53. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vzhľadom na negatívny vplyv v súčasnosti zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru považuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, keďže neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia bolo príčinou ďalšieho zníženia dôvery verejnosti v riadny výkon súdnej moci, a to aj z hľadiska ochrany a vymožiteľnosti ústavných práv občanov na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
Aj keď súčasná právna úprava umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ale sú tam taxatívne dôvody. Predovšetkým keď sudca je obvinený, spácha nejaký trestný čin a je obvinený, tak zákon ráta s tým, že sú tu mechanizmy, že na návrh ministra spravodlivosti disciplinárna komisia môže pozastaviť výkon funkcie sudcu. Tiež sú tam v rámci disciplinárneho konania možnosť dočasne pozastaviť sudcu, sudcovi výkon. To sa aj udialo.
To prvé sa neudialo, sú tu závažné podozrenia zo spáchania trestných činov, niekoľkým sudcom sa môže klásť toto za vinu, neudeje sa to, nie som orgán činný v trestnom konaní, nemáme na to vplyv. Toto je rozhodnutie polície a prokuratúry. Nemáme na to ingerenciu. A je to veľmi správne, že nemáme. Akože môžme vyzývať, počul som, že vyzývali politické strany, politici orgány činné v trestnom konaní, aby niekoho väzobne stíhali, proste stále je to na rozhodnutí tých orgánov, ktoré musia postupovať nezaujato, nestranne, ale nie na apel niekoho z politikov, ale na to, že čo oni vidia v spise, ako oni vidia ten skutok.
A nedá sa povedať, že polícia nekonala. Neviem, nevidím ten spis, neviem, čo je v tej veci. Vieme, že prebieha vyšetrovanie, má to názov Hmla, ale tiež je pre mňa nepochopiteľné, že prečo nie sú vznesené obvinenia. Ale tu u mňa, tu táto vec, bohužiaľ, musí končiť a môžem akurát len čakať, že kedy vznesú obvinenie, aby som mohol využiť tú právomoc, ktorú mi dá, dáva zákon.
Druhá vec je, keď vidím, že tu je disciplinárny prehrešok, tak, samozrejme, dávam, ako aj dal som, aj dávam návrh na disciplinárne stíhanie sudcu. Je tam problém jednak s ne bis in idem, že dvakrát v tej istej veci. Tu sa už právnická obec, trestnoprávna obec rozchádza, že či to je ne bis in idem, alebo nie je; pozdravujem, pán jubilant (reakcia rečníka na pozdrav okoloidúceho poslanca); ale viete, ja som v pozícii ministra, ktorý to musí podpísať. A náhodou by fakt sa potvrdilo, že by to bolo dvakrát v tej istej veci a nejaký sudca by vyviazol len s nejakým disciplinárnym trestom a nie trestnoprávnym postihom, tak toto si ja na triko nezoberiem. Také podanie ja nedám, lebo keď niekto spácha závažný trestný čin, tak nech je potrestaný v zmysle trestného práva a nie disciplinárneho.
No a máme tu ďalšiu kategóriu, s ktorou sa boríme a ktorá sa len objaví alebo sčasti sa už objavila. V tej komunikácii. Alebo aj iných, už z iných spisov. A nie je to v štádiu, aby mohlo byť vznesené obvinenie, a nie je to ani v štádiu, v konkrétnom štádiu, aby som ja alebo hoci aj predseda súdu mohol dať návrh na disciplinárne konanie. Ale sú pochybnosti, či tento sudca v niečom sa nevezie alebo niečo nekalé nespravil. Nemáme dôkazy, máme len indície. A tie indície nie sú len v trestných spisoch alebo u nás na spisoch nejakej kontroly, ale sú denno-denne pertraktované médiami aj verejnosťou. Čiže verejnosť vníma minimálne päť-šesť mien sudcov, ktorí aj dnešný deň idú s talárom na chrbte do súdnej siene a vynášajú rozsudky v mene Slovenskej republiky. Ako občan, ktorého vec rozhodujú, ako sa bude cítiť, keď vie, že ten sudca sa objavuje v nejakej komunikácii? Nemusí byť vinný, nemusel nič spáchať. Nič sa nedokázalo alebo nie sme v štádiu, že by sa niečo vedelo dokázať, len je spomenutý, len je, sú tu nejaké podozrenia. Ani orgány činné v trestnom konaní, ani inštitúcie alebo funkcionári, či je to minister, či to je predseda súdu, či to je Súdna rada, nemajú nič také hmatateľné, že by mohli dať návrh na disciplinárne konanie, ktoré by viazalo aj možnosť, aby týmto sudcom mohol byť pozbavený výkon.
A hovorím, že to je otázka času, kedy sa zverejnia tie výmeny práv medzi jedným obvineným a ďalšími ľuďmi. Áno, tam to je iné, keď so sudcom si dopisoval. Tam to vec je jasná. Ale keď sa len zmieňuje o niekom, to ešte neznamená, že ten dotyčný sudca aj niečo nekalé spravil. Ale už je problematické, hlavne v dnešnej dobe, keď vidím, že niektorí sudcovia čoho všetkého boli schopní, vidíme ten problém, že títo sudcovia stále budú súdiť. A ten občan, ktorého vec budú rozhodovať, ako sa bude cítiť, že možno ten sudca je tiež zo skupiny tých nečestných.
Čiže to je inštitút, ktorý navrhnem, že aby sme mohli dočasne pozastaviť výkon aj tým, ktorým nevieme vzniesť obvinenie, ani také nie je a ani disciplinárne. Ale bolo by žiaduce, to je moje, taký vnútorný pocit, že bolo by žiaduce, aby nesúdili, aby tá dôvera v justíciu bola aspoň tak ako zachovaná.
