať nie preto, lebo Gréta, alebo nie preto lebo Donald, musíme konať preto, lebo tu sami chceme žiť na tejto planéte v tej krajine obdobným životným štýlom, ako sme žili doteraz a takéto prostredie chceme zachovať aj pre naše deti. Týka sa to všetkých, lebo nemáme ani náhradnú planétu a nik z nás nevie, či nám klíma dá ešte ďalšiu šancu. Preto verím, že nájdeme zhodu a toto systémové opatrenie spoločne nájde podporu, aby sme ho posunuli do druhého čítania a aby sme ho schválili.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výborov v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Ctená pani navrhovateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte mi vystúpiť k tomuto prerokovanému bodu. Aj z toho dôvodu, že som tu nepriamo bol spomenutý tými pokusmi o to, aby sme sa aj my ako slovenský parlament, ako Národná rada Slovenskej republiky pripojili k iniciatívam iných parlamentov v rámci sveta, ktoré si uvedomujú význam a dopad klimatických zmien. A z tohto miesta aj podporil konkrétne tento návrh.
Oceňujem, že pani navrhovateľka kontinuálne vždy zahlasovala za ten môj neúspešný procedurálny návrh. A uvedomujem si a veľmi ma aj oslovilo to, čo spomenula vo svojom úvodnom slove. K týmto krokom máme pristupovať nie preto, že sú spojené s nejakými konkrétnymi osobami, čiže nie kvôli tomu, že Gréta, alebo kvôli tomu, že Donald. Ale kvôli tomu, aký významný problém je vlastne dopad klimatických zmien na celú našu planétu. A nie je to len o nejakej formálnosti alebo iba toho, že prijmeme nejaký konkrétny stav klimatickej núdze, alebo by sme prijali len to, že by sme posudzovali tú doložku vplyvov na klimatické zmeny. Vôbec to o tom nie je. Je to o konkrétnom kroku. Pretože zastávam názor a moja prax mi to v minulosti vždy potvrdila, že vždy prvou vecou, ak chcem nejaký problém riešiť, je si priznať, verejne si priznať, že máme nejaký konkrétny program. A hovoriť o tom a presvedčiť o tom aj nejakými týmito riešeniami najmä verejnosť, aby si uvedomovala vážnosť týchto dopadov. Ľudia žijú vo svojich uzatvorených komunitách, vnímajú svet len blízkosti seba.
Ale aj my na školách sme deti viedli k tomu, že konaj lokálne, ale myslí globálne. To znamená, si uvedomujme významnosť aj našich krokov a nehľaďme na niekoho iného, ako to robí on. Je dôležité byť poctivý. A preto i tento návrh prispieva k tomu, aby sme viac dostávali do verejnosti práve potrebu, aby si tá verejnosť uvedomovala potrebu, aké dopady vychádzajú z toho spôsobu života, ktorý vedú, a akým spôsobom môžu pomôcť i oni svojím malým dielom k tomu, aby sme mohli mať vôbec nejakú budúcnosť na tejto planéte. To znamená, že formálne veci ako v prvom čítaní, môžeme o nich diskutovať dlhodobo, ak sa posunie tento návrh do druhého čítania, môžeme sa baviť aj o detailoch, ale v princípoch, v princípoch by sme mali vedieť nájsť zhodu naprieč celým politickým spektrom, pretože ten čas sa nám kráti, ten čas sa kráti a musíme začať konať. Takže som za to, aby ste podporili tento návrh zákona a začali sme sa všetci správať viac zodpovednejšie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická, pán poslanec Fedor.

Ďakujem pánovi poslancovi za jeho príhovor a podporu tohto návrhu. Ja sám som nie z toho tábora, ktorý by bol označovaný za alarmistický, alarmistov, alebo podobne, skôr som patril do tábora, ktorí mali skeptickejší prístup k názoru ohľadne prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ale súhlasím s, a to verím, že je to vlastne naprieč aj celým politickým spektrom už aj na Slovensku, že niečo sa deje a že niečo treba asi urobiť. Že obdobie, epocha, ktorú práve prežívame, nazývaná ako antropocén, je ovplyvňovaná tým, ako ľudstvo produkuje svoje exhaláty, najmä teda CO2 a že má to nejaký spätný vplyv na kvalitu života na svete.
Ja by som možno chcel zdôrazniť aj to, čo v úvodnej reči spomenula predkladateľka, a síce bezpečnostný aspekt tejto problematiky. Pretože všetky modely, ktoré hovoria o tom, že akými konfliktami bude svet prechádzať v budúcnosti, tak rátajú práve s tým, že bude pribúdať konfliktov, či medzištátnych, vnútroštátnych, spôsobených alebo spôsobených nejakými faktormi, kde bola na začiatku práve klimatická zmena, sucho a podobne. Dokonca jeden konflikt v Sýrii, tá občianska vojna, ktorá začala, tak podľa mnohých teórií, podľa tých takých najviac preferovaných teórií, hovoria o tom, že práve sucho, klimatická zmena mala vplyv na túto vec.
A súhlas je aj o tom, že aj malé krajiny by mali teda prispievať. A táto navrhovaná doložka je skôr možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi za jedinú reakciu, ktorá bola na moje vystúpenie. Možno som čakal viac tých reakcií. Ďakujem za faktom doplnenie mnoho niektorých vecí, aj ten bezpečnostný aspekt, ktorý je tiež dôležitý a ktorý by sme možno, mali tiež si o ňom viac pohovoriť aj tu v pléne Národnej rady. Niekto by povedal, že možno sme len na začiatku tej cesty, že postupne potrebujeme asi viac informácií a viac sa o tom aj rozprávať, aj v kuloároch, nielen v pléne. Ale kľúčové podľa mňa je, dať na bok skepsu a na bok tieto veci. Potvrdzujú to už dlhodobo vedci. To sa vlastne neustále opakuje aj pri všetkých tých verejných diskusiách, aj na svetových fórach, že dospeli sme do tohto stavu, pretože sme ignorovali volanie vedcov. Preto vlastne všetky tie iniciatívy, najmä mladých ľudí, čo sú mi veľmi sympatické, že oni sa vlastne začali ozývať a sú tými proaktívnymi, že práve títo mladí ľudia v nás zobúdzajú to svedomie. Môžeme sa na to pozerať pragmaticky, skepticky, akokoľvek, ale ten problém jednoducho je tu. Môžme sa, samozrejme, baviť aj o tom, či konkrétne riešenia, ktoré navrhujeme, pomôžu. Samozrejme. Ale v neposlednom rade je dôležité začať konať čím skôr, tým lepšie, ak už nie je neskoro. Ďakujem.