51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda povedať jednu moju osobnú vec na začiatku. Ja som veľmi šťastná, že tu dnes s týmto návrhom zákona môžem stáť. Je to zákon 578, je to, ľudovo povedané, ten zákon, o ktorom sa asi pol roka baví celé Slovensko, a je to zákon o stratifikácii, alebo teda o tej nejakej zdravej zmene, ktoré chce predniesť ministerstvo zdravotníctva. Takže ja som vďačná, že tu vlastne aj dnes pred vami môžem stáť a uchádzať sa v prvom čítaní o vašu podporu.
Mám rada pekný život, a keby som si bola vybrala ľahšiu cestu, tak tu dnes nestojím a možno s týmito dvoma zákonmi idem s pochvalou možno aj z opozície domov alebo na ministerstvo a riešim si ostatné veľmi podstatné veci ako, ktoré nikoho nezaujímajú, nikomu v tomto štáte a systéme nepomôžu.
Ja vám poviem len pár údajov a potom zistíte, či môj boj alebo to, čo tu predvádzam asi posledného polroka, je zbytočné, alebo je smiešne, alebo sa to oplatí robiť.
V rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti ja si stále myslím, že my musíme prejsť nejakou reformou alebo systemizáciou. Predkladaný návrh, ktorý vám predkladám do prvého čítania, vychádza z koncepcie hodnota za peniaze. Tento návrh, ktorý vám tu predkladám, vyžadoval stovky hodín práce analytikov, lekárov, legislatívcov, právnikov, odborníkov. To, že prichádzam štyri mesiace pred voľbami, mne je to samej veľmi ľúto, ale ja som minister zdravotníctva jeden a pol roka a tým, že sme na tom skutočne veľa pracovali a chceli sme ho po odbornej stránke mať najlepšie pripravený, nebola som schopná sem sa skôr dostať.
Prečo ma alebo čo ma viedlo k tomu, že idem s takýmto alebo s takou zmenou? V rámci slovenskej ústavnej zdravotnej starostlivosti je jedno zo štyroch lôžok neobsadené. Dĺžka hospitalizácie v slovenských zdravotníckych zariadeniach je o 20 % ako v ostatných európskych krajinách. Slovensko má o 10 % viac hospitalizácií ako priemer európskych krajín. Na konci z toho by ste očakávali, že Slovák bude spokojný v nemocnici, slovenský občan, žena, muž sa dožije viac ako priemer Európy. Očakávali by ste, že veky alebo roky dožité alebo prežité v plnom zdraví sú lepšie a vyššie ako ostatní členovia európskych krajín, ale opak je pravdou.
Opak je pravdou, pretože Slováci sú na tom druhí najhorší v rámci európskych krajín, čo sa týka zbytočných úmrtí. Priemer zbytočných úmrtí v Európe je 126 na 100 000 ľudí. Najlepšie sú na tom Francúzi, tých zbytočne umiera len 76 na 100 000 ľudí a Slovákov 243. Horší sú už len Maďari, tam je 266.
Teraz mi povedzte, či by ste ako minister zdravotníctva, nikdy neviete, ako dlho tam budete, väčšinou minister zdravotníctva je veľmi krátko, len sedeli, kúrili a svietili a riešili, prepáčte za výraz, sprostosti, ktoré nikomu nepomôžu. Ale môžem byť potom veľmi pekná.
Počúvate z regiónu, ja počúvam z regiónu, vy tiež ste poslanci a ste zástupcovia ľudí, ktorí si vás sem zvolili nato, aby ste niečo zmenili, že to nefunguje dobre. Ja sa snažím robiť tak, aby som každý deň dokázala dať odpočet za to, čo robím, a že tam nesedím rok a pol alebo dva roky úplne nadarmo a zbytočne. Preto prichádzam s návrhom, ktorý by mohol znížiť odvrátiteľné úmrtia, a na druhej strane nehovorím, že toto je všeliek na slovenské zdravotníctvo. Ja som to tak nikdy ani nebrala, ani neberiem. Slovenské zdravotníctvo tým, že možno nikto nemal, alebo teda málo ľudí malo odvahu, dostatok možno času, dostatok skvelých spolupracovníkov, ktorí skutočne veria, že ešte existuje zdravý rozum a zaviazanosť voči voličom, ktorí ma volili, aby som niečo dokázala, ukázala, aby som im niečo zlepšila a nielen bola za peknú a nedajbože urobila niečo, za čo by mohol niekto kritizovať.
My sme prišli so stratifikáciou, ktorá by mala zlepšiť ústavnú zdravotnú starostlivosť a tie parametre, ktoré som vám hovorila. Nie je to všeliek. Na základe stratifikácie, alebo resp. reformy ústavnej zdravotnej starostlivosti, je to akási kostra, ktorá obsahuje a bude obsahovať päť vykonávacích predpisov. Jeden z nich je aj nariadenie o novej minimálnej ambulantnej a ústavnej sieti. Čiže ak sa prijme stratifikácia, ruka v ruke ide aj revízia ambulantnej sféry.
Minulý týždeň sme mali veľkú konferenciu ku štandardom, čiže my v rámci stratifikácie sa snažíme vytvárať aj štandardy, aby sme si konečne zadefinovali, čo je štandard v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Štandard nie je to, keď ma bolí koleno a myslím si, že mám mať zajtra MR-ko, nie je to štandard. Štandard je ten, čo povedia profesori, odborníci v danej oblasti, kedy ja mám mať MR-ko alebo CT-čko.
Neviem, či o tom viete, slovenský pacient je pacient, ktorý má asi najviac MR a CT vyšetrení v rámci všetkých pacientov Európskej únie. Čiže nás strašne veľa finančných prostriedkov stojí. A ako skončí slovenský pacient? Slovenský pacient má kratšiu dĺžku dožitia ako priemer EÚ a zbytočne nám umiera ako priemer EÚ.
