51. schôdza

15.10.2019 - 29.10.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:10 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:10

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán Kéry, to, čo sa snažíte tu zaviesť, je vecný nezmysel. Doteraz sme mali opačné prípady, doteraz sme mali tzv. nezávislých kandidátov, pri ktorých bolo úplne jasné, že majú stranícku príslušnosť. A pán Gašparovič ako tzv. nezávislý kandidát zároveň hovoril, že je de facto členom SMER-u, nezávislý kandidát pán Šefčovič v posledných prezidentských voľbách bol de facto smeráckym kandidátom a vy teraz chcete urobiť opačný prípad.
Predstavme si, že Robert Fico by išiel kandidovať dajme tomu do mestského zastupiteľstva, tam, kde má trvalé bydlisko a kde mu dokáže jedného dňa doručiť pošta aj nejakú zásielku, a on by povedal, že ale ja si chcem vyzbierať podpisy. To znamená, že Robert Fico by bol uvedený na kandidátke ako človek bez politickej príslušnosti. Vám to neznie ako totálna blbosť? Veď to je vecný nezmysel. Neexistuje viacej politická príslušnosť ako predseda strany, on ju vedie, je jej štatutár. Ale podľa vašej definície, ktorú ste práve doniesli v tom pozmeňováku, by to bol človek bez politickej príslušnosti.
Politická príslušnosť sa častokrát vyjadruje postojmi, názormi, vyhranením sa, tým, čo človek prezentuje, ale určite nie tým, či si niekto vyzbieral alebo nevyzbieral dostatočný počet podpisov. Z tohto dôvodu, obávam sa, že to, čo chcete spraviť, a ja viem, aká je vaša motivácia, vy sa bojíte nezávislých kandidátov, pretože valcujú v komunálnych voľbách po celom Slovensku voľby a vám je to nepríjemné. Ale cestou nie je toto. Cestou je, že začnete robiť poriadnu politiku.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:10 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:12

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, nie, nezabudol som. Je to úmysel kvôli tomu, aby som urobil ústretovosť voči kolegom zo Slovenskej národnej strany, pretože keby prešiel ten môj pozmeňujúci návrh aj s touto časťou, tak o ich pozmeňujúcom návrhu by sa už nemohlo hlasovať. Je dosť možné, že ak bude schválený pozmeňujúci návrh kolegov zo Slovenskej národnej strany, o mojom sa nebude môcť ani hlasovať. To je technická vec.
Pán poslanec Osuský, tak vám je sympatický názov nezávislý kandidát a veľmi vám vadí ten nový, to nové pomenovanie kandidát bez politickej príslušnosti, a dokonca sa snažíte vysvetliť, že nebude dodržaná dikcia zákona, pretože kandidát bez politickej príslušnosti sa môže stať, že bude kandidovať niekto, kto je člen politickej strany. Ale prečo vám to rovnako nevadí aj pri súčasnom stave, kedy je niekto označený ako nezávislý kandidát a vieme dobre, že nespĺňa tie kritériá a ide kandidovať ako nezávislý napriek tomu, že je členom politickej strany? Takže v tomto nemáte rovnaký meter.
A pán poslanec Poliačik, nuž, v prvom čítaní, keď tu bola rozprava, tak ste povedali, že vám nevadí to klamstvo, ktoré urobil napríklad váš kandidát na primátora Bratislavy, ktorý zvíťazil, pán Vallo a v kolónke zamestnanie si uviedol Team Vallo. Povedali ste, že s tým nemáte problém, tak s vami potom ťažko nejakým spôsobom reagovať argumentačne, keď takúto, inflagrantné porušenie nie ste schopný nejakým spôsobom prijať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:12 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:14

Jakub Nedoba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keď som sa ráno zapisoval do tejto rozpravy, tak sa mi ani nesnívalo, že o čom vlastne budeme v konečnom dôsledku hlasovať, o takom množstve pozmeňujúcich návrhov, a takisto aj pán poslanec Dostál v úvode hovoril, že teraz už ide o druhé čítanie, že by ani nemalo zmysel sa vracať k tomu pôvodnému návrhu, ale skôr sa venovať tomu prílepku, ktorý predložili zástupcovia troch poslaneckých klubov koaličných.