Samozrejme, ministerstvo koná. My máme vyžiadaných iks spisov, podávame, budeme podávať ďalšie a ďalšie disciplinárne návrhy, ale toto je mimo tohto rámca. Tam je vec, keď máme disciplinárny postih na sudcu, tam máme kompetencie, tam je vec jasná, ale v tých ostatných.
Samozrejme, ide to cez Súdnu radu. Minister, predseda Najvyššieho súdu, predseda Súdnej rady dá len návrh. Súdna rada je ten orgán, ktorý potom rozhoduje. My sme aj nad tým rozmýšľali, že čo s takýmto nástrojom by spravila na poste predsedu Najvyššieho súdu alebo poste ministra spravodlivosti osoba, ktorá nemá čestné úmysly. Mali sme tu takého skoro v jednej osobe.
No zákon sa veľmi rýchlo dá zmeniť. Keď niekto je ministrom, tak asi je ministrom kvôli tomu, lebo v parlamente jeho strana alebo koalícia, za ktorú je ministrom, má väčšinu. Všetko je zneužiteľné. Bohužiaľ, všetko je zneužiteľné, ale práve to, že ide to dvojfiltračné, že musí byť to nejaký kvalifikovaný návrh, až potom o tom rozhoduje Súdna rada, orgán, ktorý je kreovaný priamo na to, aby rozhodoval v týchto veciach, tak určitá zábezpeka tu nie je. Stopercentná nie je, ale ani nikdy nebude.
Ďalším filtrom, ktorý sme dávali teraz do tohto návrhu, ktorý chceme, aby bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, je práve to, aby Súdna rada rozhodovala, hlasovala vo všetkých veciach verejne. Lebo to je ďalší nástroj – otvorenie týchto konaní, vzťahov –, ďalší nástroj na to, aby sme, aby verejnosť vedela kontrolovať, o čom sa rozhoduje, ako sa rozhoduje a kto ako sa postaví k tejto veci. A toto je dôvodom práve na skrátené legislatívne konanie, lebo kebyže ideme do riadneho vládneho, ministerského a potom vládneho návrhu zákona, tak jednak už Národná rada nezasadá do volieb, jednak kým by to uzrelo svetlo sveta, tak časť problémov už by sme mali tak hlboko v kostiach, že už by tej justícii nič nepomohlo.
Musíme riešiť teraz tie skutočnosti, ktoré už máme, sú nám známe a ešte budú len známe. A bohužiaľ, bohužiaľ, musím povedať, že tie mená sa budú rozširovať. Budú sa rozširovať. Ale keď už máme tento marazmus v súdnictve, nech to fakt sa dorieši do hĺbky, nech tá rana sa vyčistí s tým, že budú padať hlavy, ale nech tu je riešenie, ktoré aj tie prípady, na ktoré už je dnes, ako nie je tam, nemá tam právomoc orgán činný v trestnom konaní, nie je tam založená možnosť disciplinárneho postihu, aby aj tie veci sme vedeli doriešiť.
Toľko v krátkosti, určite sa ešte pobavíme na tom, keď tento návrh prejde, návrh na skrátené konanie, potom k samotnému návrhu zákona, keď to budem predkladať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1936 z 29. novembra pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1822), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 118. schôdzi dňa 3. decembra 2019. Uznesením č. 800 z 3. decembra 2019 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich. Návrh je prezentovaný ako návrh na zásadnú očistu súdnictva vzhľadom na tie informácie, ktoré sa, ktoré sa vyplavili. A my teraz v tejto chvíli máme posúdiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie alebo nie.
Ja by som sa pozastavil aj nad tým odôvodnením, ktoré je, ktoré je uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie (zaznievanie gongu pre ruch v sále) a prípadne by som poprosil kolegov, ktorých to nezaujíma a majú potrebu diskutovať o niečom inom, tak aby, aby išli diskutovať niekde, niekde von, lebo chvíľu ešte o tomto budeme hovoriť aj spoza rečníckeho pultu a možno aj nejakými faktickými poznámkami, takže nepáchajte si násilie a nepočúvajte, ak vás to nezaujíma.
A v odôvodnení sa uvádza: "Vzhľadom na negatívny vplyv v súčasti zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru považuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr." Je to teda zaujímavé, že ten negatívny vplyv majú zverejnené informácie týkajúce sa súdnictva a prokuratúry, nie samotné veci, ktoré sa, ktoré sa v súdnictve diali a dejú dlhodobo, čiže akoby bol problém v tom, že sú zverejnené informácie, a nie v tom, v akom marazme sa súdnictvo dlhodobo, dlhodobo nachádza.
Tu by som si dovolil pripomenúť; lebo hovoríme o tom, že či je to problém, ktorý sa teraz objavil a treba ho náhle riešiť. Tu by som pripomenul opakované vystúpenie môjho kolegu Alojza Baránika, ktorý upozorňuje na alarmujúci stav v slovenskom súdnictve a často sa mu za to z radov koalície dostáva výsmechu, pohŕdania, dokonca čelí, čelí žalobám zo strany, zo strany sudcov, ktorých si dovolil, dovolil kritizovať. Netvárme sa, že teraz zrazu sa tu niečo objavilo, že tie problémy v súdnictve, teraz sme všetci šokovaní, že sme sa dozvedeli, lebo máme už aj nejaké dôkazy, ktoré boli, ktoré boli zverejnené. Však tie problémy sú tu dlhodobo, dôveryhodnosť súdnictva je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, ľudia neveria vo vymožiteľnosť práva, ľudia neveria v právny štát, ľudia neveria v tom, že kauzy sa orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi nezametajú pod koberec. A nepotrebujú na to priame dôkazy typu, typu, typu nahrávky alebo videozáznamu, dokonca z pracovne generálneho prokurátora. Však vidia, ako orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, vidia, ako súdy rozhodujú.
Otázka je, že či tie nástroje na očistu súdnictva už dnes existujú alebo neexistujú. O tom je asi celá diskusia, bude potom, potom aj, keď budeme rokovať o samotnom návrhu zákona, ale o to viac by sme, by sme na túto otázku mali odpovedať, keď sa bavíme o tom, či máme návrh zákona zasa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Aj vláda, teda ministerstvo spravodlivosti uznáva, že aj keď súčasná právna úprava umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto je potrebné tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré budú zohľadňovať potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť.
Čiže nástroje existujú, akurát sa neuplatňujú zo strany príslušných orgánov. Toto je taký, taký trochu problém, problém slovenskej politiky, že nástroje síce existujú, akurát sa neuplatňujú, no tak si vymyslíme nejaké ďalšie nástroje miesto toho, aby sme ich uplatňovali. (Reakcia ministra.)
Počúval som a neskákal som vám do reči, pán minister, tak akože ak budete chcieť zareagovať, tak pokojne faktickou alebo aj ďalším, ďalším vystúpením.
Ten dôvod, ktorý sa navrhuje doplniť pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu, je, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
A keďže som počúval, tak nadviažem na to, čo hovoril, čo hovoril pán minister, že čo by to spravilo, takáto právna úprava, v situácii, keby na čele justície bol niekto nehodný, taký, akého sme, akého sme už mali. Ja úplne súhlasím, lebo nám sa môže páčiť, že teraz dostávame alebo do zákona nástroje, ako pozastaviť výkon funkcie Monike Jankovskej a ďalším, alebo Dobroslavovi Trnkovi napríklad, ale mali by sme sa na ten zákon pozrieť aj tou optikou, že čo by sa stalo v situácii, keby generálnym prokurátorom bol ešte stále Dobroslav Trnka napríklad, keby predsedom Najvyššieho súdu alebo Súdnej rady bol Štefan Harabin, lebo v tejto krajine máme veľmi bohatú tradíciu zneužívania disciplinárnych konaní sudcov na šikanovanie nepohodlných sudcov, práve sudcov, ktorí boli nepohodlní a kritickí voči Štefanovi Harabinovi. Ak dáme do zákona takéto gumové ustanovenie, tak to neprispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, ale práve naopak. Môže to tú dôveryhodnosť ešte viac oslabiť.
A aby som to trochu posunul, ja nehovorím len o situácii, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti. Samozrejme, keď je ministrom spravodlivosti, tak si môže zákon zmeniť tak alebo onak, ale však Štefan Harabin nebol len ministrom spravodlivosti, on bol aj predsedom Najvyššieho súdu, predsedom Súdnej rady a mal v Súdnej rade pohodlnú väčšinu. V takejto situácii takéto gumové ustanovenie by bolo zneužiteľné jedna radosť.
Dnes máme nástroje na to, ako dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, musí, musia byť dané zákonom stanovené dôvody, buď teda obvinenie v trestnom konaní alebo prebieha disciplinárne konanie za závažný, závažný delikt, ale napokon sa ukázalo, že napríklad pri Monike Jankovskej ste to dokázali, dokázali nájsť ten dôvod a napriek, napriek tej situácii naozaj to nemôže byť, nemôžu byť v zákone gumové ustanovenia, ktoré sa opierajú iba o nejaký vnútorný pocit. Lebo vnútorným pocitom, že niektorí sudcovia by nemali, nemali súdiť, ste argumentovali aj vy, pán minister, že máte vnútorný pocit, že by bolo žiaduce, aby tí ľudia nesúdili. No ja váš vnútorný pocit zdieľam, ale v zákone by to malo byť napísané tak, aby sa to dalo overiť, aby to bolo jednoznačné, aby to nebolo, nebolo gumené.
A existencia dôvodných pochybností o tom, že niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorá navyše má platiť dovtedy, kým tie dôvody nepominú, no tak ako pominú dôvody? Pri obvinení vieme, ako to skončí, môže to skončiť obžalobou, odsúdením, právoplatným odsúdením alebo, naopak, oslobodením alebo zastavením trestného stíhania. Pri disciplinárnom konaní to môže skončiť vynesením, vynesením nejakého verdiktu a udelením, udelením sankcie alebo, naopak, konštatovaním, že sa, že sa skutok nestal alebo nepodarilo sa ho preukázať. Ale ako pominú dôvody, ako budeme posudzovať pominutie dôvodov, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, alebo tým môže byť ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva? Kto to posúdi, ako to posúdi?
Nevravím, že v tom návrhu nie sú aj ustanovenia alebo ustanovenie asi jedno, ktoré by bolo vhodné schváliť. Mám na mysli, mám na mysli to verejné rozhodovanie súdnej, Súdnej rady, o ktorom, predpokladám, bude hovoriť aj pani poslankyňa Žitňanská. Čo teda kvitujem, že, že naša argumentácia, ktorú používame aj pri rozhodovaní v parlamente, konečne padá na úrodnú pôdu, ale aj tu, aj tu ten argument, že nemôže prebehnúť riadny legislatívny proces, podľa môjho názoru nesedí. Lebo keď sa bavíme o dôveryhodnosti súdnictva, tak to nie je vec, ktorú možno zmeniť zo dňa na deň, to je vec, ktorá vyžaduje dlhší čas a vyžaduje to, aby sa inak správali rozhodujúci aktéri v rámci súdnictva – aj sudcovia, aj prokurátori – ako doteraz, aby tie nástroje, ktoré majú na očistu súdnictva, využívali, nie, aby sa vytvárali, vytvárali nové nástroje, ktoré navyše sú potenciálne zneužiteľné.
A ja vás teda neupodozrievam, že, že ste si tie nástroje vymysleli, pretože ich chcete zneužívať, aby to zase nevyznelo, nevyznelo takto, že ja podozrievam súčasného ministra spravodlivosti, že by chcel šikanovať slušných sudcov, ako to robil Štefan Harabin. Ja len upozorňujem na to, že ak sa tam také ustanovenie, ustanovenie doplní, tak, tak je to potenciálne, je to potenciálne zneužiteľné. A keďže hovoríme o problémoch v justícii, ktoré sú tu dlhodobo, ktoré sa premietajú do nízkej dôveryhodnosti justície, tak som presvedčený, že máme o tom hovoriť v riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní.
My sme s kolegom Baránikom predložili niekoľko návrhov, predložili sme ich vo forme pozmeňujúcich návrhov, na tejto schôdzi boli v pôvodnom návrhu programu, akurát na návrh poslanca Fica boli spolu s ostatnými opozičnými návrhmi vyradené, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre rokovanie o zákone o štátnom rozpočte, ktorý poslanec Fico nevyužil.
Takže ak máme o tom rokovať, ak máme o tom normálne rokovať, tak rokujme o tom v riadnom legislatívnom procese, či to bude platiť od 1. januára alebo od 1. marca, nie je zásadný problém, ešte môžme takmer tri mesiace rokovať o návrhoch, návrhoch zákonov. Čiže nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo tých pár, tých pár týždňov, ktoré, ktoré rozlišuje, či to bude v riadnom konaní alebo v skrátenom legislatívnom konaní, nerobí zásadný rozdiel z hľadiska, z hľadiska účelu a, naopak, skrátené legislatívne konanie je krivenie legislatívneho procesu a ak chceme zvyšovať dôveryhodnosť justície, ak chceme očistiť súdnictvo, tak by sme to nemali robiť spôsobom, že krivíme legislatívny proces, že teraz tu prerokujeme návrh na skrátené legislatívne konanie, o nejakú trištvrte hodinu bude odhlasované, potom o pár hodín bude prvé čítanie a možno večer, aby sme už zajtra nemuseli prísť do práce, lebo však stačilo, tak možno večer to už bude aj definitívne schválené. Takýmto spôsobom dôveryhodnosť súdnictva nezvýšime a ani nespravíme dostatočne veľa a správnu vec pre zabezpečenie ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja som v zásade už na minulej schôdzi, keď sme prejednávali nejaké justičné zákony, hovorila o tom, že to, čo sa dozvedáme teraz z médií o niektorých sudcoch, tak naozaj je vážnym problémom pre dôveryhodnosť justície, ale že sa môžme na to pozrieť aj ako na príležitosť, príležitosť, aby sme sa dokázali zbaviť alebo vytlačiť zo systému sudcov, ktorí nie sú hodni pozície sudcu. A hovorila som, že je na to potrebné, aby všetci tí, ktorí majú oprávnenie konať v týchto veciach, či je to polícia, prokuratúra, alebo justičné orgány, aby títo aj konali.
Hovorila som to preto, pretože koloval tu v tomto parlamente pozmeňovací návrh, v tom čase to bol pozmeňovací návrh, ktorý síce nebol úplne totožný s tým, čo dnes prišlo v skrátenom legislatívnom konaní, ale filozofiu ten pozmeňovací návrh mal tú istú. A hovorila som to preto, pretože som tú filozofiu pozmeňovacieho návrhu a teraz predloženého návrhu zákona považovala jednoducho za zlú, pretože je to skratka, ktorá poskytuje alibi tým, ktorí konať majú a – podľa mojej mienky – nekonajú dostatočne rýchlo a dostatočne efektívne. Pretože keby konali dostatočne rýchlo a efektívne, tak tu nesedí minister s týmto návrhom zákona, a to ešte k tomu v skrátenom legislatívnom konaní.
A pevne som verila, že túto tému už máme za sebou. Ale nemáme ju za sebou, pretože ju máme na stole v skrátenom legislatívnom konaní, a to ešte s odôvodnením, ktorý potvrdzuje moje slová, že tí, ktorí konať majú, jednoducho nekonajú, pretože v odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa píše, že áno, možnosť pozastaviť výkon funkcie existuje už aj dnes, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere. Tak orgány nekonajú v dostatočnej miere a my prichádzame v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme teda umožnili iný dôvod pozastavenia výkonu funkcie, ktorý ako keby obíde tie štandardné mechanizmy a trošku ich predbehne.
A ja si dovolím tvrdiť, že je to v tejto časti návrh, ktorý je naozaj, naozaj veľmi škodlivý, pretože som presvedčená o tom, že ak existujú pochybnosti o tom, že sudca má spôsobilosť sudcovskú, to znamená, že nemá morálny štandard a integritu sudcu, ktorú zákon požaduje, no tak to je dôvod na disciplinárne konanie, pretože jednoducho to zákon považuje za dôvod na disciplinárne konanie. Tak potom ten disciplinárny návrh jednoducho treba dať a ak sú iné dôvody, tak jednoducho polícia to obvinenie vzniesť jednoducho má a musí. Pretože v čom je základný rozdiel?
Základný rozdiel je, že keď máme disciplinárne konanie, keď máme vznesené obvinenie, všetko sa deje v rámci nejakých procesných pravidiel. Tuto navrhujeme pozastavenie výkonu funkcie bez akýchkoľvek procesných pravidiel, kde minister alebo predseda Najvyššieho súdu, alebo predseda Súdnej rady, ale povedzme že minister navrhne – možno aj s veľkou pompou; a ja vôbec nepodozrievam pána ministra zo snahy zneužívať výkon svojej funkcie, ale máme rôznych ministrov, niektorí sa aj veľmi radi prezentujú a povedzme s veľkou pompou také niečo navrhne. Súdna rada bude pod tlakom, možno budú na to dôvody, možno nebudú na to dôvody, nemá to žiadnu procedúru, žiadnu možnosť obrany, žiadne mechanizmy a čo potom?
Keď Súdna rada neprijme ten návrh, kto bude zlý? Súdna rada? Aj keď bude mať možno pravdu? Alebo teda radšej prijme ten návrh a čo potom, keď do toho pol roka nebude vznesené obvinenie alebo nebude podaný návrh na disciplinárne konanie? Tak budeme môcť to pozastavenie ešte predĺžiť o pol roka. A čo keď ani potom nebude vznesené to obvinenie, tak čo potom? Sa nám vráti do talára sudca, o ktorom sme povedali, že sú o ňom vážne pochybnosti, že nemá morálny štandard a integritu? A čo potom? Doplatíme mu plat a nebodaj sa bude ešte súdiť o to, že sme mu poškodili dobré meno? Ako však rozmýšľajme! To pomôže potom dôveryhodnosti justície, keď sa nám prípadne takýto sudca vráti do talára?
Preto má logiku, že keď sú dôvody, tak sa má stíhať. A keď sú také vážne dôvody, že sú na odvolanie z výkonu funkcie sudcu, tak potom v rámci procesných nástrojov, ktoré máme, sa má pozastaviť výkon funkcie. Tak teraz pred voľbami vyriešime to, že potrebujeme pozastaviť dvoch, troch, štyroch, piatich ďalších sudcov, tak to pred voľbami urobíme a čo potom, keď náhodou to obvinenie nebude vznesené? Pretože ja sa sama seba pýtam, prečo niektoré obvinenia nie sú ešte vznesené. A predpokladám, že aj pán minister spravodlivosti sa pýta. No ale potom ten správny adresát nášho tlaku nie je parlament, aby prijal v skrátenom legislatívnom konaní zmenu zákona, ale ten správny adresát nášho tlaku a toho, koho sa máme pýtať, je potom asi polícia, prípadne prokuratúra, prípadne tí, ktorí môžu podať návrh na disciplinárne konanie. Tam treba tú energiu sústrediť, veď to nie je v poriadku, aby sme suplovali tieto inštitúcie takýmto spôsobom.
Takže ja vnímam ako vážne riziká tohto návrhu zákona, ktoré tu sú predložené a, samozrejme, že tá vágna formulácia umožňuje aj zneužitie za určitých okolností, ale aj keď abstrahujeme od možnosti zneužitia, tak ja vážne tu vidím ten problém, že dobre, tak posadíme alebo pošleme domov na pol roka sudcu s 80-percentným platom; no tak koľko? (Reakcia ministra.) No ale tam už máme 30 %, hej, pretože tam už sme v nejakom procese, hej, tak tuto máme 80 % a on si prečká a čo potom, sa vráti? A budú sa už ľudia naňho pozerať, že je očistený len preto, že nikto naňho, nikto mu nevzniesol obvinenie? Ako to nemá s dôveryhodnosťou justície nič spoločné. A podľa mňa jediné, čo môžme pre dôveryhodnosť justície urobiť a pre očistu justície, že naozaj tie veci, ktoré ležia na stole, budú dôsledne stíhané a v tejto chvíli sa budeme veľmi vážne pýtať všetkých, ktorí konať môžu, prečo konajú tak pomaly. Pretože konala zo začiatku veľmi pomaly aj Súdna rada a musíme sa aj pýtať, prečo ešte nie sú vznesené obvinenia.
Takže s touto časťou návrhu zákona nemôžem súhlasiť. Je nesystémový, môže byť škodlivý, je riskantný a vôbec nie je dobré, aby sa takýto návrh zákona prerokovával v skrátenom legislatívnom konaní.
V návrhu zákona je jedna časť, s ktorou súhlasím a vždy s ňou budem súhlasiť, a to je návrh na verejné hlasovanie Súdnej rady vo všetkých otázkach. My sme už mali takúto právnu úpravu v našom právnom poriadku, možno si to pamätáme, bola to, bol to zákon, ktorý sme presadili ešte za Radičovej vlády, vtedy sa zaviedli verejné hlasovania Súdnej rady vo všetkých otázkach. Možno si pamätáte aj to, že verejne sa hlasovalo aj vtedy, keď už nebol zvolený Štefan Harabin za predsedu Najvyššieho súdu, keď predtým v tajnom hlasovaní zvolený bol. Ja si myslím, že aj táto skúsenosť ukázala, že verejné hlasovanie Súdnej rady aj v personálnych otázkach je dobrá vec.
V personálnych otázkach bolo verejné hlasovanie Súdnej rady zrušené, keď sme tu mali vládu jednej strany, odvtedy zase máme v personálnych otázkach permanentne problémy s rozhodovaním Súdnej rady jednoducho preto, že to tajné hlasovanie dáva omnoho väčší priestor pre rôzne zákulisné hry a neumožňuje vlastne skladanie účtov členov Súdnej rady. Preto ja som veľmi rada, že to pochopila aj Súdna rada a za prítomnosti dvanástich členov Súdnej rady Súdna rada dvanástimi hlasmi odsúhlasila požiadavku na legislatívcov a zákonodarcov, aby do zákona bolo dané to, že Súdna rada aj v personálnych otázkach hlasuje verejne, čiže dnes to tu máme v návrhu zákona na základe toho, že si to Súdna rada vypýtala, a preto si myslím, že by sme to mali rešpektovať.
Preto ja mám vlastne už aj kolegami podpísaný pozmeňovací návrh, ktorý určite predložím v druhom čítaní, ak prejde skrátené konanie k tomuto návrhu zákona, aby sa vypustili všetky škodlivé ustanovenia z tohto návrhu zákona a ostala v ňom len verejnosť hlasovania Súdnej rady, pretože si myslím, že to môže pomôcť dôveryhodnosti Súdnej rady, ergo aj dôveryhodnosti justície, ak v tomto návrhu zákona nám o túto otázku ide.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja využijem túto možnosť, aby ste vedeli na mňa aj reagovať, lebo ide o veľmi vážnu tému. A jeden z dôvodov, prečo tento návrh alebo návrhy riešenia tej situácie, ktorá nastala v justícii, ktorá nastala, pán poslanec Dostál, teraz. Teraz máme dôkazy, teraz máme konkrétne mená, konkrétne skutky, tak sa nedostala na minulú schôdzu predloženým pozmeňujúcim návrhom práve kvôli tomu, že tu bola ešte veľmi živá diskusia. Pán premiér zvolal okrúhly stôl všetkých zainteresovaných od Generálnej prokuratúry, polície, Súdnu radu, ministerstvo spravodlivosti a sedeli sme nad tým. Policajný prezident, ministerka vnútra. Nie je vznesené obvinenie, lebo; nie je vznesené, lebo tak orgány činné v trestnom konaní kvôli niečomu takto sa rozhodli. Nechápem, nevidím. Možno majú dôvod, možno fakt majú, nevidím. To by som fakt musel spoznať ten spis, konkrétne skutkové okolnosti. Ale tiež sa mi zdá čudné, tiež som očakával, keď vyšli tie veci najavo, že tu bude otázka času, že mi to oznámia, že je vznesené obvinenie proti konkrétnym sudcom, a ja už idem ďalej. No nie je. Čudujem sa, ale bohužiaľ.
Ale nie je pravda, že my máme suplovať teraz, to je nešťastná formulácia, ktorú ste vyňali z kontextu odôvodnenia. Ale ja som povedal aj odôvodnenie ďalšie a to je, že proti niektorým sudcom ani nebude vznesené obvinenie, lebo sa len spomínajú, nie v najlepšom, spomínajú sa. Dôkazy na to asi nezískame a keďže nezískame na to dôkazy, nemôžeme dať ani disciplinárny návrh, lebo disciplinárne konanie také isté, to je, má, riadi sa trestnoprávnym procesom. Čiže keď niečo tvrdím, tak to musím dokázať. Pozrite sa, Štefan Harabin ako vyšiel z tých svojich disciplinárok. Akože najľahšie je dať niečo napísať, ale keď ide len o to, aby minister spravodlivosti vyfajkol svoju úlohu, že dal disciplinárny návrh, tak mne nejde o to. A hlavne pri disciplinárnom návrhu, keď už chcem, aby ten sudca nesúdil, aby mal pozastavený výkon, tak tam už tie skutkové okolnosti musia byť veľmi závažné. To je taxatívne vymedzené. Čiže nie každý disciplinárny postih môže byť zároveň podnetom na to, aby sudca mal pozastavený výkon.
A čo sa stane; pani poslankyňa Žitňanská sa stále, že čo sa stane, ak nebude vznesené obvinenie, nebude daný návrh na disciplinárne konanie. No ale je to ešte vždy ľahší odvar ako niekto, keď bol podozrivý zo spáchania disciplinárneho skutku, navrhovateľ si myslel, že má tu dôvod na podanie disciplinárneho návrhu, aj to odôvodnil, má na to aj dôkazy a aj tak nedošlo k disciplinárnemu potrestaniu sudcu. Čiže sudca sa vrátil do talára, samozrejme, plat sa mu doplatil, lebo aj také prípady máme. A nie jeden. A nie jeden. Takže ten mechanizmus bude asi ten istý. A tu len ide o podozrenie, to je, ani nie konkrétne toho, že ty si niečo spáchal, ale proste terajšie tvoje pôsobenie v talári aj pre teba, aj pre celú justíciu, aj pre celú spoločnosť nie je dobré.
Čo sa týka verejnosti hlasovania, to bol ďalší problém, s ktorým sme sa borili tu v Národnej rade na minulej schôdzi a napríklad pán poslanec Kresák, musím uviesť, vyslovene trval na tom, aby to bolo verejné hlasovanie. Takže mne sa tiež pozdávala skôr táto možnosť a na pracovnej skupine, ktorá robila aj tento návrh zákona, sa o tom živo diskutovalo. Samozrejme, rozhodnutie Súdnej rady, toto rozhodnutie, že to išlo, malo svoj vplyv, ale hovorím, že toto už bolo diskutované vtedy.
Pán poslanec Dostál hovoril, že pártýždňový rozdiel by nám neuškodil. To nie je pár týždňov, to je dobrých pár mesiacov. Treba poznať ten legislatívny proces. Ja som to tiež predtým, ako som bol poslancom, som nevedel, že koľko to je dní, kým to sa dostane na vládu, kým z vlády potom sem, čiže to by sa do volieb nestihlo.
Môžme sa zachovať tak, že budeme obviňovať tu orgány činné v trestnom konaní, že máte konať a vy nekonáte a tí sudcovia naďalej súdia. Môžme. Môžem to aj ja spraviť a budem prstom ukazovať každý deň alebo dávať disciplinárky s možnosťou, že ich disciplinárne odsúdia a potom trestnoprávne že budú. Alebo podať disciplinárnu tak, že nebudem mať dôkazy. Ale ja som konal, lebo disciplinárku som podal a záverom dňa ten sudca aj tak disciplinárne nebude postihovaný. Takže vieme hrať túto alibistickú hru, ale načo. To nám nepomôže. Máme tu konkrétny problém. A konkrétny problém je ten okrem toho, že orgány činné v trestnom konaní nekonajú v niektorých prípadoch, o ktorých si myslíme, že by mali konať, hovorím, že nevieme, nevieme posúdiť. Máme taký dojem, ale nie z toho, že čo vidíme v spise. A možno fakt nekonajú, keď by mali.
Ale máme tu druhú skupinu sudcov, voči ktorým dôkaz nemáme a podľa všetkého v krátkom čase ani nebudeme mať. Ale boli predvolaní pred Súdnu radu. A Súdna rada tiež tam nezistila také skutočnosti, aby mohli dať disciplinárny návrh, ako dali voči niektorým. A ďalšie mená sa objavili. A nebude žiaduce, aby títo ľudia súdili v tomto danom čase, kým všetky tieto pochybnosti buď sa nerozplynú, sa vysvitne, že ten dotyčný pán sa len oháňal s nejakou informáciou, ktorá pravdivá nie je, lebo v tej Threeme sa vyskytuje, že časť tých informácií je nepravdivých, alebo sa dokáže opak, že niečo sa fakt nekalé stalo, potom buď to je trestný čin, alebo disciplinárny postih. Ale dovtedy proste nie je žiaduce, aby títo ľudia zostali v talári.
Ja poviem iné. Ja som, teraz sme mali za sebou od leta dve stretnutia so všetkými predsedami okresných súdov, kde som povedal a našlo to svoju úrodnú pôdu, že nech sa ani nehlási do konkurzu sudca na predsedu, ktorý má – veľmi diplomaticky poviem – netransparentné vzťahy. A sa nehlásia. Ale; čiže čo s tými sudcami, o ktorých sú nejaké pochybnosti, ale nie je to na trestné ani na disciplinárne? Budeme sa tváriť, že všetko je v poriadku? To je váš návrh, váš pohľad na svet. Môj pohľad je ten, že ako sme navrhli, ale hovorím, že Súdna rada potom o tom rozhodne verejne, alebo rozhodne; to je návrh vlády, to je návrh ministerstva, Národná rada rozhodne.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Ja budem reagovať, pán minister, na vaše niektoré výroky a potom viacej poviem vo vystúpení. Predseda vlády keď zvolal okrúhly stôl, tak tam zavolal všetkých tých ľudí, ktorí tých sudcov kryjú, pretože sú obidvaja súčasťou... Ja počkám, počkám, pán podpredseda, no. Všetci sú súčasťou toho istého gangu, ktorý kryje tento systém tak, ako ten systém funguje. Predsa nemôžeme očakávať, že Generálna prokuratúra, ktorá si svojho bývalého generálneho prokurátora nevie odstíhať, že bude niečo s týmto robiť. Veď to je súčasťou toho systému a polícia je to isté. Nebyť toho, že tu máme vraždu novinára a jeho snúbenky, že sa im to prevalilo, tak to pokračuje tak ako predtým. Ale ten systém zostal rovnaký.
Čiže nehovorte nám tu také somariny, že pán predseda vlády, ktorý je jednotkou zločineckej organizácie SMER, že zvolal okrúhly stôl, aby s týmto niečo robil! Veď nerobte si z nás srandu! Celé je to len o tom, že kamuflujete, ako sa dá, aby ten systém zostal taký, aký je, a robíte maximum pre to, aby to vyzeralo, že sa niečo s tým robí, ale v skutočnosti nerobíte nič. A ja vám poviem vo vystúpení viac o tom všetkom.
A hovoriť to, že nechcete robiť príliš veľa, aby náhodou z toho nebolo zle. No skúste to robiť príliš veľa. To ešte nikto nikdy neskúsil. Vy stále hovoríte, že nesmieme robiť príliš veľa, radšej robíme menej, aby to akosi prischlo. To ste, to ste povedali, že nebudete dávať zbytočné disciplinárne návrhy. O tomto to je.

Pán minister, ďakujem, že ste zareagovali v rozprave, a teda môžme, môžeme my na vás reagovať. Zároveň ale chcem povedať, že trochu teraz aj žasnem, lebo ja som si pôvodne myslel, že toto opatrenie, nejaké dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora bez toho, aby bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní alebo vedené disciplinárne stíhanie, je myslené na situácie typu, že čaká sa na vznesenie obvinenia. Ale vy ste povedali, že ale je tu aj iná kategória sudcov, u ktorých sú závažné pochybnosti, lebo sú napríklad v tých nahrávkach, ale nie sú dôkazy, nebude vedené trestné stíhanie, nebude, nebude vedené disciplinárne stíhanie, tak im pozastavíme.
Ale teda tomu nerozumiem, aký to má potom význam, že im pozastavíme na šesť mesiacov a potom to predĺžime o šesť mesiacov a rok oni nebudú vykonávať funkciu sudcu, budú poberať 80 % platu, tie dôvody nepominú, lebo tie pochybnosti sa asi nerozptýlia, a oni sa potom normálne vrátia do taláru, spätne im bude zrejme doplatené, doplatené to, čo im nebolo, nebolo zaplatené. A aká je to očista súdnictva? Veď tým sa predsa nič nezmení. Či si myslíte, že za ten rok si ten sudca, ktorý má pozastavený výkon funkcie, lebo sú vážne pochybnosti, povie, no asi by som nemal byť sudca, lebo Súdna rada mi nedôveruje, nemajú síce na mňa žiadne dôkazy, nemôžem byť trestne stíhaný, nebudem disciplinárne stíhaný, a tak ja radšej sám odídem z talára. Lebo ja tomu, ja tomu nerozumiem.
Ak ste povedali, že by bol alibizmus rozbiehať disciplinárne, disciplinárne konania, ktoré asi nebudú mať koncovku, no tak toto je tiež alibizmus, pozastaviť výkon funkcie a o rok sa ten človek vráti, lebo nemôže byť ani trestne stíhaný, ani disciplinárne stíhaný.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj ja som rada, pán minister, že ste vystúpili v rozprave. Áno, podobne ako pán poslanec Dostál, ja som tiež presvedčená o tom, že tie argumenty, ktoré boli použité teraz, sú vlastne ešte horšie ako ten základ, pretože keď ani neočakávame, že sa to disciplinárne konanie začne alebo bude vznesené obvinenie, no tak presne nastane táto situácia, že proste sprovodíme z obehu sudcu na pol roka alebo na rok a potom sa vráti a bude rovnako nedôveryhodný ako predtým, možno ešte viac, pretože bude mať na sebe ten placet, že už Súdna rada mu raz pozastavila výkon funkcie. Doplatíme mu to, čo sme mu nevyplácali ten rok, a bude súdiť ďalej a s dôveryhodnosťou justície sa absolútne nikam nepohne.
A navyše, čo je to za argument, že nie je žiaduce, aby teraz súdil. To predsa nie je argument. Kto to posúdi? Pretože to je iná situácia, keď povedzme človek neuspeje s návrhom na disciplinárne konanie alebo neuspeje sa s obžalobou v rámci trestného konania. Tam je riadny proces. A keď nie sú dôkazy, tak ten človek sa aj nejako riadne očistí v rámci toho procesu. Ale tu neni nič. Tu je proste subjektívne rozhodnutie Súdnej rady v konečnom dôsledku.

Poviem pár slov k tomuto konaniu a potom poviem viac k návrhu zákona samotnému. Budem teda hovoriť len o tom, čo pán minister tvrdí, že existujú dôvody urgentnosti v tejto veci.
Dôvody urgentnosti nikdy na ministerstve spravodlivosti v takýchto veciach, pokiaľ ja sa pamätám, neexistovali, pretože sa nikdy nevyužívali tie právomoci, ktoré ministerstvo malo. A to, bohužiaľ, musím povedať aj v súvislosti s predchodkyňou pána ministra. Stále máme predsedu Krajského súdu v Bratislave, ktorý úplne jasne figuruje vo všetkých týchto kauzách, a to je vecou ministra, že či tam je alebo nie je, ak tie kauzy sú. A tie kauzy jednoznačne sú. Aj pani ministerka Žitňanská, bohužiaľ, musím povedať, že strpela to, že navzdory rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý jasne judikoval, že predseda súdu nemá byť členom Súdnej rady, tak ho tam ponechala, hoci musela vedieť, musela vedieť, ako to na tom Krajskom súde v Bratislave existuje, že čo je to tam za organizáciu. Napriek tomu, že som ju ikskrát k tomu vyzýval aj osobne, aj písomne, aj verejne, nič. A tento minister, ten nevie odvolať nikoho. To je úplne trápne. Napriek tomu, že je úplne jasné, že súdy v Bratislave, to vedenie tých súdov, to je proste gangsterská organizácia. To je úplne jasné. Jeden horší ako druhý.
A choďte sa spýtať, choďte sa spýtať na Okresný súd Bratislava III, že čo vám tam sudcovia povedia o tom, že ako rozhoduje Krajský súd v Bratislave. Choďte sa ich spýtať. Vám v tichosti povedia, že my vieme, že čo nám prejde a čo nám neprejde a že ako tam rozhodujú a že kto o tom rozhoduje. Že ako sa dostala pani Repáková, ako sa dostala na to oddelenie, kde robila tie veci pre Kočnera. A ako sa dostal sudca Král za stážistu na Najvyšší súd.
Pani Švecová povedala, že jaj, tuším pán predseda Krajského súdu v Bratislave mi ho navrhol, už neviem, už sa nepamätám. Proste sudca, ktorý rozhoduje pre Pentu, tak ten už je teraz nasáčkovaný na Najvyššom súde vďaka miláčkovi pána ministra, predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ktorý neváhal napísať list predsedníčke Súdnej rady o tom, že ako nesúhlasí s tým, ako postupuje polícia v súvislosti s odobraním telefónov sudkyniam, ktoré lietajú v najstrašnejšom škandále, aký tu v súdnictve kedy existoval. To mu vadilo. To mu nevadilo, že tie sudkyne, že sú, samozrejme, podozrivé alebo tak, však to je normálne, že sú podozrivé, však keď niekto niečo robí, ako sa vyjadril pán Sklenka, ďalší člen organizácie, Harabinov šofér, sa vyjadril pán Sklenka, povedal, že keď niekto niečo robí, tak, samozrejme, sa "aj pomýli", to znamená, rozhoduje protiprávne.
Tu je celý problém. Celý dôvod urgentnosti tejto veci spočíva v tom, že došlo k odhaleniam, to znamená, niežeby pán minister nevedel o tom, čo sa; samozrejme, že vie, pretože všetci o tom vedia, že ako to takto fungovalo roky. Problém je v tom, že sme sa to my dozvedeli. Ja som to tiež vedel, ale široká verejnosť to nevedela, že ako sudcovia fungujú v Bratislave a v iných mestách, v Košiciach. V tomto je ten problém, a preto teraz musíme urgentne akože niečo robiť pred voľbami, vykazovať aktivitu a musí zvolávať pán premiér č. 1 v zločineckej organizácii SMER, musí vykazovať aktivitu, že niečo s tým robíme. Mrk, mrk, akože niečo s tým robíme.
Toto tu dostávame od pána ministra a toto tu musíme počúvať ako malé deti, nám tu klame do očí. Úplná trápnosť. (Reakcia ministra.) Ja si budem hovoriť, čo ja chcem, my sme tu v parlamente. A čo, budete ma žalovať o 200-tisíc? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, kľud!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
No, ja neviem, aký kľud. Ja viem, že vy všetci chcete kľud, vy všetci chcete stabilitu, aby to tak zostalo na večné časy, ako to doteraz je, že si každý robí, čo chce, každý si ukradne, čo nie je prišróbované. O tom to je celé. A to si povedali aj sudcovia a za to zodpovedá ten, kto vymyslel Súdnu radu v čase, keď súdnictvo nebolo očistené od komunistov a podobných všelijakých kriminálnikov. Toto je celý problém. Preto hovorím, že treba zrušiť Súdnu radu a začať od začiatku. O tomto to celé je.