Tým, že máme obmedzené personálne zdroje, nielen Slovensko, ale celá Európska únie, resp. celý svet, a zavádzame nové štandardy vo vzdelávaní, máme rezidentský program, máme motivačné štipendiá, v ďalšom čítaní v zákone 576 bude zavádzanie odbornej stáže. Čiže napríklad to robíme, aby sme zvýšili chuť študovať medicínu, pracovať na Slovensku, aby sme zvýšili počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú pracovať na Slovensku, je to aj rezidentský program.
Čiže ja som len vypichla pár oblastí, ktoré okrem stratifikácie riešim, pretože veľakrát sa dozvedám z toho, z médií, od ľudí, že toto je všeliek. Nie je to všeliek, ale podľa mňa je to v rámci toho, aby sme udržali poskytovanie zdravotnej starostlivosti na primeranej európskej úrovni, nevyhnutné.
Ja si dovolím tvrdiť, že ak my neprijmeme alebo vy neprijmete túto reformu, tak bude už len horšie. V súčasnosti prebieha reforma, prebieha reforma neriadená, stratifikácia neriadená, minister zdravotníctva nemá absolútne žiaden dosah na súkromných investorov, čo sú v zdravotníctve. Mám dosah na 15 nemocníc. Myslíte, že 15 nemocníc pokryje celú zdravotnú starostlivosť? Ostatné ja ovplyvniť neviem.
Pred dvoma týždňami som vystupovala, asi pred týždňom na TREND konferencii, kde som sa jasne pýtala nezávislého analytika, prosím vás, povedzte mi, po odbornej stránke je to zle napísané? Ak je tam niečo zlé, čo by nám mohlo uškodiť, povedzte mi čo? Boli ste tam viacerí. Odpovedali mi, že po odbornej stránke analytici, nezávislí analytici, nemali tričká žiadnej politickej strany, nehovorili, že by to bolo zlé.
Nehovorím, že je to dokonalé. Preto som vyzvala či opozíciu, či koalíciu, odbornú obec, aby sme sa spolu na to pozreli. A z tohoto miesta dovolím si tvrdiť, že boli tam určité nezrovnalosti, boli tam veci, na ktoré ma upozornili poslanci z OĽANO, poslanci z SaS, poslanci zo SMER-u, poslanci z SNS, na ktoré ma upozornili aj odborové organizácie. My sme to zapracovali, či už formou chystajúcich pozmeňujúcich návrhov, alebo do platnej legislatívy. Netvrdím si, že som najmúdrejšia, ale tvrdím, že treba niečo zmeniť.
Každého ešte stále vyzývam, ak by to prešlo po prvom čítaní, som otvorená diskusii, otvorená k tomu, aby tento zákon bol dobrý, slušný, prijatý, či už koalíciu a opozíciou, pretože na konci dňa je to zmena na 11 rokov a všetci by sme viac-menej mali byť konformní.
Neviem ovplyvniť viac. Toto je maximum, čo ja môžem spraviť, že som sa dnes sem dostala, za to veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi aj vláde Slovenskej republiky. Teraz sa už uchádzam len o vašu podporu, ale ešte stále je tu priestor na to, keď si myslíte, že je niečo zlé, aby sme to zlepšili.
Mala som veľa konferencií, kde poisťovne, pacienti, profesori, docenti, odborné spoločnosti vyjadrili podporu tomuto zákonu. Avšak včera som videla tu pár zblúdilcov v bielych plášťoch, teda že protestujú proti stratifikácii. Dovoľte na tomto mieste ešte pár viet, možno už k tomu sa nebudem mať možnosť vyjadriť.
Prvýkrát som rozprávala s pánom Kollárom. Rozprával tam niečo o odbornosti. Keď sme na tom nepochodili, sme ho veľmi ľahko vyviedli z omylu, že keby si to aspoň prečítal s porozumením, ak nie, veľmi rada vysvetlím v pokore od rána do večera každému, čo chce. Včera tu už bolo gorilie mláďa. Ja viem, že teraz je hitovka, o tomto sa baviť, ale skutočne je to veľké, tvrdé nepochopenie. Včera tam boli lekári, možno piati, desiati, ktorí tam prišli, neviem, či to prečítali ten zákon, neviem, či mu porozumeli, ale, prosím vás, ja vám úprimne hovorím: môj zámer, tohoto zákona, bolo obmedziť súkromných investorov v zdravotníctve, dať jasné pravidlá, nedať alebo zobrať extrémnu moc, ktorú majú poisťovne v súčasnosti v zdravotníctve, a majú, pretože do zmluvných vzťahov ministerstvo, do zmluvných vzťahov medzi poisťovňou a poskytovateľom ministerstvo teraz nemá ako vstúpiť, čiže mojím alebo naším cieľom bolo dať jasné pravidlá, dať jasné pravidlá dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti, centralizovať špičkové výkony na Slovensku, aby chudák jednoduchý pacient nebol odkázaný hľadať telefónne čísla a kamaráta v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Nitre alebo v Martine, aby mu infarkt alebo mozog odoperovali tam, kde majú, aby tu boli jednotné pravidlá a jednotné štandardy.
A včera, čo som mala možnosť počuť, že toto je pre Pentu a súkromných investorov. Ja už som sa len natriasla, že ľudia ma budú obviňovať aj z toho, že som zapríčinila onkologické ochorenia ja na Slovensku, keďže za všetko môžem a každý to používa, ako sa mu to páči.
No, jednoducho povedané, keby si to niekto aspoň prečítal a potom niečo hovoril, či to je pre súkromný sektor alebo nie. Napríklad nemocnica Bory vôbec nie je na mape stratifikácie. Tak mi povedzte, či je to pro Penta, pro Nepenta, pro Agel, pro súkromný investor alebo pro štát. Ja sa snažím všetko, čo je kľúčové, sústrediť do štátnych nemocníc, pretože ja teraz alebo minister zdravotníctva nevie garantovať, že súkromný podnikateľ nezatvorí nemocnicu a nebude tam predávať topánky.
