57. schôdza

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. (Doznievanie potlesku.) Pán kolega zhrnul výhrady, ktoré zdieľam tak isto, ide o nepriamu novelu. Je to významná zmena, o ktorej kvalite neprebehla dostatočná diskusia, na čo upozornila aj pani prezidentka, tak isto budem podporovať to, aby sa jej veto neprelamovalo. Ale všeobecne chcem najmä zhrnúť, že, pani ministerka, v tomto volebnom období sa vám nepodarilo s touto oblasťou pohnúť. Je to veľmi bolestivá oblasť a stále prevláda na Slovensku pocit nespravodlivosti, že malí vlastníci s rozdrobeným vlastníctvom si nevedia pomôcť, nevedia ho kapitalizovať, že štát a vaša vláda slúži veľkým poľnomagnátom, ktorí si zabezpečujú zákony tak, aby im išiel biznis najlepšie a nie drobným farmárom. Vy osobne, pani ministerka, aj vláda ste sa celý čas snažili represívnymi administratívnymi opatreniami dotlačiť reťazce, aby kupovali slovenské výrobky, ale na to potrebujú byť naši farmári konkurencieschopní, na to potrebujú naozaj dlhodobú, dlhodobú perspektívu a nie nárazové kampane, aby väčší podiel slovenských výrobkov bol povedzme v letákoch. To naozaj ten farmár sa nad týmto musí iba smutne usmiať. Kamuflovanie v letákoch nezmení nič na tom, v akom zlom stave je slovenské drobné roľníctvo. Keď si to porovnáte s výkonnosťou Poľska, ktoré, ktoré má nadpolovičnú, nadpolovičné množstvo tovaru, ale dokonca aj priemyselných Čiech, ktoré vždy boli od nás na tom v poľnohospodárskej výrobe oveľa, oveľa slabšie, dneska aj oni majú väčší podiel. Slovensko neprekonalo svoju kliatbu, a ňou je ignorácia malých farmárov.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán kolega, ďakujem za doplnenie, pretože áno, výrobným prostriedkom pre poľnohospodára a lesníka je predsa pôda. A keď nedáme pôdu do poriadku, tak nič tu nebude. Nechceme mať také farmy, ako majú v Rakúsku, v Nemecku? Nechceme mať obrobenú krajinu? Nechceme mať sebestačnosť potravinovú a jej bezpečnosť potravinovú? Nechceme, aby ten náš mladý, malý farmár cítil, že ho ministerstvo, resp. republika podporí, keď bude mať problémy? Toto nechceme? My stále ešte žijeme v socializme, že tí, čo sprivatizovali štátne majetky a družstvá, tak tí ako budú rozhodovať, hej? No ďakujem pekne.
Vážení, dajte im šancu, lebo ten, kto robí na svojom, nechce, aby to išlo do krachu, ten bude sa byť až do poslednej krvi, aby sme znovu nejakým spôsobom to rodinné, farmy a firmy dostali do slovenského povedomia podnikania, pretože to nám tu chýba. My sme naučení na kadejaké štátne podniky, kadejaké eseročky a kadejaké verejno-aké spoločnosti, akciovky. Prečo nedáme šancu, prečo vláda neprijala zákon o rodinných firmách a farmách? To by ma zaujímalo, pretože všecko iné vieme, len tomu malému nevieme, nieže nevieme, vieme, len nechceme, nechceme mu pomôcť, pretože neni na behu na toku dňa.
Konštatovalo sa to aj v správe pána Jahnátka v roku 2014, kde povedal, že tí drobní a malí, to sú iba tá pridružená ako keby výroba, ktorí budú robiť iba špeciálne a nič iné. Ja sa pýtam prečo? Aj keď chceli, nemohli, lebo z 2-tisíc žiadostí je podporených 320-400? Veď to je hanba.
Takže, pán kolega, veľmi pekne ďakujem a myslím si, že toto, keď Európska únia hovorí, že základom sú družstevné a rodinné firmy a farmy, ktoré budú vlastniť pôdu, tak prečo my ideme proti prúdu?
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Za poslanecký klub Sloboda a Solidarita vystúpi v rozprave poslankyňa Anna Zemanová.

Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pri uvádzaní novely zákona pani ministerka Matečná povedala, že legislatívnou zmenou dochádza k úprave § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách a jeho zosúladenie s právnou úpravou § 13 ods. 2 zákona, týkajúcej sa úpravy nájomných vzťahov po ukončení pozemkových úprav. Pani ministerka uviedla, že navrhovaná legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde.