Ale ja by som rád v úvode zhrnul aj ten pôvodný návrh, lebo vidím tam taký spoločný bod, taký spoločný menovateľ aj v tom pôvodnom, aj v tom pozmeňujúcom návrhu, a to je nedôvera voči občanovi. Vlastne ho chceme chrániť proti sebe samému. Vnímame ho ako človeka, ktorý je nadmieru ovplyvniteľný prieskumami verejnej mienky, predvolebných preferencií, a takisto ho chceme chrániť aj pred tým, lebo ako tu už bolo povedané, niektorí kandidáti na poslancov mestského zastupiteľstva alebo miestneho v Bratislave by neboli zvolení, ak by nemali tam tú nálepku Team Vallo. A ja súhlasím, že nie je šťastné, že sa to uvádza ako zamestnanie, lebo v súčasnosti ani zákon nič iné nepovoľuje. A ja neskôr sa vyjadrím aj k tomu, že aké vlastne zamestnania tam chceme dávať a že ľudí to aj zvádza k tomu, aby si robili z toho žarty. Napríklad v Českej republike mal jeden komunálny kandidát tak v kolónke zamestnanie "místní alfasamec" a ja by som chcel vidieť tú volebnú komisiu, ktorá by mu to vyvracala, že sa tým neživí, lebo to nie je v ich možnostiach.
Ak vám vadí ten Team Vallo alebo že jeho kandidáti by neboli zvolení, ak by nekandidovali s touto príslušnosťou, tak to je to isté ako v minulosti, keď bol napríklad SMER na vrchole, tak mnohí kandidáti prechádzali len vďaka tomu, že tam mali nálepku SMER-u, a ja si myslím, že to je normálne. Aj ten zvolený starosta uvíta, že má zastupiteľstvo na svojej strane. Ja si neviem predstaviť, že by mu tam boli navolení opoziční poslanci a on si povie: Super, neprejde mi návrh rozpočtu, ale pluralita názorov. Takisto aj dnes už mnohí nezávislí aj tak nie sú skutočne nezávislými, lebo však môžem povedať aj príklad zo Senice, kde som pôsobil ako komunálny poslanec. Tak tamojší dlhoročný primátor Parízek si vymyslel marketingový claim "srdcom Seničan" a jeho kandidáti, ktorí mali síce nálepku nezávislí, boli srdcom Seničania, ale v skutočne neboli nezávislí, mali jednotnú kampaň, jednotnú grafiku, spoločné financovanie. Nevidím tam nejaký rozdiel napríklad oproti kandidátom za koalície politických strán.
Ako som už aj povedal v prvom čítaní, v prvom rade by mala byť transparentnosť. Ak niekto spoločne vystupuje vo voľbách, prečo to nemať aj v tej kolónke? A už sa bavme o tom, že ako zmeníme zákon, aby to bolo naozaj kóšer a nielen ako zamestnanie. Lebo pred, ak si tam niekto napíše Team Vallo, tak je zrejmé, že sa stotožňuje aj s programom Matúša Valla, ktorý nemusí byť vo všeobecnosti populárny alebo stopercentne pozitívne prijímaný. Ak chce napríklad kandidát Vallo riešiť statickú dopravu alebo rezidenčné parkovanie, tak nemusí to byť zo strany jeho oponentov pozitívne vnímané, ale ten daný kandidát sa k tomu prihlási.
Taktiež by ma zaujímalo, že ako bude volebná komisia preverovať, že či ide o reálne zamestnanie a čo tam bude smerodajné, že či pracovná zmluva, lebo ako ste aj, pán poslanec Kéry, správne podotkli, zákon nedefinuje, že čo je to zamestnanie. A teda že či sa má jednať iba o nejaké reálne zamestnanie, ktoré existuje, lebo zhodneme sa, že Team Vallo nie je reálne zamestnanie, ale ak si tam napríklad niekto dá že kozmonaut, tak volebnej komisii bude zrejmé, že to nie, lebo jediný človek, ktorý si to mohol uviesť na Slovensku, tak ten kandidoval, myslím si, že v minulých eurovoľbách a si to tam ani neuviedol. Uviedol si, že je výsluhový dôchodca. Takisto ak by bola smerodajná pracovná zmluva, tá nemusí odrážať reálny stav. Napríklad niekto môže byť vedúci pobočky v napríklad banke a je tam, bol tam prijatý ako radový úradník. Nemusela sa mu zmeniť pracovná zmluva, nemusel sa mu zmeniť ani plat, proste hierarchicky nejako stúpol a rád by sa tým pochválil, len neviem, že ako by to vykázal, že je naozaj tým vedúcim alebo napríklad že je nejaký šéf analytikov alebo šéf programátorov. Taktiež či budú akceptované aj niektoré anglické názvy, ktoré sú možno dané v danej brandži, lebo mojím civilným povolaním je marketér a pre nás marketérov je zrejmé, čo je account manažér, ale ak sa to snažím vysvetliť mojej babičke, tak asi by jej to bolo dobré aj na kandidátku prerozprávať do ľudského jazyka alebo vlastnými slovami.
