53. schôdza

Milá kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok aj vizuálne.

Neviem, čo povedať, pani poslankyňa, ale v pohode. Myslím si, že by sme mali držať dôstojnosť v rokovacej sále, to obdobie papierov máme za sebou. Verím, tri roky sa to nestalo, verím, že sa to nestane. (Reakcia z pléna.) Akúkoľvek máte emóciu, zachovať poriadok v Národnej rade je dôležité a toto trhanie papiera, verím, že sa nebude opakovať. (Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa... (Reakcia z pléna.) Ešte raz, dodržujme rokovací poriadok. Mne sa naozaj nechce dostať toto rokovanie na takúto úroveň.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som začal tradičným, vážený pán minister, ale pán minister je zrejme rozrušený predchádzajúcim vystúpením. A, už sa vracia.
A ja teda len sa, ešte by som sa rád spýtal, že či naozaj nepočkáme na toho pána Fica, lebo tie zápchy v Bratislave sú strašné a on určite je niekde na ceste a rád by sa zúčastnil určite rozpravy, aj keď nie je písomne prihlásený, ale možno faktickými poznámkami aspoň, lebo teda keď bolo potrebné vyradiť z programu schôdze 60 opozičných návrhov kvôli tomu, aby sme mali dostatočný a dôstojný priestor na rokovanie o zákone roka, tak by sa patrilo, aby ten, ktorý to navrhol, bol prítomný v rokovacej sále. Tak... Nie? Tak nie, dobre. Škoda, no.
Tak k samotnému návrhu rozpočtu by som rád povedal tri veci.
Po prvé, začnem tým, že sa vrátim k tohtoročnému rozpočtu, ktorý mal byť vyrovnaný, a pred rokom k nemu pán premiér Pellegrini, ktorý na rozdiel od pána ministra financií Kamenického už bol vtedy vo funkcii, uviedol, že, citujem, „v etickej rovine sa za podstatné považuje, že sme skončili so zadlžovaním našich mladších generácií“. Nuž, neskončili sme, pán, tiež neprítomný na rokovaní o zákone roka, pán premiér, neskončili, bohužiaľ, ale čoskoro snáď skončíte vy.
Predložený návrh štátneho rozpočtu počíta s deficitom viac než 2,6 mld., vláda zadlžuje každého zamestnaného občana platiaceho štátu dane a odvody ďalšími ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) 1 000 eurami verejného dlhu. Lebo to nie sú peniaze, ktoré nám niekto dá, to sú peniaze, ktoré raz bude musieť niekto zaplatiť.
Návrh rozpočtu na rok 2020 počíta s miernym rastom ekonomiky, ako aj s rastom daňových príjmov. Je to falošné očakávanie, keďže naša ekonomika v roku 2019 značne spomaľuje a daňové príjmy sa nenapĺňajú ani len podľa predpokladov na tento rok.
Po druhé. Ešte väčší problém než samotný deficit v predloženom návrhu rozpočtu je fakt, že číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí dnes nikto, možno ani pán minister ako jeho predkladateľ. A číslam v predloženom návrhu rozpočtu neveria nielen opoziční poslanci, ale aj dôležité inštitúcie, ktoré majú k tomu čo povedať. Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť neverila ani číslam o tohtoročnom štátnom rozpočte, ktorý sa prijímal v tomto parlamente ako na papieri vyrovnaný. Ale ako vieme, skončí to - tak ako vždy - s ďalšou zaťatou sekerou a krvácajúcimi verejnými financiami, pričom túto dlhovú ranu budú musieť zaplatiť občania v budúcnosti.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Národná banka Slovenska, ktorá neverí ani číslam v tohtoročnom štátnom rozpočte, keď v minuloročnej analýze rozpočtu boli identifikované riziká v celkovej výške 0,7 % HDP, pričom ako upozorňuje Národná banka ohľadom reálneho plnenia rozpočtu na rok 2019, aktuálne sa všetky riziká napĺňajú, niektoré dokonca vo väčšej výške, ako boli identifikované. A celková bilancia rozpočtu by mala podľa scenára NBS dosiahnuť schodok 1,1 % HDP.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Najvyšší kontrolný úrad, ktorý hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2020 pesimisticky. Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, totiž podľa úradu znížia príjmy ešte viac, ako sa uvádza v návrhu. Problémom môže byť tiež krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Európska komisia, podľa ktorej nie je úplne v súlade s požadovanými pravidlami, napriek tomu ho však Európska komisia akceptovala a dala mu zelenú aj vďaka tomu opatreniu, ktoré parlament schválil včera, teda tomu kreatívnemu účtovníctvu s bankovým odvodom, ale hlavne preto, lebo rozhadzovačné a nedostatočne zodpovedné sú aj viaceré iné členské krajiny v Európskej únii, čo nie je dobrý signál do budúcnosti pre malé otvorené ekonomiky, ako Slovensko obzvlášť.
