51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, veľmi pekne ďakujem. Ja by som sa z tohto miesta chcela poďakovať všetkým. Mne je to jedno, či je to opozícia alebo koalícia, ale všetkým, ktorí participovali na tomto zákone o pohrebníctve.
Ja si len pamätám prvý deň, keď som bola ako štátna tajomníčka, že som prijala aj zástupcov z opozičnej strany SaS, s ktorými sme diskutovali túto tému. My sme sa snažili nájsť konsenzus medzi tým, čo je možné vykonať bez ohľadu na to, kto je nositeľom tejto, tejto zmeny. Pretože aj ďalšie zákony, ktoré budem predkladať, myslím si, že je úplne jedno, kto to predkladá, podstatné je to, že zdravotníctvo má slúžiť všetkým a má spĺňať potreby každého občana, ktorý v tomto štáte žije, a má slúžiť pre spoločné dobro.
A keď by som sa ešte teraz mala vyjadriť aj, veľmi pekne teda všetkým ďakujem za odbornú a konštruktívnu diskusiu, a keď sa mám vyjadriť ešte teda k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne. My sme presne toto rozoberali na mnohých, mnohých sedeniach, kde boli prizvaní mnohí zástupcovia, zástupcovia Konferencie biskupov, Združený inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, a my sme hľadali nejaký konsenzus, a teda ako naložiť s predčasne porodenými alebo potratenými plodmi, pretože som lekár a vážim si každého ľudského života. A myslím si, že každý človek by mal mať, či už narodený, nenarodený, príslušnú úctu a dôstojnosť.
Toto, čo sme alebo čo predkladám, je konsenzus, ktorý sme schopní realizovať v našich podmienkach, aby som to vysvetlila. Ja si myslím, že je to extrémny krok vpred, pretože každá jedna žena, ktorá príde do zdravotníckeho zariadenia, musí podpísať informovaný súhlas, kde sa jej jasne povie, ak si svoj potratený plod alebo predčasne narodené dieťa nevyžiadate, to dieťa, ten plod skončí v spaľovni odpadu. Chápeme, že tá žena môže byť v ťažkom citovom rozpoložení, čiže až štyri dni od vykonania potratu alebo pôrodu si to môže rozmyslieť a požiadať zdravotnícke zariadenie o vydanie tohto plodu, alebo teda, áno, plodu alebo dieťaťa a do štrnástich dní musí byť po-cho-va-né.
Keby sme išli na to parciálne, alebo teda, pardon, celkovo, že všetky predčasne odňaté deti alebo plody musia byť pochované, a teda nebudú spálené v spaľovni biologického odpadu, je to hrozné, keď to takto hovorím z tohoto miesta, by sme to neboli schopní realizovať. Keďže to nie je zdravotnícky výkon, v rámci legislatívy ja nemôžem žiadať od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, druhý bod stratifikácie bude o tom, ktoré nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva, dokonca ani tie nie, aby toto robili. To je práca nad rámec. Ak ich o to požiadam, oni môžu, nemusia vyhovieť, ale spýtajú sa ma, kto mi to zaplatí. Tak ja som povedala, ten, kto to chce, tak im povedzte, pozbierajte sa a zaplaťte to. Kúpte mraziace boxy a zamestnajte ľudí, ktorí sa o to budú starať. To sú všetko výdavky navyše. Ja sa tomu nebránim. Je to výborná myšlienka, pretože mne samej je z toho zle, keď poviem, že dieťa alebo predčasne narodený plod skončí v spaľovni odpadu. Tiež sme tam mali gynekológov pôrodníkov a teraz budem možno veľmi tvrdá, veľakrát by sa spálilo alebo bude sa pochovávať len maternica. Toho si musíme byť vedomí.
A preto ja som túto debatu neuzatvorila, chcela som predložiť už mnohé. Nie je toto jediná vec, ktorá obsahuje tento zákon, preto som chcela ešte za môjho pôsobenia tento zákon uviesť do praxe so všeobecným konsenzom. Táto otázka zostáva otvorená, a ak nájdeme so všetkými nejakú slušnú a zákonnú formu, ako to urobiť, budem prvá tá, ktorá bude za to.
Ale skutočne úprimne vám poviem, tých stretnutí bolo desiatky. My sme nevedeli sa dohodnúť, keďže to nie je zdravotnícky výkon a ja môžem dávať úlohu len zdravotníckym zariadeniam, aby poskytovali zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke výkony.
A ohľadne tých chladiacich boxov, sociálne zariadenia a tak ďalej. Viete, ja aj ďalším zákonom, ktorý pôjde o následnej starostlivosti, by som veľmi rada chcela, aby ľudia zomierali doma v dôstojných podmienkach so zdravotným personálom. A ja nemôžem chcieť od každého, kto zomrie doma, aby mal tiež chladiareň a chladiaci box na prípadné úmrtie.
Takže len toto. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda povedať jednu moju osobnú vec na začiatku. Ja som veľmi šťastná, že tu dnes s týmto návrhom zákona môžem stáť. Je to zákon 578, je to, ľudovo povedané, ten zákon, o ktorom sa asi pol roka baví celé Slovensko, a je to zákon o stratifikácii, alebo teda o tej nejakej zdravej zmene, ktoré chce predniesť ministerstvo zdravotníctva. Takže ja som vďačná, že tu vlastne aj dnes pred vami môžem stáť a uchádzať sa v prvom čítaní o vašu podporu.
Mám rada pekný život, a keby som si bola vybrala ľahšiu cestu, tak tu dnes nestojím a možno s týmito dvoma zákonmi idem s pochvalou možno aj z opozície domov alebo na ministerstvo a riešim si ostatné veľmi podstatné veci ako, ktoré nikoho nezaujímajú, nikomu v tomto štáte a systéme nepomôžu.
Ja vám poviem len pár údajov a potom zistíte, či môj boj alebo to, čo tu predvádzam asi posledného polroka, je zbytočné, alebo je smiešne, alebo sa to oplatí robiť.
V rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti ja si stále myslím, že my musíme prejsť nejakou reformou alebo systemizáciou. Predkladaný návrh, ktorý vám predkladám do prvého čítania, vychádza z koncepcie hodnota za peniaze. Tento návrh, ktorý vám tu predkladám, vyžadoval stovky hodín práce analytikov, lekárov, legislatívcov, právnikov, odborníkov. To, že prichádzam štyri mesiace pred voľbami, mne je to samej veľmi ľúto, ale ja som minister zdravotníctva jeden a pol roka a tým, že sme na tom skutočne veľa pracovali a chceli sme ho po odbornej stránke mať najlepšie pripravený, nebola som schopná sem sa skôr dostať.
Prečo ma alebo čo ma viedlo k tomu, že idem s takýmto alebo s takou zmenou? V rámci slovenskej ústavnej zdravotnej starostlivosti je jedno zo štyroch lôžok neobsadené. Dĺžka hospitalizácie v slovenských zdravotníckych zariadeniach je o 20 % ako v ostatných európskych krajinách. Slovensko má o 10 % viac hospitalizácií ako priemer európskych krajín. Na konci z toho by ste očakávali, že Slovák bude spokojný v nemocnici, slovenský občan, žena, muž sa dožije viac ako priemer Európy. Očakávali by ste, že veky alebo roky dožité alebo prežité v plnom zdraví sú lepšie a vyššie ako ostatní členovia európskych krajín, ale opak je pravdou.
Opak je pravdou, pretože Slováci sú na tom druhí najhorší v rámci európskych krajín, čo sa týka zbytočných úmrtí. Priemer zbytočných úmrtí v Európe je 126 na 100 000 ľudí. Najlepšie sú na tom Francúzi, tých zbytočne umiera len 76 na 100 000 ľudí a Slovákov 243. Horší sú už len Maďari, tam je 266.
Teraz mi povedzte, či by ste ako minister zdravotníctva, nikdy neviete, ako dlho tam budete, väčšinou minister zdravotníctva je veľmi krátko, len sedeli, kúrili a svietili a riešili, prepáčte za výraz, sprostosti, ktoré nikomu nepomôžu. Ale môžem byť potom veľmi pekná.
Počúvate z regiónu, ja počúvam z regiónu, vy tiež ste poslanci a ste zástupcovia ľudí, ktorí si vás sem zvolili nato, aby ste niečo zmenili, že to nefunguje dobre. Ja sa snažím robiť tak, aby som každý deň dokázala dať odpočet za to, čo robím, a že tam nesedím rok a pol alebo dva roky úplne nadarmo a zbytočne. Preto prichádzam s návrhom, ktorý by mohol znížiť odvrátiteľné úmrtia, a na druhej strane nehovorím, že toto je všeliek na slovenské zdravotníctvo. Ja som to tak nikdy ani nebrala, ani neberiem. Slovenské zdravotníctvo tým, že možno nikto nemal, alebo teda málo ľudí malo odvahu, dostatok možno času, dostatok skvelých spolupracovníkov, ktorí skutočne veria, že ešte existuje zdravý rozum a zaviazanosť voči voličom, ktorí ma volili, aby som niečo dokázala, ukázala, aby som im niečo zlepšila a nielen bola za peknú a nedajbože urobila niečo, za čo by mohol niekto kritizovať.