A teraz k tomu danému prílepku. Tiež som sa nad tým zamýšľal, že prečo práve 50 dní. Ja už som aj vo faktickej na Ondreja Dostála povedal, že ide o nejaký kompromis, lebo takým snom Andreja Danka, ktorý prvý prišiel s touto myšlienkou, hoci ako pán Kéry správne poznamenal, on nie je predkladateľom tohto pozmeňováku, tak bolo 60 dní. Povedal, že ak koaličný partner bude súhlasiť s kompromisom 30 dní, tak bude dobré aj 30 dní, ale nakoniec teda kompromisom bolo tých 50 dní a ako neskôr aj prečítam, to porovnanie s jednotlivými nielen okolitými štátmi, ale aj vo svete, tak je to niečo bezprecedentné. Vnímam to ako ad hoc zákon, keď sa môže očakávať, napríklad termín volieb zrejme pripadne na 2. výročie vraždy Jána Kuciaka, môže byť uverejnená nejaká nová komunikácia z Threemy alebo nejaké novinky z Gorily, aj keď tam už je to asi celé vonku, tak. Už štrnásť dní súčasného predvolebného moratória na prieskumy nie je skutočne odrážajúcim reálny stav, lebo ten prieskum trvá aj nejaký čas vykonať. Čiže v súčasnosti už sa nám v predvolebnom období dostávajú možno tri týždne staré informácie a už aj súčasný stav pomohol v minulých voľbách výrazne extrému, lebo však my sme chodili, mali sme kampaň v teréne, ľudia nám hovorili, že áno, že nie SMER, ale budeme voliť, teda volili sme SMER a teraz budeme voliť Kotlebu, a tie predvolebné preferencie to neodzrkadľovali a potom nastalo nepríjemné prekvapenie.
Teraz sa bavíme o päťdesiatich dňoch. Chránite občana pred informáciami a nie pred dezinformáciami. Ak schválite tých 50 dní, tak sa jednotlivé agentúry, ktoré vykonávajú tieto predvolebné prieskumy, ako keby zrovnoprávnia, lebo nemôžme si naivne myslieť, že sa prieskumy nebudú vykonávať. Zakázané je len zverejňovanie, ale je teda otázne, že či to, či to unikne von nejak náhodne cez zahraničné weby alebo cez weby, ktoré nemajú tam tú príponu, nejaké prináležiace nejakej krajine, napríklad org. A tam to bude, samozrejme, potom zjednotené, bude na internete všelijaký mišmaš. Prieskum z Focusu bude jednotný s nejakým prieskumom z pofidérnej agentúry, s ktorou sa bude chváliť strana Ľudová strana Naše Slovensko, kde to má 22 %, čiže oni radi zdieľajú, pričom to neodráža reálny stav. Ale oni radi tomu veria.
V poslednom rade chcem len povedať, že na prieskum, prieskumy verejnej mienky sa odvolával aj Andrej Danko v predošlom volebnom období, lebo jemu to pomohlo znovu vyrásť. Tieto prieskumy mu dodávali legitimitu. Bol pozývaný do predvolebných diskusií a mnohé tie diskusie pozývajú svojich diskutérov na základe predvolebných diskusií, takisto aj jednotlivá prestížnosť. Ja si to pamätám spred štyroch rokov, že verejnoprávna televízia pozývala kandidátov do jednotlivých blokov a napríklad tie strany, ktoré mali 2 %, boli spolu, tie, ktoré sa pohybovali okolo 10 %, tak boli spolu, tak už toto samotné pomohlo aj v minulých voľbách vyrásť Andrejovi Dankovi.