Naša strana je známa tým, že sa orientujeme na podporu podnikateľského prostredia, vrátane podnikania v poľnohospodárstve, avšak nie je možné dávať práva z nájomcu, nájomcu nad práva vlastníka pôdy. Je ozaj zarážajúce počuť od ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v médiách, že proces pozemkových úprav trvá niekoľko rokov a vlastník počas tejto doby si môže dohľadať nájomcu a sa s ním dohodnúť, a nie naopak. Opakovane sme upozorňovali, že sa domnievame, že zákon vstupuje do ústavných práv nového vlastníka pôdy po pozemkových úpravách a diktuje mu, čo a s kým môže na svojom pozemku hospodáriť.
Naše slová a obavy vyjadrila aj pani prezidentka, ktorá vrátila schválený zákon do Národnej rady s odporúčaním neprijať zákon ako celok. Dovolím si poukázať aj na kritiku od pani prezidentky, žiaľ, v tomto volebnom období pomaly k bežnej praxi a síce, že pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi cez gestorský výbor došlo k novelám zákonov, ktoré obsahovo nesúviseli so samotným návrhom zákona. Označila, a celkom oprávnene, že takýto spôsob novelizácie nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Treba však povedať, ak by toto bol len jediný dôvod, tak by pani prezidentka musela vrátiť takmer každý tretí zákon, ktorý schváli táto najmä koalícia, pretože, žiaľ, v tejto Národnej rade je to pomaly bežná prax.
Pani prezidentka poukázala na viaceré novelizačné body schváleného zákona, ktoré zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré mali byť predmetom pozemkových úprav a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Upozorňuje aj na zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany v prípade doručovania, resp. nedoručovanie rozhodnutia občanom, ak ich je viac ako 20 účastníkov, čo je prakticky vždy. Tak ako aj strana Sloboda a Solidarita aj pani prezidentka poukázala na možnú protiústavnosť novo schváleného znenia § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách. Upozorňuje na možný nesúlad aj s medzinárodným právom.
Z tohto miesta chcem povedať, že v strane SaS za farmárov súkromne hospodáriacich roľníkov i podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí obhospodarúvajú pôdu v nájme, jasne bojujeme. Ale povedzme si pravdu, ani oni nie sú mimo diania pozemkových úprav. Počas celého procesu tí, čo majú pozemky v nájme, majú možnosť vyjednávať s budúcimi novými vlastníkmi tak, aby mohli uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Súkromné vlastníctvo musí mať prednosť pred nájmom. Pre stranu SaS majú pozemkové úpravy prioritu, avšak namiesto účelových noviel ich budeme vykonávať systematicky a systémovo v najväčšom možnom rozsahu, ak dostaneme dôveru v nadchádzajúcich voľbách.
Chcem zdôrazniť, že súčasná právna úprava, ktorá platí o pozemkových úpravách, je dostatočná na to, aby pozemkové úpravy prebiehali, aby sa realizovali v dostatočnej miere aj tým, že tento zákon by sa vrátil na nové rokovania, tak sa pozemkové úpravy nezastavia. Situácia chaosu vyhovuje špekulantom s pôdou a dnes nedostatok v termínoch zrealizovania pozemkových úprav tak tento chaos, tomuto chaosu pomáha.
Chcem pripomenúť, ako to bolo. Pripomeňme si, že socialistické výrobné vzťahy sa formovali na úkor súkromných vlastníkov zaberaním predmetov ich vlastníctva. Obmedzovanie vlastníctva poľnohospodárov uskutočňoval vtedajší Československý štát. Preto je plne opodstatnené, aby nápravu zjednával aj štát Slovenská republika ako právny nástupca Československého štátu na území Slovenska. Náprava nesmie byť predstieraná ani fiktívna. Faktická náprava vlastníctva na Slovensku naráža na nedostatok skutočnej vôle zjednať nápravu v právnom postavení vlastníkov, a to predovšetkým kvôli množstvu skrytých záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa dostali k užívaniu cudzieho majetku, čerpajú z neho ústavnoprávne nedôvodné výhody a príde im zaťažko vzdať sa takýchto výhod.
Názorným príkladom je aj táto schválená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách. Zákon napráva konflikt záujmov medzi nájomcami pôdy a jej vlastníkmi v prospech nájomcov pôdy. Riešenie svojou podstatou popiera účely ochrany vlastníctva a vlastníkov, nezjednáva nápravu v deformovanom právnom postavení vlastníkov. Vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde počas socializmu vo väčšine prípadov nebolo zrušené, bolo ale výrazne oslabené. Pozemky užívali Jednotné roľnícke družstvá. Vlastníkom, súkromným osobám sa iba formálne ponechávalo vlastnícke právo. Ústavný súd Slovenskej republiky obsah vlastníckeho práva stotožnil s obsahom, aký inštitút vlastníctva má od staroveku. Ústavný súd Slovenskej republiky toto poňatie po latinsky "uti frui habere disponére" vyjadril formuláciou "vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním".
Účelom pozemkových úprav realizovaných podľa zákona o pozemkových úpravách je okrem iného obnova panstva vlastníkov nad pôdou, návrat vlastníckych práv vlastníkom. K nim patrí aj možnosť disponovať predmetom vlastníctva, avšak tento účel predmetná novela zákona nenapĺňa.
Ustanovenie § 14 ods. 8 ponecháva obsahové prvky vlastníctva k dispozičnej sfére nájomcom pôdy. Stred záujmov vlastníkov a nájomcov sa upravuje uprednostnením záujmov nájomcov. Vlastníci naďalej zostávajú v právnom postavení, do ktorého ich uviedli zákony prijaté v ére socializmu, teda v stave predstieranej právnej ochrany. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zhodne s čl. 1 Protokolu č. 1 dohovoru zaručuje vlastníkom pôdy právnu ochranu. Určuje podmienky, aké sa musia dodržať pri každom zásahu do vlastníctva. Ústavné podmienky chránia vlastníkov pred vyvlastnením, ale aj pred obmedzujúcim zásahom do vlastníctva. Vždy musí ísť o zásah ustanovený zákonom vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu, to je v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov v ich právnom postavení nemožno rozumne odôvodniť verejným záujmom. Nie je dôvod predpokladať, že vlastníci pôdy sú z nejakého rozumného dôvodu nekvalifikovaní, či dokonca nespôsobilí disponovať pôdou podľa vlastného uváženia a na základe vlastného rozhodnutia a preto štát musí vykonať dispozíciu za nich vo svojom mene vo fáze tvorby práva, teda prijatím zákona. Cieľ zákona meniaceho a doplňujúceho zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, predložené, predloženého ako parlamentná tlač 1683 sceľovanie pozemkov, možno dosiahnuť bez toho, aby sa vlastníkom nepriznalo plné, plnohodnotné dispozičné právo k sceľovaným pozemkom. Naopak, obmedzenie vlastníkov sceľovaných pozemkov pri rešpektovaní zásady materiálneho právneho štátu je neuvážené, pretože sa musí upraviť tak, aby bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To znamená predovšetkým tak, aby sa pri ňom dodržali všetky ústavné podmienky ochrany vlastníctva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi aj vysvetliť, prečo ten môj záver príhovoru reči v rozprave bol taký právnický. Pretože domnievame sa naozaj, že tento návrh zákona, tento zákon bol, je v rozpore s ústavou a v prípade, že bude prelomené veto pani prezidentky, zvážime podanie na Ústavný súd práve v týchto veciach, o ktorých som hovorila.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa. Registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pani kolegyňa za vystúpenie, kde vlastne si doplnila to moje a som rád, že si tiež povedala, že asi budeme zvažovať podanie na Ústavný súd, takže máme asi rovnaké zmýšľanie. Dúfam, že môžme to aj doporučiť pani prezidentke, ale samozrejme, my sme poslanci, takže v prvom rade z našich radov, keď chceme, tak by sa malo nejak zgrupovať tých 30 poslancov, aby sme to ešte stihli. Takže ďakujem veľmi pekne za doplnenie.

Ďakujem pekne. Reakcia na faktickú poznámku, pani poslankyňa? Nie je. Tak v takomto prípade požiadal o slovo spravodajca v súlade s rokovacím poriadkom.
Takže nech sa páči, pán poslanec Kvorka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem v úvode povedať, že k tomuto zákonu dneska bolo toho povedané až-až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali, aj gestorský aj normálny, alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť, alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška iný názor, ako aj moji predchodcovia, alebo aj to, k čomu sa vyjadrila pani prezidentka. Preto vás poprosím, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto téme a predostrel svoj názor a svoje výhrady k tomu, čo pani prezidentka uviedla, pretože na základe toho potom aj daný zákon vrátila späť na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnenia návrhu zákona, diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy.
Nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu, a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a v hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky.
Samozrejme, každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne trištvrte roka, kým sa samotný zákon v podobe vládneho zákona (správne "vládneho návrhu", pozn. red.) dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon, ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019, je potrebné sa pozerať zo širšieho uhla pohľadu, nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019, považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkom niekoľkých diskusií okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti, ako aj so zástupcami z odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť.
V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok, považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovanie vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov-lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov-lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku, systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné v záujme predísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované, došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa k ich preklasifikovaniu na obyčajné, resp. k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. Uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase, keď bol zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, bol bez rozporov.
Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať z pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území.
Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje z katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiada kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie, či už z popisných informácií katastra z nehnuteľností, alebo zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29, dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu: "§ 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. «ak je menej ako 50 účastníkov konania, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou»." Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov.
Dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku, je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité, či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu, došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou.
Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svojej výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde, ako to bolo prezentované, o rozhodnutie, ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov, resp. dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úprav je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované.
Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky, konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde, a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov.
Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal za svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.