Preto prichádzam so zákonom, kde sú jasné pravidlá, kde jasne hovoríme, kto, čo má poskytovať, v akom rozsahu, ale nám už nestačia počty, kde kto je. Ja si myslím, že je už na čase, aby sme sledovali aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme tú kvalitu nejako aj bonifikovali, a tých, ktorí to nevedia robiť, robia komplikácie, tým pádom to štát viac stojí, zbytočne nám ľudia zomierajú, tak tých odzmluvnili, resp. nemajú poskytovať tú zdravotnú starostlivosť.
Možno trošku dlhší úvod, ale úprimne, cieľom zákona bolo zlepšiť zdravotnú starostlivosť ústavnú, zlepšiť čísla, zlepšiť parametre na Slovensku a koncové výkony, gro zdravotnej starostlivosti situovať do štátnych rúk.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani ministerka.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Štefanovi Zelníkovi.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Musím oceniť prácu pani ministerky a jej tímu, pretože po dlhom období prichádza materiál, ktorý má urobiť v zdravotníctve poriadok, má nastaviť jasné pravidlá. Musím povedať, že to dáva predsa asi logiku aj v zdravotníctve a v hociktorej inej činnosti, že ak robím niektoré veci pravidelne a často, tak zrejme som asi lepší ako niekto iný. Môže študovať, kto chce, koľko chce, a môžu byť vynikajúci ľudia, ja teraz nechcem nejakým spôsobom znevažovať prácu v nejakých, poviem, periférnejších nemocniciach, ale ide o príležitosť, ak mám spád 50-tisíc, tak, poviem, ak je jedno ochorenie pažeráka na 100-tisíc obyvateľov, možno sa niektorý lekár s tým ochorením ani nestretne.
Preto je potreba náročné, menej časté výkony sústreďovať do centier, kde s tým ľudia budú mať skúsenosť a bude podstatne väčšia bezpečnosť, nehovoriac o tom, že aj finančné prostriedky, keďže budú, bude menej komplikácií, bude to zdravotníctvo stáť menej, ale to, čo je podstatné, bude to bezpečnejšie pre pacienta.
A prestane, preboha, to, že, povedz mi, prosím ťa, kde to robia najlepšie? Zháňa sa, vybavuje, toto predsa nemá obdobu, toto nikdy nebolo. Bola tu nejaká spádovosť, vedeli sme, že fakultná nemocnica je tá, ktorá zvládne zložité výkony. Tam sa sústreďovali títo pacienti, ktorí boli naozaj nároční na diagnostiku, liečbu a všetko bolo proste urobené.
Poviem len niekoľko prípadov. V Čechách toto už troška funguje, ale teda tam si zachovali tú spádovosť. A poviem, dcéra bola na jednej prestížnej klinike očnej v Čechách a povedala mi, ocino, ja keď som sa učila na atestáciu, tak som o niektorých chorobách, som sa len učila, a tam už som mala štyroch takýchto pacientov. Áno, lebo to sústreďujú na takéto pracoviská. Urobia diagnostiku, navrhnú liečbu a potom toho pacienta odsunú do toho spádu.
Kdežto u nás pacient chodí štyri roky, potom nakoniec sa zistí, čo mu je, a povedia, a kde ste boli doteraz?
Čiže toto je zákon, ktorý má určiť jasné pravidlá. Ja som sa aj vyjadril, že je to možné urobiť aj vyhláškou alebo aj po dohode s poisťovňami. Nie je to možné urobiť. Bolo by to možné urobiť, keby bola iná atmosféra v tejto spoločnosti, ale okamžite nastanú lobistické tlaky. Tohto zazmluvnite, tento, lebo, viete, na tom sa vyhrávajú a prehrávajú voľby miestne, lebo u nás bude, keď poviete, že, ja neviem, v tej alebo v tej lokalite urobíme kardiochirurgiu, tak vám podpíšu všetci, že tam chce byť kardiochirurgia, že tam budú robiť výkon raz za mesiac a dopadne to možno katastrofálne, to už je druhá strana.
Čiže ja veľmi pekne prosím, Dánsko, ktoré má jedno z najlepších ukazovateľov v rámci hodnotenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, prežívania pacientov a to celé. Napríklad nedávno tu bol spor neurochirurgický. Majú päť neurochirurgických pracovísk, majú 5,5 mil. obyvateľov, u nás ich je 12. Naozaj si myslíme, že je to rozumné, ak to robia dvanásti a nie možno päť pracovísk? A práve toto rieši stratifikácia nemocníc.
Nedávno, čo mi volali, bol úraz na východe. Dieťa, päťročné dievčatko, malo úraz kosačkou tou rotačnou. Dve hodiny vybavovali, kto to dieťa ošetrí. Košice povedali, že my nie, Banská Bystrica tiež nie. Preboha, viete si predstaviť byť rodičom toho dieťaťa?
Preto stratifikácia má povedať, tu bude traumacentrum, tu sa to bude voziť.
A preto ja veľmi teda sa prihováram k tomu, aby sme konečne podporili, lebo toto je, doteraz to bolo možno nejaké vajatanie, však budú nové voľby, tak si zvolíte iných, bude iný minister, ale teraz prichádza pani ministerka s víziou, ktorá neni šitá horúcou ihlou, ktorá, ja keby som mal povedať svoju výhradu, tak ja by som si predstavil, aby to bolo ešte rýchlejšie ako do roku, že to obdobie by sa malo skrátiť už len kvôli tomu, aby zase zdravotnícke zariadenia nerobili umelo nejaké výkony. Čiže, čiže ja by som to ešte možnože skrátil alebo aspoň niektoré tie výkony.
Ale nech, nech má výhradu ktokoľvek akúkoľvek, je tu materiál, ktorý začína a hovorí o tom, že sa majú nastaviť pravidlá a poriadok v zdravotníctve.
Takže ja poprosím takisto o podporu tohoto materiálu.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky: za poslanecký klub SaS pani poslankyňa Cigániková, za poslanecký klub OĽANO pán poslanec Krajčí a ako nezaradený poslanec pán poslanec Suchánek.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, začnem výčitkami len preto, aby sme skončili pochvalou, aby zostal dobrý pocit, dobre? Tak som si to rozdelila. Treba povedať aj dobré veci, ale treba povedať aj to, čo sa mohlo urobiť lepšie.