A úplne na záver by som prečítal stav toho predvolebného moratória v iných štátoch, začnem tými okolitými: Česko 3 dni, Maďarsko 2 dni, Ukrajina, Ukrajina 1 deň, Poľsko 1 deň, Rakúsko 0 dní, Rusko 6 dní, Veľká Británia 0 dní, Francúzsko 2 dni, ako už bolo spomenuté, Taliansko a Čierna Hora sa nám najviac približujú k tomu, majú 14 a 15 dní. Ale k tomu extrému, ktorý je teraz navrhnutý, tých 50 dní, sa vo svete približujú iba krajiny ako Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko. Čiže je otázne, či sa chceme priblížiť práve k týmto krajinám.
Preto by som chcel apelovať na tie, na zástupcov tých strán, ktorí ešte nie sú rozhodnutí a ktorí to napríklad aj podporili na, vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde som členom, aby takúto predvolebnú improvizáciu Andreja Danka, ktorá sa premietla do; pozmeňovací návrh nepodporili.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.10.2019 o 14:14 hod.

Mgr.

Jakub Nedoba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:25

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Nedoba, k tej prvej časti, čo si hovoril, áno, aj ja to vnímam ako nedôveru voči, voči občanom, voči tomu, že sa občania sami dokážu zorientovať v tom, čo im kandidáti o sebe hovoria napríklad tým, čo si uvádzajú ako zamestnanie. Ale dávam do istej miery predkladateľom za pravdu, že je to nejaký problém, vníma to ako problém aj štátna komisia, tak poďme sa baviť, čo o tom spravím, čo s tým spravíme. No ale miesto toho, aby sme legislatívu prispôsobili realite, tak sa snažíme okresať legislatívu tak, aby sa realita musela prispôsobiť nejakým pomýleným predstavám predkladateľov zákona. Pretože je nesporne faktom, že na miestnej úrovni existujú zoskupenia, ktoré fungujú ako miestne politické strany. Nevolajú sa tak, nemôžu tak fungovať z formálneho hľadiska, lebo zákon pripúšťa existenciu iba celoštátnych politických strán a v komunálnych voľbách a v regionálnych voľbách môžu kandidovať okrem nezávislých kandidátov iba celoštátne politické strany a ich koalície, ale nezodpovedá to realite. To, toto bola realita možno pred 30 rokmi, keď sa tu začala budovať parlamentná demokracia.
Ale dnes existuje bohatý a rozvinutý politický život na miestnej úrovni a my miesto toho, aby sme, ako je to napríklad v Českej republike, umožnili oficiálne kandidovať aj týmto miestnym politickým stranám alebo zoskupeniam nezávislých kandidátov, tak im ideme utesniť aj tú poslednú možnosť, akým spôsobom sa oni dokážu spoločne identifikovať. Považujem to za nerozumné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:25 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:27

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, v obidvoch, v obidvoch častiach úplne súhlasím s tým, že konečným poškodeným aj tých návrhov, aj tých zákazov zverejňovania prieskumov bude občan. Občan, ak má nejaké obľúbené občianske združenie, ktoré bojuje za jeho záujmy dlhodobo v mieste jeho bydliska, tak ho nebude môcť nachádzať pri kandidátoch v miestnych voľbách, pretože takýchto združení sa páni navrhovatelia boja. Občan nebude mať informácie o preferencie, o preferenciách strán, ktoré zvažuje pri voľbách, pretože sa dynamiky, ktorú to môže vytvoriť, predkladatelia tohto návrhu boja. A oni informácie budú mať. Politické strany pred voľbami budú robiť svoje vlastné prieskumy, pretože ich potrebujú k nastavovaniu svojej stratégie a svojej taktiky. Ten, ktorý na tom, na tom bude strácať, je práve občan, pre ktorého okrem programu, okrem lídrov aj preferencie sú jedným z vodítok, na základe ktorých sa bude pred voľbami rozhodovať.
Zo správania sa slovenských voličov a voličiek vieme, že v niektorých voľbách dva týždne pred voľbami len 40 % občanov je rozhodnutých, koho ide voliť. Dokonca v župných voľbách v roku dvetisíc, kedy boli naposledy (?), šestnásť, sedemnásť, až 8 % obyvateľov sa rozhodovalo až za plentou. Ak by sme boli zodpovední voči nim, tak im dáme informácie do poslednej možnej sekundy. Takto to nepôjde.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:27 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:29

Karol Farkašovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste povedali, že občana chce táto novela chrániť pred sebou samým. No dovoľte s tým hlboko nesúhlasiť, pretože občana chce táto novela nie chrániť pred sebou samým, ale pred politickou a emocionálnou manipuláciou, ktorú prieskumy verejnej mienky, žiaľ, prinášajú. Poznáme slovenskú realitu.
