53. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Najsamprv ho odôvodním, aby sme mali prehľad, o čo ide. Ide o legislatívno-technické úpravu. Označenie ustanovenia sa upravuje s ohľadom na medzičasom prijaté novely [zákon č. 3811/2019 Z. z. (novela školského zákona a niektorých ďalších zákonov) v čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z.) vkladá prechodné ustanovenie s označením ustanovenie §220, pardon, "§ 293em"].
V súvislosti s preznačením predmetného ustanovenia poukazujeme aj na tlač 1719 (to je novela zákona č. 4611/2003 Z. z. a ďalších zákonov), ktorú bude potrebné po ukončení schvaľovacieho procesu a zverejnení v Zbierke zákonov tiež zohľadniť (ďalšie preznačenie predmetného ustanovenia).
A teraz dovoľte, aby som konkrétnu zmenu, legislatívno-technickú zmenu.
V čl. I bode 15 ustanovenie (§ 293em) sa slová „§ 293el" nahrádzajú slovami „§ 293em" a slová „§293em" sa nahrádzajú slovami „§ 293en" (2x).
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh. Podľa prieskumov v Slovenskej republike, napríklad epidemiologický výskum a analýzy docentky MUDr. Bražinovej, sa počet ľudí, ktorí potrebujú liečbu psychických porúch, odhaduje na 850-tisíc osôb, z čoho je odborná starostlivosť poskytovaná cca iba jednej štvrtine. Napríklad u úzkostných porúch dosahuje počet neliečených až 84 percent. Počet samovrážd sa na Slovensku každoročne pohybuje okolo 500. Účinná liečba existuje, avšak mnohí ľudia buď onej nevedia, alebo majú predsudky, prípadne je pre nich starostlivosť nedostupná. A to i vďaka nastaveniu súčasného zdravotného systému a možnosti poskytovania psychologických služieb.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zrušenie povinnosti takzvaného výmenného lístku pri návšteve psychológa. Podľa Slovenskej komory psychológov asi tretina pacientov s psychickou poruchou, respektíve záťažovým stavom s dopadom na psychický stav kvôli aktuálne platnej a účinnej povinnosti výmenného lístku k špecialistovi-psychológovi nevyhľadá odbornú psychologickú pomoc a uprednostní samoliečbu, prípadne svoj problém nerieši. Zrušením tejto povinnosti sa zníži administratívna záťaž a prispeje k včasnej diagnostike a motivácie k liečbe pacientov.
Chcela by som vás poprosiť, tento pozmeňujúci návrh bol prejednaný aj s ministerstvom práce, bol konzultovaný s komorou psychológov, aj s ministerstvom zdravotníctva, mali sme na výbore hlavne zástupcov komory psychológov, takže vás chcem poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prajem pekný deň. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak ako som včera v rozprave pri prvom čítaní avizoval, cieľom môjho vystúpenia je prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Pointou tohto návrhu je vlastne to, že podmienka tzv. kvalifikovaných rokov sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebude skúmať za roky pred rokom 2020. Čiže ten môj návrh nejde proti cieľu novely, ktorou je čo najrýchlejšie a bez technických problémov priznať a vyplácať minimálne dôchodky tým, ktorí na ne majú nárok v tej zvýšenej sume. Čiže Sociálna poisťovňa bude vedieť v zmysle odôvodnenia, ktoré predložil pán generálny riaditeľ Vážny, bude vedieť minimálne dôchodky tým desiatim, státisícom možno dôchodcom vyplácať. Ale ten môj pozmeňovací návrh je vlastne o tom, aby sa tzv. kvalifikované roky skúmali do budúcnosti. Čiže od roku 2020, aby táto podmienka zostala vlastne zachovaná. Čiže aby sme vyžadovali od poistenca dosiahnutie určitého príjmu vymeriavacieho základu alebo osobného mzdového bodu.