Za mňa jednoznačne a cítili ste to celé tie roky, ktoré ste teda na tom pracovali, cítili ste tlak SaS. Asi prvýkrát v histórii sme, keď ste predstavili prvýkrát projekt, spravili ako opozičná strana, pamätám si, že to bol piatok poobede, lebo vy ste to tak rafinovane chceli v piatok predstaviť, aby už nikto nestihol reagovať, my sme ešte stihli a podľa mňa nečakane sme vás pochválili. Mali sme názov, že teda chválime ministerku zdravotníctva, ak si pamätáte.
Bolo to pre mňa vtedy strašne dôležité a zburcovala som celé komunikačné oddelenie preto, lebo my sme, nemali to nazvané stratifikácia, ale ako viete, je to súčasťou nášho reformného diela k zdravotníctvu. Presne takáto centralizácia, považujem to za absolútne kľúčovú vec a potešila som sa, že takéto niečo idete robiť. Preto sme vás pochválili.
A teda tá výčitka smeruje k tomu, že mohlo to byť skôr. Vy ste tiež sama povedali, že teda mali ste nejaké dôvody, ja si myslím, že, že dalo sa skôr, resp. chcela by som, aby to bolo skôr, možno viacerí by sme to chceli, ale napriek tomu, že, že, a teda je to spojené s týmto predvolebným časom, kedy, si myslím, že je oveľa ťažšie presadiť tento, tento projekt.
Na druhej strane preto tu stojím, aby som s presadením pomohla, lebo ako asi najkritickejšia opozičná strana vieme povedať, keď niečo potrebujeme a keď je niečo dobré, a pri tomto si myslím, že to treba povedať.
Takže prvá výčitka len k tomu, že škoda, že je to až teraz. Mohlo to byť aspoň o niečo skôr, pretože je to potrebný projekt.
Druhá výčitka smeruje k tomu, že v tých materiáloch sa píše o dopadoch a že to teda nemá dopady na rozpočet, čo samé osebe logicky je hlúposť podľa mňa. Rozumiem, že z dlhodobého hľadiska to bude vyzerať tak, že najprv nejaké náklady budú a potom to prinesie úsporu v závere o niekoľko rokov, pretože bude, bude jednoducho efektívnejšia tá zdravotná starostlivosť. Napriek tomu možnože by sme mohli rozdeliť tie dopady na nejaké fázy a pripraviť sa naozaj na to, pretože ja súhlasím v tomto s pánom Petkom, že, z Asociácie nemocníc Slovenska, keď hovorí, že tie nemocnice budú potrebovať financie na to, aby zmenili svoje oddelenia, aby sa prispôsobili, nejaký prechodný čas to bude stáť peniaze, ale budú to veľmi dobre investované peniaze, treba sa k tomu prihlásiť.
Hovorí sa tu o tom, že to mohli robiť poisťovne samé, tiež si myslím, toto je výčitka možno skôr k nim. Mali všetky páky doteraz na to, aby to robili poisťovne, toto je ich miesto na zdravotníckom trhu, ak to tak môžem povedať. Poisťovne sú tie, ktoré majú čistiť zdravotníckych poskytovateľov, majú zazmluvňovať tých efektívnych, tých lepších, tých kvalitných, majú hodnotiť ich kvalitu. A v tomto ja si predstavujem, keď predsa hodnotím kvalitu, že v tomto zhodnotím aj to, koľko výkonov, ako kvalitných robia, či je to dostatočné a hlavne teda dostatočne bezpečné pre pacienta. To, že s týmto muselo prísť ministerstvo zdravotníctva, je dôkazom o tom, že poisťovne to doteraz nerobili. Hovoril o tom aj kolega Zelník pred chvíľkou, naozaj sú tu lobistické politické tlaky, kde sa zazmluvňuje všetko, čo je politicky lokálne výhodné. Samozrejme, ľahko sa vyhrávajú voľby politikovi SMER-u napríklad, ktorý príde do stredu dediny a povie, tuto vám postavím nemocnicu, taký som ja frajer. Jasné, potom vyhrá voľby. Len potom to my musíme všetko platiť, živiť za jednu z najnižších poplatkov alebo veľmi nízke poplatky, ktoré, alebo platby, ktoré dávame na jedného pacienta, ešte, ešte tie peniaze takto delíme. Čiže toto je výčitka voči poisťovniam.
My sme teda naozaj za liberálny trh aj v tomto, ale pri zdravotníctve musí mať všetko jasné pravidlá, je tu čas zasiahnuť, je to správne a my teda, ako viete, budeme ešte podávať návrh, teda pozmeňujúci návrh, kde, kde chceme sprísniť podmienky pre poisťovne, aby niečo, keď to doteraz nezvládli, tak aby nemali možnosť voľby, ale aby nesmeli zazmluvňovať žiadne pracoviská, ktoré nesplnia dostatočný počet výkonov práve preto, keď ide o rovnakého, keď aj poisťovňa, aj, aj, aj poskytovateľ sú pod rovnakým vlastníkom, aby nemohli byť vlastne tí, tí poskytovatelia zvýhodnení, je to aj prípad Dôvery a Svetu zdravia, ale je to aj prípad, povedzme si pravdu, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc. Raz ak niečo nie je bezpečné pre pacienta, nesmie to byť zazmluvnené a je jedno, kto je vlastníkom poskytovateľa, čiže na tomto budeme trvať.