My sme prišli so stratifikáciou, ktorá by mala zlepšiť ústavnú zdravotnú starostlivosť a tie parametre, ktoré som vám hovorila. Nie je to všeliek. Na základe stratifikácie, alebo resp. reformy ústavnej zdravotnej starostlivosti, je to akási kostra, ktorá obsahuje a bude obsahovať päť vykonávacích predpisov. Jeden z nich je aj nariadenie o novej minimálnej ambulantnej a ústavnej sieti. Čiže ak sa prijme stratifikácia, ruka v ruke ide aj revízia ambulantnej sféry.
Minulý týždeň sme mali veľkú konferenciu ku štandardom, čiže my v rámci stratifikácie sa snažíme vytvárať aj štandardy, aby sme si konečne zadefinovali, čo je štandard v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Štandard nie je to, keď ma bolí koleno a myslím si, že mám mať zajtra MR-ko, nie je to štandard. Štandard je ten, čo povedia profesori, odborníci v danej oblasti, kedy ja mám mať MR-ko alebo CT-čko.
Neviem, či o tom viete, slovenský pacient je pacient, ktorý má asi najviac MR a CT vyšetrení v rámci všetkých pacientov Európskej únie. Čiže nás strašne veľa finančných prostriedkov stojí. A ako skončí slovenský pacient? Slovenský pacient má kratšiu dĺžku dožitia ako priemer EÚ a zbytočne nám umiera ako priemer EÚ.
Tým, že máme obmedzené personálne zdroje, nielen Slovensko, ale celá Európska únie, resp. celý svet, a zavádzame nové štandardy vo vzdelávaní, máme rezidentský program, máme motivačné štipendiá, v ďalšom čítaní v zákone 576 bude zavádzanie odbornej stáže. Čiže napríklad to robíme, aby sme zvýšili chuť študovať medicínu, pracovať na Slovensku, aby sme zvýšili počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú pracovať na Slovensku, je to aj rezidentský program.
Čiže ja som len vypichla pár oblastí, ktoré okrem stratifikácie riešim, pretože veľakrát sa dozvedám z toho, z médií, od ľudí, že toto je všeliek. Nie je to všeliek, ale podľa mňa je to v rámci toho, aby sme udržali poskytovanie zdravotnej starostlivosti na primeranej európskej úrovni, nevyhnutné.
Ja si dovolím tvrdiť, že ak my neprijmeme alebo vy neprijmete túto reformu, tak bude už len horšie. V súčasnosti prebieha reforma, prebieha reforma neriadená, stratifikácia neriadená, minister zdravotníctva nemá absolútne žiaden dosah na súkromných investorov, čo sú v zdravotníctve. Mám dosah na 15 nemocníc. Myslíte, že 15 nemocníc pokryje celú zdravotnú starostlivosť? Ostatné ja ovplyvniť neviem.
Pred dvoma týždňami som vystupovala, asi pred týždňom na TREND konferencii, kde som sa jasne pýtala nezávislého analytika, prosím vás, povedzte mi, po odbornej stránke je to zle napísané? Ak je tam niečo zlé, čo by nám mohlo uškodiť, povedzte mi čo? Boli ste tam viacerí. Odpovedali mi, že po odbornej stránke analytici, nezávislí analytici, nemali tričká žiadnej politickej strany, nehovorili, že by to bolo zlé.
Nehovorím, že je to dokonalé. Preto som vyzvala či opozíciu, či koalíciu, odbornú obec, aby sme sa spolu na to pozreli. A z tohoto miesta dovolím si tvrdiť, že boli tam určité nezrovnalosti, boli tam veci, na ktoré ma upozornili poslanci z OĽANO, poslanci z SaS, poslanci zo SMER-u, poslanci z SNS, na ktoré ma upozornili aj odborové organizácie. My sme to zapracovali, či už formou chystajúcich pozmeňujúcich návrhov, alebo do platnej legislatívy. Netvrdím si, že som najmúdrejšia, ale tvrdím, že treba niečo zmeniť.
Každého ešte stále vyzývam, ak by to prešlo po prvom čítaní, som otvorená diskusii, otvorená k tomu, aby tento zákon bol dobrý, slušný, prijatý, či už koalíciu a opozíciou, pretože na konci dňa je to zmena na 11 rokov a všetci by sme viac-menej mali byť konformní.
Neviem ovplyvniť viac. Toto je maximum, čo ja môžem spraviť, že som sa dnes sem dostala, za to veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi aj vláde Slovenskej republiky. Teraz sa už uchádzam len o vašu podporu, ale ešte stále je tu priestor na to, keď si myslíte, že je niečo zlé, aby sme to zlepšili.
Mala som veľa konferencií, kde poisťovne, pacienti, profesori, docenti, odborné spoločnosti vyjadrili podporu tomuto zákonu. Avšak včera som videla tu pár zblúdilcov v bielych plášťoch, teda že protestujú proti stratifikácii. Dovoľte na tomto mieste ešte pár viet, možno už k tomu sa nebudem mať možnosť vyjadriť.
Prvýkrát som rozprávala s pánom Kollárom. Rozprával tam niečo o odbornosti. Keď sme na tom nepochodili, sme ho veľmi ľahko vyviedli z omylu, že keby si to aspoň prečítal s porozumením, ak nie, veľmi rada vysvetlím v pokore od rána do večera každému, čo chce. Včera tu už bolo gorilie mláďa. Ja viem, že teraz je hitovka, o tomto sa baviť, ale skutočne je to veľké, tvrdé nepochopenie. Včera tam boli lekári, možno piati, desiati, ktorí tam prišli, neviem, či to prečítali ten zákon, neviem, či mu porozumeli, ale, prosím vás, ja vám úprimne hovorím: môj zámer, tohoto zákona, bolo obmedziť súkromných investorov v zdravotníctve, dať jasné pravidlá, nedať alebo zobrať extrémnu moc, ktorú majú poisťovne v súčasnosti v zdravotníctve, a majú, pretože do zmluvných vzťahov ministerstvo, do zmluvných vzťahov medzi poisťovňou a poskytovateľom ministerstvo teraz nemá ako vstúpiť, čiže mojím alebo naším cieľom bolo dať jasné pravidlá, dať jasné pravidlá dostupnosti akútnej zdravotnej starostlivosti, centralizovať špičkové výkony na Slovensku, aby chudák jednoduchý pacient nebol odkázaný hľadať telefónne čísla a kamaráta v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Nitre alebo v Martine, aby mu infarkt alebo mozog odoperovali tam, kde majú, aby tu boli jednotné pravidlá a jednotné štandardy.
A včera, čo som mala možnosť počuť, že toto je pre Pentu a súkromných investorov. Ja už som sa len natriasla, že ľudia ma budú obviňovať aj z toho, že som zapríčinila onkologické ochorenia ja na Slovensku, keďže za všetko môžem a každý to používa, ako sa mu to páči.
No, jednoducho povedané, keby si to niekto aspoň prečítal a potom niečo hovoril, či to je pre súkromný sektor alebo nie. Napríklad nemocnica Bory vôbec nie je na mape stratifikácie. Tak mi povedzte, či je to pro Penta, pro Nepenta, pro Agel, pro súkromný investor alebo pro štát. Ja sa snažím všetko, čo je kľúčové, sústrediť do štátnych nemocníc, pretože ja teraz alebo minister zdravotníctva nevie garantovať, že súkromný podnikateľ nezatvorí nemocnicu a nebude tam predávať topánky.
Preto prichádzam so zákonom, kde sú jasné pravidlá, kde jasne hovoríme, kto, čo má poskytovať, v akom rozsahu, ale nám už nestačia počty, kde kto je. Ja si myslím, že je už na čase, aby sme sledovali aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme tú kvalitu nejako aj bonifikovali, a tých, ktorí to nevedia robiť, robia komplikácie, tým pádom to štát viac stojí, zbytočne nám ľudia zomierajú, tak tých odzmluvnili, resp. nemajú poskytovať tú zdravotnú starostlivosť.
Možno trošku dlhší úvod, ale úprimne, cieľom zákona bolo zlepšiť zdravotnú starostlivosť ústavnú, zlepšiť čísla, zlepšiť parametre na Slovensku a koncové výkony, gro zdravotnej starostlivosti situovať do štátnych rúk.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Musím oceniť prácu pani ministerky a jej tímu, pretože po dlhom období prichádza materiál, ktorý má urobiť v zdravotníctve poriadok, má nastaviť jasné pravidlá. Musím povedať, že to dáva predsa asi logiku aj v zdravotníctve a v hociktorej inej činnosti, že ak robím niektoré veci pravidelne a často, tak zrejme som asi lepší ako niekto iný. Môže študovať, kto chce, koľko chce, a môžu byť vynikajúci ľudia, ja teraz nechcem nejakým spôsobom znevažovať prácu v nejakých, poviem, periférnejších nemocniciach, ale ide o príležitosť, ak mám spád 50-tisíc, tak, poviem, ak je jedno ochorenie pažeráka na 100-tisíc obyvateľov, možno sa niektorý lekár s tým ochorením ani nestretne.
Preto je potreba náročné, menej časté výkony sústreďovať do centier, kde s tým ľudia budú mať skúsenosť a bude podstatne väčšia bezpečnosť, nehovoriac o tom, že aj finančné prostriedky, keďže budú, bude menej komplikácií, bude to zdravotníctvo stáť menej, ale to, čo je podstatné, bude to bezpečnejšie pre pacienta.
