53. schôdza

Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja vystúpim len veľmi krátko, pretože myslím si, že tú úlohu, aby zhodnotili rozpočet, zvládli kolegovia predo mnou výborne. Ale ja nemôžem, nemôžem vynechať tradične témy, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sa týkajú teda ministerstva práce a kde treba niekedy poukázať na niektoré tie konkrétne kroky, ktoré potom z takto nastaveného rozpočtu vyplývajú.
V prvom rade si treba povedať, že už teraz sa objavilo za posledné obdobie niekoľko, niekoľko projektov, kde sa peniaze stratili, a to sú napríklad kauza služobných bytov, mýto cez SkyToll alebo nákupy na ministerstve obrany. To sú tie, tie zdroje, ktoré nám uchádzajú.
Na druhej strane tu máme niekoľko, niekoľko položiek, kde sa, kde sa peniaze vyberajú, ale nekončia na príslušných miestach, a to v tomto prípade je napríklad odvod pri nezamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím. Vyberá sa, platí sa, stále tie štatistiky sú veľmi slabé, nie, nedostávajú sa na miesta, kde by boli potrebné. Rovnako sú to pokuty na základe stavebného zákona, ktorý, ktoré proste nie sú oddelené. Ja, samozrejme, narážam predovšetkým na to, že či sa udeľujú, alebo sa neudeľujú za, za nedodržanie podmienok bezbariérovosti alebo v podstate ich nemáme nastavené ešte základné. Takže sú? Nie sú. Všetci sa tvária, že sú. Nie sú. Toto sú prostriedky, ktoré by sa dali efektívne využívať. Úplne sú to možno také smiešne, smiešne položky, ale, ale, áno, mali sme tu aj to parkovanie na vyhradených parkovacích miestach. Kontroluje sa? Keď sa opýtate na ministerstve vnútra, tak vám žiadnu štatistiku nedajú. To znamená, znovu, máme tu nejaké opatrenia, ktoré, sa tvárime, že máme, z ktorých sa prostriedky vyberajú, ale tie prostriedky sa niekde strácajú. Nie sú nijako zadefinované, informácie o nich nemáme. Toto sú také tie drobné detaily, ktoré treba riešiť.
Ja som už v minulosti hovorila o tom, že, že vlastne to hovorím už hádam štvrtýkrát, ako som tu, že v Čechách majú vládny program na odstraňovanie bariér, kde sa, kde majú aspoň nejaký rozpočet. My nemáme zadefinovaný žiadny konkrétny rozpočet na odstraňovanie bariér. Všetko sa to stráca pod jednotlivými položkami. Všetko sa to stráca pod jednotlivými kapitolami. Nemáme žiadny, žiadny nejaký prehľad o tom, ako to vyzerá.
A už som neraz upozorňovala na to, že my tu máme naozaj kolabujúci systém v školstve aj z pohľadu bariér, pretože stále to nemáme nijakým spôsobom systémovo doriešené a treba to finančne zastrešovať. Jednoducho nemôžeme to nehať na to, na tom, aby, aby si prostriedky na debariérizácie zabezpečovali riaditelia škôl. Oni sú tam úplne za iným účelom. To isté platí pri zdravotníckych zariadeniach, pri nemocniciach. Nemôžeme to nehávať len na samotné nemocnice, pretože to sú, toto sú, toto sú prostriedky, ktoré by sa mali nájsť v štáte systémovo. Netvrdím, že sa dajú, že sa musia nájsť všetky naraz. Treba urobiť postupné kroky, aby sa to dostalo všade, aby sa, aby sa naozaj tie kroky robili podľa toho, aby, aby sa, aby sa k nim dostali, aby k nim mali prístup všetci na rovnakom základe.
A tak sa znovu pýtam, lebo som sa pýtala ministra pána Kažimíra, že kedy sa tu nájde aspoň prvý milión na to, aby sa na rok našlo na debariérizáciu alebo minimálne kedy sa to dá, kedy, kedy to uvidíme ako, ako nejakú súhrnnú správu, pretože, pretože aj toto je problém.
Ja napríklad vnímam, máme tu Národný program rozvoja životných podmienok pre ľudí so zdravotným postihnutím na ministerstve práce, ale tento program nemá žiadny rozpočet. Ako je možné, že my tu máme program, ktorý v podstate nemá žiadny rozpočet? Toto by malo byť tiež súčasťou rozpočtov, že ak my vyhlásime nejaký národný program na hocijakú tému, môže to byť, máme tu Národný program duševného zdravia napríklad, máme tu, neviem, Národný program reforiem, ako to je zabezpečené všetko? Toto by sme mali mať prehľadne zastrešené aj z pohľadu financií. Ak my budeme robiť národné programy len na papieri, ak my budeme len dávať vízie bez toho, aby to bolo podložené aj položkami rozpočtu, my sa nikdy nedopracujeme nikam.
Takže ja apelujem aj na túto stránku veci, aby, aby sme aj, aj takéto čiastkové veci dokázali nájsť, lebo ja sa už prácne snažím dlhodobo na niektoré odpovede (otázky, pozn. red.) nájsť odpoveď a nenachádzam ju. Tak keď, keď mám pocit, že mali by sme mať v tom prístup všetci a jednoducho. A potom sa nám nestane, že tu budeme mať také príbehy ľudí, že niekto má, musí dávať doplatky na, na lieky a vypadáva zo systému, systém mu nevie pomôcť, pretože budeme mať vytvorenú nejakú rezervu aj na takýto účel a ten človek bude vedieť, kde sa má obrátiť, a budeme, budeme vedieť nakoniec riešiť aj tie dôchodky, ktoré, ktoré sa nám budú z roka na rok zvyšovať. Ten počet ľudí, ktorí sú odkázaní, nám pribúda, tá, tá prognóza nie je veľmi pozitívna a my pokiaľ nenastavíme náš systém na udržateľnosť a pokiaľ sa nebudeme venovať aj takýmto krokom, tak sa nikdy nikam nedostaneme a tento systém nám skolabuje.
Tak to je odo mňa všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pozdravujem všetkých pätnásť kolegov, ktorých tu môže byť, a z toho štyroch koaličných? Šiestich? To bude tým, jak ich strašne zaujíma rozpočet, preto sme museli odložiť, alebo ani nie odložiť, museli sme zrušiť rokovanie o všetkých opozičných návrhoch zákonov. Pán predkladateľ, pán poslanec z poslednej lavice Robert Fico tu ani neni napriek tomu, že teda prejavil obrovský záujem, až taký, že zrušil všetky opozičné návrhy zákonov. Ale nevadí, veď teda budeme dúfať, že to možno niekde sleduje, resp. si to pozrie, keď ho to tak veľmi prudko zaujímalo.
Mala som pripravené čísla, ale dnes som ich tu počula, musím pochváliť svojich kolegov, hlavne Mariána Viskupiča, Eda Hegera, teraz tu nie je, ale snáď počuje, myslím si, že to dokonale vystihli, 1,5 mld. sú, je upozornenie Národnej banky, vášho bývalého kolegu pán Kažimíra, že je nezrovnalosť v rozpočte, že o toľkoto viacej nás môže hospodárenie s vašimi opatreniami stáť v ďalšom roku. 1,5 mld. tam nie je priznaných. Je to klamstvo. 1,5 mld. je 550 euro na každú pracujúcu osobu, pretože nikto iný to nezaplatí, ak k tomu príde, budú to pracujúce osoby, 550 euro každá pracujúca osoba zaplatí, aby sa poskladali na tento dlh, ktorý, ktorý v podstate v tomto rozpočte tajíte, na čom sa zhodujú viacerí odborníci.
Preto mi dovoľte, pán minister, vám ukázať, čo si váš rozpočet zaslúži. (Rečníčka roztrhala papiere a hodila ich na zem.) Asi takto moje vyjadrenie k vášmu rozpočtu. Toto je jeho hodnota, toto je jeho cena, toto je výsledok vašej práce.
Čo sa týka zdravotníctva, pretože to je teda moja parketa...