Štvrtá výčitka možno k tej bratislavskej neurochirurgii, pretože ten váš postup pri nej, musím sa k tomu vyjadriť, je v rozpore s nejakou myšlienkou stratifikácie. Máme ich tu veľa, otvárame ďalšiu, naťahujeme sa, viem, že sú tam komplikované vzťahy. Rozumiem tomu, že to nemáte ľahké možno. Som jednoznačne zástanca toho, aby keď ministerka má zodpovednosť, aby si mohla urobiť so svojimi ľuďmi vo svojom rezorte poriadok, proti tomuto sa nijak nepostavím. Na druhej strane si myslím, že tu máme špičkových chirurgov, ktorých si nemôžme dovoliť len tak vyhadzovať oknom, pretože ich nemáme veľa. A zároveň si myslím, že nemôžme problémy, osobné problémy alebo personálne problémy s nimi riešiť tak, že budeme milióny eur, ktoré môžu poslúžiť inde, míňať na to, že otvoríme ďalšiu, ixtú neurochirurgiu v poradí. Strašne by som ocenila, keby sme vedeli s tou neurochirurgiou trošku rozumnejšie len kvôli tomu, naozaj tým financiám, ktoré môžu na inom mieste byť využité lepšie. Myslím to naozaj úprimne, a teda keby to bolo v súlade s myšlienkou stratifikácie.
No, to je asi, čo sa týka výčitiek, všetko a teraz by som chcela k stratifikáciu ako k takej a k tomu projektu.
Vám, pani ministerka, a hlavne vašim analytikom pod vedením Martina Smatanu, ktorý sedí hore, by som chcela povedať toľkoto. (Rečníčka zatlieskala.) Ďakujem veľmi pekne za tú snahu, za tie roky roboty, si myslím, že nemám dôvod ako člena SaS, ako členka opozičnej strany, tlieskať niečomu, čo, čo si nemyslím, že je dobré. Myslím si, že toto je po tej snahe namieste.
Stratifikáciu potrebujeme nevyhnutne. Prečo? Deje sa aj tak, len je neriadená. Nám sa tu zatvárajú oddelenia, ale my netušíme, ktoré sa zavrie zajtra, o týždeň, o pol roka, netušíme to. Zatvárajú sa preto, lebo nemáme sestry, nemáme techniku, nemáme lekárov, nikto to nechce priznať, lebo je to politicky ťažké, je to ťažké aj pre tých riaditeľov tých zariadení. Tak sa začnú vyhovárať, že maľujú. Maľujú pol roka. Dnes sa ten človek, ktorý si myslí, že, a, však super, ja tu mám, 20 minút tu mám nemocnicu, mne keď sa niečo stane, tak ja sa dostanem, tu mám oddelenie. Dnes, keď sa mu niečo stane, príde na oddelenie, kde sa maľuje, zrazu zistí, aha, tak tu nie, tak musím ísť inam a teraz hodinu cesta a dve hodiny.
A teraz máme veľký problém, ktorý sa bude veľmi rýchlo a veľmi prehlbovať. My musíme niečo robiť a to niečo sa nazýva organizácia nemocničnej siete. Jednoznačne stratifikáciu potrebujeme. Nie je to, nie je bezchybná a určite v nej nájdeme veľa, veľa chýb, ktorých bude treba ešte nejakým spôsobom potrebovať, popracovať, prepáčte, na ktorých bude treba popracovať, ale poďme do toho a poďme do toho všetci spolu, opozícia aj, aj teda z ministerstvom zdravotníctva a s tými vládnymi poslancami, ktorí majú, naozaj si vedia vyhodnotiť, koľko je jedna plus jedna, pretože my máme nieže o päť minút dvanásť, nieže dvanásť, ale nám už, my máme na hodinkách dvanásť desať. Nám tu zbytočne umierajú ľudia len preto, lebo, lebo sa nikdy nikto politicky neodváži, neodvážil urobiť poriadok v nemocniciach.
Čo sa týka tých vecí, ktoré sa stratifikácii vyčítajú, vyčíta sa jej, že mala sa začať stratifikáciou alebo reformou ambulantnej siete. Áno, mala, súhlasíme, bola to jedna z našich podmienok, podpora tohto, tohto zákona bola podmienená zo strany SaS tým, že sa začne so stratifikáciou ambulancií. Pán Smatana aj pani ministerka na našom stretnutí mi ukázali, že sa teda, že sa na tomto pracuje a teraz to aj pani ministerka deklarovala. Považujem tento verejný nielen prísľub, ale aj teda dôkazy, ktoré som videla, že sa na tom začali robiť, považujem to za dostatočné na to, aby som podporila tento projekt. Jasné, bolo by lepšie, keby sme začali ambulantnou sieťou, ale povedzme si pravdu, tá je oveľa zložitejšia, bude to nejakú dobu trvať, tak zatiaľ najmä aspoň niečo a, a pokračujme ďalej. Možno aj s tými skúsenosťami, ktoré budeme mať z nemocničnej siete.
Ale áno, súhlasím s argumentom, že ambulantná sieť nám prepúšťa priveľa pacientov do nemocníc, ktoré by mohla vyriešiť tá ambulantná sieť, poďme na tom pracovať. Som rada, že sme teda začali. A chcem aj poprosiť tím na ministerstve zdravotníctva, aby, keď budú mať nejaké nové veci v tomto, keď sa posunú, aby nás informovali, myslím si, že tá spolupráca je teraz na veľmi dobrej úrovni, veľmi radi pomôžeme, budeme sa na tom podieľať a budeme, budeme súčinní.
Ďalšia vec, ktorá sa, ktorá sa akoby vyčíta alebo je tam obava pri stratifikácii, je dostupnosť. Je, samozrejme, úplne logická obava, že keď sa urobí poriadok v sieti, či tí pacienti sa dostanú včas k svojej zdravotnej starostlivosti, včas zmysle nejakých lehôt, hej, že či sa nestane to, že, že jednoducho budú musieť na nejakú operáciu čakať dlhšie, ako je teraz. Lebo raz keď máme nejaké tri oddelenia v nejakej odbornosti a zrazu bude len jedno alebo dve, tak je logická obava, že tí ľudia majú predstavu, že, ježiš, však ich bude menej tých špecializovaných a budem čakať dlhšie.
Nie, takto to nie je. Tie výkony nezmiznú, tí pacienti nezmiznú, povinnosti poisťovní nezmiznú, len sa presunie tá technika a ten, ten, ten personál sa presunie na špecializované miesta, čo je výborné. Možno bude niekto cestovať kúsok ďalej, ale za špičkovou zdravotnou starostlivosťou, ktorá bude, do nemocnice, ktorá bude vybavená. Takže toto nepovažujem, túto obavu za, za relevantnú.