A prestane, preboha, to, že, povedz mi, prosím ťa, kde to robia najlepšie? Zháňa sa, vybavuje, toto predsa nemá obdobu, toto nikdy nebolo. Bola tu nejaká spádovosť, vedeli sme, že fakultná nemocnica je tá, ktorá zvládne zložité výkony. Tam sa sústreďovali títo pacienti, ktorí boli naozaj nároční na diagnostiku, liečbu a všetko bolo proste urobené.
Poviem len niekoľko prípadov. V Čechách toto už troška funguje, ale teda tam si zachovali tú spádovosť. A poviem, dcéra bola na jednej prestížnej klinike očnej v Čechách a povedala mi, ocino, ja keď som sa učila na atestáciu, tak som o niektorých chorobách, som sa len učila, a tam už som mala štyroch takýchto pacientov. Áno, lebo to sústreďujú na takéto pracoviská. Urobia diagnostiku, navrhnú liečbu a potom toho pacienta odsunú do toho spádu.
Kdežto u nás pacient chodí štyri roky, potom nakoniec sa zistí, čo mu je, a povedia, a kde ste boli doteraz?
Čiže toto je zákon, ktorý má určiť jasné pravidlá. Ja som sa aj vyjadril, že je to možné urobiť aj vyhláškou alebo aj po dohode s poisťovňami. Nie je to možné urobiť. Bolo by to možné urobiť, keby bola iná atmosféra v tejto spoločnosti, ale okamžite nastanú lobistické tlaky. Tohto zazmluvnite, tento, lebo, viete, na tom sa vyhrávajú a prehrávajú voľby miestne, lebo u nás bude, keď poviete, že, ja neviem, v tej alebo v tej lokalite urobíme kardiochirurgiu, tak vám podpíšu všetci, že tam chce byť kardiochirurgia, že tam budú robiť výkon raz za mesiac a dopadne to možno katastrofálne, to už je druhá strana.
Čiže ja veľmi pekne prosím, Dánsko, ktoré má jedno z najlepších ukazovateľov v rámci hodnotenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, prežívania pacientov a to celé. Napríklad nedávno tu bol spor neurochirurgický. Majú päť neurochirurgických pracovísk, majú 5,5 mil. obyvateľov, u nás ich je 12. Naozaj si myslíme, že je to rozumné, ak to robia dvanásti a nie možno päť pracovísk? A práve toto rieši stratifikácia nemocníc.
Nedávno, čo mi volali, bol úraz na východe. Dieťa, päťročné dievčatko, malo úraz kosačkou tou rotačnou. Dve hodiny vybavovali, kto to dieťa ošetrí. Košice povedali, že my nie, Banská Bystrica tiež nie. Preboha, viete si predstaviť byť rodičom toho dieťaťa?
Preto stratifikácia má povedať, tu bude traumacentrum, tu sa to bude voziť.
A preto ja veľmi teda sa prihováram k tomu, aby sme konečne podporili, lebo toto je, doteraz to bolo možno nejaké vajatanie, však budú nové voľby, tak si zvolíte iných, bude iný minister, ale teraz prichádza pani ministerka s víziou, ktorá neni šitá horúcou ihlou, ktorá, ja keby som mal povedať svoju výhradu, tak ja by som si predstavil, aby to bolo ešte rýchlejšie ako do roku, že to obdobie by sa malo skrátiť už len kvôli tomu, aby zase zdravotnícke zariadenia nerobili umelo nejaké výkony. Čiže, čiže ja by som to ešte možnože skrátil alebo aspoň niektoré tie výkony.
Ale nech, nech má výhradu ktokoľvek akúkoľvek, je tu materiál, ktorý začína a hovorí o tom, že sa majú nastaviť pravidlá a poriadok v zdravotníctve.
Takže ja poprosím takisto o podporu tohoto materiálu.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, začnem výčitkami len preto, aby sme skončili pochvalou, aby zostal dobrý pocit, dobre? Tak som si to rozdelila. Treba povedať aj dobré veci, ale treba povedať aj to, čo sa mohlo urobiť lepšie.
Za mňa jednoznačne a cítili ste to celé tie roky, ktoré ste teda na tom pracovali, cítili ste tlak SaS. Asi prvýkrát v histórii sme, keď ste predstavili prvýkrát projekt, spravili ako opozičná strana, pamätám si, že to bol piatok poobede, lebo vy ste to tak rafinovane chceli v piatok predstaviť, aby už nikto nestihol reagovať, my sme ešte stihli a podľa mňa nečakane sme vás pochválili. Mali sme názov, že teda chválime ministerku zdravotníctva, ak si pamätáte.
Bolo to pre mňa vtedy strašne dôležité a zburcovala som celé komunikačné oddelenie preto, lebo my sme, nemali to nazvané stratifikácia, ale ako viete, je to súčasťou nášho reformného diela k zdravotníctvu. Presne takáto centralizácia, považujem to za absolútne kľúčovú vec a potešila som sa, že takéto niečo idete robiť. Preto sme vás pochválili.
A teda tá výčitka smeruje k tomu, že mohlo to byť skôr. Vy ste tiež sama povedali, že teda mali ste nejaké dôvody, ja si myslím, že, že dalo sa skôr, resp. chcela by som, aby to bolo skôr, možno viacerí by sme to chceli, ale napriek tomu, že, že, a teda je to spojené s týmto predvolebným časom, kedy, si myslím, že je oveľa ťažšie presadiť tento, tento projekt.
Na druhej strane preto tu stojím, aby som s presadením pomohla, lebo ako asi najkritickejšia opozičná strana vieme povedať, keď niečo potrebujeme a keď je niečo dobré, a pri tomto si myslím, že to treba povedať.
Takže prvá výčitka len k tomu, že škoda, že je to až teraz. Mohlo to byť aspoň o niečo skôr, pretože je to potrebný projekt.
Druhá výčitka smeruje k tomu, že v tých materiáloch sa píše o dopadoch a že to teda nemá dopady na rozpočet, čo samé osebe logicky je hlúposť podľa mňa. Rozumiem, že z dlhodobého hľadiska to bude vyzerať tak, že najprv nejaké náklady budú a potom to prinesie úsporu v závere o niekoľko rokov, pretože bude, bude jednoducho efektívnejšia tá zdravotná starostlivosť. Napriek tomu možnože by sme mohli rozdeliť tie dopady na nejaké fázy a pripraviť sa naozaj na to, pretože ja súhlasím v tomto s pánom Petkom, že, z Asociácie nemocníc Slovenska, keď hovorí, že tie nemocnice budú potrebovať financie na to, aby zmenili svoje oddelenia, aby sa prispôsobili, nejaký prechodný čas to bude stáť peniaze, ale budú to veľmi dobre investované peniaze, treba sa k tomu prihlásiť.
Hovorí sa tu o tom, že to mohli robiť poisťovne samé, tiež si myslím, toto je výčitka možno skôr k nim. Mali všetky páky doteraz na to, aby to robili poisťovne, toto je ich miesto na zdravotníckom trhu, ak to tak môžem povedať. Poisťovne sú tie, ktoré majú čistiť zdravotníckych poskytovateľov, majú zazmluvňovať tých efektívnych, tých lepších, tých kvalitných, majú hodnotiť ich kvalitu. A v tomto ja si predstavujem, keď predsa hodnotím kvalitu, že v tomto zhodnotím aj to, koľko výkonov, ako kvalitných robia, či je to dostatočné a hlavne teda dostatočne bezpečné pre pacienta. To, že s týmto muselo prísť ministerstvo zdravotníctva, je dôkazom o tom, že poisťovne to doteraz nerobili. Hovoril o tom aj kolega Zelník pred chvíľkou, naozaj sú tu lobistické politické tlaky, kde sa zazmluvňuje všetko, čo je politicky lokálne výhodné. Samozrejme, ľahko sa vyhrávajú voľby politikovi SMER-u napríklad, ktorý príde do stredu dediny a povie, tuto vám postavím nemocnicu, taký som ja frajer. Jasné, potom vyhrá voľby. Len potom to my musíme všetko platiť, živiť za jednu z najnižších poplatkov alebo veľmi nízke poplatky, ktoré, alebo platby, ktoré dávame na jedného pacienta, ešte, ešte tie peniaze takto delíme. Čiže toto je výčitka voči poisťovniam.
My sme teda naozaj za liberálny trh aj v tomto, ale pri zdravotníctve musí mať všetko jasné pravidlá, je tu čas zasiahnuť, je to správne a my teda, ako viete, budeme ešte podávať návrh, teda pozmeňujúci návrh, kde, kde chceme sprísniť podmienky pre poisťovne, aby niečo, keď to doteraz nezvládli, tak aby nemali možnosť voľby, ale aby nesmeli zazmluvňovať žiadne pracoviská, ktoré nesplnia dostatočný počet výkonov práve preto, keď ide o rovnakého, keď aj poisťovňa, aj, aj, aj poskytovateľ sú pod rovnakým vlastníkom, aby nemohli byť vlastne tí, tí poskytovatelia zvýhodnení, je to aj prípad Dôvery a Svetu zdravia, ale je to aj prípad, povedzme si pravdu, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc. Raz ak niečo nie je bezpečné pre pacienta, nesmie to byť zazmluvnené a je jedno, kto je vlastníkom poskytovateľa, čiže na tomto budeme trvať.