Nebojte sa, ja to, samozrejme, upracem, nenechám tu ten bordel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ja vás musím aj tak prerušiť. Máme nejaké pravidlá v Národnej rade. Vyzývam vás na zachovanie poriadku v sále, prerušujem a skúste, aby sme to dali do poriadku, dobre, aby som vám nemusel odňať slovo. Potom môžte pokračovať.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Pozbieram. A môžme pokračovať?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Zatiaľ by som od vás chcel, aby ste to pozbierala.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Ďakujem pekne. A potom by som chcela, aby ste chceli aj od ministrov, aby neklamali. Bolo by to rovnako účinné. (Rečníčka zbiera roztrhnuté papiere, ktoré hodila pred rečnícky pult. Po ich pozbieraní ich zámerne položila na lavicu predsedajúceho.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Len toto som myslel, že 3 roky už je za nami, takéto správanie.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem, že môžem pokračovať. Nečudujem sa, že vás ten bordel vyrušil. Mňa by to vyrušovalo tiež, ale oveľa viac ma vyrušujú klamstvá v rozpočte. Oveľa viac.
Tak sa ospravedlňujem a pokračujem teda s časťou zdravotníctva, ktorá v rozpočte je zahrnutá.
No, čo sa týka zdravotníckeho rozpočtu, poisťovne budú mať k dispozícii 5,418 mld., je to o 181 mil. viac ako v podstate očakávaná skutočnosť na tento rok. Je to rast 3,45 %, a teda menej než predpokladaný rast HDP. Toto je nešťastné a v podstate to znamená, že to zabetónuje zlý stav. Ďalej budeme mať plesnivé nemocnice, ďalej budeme čakať v ambulanciách, čakať na operácie, ďalej budeme musieť uplácať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sme sa dostali k zdravotnej starostlivosti, bude sa prehlbovať nedostatok personálu a katastrofálny stav zdravotníctva. Za toto všetko zaplatia pracujúci občania v priemere 1 826 eur, za ekonomicky neaktívnych zaplatia tí istí pracujúci občania cez odvody a dane, resp. cez odvody v tomto prípade, 400 eur.
Tým chcem povedať, že štát opäť historicky znížil platby za poistencov štátu, dal o 33 mil. eur menej ako tento rok, čo je už úplná drzosť, lebo je to práve štát, ktorý má v rukách celú legislatívu. Pri vláde je 12 rokov SMER a výsledok je taký, že sestrička v Lidli zarobí viacej, ako keď sa stará o ľudí. A na toto absolútne nemá problém SMER stále uberať. Bolo by načase dať tým ľuďom, ktorí robia v zdravotníctve, viac peňazí, pretože ak ste si nevšimli, pán minister, o nás sa už nemá kto starať a o naše deti sa už vôbec nebude mať kto starať.
Pri nezmenených politikách - inflácia, starnutie obyvateľstva, platový automat lekárov, mzdy ostatných zdravotníckych pracovníkov a tak ďalej - sa ráta s nárastom 232 mil. Upozorňujem, že teda bude o 181 mil. viac. Len tento základ je 232 mil., z toho 144 mil. sú len, len zákonom dané mzdy. Žiadne, že navyše, že robíš viac, lepšie sa staráš, pacient je s tebou spokojný. Nič, žiadne odmeny navyše. Základ, o ktorom hovorí zákon. To je všetko. Nikto nedostane v zdravotníctve nič navyše a toto bude stáť 144, dokopy všetko sa ráta 232 mil.
Ak zarátame zmenené politiky, to znamená všetky tie veci, ktoré sme tu schválili, drvivú väčšinu z nich nie my práve preto, že si uvedomujeme, aký je stav, ale napríklad exekúcie, ukončenie exekúcií, nový typ záchraniek, bude rast cezhranične poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale okrem toho bude aj treba zafinancovať dlhodobku, dofinancovanie nemocníc a ambulancií, lieky na zriedkavé ochorenie, nové lieky v kategorizáciách, toto všetko dokopy bude stáť až 400 mil. eur.
Rozpočet teda počíta aj s úsporami, tie sú vo výške 148 mil., sú však, jemne povedané, nerealistické, čo ukazuje aj minulé roky, napriek tomu, že myslím si, že ministerstvo zdravotníctva najlepšie reflektuje na projekty, ako je hodnota za peniaze, naozaj sa snaží, myslím si, že bolo tu aj vyzdvihnuté, že jediná tá zdravotnícka časť obsahuje aj tie reálne budúce stavy, tie zmenené politiky, napriek tomu mám veľkú obavu, že sú tieto peniaze, ktoré sú zdravotníctvu poskytnuté, opakujem, zabetónujú šialene zlý stav a budú ho tým pádom ešte prehlbovať.
A navyše nie je tam ani euro na to, čo treba urobiť. Treba riešiť stratifikáciu alebo reformu nemocníc, reformu ambulantnej siete. Keď si niekto myslí, že to nič nebude stáť, tak to nie je pravda. Tam treba sťahovať oddelenia, vybavovať ich, motivovať lekárov a zdravotníckych pracovníkov, aby sme ich nechytili pod krk a nepresunuli, ale aby sa oni presunúť chceli, pretože sa im to aj finančne oplatí, pretože už konečne budú môcť žiť ako ľudia. Nie ako sociálne odkázaní.
Treba pracovať na DRG, konečne ho dokončiť, aby sme mali normálne financovanie zdravotníckych zariadení. Riešiť personálnu krízu, to znamená zvyšovať platy. My sa tu môžme tváriť, zvyšovať platy treba. My potrebujeme personál, o nás sa nemá kto starať. Naše sestričky sa starajú o 30 ľudí, kým niekde za hranicami o 6. A potom keď urobia chybu, tak ich ženieme pred súd. Treba to riešiť.
Treba riešiť návštevy doma pacientov, dlhodobú starostlivosť. Treba postaviť národnú nemocnicu, 30 rokov ju staviame. Haló, kde je v rozpočte? Kde sú peniaze na Rázsochy? Zmizli? Veď sa s nimi predsa ráta 30 rokov. Nenájdete ich, tam treba HTA agentúru. Agentúru, ktorá vyhodnocuje každú jednu investíciu do zdravotníctva a v podstate efektivitu vynakladaných peňazí. Agentúru, ktorá rozhodne, či sa viac oplatí dať niekomu 100 euro na narodenie dieťaťa alebo radšej 100 euro zvýšiť tej sestričke plat a vyhodnotiť, čo je efektívnejšie, pretože my tých peňazí nemáme nekonečno, máme ich obmedzené zdroje a treba sa veľmi, veľmi prísne rozhodovať o tom, akým smerom ich použiť.
To sú len úplne že základné body toho, čo treba spraviť. S ničím z tohto rozpočet neráta. Je to zdrap papiera, je to znôžka klamstiev, ktorá na konci bude stáť každého jedného pracujúceho občana 550 eur minimálne na zdravotníctvo, lepšieho zdravotníctva sa nedočkajú. A ako som počula kolegov, nemôžu pri tomto rozpočte rátať ani s lepším školstvom, lepšou dopravou a akýmkoľvek iným sektorom, ktorý je dôležitý.
Takže nemôžem ani poďakovať, môžem povedať, že nie som ani prekvapená, som sklamaná, je to vizitka SMER-u a bola by som rada, keby to občania vo voľbách ocenili tak, ako si SMER zaslúži.
Ďakujem.

Milá kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok aj vizuálne.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som začal tradičným, vážený pán minister, ale pán minister je zrejme rozrušený predchádzajúcim vystúpením. A, už sa vracia.
A ja teda len sa, ešte by som sa rád spýtal, že či naozaj nepočkáme na toho pána Fica, lebo tie zápchy v Bratislave sú strašné a on určite je niekde na ceste a rád by sa zúčastnil určite rozpravy, aj keď nie je písomne prihlásený, ale možno faktickými poznámkami aspoň, lebo teda keď bolo potrebné vyradiť z programu schôdze 60 opozičných návrhov kvôli tomu, aby sme mali dostatočný a dôstojný priestor na rokovanie o zákone roka, tak by sa patrilo, aby ten, ktorý to navrhol, bol prítomný v rokovacej sále. Tak... Nie? Tak nie, dobre. Škoda, no.
