51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu po čase najprv stiahnutý zákon o poľovníctve. Myslím si, že nemal sa dostať naspäť na rokovanie Národnej rady. Je tu viacero nedostatkov, ktorý tento zákon má a ktorý, ak bude v takomto znení prijatý, môže nastoliť naozaj vážne problémy v tejto agende vo využívaní krajiny, vo využívaní lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy, a nerieši problematiku, ktorá je takmer na dennom poriadku vo vzťahu medzi poľovníkmi, medzi poľovníckou komorou a rôznymi združeniami takmer na dennom poriadku.
Mám rôzne maily, kde poukazujú tieto poľovné združenia na škandalózne praktiky, škandalózne praktiky niektorých poľovných združení a nekonanie inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za výkon kontroly, či už zo strany okresného úradu alebo samotného, samotnej tej, najvyššieho orgánu poľovníckej, poľovníckej komory.
Zopár takých podnetov, ktoré, ktoré som dostala ešte okrem samotných poľovníkov aj od, zo strany vinohradníkov a poľnohospodárov, pretože netýka sa poľovný revír len samotných nejakých lesných porastov, ale poľovné revíry sú aj súčasťou voľnej krajiny, kde majú ľudia vlastné, vlastné pozemky, chaty, záhrady, ktoré v prípade, že spĺňajú kritéria pre vhodný pohyb zveri, tak môžu byť napriek nesúhlasu vlastníka nejakého menšieho pozemku vyhlásené za poľovný revír, kde, keďže sa hovorí, že poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme, poľovník má právo vstupu na cudzí pozemok bez ohľadu na to, že ten vlastník napríklad s tým nesúhlasí. A to v prípade, ak na takomto pozemku sa nachádza priestor vhodný pre potravu alebo napájanie, napájanie zveri, je povinný umožniť prístup, čo by aspoň, čo by asi nebol ten najväčší problém, že tam má prístup zver, ale má tam prístup aj ten poľovník, a to už zase problémom, problémom je. V prípade, že takýto súkromný vlastník si zabezpečí svoj pozemok nejakým oplotením a na tomto oplotení dôjde k zachyteniu, poškodeniu zveri, tak on je zodpovedný za spôsobenú v podstate škodu na tejto, na tejto zveri a nie poľovný hospodár, ktorý by sa mal viacej starať o, o zver.
Praxou je, a tento zákon nerieši problematiku odstrelu a naozaj dodržiavania normovaného počtu zveri. Normovaný a súčet, súčet zveri, ktorý sa nahlasuje na takzvaných jarných, jarných súpiskách, je to vlastne, súpisky, ktoré evidenciu robia poľovníci, ktorá môže alebo nemusí byť pravdivá, avšak poľovnícka štatistika hovorí o tom, že je obrovské množstvo napríklad danielic, že je, že sa skôr lovia proste trofejné zvieratá a nie tie, ktoré by mali vlastne regulovať početnosť, početnosť zveri. To znamená, aby bola aj tá pohlavná zrelosť alebo vyváženosť v rámci zveri preukázaná. Takže to sú, to sú vážne problémy.
Potom čo sa týka napríklad zveri, ktoré poškodzujú vinohrady. Ak zver vojde do vinohradov, ktoré nie sú poľovným revírom, tak poľovníci odmietajú robiť opatrenia a vlastne regulovať túto premnoženú zver, ktorá likviduje vinohrady v časti, kde sa, proste sú dostupné k pohybu, k pohybu zveri. A v podstate ak tam dôjde k škode, tak ani vinohradník nemá, nemá nejaké nároky, ale hlavne tú škodu, ktorú zver spôsobuje, sú v enormných, v enormných číslach, a nenachádza pomoc, nenachádza pomoc medzi poľovníkmi, poľovníckymi združeniami, ktoré neprídu regulovať zver do týchto, do týchto viníc.
Taktiež chýba zodpovednosť poľovného hospodára za to, že nevykonáva, či keď nevykonáva, ak nevykonáva zodpovedne svoju, svoju činnosť. V súčasnosti, kedy bolo aj tu povedané mojimi predrečníkmi, že dochádza k škodám nielen na poľnohospodárskych plodinách premnoženým množstvom rôznej zveri, ale aj na lesných, lesných porastoch. A v podstate malo by poľovníctvo byť podriadené lesnému hospodárstvu. Znovu tu dochádza ku kompetenčným konfliktom, ktoré nerieši tento zákon. A myslím si, že malo, mal by tento zákon byť upravený aj vo vzťahu k tomu, že kto je, kto, aký zákon, či zákon o lesoch, či zákon o ochrane prírody, či zákon o, o poľovníctve, je ten, ktorý má vyššiu alebo väčší verejný záujem. Poľovníctvo je pre mňa naozaj panské huncútstvo, ale je pravdou, že v súčasnosti naša krajina už nie je pôvodnou a že nedokáže samoregulovať prirodzenými predátormi zver a iste je potrebné, aj ľudský zásah najmä pri premnožených niektorých druhoch zveri, ktoré spôsobujú obrovské škody a smrteľné zranenia. Napríklad na cestách pri migrácii zveri, kedy sa nedodržiavajú pravidlá migračných koridorov a zver v podstate je naučená a permanentne migruje cez aj cestné komunikácie, ktoré sú diaľnice alebo cesty prvej, druhej, tretej triedy, a dochádza k smrteľným, množstvu smrteľných zranení.
Taktiež chcem poukázať aj na snahy a poukazovanie toho, že niektoré šelmy, ktoré sa stále, chvalabohu, nachádzajú v našej prírode, sa považujú, že, že ich prirodzené správanie je škodou na poľovnej zveri. Toto je absurdná situácia, ktorá tiež tento zákon, zákon nerieši. A práve naopak, ani, tak som nepočula v slovách zo strany ministerstva stanovisko napríklad k tomu, aby sa zakázal napríklad lov vlka. Vlk je predátor, veľmi plachá šelma, ale ktorá má obrovský efekt pri udržiavaní prirodzenej rovnováhy, ktorá likviduje choré jedince zveri, slabé jedince zveri a takýmto spôsobom napomáha regulácii. Je nemysliteľné, spôsob prikrmovania. Ja som, toto taktiež nie je tu jednoznačne riešené, ale aj nezmyselné prikrmovanie napríklad v, v niektorých ročných obdobiach, kedy sa umelo vlastne dávajú na prežitie zver, ktorá by prirodzene uhynula z dôvodu toho, že by nebola schopná napríklad prežiť nejaké zimné, zimné podmienky. Takýmto umelým prikrmovaním a rôznym vnadením vlastne sa iba vytvára umelá panská, panské huncútstvo, a to poľovačka na nejakých vyhradených plochách.
Taktiež je to aj v súvislosti s premnožením zveri pri africkom more ošípaných. Diviačia zver a spôsob lovu alebo, alebo teda toho, čo je, čo bolo dopustené, že na Slovensku je táto diviačia zver premnožená a je šíriteľom afrického moru ošípaných.
Pani ministerka, tiež dávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členky vlády, pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte. Na začiatku musím povedať, že hoci mám poľovnícke skúšky, nie som v žiadnom združení, žiadnej organizácii, takže som skôr ochranca a ornitológ. Ako tu už bolo spomínané, nebudem znovu opakovať. Kolegovia prakticky povedali veľa aj za mňa, tak som rád, že máme rovnakú vlnovú dĺžku, ako sa pozeráme na tento zákon.
Ja by som chcel v prvom rade povedať, že, ako hovorí zákon, že právo poľovať patrí hlavne vlastníkovi pozemku. Tak chcel by som apelovať, aby sme toto mali ako memento, že by tí miestni vlastníci pozemkov, lesných a poľnohospodárskych, nie tí iba, čo majú 20-tisíc hektárov, 500-hektárov, 10-hektárov, 30-hektárov, aj tí malí, aby mohli oni to svoje kvázi hobby na tom svojom území realizovať. To znamená, aby neboli vytláčaní rôznymi inými, ktorí si zaplatia tú brigádu, keď treba ísť do toho lesa v tej zime.
On si to zaplatí v tom združení a prakticky odmaká to miestna komunita nadšencov a on proste dá tam nejaké peniaze a je to vybavené. Takže bol by som veľmi rád, keby to bolo to všeľudové poľovníctvo aj tých malých vlastníkov, či už poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ktorá je v tom nejakom poľovnom uznanom revíri.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel znovu zvýrazniť, to je poľovnícka komora. Ja už som tu dával asi štyrikrát alebo päťkrát zákon, že prakticky zdá sa mi, že to bolo akože naviac, a poľovnícka komora vlastne vydáva poľovnícke lístky. To znamená, keď nemáš, máš problém, keď nie si členom komory, tiež máš problém.
A chcem sa opýtať, pani ministerka, vás, pani ministerka, vás, že kto vlastne nad tým financovaním tej komory. Tam sa píše, že môže nadobúdať majetok komora. Samozrejme, nejaké poplatky tam idú. A opýtajte sa jednotlivých poľovníkov, že ako na to majú názor. Nie tých, ktorí chodia do Kanady a do Číny na nejaké svoje poľovačky. Aj tých miestnych sa opýtajte, že akým spôsobom sa zaujíma činnosť poľovníckej komory a ako, by som chcel vedieť, ako vlastne to financovanie, aká kontrola nad touto komorou je. Cez jakú páku. Či to je cez ministerstvo alebo cez nejaký okresné alebo nejaké iné inštitúcie. Či vôbec má niekto dosah na tento finančný tok, ktorý v tejto komore je spravovaný.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel, a to musím zdôrazniť a ďakujem mojim predrečníkom. Neviem, vážení, či už nenastal čas, aby sme mali pri tomto verejnom záujme, ktorý je hobby pre niekoľkých 60-tisíc poľovníkov, plus-mínus, či nenastal čas, aby sme si povedali, že kto bude určovať ráz krajiny. Lebo mimo poľovných revírov to neni 80 % územia, to je naopak, viete, ako.
A sa pýtam, či zver má určovať, ako bude vyzerať les, ako bude vyzerať poľnohospodárska pôda alebo, naopak, či by to nemalo určovať to, že v akom stave ten les a tá poľnohospodárska pôda je alebo tá úroda tam je. A pokiaľ nie sme v stave zabezpečiť odškodné za tieto škody, ktoré už tu boli spomínané, a ja poviem jeden príklad. Bol som vo Veľkom Folkmari pozrieť sa, akým spôsobom sa v prírode blízkom hospodári, v krásnom lese. A keď som videl, že 17-ročná jedlička je vo výške meter päťdesiat, tak som myslel, že sa mi sníva, pretože áno, tak bola zdevastovaná, áno, vysokou zverou, ktorá tam proste funguje. Takže asi nastal čas, vážení, aby sme to hobby nepovyšovali nad hospodársku činnosť či už v lesoch alebo v poľnohospodárskej výrobe, kde mnoho, jak tu už bolo spomenuté, aj tých poľnohospodárov sa sťažuje a nemá šancu a nemá šancu sa domôcť.
Čo píšete v škodách, zodpovednosť užívateľa poľného pozemku? Tak píšete, uplatňujete tu náhrady škody. Samozrejme, ak užívateľ poľovného revíru alebo užívateľ poľovného pozemku neuhradí škodu do 60 dní, kedy poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody a uviedol aj výšku škody, alebo ak v rovnakej lehote neuzavrie s poškodeným písomnú dohodu o náhrade tejto škody, môže poškodený v lehote do troch mesiacov uplatniť svoj nárok škody na súde. Všeobecná klauzula. Všetko na súd ženieme. Koľko tam to bude? Tri roky, desať rokov, dvadsať rokov? O akú cenu sa tam debatujeme? Niekedy sa debatujeme o možnože troch vreciach obilia, čo bola spôsobená, možnože aj trošku viac.
Vážení, tak mne sa to zdá, že toto, že nikto nemá dosah na to, aby aj to, vymožiteľnosť tej škody, bola nejakým garantovaná, či už lesným odborom na okresných úradoch, respektíve opravnými prostriedkami v sídle kraja príslušného lesného odboru. Myslím, že toto by sa nemalo len tak lárom-fárom na súd, okamžite všecko na súd, na súd, na súd, na súd. Mi povedzte, koľko konaní, ja hovorím, že nezmyselných, ktoré by sa dali urobiť iba sprísnením pravidiel kontroly a vymáhania určitých škôd, koľko súdnych pojednávaní by nemuselo byť. Len my sa hráme akože my nič, my, všetko v poriadku, kašleme na to.
Myslím si, že v niektorých prípadoch, už spomínal kolega Zsolt Simon, tie poľovné revíry, ktoré majú byť a rozdiel medzi tými 50 % a dvomi tretinami, že to nejde cez nejakú tú aukciu, ale ide to, kto o tom rozhodne, tak myslím si, že to je tiež veľký problém. A chcel by som zvýrazniť jedno, že pokiaľ si myslíme, že tú zver nejakým spôsobom usmerníme tým, že budeme všetko oplocovať, tak si neviem ani predstaviť, koľko by sme tú tých plotov museli mať. Áno, dávate do zákona, že nie, náhrada škody nepodlieha tam, kde bolo viacej ako 50 hektárov v jednej kultúre, ale zase hovoríte na druhej strane, že mal by ten vlastník alebo ten hospodár na poľnohospodárskej pôde zabrániť nejakým spôsobom. A dávate nám nejaké prieľahy, ktoré by tam mali byť, nejaké pásy 15-metrové a ďalšie, aké by tam mali byť. No ukážte mi pri dnešnom veľkoplošnom obhospodarovaní, kde máme všecko žlté, kde nemáme žiadne skoro biokoridory, a hovoríme teraz o tej, možno nie o tej lesnej, ale o tej poľnohospodárskej krajine, kde aj tam sú poľovné revíry, ukážte mi, kde máme tie prieľahy, kde máme tie medze, kde máme tento. Nemáme nič, pretože zdedili sme krajinu, ktorá sa u mňa volá poľnohospodárska púšť, hovorím o poľnohospodárskej krajine, teraz nehovorím predovšetkým o lesnej, lebo aj tam máme naše revíry.
Takže, pani ministerka, mne sa zdá, že tak ako tu bolo pred, mojimi rečníkmi povedané, tento zákon by mal ešte byť dopracovaný. Preto dávam aj návrh pánu spravodajcovi vrátiť návrh späť na dopracovanie. Áno, dvakrát ste ho stiahli. Neviem, aké boli, možnože ste to mohli aj vysvetliť, kvôli čomu, už aj v úvodnom slove, kvôli čomu vlastne bol ten zákon dvakrát nejako preložený na ďalšiu schôdzu, aby aj občania počuli, aké dôvody na to boli. A pokiaľ sa v niečom vylepšil, tak mali ste to asi spomenúť, lebo to asi mne tak akože v tom vašom úvodnom slove chýbalo. Takže chcem ešte raz vás vyzvať, aby ste prehodnotili logiku obhospodarovania krajiny týkajúcej sa poľovnej zveri, aby nám táto nediktovala, akým spôsobom tú krajinu budeme mať.
Paradoxne máme, ja neviem, diviakov veľa, raticovej zveri veľa, vysokej zveri veľa a na druhej strane tu nemáme jarabice, bažanty nemáme, prepelice nám odchádzajú, proste ornita nám z poľnohospodárskej krajiny odchádza. My nemáme, najväčší úbytok vtáčích druhov je práve v poľnohospodárskej krajine. A preto by som bol veľmi rád, keby sme možnože aj niektoré druhy, ktoré, na ktoré sa môže poľovať, z pernatej zveri, vy to voláte zver, ja hovorím, že zver, to by malo byť každé, každý tvor, ktorý proste tu je. Nemôžme povedať, že to je užitočné alebo neužitočné, to je už asi prežitok. Malo by to byť to, čo by v tejto našej nike ekologickej malo fungovať. A to je jedno, či to bude havran, krkavec, krakľa, jarabica alebo to bude zajac, alebo to bude srna.
Takže, pani ministerka, myslím, že je tu čas, aby sme prehodnotili a zver, aby neurčovala, akým spôsobom bude vyzerať les, akým spôsobom sa bude zbierať úroda alebo nezbierať úroda z poľnohospodárskych pôd. A hlavne, aby sme zabezpečili, keď už takto chcem to postaviť, to hobby, nad tú hospodársku činnosť, aby sme mali peniaze, skade to uhradiť, pretože tak ako vy to dávate na súd, myslím si, že je to veľmi alibistické a povedané, že, občania, vy sa starajte, my nemáme s tým nič, nech to riešia súdy.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Verím, že tieto slová padnú na úrodnú pôdu. A končím tak ako stále, že naši predkovia nám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem, pekne.

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa vyjadriť a poukázať na skupinu a inštitúcie, ktoré sa spolupodieľajú na tomto zákone, aby, pretože som nadobudol taký dojem. že jednoducho sa tu dačo predkladá, ktoré nie je legislatívne ani v zákonnej norme pripravené, a že sa podieľajú na tom ľudia, ktorí možná že nie celkom odborne sú na výške a tak ďalej. Tak ja si dovolím, prečítam to, pretože nedá sa to všetko zapamätať, že k tomuto bola vytvorená 16-členná skupina, ktorá pozostáva z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, z okresných úradov v sídle krajov, Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Rady združenia vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, Slovenskej poľovníckej komory, Slovenskej lesníckej komory, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, Národného lesníckeho centra, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a Technickej univerzity vo Zvolene. Tým si myslím, že môžeme všetci tu uveriť tomu, že sú to ľudia, ktorí v týchto inštitúciách rozumejú týmto veciam. A, samozrejme, nebránime sa niektorým veciam, ktoré treba ozaj vylepšiť, hlavne čo sa týka toho premnoženia zveriny, tam treba voľačo s tým robiť. Ale čo sa týka týchto ostatných záležitostí, myslím si, že na tom pracujú, pracuje táto skupina stále ešte a treba to zobrať a povedať, že je to ozaj myslené v dobrom, aby sa zase ten zákon posunul troška ďalej k tej pozícii, ktorá je. A veci, ktoré sa ukazujú v praxi, je potrebné zachytiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pán spravodajca, samozrejme, však predpokladám, keď to neni poslanecký návrh, tak malo to mať nejaké to medzirezortné pripomienkové konanie. Nechcem zhadzovať, koho pani ministerka všecko zavolala k okrúhlemu stolu a s kým debatovala. Ale pýtam sa jedno a budem sa pýtať stále, nenastala už doba, nenastala už doba, aby zver neurčovala, ako bude vyzerať les? Nenastala doba, aby neurčovala zver, ako bude mať vybraté svoje zemiačnisko nejaký s. r. pod nejakým úbočím, pod nejakým lesom?
Vážení, o tomto som rozprával. A pokiaľ je to vo verejnom záujme, tak sa pýtam, ten verejný záujem aj tých malých vlastníkov, ako sa prejavil v tom, keď im ešte negarantujeme tú náhradu škody? Nie na súd, aj náhradu škody z inštitúcií, ktoré by mali na to peniaze, je to vo verejnom záujme, nájsť, aby sa takýmto spôsobom tento jeho hospodársky výsledok nedevastoval. A teraz hovorím aj o sadení lesa aj o sadení poľnohospodárskych plodín. Nehovorím iba ani to, ani to. Takže pokiaľ chceme takéto robiť a to je tá systémová chyba, ktorú ja hovorím, že keď aj niečo nemáme, tak bez toho nemôžme garantovať, že tak to je, by to malo byť nastavené. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi Kvorkovi za pripomenutie, že kto všetko na tomto zákone pracoval. Nie je to prvý zákon, ktorý predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky. A ako je mojím dobrým zvykom, nielen okrúhle stoly, Martin, pán poslanec Fecko, lebo mi zakázal tykať, tak pán poslanec Fecko, hoci sa poznáme 30 rokov, prosím, majte na pamäti, že prešiel kompletným legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania.
Ja pôjdem postupne po jednotlivých aktéroch, ktorí tu vystúpili proti tomuto návrhu a nerozumiem tomu prečo. Pretože naozaj zákon bol pripravený veľmi dobre v spolupráci so všetkými inštitúciami, ktoré tu boli vymenované.
Pán poslanec Simon tu nie je, ale on rád odíde, často to robí, keď sa týka pripomienok, ktoré on dal. V prvom rade zver nie je majetkom štátu. Pán poslanec zavádza. To znamená, že 40 miliónov nepatrí štátu, nepatrilo štátu a zatiaľ nebude patriť štátu, pretože platí tu princíp res nullius, teda majetok nikoho, len oprávnenie vlastníkov pozemkov, si ju privlastňovať, ktorí toto právo za stanovených podmienok vykonávajú sami, alebo ho prenechávajú poľovníckym organizáciám. Tak aby tu neprišlo k nejakému omylu, skutočne zver zatiaľ nie je majetkom štátu a predpokladám že ani nebude.
Tento, vaše pripomienky sa často vzťahovali len alebo vo veľkej väčšine na škody spôsobené zverou. A ja si pomôžem s vašimi výrokmi, aj s výrokmi pani Zemanovej, aj s výrokom pána poslanca Fecka. Celkom ma to potešilo, to, čo ste povedali. Pretože pani Zemanová povedala, že príroda nedokáže samoregulovať procesy. Ú, aké je to príjemné počuť v tomto zákone. Prečo to nepočujeme napríklad pri lykožrútovi? Toto je zásadná vec, ktorú poslankyňa, ktorá je členkou výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, povie. V jednom zákone áno a v druhom nie? Tam si príroda dokáže s lykožrútom samoregulovať procesy? Majme jedno kritérium na prírodu aj na samých seba a nehovorme to, o tom, to, čo nám vyhovuje práve v tejto chvíli. Ak pani Zemanová hovorila, že máme tam chaty, záhrady vinohrady, práve tento zákon umožňuje práve vlastníkovi, aj chát, aj vinohradov, požiadať o obmedzenie poľovania na pozemku, ktorý má vo vlastníctve. Je to novinka, len treba čítať tento zákon. Tá novinka práve v tomto zákone, tu je.
Ďalšiu vec, ktorú budem citovať. Zver, nemá určovať, ako má vyzerať les a pole, nemá sa povyšovať nad hospodársku činnosť. To povedal pán poslanec Fecko. No ja sa pýtam potom, hospodárska činnosť určuje potom, ako má vyzerať príroda? Viete, tu je dávny filozofický rozpor, ktorý my ani v jednom zákone nerozlúštime, ale jednoducho tie zákony musia spolu kolidovať. Tak ako zákon o lesoch, ktorý máte dnes, tak ako zákon o poľovníctve a zákon o ochrane životného prostredia musia v podstate dýchať a hovoriť jednu, by som, jednou rečou. A tieto zákony sme takto pripravovali.
Ja poviem k hospodárskej činnosti, ktorú Martin tak deklaruje. No ak máme zemiačnisko pod lesom, už naši starí otcovia vedeli, že čo iné tá zver urobí. No vy ste im tam hamburgáreň postavili. Príde a rovno rozryje to zemiačnisko. Poľnohospodári, nielen tí veľkí, ale aj malí, mali v programe rozvoja vidieka možnosť robiť takzvané vaflové zóny, pásy, ktorých využitie dnes je nulové. Takže nechráňme ani jedných, ani druhých! Aj poľovníci, aj lesníci majú svoje maslo na hlave a práve týmto zákonom sa snažíme znížiť stavy zveri, ktorá tu je. Robíme všetky možné opatrenia a ja len prečítam niekoľko paragrafov, ktorými tak konáme. Napríklad v § 28, členom poradného zboru chovateľskej rady bude aj zástupca užívateľov a ten môže zasiahnuť do preventívnych opatrení pri znižovaní akejkoľvek zveri. Ak sa ukáže, že jarné kmeňové stavy sú vyššie, môže požiadať okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, o väčší odstrel. Na to tam ten užívateľ je. Tých preventívnych opatrení, ktoré sú v tomto zákone, aby škody neboli vysoké, aby bol vyšší odlov, ten užívateľ môže urobiť. Práve naopak, zákon sa snaží toto množstvo zverí, ktoré tu máme, nehovorím, že regulovať, ale dať na takú hladinu, aby sme vyšli v ústrety aj hospodáreniu, v podstate aj ochrane prírody, aj ochrane prírody a krajiny.
K ďalším takým poznámkam, ktoré tu hovoril pán poslanec Simon Zsolt, patrí asi jedna zásadná vec, obviňuje tu z korupcie a prirovnávania, že sa nehanbí. Ja poviem, že sa nehanbí takéto niečo pustiť von z úst. Veď práve naopak, my sme dali možnosť vlastníkom, tým drobným vlastníkom, pokiaľ, pokiaľ bude zhromaždenie vlastníkov a rozhodnú o tom vlastníci, minimálne 50 %, tak tí rozhodujú o tom, aký bude výkon práva poľovníctva. Takže nehovorme o tom, že, že tu robíme priestor na korupciu, opak je pravdou. Práve tí, ktorí tam žijú, práve tí, ktorí tam hospodária, majú a budú mať čo do hospodárenia v poľovných revíroch rozprávať. A naozaj toto sa mi zdá z jeho strany veľmi nekorektné prirovnávať to k nejakým, nejakým korupčným praktikám.
Samozrejme, chceme zabrániť aj tomu, aby sa nedal poľovný revír kúpiť len za čo najvyššiu cenu. Dnes to tak je, samozrejme, kto dá vyššiu cenu, vyššia berie, nemusíme si to tu, pán poslanec Fecko to veľmi dobre vie, pán poslanec Simon Zsolt, ktorý je súčasťou mnohých poľovných revírov na strede a južného Slovenska, veľmi dobre vie, kto dá vyššiu cenu, vyššia berie. Dnes nie. V koncepcií poľnohospodárstva máme jasne zadefinované, že nie cena rozhoduje o tom, kto ten poľovný revír získa, ale o tom, koľko je tam pôvodných vlastníkov, koľko je vlastníkov z obce, aké opatrenia urobia na to, aby ten poľovný revír možnože zachoval genofond, ako sa budú starať. Tých kritérií je tam množstvo a na tých kritériách, to sme si nevymysleli my, naozaj koncepčne sme sa na týchto kritériách dohodli v spolupráci so všetkými odborníkmi, nie Matečná. Matečná nikdy nepoľovala ani poľovať nebude, ale myslím si, že hlavy pomazané, tak ako som hovorila pri lesníckom zákone, aj pri tomto zákone, hovorili o tom, že čo je to kritérium, ktoré by udržalo poľovníctvo v danom, danom regióne udržateľné a akceptovateľné.
Čiže, vážené dámy a páni, ja asi len, asi len toľko. Pokiaľ budete mať návrhy. Nie sme, by som povedala, čierna skrinka, do ktorej sa nedá vliezť aj pri ostatných zákonoch, ak tie zákony, ak dáte nejaký poslanecký návrh, ktorý by bol akceptovateľný, ktorý bude a ktorý pomôže napríklad, ja neviem, možnože aj užívateľom, možnože aj vlastníkom, ale zároveň aj poľnohospodárom, mileradi ho prijmeme. Sme v prvom čítaní, takže dvere nie sú zatvorené, práve naopak, je to významný zákon, ktorý samozrejme rozdeľuje aj tuto toto plénum v parlamente na podporovateľov a tých, ktorí ho nebudú podporovať. Ale v každom prípade snaha o to, aby sme znížili počet zveri, aby sme predchádzali škodám, ktoré sa robia na poľnohospodárskej pôde a na lesnom pôdnom fonde, tento zákon tomu určite napomôže.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, tak by som plynule pokračovala v návrhu zákona 330/1991. Tento návrh zákona vychádza z materiálov Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva štátu, na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrhu opatrení na urýchlenie vykonania pozemkových úprav.
Ja stručne vysvetlím, o čo ide. Zákon 66 je zákon, ktorý doteraz naozaj bol veľmi ťažko vykonateľný. Obce, ktoré majú svoje majetky pod stavbami, nevedeli vysporiadať pôvodných vlastníkov. Tu riešime návrh jednoduchých pozemkových úprav, ktoré obce môžu robiť a vysporiadanie takýchto pozemkov následne pozemkami. Ocenenie, ktoré sa robí v tomto návrhu, je ocenenie 10-násobok najlepšej bonity, ktorá je v danom katastrálnom území, a v takej hodnote sa vydajú náhradné pozemky. Je to naozaj zjednodušene a veľmi laicky povedané.
Návrhom zákona sa teda nastoľujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách pri majetkovom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. V rámci urýchleného mechanizmu vykonania pozemkových úprav návrh predkladá ďalšie legislatívne zmeny týkajúce sa ochrany viníc. Stanovuje minimálnu výmeru pozemku, ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách, prináša riešenie pre prípady, ak vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný pozemok titulom náhrady v rámci konania pozemkových úprav.
Z hľadiska najdôležitejších legislatívnych zmien je potrebné zdôrazniť, že návrh procesne nastavuje mechanizmus skrátenia niektorých lehôt pri jednotlivých fázach pozemkových úprav, rieši aplikačné problémy doručovania, poskytovania, vyrovnania, zavádza kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektantoch pozemkových úprav. Je určite v súlade s návrhom urýchlenia pozemkových úprav, ktorý sme predložili vláde Slovenskej republiky, a tieto posledné odstavce, ktoré som čítala, procesne nastavuje mechanizmus skrátenia niektorých lehôt, je v súlade s návrhom, ktorý sme dali vláde.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pani ministerkou. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Členky vlády, navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu druhý zákon a musím povedať, že tento zákon ako, keďže som pozemkár, tak je jeden z tých mojich srdcových. Každý asi máme z poslancov nejakú svoju stratégiu a odvetvie, kde to vnímame trošku viacej ako inde. Tak u mňa je to jeden z týchto zákonov.
Musíme si uvedomiť, že pozemkové úpravy prídu do danej obci raz za sto rokov alebo za 150 rokov. A pokiaľ si toto neuvedomíme a neurobíme príslušnú osvetu, aby sme ľudí naučili, do čoho idú, tak potom budeme pozerať, koľkože to máme tých žalôb, koľkože to máme možnože aj v Štrasburgu dohnaných nejakých tých žalôb, že čo sme vlastne urobili. A tak ako sme podcenili rok 1991 až ´95, kde sme pri vznikoch pozemkových úradov vôbec neurobili osvetu, a preto sa ani naše reštitučné nároky v mnohých prípadoch neuplatnili, kde sa ani ROEP-ky, register obnovenej evidencie pozemkov, takisto neurobili zmysluplne v mnohých územiach. A teraz ľudia nadávajú. Tak nechcel by som, aby sme takúto chybu robili aj tu. Myslím si. že úrad, a to jedno, či je okresný alebo v sídle kraja, alebo ministerstvo, musí ísť medzi ľudí, lebo je to o vlastníctve. To nie sú kozmetické úpravy. Tam sa budú premiestňovať pozemky z miesta na miesto. A musím povedať, že moje postrehy aktuálne, terajšie letné, zo Slovenska hovoria o veľmi zlom povedomí občanov, do čoho vlastne idú.
Pani ministerka, jedno ešte musím povedať, že áno, pozemkové úpravy sú riešením. Ja som za nich. Nemám s tým problém. Ale musíme ju urobiť s ľuďmi a pre ľudí tak, aby na nás nenadávali, čo sme im spôsobili, aby sme nemuseli potom to odškodňovať v iných procesoch. Takže poďme na to.
Máme tu novelu zákona, 330-ka, ktorá nám hovorí, áno, beriem, 66-ka, zákon bol v mnohých prípadoch aj, pani ministerka, zo ZMOS-u, mnohí starostovia nadávali, nevedeli ako. Viete, čo stačilo na to, aby sa príslušná obec vymanila z toho, že nech to ide na triko štátu? Stačilo, že prišla a povedala: ja nemám peniaze, ja nemám pozemky, štát staraj sa a uplatňujem si to cez 66-ku, že poďme to riešiť.
Preto som tu v tomto pléne už asi päťkrát dával tento zákon, aby sme v prvom rade išli po majetku toho, koho sa to týka, či už obce alebo VÚC-ky, a až keď táto nemá majetok, tak až potom, aby sme siahli na štátny nejaký ten Slovenský pozemkový fond a štátnu pôdu. Takže pokiaľ teraz dávame do pozemkových úprav, že máme tam v tom § 8i, že ideme na to, dobre. Hovoríme o určitých, by som povedal, pozemkoch, ktoré prešli týmito, by som povedal, že socialistickými prevodmi majetku. A pokiaľ to povýšime na jednoduché pozemkové úpravy, tak myslím, že je to riešenie. Dobre, beriem, len chcem, aby to bolo urobené nie na úkor aj štátneho majetku. Aby to bolo v prvom rade na úkor toho, v prospech koho sa to bude vysporiadavať.
Chcem veriť, že aj vy, pani ministerka, a vláda, ktorá spravuje a riadi Slovenský pozemkový fond, má takýto zhruba úsudok, aby sme slovenskú pôdu, čo má Slovenský pozemkový fond, v prvom rade dávali tam, kde má ešte štát nedokončené domáce úlohy. A tie domáce úlohy hovoria o reštitúciách, záhradkárskych osadách, nevysporiadaných pozemkoch pod vodnými plochami, dvojky, trojky triedy, cesty štátne, vúckarské a ešte ochrana prírody. To budem stále hovoriť, a to je jedno, či budete na fonde alebo budete na ministerstve, pretože z tých 275-tisíc hektárov, čo má Slovenský pozemkový fond, toto sa musí poriešiť. A keď budeme riešiť náhrady 80 rokov za reštitúcie 40-ročného socializmu, tak potom sme asi nezvládli dobu a nevieme, kde sme.
Pani ministerka, chcel by som sa opýtať, že dávate tú možnosť, že aj Slovenský pozemkový fond môže začať pozemkové úpravy. Neviem, možno som to dobre si neprečítal, ale ja sa dám rád poučiť, tak budem rád, keď mi poviete ten dôvod, prečo by, Slovenský pozemkový fond by mal byť ten, ktorý by mal ísť. A musím vám teraz ešte jednu vec povedať, pani ministerka, aby ste boli v obraze, pretože realita je najlepší nejaký skúšač života a zákona.
Viete, čo sa robí teraz pri jednoduchých pozemkových úpravách, pani ministerka? Šikovníci, ktorých sa nájde stále veľa, viete, čo robia? Si rozdelia chotár na 50 hektárov. Tu 50, tu 50, tu 50 a ten malý, ktorý má tam iba 180 metrov v tom jednom bloku, v tom druhom má ďalších 220 metrov a v tom treťom má ďalších 300, nakoniec bude skomasovaný. Viete v čo? V jednom pozemku, kde bude spoluvlastníkom s tými ostatnými drobnými, lebo šikovníci si rozdelili chotár na osem rôznych častí a hypoúčka idú. No, super. Takže, vážení, to je ďalší návod ako dobehnúť malých vlastníkov v rámci jednoduchých pozemkových úprav. A keď my nebudeme takto tieto konania cez našich pracovníkov na pozemkových a lesných odboroch nejakým spôsobom haltovať a zastavovať, tak nebude to dobrá reklama pre tie veľké pozemkové úpravy, nie pre tie jednoduché, za ktoré som aj ja, som aj ja ako opozičný poslanec, ale musia sa urobiť dobre.
Chcem sa opýtať, pani ministerka, že prečo sme vyhodili v § 7, konkrétne, zákona, pretože radšej, ja to takto radšej budem čítať, odseky 6 a 7. Ja vám ich prečítam. Odsek 6: "Ak sú pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a)," (to sú tie všeobecné, keď prišlo k všeobecnému nejakému, zmenu tých užívacích vlastníckych vzťahov) "okresný úrad prerokuje ich vykonanie s poľnohospodárskym podnikom a lesným podnikom a po b) s osobou, ktorá obhospodaruje pozemok, ktorého je vlastníkom, spoluvlastníkom, správcom, nájomcom na základe zmluvy o nájme alebo zo zákona alebo ktoré obhospodarujú pozemok na základe iného zákonného dôvodu, ďalej napríklad hospodársky subjekt." To je odsek 6, čo sme vyhodili. A odsek 7: "Ak sú pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h), j), k), okresný úrad prerokuje ich vykonanie okrem subjektov podľa odseku 6 aj s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania." Prečo, aký dôvod bol, že sme to vyhodili? A vlastne sme, neviem, kde je náhrada za takto definovaný nejaký vstup do tých pozemkových úprav a takto definovanú nejakú ďalšiu činnosť, ktorá by pri pozemkových úpravách mala byť.
Ďalej chcel by som sa opýtať, že prečo ponižujeme v konaní o pozemkových úpravách znovu počet účastníkov. Bolo tam pôvodne 50. Hovorím o § 8 ods. 5 zákona, kde: "Ak v konaní o pozemkových úpravách je menej ako 20 účastníkov rozhodne o povolení alebo nariadení úprav so známym vlastníkom, ktorých miesto pobytu je známe a účastník podľa § 6 ods. 1 písm. f) až h) doručí do vlastných rúk. Ostatným sa doručí verejnou vyhláškou." Bolo tam pôvodne 50, teraz je tam 20. Pani ministerka, hovoríme o vlastníctve. Nehovoríme o užívaní, lebo užívanie si môžete hocikedy zmeniť. Ale vlastníctvo si hocikedy zmeniť nemôžte. Tak mi povedzte, že keď robíme takú vážnu vec ako pozemkové úpravy, komasácia, sceľovanie pozemkov, sceľovanie vlastníctva, nie kozmetické úpravy, že ti ho namaľujem na modro, teraz bude žltý a potom bude modrý, mi povedzte, prečo znižujeme počet doručovaní do vlastných rúk účastníkom konania, ktorí sú priamo dotknutí na svojich vlastníckych právach, ktoré nám ústava garantuje, že aj ten malý, najmenší, čo má možno meter štvorcový, má právo rovnaké ako ten, čo má 5 hektárov, obrazne povedané. Tak mi povedzte, že prečo z 50 na 20 ideme účastníkov konania? Lebo to sa mi vôbec teda nezdá. Ja by skôr to navýšil, aby to bolo každému jasné. Pretože dať to verejnou vyhláškou na obci, že niečo ideme konať, a keď máme tam dve tretiny cezpoľných, tak mi povedzte, ako sa dozvedia? Či chceme takto, že tým chceme povedať, že takto ušetríme stámilióny eur na to, aby, na tom poštovnom. Tak už to nejako možnože zvážme, že nech aj oni tam participujú, tí občania. A ja vám garantujem, že tých 5 eur každý na to poštovné vám dá. Mám to, dá, lebo sa to pýtam občanov na tých obciach. Oni hovoria, že nezaplatíme poštovné? Zaplatíme poštovné. Sa pýtam, prečo znižujete z 50 na 20, ktorí majú dostať do vlastných rúk a zvyšok dostane iba verejnou vyhláškou? Toto je pre mňa nepochopiteľné.
Ďalej chcel by som sa opýtať, že ako aj vy ste spomenuli, znižujeme z 30 dní, kedy sa môžu odvolať alebo nejak domáhať nejakého svojho odvolacieho práva, z 30 na 50. Čo k tomu viedlo? Či, neviem, vy hovoríte, že zrýchlenie procesu. Ale zrýchlený proces ešte neznamená kvalitný proces. A tu keď urobíme chybu, tak robíme chybu na vlastníctve našich občanov. A hovorím, teraz nehovorím o užívacom práve, hovorím o vlastníckom práve, takže mne sa zdá, že tá 30-dňová lehota, ktorá mala byť dodržaná jednotlivo, resp. je tam, ju znížite na pätnásť, myslím si, že tiež nemá, aspoň u mňa, nejaké logické opodstatnenie.
Ďalej. Ak, § 11 ods. 5, sa vypúšťa posledná veta, kde sa hovorí, akým spôsobom by sa malo dodržiavať tá výška v novom pozemku vo výmere, kde hovoríme o 5 %, plus-mínus, bez teda súhlasu vlastníka, keď dá, samozrejme, väčší súhlas, aby hodnota starých pozemkov a nových bola väčšia, tak samozrejme s jeho súhlasom môže byť tak 25 – 30 percent, to je jasné, pretože súhlas vlastníka má prednosť pred kadejakým zákonom a kadejakou vyhláškou. A my tu hovoríme, že pri celkovej výmere 200 metrov štvorcových sa táto, toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka. To znamená, my túto vetu vypúšťame. Hovorí sa o tých malých pozemkoch, ktoré prakticky sa v pozemkových úpravách môžu rôznym spôsobom nejako, či už predať, dať do spoločných zariadení a zariadení, kedy aj takto si odsúhlasia. Pýtam sa, že prečo tam sme túto vetu vypustili? To sú tie malé výmery. Samozrejme, nechceme tu robiť zase, aby sme to nejakým spôsobom nedorobili, tú jeho komasáciu. Komasácia je o sceľovaní pozemkov, nie o drobení. Takže myslím si, že aj tie malé výmery tam majú opodstatnenie. Tobôž keď už hovoríte v ďalšom odseku, že ak sú pozemkové úpravy nariadené a vlastník v obvode projektu pozemkových úprav vlastní výmeru do 50 metrov štvorcových, súhlas podľa tej prvej vety nie je potrebný, tých 5 %, hej?
Takže tu už hovoríte, že áno, nepotrebujeme, a tam ste to vyhodili, že 200 metrov. Takže nech mi to niekto vysvetlí, pretože asi moje mozgové závity na to zatiaľ nestačia. A nebol som pri tom okrúhlom stole. Nebol som pri tom okrúhlom stole, ako ste to tam dojednávali a akým spôsobom ste riešili register, resp. novelu tohto zákona.
Veľký problém som videl, áno, aj v oblastiach vinohradov. A, pani ministerka, teraz keď môžte z tohto tu miesta, keby ste možno občanom Slovenskej republiky, lebo toto je tu fórum, kde by občania mali počúvať, čo ministerstvo alebo poslanci mienia alebo nemienia, pretože veľký problém je pri trvalých porastoch, a teraz hovorím napríklad o viniciach a ich sceľovaní. Konkrétne aj v Trebišovskom okrese máme stav éčkový, kolmo na vysadané vinohrady. Predpokladám, že teraz zavedením rôznych, by som povedal, či už registra viníc, resp. trvalých porastov a definovaním, kto je vlastníkom toho porastu prakticky na tejto pôde alebo na pôde, ktorú má v náhradnom užívaní a vysadil tam vlastne strom, že aby ste takto polopate vysvetlili, akým spôsobom to pomôže pri sceľovaní viníc a trvalých kultúr v jednotlivých katastrálnych územiach, na zdravie (reakcia na kýchnutie v sále), pretože celých deväť katastrálnych území v k. ú., teda v okrese Trebišov bude spadať pod takéto nejaké komasačné operáty, kde budeme trvalé kultúry, doslova je to na kríž, že pozemky idú tak a vinice idú naprieč.
Takže akým spôsobom tam by ste chceli. Či už je nejaká metodika alebo plánujete, alebo máte nejakú, pretože s kultúrami trvalými, ako aj s lesom, to je veľký problém, ako tam nahodnotiť, naviesť tú cenu.
No a, pani ministerka, to, čo zdvihlo hladinu všetkých malých, ale aj tých možnože chtiacich agropodnikateľov, je samozrejme že § 14 ods. 8, kde sa píše, že prakticky tá stará klauzula, ktorú sme mali – ešte myslím, že v roku 2012 tam bola? – že "dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom". Vy ste to samozrejme, že potom rozpísali a dali ste to aj do 504-ky, zákona o nájme, kde hovoríte, že tam to je, znovu pred, nejaké prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ak spĺňa svoje podmienky a všetko ostatné.
Pani ministerka, toto nekoliduje so strategickou líniou od roku 2014, keď pán Jahnátek tu na tomto mieste povedal, že poďme malých, mladých, začínajúcich farmárov podporiť a keď im sa malo vyčleniť 11-tisíc hektárov, v tej rozprave, to asi zdedili, asi o tom viete, 11-tisíc hektárov malo byť vyčlenených od roku 2014, tak bolo vyčlenených asi, keď si dobre pamätám, 340 hektárov. Pre tých mladých farmárov, ktorí chceli začať, a vtedy aj pán Jahnátek tu hovoril, že nemôžme takto začať, lebo niektoré zmluvy, ktoré má Slovenský pozemkový fond s tými agropodnikateľmi, veľkými, podpísané, tak nie sú vo výpovednej lehote, to znamená, nemôžme, a preto sa začalo kombinovať, že ako. No a pokiaľ my dáme, že tieto zmluvy po pozemkových úpravách nepadajú, tak vlastne betónujete stav do-te-rajší. Tak potom nehovorte, že pôdohospodárstvo je nejaký strategický, strategické odvetvie nášho slovenského fungovania a že podpora tých malých, mladých a, hovorím, aj začínajúcich, lebo mnohí chcú aj v päťdesiatke začínať, sa nedostane k pôde. Pani ministerka, sa nedostane k pôde.
A musím vám povedať, že po mojich 35 obciach, ktoré som teraz absolvoval ku pozemkovým úpravám, všetci kvitujú, hovorím teraz o vlastníkoch, nehovorím o užívateľoch, hovorím o vlastníkoch, všetci kvitujú, že nájom skončí dňom vykonania projektu pozemkových úprav a jeho schválení alebo dňom v ňom uvedeným. Všetci vlastníci a "face to face" to bolo okolo 600 – 700 ľudí, aby sme boli v obraze. Tak sa pýtam, prečo do zákona o pozemkových úpravách, samozrejme, potom ste ho dali aj do 504-ky, znovu takýmto spôsobom betónujeme starý stav?
Pani ministerka, my sme tu už kráľov mali, že? Boli králi Rakúska, králi Uhorska, potom Rakúsko-Uhorska. Chceme mať teraz nových kráľov? Kráľa východného Slovenska? V pôde, čo bude vlastniť alebo užívať. Kráľa stredného Slovenska? Kráľa západného Slovenska? Veď predsa na to boli prvé a druhá, prvá a druhá pozemková reforma. V roku ´21 a v roku ´48, keď sa od feudálov brala pôda pre náš ľud a slovenský národ si tú pôdu rozobral. A vy ju teraz znovu dávate tým veľkým, čo sprivatizovali družstvá a štátne majetky, a bránite im ju rozobrať, pretože majú prednostné právo. Veď sa spamätajme!
Európska únia, viete, čo hovorí? Však viete, však ste ministerka, musíte vedieť. Že primerané rozptýlenie vlastníctva, primerané, ktoré, samozrejme, vlastníctvo garantuje ešte aj to užívanie, že to bude, spôsobuje sociálny zmier v území, spôsobuje zamestnanosť a obrobenosť krajiny. A povedzte mi, aký má vzťah agropodnikateľ z Malaciek, keď podniká, vymyslím si, v Hermanovciach? Mi povedzte, aký má vzťah k tomuto územiu? No tak komerčný, že? Ako tých 250 alebo 200 eura na hektár vytiahnuť z tej pôdy v Hermanovciach. A to je ten zmysel, čo tu musíme urobiť, aby sme ten vzťah k pôde znovu dostali. A tá ďalšia generácia, aby ho mala, aj cez pozemkové úpravy. Áno, aj cez pozemkové úpravy, aby sa mohli dostať k pôde tí, čo chcú. A ja hovorím, že v prvom rade miestni to musia dostať a až potom cezpoľní. Tak to predsa bolo zadefinované v zákone v 140-ke, však asi viete, keď sa išlo predávať, muselo sa to proste predávať miestnemu, až potom. Tak prečo pri pozemkových úpravách, mi povedzte, prečo to betónujete tými starými užívacími zmluvami, ktoré sú nájomnými?
Chcem sa ešte opýtať, píšete v tej novele zákona, že mali by byť všetci pracovníci alebo tí, ktorí robia s pozemkovými úpravami, a štátni zamestnanci mali by ísť na nové skúšky. Neviem, ja som, pani ministerka, absolvoval dva alebo dve takéto skúšky počas môjho pôsobenia na pozemkovom úrade, kde sme prakticky museli všetky zákony vedieť a prakticky sme to urobili, sme tam, tak sa pýtam, či to musia urobiť všetci alebo iba tí, čo tie skúšky neurobili. Pretože zdá sa mi, že aby sme tu zase, neviem, nechcem nikoho dehonestovať, niekomu nenahrávali peniaze, že bude školiť niekoho a nechcem povedať, že možnože to v živote ani nevidel, nebol v reálnom nejakom tom pozemkovom kolotoči pri pozemkových úpravách. Tak sa pýtam, či je to potrebné. Keď mi to zdôvodníte, že áno, že musíme, lebo neviem, čo sa stalo, dobre, okej, je to stále ten istý zákon, že bol znovelizovaný možnože päťkrát, dobre, okej, ale stále je ten istý. A ten, čo s tým robí pätnásť rokov, dvadsať rokov, tak mi chcete povedať, že on znovu teraz zopakuje, no viete čo, no tak, žiaľ, my sme si povedali, znovu musia byť skúšky, lebo však ty nevieš nič, hej? Takže či by to nemalo spĺňať iba na tých, ktorí prišli po týchto skúškach, ktoré boli na štátnej správe, kým sme šli do trvalej štátnej správy, tak sme to museli robiť, a sú urobené. Lebo na každom pozemkovom odbore máte aj starších aj mladších a zdá sa mi, že viacej prevláda tých starších. Tých mladších je trošku menej, takže myslím si, že neviem, či je potrebné až takéto nejaké, veľké nejaké školiace zázemie zrealizovať.
Chcem veriť, že keď už takto budete školiť, tak budete ich školiť aj na to, aby vedeli robiť aj reštitúcie, lebo vyhovárame sa, že ich nemôžeme dokončiť a národ už ani nemá vieru, že niekedy ich dokončíme, pretože pri súčasných rýchlostiach plnenia to je na 31 a na fonde na 45 rokov.
Takže, pani ministerka, ja by som bol veľmi rád, keby sme popri pozemkových úpravách a takomto školení tých pracovníkov, resp. nejakým usmernením, aby sme aj v ďalších oblastiach, aby sme posilnili tie, by som povedal, boliace miesta, kde nás bolí.
No a ešte jednu vec, pani ministerka, ďakujem, to musím zas povedať, že ste poslali príkazný list, že pozemkové úpravy tam, kde idú pozemkové úpravy, tých 168 území, čo ste navrhla, aby sa prednostne robili aj reštitučné konania. Áno, Andrej Vašek to urobil, ďakujem, tomu som aj poďakoval, pretože my predsa nemôžme mať neukončené reštitúcie a ísť tam pozemkové úpravy robiť. Na krivde, keby sa urobila, nemôžte predsa stavať nejakú spravodlivosť. Takže aj to by som chcel vytknúť, že ukončiť prednostne. A aby ste to tlmočili aj pani Šklíbovej, šéfke fondu, aby ona tých 9 300 reštitúcií, čo má v náhradnej pôde, vy ako vláda, aby ste jej to takisto prikázali, aby prednostne v tých 168 územiach, kde sú navrhnuté pozemkové úpravy, aby ukončila vydávanie náhradných pozemkov v reštitučnom konaní. Aby ten vlastník, ktorý tu čaká 30 rokov a nemôže sa domôcť, aby povedal, že, chvalabohu, že prišli pozemkové úpravy, lebo sa pohli aj moje reštitučné nároky, pani ministerka. To by mal byť zmysel pozemkových úprav. Lebo keď sme už zvrzali ROEP-ky, a to vás chcem upozorniť, aby aj nad tým ste sa zamysleli, že máme ROEP-ky ukončené veľmi zle. A či nebude treba dať priestor aj finančný, nie iba časový, do tých území, kde idete, aby ste zrevidovali skutkový stav, lebo ROEP-ka neni sväté písmo. To je iba podklad. To neni sväté písmo, pani ministerka. To je iba podklad, ktorý mal povedať, že už nebudeme mať pozemno-knižné vložky, ale listy vlastníctva. A iďte sa opýtať na tie obce, ktoré ste navrhli do pozemkových úprav, čo vám povedia. Iďte si ich opýtať, tých ľudí. Nie starostov, nie družstevníkov, vlastníkov sa iďte opýtať a uvidíte, čo vám povedia.
A ešte jednu vec, a to je to, že myslím si, že pokiaľ neurobíme dobrú prípravu, a to, že chcete v ďalších rokoch v každom roku 30 miliónov v štátnom rozpočte alebo z iných zdrojov, dobre, beriem, a 120 území naplánovať, áno, chvályhodné. Ale chcem sa pýtať, ako je pripravený občan v tých obciach, ktorý je vlastníkom? A akú osvetu a kto tú osvetu vlastne urobí? Či to bude v náplni práce geodetov alebo našich pracovníkov pozemkových odborov, lebo keď tam nebude táto osveta, tak tam nebude nič.
A ešte jednu vec by som vás chcel poprosiť, pani ministerka, keď budete, resp. uvidíme, jak to bude po tých voľbách ďalších, ale hovorím to celému národu slovenskému, lebo celý národ to... Prosím vás, keď tam budete robiť tie pozemkové úpravy, tak láskavo tých geodetov, ktorí, neverím, že budú z tej istej obce, lebo budú to cezpoľní nejakí geodeti, aby si išli pozrieť terén, aby si išli pozrieť terén! Lebo odvodnené pozemky, ktoré v socializme boli odvodňované, životnosť týchto odvodňovačiek je 30 až 40 rokov. Teraz už tá pôda a tá voda si berie to územie späť. Už to územie neni odvodnené a vy zistíte, že máte na tom poli mokraď. V mape to neni, mapa znesie všecko. A potom zistíte, že dostanete nový stav pozemku. Ten, čo mal mokraď, bude mať suchý a ten, čo mal suchý, bude mať mokrý. No výborne. Takže láskavo tých geletov povodiť po území hoci aj dva týždne a všetkých vlastníkov, aby sme vedeli, v akom sme území. Lebo z mapy sa všecko vyčítať nedá. A môžu tam byť aj nejaké drony, ortofotomapy a, neviem, všecko možné. Idete sa pozrieť do územia a zistíte, že za dva mesiace tam nemáte alebo máte také vylomeniny, obrazne povedané, že sa vám ani nebude chcieť veriť.
Takže, pani ministerka, zhruba toto sú moje nejaké výhrady k tomuto, tá najväčšia je samozrejme k tomu, že betónujete tých, možnosť dostať sa k pozemkom tým ostatným, ktorí roky čakajú, aby sme tento spôsob akože zamietli a mohli sa k tomu dostať. Takže v druhom čítaní, pokiaľ to nebude teda z vašej strany stiahnuté alebo nejak ináč deklarované, že to má byť, tak samozrejme, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh. A myslím si, že v dobrom som mienil tieto rady, aby som vás upozornil na chyby, ktoré sa aj urobili, aj sa asi budú robiť, a nerád by som bol, aby o 10, 15, 20 rokov nadávali na poslancov Národnej rady, na ministerku, na vládu, čo to nám urobili, keď oni boli pri moci a akým spôsobom ten majetok nám skomasovali alebo neskomasovali.
Hovorím, príde to raz za 150 rokov do jedného územia, keď tam nebudú veľkí sponzori. A, občania, vyzývam vás, aby ste boli aktívni pri pozemkových úpravách. Vlastníci, buďte aktívni! Teraz, keď tam pôjdete. Nie o päť rokov, už to bude neskoro. Buďte aktívni a vaše podmienky do pozemkových úprav, ako si vy predstavujete toto územie, musia sa premietnuť cez návrhy všeobecných zásad slušného usporiadania, návrhy vyrovnania v nových pozemkoch a nového stavu, ako aj vo vykonaní projektu pozemkových úprav. Vaše podmienky, nie podmienky ani Slovenského pozemkového fondu, keď tam nemá väčšinu, ani nejakí užívatelia, ktorí vám budú diktovať, ale vy, vlastníci. My nekomasujeme užívací vzťah, ale vlastnícky vzťah. Lebo užívací vzťah komasoval socializmus, kde boli projekty pozemkových úprav. A to, pani ministerka, viete, však ste aj robili, možno na niektorých ste aj participovali a tieto sú tiež veľmi zaujímavé, by som povedal, že doklady, ktoré, vyzývam všetkých geodetov, ktorí budú robiť pozemkové úpravy, aby si našli staré súhrnné projekty pozemkových úprav, ktoré robila Štátna melioračná správa a z nich aby prevzali zrušené medze, zrušené poľné cesty, odvodňované pozemky, ktoré boli, a ďalšie, lebo tam to všecko majú. A nemusia to navrhovať nanovo. Lebo to je dedičstvo našich predkov, ktorí nám to zanechali, a socializmus nám to zlikvidoval.
Takže, vážení, v takomto duchu apel aj na projektantov a na, chcem veriť, že Komora pozemkových úprav to zvládne, hoci máme momentálne myslím, že iba 200, pani ministerka – alebo až 600? – 200 myslím, že ich máme k dispozícii. Tak dúfam, že mlaď, ktorá by na geodetických nejakých tých vysokých školách mohla vidieť nejakú perspektívu v pozemkových úpravách a svojej profesii, že nebude odrádzaná vlastnými geodetmi, že nechoď tam, lebo nemáš šancu, keď teraz sme deväť rokov nemali žiadne pozemkové úpravy. Takže v takomto duchu v dobrom mienené rady, verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Takže, pani ministerka, ďakujem, že ste ma vypočuli. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti sa chcem vyjadriť k dvom úpravám, ktoré prináša táto vládna novela zákona. A síce k tomu, že naozaj sú námietky zo strany verejnosti, najmä mladých farmárov, ktorí sa ťažko dostávajú k pôde. A presne o tom, čo hovoril aj môj predrečník, pán kolega Martin Fecko, že vlastne nájomné zmluvy k pôde majú sa ukončiť ku dňu ukončenia pozemkových úprav. Si myslím, že naozaj to môže byť problém a malo by dôjsť k nejakému ustanoveniu, ktoré teda bude chrániť samozrejme v prvom rade aj vlastnícke práva, ale aj práva toho nájomcu, ktorý tam minimálne ak hospodári na poľnohospodárskej pôde, môže mať zasiate a hospodársky rok nekončí sa z jedného dňa na druhý rok, na druhý.
Ale chcela by som sa vyjadriť ešte k jednej, jednej veci. A to vlastne k tomu usporiadavaniu, respektíve k tým jednoduchým pozemkovým úpravám, ktoré teda môžu robiť, sa vykonávať aj na podnet obce a mesta. Takto poviem. Ak by to bolo toto ustanovenie zákona pred dvadsiatimi piatimi rokmi, budem tlieskať. Ak by bolo ešte možno aj v roku 2001, keď vznikli samosprávne kraje, ešte stále by to bolo akceptovateľné. Ale dnes, kedy štát rozhajdákal pôdu, ktorá, bolo možné využiť na usporiadanie vlastníctva pozemkov ľudí, ktoré boli nezákonným, respektíve boli krivdou z minulosti a rôzne cesty alebo iné stavby boli postavené na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa táto nespravodlivosť, táto krivda pretrváva. A dnes sa tváriť, po tridsiatich rokoch, že prinášame prelomovú novelu zákona, ktorá umožní obciam a mestám zo svojich pozemkov usporiadať tieto, tieto, tento zúfalý stav, tak je už dnes neskoro. Pretože mnohé obce a mestá v súlade so zákonom o správe majetku sa iste, väčšina, predpokladám a verím, že väčšina obcí sa dobre starala o svoj majetok, ktorý má, a buď ho zveľaďovala na nejaké funkcie, ktoré má plniť, má za úlohu spravovať obec a mesto, možno pozemky predala na to, aby mohla opraviť školu, postaviť škôlku alebo novú cestu, dnes povedať obciam a mestám zo svojho majetku pozamieňajte pozemky, usporadujte, tak je to, je to nesprávny, nesprávny postup.
Cesty alebo výstavba za socializmu vznikli nie na základe nejakého samosprávneho konania obcí, všetko to boli, štát, to boli okresné národné výbory, miestne národné výbory. To bolo vlastne na základe zákona, ktorý nerešpektoval súkromné vlastníctvo. Dnes máme napríklad len v Bratislave vyčíslené, že by bolo potrebné 300 miliónov eur na to, aby sa usporiadalo vlastníctvo pod komunikáciami. Dnes komunikácie len v hlavnom meste stoja na súkromných pozemkoch. Na pozemkoch, ktoré mohli byť usporiadané zámenou za štátny majetok. Lenže štátny majetok dnes už nie je, pretože bol rozhajdákaný, bol rozpredaný aj za čias fungovania v Slovenskom pozemkovom fonde pani ministerky rôznym SMER-u blízkym developerom, ktorí momentálne majú, vlastnia pôdu, ktorá mohla slúžiť práve na takéto usporiadanie pozemkov. A nejde len o extravilán, ale ide aj o intravilán, kde sa nemôžu nariaďovať pozemkové úpravy.
Ale toto, to ustanovenie je, prišlo už, už neskoro. A dnes sa tváriť, že je to záchranou usporiadania vlastníctva pozemkov na území obcí a miest a prenechávať, dávať to teraz na ich zodpovednosť, je nesprávne. Možno to vyrieši na niektorých individuálnych prípadoch, ale naozaj paušálne teraz povedať, obce, mestá, už to riešte, už to je mimo štát, tak je to nesprávne a mám s tým problém. Nesúhlasím s tým. Nesúhlasím s tým. Ja si myslím, že je to zodpovednosť štátu. Štát spôsobil to, že vlastne za socializmu sa takýmto spôsobom fungovalo, a štát spôsobil to, že 30 rokov sa táto situácia nevyriešila. A mal by aj štát zobrať zodpovednosť za to, že sa buď nájdu finančné prostriedky, alebo pozemky, aby sa tieto krivdy napravili či v rámci pozemkových úprav alebo úhradou, finančnou, finančnou úhradou.
Ďakujem pekne.

Chcem ako komunálny poslanec v Bratislave len potvrdiť, že naozaj je to pre mňa sklamanie. Vláda mala peniaze na všelijaké darčeky, na nakupovanie doslova voličov, ale jedna veľká výzva, ktorou, ktorou je celá situácia s pozemkami a štátnymi zásahmi, alebo štátnymi možnosťami ako to napraviť, táto výzva zostala nevypočutá. Nepohlo sa ani s jedným z tých veľkých problémov, či už je to rozdrobenosť v extraviláne, alebo je to napríklad ten chaos vo vlastníckych vzťahoch v intravilánoch obcí. Preniesť náklady na obce, to jeden proces, ktorý táto vláda robí už celé roky, všetky nové nápady, ktorými si chce získať voliča, majú zaplatiť občania v miestnych daniach. To sa predsa nedá robiť do nekonečna. Teraz sú to obedy, teraz to budú pozemky. Vy sa zbavujete zodpovednosti, ktorú by ste mali niesť, vždy v prospech niekoho iného, ktorý to zaplatí, a v tomto prípade to majú byť občania cez miestne dane. Tam majú nadávať svojim primátorom, starostom na zvyšovanie daní.
Ale môžem vám povedať, že tu v Bratislave napríklad tá majetková, ten majetkový chaos, ktorý v zásade je v rozpore s ústavou, pretože majetkové práva sa de facto nenapĺňajú, nerešpektujú, tak ten si vyžaduje obrovské sumy. To nikdy Bratislava peniaze mať nebude pri súčasnom rozdeľovaní daní, aby zaplatila odovzdanie alebo výmenu pozemkov, tých za tie, ktoré sú pod verejnými priestranstvami, cestami a chodníkmi. Čiže váš problém alebo problém, ktorý tu bol, ste len odsúvali a prenechali ste ho, žiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)