Štvrtá výčitka možno k tej bratislavskej neurochirurgii, pretože ten váš postup pri nej, musím sa k tomu vyjadriť, je v rozpore s nejakou myšlienkou stratifikácie. Máme ich tu veľa, otvárame ďalšiu, naťahujeme sa, viem, že sú tam komplikované vzťahy. Rozumiem tomu, že to nemáte ľahké možno. Som jednoznačne zástanca toho, aby keď ministerka má zodpovednosť, aby si mohla urobiť so svojimi ľuďmi vo svojom rezorte poriadok, proti tomuto sa nijak nepostavím. Na druhej strane si myslím, že tu máme špičkových chirurgov, ktorých si nemôžme dovoliť len tak vyhadzovať oknom, pretože ich nemáme veľa. A zároveň si myslím, že nemôžme problémy, osobné problémy alebo personálne problémy s nimi riešiť tak, že budeme milióny eur, ktoré môžu poslúžiť inde, míňať na to, že otvoríme ďalšiu, ixtú neurochirurgiu v poradí. Strašne by som ocenila, keby sme vedeli s tou neurochirurgiou trošku rozumnejšie len kvôli tomu, naozaj tým financiám, ktoré môžu na inom mieste byť využité lepšie. Myslím to naozaj úprimne, a teda keby to bolo v súlade s myšlienkou stratifikácie.
No, to je asi, čo sa týka výčitiek, všetko a teraz by som chcela k stratifikáciu ako k takej a k tomu projektu.
Vám, pani ministerka, a hlavne vašim analytikom pod vedením Martina Smatanu, ktorý sedí hore, by som chcela povedať toľkoto. (Rečníčka zatlieskala.) Ďakujem veľmi pekne za tú snahu, za tie roky roboty, si myslím, že nemám dôvod ako člena SaS, ako členka opozičnej strany, tlieskať niečomu, čo, čo si nemyslím, že je dobré. Myslím si, že toto je po tej snahe namieste.
Stratifikáciu potrebujeme nevyhnutne. Prečo? Deje sa aj tak, len je neriadená. Nám sa tu zatvárajú oddelenia, ale my netušíme, ktoré sa zavrie zajtra, o týždeň, o pol roka, netušíme to. Zatvárajú sa preto, lebo nemáme sestry, nemáme techniku, nemáme lekárov, nikto to nechce priznať, lebo je to politicky ťažké, je to ťažké aj pre tých riaditeľov tých zariadení. Tak sa začnú vyhovárať, že maľujú. Maľujú pol roka. Dnes sa ten človek, ktorý si myslí, že, a, však super, ja tu mám, 20 minút tu mám nemocnicu, mne keď sa niečo stane, tak ja sa dostanem, tu mám oddelenie. Dnes, keď sa mu niečo stane, príde na oddelenie, kde sa maľuje, zrazu zistí, aha, tak tu nie, tak musím ísť inam a teraz hodinu cesta a dve hodiny.
A teraz máme veľký problém, ktorý sa bude veľmi rýchlo a veľmi prehlbovať. My musíme niečo robiť a to niečo sa nazýva organizácia nemocničnej siete. Jednoznačne stratifikáciu potrebujeme. Nie je to, nie je bezchybná a určite v nej nájdeme veľa, veľa chýb, ktorých bude treba ešte nejakým spôsobom potrebovať, popracovať, prepáčte, na ktorých bude treba popracovať, ale poďme do toho a poďme do toho všetci spolu, opozícia aj, aj teda z ministerstvom zdravotníctva a s tými vládnymi poslancami, ktorí majú, naozaj si vedia vyhodnotiť, koľko je jedna plus jedna, pretože my máme nieže o päť minút dvanásť, nieže dvanásť, ale nám už, my máme na hodinkách dvanásť desať. Nám tu zbytočne umierajú ľudia len preto, lebo, lebo sa nikdy nikto politicky neodváži, neodvážil urobiť poriadok v nemocniciach.
Čo sa týka tých vecí, ktoré sa stratifikácii vyčítajú, vyčíta sa jej, že mala sa začať stratifikáciou alebo reformou ambulantnej siete. Áno, mala, súhlasíme, bola to jedna z našich podmienok, podpora tohto, tohto zákona bola podmienená zo strany SaS tým, že sa začne so stratifikáciou ambulancií. Pán Smatana aj pani ministerka na našom stretnutí mi ukázali, že sa teda, že sa na tomto pracuje a teraz to aj pani ministerka deklarovala. Považujem tento verejný nielen prísľub, ale aj teda dôkazy, ktoré som videla, že sa na tom začali robiť, považujem to za dostatočné na to, aby som podporila tento projekt. Jasné, bolo by lepšie, keby sme začali ambulantnou sieťou, ale povedzme si pravdu, tá je oveľa zložitejšia, bude to nejakú dobu trvať, tak zatiaľ najmä aspoň niečo a, a pokračujme ďalej. Možno aj s tými skúsenosťami, ktoré budeme mať z nemocničnej siete.
Ale áno, súhlasím s argumentom, že ambulantná sieť nám prepúšťa priveľa pacientov do nemocníc, ktoré by mohla vyriešiť tá ambulantná sieť, poďme na tom pracovať. Som rada, že sme teda začali. A chcem aj poprosiť tím na ministerstve zdravotníctva, aby, keď budú mať nejaké nové veci v tomto, keď sa posunú, aby nás informovali, myslím si, že tá spolupráca je teraz na veľmi dobrej úrovni, veľmi radi pomôžeme, budeme sa na tom podieľať a budeme, budeme súčinní.
Ďalšia vec, ktorá sa, ktorá sa akoby vyčíta alebo je tam obava pri stratifikácii, je dostupnosť. Je, samozrejme, úplne logická obava, že keď sa urobí poriadok v sieti, či tí pacienti sa dostanú včas k svojej zdravotnej starostlivosti, včas zmysle nejakých lehôt, hej, že či sa nestane to, že, že jednoducho budú musieť na nejakú operáciu čakať dlhšie, ako je teraz. Lebo raz keď máme nejaké tri oddelenia v nejakej odbornosti a zrazu bude len jedno alebo dve, tak je logická obava, že tí ľudia majú predstavu, že, ježiš, však ich bude menej tých špecializovaných a budem čakať dlhšie.
Nie, takto to nie je. Tie výkony nezmiznú, tí pacienti nezmiznú, povinnosti poisťovní nezmiznú, len sa presunie tá technika a ten, ten, ten personál sa presunie na špecializované miesta, čo je výborné. Možno bude niekto cestovať kúsok ďalej, ale za špičkovou zdravotnou starostlivosťou, ktorá bude, do nemocnice, ktorá bude vybavená. Takže toto nepovažujem, túto obavu za, za relevantnú.
A zároveň dodávam, že čo sa tohto týka, aj OĽANO avizovalo pozmeňujúci návrh, kde teda bola zasa ich podmienka, čo ja viem o tom, že sa dajú limity - maximálne čakačky - na výkony, na ktoré pacient má čakať. Čiže bude aj táto garancia a bolo to prisľúbené takisto ministerkou zdravotníctva, že takýto pozmeňovák podporí, podporí ho určite aj SaS. Absolútne sa s tým stotožňujem, s ním stotožňujeme.
Ja by som mala ešte ďalšie pozmeňováky, ale tie si nechám do budúcna.
Ja už som včera povedala aj pánovi Kollárovi, my začíname robiť na, keby sa teda toto podarilo posunúť do druhého čítania, radi by sme to spojili s podmienkou výberu zisku akejkoľvek zdravotnej poisťovne, aby sme dali podmienku, že jednoducho splniť ten nárok, ktorý schválime v tom druhom čítaní. Na tomto ideme pracovať a bola by som rada, keby sme mohli byť súčinní s ministerstvom zdravotníctva, lebo si myslím, že toto je jeden balík. Okej, nastavili sme sieť, nastavili sme nárok pacienta, nejaké čakacie doby a teraz je, ten krok je dôležitý, aby tie zdravotné poisťovne nielen mali nastavené povinnosti, ale aj sankcie, ak ich nesplnia. A to je podmienka výberu zisku, to znamená, milá poisťovňa, ak sa nepostaráš o svojich poistencov, dovtedy si nemôžeš vyberať zisk. Toto je, myslím si, jednoznačná súčasť tohto balíka, na tomto ide SaS robiť, toto chceme predstaviť a podať na ďalšej schôdzi a veľmi radi budeme komunikovať aj s ministerstvom zdravotníctva v tejto veci.
Čo sa týka výčitok, ktoré som počula včera na tej spomínanej tlačovke, ak sa to dá tak nazvať, Slovenskej lekárskej... (Reakcia navrhovateľky.) No, zúfalá, veľmi zúfalá tlačovka Slovenskej lekárskej komory. Ja som si bola osobne vypočuť tú tlačovku a po jej skončení v sekunde sa na mňa ešte pred všetkými kamerami osopil pán Kollár, to už celé to bolo také nedôstojné, to samé osebe svedčí o spôsobe, akým komunikuje Slovenská lekárska komora. Ja chcem z tohto miesta vyjadriť akože nekonečný úžas nad tým, že lekári, ktorí vyštudovali medicínu, ktorí sú bohovia, pretože majú doslova v rukách životy ľudí, ktorí majú obrovskú mentálnu kapacitu a musia to byť strašne múdri ľudia, hovorím úplne vážne, pretože keď niekto vyštuduje medicínu, to je iný pán. Ja by som to nedala. Ako si, prosím vás, takto múdri ľudia môžu zvoliť pána Kollára do vedenia? Ja toto akože nepochopím s tým konaním. Ale dobre, tak teraz poďme, že, lebo bola som teraz trošku osobná.