Jedenásť štátov Európskej únie predložilo rozpočty, ktoré sú podľa Komisie viac či menej v súlade s kritériami Paktu stability a rastu, pri ďalších štyroch krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko, je možnosť, že nenaplnia požadované kritériá na 100 %.
K minuloročnému rozpočtu sám premiér Pellegrini uviedol, že v zahraničnopolitickej oblasti je to odkaz partnerom v eurozóne, že si ctíme pravidlá a záleží nám na jej stabilite a prosperite. Nuž aký odkaz partnerom vysiela vláda, ktorá dáva na papier ťažko uveriteľné čísla.
Toto kreatívne rozpočtovanie pripomína kreatívne rozpočtovanie alebo kreatívne rozpočtovanie Grécka, vďaka ktorému sa dostalo do eurozóny, a vieme, ako tento príbeh neslávne dopadol, keď Grékov dobehla realita. Dávať do rozpočtu čísla, ktorým sa nedá veriť, nie je nič iné než nastupovanie na grécku cestu.
Po tretie a na záver, mnohí ekonómovia upozorňujú, že európska, ako aj svetová ekonomika s vysokou pravdepodobnosťou v budúcom roku vstúpi do recesie. To môže mať zásadný dopad aj na slovenskú ekonomiku, ktorá je vysoko otvorená a prepojená s globálnymi trhmi. Vlády SMER-u – sociálnej demokracie nepreukázali ani základnú zodpovednosť k správe verejných financií a budúcnosti Slovenskej republiky. Ani raz nedokázali vyrovnane hospodáriť, pričom zároveň umožnili organizovaným zločineckým skupinám s kontaktmi na najvyšších predstaviteľov štátu rozkrádať už aj tak deficitné verejné financie.
Vlády SMER-u pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho sa doslova vykašľali na akékoľvek ekonomické reformy. SMER brzdí ešte i reformu zdravotníctva, ktorú predkladá jeho vlastná nominantka na poste ministerky zdravotníctva. Zvyšovaním daní, odvodov a zavádzaním nových špeciálnych daní a odvodov postupne smerácke vlády dusia ekonomické prostredie, čo vedie k zníženej ochote ľudí podnikať, byť samostatne zárobkovo činnými.
Slovensko je najviac zadlžené vo svojej samostatnej histórii, navyše nad nami visí hrozba globálnej ekonomickej recesie. Slovensko je v horšej situácii z hľadiska verejných financií ako v roku 2012, keď SMER opäť získal moc. Prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré vytvorili centrálne banky v eurozóne, vlády SMER-u len zneužili na ďalšie zadlžovanie Slovenska. Slovensko je dnes v zlej ekonomickej kondícii, na čo reagovali aj ratingové agentúry zmenou výhľadu na rating krajiny. SMER zakončuje svoje vládnutie ďalším návrhom deficitného štátneho rozpočtu. Vláda, ktorá ani v super dobrých časoch nebola schopná hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, dáva sama sebe vysvedčenie svojej mimoriadnej neschopnosti.