Novela nebráni informovanosti občanov, ale podporuje, naopak, slobodu v tvorbe názoru na tú-ktorú politickú stranu. Občan predsa nemôže brať za meritum veci výsledok nejakého prieskumu verejnej mienky. Nemá sa predsa rozhodovať na základe percent, ktoré uverejní jedna alebo druhá alebo tretia agentúra. Ak je občan seriózny a rozmýšľa racionálne, nie pod tlakom nejakých emócií z prieskumov verejnej mienky, tak si musí zobrať minimálne dva alebo tri programy rôznych politických strán a prezrieť si a preštudovať ich, čo daná politická strana chce po voľbách urobiť v prospech slovenských občanov a slovenských voličov. To je rozhodujúce pre racionálne a zodpovedné rozhodovanie sa voliča. Nie percentá, ktoré prieskumná agentúra raz vytvorí také, raz onaké.
Rovnako nepovažujem za správne, že do televíznych diskusií sa v súčasnosti pozývajú členovia opozície na základe percentuálnych hodnôt, ktoré vydávajú prieskumné agentúry.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:29 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:31

Jakub Nedoba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Budem reagovať od konca. Na pána Farkašovského, tak mal by byť... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, kľudne reagujte. Pán Hrnko tu asi nebol, vy ste vystupovali predtým. Nech sa páči.

Nedoba, Jakub, poslanec NR SR
Takže mal by byť rozhodujúci program, ale existuje tu snáď aj nejaká historická skúsenosť s danými kandidátmi, že vypracovať krásny program si dokáže v podstate hocikto, kto má na to dostatok peňazí, ľudských zdrojov, ale ak je tu nejaký, nejaká historická skúsenosť s tým daným kandidátom, že v minulosti sklamal, tak prečo mu veriť opakovane? A mne sa nechce veriť, pán poslanec Farkašovský, že tu hovoríte o nejakej manipulácii, lebo vy ste tiež pôsobili v danej aj mediálnej oblasti, kde ste teda aj spracovávali tieto prieskumy, a takisto ak by neexistovali predvolebné prieskumy, tak by ste tu možno ani nesedeli, lebo to je niečo, čo udržalo SNS nažive.
Pán poslanec Poliačik, ty si hovoril o občianskych združeniach. Podľa mňa nielen. Prečo ak je nejaká neformálna skupina v danej samospráve, tak nemusí mať nejakú právnu subjektivitu, stačí, ak sa nazve nejakým jednotným názvom. Takisto tie prieskumy nie sú božie slovo, že; áno, môže to niektorých ovplyvniť, že niektoré hlasy prepadnú, ale tak tento volič, tento politik je nevoliteľný, ale vidíme spred, z minulých parlamentných volieb aj opačnú skúsenosť, že niektorí kandidáti vyleteli, hoci mali nižšie preferencie.
A, pán poslanec Dostál, áno, je tu pozitívna skúsenosť už aj s tými združeniami, ako je Banskobystrická alternatíva, ktoré fungujú lepšie ako strany na danej samospráve.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:31 hod.

Mgr.

Jakub Nedoba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:33

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, vážený pán predsedajúci, dnes je deň sviatočný a táto dvadsiatka poslancov, ktorá v tento deň sviatočný v tejto chvíli pracuje v pléne si možno ráno pripomenula, že slávime výročie vzniku slobodnej Československej republiky. Verím, že po budúcich voľbách tu bude zostava, ktorá z tohto dňa spraví štátny sviatok, a tí, ktorí ho urobili jednorazovo a ktorých živnosťou, ako ukazuje i predložená novela, je porušovanie ústavy, v tomto prípade jej článku 26 o slobodnom prístupe a šírení informácií, možno budú musieť oplakať 1. september, ktorý bude nahradený 28. októbrom ako štátnym sviatkom.