Ale naozaj ma hnevá, že pri takýchto veciach sa postaví Slovenská lekárska komora doslova po ruke Ficovi. Lebo o ničom inom to neni, pretože tu sa zhodujú všetci do radu, poisťovne, pacientske organizácie, opozícia s koalíciou, úplne všetci tí, všetky think tanky, všetci analytici vrátane implementačnej jednotky Úradu vlády, úplne všetci vrátane premiéra, premiéra z tej istej strany, všetci sa zhodujú, komplet všetci, že stratifikácia je nevyhnutná. Inak by som tu nerobila ovácie smeráckej ministerke, s prepáčením, znie to ako urážka, ja viem, ale, bohužiaľ, no. Ale, ale naozaj je to nevyhnutné.
Ale nie, keďže keď nikoho iného už Fico nemá, tak takto (rečníčka naznačila lusknutie prstami) zavolá, zavolá Kollárovi a ten urobí s ôsmimi lekármi veľké divadlo. Lekárov je 20-tisíc a oni tam prišli ôsmi. Ježiš, zabudla som si telefón, ale ešte som videla správu, kde zúfalo pán Kollár hľadal medzi medikmi, keďže nemal dostatok lekárov, ktorí by sa zaňho postavili, tak ešte hľadal, že, prosím vás medici, to sú študenti, keby ste nevedeli, študenti medicíny, prídite rýchlo v bielych plášťoch zajtra pred parlament, lebo muselo to vyzerať, že to má podporu, hej, tak prídite a budete robiť krovie, nebojte sa, nikto sa vás nič nebude pýtať, len teda poďte robiť krovie, aby to nejako vyzeralo.
Však kde my žijeme? To vážne, lekári, ak ma počúvate, tak vážne takáto reprezentácia vášho stavu, porozmýšľajte trochu.
No, poďme k veci, čo sme počuli včera. Počuli sme o tom, že, že hlavná teda podstata bola, že, že, ako neviem to ani pochopiť, tú súvislosť, ale že vďaka stratifikácii majú skončiť nemocnice v rukách súkromníka. Ja som dlho nepočula väčšiu kravinu. Počúvajte, ja chápem, že teraz sa to nosí, že keď sa povie Penta, tak keď, keď dáte takéto niečo, tak vám prejde akákoľvek blbosť, hlavne že je to proti Pente, tak akože bolo treba niečo povedať. Ale ja dám, naozaj akože pozývam na fľašu šampusu toho, kto mi vysvetlí, akým spôsobom sa, sa zmení vlastník nemocnice tým, že povieme, že toľkoto výkonov musí byť povinných na tomto oddelení, inak nemôže robiť to, ten výkon a musí sa z tej, z toho oddelenia stať iné, napríklad nejaké rehabilitačné, doliečovacie a tak ďalej. Prosím vás, vie mi niekto vysvetliť logiku? Že, že teraz je to, ja som sa pýtala pána Kollára, konkrétne povedzte mi, prosím vás, bratislavská Univerzitná nemocnica, akým spôsobom sa stane súkromnou? No nevedel mi to vysvetliť. Vraj, vraj, no pri bratislavskej neviem. Hovorím, výborne, povedzte mi teda banskobystrickú. Neviem, neviem, to je jedno. No akože my sa bavíme na takejto úrovni.
Garantujem, ľudia, toto naozaj nemá absolútne nič so žiadnym vlastníctvom. Toto je, toto je o úplne niečom inom a každý, kto si, kto si raz vypočul ľudí, ktorí na tom robili, a ktorý videl tú prezentáciu, kto si, kto si pozrel tie návrhy, tak, tak k takémuto záveru nepríde. To jediné, prečo to vytiahli, bolo, pretože toto hrá teraz ľuďom na city, je to vyslovene zneužívanie a je to nechutné. To je jedna vec.
Čiže žiadne súkromné vlastníctvo a podobne, v žiadnom pr..., naopak, ešte musím povedať, aj, aj chcem upozorniť, ja mám teda indície, že práve štátne nemocnice chcete chrániť alebo niekto chce teda chrániť, že bol na, na vláde pozmeňovák, ktorý mal povedať, že, áno, všetci musia spĺňať limity, ale iba tieto štátne nemusia do nejakého času. Viem, že to neprešlo, ale upozorňujem na to, že keď sa to tu objaví ako pozmeňovák, s týmto my nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť. Pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako a je jedno, či je vlastník súkromný, štátny, krajský, aký chce. Všetci, jedny pravidlá pre všetkých rovnako. To je základná zásada, ktorej sa snažím teda vyhovieť od začiatku. Takže to je k tomuto.
No a vlastne my sme sa potom s pánom Kollárom pri tej výmene názorov dostali ku koreňu veci, počúvajte. My sme sa, keď sa on vytočil, dostali k tomu, že vlastne, viete, čo je najväčší problém? Pán Kollár mi oznámil, nebudú lekári, vy si myslíte, že tí lekári budú cestovať? No a sme doma! My máme tento problém. Páni lekári, oni predsa nebudú pol hodinu ďalej chodiť alebo hodinu nebodaj, alebo sa sťahovať. No čo sa oni zbláznili?! Však oni sú tam a my musíme celú sieť postaviť okolo nich, lebo páni lekári! Takže tuto máme my problém.
No tak by som teda chcela poprosiť aj ministerstvo, aj nemocnice, je pravda, že lekárov máme málo, preto nás tak úspešne vydierajú, dobre, dajme im, prosím vás pekne, viac peňazí na to, aby sa presunuli, to je, to je spojené s tým, čo som hovorila, že bude to stáť nejaké peniaze. Dobre. Prosím vás pekne, zaplaťme im to, nech sa im to oplatí, myslím si, že je to namieste, pretože tých ľudí potrebujeme, nechceme ich naštvať.
Ale prosím vás pekne, lekári, pochopte, že takto to fungovať nemôžme. My máme jednu z najhustejších sietí v rámci Európskej únie, dávame veľmi málo podpriemerné zdroje na jedného pacienta a my ideme z týchto zdrojov uživiť tú, tú nekonečnú sieť pre, pre, premnoženú a, a tam ju musíme vybaviť aj personálom, aj, aj technikou. To nie je možné. My musíme stratifikovať, musíme reformovať. Ja som o tom, ako vidíte, asi je to na mne vidieť, ja som na tom, o tom do špiku kosti presvedčená.
Druhá obava, ktorá včera padla nakoniec od pána Kollára, bola platový automat. Hneď začal tam vykrikovať, počuli ste to, počuli ste sto, oni chcú šahať na platy. Naozaj chcem teda ubezpečiť všetkých lekárov, čítala som ten materiál, nič tam neni o platoch. Nič. Jediné, čo sa môže lekárom v tomto stať, určite nepôjdu s platmi dole, jediné, čo sa môže stať, že pôjdu hore, lebo si môžu povedať, áno, chcete ma inde, na inom mieste, na inom oddelení? Priplaťte si. Toto sa môže stať, hej, s platmi. Nemusia sa obávať zrušenia platového automatu týmto návrhom zákona.
No a posledná vec, ktorú počúvame veľmi často a nielen od, od pána Kollára alebo jeho prívržencov, ale aj od samotného Roberta Fica, ktorý teda si už fakt nevie pomôcť, tak začne, jaj, a ešte Andreja Danka, samozrejme, však v takomto klube on nemôže chýbať, počúvame o zatváraní nemocníc. Prosím vás pekne, garanciu som dostala, bolo to stokrát zopakované, ani jedna nemocnica sa nezatvorí. Rozumieme sa, hej, počujeme to. Ani jedna nemocnica sa nezatvorí. Dokonca ani oddelenia sa nebudú zatvárať. Budú sa iba meniť, reprofilovať.
To znamená, dnes keď máme 16 očných oddelení a potrebujeme iba 10 očných oddelení, tak z tých 6 sa stane niečo, čo bude veľmi užitočné, pretože práve to dnes nemáme. A to sú, to sú oddelenia, kde keď vyliečime pacienta po medicínskej stránke a potrebuje rehabilitáciu a doliečovanie, tak ho presunieme na tieto oddelenia, ktoré budú vybavené rovnako personálom, technikou, ale nemusí byť až tak špičková, odborná ako na tých špecializovaných pracoviskách, a preto je dobré, že, že nebudeme, že to budeme mať takto rozdelené, nemusíme mať tú drahú techniku všade, ale iba na tých špecializovaných. A tu na týchto oddeleniach sa bude sústrediť na doliečovanie. Čo to znamená? Znamená to, že nebudeme musieť starčekov vyhadzovať na ulicu pred dvere, ako to musíme doslova robiť dnes, pretože my ich nemáme kde doliečovať. My nemáme takéto lôžka.
Takže, prosím vás pekne, žiadne zatváranie nemocníc, žiadne zatváranie oddelení. Stratifikácia - podľa informácií, ktoré som čítala - zvyšuje dostupnosť urgentov z dnešných 87 % na 91 % obyvateľov, ktorí sa dostanú k urgentu do pol hodiny. Čokoľvek sa vám stane, viac ľudí ako dnes po schválení tohto zákona, čokoľvek sa stane, sa dostane na urgent skôr dnes, áno, skôr alebo, alebo teda nieže skôr, rovnako, rovnako skoro, ale, ale viac obyvateľov, väčší, väčší počet ľudí sa dostane.