Vlády SMER-u začali tým, že po Dzurindových vládach najprv skonzumovali efekty reforiem pravice, na ktoré neustále tak veľkohubo kydajú, a vlády SMER-u končia, verme, že definitívne končia, tým, že prejedajú slovenskú budúcnosť a nechávajú krajinu nepripravenú na meniaci sa svet. Dôsledok vládnutia a rozpočtovania kreatívneho účtovníctva SMER-u je, že nám zanecháva rozkradnutú krajinu, prejedenú budúcnosť. Ešte šťastie, že už vo februári budeme tomu môcť urobiť koniec.
Ďakujem za pozornosť.

Poslankyňa Remišová, nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Sárközy, nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Rajtár, pripraví sa pán poslanec Galek.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k rozpočtu, k tomu plánovanému na budúci rok, ako aj k tohtoročnému.
Len zopakujem po ostatných, že diera do rozpočtu na tento rok bude zrejme 1,6 mld., aj keď ministerstvo tvrdí, že menej. No nie je toto tvrdenie príliš vierohodné. Na budúci rok samotné ministerstvo, samotný minister plánuje opäť raz deficit, opäť raz dieru do rozpočtu napriek tomu, že budúci rok mal byť pôvodne rozpočet už prebytkový. Malo sa produkovať viac, ako sa spotrebuje. Toto všetko sa spláchlo do Dunaja a dnes ministerstvo hovorí, budeme hospodáriť zle aj budúci rok. Tá diera, ktorá sa plánuje na budúci rok, bude, samozrejme, v praxi oveľa, oveľa vyššia, keďže sa čaká oslabenie ekonomiky na základe oslabenia ekonomík na západ od nás a toto sa naozaj premietne, premietne na Slovensku už budúci rok.
Ten rozpočet na budúci rok nezahŕňa ani také položky očakávané, ako je kompenzácia napríklad colných podvodov. Tie colné podvody boli vo výške vyše 300 mil., spravili sme dieru nielen do slovenských, do slovenského výberu cla, ale takisto dieru do celoeurópskeho výberu cla, keďže tu boli preclievané tovary, ktoré následne putovali vo veľkých množstvách aj na Západ. To znamená, že vláda SMER-u vymyslela spôsob, ako tunelovať a vybavovať korupčné preclievanie nielen pre Slovensko, ale keďže sme súčasťou Európskej únie, tak pre celú Európsku úniu.
Ten fakt, že nemáme vyrovnaný rozpočet ani tento rok a že nebude ani budúci rok, by sa dal za určitých podmienok akceptovať. Poviem za ktorých. Dalo by sa akceptovať, ak by vláda radikálne investovala do infraštruktúry, do diaľnic, ktoré vláda Roberta Fica nedokázala dostavať, pritom im zostalo iba niekoľko úsekov, napriek tomu sa to nepodarilo. Do opráv ciest I. triedy a do zrýchľovania železníc. Zrýchľovanie železníc na 160 km za hodinu sa nedostalo ani len po Žilinu, napriek tomu, že sa na to dali čerpať eurofondy, robila to firma podobná Váhostavu, ktorá takisto nevyplatila živnostníkov a išla do reštrukturalizácie. To je príkladom toho, akým spôsobom sa tu narába so zdrojmi za vlády strany SMER.
A zrejme Robert Fico je jediný, ktorý chodí z Bratislavy do Košíc po diaľnici, a to už od roku 2010. Zrejme chodí cez Maďarskú republiku, lebo len tak sa to spraviť kontinuálne po diaľnici.