A zároveň dodávam, že čo sa tohto týka, aj OĽANO avizovalo pozmeňujúci návrh, kde teda bola zasa ich podmienka, čo ja viem o tom, že sa dajú limity - maximálne čakačky - na výkony, na ktoré pacient má čakať. Čiže bude aj táto garancia a bolo to prisľúbené takisto ministerkou zdravotníctva, že takýto pozmeňovák podporí, podporí ho určite aj SaS. Absolútne sa s tým stotožňujem, s ním stotožňujeme.
Ja by som mala ešte ďalšie pozmeňováky, ale tie si nechám do budúcna.
Ja už som včera povedala aj pánovi Kollárovi, my začíname robiť na, keby sa teda toto podarilo posunúť do druhého čítania, radi by sme to spojili s podmienkou výberu zisku akejkoľvek zdravotnej poisťovne, aby sme dali podmienku, že jednoducho splniť ten nárok, ktorý schválime v tom druhom čítaní. Na tomto ideme pracovať a bola by som rada, keby sme mohli byť súčinní s ministerstvom zdravotníctva, lebo si myslím, že toto je jeden balík. Okej, nastavili sme sieť, nastavili sme nárok pacienta, nejaké čakacie doby a teraz je, ten krok je dôležitý, aby tie zdravotné poisťovne nielen mali nastavené povinnosti, ale aj sankcie, ak ich nesplnia. A to je podmienka výberu zisku, to znamená, milá poisťovňa, ak sa nepostaráš o svojich poistencov, dovtedy si nemôžeš vyberať zisk. Toto je, myslím si, jednoznačná súčasť tohto balíka, na tomto ide SaS robiť, toto chceme predstaviť a podať na ďalšej schôdzi a veľmi radi budeme komunikovať aj s ministerstvom zdravotníctva v tejto veci.
Čo sa týka výčitok, ktoré som počula včera na tej spomínanej tlačovke, ak sa to dá tak nazvať, Slovenskej lekárskej... (Reakcia navrhovateľky.) No, zúfalá, veľmi zúfalá tlačovka Slovenskej lekárskej komory. Ja som si bola osobne vypočuť tú tlačovku a po jej skončení v sekunde sa na mňa ešte pred všetkými kamerami osopil pán Kollár, to už celé to bolo také nedôstojné, to samé osebe svedčí o spôsobe, akým komunikuje Slovenská lekárska komora. Ja chcem z tohto miesta vyjadriť akože nekonečný úžas nad tým, že lekári, ktorí vyštudovali medicínu, ktorí sú bohovia, pretože majú doslova v rukách životy ľudí, ktorí majú obrovskú mentálnu kapacitu a musia to byť strašne múdri ľudia, hovorím úplne vážne, pretože keď niekto vyštuduje medicínu, to je iný pán. Ja by som to nedala. Ako si, prosím vás, takto múdri ľudia môžu zvoliť pána Kollára do vedenia? Ja toto akože nepochopím s tým konaním. Ale dobre, tak teraz poďme, že, lebo bola som teraz trošku osobná.
Ale naozaj ma hnevá, že pri takýchto veciach sa postaví Slovenská lekárska komora doslova po ruke Ficovi. Lebo o ničom inom to neni, pretože tu sa zhodujú všetci do radu, poisťovne, pacientske organizácie, opozícia s koalíciou, úplne všetci tí, všetky think tanky, všetci analytici vrátane implementačnej jednotky Úradu vlády, úplne všetci vrátane premiéra, premiéra z tej istej strany, všetci sa zhodujú, komplet všetci, že stratifikácia je nevyhnutná. Inak by som tu nerobila ovácie smeráckej ministerke, s prepáčením, znie to ako urážka, ja viem, ale, bohužiaľ, no. Ale, ale naozaj je to nevyhnutné.
Ale nie, keďže keď nikoho iného už Fico nemá, tak takto (rečníčka naznačila lusknutie prstami) zavolá, zavolá Kollárovi a ten urobí s ôsmimi lekármi veľké divadlo. Lekárov je 20-tisíc a oni tam prišli ôsmi. Ježiš, zabudla som si telefón, ale ešte som videla správu, kde zúfalo pán Kollár hľadal medzi medikmi, keďže nemal dostatok lekárov, ktorí by sa zaňho postavili, tak ešte hľadal, že, prosím vás medici, to sú študenti, keby ste nevedeli, študenti medicíny, prídite rýchlo v bielych plášťoch zajtra pred parlament, lebo muselo to vyzerať, že to má podporu, hej, tak prídite a budete robiť krovie, nebojte sa, nikto sa vás nič nebude pýtať, len teda poďte robiť krovie, aby to nejako vyzeralo.
Však kde my žijeme? To vážne, lekári, ak ma počúvate, tak vážne takáto reprezentácia vášho stavu, porozmýšľajte trochu.
No, poďme k veci, čo sme počuli včera. Počuli sme o tom, že, že hlavná teda podstata bola, že, že, ako neviem to ani pochopiť, tú súvislosť, ale že vďaka stratifikácii majú skončiť nemocnice v rukách súkromníka. Ja som dlho nepočula väčšiu kravinu. Počúvajte, ja chápem, že teraz sa to nosí, že keď sa povie Penta, tak keď, keď dáte takéto niečo, tak vám prejde akákoľvek blbosť, hlavne že je to proti Pente, tak akože bolo treba niečo povedať. Ale ja dám, naozaj akože pozývam na fľašu šampusu toho, kto mi vysvetlí, akým spôsobom sa, sa zmení vlastník nemocnice tým, že povieme, že toľkoto výkonov musí byť povinných na tomto oddelení, inak nemôže robiť to, ten výkon a musí sa z tej, z toho oddelenia stať iné, napríklad nejaké rehabilitačné, doliečovacie a tak ďalej. Prosím vás, vie mi niekto vysvetliť logiku? Že, že teraz je to, ja som sa pýtala pána Kollára, konkrétne povedzte mi, prosím vás, bratislavská Univerzitná nemocnica, akým spôsobom sa stane súkromnou? No nevedel mi to vysvetliť. Vraj, vraj, no pri bratislavskej neviem. Hovorím, výborne, povedzte mi teda banskobystrickú. Neviem, neviem, to je jedno. No akože my sa bavíme na takejto úrovni.