A ten dôvod je, aby sme nepodporovali špekulatívne správanie niektorých občanov, poistencov, ktoré by inak reálne hrozilo. Ak by sa totižto podmienka kvalifikovaných rokov zrušila aj do budúcnosti, tak tým pádom by sme vlastne dali odkaz občanom Slovenskej republiky, neplaťte odvody, je to vlastne zbytočné, budete mať celkom pekný v budúcnosti, to už bude 400-eurový dôchodok o pár rokov, keďže priemerná mzda pomerne pekne stúpa, budete mať 400-eurový dôchodok či platíte odvody z 800-eurového príjmu alebo z minimálneho vymeriavacieho základu ako živnostník alebo špekulatívne z jedného eura ako konatelia, alebo možno niektorí naši veľmi vynaliezaví spoluobčania, ktorí sa špekulatívne zamestnajú na symbolické šestnástinové úväzky, povedzme, polhodinka denne, budú mať príjem dve eurá na deň, dvadsať alebo päťdesiat eur mesačne. Budú z toho platiť symbolické, skutočne symbolické odvody, ale dostanú v budúcnosti 400-eurový dôchodok.
Ja chcem tým, čo to náhodou nezaregistrovali, pripomenúť, že po Slovensku už dlhé roky koluje taký hoax, že nezamestnaní dostávajú dôchodok vypočítaný z priemernej mzdy a že sa vlastne oplatí byť nezamestnaný, pretože dostane viacej ako, povedzme, zamestnankyňa predavačka, krajčírka, kuchárka, ktorá pracuje za minimálnu mzdu. Ten hoax je hoax. Na tom nie je nič pravdy. Ale ak nebude prijatý tento môj pozmeňovací návrh, ten hoax sa stane realitou. Či niekto v podstate neplatí odvody alebo ich platí v symbolickej výške pár eur mesačne, alebo platí z minimálnej mzdy alebo platí z 800-eurovej, čo je v podstate skoro mediánová mzda na Slovensku, bude mať dôchodok rovnaký. Ja pred týmto varujem a vyzývam všetkých, ktorí cítia určitú zodpovednosť pred občanmi a nechcú počuť ten rachot, ktorý inak bude približne o štvrť na šesť poobede, ten rachot bude spôsobený tým, že sa nám zrúca dôchodkový systém a bude to počuť. Ak nechcete počuť ten rachot, tak, prosím, podporte pozmeňovací návrh, ktorý práve idem predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Miroslava Beblavého a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1825).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. I bod 10 znie: "10. V § 82b odsek 4 znie:
"(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,4 , ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 2020,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004."."
Ďakujem za pozornosť a teším sa na hlasovanie o sedemnástej.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, vážení kolegovia, kolegyne, aby som doplnila ešte ako spolupredkladateľka pozmeňujúci návrh, ktorý predkladala moja kolegyňa Alena Bašistová. Odôvodnenie už bolo povedané, ale tá podstata, tá jedna veta, ktorá tu je, ako bude znieť, tá nie. Tak mi dovoľte, aby som to prečítala.
V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. V ustanovení § 8 ods. 5 písm. a) sa za slová "detská psychiatria," vkladajú slová "v špecializačnom odbore klinická psychológia,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne za pochopenie.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za tú rozpravu. V podstate išlo hlavne o pozmeňovacie návrhy. S tým môžem konštatovať, že s obsahom tej novely sa poslanci poväčšine stotožnili. Myslím hlavne na to ošetrované. Preto sa k tej hlavnej časti, ktorá je nosným bodom návrhu, ktorý predkladám, nechcem ani vracať, pretože si myslím, že je dôležité, aby čím skôr osoby, ktoré potrebujú čerpať tzv. malú očeerku, aby ju mohli čerpať až v rozsahu 14 dní. A nový prvok, ktorý zavádzame teraz, príspevok tzv. veľkého ošetrovného až na 90 dní, je veľmi dôležité a som presvedčený, že bude veľmi pozitívne prijatý hlavne tam, kde nastali nové životné skúsenosti.
Tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som dostal, sa skôr týkajú, po prvé, pani Kuciaňová, súhlasím, sú to skôr isté technické, legislatívno-technické úpravy. Čo sa týka, pani Bašistová, Kuciaňová, súhlasím. I keď ide trošku nad rámec ten zákon, ale ministerstvo zdravotníctva súhlasilo. To znamená, že môže sa v tomto prípade pomôcť. Zdravotnícky som už pomenoval.
No a k návrhu pána Mihála. Po prvé, chcem poďakovať, že ste mi ho dal k dispozícii už včera. A bolo možné z odborného hľadiska na sekcii sa tejto, tejto problematike venovať. Moje stanovisko, s ktorým sa stotožnili aj odborníci z ministerstva, ten pozmeňovací návrh má v podstate dva nosné body. Po prvé, zavádza kvalifikované obdobie, ale až od roku 2020. Súčasný stav od roku 1993, navrhovaný stav – zrušiť kvalifikované obdobie. A druhá časť mení koeficient osobného mzdového bodu, ktorý je rozhodujúci pre získanie kvalifikovaného roku z 0,241 na 0,4 od roku 2020.
K prvému bodu. Má svoje pozitíva aj negatíva. S tými negatívami sa do istej miery dá vysporiadať aj samotnej Sociálnej poisťovni. Čo sa týka pozitív, áno, aj týmto riešením ten zámer vyplácať minimálny dôchodok od 1. januára sa dá realizovať. No a do istej miery eliminuje možné riziká a špekulácie, ktoré súvisia s eliminovaním nejakých negatívnych vecí, ktoré by mohli niekoho mať záujem uplatniť.
Čo sa týka druhého bodu. Mierne vyššie príjmy z platenia poistného už od roku 2020. Negatíva, kvalifikované obdobie by nezískalo na rozdiel od súčasnej právnej úpravy veľmi veľa skupín. Poberateľ starobného dôchodku, ak bol predtým poberateľom invalidného dôchodku, a to za obdobie poberania invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. V tom prípade je to 0,3. Myslím, osobný mzdový bod. Ďalej zamestnanci s kratším pracovným úväzkom, ktorých zárobok je najmenej, ktorý je menší ako 40 % priemernej mzdy. Toto je môj veľký problém, lebo myslím, že by postihol veľmi veľa, hlavne žien, ktoré pracujú na polovičný úväzok, tých by sa táto problematika netýkala. To je pre mňa neprijateľné. Naopak, ja mám záujem, aby aj matky, ktoré majú postarané na tie štyri hodiny o svoje deti, mohli pracovať, keď majú o to záujem, samozrejmá vec, je veľmi dôležité. To znamená, po zvýšení toho osobného mzdového bodu na úroveň 0,4, ktorá sa navrhuje, by sa situácia vyššie uvedených zamestnancov zhoršila a ťažšie by získavali kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia. Iste ani pri tej novele zákona, ktorá tu bola pred, ja neviem, mesiacom schválená, nikomu nešlo o to, aby sa niekomu zhoršili podmienky na možnosť, zákonnú možnosť poberania minimálneho dôchodku. Preto to musím odmietnuť.
No a teraz z legislatívneho hľadiska. Vzhľadom na to, že ten pozmeňovák je postavený tak, že sa nedá z toho vybrať, že poďme hlasovať len o jednotke a o dvojke nie, musím tento pozmeňovák odmietnuť. Jediné možné riešenie, o ktorom som sa aj bavil, by bolo možné vybrať tú prvú časť a dať ju ako samostatný, nový samostatný pozmeňovák. Keďže takýto návrh nie je predložený, je mi ľúto, ale s týmto nemôžem súhlasiť. Dôvody, ktoré som, myslím si, že veľmi konkrétne pomenoval.
Každopádne si myslím, že prijatím toho prvého pozmeňováku, ktorým sa zaoberala aj vláda, je riešenie zabezpečené, aby od 1. januára všetci, ktorí majú nárok na minimálny dôchodok, ten dôchodok obdržali.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek kvôli neodkladným pracovným povinnostiam a zastúpi ho ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Na ostatných členov vlády nie sú otázky.

Ďakujem pekne. Ctená pani poslankyňa, v prvom rade mi dovoľte pripomenúť, že v súvislosti s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát a v právnom štáte práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. A Ústava Slovenskej republiky prevzala koncepciu klasického rozdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, ktoré sú prepojené väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a na základe uvedeného vláda predkladá návrhy zákonov Národnej rade Slovenskej republiky a Národná rada ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky ich schvaľuje a prijíma. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vykonávajú podľa ústavy svoj mandát osobne podľa svojho vedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
A teraz konkrétne k vašej otázke, pani poslankyňa. Vláda sa rozhodla stiahnuť reformu nemocníc z aktuálneho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, vychádzajúc zo znalostí politickej reality v tomto zákonodarnom orgáne a z dôvodu dôkladnej prípravy sa reforma, z dôvodu dôkladnej prípravy sa reforma dostala do Národnej rady Slovenskej republiky na schválenie až v posledných mesiacoch pred voľbami a vyvolala medzi viacerými poslancami obavy, že môže byť zneužitá v rámci predvolebného boja.
Navyše, objavili sa názory, ktoré vyvolávali strach z rušenia nemocníc v niektorých regiónoch, preto poslanci zvažovali zrejme aj tieto politické riziká. Ak ale majú byť zásadné zmeny v slovenskom zdravotníctve dlhodobo udržateľné, mali by prechádzať širokým konsenzom. No a bolo jasné, že stratifikácia nemocníc by v parlamente nedostala dostatočnú podporu.
Chcel by som zdôrazniť, že na reforme sa pritom podieľali mnohí odborníci a osobnosti slovenského zdravotníctva, prešla riadnym pripomienkovým konaním za účasti odbornej verejnosti. Ako možno viete, napríklad Slovenská lekárska komora mala k nej viaceré odborné výhrady, pričom vo všeobecnosti schvaľuje nutnosť reformy zdravotníctva.
Stratifikácia predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy najmä operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde na jej poskytnutie majú potrebné zručnosti a skúsenosti, a tým by sa zabezpečila lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zvýšila bezpečnosť pacienta.
Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc, lokálna, regionálna, národná, špecializovaná, či kompetenčné centrá so zadefinovaním rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti a minimálnymi počtami zdravotných výkonov ako kvalitatívnym indikátorom poskytovanej starostlivosti.
Pre našu vládu je zdravie občanov jednou z priorít a uvediem len niekoľko príkladov. V rezorte zdravotníctva sme podporili masívne investície do nemocníc. Nemocnice sa tento rok mohli uchádzať o historicky najvyššiu sumu až 100 mil. eur z kapitálových výdavkov. Tieto peniaze sa môžu investovať do rekonštrukcie, modernizácie či nového prístrojového vybavenia. Výrazná obnova zastaranej prístrojovej techniky po mnohých rokoch prináša pacientom kvalitnú a modernú diagnostiku a liečbu. V nemocniciach už dnes vidíme nové prístroje, CT prístroje, linárne urýchľovače, infúzne pumpy, čoskoro aj napr. magnetické rezonancie. Ministerstvo zdravotníctva proces výmeny prístrojovej techniky naštartovalo už v roku 2016 a postupne vďaka centrálnym nákupom a elektronickým aukciám sa prístroje nakúpili spolu s miliónovými úsporami, ktoré môžu byť investované do ďalších oblastí potrebných pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov.
Reforma nemocníc, tzv. stratifikácia mala v horizonte desiatich rokov priniesť do všetkých regiónov Slovenska kvalitnú, dostupnú a adresnú zdravotnú starostlivosť. Predseda vlády z úcty k stovkám ľudí, ktorí ju pripravovali, nechcel, aby v parlamente nezískala podporu a aby sa z nej nestal symbol neúspechu. V súčasnosti prebieha stratifikácia, ktorá je živelná, a my sme chceli dať jasné pravidlá pre poskytovateľov na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti.
Ak teda dovolíte, už len dve vety. Stratifikácia nemocníc zostáva kompletne pripravená pre novú vládu a nový parlament, ako zdôraznil aj predseda vlády, po nadchádzajúcich parlamentných voľbách chceme túto agendu otvoriť už na začiatku volebného obdobia, aby ju bolo možné čo najskôr spustiť.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán vicepremiér. V prvom rade mi dovoľte vyjadriť ľútosť nad tým, že pán premiér neprišiel ako na zasadnutie európskeho výboru včera, kde sa mal zúčastniť, ani na hodinu otázok, napriek tomu, že sa nachádza v Bratislave. Ma to mrzí a teda vďaka za vašu odpoveď. Ja som sa síce nepýtala ani na to, čo je stratifikácia, som sa s ňou oboznamovala, lebo som ju mienila podporiť, ani som sa nepýtala na školenie z občianskej náuky o tom, čo je parlamentná demokracia, pretože to, samozrejme, veľmi dobre viem.