Ďalšia podmienka, za ktorú by sa dal akceptovať deficit, je radikálne zakročenie proti korupcii a radikálne opatrenia v prospech vymáhateľnosti práva. Vymáhateľnosť práva, to, že vám niekto napríklad nezaplatí, firmu dá do reštrukturalizácie, je ešte väčším problémom ako nedostatok infraštruktúry. Sťažujú sa na to zahraniční investori, sťažujú sa na to domáci živnostníci, podnikatelia a trpí na to celá ekonomika. Naozaj stav právneho systému, ktorý sa dá opraviť pritom aj bez nejakých väčších finančných inštitúcií, je v katastrofálnom, v katastrofálnom stave. A namiesto toho, aby sa urobili aspoň nejaké kroky na jeho zlepšenie, tak tu vidíme kroky, ako do posledného dychu obhajoba človeka, ako je Monika Jankovská, od ktorej do obrovskej miery tento systém závisel a stále do istej miery závisí. Monika Jankovská je reprezentant toho, prečo je tu, prečo je tu taký právny systém, aký je, prečo je plný korupcie a plný manipulácií a nevymáhateľnosti práva. Je príkladom toho, že takýto stav a takéto osoby, ktoré to spôsobujú, vláda, Pellegrini, Robert Fico obhajujú do posledného, posledného dychu.
Výsledkom všetkého je, naopak, to, že keď sa porovnáme s okolitými krajinami alebo aj so širším okolím vrátane pobaltských krajín, tak prílev zahraničných investícií bol u nás radikálne nižší ako k pomere DPH, bol aj niekoľkonásobne nižší ako napríklad už len v takom Maďarsku, nehovoriac o niektorých pobaltských krajinách, bol trojnásobne nižší za roky 2014 až 2018 ako v susednej Českej republike.
Čo to znamená? Znamená to, že tie investície, ktoré môžu produkovať vysokú pridanú hodnotu alebo aspoň nejakú pridanú hodnotu, ktorá môže byť použitá na generovanie, teda ktorá bude generovať zdroje na to, aby si ľudia sami zarábali, sami si zvyšovali životnú úroveň, tak namiesto, namiesto takéhoto procesu tu vidíme to, že nedôverujú nám v zahraničí tí, ktorí rozhodujú, kam investovať svoje peniaze, niekoľkonásobne nám dôverujú menej ako iným podobným okolitým krajinám. Keby investície pribúdali, tak potom, samozrejme, generuje to zdroje aj do sociálneho systému, keďže ľudia, keď sú zamestnaní, odvádzajú sociálne dávky, odvádzajú dane, z čoho sa potom môžu zvyšovať dôchodky a rôzne sociálne dávky na ochranu rôznych ohrozených chudobných častí obyvateľstva. Toto u nás ide opačným smerom ako čo i len v okolitých krajinách.
SMER to, čo robí, len marketingovo prerozdeľuje rôzne frčky typu obedy zadarmo a podobne zo zmenšujúceho sa koláča, zo zmenšujúcich sa zdrojov a ešte aj to kompenzuje potom narýchlo vecami, ako je bankový odvod. A keď si to teda dáme na jeden stôl vedľa seba, tak to znamená to, že niekde zaplatí obedy zadarmo alebo vlaky zadarmo, čiže do jedného vrecka dá nejaké tie frčky a z druhého vrecka potom cez zvýšené poplatky bánk tieto peniaze ľuďom potom vzápätí vyberie.
Vláda trestuhodne nevyužíva na zvyšovanie efektivity chodu štátu ani tie nástroje, ktoré už má k dispozícii. Tým nástrojom je napríklad hodnota za peniaze. Sám minister potvrdil, že projekt hodnoty za peniaze je nedostatočne využívaný napriek tomu, že by priniesol úspory na základe efektivity v hodnotách minimálne desiatok miliónov eur. Ja si dovolím tvrdiť, že keby bol naplno využívaný alebo aspoň v značne vyššej miere využívaný, tak by sa tieto sumy šplhali až do stoviek miliónov eur. Momentálne je akýsi plán v rámci hodnoty za peniaze ušetriť na IT, na chode IT systémov 10 mil. a na chode iných štátnych systémov nejakých 40 mil. Toto sú opäť len frčky usporené, potenciálne usporené, zdôrazňujem, to je iba plán alebo vízia v porovnaní s tým, keby sa tento nástroj využíval naozaj efektívne a sekal všetky tie provízie a neefektivity, ktoré v tom systéme sú. Veď na IT systémy sme dali vyše miliardu a ten výsledok je žalostný.