Rozdeľuje to nemocnice na lokálne, regionálne, národné a tak ďalej. Sú tam časové limity. Najdlhšie, čo môžte cestovať, je do národnej nemocnice, to sú tuším dve hodiny? Dobre hovorím? Dve, že? To je najďalej. A to sú už, to sú neni že operácie, že teraz tuto ma, ma zloží, lebo Danko zas povie nejakú somarinu, tak akože dostanem tu záchvat a teraz musím ísť dve, dve hodiny. Nie. To sú, to sú plánované odborné, špecializované výkony. Keď ma tu zloží z Danka, tak do pol hodiny. Keď mám niečo plánované, že mi našli niečo a teraz normálne plánovaný výkon alebo pôrod, ktorý tiež býva plánovaný, ak sa niečo nestane, tak, tak do hodiny v prípade pôrodov, v prípade úplne takých tých, že, že onko a, a nejaké mozgové centrá a takéto ťažké veci, tak to je maximálne dve hodiny, čo bude ten človek cestovať. Ale, prosím vás pekne, bude cestovať za špičkovou zdravotnou starostlivosťou.
Áno, dnes možno to mal do pol hodiny, ale na oddelení, kde bol jeden unavený lekár, kde sa krylo, keď išiel domov, tak, tak ho zaskakoval niekto s úplne inou odbornosťou, kde neboli sestry, kde nebola technika. Dnes, dnes síce je, si jeden človek povie, a, super mám to tu na vedľajšej ulici, ale môže ho to zabiť, hej.
No tak ako, čo chceme? Chcem zdravotnú starostlivosť nebezpečnú a blízko alebo chceme bezpečnú a ďaleko? Ja som jednoznačne za tú bezpečnú a ďaleko, to je tiež silné slovo pri dvoch hodinách cesty autom, hej.
Takže a, áno, a sme na Slovensku. Myslím si, že to naozaj z tohoto nemusí byť obava, ľudia sa nemusia báť zatvárania nemocníc a to vám hovorí opozičná poslankyňa, najviac opozičná voči SMER-u, ako sa vôbec dá, hej. Takže naozaj si myslím, že tohoto sa báť nemusíme a, a je to zbytočné.
Dobre. To najdôležitejšie zaznelo. Ja k tomuto dodám ešte toľko, že za mňa teda jednoznačne stratifikácia áno, reforme nemocníc alebo stratifikácia určite áno. A dokonca to má ešte jeden bonus, pokiaľ by neprešla stratifikácia, my nesúhlasíme ani s následným zákonom, ktorý sa bude teraz preberať, dlhodobou starostlivosťou, hovorili sme to na minulej schôdzi, pretože to je naviazané. Tá následná dlhodobá starostlivosť, ako som hovorila, má byť na tých, na tých oddeleniach, kde vlastne nám vzniknú akoby voľné lôžka, preto sa nič nebude zatvárať, hej. Ja nesúhlasím s tým, aby dlhodobá bola vlastne bez toho schválená práve preto, lebo potom necháme tú prebujnelú nemocničnú sieť a ešte na to nabaľujeme ďalšie výdavky. S tým absolútne nesúhlasím. Čiže my s dlhodobkou budeme súhlasiť a následnou a dlhodobou len v prípade, že prejde stratifikácia. Čiže to je ďalší bonus stratifikácie ako takej, že pomôže schváliť aj ďalší následný zákon.
Ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať tímu na ministerstve zdravotníctva, Inštitútu zdravotnej politiky a všetkým, ktorí sa na tomto podieľali, naozaj je to dobrá robota a bude mi cťou v nej pokračovať po voľbách.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, teda mňa zaujala hneď tá prvá výčitka, čo ste dali, ste spomínali, že pani ministerka vám tento návrh dávala niekedy v piatok poobede s tým, že sa chcela vyhnúť nejakej diskusii. Teda chcem sa spýtať, či máte teda pocit, že sa nejak chce, že sa nejak chce vyhnúť tej diskusii alebo že by tam bolo niečo, o čom by sa nemalo diskutovať, alebo teda že ako to máme chápať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no ja celkom naozaj neviem, či vaše vystúpenie je na niečo dobré pre tú vec, alebo nie je teda, a hlavne preto, keď bolo také plamenné. Skôr si myslím teda, že nie.
Niektoré veci aj voči predsedovi tohto parlamentu ste si hádam mohli odpustiť, veď to chcete tu vystúpiť ako odborný človek, ktorý je za niečo zanietený alebo čo to je, ale to,troška tej, tej dignity, tej, tej slušnosti alebo tej úcty k niečomu, to predsa tu musí byť. To predsa nie je normálne. No ma mrazí z toho všetkého.
A potom štýl vášho vystúpenia. Vy hovoríte ako Napoleon. Ako keby za vami bola národná garda a ešte tristotisícové vojsko. Ste sama. Ja to nedovolím, ja to schválim. Troška pokory, úcty, aj do budúcna vám to naozaj prajem, pretože ste veľmi pracovitá, chcete niektoré veci dotiahnuť ďalej. Ale, ale toto vystúpenie, žiaľ, ja hodnotím ako slabé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcel tiež poprosiť, aby sme sa vrátili k odbornej téme a dali úctu všetkým, ktorí sú vo funkciách, a teda nerobili také nejaké prirovnania.
Vráťme sa teda k tej odbornej téme. Financie, áno, aj ja si myslím, že bude to mať nárok na štátny rozpočet, pretože ak chceme mať zadefinované dobré koncové nemocnice alebo tie centrálne, alebo národné, tak potrebujeme ich, samozrejme, dovybaviť materiálno-technicky. Ale treba aj otvorene povedať, že treba zrejme asi odmeňovanie takisto upraviť v týchto centrách, pretože budú robiť špičkové a zložité výkony, takže logické je, že by sme nemali len premaľovať tieto zariadenia, že teraz to bude národné centrum a necháme ho také, ako je, len ho premaľujeme, ale malo by to ísť ruka v ruke teda aj s tým materiálno-technickým a personálnym vybavením, ktoré bude, samozrejme, posilnené a budú tam iné personálne normatívy.
Často je otázka: Je to dostupná zdravotná starostlivosť? Nuž ja sa pýtam, keď bude niekto vážne chorý a pôjde do Prahy, tak ako sa nakontrahovali napríklad transplantácie pľúc veľmi správne. Lebo ak ich máme robiť, ja neviem, päť alebo dve do roka, tak je to správnejšie, keď sa potom nakontrahujú a budú sa robiť v Prahe. Je to dostupná zdravotná starostlivosť? No isto áno.
A treba povedať, že tu sa nejedná iba o plánované výkony. Viete, otázka napríklad náhlych bolestí na hrudníku a možnosť zabránenia infarktu alebo napríklad poinfarktových stavov, no nevedia všade urobiť napríklad tú dilatáciu alebo koronarografiu. A teraz sa pýtam, keby sme mali iba ísť s tým, že do pol hodiny do nemocnice, no načo ma budú viezť tam, kde mi akurát dajú teda teplú deku a dajú mi nejaké infúzie a budú sa starať. Ja potrebujem úplne inú odbornú starostlivosť. Nehovoriac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Cigániková, v mnohom súhlasím, v mnohom nesúhlasím. Chcem len tlmočiť nejak stanovisko nášho klubu k tomuto návrhu.
My tento návrh zákona nepodporíme, myslíme si, že nie takýmto spôsobom, v tomto čase, v tejto situácii a je tam ešte príliš veľa otázok, ktoré nie sú zodpovedané. Čiže to len také stručné konštatovanie, že stratifikáciu, tzv. stratifikáciu my v tejto chvíli nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Kotleba, nemyslím si teraz, že sa chcú vyhnúť tomu, ale myslím si, že očakávali, keď s tým pred rokom aj niečo vychádzali, očakávali, že to bude politicky zneužité a práve preto, ale nejakým spôsobom to sa snažili nastaviť, aby bola tá kritika čo najmenšia. Ale za ten rok a štvrť, si myslím, tá komunikácia bola. Naozaj vždy, keď som napísala, vždy, keď som zavolala, vždy, keď som chcela prísť na ministerstvo, bolo to desiatky krát, čo sme riešili stratifikáciu, vždy mi všetko bolo zodpovedané do poslednej bodky. Takže nemyslím si, že sa chcú vyhnúť.
Pán Baláž, ďakujem veľmi pekne za odporúčanie. Viem, že od vás to je myslené úprimne. Skúsim si to viac brať k srdcu a myslím si, že v mnohom ste mali pravdu.
Čo sa týka vás, pán predseda Zelník, viete, to je tak, že vyžadujete slušnosť a úctu k našim ústavným činiteľom, len, viete, úctu si nemôžete nakázať. Tú si musia tí ústavní činitelia zaslúžiť. A v prípade pána Danka aj pána Glváča, aj pána Fica naozaj nemám dôvod si ich vážiť a rozprávať o nich nejako lepšie, ako rozprávam, pretože svojím konaním si to nezaslúžili.
No a čo sa týka pána Pčolinského a klubu SME RODINA, mrzí ma to, že opäť nie ste pri dobrom návrhu, pretože vy hovoríte, že je jedno, kto ho dáva a kedy ho dáva, keď je raz dobrý, tak ho podporíme, keď nie, tak nie. Nepovedali ste žiadne odborné argumenty prečo nie, v podstate len politické. Chcem vám ale povedať, podľa mňa tým, že nehlasujete za stratifikáciu, hlasujete za neriadenú stratifikáciu, ktorá prebieha a ktorá sa oveľa vážnejšie dotkne ľudí. Pretože my raz keď neviem tú sieť uživiť, tak aj tak sa tie oddelenia budú meniť. Len jediný rozdiel je, že nad tým nebudeme mať žiadnu kontrolu, čo môže mať fatálne dôsledky pre našich občanov, pre ich rodiny.