Pretože je minimálne protirečivé, ak nie hanebné, uctievať si ústavu štátnym sviatkom a potom predkladať návrhy, ktoré jej protirečia. Pretože pri všetkej rozprave, ktorá doteraz prebehla, som si od kolegu Kéryho nevypočul, čo z čl. 26 ako dôvodu pre obmedzenie slobody prejavu ohrozuje prieskum verejnej mienky. Čo z toho? Verejné zdravie? No, pre tých, čo nemajú zdravý rozum, tých ohrozujú oni sami. Morálku? Bezpečnosť krajiny? Čo z toho, čo ústavodarca považoval za dôvodné, aby bolo dôvodom obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií, napĺňa prieskum verejnej mienky?
Domnievame sa, že tie desiatky európskych civilizovaných krajín, ktoré majú nuladňové, jednodňové alebo dvojdňové moratórium na prieskumy, sú v rozvrate demokracie, v rozvrate bezpečnosti štátu, morálky alebo verejného zdravia? Myslíme si to o Nemcoch? Myslíme si to o Rakúšanoch či Dánoch? O kom si to my, ktorí teraz ideme takto chrániť našich občanov, toto myslíme?
Ako som hovoril vo faktickej poznámke, predsedovi parlamentu okrem dobre nadobudnutého vysokoškolského vzdelania sa podarilo precikať maďarský stožiar o nejaký ten meter. No my sme teraz takýmto hrdinským predloženým návrhom sa dostali skutočne na špicu celého ochranárskeho hnutia sveta občanov pred prieskumami verejnej mienky. Lebo zatiaľ čo prvá Československá republika, ktorá dnes pred 101 rokmi vznikla, bola napríklad jednou z demokratických krajín, ktorá dala volebné právo ženám, ktoré ešte mnohé iné krajiny v tom čase toto právo ženám nedali a dali im ho roky po Československej republike, tak my dnes riešime zákon, ktorý uberá z demokracie.
Dostal by som sa k takej téme, ako je prognózovanie, pretože prieskum verejnej mienky je prognóza získaná z istej vzorky o tom, aká je zhruba, prognosticky vzaté, mienka obyvateľov o, a ich politických preferencií v konkrétnom týždni, keď sa tie vzorky zbierajú. Samozrejme, prognózovanie niekto môže napadnúť ako zaplatenú akciu, ktorá má pomôcť tomu či onomu. Samozrejme, ak to berieme takto, tak je dôvodné zakázať prieskumy ako také, lebo vždy môžu zavádzať, od prvého povolebného dňa až do posledného predvolebného. To znamená, ak je to lož od podstaty veci, no tak to zakážme. Tak to zakážme a buďme úplne špičkoví, pretože budeme mať najochránenejších občanov na zemeguli. Ak sa, samozrejme, o dĺžky konské dostávame pred Kamerun a Honduras, tak to tiež o niečom svedčí.
Ja sa pýtam predkladateľov, čo si myslia o zdravom rozume občanov, za ktorých tak na barikádach stoja s kdečím, čo tu prednášajú, a čo im sem-tam aj o čom klamú. Myslíme si teda, že naši občania nie sú zrelí, aby si vybrali, aby si vybrali zo zbierky prieskumov? Aby si proste vybrali z tej zbierky prieskumov presne tak, ako si vyberajú z tej ponuky cestovných kancelárií, v ktorých občas niektorých niektorá sklame a skrachuje. Ale nezakázal ešte zatiaľ nikto cestovné kancelárie napriek tomu, že každý rok nejaká nechá svojich klientov v štichu. To znamená, že ak ich my takto chránime, tak to implicitne znamená; lebo pred kdečím chránime deti. Zažili sme televízne hviezdičky, zažili sme kategorizáciu filmov, zažili sme všeličo, kde tých, ktorých pokladáme za nie celkom zrelých, ich chránime. Iste, to je vo viacerých prípadoch možno aj dôvodné, ale to, koho chránime teraz, to sú dospelí ľudia, ktorí neboli zbavení svojprávnosti, ktorí nie sú, ako hovorí Švejk, "pro blbost a ještě k tomu notorickou", ktorých treba chrániť, pretože sú mentálne nedovinutí, totálne hlúpi, a preto ich treba vodiť za ruku a zakrývať im oči.
Neviem, aká je mienka predkladateľov o ľude pod Tatrami. Nech už si myslíme čokoľvek, nemyslím si, že ľud netreba otužovať. Že ho netreba stavať pred výber, pred posúdenie, pred nelenivenie. To, že máme problémy s chápaním písaného aj hovoreného slova je, žiaľbohu, už dnes národná vlastnosť. Hovoria to opäť akési prieskumy. Niektoré prieskumy nám proste nesvedčia, ale obecne zobrať prognózovanie ako niečo, čo by sme mali reglementovať, ma vedie k úvahe, že aj docent Iľko, guru našej meteorológie, i tej televíznej, i všetci jeho nástupcovia sa sem-tam generálne seknú. A to úplne generálne a možnože sa niekto na základe lepšej prognózy, ako bola drsná realita, trepe na Kriváň. Prípadne aj na falošný Kriváň, no ale na dáky z tých Kriváňov, čo máme na sklade. A tam zmokne, premrzne, chytí ho ľadovec. Čo spravíme? Zarazíme Iľkovi prognózy tak, aby smel prognózovať 50 dní dozadu alebo dopredu? Čo je toto vôbec za nápad? A potom podotýkam, meteorológia je normálna exaktná veda. Ale aj exaktná veda nemusí v prognostickej oblasti byť niečím, čo je slovom božím.
Vypočuli sme si všelijaké prognózy, ako tu už v tej rozprave zaznelo, samozrejme, každá taká prieskumná inštitúcia ide s kožou na trh. Ja sa pamätám, ako kedysi celkom akceptovaný inštitút MVK dotiahol zbierkou pochybných prognóz svoje vlastné meno na úroveň humoristického združenia. To znamená, že i tie skreslené prieskumy, ak sú dva zo siedmich, sa nakoniec môžu obrátiť proti tomu, kto ich, ak ho podozrievame, skreslene falšuje. Ale to je problematika ovlyvňovania ľudí reklamou, ovlyvňovania kdečím, čo vo svojej podstate musí prejsť filtrom mozgovej výbavy jedinca, občana, voliča, ktorý jednoducho naráža na iks vecí, z ktorých môže mať niekto podozrenie, že sú zavádzajúce, počínajúc napríklad výberom partnera alebo partnerky podľa zásady "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú", a potom sa ukáže, čo mám doma, ale jednoducho taký je život a metóda nie je, že to zarazíme.
Lebo 50 dní je niečo, čím sa iste dostaneme na stránky svetových médií, tak ako napríklad prezident Erdogan a Turecko sa vyznačuje tým, že má dolnú hranicu politickej strany na vstup do parlamentu 10 percent. To je pomerne dosť. Predpokladám, že keby prišiel sem Erdogan, tak že ani SNS by s nadšením neaplaudovalo 10-percentnému, čiare na to, aby sa dostalo do parlamentu, ale tiež by sme sa mohli odvolať, že niekde je to tak. Ako tých 30 dní v tom Kamerune. Nie je mi celkom jasné, ako funguje predvolebný preferenčný prieskum v Severnej Kórei a komunistickej Číne, ale predpokladám, že tam v súboji politickej plurality platí "vsjo jasno".
Chcem teda povedať, že tie útoky na inštitúciu prognózovania v svetle známeho faktu, a to tu tiež dnes zaznelo, že desiatky percent, nie jednotky percent, sa rozhodujú vo dverách volebnej miestnosti a potom z tohto odvodiť, že to celé je od A do Z podvod, no tak to je potom skutočne dôvodné zaviesť plošnú cenzúru na kdečo. Lebo neviem, čo sa dá spraviť so sudcom Najvyššieho súdu, ktorý hovorí s vážnym ksichtom o tom, ako prídu na Slovensko desaťtisíce migrantov, pomaly už aj označil, do ktorej ulice a do ktorého mesta. To je oveľa zavádzajúcejšie ako prieskum, ktorý sa sekne o dve percentá. Ale to normálne, samozrejme, pripúšťame. A tak ďalej a tak ďalej, to znamená, že v politickom zápase odoznie často také kvantum lží a sprostostí, že proti tomu je aj ten najsfalšovanejší prieskum relatívne brnkačka, pretože je konkurovaný spoľahlivejšími prieskumami. A v tomto zmysle neberiem si v ochranu inštitúcie, ktoré robia prieskum v kuchynskom kredenci a pýtaním sa susedy na pavlači. Ale chcem teda povedať, že zakázať všetky je presne tak, ako zakázať meteorológiu a zakázať cestovné kancelárie. Pretože to občas nevyjde. Aj bez zlého úmyslu.
Myslím si teda, že cesta, ktorou sa dávame, skončí tentoraz na Ústavnom súde. S Ondrejom Dostálom sme tu opakovane predkladali návrh novely, ktorá ruší 14-denné moratórium. A ešte raz hovorím, nemal som v tom Nemecku, keď som pozoroval voľby v minulom roku, pocit, že keď som si deň pred voľbami na hotelových raňajkách prečítal v Berliner Tageszeitung posledné prieskumy, že by sa triasla v základoch nemecká demokracia. Ak máme teda o svojom ľude dojem, že potrebuje 50-dňovú ochranu, rovno požiadajme o protektorát. Vzdajme sa nezávislosti, pretože nie sme schopní uvažovať. Nie sme schopní rozhodnúť sa a posudzovať na základe výberu z faktov. Sme proste zrelí na protektorát. Na protektorát skôr ako Kamerun, ktorý býval i nemeckým, i anglickým, i francúzskym protektorátom v minulosti.
Domnievam sa teda, že tento návrh okrem toho, že je hlboko protiústavný, je vážne urážlivý vo vzťahu k občanom. Že si o nich proste myslíme, že sú čistí blbci a musíme ich vodiť za ručičku, aby náhodou neskĺzli. Ale ja si to – na rozdiel od predkladateľov – o občanoch nemyslím. Bol som pri tom, dá sa povedať, veľmi často vo svojej politickej kariére v stranách, kde prieskumy ohrozovali našu parlamentnú budúcnosť. Nezriedka sme stáli v situácii, že som si vypočul, vy ste strašne fajn, ale máte málo percent, hlas by mi prepadol. Napriek tomu trvám na tom, že prieskumy majú byť, že ich obmedzovanie je porušovaním ústavy a že by sa za túto neúctu k občanom, ich zdravému rozumu a neúctu k ústave mali predkladatelia hanbiť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.10.2019 o 14:33 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Neúcta k občanom je najmä to, keď fabulujete fakty a vymýšľate si teórie. Napríklad hneď v prvých dvoch vetách ste urobili absolútny fabulačný nezmysel, historickú nepravdu, lebo 28. októbra nevznikla Československá republika, 28. októbra bol vyhlásený československý štát, a to som vám už niekoľkokrát hovoril, a ten štát bol zaknihovaný nie ako Československo bez pomlčky, teda bez spojovníka, ale ako Česko-Slovensko. To je prvá vec.
Druhá vec. Akýkoľvek štát, aj Amerika mohla vyhlásiť, že vznikla Ameriko-Japonsko, pokiaľ by to Japonsko nesúhlasilo, tak to Amerika-Japonsko nevznikne. Takže predovšetkým československá štátnosť vznikla až potom, keď sa k nej prihlásili Slováci. Lebo ak budete tvrdiť, že nemali legitimitu; mali plnú legitimitu, mali legitimitu zápasu za národnú slobodu. A to, že platí, až keď sa prihlási, že patrí k tomu, je veľmi klasický príklad Korutánska, kde v podstate v Belehrade vyhlásili Juhosláviu aj na území južného Korutánska, ale korutánski Slovinci povedali, že chcú zostať v Korutánsku. A neboli žiadna, žiadne pripojenie k Juhoslávii. Takže hovorte fakty a potom budete dôveryhodný. Ale vaše československé presvedčenie je toho svedectvom, že vám fakty nevadia a neprekážajú. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:49 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Osuský, váš úlet na začiatku do minulosti nesúvisel s touto diskusiou. Takže takto, pán Osuský, vaša prvá Masarykova Československá republika nebola slobodná, pretože ju ste tak nazval, že slobodná, nebola slobodná pre Slovákov. Maďarizáciu nahradila čechizácia, presadzovala sa teória jednotného československého národa. Čo tu hovoríte o slobode, keď boli slovenskí vlastenci zatváraní, keď sa strieľalo do robotníkov, keď českí četníci strieľali našich pracujúcich, keď boli slovenskí robotníci zatváraní za jednoduché právo na štrajk, keď boli žobračenky a keď slovenské noviny boli viacej cenzurované ako za Rakúska-Uhorska? Takže keď chcete, zarámujte si obrázok tatička Masaryka, zaveste si ho na klinec a po večeroch naňho pozerajte a na vás sa budú pozerať duše zastrelených Slovákov a Sloveniek a tiež duše väzňov nevinných robotníkov z prvej Československej republiky.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 14:51 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video