Eurofondy. Sám minister tvrdil a hovoril, že eurofondy, čerpanie eurofondov je na veľmi nízkej úrovni napriek tomu, že je to najlacnejší zdroj príjmov alebo najlacnejší zdroj na investície.
Nuž dôvodnom nízkeho čerpania je korupcia, to je aj to, o čom som hovoril, ktorá je reprezentovaná v právnom systéme napríklad Monikou Jankovskou.
Dôvodom tohto nízkeho čerpania je aj, sú aj neprehľadné a zložité podmienky čerpania eurofondov. Tam je plná zodpovednosť vlády a pán Kamenický ako minister sa nemôže vyhovárať na to, že on ako jeden z ix ministrov alebo členov vlády nemôže, nemá tie páky, ako donútiť ostatných, aby sa správali racionálne a nastavili to racionálne. Myslím, že aj pán Kamenický je aj podpredsedom vlády a ako podpredseda vlády má zodpovednosť (reakcia z pléna), nie je podpredsedom vlády, v každom prípade ako minister financií, tak som ho tu povýšil na chvíľku, ako, ako minister financií, ako veľmi dôležitý člen vlády, si myslím, že by mal zobrať zodpovednosť za to, akým spôsobom sa narába so zdrojmi vlády.
A takisto by sme tu mali vidieť potom Petra Pellegriniho, ktorý sa iba vznáša niekde v diaľke na nejakom marketingovom obláčiku, robí si marketing, ktorý mu dodáva medzinárodná firma, taká, na ktorú sa niektorí členovia SMER-u sťažovali, že údajne robila prevrat v Čiernej Hore, napriek tomu teda Pellegrini takýto marketing rád využíva a tvári sa, že jeho sa chod parlamentu, vlády, všetka tá korupcia alebo trebárs aj čerpanie eurofondov, alebo to zlepšenie absolútne, absolútne netýka. Som zvedavý, dokiaľ vydrží takéto bábkové marketingové pôsobenie človeka, ktorý by mal zobrať zodpovednosť za krajinu a mal by sa zodpovedať aj ostatným. Dúfam, že ho tu uvidíme rozprávať o rozpočte a ďalších dôležitých veciach, ktoré sa týkajú chodu vlády a krajiny.
Dám už len stručne príklady toho, kde eurofondy zlyhávali. Boli to tie školské eurofondy na tzv. inovácie, kde sa to muselo celé zrušiť, keďže korupcia a IT zákazky som už spomínal.
No a možno takým najväčším nekorupčným hriechom je nestavanie ciest a diaľnic z eurofondov. To keby sa bolo spravilo, tak tá diaľnica tu možno nie je do roku 2010, ale možno pár rokov by už tu bola. A ako vieme, diaľnice sú preto dôležité, lebo sa popri nich okrem iného usádzajú investori, pretože môžu ľahko a rýchlo prepravovať osoby a tovary viac na západ, keďže sme závislí na exporte na západ a keď takéto rýchle spojenia nie sú, tak tí investori zostávajú viac na západnom Slovensku, kde môžu presunúť jednoducho svoj tovar alebo ľudí veľmi, veľmi rýchlo smerom na západ alebo jedným a druhým smerom.