Takže, prosím vás, za seba hovorím, ja by som to ešte zvážila, som naozaj presvedčená, že to je nevyhnutné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak máme rok 2019, v podstate sa blíži koniec tretej Ficovej vlády, už teraz našťastie nie je Ficova, ale treba povedať, že to, že začiatkom roku 2016 tejto vládnej garnitúry bolo na ministerstvo zdravotníctva alebo bol na ministerstvo zdravotníctva dosadený krízový manager Tomáš Drucker, bolo veľmi výpovedné. Totiž je to naozaj pravda, že od, od tých nejakých posledných reformných krokov, ktoré tu zaviedol ex minister Zajac, a tá reforma, treba povedať, nebola veľmi vydarená z môjho pohľadu, hoci mnohé veci, s nimi by sa dalo súhlasiť, dalo by sa na nich stavať, avšak naozaj bolo čo opravovať. Bolo nevyhnutné opravovať mnohé veci, ktoré sa zjavne videli, že nefungujú a že trh u nás nefunguje.
A jedna z najväčších chýb bolo jednoznačne, toho jeho reformného zámeru, že povolil krížové vlastníctvo, tým pádom deformoval trh. Vyspelé zdravotné systémy, ktoré majú kvalitne trhovo spravované svoje zdravotnícke systémy, majú krížové vlastníctvo jednoznačne zakázané. Napriek tomu, že tieto veci sa diali a ministerstvo malo obrovské kompetencie v rukách, myslím tým napríklad taká jednoduchá vec cenotvorba. Cenotvorbou sa dá prinútiť akýkoľvek súkromník, aby platil tak, ako povie štát, aby robil tak, ako povie štát, a napriek tomu sa naozaj nič nedialo a to zdravotníctvo sa ocitlo v totálnom marazme. Hovoria o tom, samozrejme, tie štatistiky, ktoré teraz všetci hovoríme, a to nie sú naozaj štatistiky za túto poslednú vládu, ale skôr za tie vlády predchádzajúce, odvrátiteľná úmrtnosť, 11 000 občanov tejto krajiny zomiera na odvrátiteľné úmrtia, ktoré by mohli byť vyspelým zdravotníckym systémom eliminované. Máme najnižšie dožitie v plnom zdraví 55 rokov, toto je úplná katastrofa, keď si uvedomíme, že priemerný Slovák, Slovenska, občan tejto krajiny už po 55 má zdravotné ťažkosti, ktoré rieši náš zdravotný systém. A tým pádom nás to stojí obrovské peniaze, pretože my vlastne tých ľudí potrebujeme riešiť do, samozrejme, mizerného priemerného veku, ktorý máme. U mužov je to momentálne 74 rokov, u žien je to už mierne nad 80 rokov. Stále je to aj za našimi susedmi v Čechách menej o dva a pol, tri roky a za priemerom Európskej únie sedem, osem rokov.
Naozaj, ten stav nášho zdravotníctva je zúfalý a je to najmä kvôli tomu, že sa naozaj nič nerobilo. Že sa len kúrilo a svietilo, plne s tým súhlasím, pozerali sme sa na to, ako to nefunguje a ako sa v podstate, áno, súkromníci nabaľujú, žiaľ, tí si prišli na parádne zisky a ako štátny sektor sme, alebo teda vlády SMER-u a vašich predchodcov ministrov v podstate tunelovali.
Áno, zisťujeme, že trh nefunguje a nevyrieši to, nakoniec nemocnice, ktoré boli v podstate postavené na rovnakú úroveň a mali medzi sebou súťažiť, tak vieme, že nesúťažia, poisťovne, ktoré tiež mali medzi sebou súťažiť, takisto nesúťažia a pacient je niekde na chvoste.
Z tohto pohľadu ja chcem oceniť prácu aj vášho predchodcu, pani ministerka, Tomáša Druckera, analytikov, ktorých, ktorých máte na ministerstve, všetci sa začali ako jedno z mala ministerstiev naozaj vážne zaoberať pripomienkami a návrhmi Útvaru hodnoty za peniaze, a že ste sa pustili, áno, môžme kľudne povedať, dneska tu prinášate víziu reformy zdravotníctva, je tam už zadefinovaná aj čiastočne tá ambulantná sféra, o ktorej sa tu hovorilo, ktorá jednoznačne musí ísť, ja si tiež myslím, že treba ju, treba dobre nastaviť systém, ako tí lekári, ktorí eventuálne sa nebudú chcieť sťahovať, lebo určite takí budú, ako si budú môcť, ako budú môcť posilniť a budú vedieť posilniť našu ambulantnú sféru. Toto treba jednoznačne veľmi dobre nastaviť, pretože keď sa tie veci začnú diať, tak je dôležité, aby našli oni zmysel minimálne v tom, že začnú ambulovať.
A ja poviem otvorene, ja by som chcel čo najviac lekárov presunúť do tej primárnej sféry, aby ona vyriešila 80 % prípadov a aby ten pacient nebol bludný Holanďan a aby on pri väčšine svojich zdravotných problémov sa naozaj obrátil na toho svojho všeobecného praktického lekára, alebo ja by som to aj rád nazval toho rodinného lekára, že by tam mal naozaj tú dôveru, ktorý o ňom bude vedieť, poznať a bude vedieť riešiť drvivú, drvivé množstvo jeho ochorení a eventuálne ich bude konzultovať so špecialistom. Ale nie, že špecialisti si ich budú rotovať a točiť, ale skôr by mali byť takí konzultanti a tým v tej primárnej sfére vlastne nastavovať tých ľudí na liečbu a odovzdávať im kompetencie a musíme to robiť my z ministerstva aj cez zákony, aby sa toto naozaj dialo.
To znamená, toto je veľmi dôležité, keď ideme hovoriť o reforme nemocničnej siete. Ale, samozrejme, reforma nemocničnej siete, no povedzme si to úplne jednoducho, NKÚ to opakovane povedalo, my nedávame dostatok financií tým nemocniciam na to, aby sme im zaplatili to vôbec, čo robia. To znamená, ide tam málo peňazí. Ide tam zhruba okolo 35 % zdrojov, v niektorých krajinách dávajú až 50 % zdrojov. Netvrdím, že musíme sa hneď baviť o tom, že to budeme navyšovať, ale celá reforma v podstate vyplýva z toho, že potrebujem dať viac peňazí do nemocníc, áno, ale tie nemocnice potom musíme mať, musíme ich mať reprofilizované, to znamená, musíme ich mať špecializované, efektívne. A to znamená, že, áno, do niektorých bude musieť ísť menej peňazí, a preto je veľmi dôležité nastaviť dlhodobú starostlivosť tak, aby toto zohľadňovalo. Lebo ináč musíme dať do dlhodobej starostlivosti nové zdroje, čo väčšina štátov, ktoré majú a pripravujú reformu dlhodobej starostlivosti, si toto uvedomujú a ony majú špeciálne fondy na dlhodobú starostlivosť. My to chceme všetko ufinancovať z toho jedného balíka, ktorý máme a ktorý vieme, že je relatívne nízky.
A ďalšia vec, ktorá, ktorú ja by som chcel, na tomto mieste budeme aj o rozpočte hovoriť, je, že koľko dávame do zdravotníctva financií. Samozrejme, že by to mohlo byť dosť, keby boli úplne efektívne spravované. Ale v situácii, keď nám, keď nám pacienti naozaj že zomierajú pred očami, a zbytočne, vieme, že máme neefektívne zdravotníctvo a ešte škrtíme doňho prílev financií, tak my sme v podstate hrobármi tých ľudí. V tejto situácii určite nie je správne škrtiť financie do zdravotníctva, lebo neefektívne ich spravuje, keď nám zomierajú pacienti. My potrebujem, naopak, všade sú tam obrovské investičné dlhy, pretože sme si tie peniaze vytunelovali k ľuďom, k súkromníkom, ktorí naozaj realizovali lukratívne oblasti zdravotníctva a na nich si aj veľmi kvalitne zarobili, a zároveň sme išli do obrovských investičných dlhov v štátnych zariadeniach.
To znamená, my potrebujeme veľmi múdro alokovať, ale naozaj radikálne alokovať oveľa viac finančných prostriedkov do štátnych nemocníc, ktoré chceme, aby teraz v rámci stratifikácie plnili naozaj tie absolútne dôležité koncové ústavy nemocničné a riešili špecializovanú zdravotnú starostlivosť, pretože tam sú obrovské investičné dlhy. A ja sa obávam, že my to nedokážeme urobiť len tak, že si povieme, že trošku menej začneme platiť tie reprofilizované nemocnice na, na, na, teda v lokálnych oblastiach, ktoré, myslíme si, že sa majú reprofilizovať, ale mi potrebujeme jednoznačne nastaviť stratégiu, ako budeme budovať tú top nemocničnú sieť na Slovensku.
Mnohé nemocnice sú naozaj už za zenitom svojej životnosti. A veľmi dobre vieme, že moderná medicína v súčasnosti už má iné parametre, operačné sály, zatriedenie izieb a tak ďalej, to už sú iné parametre, a keď poskytovať tú efektívnu starostlivosť zdravotnú, na ktorú sa táto stratifikácia odvoláva.