Tak k samotnému návrhu rozpočtu by som rád povedal tri veci.
Po prvé, začnem tým, že sa vrátim k tohtoročnému rozpočtu, ktorý mal byť vyrovnaný, a pred rokom k nemu pán premiér Pellegrini, ktorý na rozdiel od pána ministra financií Kamenického už bol vtedy vo funkcii, uviedol, že, citujem, „v etickej rovine sa za podstatné považuje, že sme skončili so zadlžovaním našich mladších generácií“. Nuž, neskončili sme, pán, tiež neprítomný na rokovaní o zákone roka, pán premiér, neskončili, bohužiaľ, ale čoskoro snáď skončíte vy.
Predložený návrh štátneho rozpočtu počíta s deficitom viac než 2,6 mld., vláda zadlžuje každého zamestnaného občana platiaceho štátu dane a odvody ďalšími ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) 1 000 eurami verejného dlhu. Lebo to nie sú peniaze, ktoré nám niekto dá, to sú peniaze, ktoré raz bude musieť niekto zaplatiť.
Návrh rozpočtu na rok 2020 počíta s miernym rastom ekonomiky, ako aj s rastom daňových príjmov. Je to falošné očakávanie, keďže naša ekonomika v roku 2019 značne spomaľuje a daňové príjmy sa nenapĺňajú ani len podľa predpokladov na tento rok.
Po druhé. Ešte väčší problém než samotný deficit v predloženom návrhu rozpočtu je fakt, že číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí dnes nikto, možno ani pán minister ako jeho predkladateľ. A číslam v predloženom návrhu rozpočtu neveria nielen opoziční poslanci, ale aj dôležité inštitúcie, ktoré majú k tomu čo povedať. Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť neverila ani číslam o tohtoročnom štátnom rozpočte, ktorý sa prijímal v tomto parlamente ako na papieri vyrovnaný. Ale ako vieme, skončí to - tak ako vždy - s ďalšou zaťatou sekerou a krvácajúcimi verejnými financiami, pričom túto dlhovú ranu budú musieť zaplatiť občania v budúcnosti.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Národná banka Slovenska, ktorá neverí ani číslam v tohtoročnom štátnom rozpočte, keď v minuloročnej analýze rozpočtu boli identifikované riziká v celkovej výške 0,7 % HDP, pričom ako upozorňuje Národná banka ohľadom reálneho plnenia rozpočtu na rok 2019, aktuálne sa všetky riziká napĺňajú, niektoré dokonca vo väčšej výške, ako boli identifikované. A celková bilancia rozpočtu by mala podľa scenára NBS dosiahnuť schodok 1,1 % HDP.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Najvyšší kontrolný úrad, ktorý hodnotí návrh štátneho rozpočtu na rok 2020 pesimisticky. Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, totiž podľa úradu znížia príjmy ešte viac, ako sa uvádza v návrhu. Problémom môže byť tiež krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu.
Číslam v predloženom návrhu rozpočtu neverí ani Európska komisia, podľa ktorej nie je úplne v súlade s požadovanými pravidlami, napriek tomu ho však Európska komisia akceptovala a dala mu zelenú aj vďaka tomu opatreniu, ktoré parlament schválil včera, teda tomu kreatívnemu účtovníctvu s bankovým odvodom, ale hlavne preto, lebo rozhadzovačné a nedostatočne zodpovedné sú aj viaceré iné členské krajiny v Európskej únii, čo nie je dobrý signál do budúcnosti pre malé otvorené ekonomiky, ako Slovensko obzvlášť.
Jedenásť štátov Európskej únie predložilo rozpočty, ktoré sú podľa Komisie viac či menej v súlade s kritériami Paktu stability a rastu, pri ďalších štyroch krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko, je možnosť, že nenaplnia požadované kritériá na 100 %.
K minuloročnému rozpočtu sám premiér Pellegrini uviedol, že v zahraničnopolitickej oblasti je to odkaz partnerom v eurozóne, že si ctíme pravidlá a záleží nám na jej stabilite a prosperite. Nuž aký odkaz partnerom vysiela vláda, ktorá dáva na papier ťažko uveriteľné čísla.
Toto kreatívne rozpočtovanie pripomína kreatívne rozpočtovanie alebo kreatívne rozpočtovanie Grécka, vďaka ktorému sa dostalo do eurozóny, a vieme, ako tento príbeh neslávne dopadol, keď Grékov dobehla realita. Dávať do rozpočtu čísla, ktorým sa nedá veriť, nie je nič iné než nastupovanie na grécku cestu.
Po tretie a na záver, mnohí ekonómovia upozorňujú, že európska, ako aj svetová ekonomika s vysokou pravdepodobnosťou v budúcom roku vstúpi do recesie. To môže mať zásadný dopad aj na slovenskú ekonomiku, ktorá je vysoko otvorená a prepojená s globálnymi trhmi. Vlády SMER-u – sociálnej demokracie nepreukázali ani základnú zodpovednosť k správe verejných financií a budúcnosti Slovenskej republiky. Ani raz nedokázali vyrovnane hospodáriť, pričom zároveň umožnili organizovaným zločineckým skupinám s kontaktmi na najvyšších predstaviteľov štátu rozkrádať už aj tak deficitné verejné financie.
Vlády SMER-u pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho sa doslova vykašľali na akékoľvek ekonomické reformy. SMER brzdí ešte i reformu zdravotníctva, ktorú predkladá jeho vlastná nominantka na poste ministerky zdravotníctva. Zvyšovaním daní, odvodov a zavádzaním nových špeciálnych daní a odvodov postupne smerácke vlády dusia ekonomické prostredie, čo vedie k zníženej ochote ľudí podnikať, byť samostatne zárobkovo činnými.
Slovensko je najviac zadlžené vo svojej samostatnej histórii, navyše nad nami visí hrozba globálnej ekonomickej recesie. Slovensko je v horšej situácii z hľadiska verejných financií ako v roku 2012, keď SMER opäť získal moc. Prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré vytvorili centrálne banky v eurozóne, vlády SMER-u len zneužili na ďalšie zadlžovanie Slovenska. Slovensko je dnes v zlej ekonomickej kondícii, na čo reagovali aj ratingové agentúry zmenou výhľadu na rating krajiny. SMER zakončuje svoje vládnutie ďalším návrhom deficitného štátneho rozpočtu. Vláda, ktorá ani v super dobrých časoch nebola schopná hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, dáva sama sebe vysvedčenie svojej mimoriadnej neschopnosti.
Vlády SMER-u začali tým, že po Dzurindových vládach najprv skonzumovali efekty reforiem pravice, na ktoré neustále tak veľkohubo kydajú, a vlády SMER-u končia, verme, že definitívne končia, tým, že prejedajú slovenskú budúcnosť a nechávajú krajinu nepripravenú na meniaci sa svet. Dôsledok vládnutia a rozpočtovania kreatívneho účtovníctva SMER-u je, že nám zanecháva rozkradnutú krajinu, prejedenú budúcnosť. Ešte šťastie, že už vo februári budeme tomu môcť urobiť koniec.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k rozpočtu, k tomu plánovanému na budúci rok, ako aj k tohtoročnému.
Len zopakujem po ostatných, že diera do rozpočtu na tento rok bude zrejme 1,6 mld., aj keď ministerstvo tvrdí, že menej. No nie je toto tvrdenie príliš vierohodné. Na budúci rok samotné ministerstvo, samotný minister plánuje opäť raz deficit, opäť raz dieru do rozpočtu napriek tomu, že budúci rok mal byť pôvodne rozpočet už prebytkový. Malo sa produkovať viac, ako sa spotrebuje. Toto všetko sa spláchlo do Dunaja a dnes ministerstvo hovorí, budeme hospodáriť zle aj budúci rok. Tá diera, ktorá sa plánuje na budúci rok, bude, samozrejme, v praxi oveľa, oveľa vyššia, keďže sa čaká oslabenie ekonomiky na základe oslabenia ekonomík na západ od nás a toto sa naozaj premietne, premietne na Slovensku už budúci rok.
Ten rozpočet na budúci rok nezahŕňa ani také položky očakávané, ako je kompenzácia napríklad colných podvodov. Tie colné podvody boli vo výške vyše 300 mil., spravili sme dieru nielen do slovenských, do slovenského výberu cla, ale takisto dieru do celoeurópskeho výberu cla, keďže tu boli preclievané tovary, ktoré následne putovali vo veľkých množstvách aj na Západ. To znamená, že vláda SMER-u vymyslela spôsob, ako tunelovať a vybavovať korupčné preclievanie nielen pre Slovensko, ale keďže sme súčasťou Európskej únie, tak pre celú Európsku úniu.
Ten fakt, že nemáme vyrovnaný rozpočet ani tento rok a že nebude ani budúci rok, by sa dal za určitých podmienok akceptovať. Poviem za ktorých. Dalo by sa akceptovať, ak by vláda radikálne investovala do infraštruktúry, do diaľnic, ktoré vláda Roberta Fica nedokázala dostavať, pritom im zostalo iba niekoľko úsekov, napriek tomu sa to nepodarilo. Do opráv ciest I. triedy a do zrýchľovania železníc. Zrýchľovanie železníc na 160 km za hodinu sa nedostalo ani len po Žilinu, napriek tomu, že sa na to dali čerpať eurofondy, robila to firma podobná Váhostavu, ktorá takisto nevyplatila živnostníkov a išla do reštrukturalizácie. To je príkladom toho, akým spôsobom sa tu narába so zdrojmi za vlády strany SMER.
A zrejme Robert Fico je jediný, ktorý chodí z Bratislavy do Košíc po diaľnici, a to už od roku 2010. Zrejme chodí cez Maďarskú republiku, lebo len tak sa to spraviť kontinuálne po diaľnici.
Ďalšia podmienka, za ktorú by sa dal akceptovať deficit, je radikálne zakročenie proti korupcii a radikálne opatrenia v prospech vymáhateľnosti práva. Vymáhateľnosť práva, to, že vám niekto napríklad nezaplatí, firmu dá do reštrukturalizácie, je ešte väčším problémom ako nedostatok infraštruktúry. Sťažujú sa na to zahraniční investori, sťažujú sa na to domáci živnostníci, podnikatelia a trpí na to celá ekonomika. Naozaj stav právneho systému, ktorý sa dá opraviť pritom aj bez nejakých väčších finančných inštitúcií, je v katastrofálnom, v katastrofálnom stave. A namiesto toho, aby sa urobili aspoň nejaké kroky na jeho zlepšenie, tak tu vidíme kroky, ako do posledného dychu obhajoba človeka, ako je Monika Jankovská, od ktorej do obrovskej miery tento systém závisel a stále do istej miery závisí. Monika Jankovská je reprezentant toho, prečo je tu, prečo je tu taký právny systém, aký je, prečo je plný korupcie a plný manipulácií a nevymáhateľnosti práva. Je príkladom toho, že takýto stav a takéto osoby, ktoré to spôsobujú, vláda, Pellegrini, Robert Fico obhajujú do posledného, posledného dychu.
Výsledkom všetkého je, naopak, to, že keď sa porovnáme s okolitými krajinami alebo aj so širším okolím vrátane pobaltských krajín, tak prílev zahraničných investícií bol u nás radikálne nižší ako k pomere DPH, bol aj niekoľkonásobne nižší ako napríklad už len v takom Maďarsku, nehovoriac o niektorých pobaltských krajinách, bol trojnásobne nižší za roky 2014 až 2018 ako v susednej Českej republike.
Čo to znamená? Znamená to, že tie investície, ktoré môžu produkovať vysokú pridanú hodnotu alebo aspoň nejakú pridanú hodnotu, ktorá môže byť použitá na generovanie, teda ktorá bude generovať zdroje na to, aby si ľudia sami zarábali, sami si zvyšovali životnú úroveň, tak namiesto, namiesto takéhoto procesu tu vidíme to, že nedôverujú nám v zahraničí tí, ktorí rozhodujú, kam investovať svoje peniaze, niekoľkonásobne nám dôverujú menej ako iným podobným okolitým krajinám. Keby investície pribúdali, tak potom, samozrejme, generuje to zdroje aj do sociálneho systému, keďže ľudia, keď sú zamestnaní, odvádzajú sociálne dávky, odvádzajú dane, z čoho sa potom môžu zvyšovať dôchodky a rôzne sociálne dávky na ochranu rôznych ohrozených chudobných častí obyvateľstva. Toto u nás ide opačným smerom ako čo i len v okolitých krajinách.
SMER to, čo robí, len marketingovo prerozdeľuje rôzne frčky typu obedy zadarmo a podobne zo zmenšujúceho sa koláča, zo zmenšujúcich sa zdrojov a ešte aj to kompenzuje potom narýchlo vecami, ako je bankový odvod. A keď si to teda dáme na jeden stôl vedľa seba, tak to znamená to, že niekde zaplatí obedy zadarmo alebo vlaky zadarmo, čiže do jedného vrecka dá nejaké tie frčky a z druhého vrecka potom cez zvýšené poplatky bánk tieto peniaze ľuďom potom vzápätí vyberie.
Vláda trestuhodne nevyužíva na zvyšovanie efektivity chodu štátu ani tie nástroje, ktoré už má k dispozícii. Tým nástrojom je napríklad hodnota za peniaze. Sám minister potvrdil, že projekt hodnoty za peniaze je nedostatočne využívaný napriek tomu, že by priniesol úspory na základe efektivity v hodnotách minimálne desiatok miliónov eur. Ja si dovolím tvrdiť, že keby bol naplno využívaný alebo aspoň v značne vyššej miere využívaný, tak by sa tieto sumy šplhali až do stoviek miliónov eur. Momentálne je akýsi plán v rámci hodnoty za peniaze ušetriť na IT, na chode IT systémov 10 mil. a na chode iných štátnych systémov nejakých 40 mil. Toto sú opäť len frčky usporené, potenciálne usporené, zdôrazňujem, to je iba plán alebo vízia v porovnaní s tým, keby sa tento nástroj využíval naozaj efektívne a sekal všetky tie provízie a neefektivity, ktoré v tom systéme sú. Veď na IT systémy sme dali vyše miliardu a ten výsledok je žalostný.
Eurofondy. Sám minister tvrdil a hovoril, že eurofondy, čerpanie eurofondov je na veľmi nízkej úrovni napriek tomu, že je to najlacnejší zdroj príjmov alebo najlacnejší zdroj na investície.
Nuž dôvodnom nízkeho čerpania je korupcia, to je aj to, o čom som hovoril, ktorá je reprezentovaná v právnom systéme napríklad Monikou Jankovskou.
Dôvodom tohto nízkeho čerpania je aj, sú aj neprehľadné a zložité podmienky čerpania eurofondov. Tam je plná zodpovednosť vlády a pán Kamenický ako minister sa nemôže vyhovárať na to, že on ako jeden z ix ministrov alebo členov vlády nemôže, nemá tie páky, ako donútiť ostatných, aby sa správali racionálne a nastavili to racionálne. Myslím, že aj pán Kamenický je aj podpredsedom vlády a ako podpredseda vlády má zodpovednosť (reakcia z pléna), nie je podpredsedom vlády, v každom prípade ako minister financií, tak som ho tu povýšil na chvíľku, ako, ako minister financií, ako veľmi dôležitý člen vlády, si myslím, že by mal zobrať zodpovednosť za to, akým spôsobom sa narába so zdrojmi vlády.
A takisto by sme tu mali vidieť potom Petra Pellegriniho, ktorý sa iba vznáša niekde v diaľke na nejakom marketingovom obláčiku, robí si marketing, ktorý mu dodáva medzinárodná firma, taká, na ktorú sa niektorí členovia SMER-u sťažovali, že údajne robila prevrat v Čiernej Hore, napriek tomu teda Pellegrini takýto marketing rád využíva a tvári sa, že jeho sa chod parlamentu, vlády, všetka tá korupcia alebo trebárs aj čerpanie eurofondov, alebo to zlepšenie absolútne, absolútne netýka. Som zvedavý, dokiaľ vydrží takéto bábkové marketingové pôsobenie človeka, ktorý by mal zobrať zodpovednosť za krajinu a mal by sa zodpovedať aj ostatným. Dúfam, že ho tu uvidíme rozprávať o rozpočte a ďalších dôležitých veciach, ktoré sa týkajú chodu vlády a krajiny.
Dám už len stručne príklady toho, kde eurofondy zlyhávali. Boli to tie školské eurofondy na tzv. inovácie, kde sa to muselo celé zrušiť, keďže korupcia a IT zákazky som už spomínal.
No a možno takým najväčším nekorupčným hriechom je nestavanie ciest a diaľnic z eurofondov. To keby sa bolo spravilo, tak tá diaľnica tu možno nie je do roku 2010, ale možno pár rokov by už tu bola. A ako vieme, diaľnice sú preto dôležité, lebo sa popri nich okrem iného usádzajú investori, pretože môžu ľahko a rýchlo prepravovať osoby a tovary viac na západ, keďže sme závislí na exporte na západ a keď takéto rýchle spojenia nie sú, tak tí investori zostávajú viac na západnom Slovensku, kde môžu presunúť jednoducho svoj tovar alebo ľudí veľmi, veľmi rýchlo smerom na západ alebo jedným a druhým smerom.
Daň z pridanej hodnoty. Bolo to tu už spomínané, naďalej je tam diera takmer 2 mld., každý jeden rok je tá diera takmer 2 mld., a pritom trištvrte z tejto sumy je čiastka, ktorá už bola nami všetkými do tej spoločnej kasy na daňové úrady zaplatená, už ju tam niekto dal, vyplatil, ale následne, následne bola vybratá cez podvody z DPH a la Kočner, a la Bašternák, ale aj oveľa väčšie podvody a oveľa sofistikovanejšie podvody a ešte aj podvody medzinárodného charakteru. Trištvrte z dvoch miliárd boli vybraté, pričom predtým táto daň už bola zaplatená. To znamená, zlodeji ukradli spod nosa šéfom daňových úradov, a teda ultimátne pánovi ministrovi trištvrte z dvoch miliárd. A všetci kompetentní sa prizerali a možno niektorí kompetentní tomu pomáhali. Dodnes to nie je poriadne vyšetrené, niektoré obrovské podvody.
A o colných podvodoch, za ktoré je tiež zodpovedná Finančná správa, ktorá je teda organizácia zlúčená z dvoch častí, daňové úradu a colné úrady, tak pri týchto obrovských colných podvodoch, ktoré vyšetroval OLAF z Európskej únie, nezačalo sa u nás ani len, ani len vyšetrovanie, aby sa zistilo, kto je za to zodpovedný, kto tam spolupracoval, kto to organizoval. Ani sa len neiniciovalo trestné stíhanie v tejto, v tejto veci. Zjavne ani pánovi ministrovi to nevadí, že mu miznú takého obrovské čiastky pod nosom doslova.
Bol tu, videl som tu aj ministra sociálnych vecí Jána Richtera. Jeho ministerstvo má rozpočet 2 mld. alebo vyše 2 mld. a nehovoriac o rôznych fondoch, ktoré prerozdeľuje. Napriek tejto sume Slovensko nie je ani zďaleka sociálnym štátom. Peniaze sú prerozdeľované korupčne a necielia na tie ohrozené skupiny ľudí tak, ako sú na to určené. Príkladom za všetky, aj keď takých príkladov by sa dali menovať stovky až tisíce, je Penzión Šteffi, prevádzkovaný členkou SMER-u, to je príznačné, a Tomanovej bývalou kolegyňou Štěpánkou Mádlovou. Namiesto starostlivosti o seniorov sa z tohto penziónu stal dom hrôzy, kde sa seniori boja o svoj život a majetok, kde im boli prevádzané byty, ktoré vlastnili, a následne ešte aj výťažok z týchto bytov bol vypumpovaný preč z ich účtov prevádzkovateľkou tohto zariadenia.
Ministerstvo pritom vyplatilo tomuto zariadeniu za posledné roky takmer trištvrte milióna eur. To znamená, my sme bohatá krajina, len sme zle spravovaná. Tie peniaze sú, len sú prerozdelené tam, kde absolútne prerozdelené nemajú byť, sú prerozdelené ľuďom, ktorí boli dokonca za podobnú činnosť trestne stíhaní a odsúdení v minulosti. Minister Richter tento problém kompletne ignoruje, má zopár kontrolórov na 800 zariadení, ktorí absolútne nedokážu urobiť kontrolu. Ak sa aj spraví kontrola týchto zariadení, následne sa nedeje vonkoncom nič. A v prípade napríklad tohto domu hrôzy, kde tie zistenia boli hrôzostrašné, tak ministerstvo iba začalo nejaké správne konanie s možnou budúcou pokutou 2-tisíc eur. Tak vyplatilo trištvrte milióna. Dejú sa tam hrôzostrašné veci a jediné opatrenie ministerstva je začatie, ani neukončenie, začatie akéhosi správneho konania s možnou sankciou 2-tisíc eur, čo je absolútne smiešne. Je to doslova, ako keby sa minister Richter rehotal na tom, ako, ako funguje sociálny systém.
Polícia pritom začala niekoľko veľmi závažných trestných stíhaní v tejto veci a napriek tomu, že aj polícia zistila mnohé závažné skutočnosti, stíha ich aktívne, tak minister sa opäť len a len prizerá a vyzerá, že je mu to úplne jedno, resp. chráni smeráckeho nášho človeka, ktorý takýto dom hrôzy prevádzkuje.
Ak by som teda zhrnul tento prejav o rozpočte, rozpočet, ktorý pripravil minister Kamenický, nepripravuje Slovensko na spomalenie ekonomiky, ktoré určite príde. To znamená, že tento rozpočet bude musieť byť priebežne upravovaný počas ďalšieho roka, lebo tie realistické prognózy sú s oveľa, oveľa vyšším deficitom. Budú sa narýchlo plátať diery, budú sa narýchlo hľadať rôzne ad hoc úspory, kde sa čo dá ušetriť, kde sa čo dá nejakým spôsobom nevyplatiť a podobne. Toto budeme vidieť budúci rok. Rozpočet nijako nepomáha ľuďom, ani pracujúcim ľuďom s nízkymi príjmami. Nepomáha ľuďom ohrozených chudobou, ľuďom, ktorí prídu v čase oslabovania ekonomiky o svoje pracovné miesta. Na toto rozpočet vôbec nepamätá a nie je na to pripravený.
Opäť zdôrazním, že bol by akceptovateľný aj deficitný rozpočet, ak by to bolo naozaj vyvážené dobrými opatreniami na dlhodobé generovanie zdrojov, z ktorých sa dá následne čerpať, teda či už ľudia si priamo vedia zarobiť na svoju životnú úroveň, alebo tieto zdroje sa dajú čerpať na prevádzku dobrého sociálneho systému. Nie je to tak. Vláda len prejedá zvyšky minulej prosperity a hlasno pritom mľaská.
Chcem požiadať pána ministra, aby takýto rozpočet prerobil a spravil ho realistickým, aby aspoň čiastočne pripravil Slovensko na to, čo ho budúci rok čaká.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. No, kolega Rajtár, veľmi dobré vystúpenie, kde si poukázal správne na to, že kde nám peniaze odtekajú z rozpočtu.
Len som ťa chcel upozorniť na to, že v podstate si hovoril to isté ako ja kedysi, a to je to, že pán minister v podstate spolupracuje s tou organizovanou skupinou, ktorá ten náš rozpočet vyciciava.
A keď som ja o tom hovoril predchodcovi pána ministra, že tam má organizovanú skupinu a že on je jej členom, tak dôsledok bol, že pán minister Kažimír prostredníctvom advokáta pána Kočnera na mňa podal žalobu. Tak som ťa chcel upozorniť, že možnože aj ty môžeš od advokáta pána Kočnera očakávať žalobu, že si vlastne poukázal na to, že pán minister financií aj niektorí iní ministri možnože sú členovia organizovanej skupiny, ktorá vyciciava náš rozpočet. Tak si treba na to dávať pozor.

Ja by som chcel doplniť kolegu Joža Rajtára, že keď hovoril o tých investíciách, zrovna mi padol do oka, informácia o tom, koľko má Česká republika vyhradených peňazí v Štátnom fonde dopravnej infraštruktúry na budúci rok. Je to 93 mld. českých korún, čo je v prepočte 3,7 mld. eur na budúci rok na cesty a železnice.
Pozrel som sa, koľko máme v rozpočte Slovenskej republiky na budúci rok. Tak na železnice približne 20 mil., na cesty financované zo štátneho rozpočtu máme v kapitole komplet na cesty 300 mil., ale keď odpočítame platby za rýchlostnú cestu R1, projekt PPP 125 mil. a už rezervovaných 22 mil. na obchvat Bratislavy, tak ostalo nám 150 mil.; 150 plus 20 a ešte keď pripočítam eurofondy 105 mil., ktoré sú plánované na budúci rok, tak to máme 250 mil. proti 3,7 mld. Potom sa nečudujme, ako to u nás vyzerá s infraštruktúrou, príjmom alebo prílevom kapitálu, investorov a tak ďalej a tak ďalej, rozvoju ekonomiky o tom, že ministerstvo dopravy v tomto prípade absolútne ignoruje inštitút hodnoty a Útvar hodnoty za peniaze je už známa vec a v podstate verejná.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Rokujeme tu dnes o štátnom rozpočte, ktorý je naozaj zrejme tým zákonom roka. Koniec koncov kvôli nemu sme prekladali až 60 opozičných zákonov na ďalšiu schôdzu a paradoxne ten, kto toto navrhol, tu dnes vôbec nie je, nesedí v sále.
Vyzývam preto pána Roberta Fica, ak ma počuje, ak sa niekde nachádza, aby sa dostavil do tejto rokovacej sály a aby si vypočul aj moju reč. Začnem najprv tak všeobecne, aby som mu dal pár minút času, kým sa dostanem k tomu, o čom som chcel rozprávať.
A začnem tým, že Nemci majú také jedno porekadlo, po nemecky sa povie: Übung macht Meister. V preklade veľmi jednoducho povedané: Cvičením sa z vás stáva majster. No a strana SMER bola do dnešného dňa vo vláde už trikrát, predkladá tento štátny rozpočet minister za stranu SMER už po dvanástykrát. Takže očakávali by sme, že ten rozpočet už bude úplne dokonalý, perfektný, dvanásťkrát nacvičený. No, ale paradoxne tak, ako sa dozvedáme z každej jednej strany, a teraz nemyslím iba na opozíciu, tak presný opak je pravdou.
Rozpočet pripomína obnosené a stokrát zalátané nohavice. No a čo je najhoršie, ani len tie záplaty na tých nohaviciach poriadne nedržia. Ja by som to teda nazval, že je to taký ten rozpočet s holým zadkom. Nohavice sú vydraté, plné rôznych korupčných, resp. sociálnych dier, ako sa to tu zvykne nazývať. No a tými záplatami, čo ani poriadne nedržia, tak to sú práve rôzne skryté dane. Skryté dane, ktoré ľudia platia inak ako cez dane, či už je to bankový odvod, ktorý sme tu včera prijali, či už je to odvod pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach, či sú to dividendy štátnych a pološtátnych podnikov, ku ktorým sa takisto ešte dostanem.
No, ako sa to teda deje? Ľudia majú podľa správnosti platiť dane. No a súčasne takto by to fungovalo v klasickom štíhlom štáte, kde sú tie dane naozaj spravodlivo nastavené a kde celý ten mechanizmus funguje veľmi transparentne. U nás, žiaľ, je to jednak cez tie dane, ale aj cez rôzne ceny tovarov a služieb.
Vďaka tejto vláde, ako aj teda tým predošlým vládam práve strany SMER tým, že im to nestačí, tak zaviedla tie rôzne poplatky, ktoré napokon platia práve tí zlí podnikatelia, zlé poisťovne, zlé banky, zlé obchodné reťazce. No ale ešte raz pripomínam to, čo tu už stokrát zrejme predo mnou zopakovali aj moji kolegovia, toto všetko v konečnom dôsledku platia len a len ľudia.
Pripomína to situáciu, kedy vláda zaklope ľuďom na dvere, aby vybrala dane, no a potom sa im ešte vláme do špajze cez okno a túto im vyplieni. A ráno, aby teda neumreli od hladu, tak príde, zaklope ešte raz a dávam im nejaký ten kompót z ich špajze. To sú tie vlaky, obedy akože zadarmo, rekreačné poukazy, ktoré ale zaplatí zamestnávateľ z prémií, ktoré by inak dostali títo ľudia, alebo napríklad v minulosti to boli vratky za plyn, ktoré boli vyplácané, teraz sa podržte, zo straty štátneho podniku.
Keďže som energetik, tak sa budem sústrediť práve na túto energetickú oblasť.
Vidím, že pán Robert Fico nezaujal ani svoje náhradné miesto, ani riadne, mám ešte 16 minút, tak nebudem sa zdržiavať čakaním naňho. Verím, že sa k nemu tieto informácie, ktoré boli naozaj tak dôležité, že sme kvôli nim presúvali 60 zákonov, že sa k nemu dostanú.
Takže začnem tým, čo som už pred chvíľkou kritizoval, a to sú tie politické rozhodnutia. Ceny energií sú paradoxne plné politických zásahov, za ktoré ale títo politici, a teda v konečnom dôsledku aj my všetci, za ktoré sme odmietli prevziať zodpovednosť. V roku 2019 v prípade elektriny, bavíme sa naozaj iba o elektrine, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh za takéto politické opatrenia zaplatila, prosím pekne, viac ako 80 eur. Zamestnávatelia, tí, ktorí zamestnávajú týchto ľudí, ktorí tu platia alebo vytvárajú tie hodnoty, ktorí takisto platia tie dane, tak u nich to boli častokrát stovky, tisícky až milióny eur. No a toto je práve tá skrytá daň za rozhodnutia politikov.
O čo konkrétne ide? V cenách elektriny platíme tzv. tarifu za prevádzku systému a táto tarifa za prevádzku systému sa skladá z podpory obnoviteľných zdrojov energie, tam sa skladáme na obnoviteľné zdroje a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Obnoviteľné zdroje sú 400 mil. eur, ktoré platíme ako podporu výrobcom. Kombinovaná výroba elektriny a tepla je to až 115 mil. eur. No a potom proti tomu, keďže týmto zachraňujeme životné prostredie alebo ochraňujeme, máme, naopak, dotáciu, ktorou životné prostredie ničíme, a to je 115 mil. eur na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Chvalabohu, aspoň tu sa nám podarilo vládu dotlačiť do rozumného kroku a tieto dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023 ukončiť. Nebola to ľahká cesta. Ktorí si na to spomeniete, začínalo to nejakým podaním podnetu na Európsku komisiu. Mali sme tam viacero petícií, podávali sme tam podnety kvôli napríklad spusteniu jedného bloku v elektrárni v Novákoch, ktorá vôbec nemala žiadne povolenia. Ja sám som čelil žalobe od pána Čičmanca. Takisto môj stranícky kolega Richard Sulík. Chvalabohu, nakoniec aj tá vláda uznala, že naozaj to, čo sa deje dnes na Hornej Nitre, je nezmysel a inšpirovala sa naším desatoro, kde sme navrhovali konkrétne opatrenia pre tú Hornú Nitru, a pripravila plán transformácie pre tento región.
Takže máme tu tieto tri základné opatrenia, celkovo sa bavíme o vyše 600-630 mil. eur. No a toto sú jednoducho veci, kedy si výrobca uplatní takýto nárok, ktorý mu garantuje zákon u distribučnej spoločnosti a táto si to potom cez reguláciu vyberá od spotrebiteľov.
My sme v minulosti navrhovali, alebo v minulosti, na poslednej schôdzi, aby sa zaviedlo tzv. viaczdrojové financovanie, aby sa táto tarifa za prevádzku systému nekryla iba priamo z cien elektriny, ale aby to bolo viaczdrojovo financované napríklad z envirofondu, kde sa skladajú hlavne priemyselní výrobcovia na tzv. emisné povolenky. No a časť by mohla byť použitá aj priamo zo štátneho rozpočtu. Toto bolo jedno opatrenie, kde by sme naozaj konečne aspoň časť tých politických opatrení preniesli z pliec tých spotrebiteľov aj priamo na tých podnikateľov, teda, pardon, na tých politikov.
Občas potom počúvam také reči, že, no dobre, ale však keď by sme to platili potom zo štátneho rozpočtu, to sú zase dane, zase do toho prispievajú tí ľudia, zase tí podnikatelia. Ale toto, toto má mať aj taký ten preventívny charakter. To znamená, aby politici aj do budúcnosti si veľmi dobre rozmysleli, aké podobné opatrenia budú v tejto oblasti prijímať.
No, aby toho nebolo málo, hovorí sa o tom, je to také verejné tajomstvo, že práve tie distribučné spoločnosti pred sebou tlačia kvôli nesystémovej regulácii tejto tarify balvan až 400 mil. eur. To je niečo, čo si budú zrejme do budúcnosti uplatňovať, keďže tam kvôli nesprávne nastavenej regulácii došlo, že im neboli, alebo teda oni tvrdia, že im neboli v plnej výške uhrádzané tie peniaze, ktoré oni vyplácali tým výrobcom.
No a okrem toho tu máme úľavu z platenia týchto podpôr až do výšky 95 % pre tri podniky, čo sa opäť rozpočíta ľuďom do cien elektriny. Opäť za to odmietol štát prevziať zodpovednosť. No a v tomto sa nám aspoň podarilo Duslu Šaľa zobrať tých 7 mil., ktoré pán Kondrót mal pripravené pre tento podnik ako jednu z úľav.
No a potom tu máme dividendu SEPS-u, elektrizačná prenosová sústava, ktorá je vždy v podstate používaná na takéto látanie nejakých tých dier v rozpočte. V minulosti, bol to rok 2018, mali naplánovaný zisk na úrovni 26 mil. eur. No a podkonto bolo 58,3 mil., keď dosiahne podnik vyšší zisk, ako by mal, tak by sa mal tešiť, nie? Ale, viete, SEPS-ka, akciová spoločnosť, toto je štátny podnik, je stopercentne štátny a má stopercentne regulované príjmy práve z tých prenosových poplatkov. A teda tieto sú súčasťou tej koncovej ceny elektriny. A teda je to opäť jedna ďalšia skrytá daň.
Takže ako funguje regulácia? Regulátor nastaví neodôvodnené vysoké poplatky za prenos. Vďaka tomu dosiahne táto firma neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktorým tá firma je 100 % štátna, navyše regulovaná, no a namiesto toho, aby tam naozaj sme sa pohybovali okolo nuly, resp. boli pokryté tie základné investície, tak potom to iba zaplatíme ako nepriamu daň, toto si štát vyberie vo forme dividendy a potom tým opäť láta alebo používa to na rôzne tie korupčné opatrenia. Je to taká stabilná barlička. V roku 2017 to bolo naplánovaných 27 mil., v skutočnosti sa vybralo skoro 75, v roku 2018, som už spomenul, to bolo 26, vybralo sa 58. Teraz je naplánovaných 29. Koľko to bude na budúci rok?
Aby sme sa tomuto vyhli a aby naozaj ľudia neplatili takéto, takéto nepriame dane alebo skryté dane v cene elektriny, tak sme navrhli takisto na tej poslednej schôdzi zákon, ktorým by sa práve tie zisky tejto spoločnosti použili na zníženie prenosových poplatkov v tom budúcom období. To znamená, aby to bolo nejako účelovo viazané, aby to naozaj nebolo iba vyťahované z toho SEPS-u ako tá dividenda, keďže je to 100-percentne štátna spoločnosť. Bohužiaľ, tak isto neprešlo.
No a potom v rozpočte máme v našich daniach kompenzácie pre energeticky náročné podniky 40 mil. eur. Opäť niečo, čím kompenzujeme alebo látame dieru, ktorá tu bola vytvorená nejakými politickými zásahmi do cien energií. Toto bude v tomto roku. Plus potom tu máme odvod do jadrového fondu, no a v sume, keď sa bavíme o energetike, teda hlavne o tej elektroenergetike, tak je tu 800 mil. eur, ktoré zaplatíme každý jeden rok v cene elektriny za rozhodnutia politikov. Všetci. Ja, vy, podnikatelia, každý jeden. A toto je presne to, čo napríklad v tom rozpočte chýba. Sú to rozhodnutia politikov, ale politici za to nijako neplatia.
No, takže toto je, toto je naozaj jedna krásna veľká diera, a to som sa bavil fakt iba o, o elektrine.
No a plus potom je tu ešte ten dlh tých 400 mil. eur, ktoré si nárokujú tie distribúčky, ktoré takisto budeme musieť zrejme nejako zasanovať, uznať. Možno to bude predmetom nejakých ďalších súdnych sporov, ale to už spadne do vienka ako taká nášľapná mína ďalšej vláde.
Po elektrine sa presuniem k plynu, pretože tu máme takisto obrovské množstvo rôznych politických zásahov, pretože SPP ako predajca plynu je vlastnený štátom na 100 %. Pred voľbami 2016 vyplatili 48 mil. eur na vratky za plyn v rámci tých sociálnokorupčných opatrení vlády. Odôvodňovalo sa to tým, že SPP dobre hospodári. No, ale keď si pozriete výročné správy, tak zistíte, že SPP je v skutočnosti iba v strate. Napriek tomu, že teda bilančne, za chvíľku vysvetlím ten princíp, bilančne to SPP-čko dosahuje zisky, po tom 2016-om už žiadne vratky neboli. V tomto roku pán minister na začiatku hovoril, že vyplatia aj teraz, ale paradoxne ja som to v tom návrhu rozpočtu nenašiel.
A teraz, kde je ten fígeľ? Keď si pozriete návrh rozpočtu, tak tam nájdete, že zisk SPP bude 313,5 mil. eur, alebo teda bol v roku 2018. Čo je úplne super. Lenže on má pod sebou alebo nad sebou dcérske spoločnosti alebo dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure. Táto zahŕňa spoločnosti ako SPP Distribúcia, Eustream alebo Nafta. No a toto sú takisto regulované podniky, kde má štát ale iba 51 %, a sú to také tie zlaté vajcia, ktoré prinášajú nejaké tie zisky do toho SPP. No a oni, prosím pekne, vygenerovali dividendu alebo zisk vo výške 448,2 mil. eur. No a teraz si vezmime, že, dobre, tak v 2018 to bolo 448,2, ale SPP odviedlo alebo vykázalo 313, keď si odpočítate, zistíte, že SPP na predaj plynu, čo je teda ich činnosť, vykázali mínus 134,7 mil. eur.
Takže opäť sa opýtam, že ako môžme z takéhoto niečoho alebo ako sme mohli z takéhoto niečoho v minulosti vyplatiť vratky za plyn? A to nehovorím o tom, že aby už mali peniaze skôr z tohto k dispozícii, tak sa v SPP Infrastructure menilo účtovné obdobie, a to k 30. 9.
No a tu sa naskytá naozaj oprávnená otázka, pokiaľ je SPP regulované, ako môže ÚRSO stanovovať ceny pre ten regulovaný zisk tak, že SPP ako regulovaný subjekt je dlhodobo v strate. Pretože toto je zo zákona nemožné. Jednoducho regulátor nemôže akýkoľvek regulovaný subjekt poškodzovať. Deje sa to. A deje sa to vďaka tomu, že SPP je štátne, a teda my všetci na tie zisky doplácame - cez čo? Cez naše dane, pretože nedostaneme tú dividendu, ktoré sme mali z Infrastructure, to je tých, ako som povedal, skoro 135 mil. eur za minulý rok.
Takže máme tu, máme tu potom aj ďalšie odvetvie, resp. keď sa bavíme o nejakých dierach, máme tu, máme tu odvod pre regulované subjekty. O tom sme sa už bavili. Tento odvod paradoxne nám tu vytvoril 70-miliónovú dieru kvôli Eustreamu, ktorý zažaloval tento osobitný odvod, resp. výšku jeho stanovenia, a jednoducho Najvyšší súd mu dal za pravdu. Takže tam budeme mať 70 mil. eur mínus.
Regulácia, ona bola dlhodobo kritizovaná, aj práve ten osobitný odvod bol jedným z dôvodov, prečo bol zavedený. Pán minister Kažimír nám vtedy tvrdil, že teda odstraňujú týmto odvodom nedokonalosti regulácie, ale teda namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosť regulácie, tak ju iba zdaňujeme, čo sa mi zdá veľmi, veľmi čudné. No a pritom naozaj to riešenie by bolo veľmi jednoduché, a to postupná deregulácia. Lebo trh si práve s tými cenami poradí najlepšie. Na druhej strane ale, pochopiteľne, ten štát by prišiel práve o tie rôzne úľavy, zisky z rôznych osobitných odvodov.
Takže na budúci rok opätovne doplatíme aj na tento odvod, aj na tú dieru, ktorá tu vznikla po Eustreame. No a plus je to tá kompenzácia tých 40 mil. pre pár vyvolených podnikov.
A ešte jedna nová diera, ktorá vznikla do štátneho rozpočtu a ktorú vám, pán Kamenický, vyrobil váš stranícky kolega pán Baška, sú to kompenzácie baníkom za 43 mil. eur. Neni to na budúci rok, ale je to postupne. No a toto je kvôli predvolebnému kupovaniu si hlasov a vytváranie lacnej pracovnej sily pre Hornonitrianske bane Prievidza. Pretože ten baník, ktorý dostane takúto kompenzáciu, ju bude dostávať aj potom, keď nastúpi na nejaké iné pracovné miesto, a teda nebude problém napríklad pre toho jeho bývalého zamestnávateľa ho prijať opäť naspäť na nejakú inú pozíciu, dať mu minimálnu mzdu, veď kompenzáciu, ktorú zaplatíme zas len my všetci z toho štátneho rozpočtu, som ti už zabezpečil.
Takže, pán Kamenický, naozaj vám nezávidím. Vy ste si aj včera a predvčerom veľmi povzdychli, aké to mal pán Kažimír v porovnaní s vami ľahké, ale nechcem si ani predstaviť, aké ťažké to bude mať práve ten minister, ktorý príde po vás. A teraz nemám iba na mysli tento rozpočet, ale naozaj všetky tie opatrenia, ktoré som spomínal a ktoré sa nabalili na ten štátny rozpočet alebo nabalili na niektoré tie ceny tovarov a služieb.
Obávam sa však, že mnohé z týchto záplat práve po tých voľbách ostanú a Slovensku naozaj ostane už iba ten holý zadok, tak ako ste ho dnes nabaľovali práve v tom návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Galek, to je dobré, keď si pri rozpočte môžme nahliadnuť aj hlbšie do jednotlivých oblastí a práve do tej energetiky, ktorá je tvojou silnou doménou.
Ja by som krátko možno len zareagoval na tú tvoju poznámku o tej prázdnej špajzi (špajze, pozn. red.). To je, myslím si, že veľmi výstižné. Však to tu zaznelo viackrát. A naozaj je to tak, to je presne tá tvrdá realita a o to horšie je ten samotný kontrast toho, že boli naozaj veľmi úrodné roky, že tomu pomohla práve aj tá Európska centrálna banka tým kvantitatívnym uvoľnením, čo spôsobilo omnoho lacnejšie alebo viac lacnejšie financovanie dlhu. Čiže tam naozaj táto vláda mala toľko darčekov na to, aby pripravila tú špajzu, aby tam nachystala proste dobrú nádielku.
A to samotné, ten samotný dôkaz toho, že tá špajza je naozaj prázdna, je aj súčasná schôdza. Skrátené legislatívne konanie o bankovom odvode. No veď keby tam niečo v tej špajzi (špajze, pozn. red.) bolo, tak by sme tu nemuseli lámať cez koleno bankový odvod, o ktorom sám pán minister povedal, že vlastne nehrozia tie značné hospodárske škody, ale potrebuje vybalansovať rozpočet. Čiže to je lámanie skráteného legislatívneho konania ako,ako vyšité cez koleno. Takže tá špajza je veľmi výstižná, ale to je, najhoršie na tom je, že to je smutné, že Slovensko ide do ochladzovania. Zastihlo ho to najsilnejšie z celého regiónu a nie je na to vôbec pripravené, čo spôsobuje, že zadlží táto vláda Slovensko.
A to, že sa nevymanilo spod sankčného pásma, ani sa nevymaní, je o to horšie, lebo keby naozaj tá kríza udrela, tak tu nie je žiadny vankúš. Nie je vankúš ani v rámci dlhovej brzdy, pretože vyskočiť do druhého alebo tretieho sankčného pásma už nie je sranda. Tam už sú omnoho tvrdšie postihy a toto zanecháva vláda budúcej vláde. Veľmi zle.
Ďakujem.

Edo, ja ešte doplním tie úrodné roky, o ktorých si hovoril, a stiahnem to priamo na tú elektroenergetiku, pretože spomínal som viaceré tie politické zásahy, za ktoré platíme práve v tej tarife za prevádzku systému. A vďaka tomu naozaj tá cena elektriny narástla do pomerne obludných rozmerov, najmä pre tie energeticky náročné podniky.
No nebolo tomu tak v minulosti alebo nebolo to minimálne tak vypuklé a Robert Fico, ktorý tu teda mal byť a ktorý presúval tých 60 návrhov zákonov, tak bol to práve on, ktorý tvrdil, že máme stabilné ceny energií. Ale tieto energie v čase klesali, klesalo to od tej krízy až do nejakého roku 2016, keď to znova začalo stúpať. Bavím sa hlavne o tej elektrine. A toto bol priestor, kedy sme my síce mali tieto opatrenia, politické opatrenia, mali sme ich začať odstraňovať postupne, aby keď prídu tie časy, tak aby sme naozaj už nemali ten balast tam natlačený, nabalený. Toto sa nestalo. Naopak, tento balast, túto tarifu sme iba pridávali, zväčšovali, uhlie nám nabobtnalo na 115 mil. eur z nejakých 30 pôvodne. Takisto mnohé tie obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, tam majú na ďalších pätnásť rokov nárok mnohí tí výrobcovia. A dostali sme sa do bodu, kedy tie ceny na trhu rastú, a jednoducho na pokles my tam nemáme vôbec žiaden priestor.
A kto na to zase doplatí? Zase na to doplatia iba ľudia, podnikatelia, a to už naozaj veľmi výrazným spôsobom práve na ten budúci rok. Snažíme sa to teraz látať cez tie kompenzácie alebo výnimky z platenia takýchto dotácií. Ale toto nepomôže, toto nepomôže našej konkurencieschopnosti, keď na nás sa chystá alebo máme tu nejakú krízu pred dverami, tak my musíme hľadať systémové riešenia, ktoré pomôžu všetkým, a nie iba pár vyvoleným.