Ale teda bola to otázka na pána premiéra, tak len možno otázka, ktorú mu možno môžte tlmočiť, by znela, že ako chce zabezpečiť po voľbách podporu takéhoto dokumentu alebo projektu stratifikácie nemocníc, keď nevedel si vo vlastnej strane nájsť podporu. Či toto je tá zodpovedná zmena, ako ju chce vôbec po voľbách uplatňovať, keď toto ani nie je prvýkrát. Aj stratifikácia nemocníc alebo bezpečnostná stratégia, ktorá prešla vládou, a nie je ju schopný predložiť do parlamentu. Alebo 50-dňové moratórium, ktoré jasne kritizoval, a napriek tomu prešlo v parlamente. A na mnohé ďalšie príklady by sme mohli ukázať. Takže naozaj to vzbudzuje v občanoch pochybnosti, že či toto je tá zodpovedná zmena a či ju pán premiér bude schopný a ochotný presadiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Možnože zodpovedná zmena je mnohokrát lepšia ako Dobrá voľba. Zamyslite sa nad tým.
A čo sa týka toho úvodu, kde hovoril pán predseda o parlamentnej demokracii, viete, repetitio est mater studiorum, opakovanie je matka múdrosti. A myslím si, že vždy je dobré si pripomenúť, ako náš štát funguje a čo znamená parlamentná demokracia, aby sa potom nemýlili kompetencie tých, ktorí majú exekutívnu moc, a tých, ktorí majú zákonodarnú moc. A to je presne príklad toho, že vláda to posunula do posledného kola a to posledné kolo bolo práve o tom, aby sa rozhodol parlament na základe slobodnej vôle. A aj tu sa ukázalo, že každý môže poslanec zahlasovať tak, ako chce a výsledkom toho je, že zákon je prijatý alebo prijatý nie je.
A čo sa týka pána predsedu vlády, viete, že, viete, že pán predseda vlády chodieva pravidelne na stretnutia a nevyhýba sa nikomu, ani poslancom Národnej rady, ale určite ste zaregistrovali aj významné udalosti, ktoré sa v týchto dňoch dejú v Bratislave. Je tu zasadnutie so zastúpením medzinárodným, aké tu dávno nebolo. Je tu stretnutie OBSE, takže pravdepodobne jeho pracovné povinnosti sú ovplyvnené aj týmto. Takže nemyslím si, že by sa k vám chcel, nechcel vám ukázať a vám odpovedať.
A možno ešte jednu vec. V jednej, keďže ste tu načali aj témy, ktoré s vašou otázkou nijako nesúvisia, aj na niektorých z tlačoviek práve vašej voľby bol prezentovaný ako odborník pre zdravotníctvo prezident Slovenskej lekárskej komory, ktorý sa vyjadril práve presne proti, proti tejto stratifikácii. Tak ja si myslím, že aj pre Dobrú voľbu bolo toto hlasovanie dobrou voľbou, aby sme nešli proti ľuďom, ktorí sa s vami na niektorých prezentáciách politických zámerov ukázali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ctený pán poslanec, budovanie a rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií je naším spoločenským záujmom a postupné zvyšovanie počtu obyvateľov napojených na zdravotne nezávadnú a spoľahlivú, kvalitnú vodovodnú a kanalizačnú sieť pomáha predchádzať možným chorobám, pri ktorých je faktorom prenosu voda. Povinnosť zabezpečiť pre obyvateľov zásobovanie vodou patrí k povinnostiam obce a táto povinnosť obcí vyplýva zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky považuje problematiku dobudovania verejných vodovodov a kanalizácií za jednu z elementárnych otázok, ktoré sú na programe dňa preto, lebo predstavujú súčasť každodenného života obyvateľov nášho štátu. A táto otázka bola pertraktovaná prakticky na každom výjazdovom rokovaní vlády v najmenej rozvinutých okresoch. V tomto roku sa vláda na svojich pravidelných zasadaniach danou témou zaoberala mimoriadne dvakrát, v júni a v októbri v roku 2019 a tým chcela naštartovať odstraňovanie restu z niekoľkých desaťročí.
Čo sa týka pitnej vody, pitnou vodou dodávanou verejnými vodovodmi je na Slovensku v súčasnosti zásobovaných 88,25 percenta z celkového počtu obyvateľov, čo predstavuje v absolútnych číslach 4,9 mil. obyvateľov. V Slovenskej republike ale máme 2 890 miest a obcí, z ktorých je v súčasnosti zásobovaných vodou z verejných vodovodov 2416, čo predstavuje 83,6 percenta z celkového počtu obcí. Našou prioritou je zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných bezpečnou pitnou vodou z verejných vodovodov, najmä v tých okresoch, ktoré ešte nedosahujú celoslovenskú úroveň.
Výstavba verejných vodovodov v aglomeráciách nad 2-tisíc obyvateľov a do 2-tisíc obyvateľov sa realizuje súbežne s výstavbou verejnej kanalizácie, najmä dobudovávaním rozostavaných verejných vodovodov a intenzifikáciou a modernizáciou úpravni vôd pre veľkokapacitné zdroje povrchovej vody, ako aj ostatné úpravovne vody, ktoré si to vyžadujú.
V Slovenskej republiky máme aktuálne 477 obcí, to znamená 16,51 percenta bez verejného vodovodu. Ich obyvatelia využívajú individuálne domové studne. Na orientačné náklady na dobudovanie týchto stavieb sa odhadujú na 830 mil. eur.
Čo sa týka kanalizácie, v odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou máme čo dobiehať. Situácia sa najmä v posledných rokoch aj vďaka prijímaným opatreniam zo strany štátu zlepšuje. Cieľom týchto opatrení je odkanalizovať čo najviac území tam, kde je to technicky možné a hospodárne. No a týmto sa zabezpečí rozvoj obecnej infraštruktúry a zvýši sa úroveň sanitácie s priamym dopadom na komfort bývania a životnej úrovne obyvateľstva. Na druhej strane sa zvýši tiež ochrana a zlepší stav prírodných zdrojov vôd a vodných ekosystémov s pozitívnym dopadom na zdravie obyvateľstva.
V súčasnosti je v Slovenskej republike 68,4 % obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu, to znamená, z celkového počtu je cca 3,7 mil. obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu. Kým v roku 2005 dosahovala dĺžka kanalizačnej siete zhruba 7 600 km, v roku 2018 to bolo takmer raz toľko 14 500 km. V 1128 obciach Slovenska sú obyvatelia napojení na verejnú kanalizáciu, čo predstavuje 39 % z celkového počtu 2890 obcí v Slovenskej republike. Problémom čelia najmä obce pod 2-tisíc obyvateľov, ktoré pre naše záväzky pri vstupe to Európskej únie nemohli byť zahrnuté do podpory z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Takýchto menších obcí máme na Slovensku 2262, pričom vybudovanú kanalizáciu z nich v roku 2018, teda minulý rok, malo iba 615. Je preto naším záujmom postupne zvyšovať počet obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu a chrániť životné prostredie, ktoré má zásadný význam na ochranu vôd a ich trvalo udržateľný manažment.
Tu chcem ešte zdôrazniť, že štát významným spôsobom podáva samosprávam pomocnú ruku. V októbri 2019 vláda Slovenskej republiky schválila dôležitý materiál s dôrazom pre obce v aglomeráciách do 2-tisíc ekvivalentných obyvateľov s názvom Financovanie rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií v Slovenskej republike pre roky 2020 až 2030. Na predmetný rozvoj bude poskytovaných ročne 50 mil. eur z rozpočtu Environmentálneho fondu. V období týchto rokov budú podporované projekty na zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie, ktoré budú v súlade s podmienkami zverejnenej výzvy. A to znamená, že najbližších desať rokov bude, len z Environmentálneho fondu pôjde minimálne 50 mil. eur ročne a plus sa budeme snažiť o to, aby sme zvyšné investičné náklady pokryli z financií nového rozpočtového obdobia, teda z eurofondov, z peňazí Európskej únie.
Ďakujem pekne.