Daň z pridanej hodnoty. Bolo to tu už spomínané, naďalej je tam diera takmer 2 mld., každý jeden rok je tá diera takmer 2 mld., a pritom trištvrte z tejto sumy je čiastka, ktorá už bola nami všetkými do tej spoločnej kasy na daňové úrady zaplatená, už ju tam niekto dal, vyplatil, ale následne, následne bola vybratá cez podvody z DPH a la Kočner, a la Bašternák, ale aj oveľa väčšie podvody a oveľa sofistikovanejšie podvody a ešte aj podvody medzinárodného charakteru. Trištvrte z dvoch miliárd boli vybraté, pričom predtým táto daň už bola zaplatená. To znamená, zlodeji ukradli spod nosa šéfom daňových úradov, a teda ultimátne pánovi ministrovi trištvrte z dvoch miliárd. A všetci kompetentní sa prizerali a možno niektorí kompetentní tomu pomáhali. Dodnes to nie je poriadne vyšetrené, niektoré obrovské podvody.
A o colných podvodoch, za ktoré je tiež zodpovedná Finančná správa, ktorá je teda organizácia zlúčená z dvoch častí, daňové úradu a colné úrady, tak pri týchto obrovských colných podvodoch, ktoré vyšetroval OLAF z Európskej únie, nezačalo sa u nás ani len, ani len vyšetrovanie, aby sa zistilo, kto je za to zodpovedný, kto tam spolupracoval, kto to organizoval. Ani sa len neiniciovalo trestné stíhanie v tejto, v tejto veci. Zjavne ani pánovi ministrovi to nevadí, že mu miznú takého obrovské čiastky pod nosom doslova.
Bol tu, videl som tu aj ministra sociálnych vecí Jána Richtera. Jeho ministerstvo má rozpočet 2 mld. alebo vyše 2 mld. a nehovoriac o rôznych fondoch, ktoré prerozdeľuje. Napriek tejto sume Slovensko nie je ani zďaleka sociálnym štátom. Peniaze sú prerozdeľované korupčne a necielia na tie ohrozené skupiny ľudí tak, ako sú na to určené. Príkladom za všetky, aj keď takých príkladov by sa dali menovať stovky až tisíce, je Penzión Šteffi, prevádzkovaný členkou SMER-u, to je príznačné, a Tomanovej bývalou kolegyňou Štěpánkou Mádlovou. Namiesto starostlivosti o seniorov sa z tohto penziónu stal dom hrôzy, kde sa seniori boja o svoj život a majetok, kde im boli prevádzané byty, ktoré vlastnili, a následne ešte aj výťažok z týchto bytov bol vypumpovaný preč z ich účtov prevádzkovateľkou tohto zariadenia.
Ministerstvo pritom vyplatilo tomuto zariadeniu za posledné roky takmer trištvrte milióna eur. To znamená, my sme bohatá krajina, len sme zle spravovaná. Tie peniaze sú, len sú prerozdelené tam, kde absolútne prerozdelené nemajú byť, sú prerozdelené ľuďom, ktorí boli dokonca za podobnú činnosť trestne stíhaní a odsúdení v minulosti. Minister Richter tento problém kompletne ignoruje, má zopár kontrolórov na 800 zariadení, ktorí absolútne nedokážu urobiť kontrolu. Ak sa aj spraví kontrola týchto zariadení, následne sa nedeje vonkoncom nič. A v prípade napríklad tohto domu hrôzy, kde tie zistenia boli hrôzostrašné, tak ministerstvo iba začalo nejaké správne konanie s možnou budúcou pokutou 2-tisíc eur. Tak vyplatilo trištvrte milióna. Dejú sa tam hrôzostrašné veci a jediné opatrenie ministerstva je začatie, ani neukončenie, začatie akéhosi správneho konania s možnou sankciou 2-tisíc eur, čo je absolútne smiešne. Je to doslova, ako keby sa minister Richter rehotal na tom, ako, ako funguje sociálny systém.
Polícia pritom začala niekoľko veľmi závažných trestných stíhaní v tejto veci a napriek tomu, že aj polícia zistila mnohé závažné skutočnosti, stíha ich aktívne, tak minister sa opäť len a len prizerá a vyzerá, že je mu to úplne jedno, resp. chráni smeráckeho nášho človeka, ktorý takýto dom hrôzy prevádzkuje.