Garantujem, ľudia, toto naozaj nemá absolútne nič so žiadnym vlastníctvom. Toto je, toto je o úplne niečom inom a každý, kto si, kto si raz vypočul ľudí, ktorí na tom robili, a ktorý videl tú prezentáciu, kto si, kto si pozrel tie návrhy, tak, tak k takémuto záveru nepríde. To jediné, prečo to vytiahli, bolo, pretože toto hrá teraz ľuďom na city, je to vyslovene zneužívanie a je to nechutné. To je jedna vec.
Čiže žiadne súkromné vlastníctvo a podobne, v žiadnom pr..., naopak, ešte musím povedať, aj, aj chcem upozorniť, ja mám teda indície, že práve štátne nemocnice chcete chrániť alebo niekto chce teda chrániť, že bol na, na vláde pozmeňovák, ktorý mal povedať, že, áno, všetci musia spĺňať limity, ale iba tieto štátne nemusia do nejakého času. Viem, že to neprešlo, ale upozorňujem na to, že keď sa to tu objaví ako pozmeňovák, s týmto my nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť. Pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako a je jedno, či je vlastník súkromný, štátny, krajský, aký chce. Všetci, jedny pravidlá pre všetkých rovnako. To je základná zásada, ktorej sa snažím teda vyhovieť od začiatku. Takže to je k tomuto.
No a vlastne my sme sa potom s pánom Kollárom pri tej výmene názorov dostali ku koreňu veci, počúvajte. My sme sa, keď sa on vytočil, dostali k tomu, že vlastne, viete, čo je najväčší problém? Pán Kollár mi oznámil, nebudú lekári, vy si myslíte, že tí lekári budú cestovať? No a sme doma! My máme tento problém. Páni lekári, oni predsa nebudú pol hodinu ďalej chodiť alebo hodinu nebodaj, alebo sa sťahovať. No čo sa oni zbláznili?! Však oni sú tam a my musíme celú sieť postaviť okolo nich, lebo páni lekári! Takže tuto máme my problém.
No tak by som teda chcela poprosiť aj ministerstvo, aj nemocnice, je pravda, že lekárov máme málo, preto nás tak úspešne vydierajú, dobre, dajme im, prosím vás pekne, viac peňazí na to, aby sa presunuli, to je, to je spojené s tým, čo som hovorila, že bude to stáť nejaké peniaze. Dobre. Prosím vás pekne, zaplaťme im to, nech sa im to oplatí, myslím si, že je to namieste, pretože tých ľudí potrebujeme, nechceme ich naštvať.
Ale prosím vás pekne, lekári, pochopte, že takto to fungovať nemôžme. My máme jednu z najhustejších sietí v rámci Európskej únie, dávame veľmi málo podpriemerné zdroje na jedného pacienta a my ideme z týchto zdrojov uživiť tú, tú nekonečnú sieť pre, pre, premnoženú a, a tam ju musíme vybaviť aj personálom, aj, aj technikou. To nie je možné. My musíme stratifikovať, musíme reformovať. Ja som o tom, ako vidíte, asi je to na mne vidieť, ja som na tom, o tom do špiku kosti presvedčená.
Druhá obava, ktorá včera padla nakoniec od pána Kollára, bola platový automat. Hneď začal tam vykrikovať, počuli ste to, počuli ste sto, oni chcú šahať na platy. Naozaj chcem teda ubezpečiť všetkých lekárov, čítala som ten materiál, nič tam neni o platoch. Nič. Jediné, čo sa môže lekárom v tomto stať, určite nepôjdu s platmi dole, jediné, čo sa môže stať, že pôjdu hore, lebo si môžu povedať, áno, chcete ma inde, na inom mieste, na inom oddelení? Priplaťte si. Toto sa môže stať, hej, s platmi. Nemusia sa obávať zrušenia platového automatu týmto návrhom zákona.
No a posledná vec, ktorú počúvame veľmi často a nielen od, od pána Kollára alebo jeho prívržencov, ale aj od samotného Roberta Fica, ktorý teda si už fakt nevie pomôcť, tak začne, jaj, a ešte Andreja Danka, samozrejme, však v takomto klube on nemôže chýbať, počúvame o zatváraní nemocníc. Prosím vás pekne, garanciu som dostala, bolo to stokrát zopakované, ani jedna nemocnica sa nezatvorí. Rozumieme sa, hej, počujeme to. Ani jedna nemocnica sa nezatvorí. Dokonca ani oddelenia sa nebudú zatvárať. Budú sa iba meniť, reprofilovať.
To znamená, dnes keď máme 16 očných oddelení a potrebujeme iba 10 očných oddelení, tak z tých 6 sa stane niečo, čo bude veľmi užitočné, pretože práve to dnes nemáme. A to sú, to sú oddelenia, kde keď vyliečime pacienta po medicínskej stránke a potrebuje rehabilitáciu a doliečovanie, tak ho presunieme na tieto oddelenia, ktoré budú vybavené rovnako personálom, technikou, ale nemusí byť až tak špičková, odborná ako na tých špecializovaných pracoviskách, a preto je dobré, že, že nebudeme, že to budeme mať takto rozdelené, nemusíme mať tú drahú techniku všade, ale iba na tých špecializovaných. A tu na týchto oddeleniach sa bude sústrediť na doliečovanie. Čo to znamená? Znamená to, že nebudeme musieť starčekov vyhadzovať na ulicu pred dvere, ako to musíme doslova robiť dnes, pretože my ich nemáme kde doliečovať. My nemáme takéto lôžka.
Takže, prosím vás pekne, žiadne zatváranie nemocníc, žiadne zatváranie oddelení. Stratifikácia - podľa informácií, ktoré som čítala - zvyšuje dostupnosť urgentov z dnešných 87 % na 91 % obyvateľov, ktorí sa dostanú k urgentu do pol hodiny. Čokoľvek sa vám stane, viac ľudí ako dnes po schválení tohto zákona, čokoľvek sa stane, sa dostane na urgent skôr dnes, áno, skôr alebo, alebo teda nieže skôr, rovnako, rovnako skoro, ale, ale viac obyvateľov, väčší, väčší počet ľudí sa dostane.
Rozdeľuje to nemocnice na lokálne, regionálne, národné a tak ďalej. Sú tam časové limity. Najdlhšie, čo môžte cestovať, je do národnej nemocnice, to sú tuším dve hodiny? Dobre hovorím? Dve, že? To je najďalej. A to sú už, to sú neni že operácie, že teraz tuto ma, ma zloží, lebo Danko zas povie nejakú somarinu, tak akože dostanem tu záchvat a teraz musím ísť dve, dve hodiny. Nie. To sú, to sú plánované odborné, špecializované výkony. Keď ma tu zloží z Danka, tak do pol hodiny. Keď mám niečo plánované, že mi našli niečo a teraz normálne plánovaný výkon alebo pôrod, ktorý tiež býva plánovaný, ak sa niečo nestane, tak, tak do hodiny v prípade pôrodov, v prípade úplne takých tých, že, že onko a, a nejaké mozgové centrá a takéto ťažké veci, tak to je maximálne dve hodiny, čo bude ten človek cestovať. Ale, prosím vás pekne, bude cestovať za špičkovou zdravotnou starostlivosťou.
Áno, dnes možno to mal do pol hodiny, ale na oddelení, kde bol jeden unavený lekár, kde sa krylo, keď išiel domov, tak, tak ho zaskakoval niekto s úplne inou odbornosťou, kde neboli sestry, kde nebola technika. Dnes, dnes síce je, si jeden človek povie, a, super mám to tu na vedľajšej ulici, ale môže ho to zabiť, hej.
No tak ako, čo chceme? Chcem zdravotnú starostlivosť nebezpečnú a blízko alebo chceme bezpečnú a ďaleko? Ja som jednoznačne za tú bezpečnú a ďaleko, to je tiež silné slovo pri dvoch hodinách cesty autom, hej.
Takže a, áno, a sme na Slovensku. Myslím si, že to naozaj z tohoto nemusí byť obava, ľudia sa nemusia báť zatvárania nemocníc a to vám hovorí opozičná poslankyňa, najviac opozičná voči SMER-u, ako sa vôbec dá, hej. Takže naozaj si myslím, že tohoto sa báť nemusíme a, a je to zbytočné.
Dobre. To najdôležitejšie zaznelo. Ja k tomuto dodám ešte toľko, že za mňa teda jednoznačne stratifikácia áno, reforme nemocníc alebo stratifikácia určite áno. A dokonca to má ešte jeden bonus, pokiaľ by neprešla stratifikácia, my nesúhlasíme ani s následným zákonom, ktorý sa bude teraz preberať, dlhodobou starostlivosťou, hovorili sme to na minulej schôdzi, pretože to je naviazané. Tá následná dlhodobá starostlivosť, ako som hovorila, má byť na tých, na tých oddeleniach, kde vlastne nám vzniknú akoby voľné lôžka, preto sa nič nebude zatvárať, hej. Ja nesúhlasím s tým, aby dlhodobá bola vlastne bez toho schválená práve preto, lebo potom necháme tú prebujnelú nemocničnú sieť a ešte na to nabaľujeme ďalšie výdavky. S tým absolútne nesúhlasím. Čiže my s dlhodobkou budeme súhlasiť a následnou a dlhodobou len v prípade, že prejde stratifikácia. Čiže to je ďalší bonus stratifikácie ako takej, že pomôže schváliť aj ďalší následný zákon.
Ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať tímu na ministerstve zdravotníctva, Inštitútu zdravotnej politiky a všetkým, ktorí sa na tomto podieľali, naozaj je to dobrá robota a bude mi cťou v nej pokračovať po voľbách.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie registrujem štyri faktické poznámky.
Ešte skôr, ako sa k nim dostaneme, dovoľte mi privítať z tohto miesta žiakov - z Oravského Veselého? Vitajte v Národnej rade. (Potlesk.) Samozrejme, aj pedagógov.
Takže s faktickou poznámkou pán Martin Kotleba.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, teda mňa zaujala hneď tá prvá výčitka, čo ste dali, ste spomínali, že pani ministerka vám tento návrh dávala niekedy v piatok poobede s tým, že sa chcela vyhnúť nejakej diskusii. Teda chcem sa spýtať, či máte teda pocit, že sa nejak chce, že sa nejak chce vyhnúť tej diskusii alebo že by tam bolo niečo, o čom by sa nemalo diskutovať, alebo teda že ako to máme chápať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poslanec Baláž.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no ja celkom naozaj neviem, či vaše vystúpenie je na niečo dobré pre tú vec, alebo nie je teda, a hlavne preto, keď bolo také plamenné. Skôr si myslím teda, že nie.
Niektoré veci aj voči predsedovi tohto parlamentu ste si hádam mohli odpustiť, veď to chcete tu vystúpiť ako odborný človek, ktorý je za niečo zanietený alebo čo to je, ale to,troška tej, tej dignity, tej, tej slušnosti alebo tej úcty k niečomu, to predsa tu musí byť. To predsa nie je normálne. No ma mrazí z toho všetkého.
A potom štýl vášho vystúpenia. Vy hovoríte ako Napoleon. Ako keby za vami bola národná garda a ešte tristotisícové vojsko. Ste sama. Ja to nedovolím, ja to schválim. Troška pokory, úcty, aj do budúcna vám to naozaj prajem, pretože ste veľmi pracovitá, chcete niektoré veci dotiahnuť ďalej. Ale, ale toto vystúpenie, žiaľ, ja hodnotím ako slabé.
Ďakujem.