Takže ja len chcem jednu vec povedať, že ja podporujem túto víziu a teraz rozprávame, sme v prvom čítaní, to znamená, ja si myslím, že každý, komu záleží na zdravotníctve, by mal tento zákon posunúť ďalej, pretože sme v prvom čítaní, a pokiaľ nám ide o to, že, alebo povieme si, že chceme reformovať zdravotníctvo, tak ten zákon by sme do druhého čítania mali posunúť minimálne z toho dôvodu, aby sa o ňom ďalej diskutovalo, aby sa viedli odborné debaty, aby sa eventuálne ten zákon snažil vylepšovať pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní.
Takže ja by som v tomto naozaj chcel veľmi apelovať na poslancov, ale najmä vládnej koalície, pretože momentálne po tom, čo sme počuli z klubu SME RODINA, tak to nevyzerá, že to možno prejde ani cez prvé čítanie a bude to možno škoda.
Takisto sú tu obavy aj s tým, čo rozprávam, že či by na to pacienti nakoniec nedoplatili tým, že by dlhšie čakali. No to bola práve tá naša základná podmienka, bez ktorej my by sme naozaj nevedeli podporiť tú pôvodnú víziu, a to je to, aby sme pacienta dali do stredobodu celej tej reformy. On tam bol v tom slova zmysle, že sme mu chceli poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale veľmi dobre vieme, že v súčasnosti naši pacienti veľmi dlho čakajú už aj na onkologické operácie, nemáme jasné protokoly. Tí ľudia potom naozaj predčasne zomierajú a ľudia už teraz mnohí čakajú aj na iné dôležité výkony. A keby sme aj povedali, že to, ako teraz čakajú, že sme s tým spokojní, tak obava, že sa to bude reprofilizovať do súčasných nemocníc, ako vyzerá, ako, ako, ako sú teraz nastavené tie koncové, myslím, že by mohli pacienti na to doplatiť zvýšenými čakacími dobami, bola z nášho pohľadu veľmi opodstatnená.
Avšak keď sme sa dohodli na tom, že pre pacienta zadefinujeme, alebo nie my, ale odborníci, lekárski odborníci na jednotlivé vedné disciplíny a lekárske odbory v medicíne, koľko pacient s danou diagnózou môže maximálne čakať a toto je nárok pacienta, ktorý tu doteraz neexistoval, a keď toto bude súčasťou tejto reformy, ja by som chcel každému v tejto sále, ho ukľudniť a povedať, že sa nemusíme báť, že pacient by na túto reformu mal doplatiť tým, že bude dlhšie čakať. My chceme, aby pacient dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť, čo by mal dostať, pretože bude operovaný na pracoviskách, ktoré budú mať väčšiu skúsenosť s liečbou jeho, jeho ochorenia. To dáva úplnú logiku. Keď máme zadefinované, že pacient nebude dlhšie čakať, tak sa naozaj nemáme čoho obávať, je to v prospech pacienta.
Ja len chcem vysvetliť, akokoľvek by tá reforma ďalej šla, aj keby naozaj šla veľmi neúspešne, poisťovne budú tlačené tým, aby si neustále monitorovali situáciu svojich klientov poistencov, aby sa im neprešvihli maximálne čakacie lehoty, ktoré budú odporúčané zákonom. V prípade, že by ten poistenec nebol zoperovaný alebo nebola by mu poisťovňou ponúknutá možnosť liečby na Slovensku do daného termínu, bude mať v podstate vystavený bianko šek a bude sa môcť nechať zoperovať aj v zahraničí, alebo ináč povedané, u nezmluvného poskytovateľ zdravotnej starostlivosti danej poisťovne. Veľmi dobre vieme, že poisťovne majú veľmi dobre dohodnuté ceny s našimi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a že zahraniční poskytovatelia sú drahší. Z tohto pohľadu poisťovne sa budú veľmi báť a maximálne usilovať, aby zachovali čakacie limity našich súčasných poistencov na tej úrovni, ktoré budú stanovené zákonom, pretože ináč by museli preplácať tým pacientom drahšiu liečbu, čo by, samozrejme, šlo na úkor ich hospodárenia.
Takže z tohto pohľadu tie poisťovne nám vlastne vytvoria tú rovnováhu, že my sa nemusíme báť o našich pacientov, pretože im budeme po schválení tohto zákonu garantovať oveľa väčšie práva, ako majú v súčasnosti. Oni v súčasnosti nemajú garantované to, že musia byť zoperovaní do určitého termínu. Keď prejde tento náš pozmeňovací návrh v druhom čítaní a my na ňom naozaj budeme veľmi pracovať a chcem poďakovať ministerstvu, že už sa na ňom pracuje a už sa zadefinovávajú tieto doby, tak v tom prípade pacient bude mať garantované niečo, čo doteraz nemal. On bude vedieť, mám túto a túto diagnózu a určite budem zoperovaný do tohto a tohto termínu. A keby sa to nepodarilo, tak ja som presvedčený, a o toto sa už postará trh, že bude kopec sprostredkovateľov, ktorí mu tu operáciu vybavenia niekde inde. A on, jemu len zatelefonujú, on zdvihne telefón, áno, pôjdete do Brna alebo pôjdete do Viedne. Lebo my máme bianko šek od poisťovne, že vám to bude musieť zaplatiť. A to bude definované v zákone.
Keď chcete, aby pacienti mali takéto práva, vážení páni poslanci, poslankyne, zahlasujte za tento zákon, lebo toto v tom zákone bude. A budeme v tom zákone mať týmto pádom garantované to, že ktokoľvek príde aj po tejto vláde a bude pracovať na tejto stratifikácii, tak právo pacienta bude vždy na prvom mieste. Všetko sa bude musieť robiť tak, aby pacient, aby čakacie lehoty pre pacientov sa nepredĺžili. Predpokladajme, že pri súčasnej kvalite zdravotnej starostlivosti, ale tá sa bude zvyšovať, lebo ju budeme koncentrovať do nemocníc, ktoré budú mať s tým vyššie skúsenosti, tak rýchlo, ako to pôjde. Nakoniec zákon neprechádza nejakou ústavnou väčšinou, ako to tu bolo navrhnuté, čo by naozaj bolo podľa mňa, bolo nebezpečné. To znamená, akákoľvek ďalšia vláda si ho bude môcť eventuálne meniť, ale verím, že na práva pacientov a na maximálne čakacie lehoty siahať nebudú, lebo to by ich pacienti, a teda všetci ľudia na Slovensku zožrali.
Takže ja vás chcem momentálne povzbudiť, aj tých, ktorí váhate a myslíte si, že táto reforma by mala poškodiť pacientom na Slovensku, tak vám chcem povedať, jediné, čo sa im môže stať, je to, že možno tá ich lokálna nemocnička, ktorú teraz majú, že možno ich nezoperujú v tejto nemocničke, ale dokonca, aj by som povedal, zoperujú, pretože v tej nemocničke vzniknú oddelenia jednodňových chirurgií, v mnohých. To znamená, ešte to budú mať lepšie, nebudú musieť ležať v tej nemocnici. A zoperujú ich tam opäť lekári, ktorí prídu z tých centier, lebo ja si myslím, že takto by to bolo najlepšie. Že tie lokálne nemocnice by mohli mať oddelenia jednodňových chirurgií a operatéri by tam prišli za pacientom, pokiaľ by to bol ľahký typ výkonu, ktorý sa dá zrealizovať jednodňovou chirurgiou. Pokiaľ budú potrebovať nejakú zložitejšiu operáciu, ja si myslím, že je v prospech každého jedného pacienta, že kľudne pôjde 30 minút alebo jednu hodinu do nemocnice, ktorá to urobí lepšie, ktorá tam bude mať na to lepších odborníkov, ktorí oveľa viac tých výkonov urobia.
To znamená, toto treba ľuďom vysvetľovať, plus tá ich nemocnica tam zostane, budú tam mať ambulancie, budú tam mať jednodňovú chirurgiu a budú tam mať doliečovacie ústavy. To znamená, keď vás niekde zoperujú, zastabilizujú vás, presunú vás, áno, do tej vašej nemocnie a tam sa doliečite. A dokonca, opäť, budete sa mať lepšie, pretože v súčasnosti tí pacienti sú na tých akútnych oddeleniach, a povedzme si, kde nemajú nejakú rehabilitačnú starostlivosť. Tieto lokálne nemocnice, ktoré sa transformujú na doliečovacie, budú špecializované na rehabilitáciu, to znamená, tam budú špeciálne rehabilitační pracovníci, ktorí budú rehabilitovať s ním, budú tam sestry, ktoré budú zamerané na to, ako sa starať o dlhodobo chorých pacientov. Takže opäť vám sa vlastne zlepší zdravotná starostlivosť.
Ja si myslím, že kto sa chce na to takto pozrieť, nech to tam, prosím, vidí. Ešte raz chcem povedať. Rozprávame sa o vízii, konečne o nejakej reforme toho, čo SMER doteraz zanedbal a následky sú katastrofálne. A možno sa zmení vláda a bolo by celkom fajn aj pre pani ministerku a možno aj pre v súčasnosti vládny SMER, keby ste odchádzali zo scény, možno nie na dlho, neviem, vy určite bude chcieť opäť prekvapiť v ďalších voľbách potom s niečím pozitívnym, čo ste pre zdravotníctvo urobili.
Ďakujem veľmi pekne.