Ak by som teda zhrnul tento prejav o rozpočte, rozpočet, ktorý pripravil minister Kamenický, nepripravuje Slovensko na spomalenie ekonomiky, ktoré určite príde. To znamená, že tento rozpočet bude musieť byť priebežne upravovaný počas ďalšieho roka, lebo tie realistické prognózy sú s oveľa, oveľa vyšším deficitom. Budú sa narýchlo plátať diery, budú sa narýchlo hľadať rôzne ad hoc úspory, kde sa čo dá ušetriť, kde sa čo dá nejakým spôsobom nevyplatiť a podobne. Toto budeme vidieť budúci rok. Rozpočet nijako nepomáha ľuďom, ani pracujúcim ľuďom s nízkymi príjmami. Nepomáha ľuďom ohrozených chudobou, ľuďom, ktorí prídu v čase oslabovania ekonomiky o svoje pracovné miesta. Na toto rozpočet vôbec nepamätá a nie je na to pripravený.
Opäť zdôrazním, že bol by akceptovateľný aj deficitný rozpočet, ak by to bolo naozaj vyvážené dobrými opatreniami na dlhodobé generovanie zdrojov, z ktorých sa dá následne čerpať, teda či už ľudia si priamo vedia zarobiť na svoju životnú úroveň, alebo tieto zdroje sa dajú čerpať na prevádzku dobrého sociálneho systému. Nie je to tak. Vláda len prejedá zvyšky minulej prosperity a hlasno pritom mľaská.
Chcem požiadať pána ministra, aby takýto rozpočet prerobil a spravil ho realistickým, aby aspoň čiastočne pripravil Slovensko na to, čo ho budúci rok čaká.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Baránik a poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo. No, kolega Rajtár, veľmi dobré vystúpenie, kde si poukázal správne na to, že kde nám peniaze odtekajú z rozpočtu.
Len som ťa chcel upozorniť na to, že v podstate si hovoril to isté ako ja kedysi, a to je to, že pán minister v podstate spolupracuje s tou organizovanou skupinou, ktorá ten náš rozpočet vyciciava.
A keď som ja o tom hovoril predchodcovi pána ministra, že tam má organizovanú skupinu a že on je jej členom, tak dôsledok bol, že pán minister Kažimír prostredníctvom advokáta pána Kočnera na mňa podal žalobu. Tak som ťa chcel upozorniť, že možnože aj ty môžeš od advokáta pána Kočnera očakávať žalobu, že si vlastne poukázal na to, že pán minister financií aj niektorí iní ministri možnože sú členovia organizovanej skupiny, ktorá vyciciava náš rozpočet. Tak si treba na to dávať pozor.

Pán poslanec Ivan.

Ja by som chcel doplniť kolegu Joža Rajtára, že keď hovoril o tých investíciách, zrovna mi padol do oka, informácia o tom, koľko má Česká republika vyhradených peňazí v Štátnom fonde dopravnej infraštruktúry na budúci rok. Je to 93 mld. českých korún, čo je v prepočte 3,7 mld. eur na budúci rok na cesty a železnice.
Pozrel som sa, koľko máme v rozpočte Slovenskej republiky na budúci rok. Tak na železnice približne 20 mil., na cesty financované zo štátneho rozpočtu máme v kapitole komplet na cesty 300 mil., ale keď odpočítame platby za rýchlostnú cestu R1, projekt PPP 125 mil. a už rezervovaných 22 mil. na obchvat Bratislavy, tak ostalo nám 150 mil.; 150 plus 20 a ešte keď pripočítam eurofondy 105 mil., ktoré sú plánované na budúci rok, tak to máme 250 mil. proti 3,7 mld. Potom sa nečudujme, ako to u nás vyzerá s infraštruktúrou, príjmom alebo prílevom kapitálu, investorov a tak ďalej a tak ďalej, rozvoju ekonomiky o tom, že ministerstvo dopravy v tomto prípade absolútne ignoruje inštitút hodnoty a Útvar hodnoty za peniaze je už známa vec a v podstate verejná.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek.