58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dá sa len súhlasiť s tým, čo hovoríte, pán kolega, pretože naozaj pod rúškom ochrany žien, treba ešte podotknúť, že tá ochrana žien spočívala v tom, aby sa nesobášili deti, čo u nás nebolo, aby sa nemrzačili pohlavné orgány žien, aby nebola obriezka, aby neboli nútené sobáše, tak pod týmto rúškom akože kvázi ochrany žien je zakomponovaných niekoľko zmätočných výrazov, ako je gender ideológia. Správne ste to vystihli, že potom to neni len otázka, že s tým súhlasíme, ale potom sme aj monitorovaní a musíme to zaviesť, dokonca sa uvádza v tomto dokumente, na všetkých stupňoch vzdelávania, to znamená od materskej škôlky cez základné a stredné školy.
Ja som sa dostal k príručke, ktorú, napríklad už v Českej republike je príručka pre materské škôlky. No je to čistá katastrofa, takže naozaj treba tento dokument odmietnuť, a tí, čo ho predtým podpísali, tak si zrejme asi neuvedomovali a nedočítali, čo v tom dokumente sa nachádza.
Ďakujem.

(Vymazať rámček!)

(Vymazať rámček!)

Ďakujem za slovo. Milan, rovnako ako ty odmietam a odmietame Istanbulský dohovor. Nie obsah, ktorý sa týka ochrany, prevencie pred násilím na ženách a domácemu násiliu, ale pred rôznymi tými ideologickými nánosmi.
Včera som si zrovna večer čítal kúsok z románu Georga Orwella 1984, kde nejaké ministerstvo pravdy, dokonca ministerstvo lásky strážilo, aby bolo všetko v poriadku. No takéto nejaké ministerstvá, resp. nevolené nejaké orgány dozorné nepotrebujeme. Slovenská republika je suverénny štát a myslím, že na tom sa úplne zhodneme celá spoločnosť naozaj okrem nejaký patologických ľudí, ktorí tu majú absolútnu menšinu, že nielen to je netolerovateľné, nesprávne, ale že proti tomu naozaj musíme prijať a prijímame aj účinné zákony, ktoré treba dodržiavať. To znamená ja takisto vyzývam, ak by boli ešte nejaké veci, ktoré sú dobré a ochraňujú pred násilím slabších, ženy, deti, ktoré sú prevenciou domáceho násilia, sem s nimi, budeme hlasovať všetkými desiatimi za ne, ale toto nie je prípad Istanbulského dohovoru. Nepotrebujeme ho, tento dokument je škodlivý, odmietame ho. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, domnievate sa, že ženy sú na Slovensku dostatočne chránené? Ja si vás dovolím upozorniť, že ženy nemajú chrániť iba právne predpisy, ale že ich majú chrániť aj tzv. mäkké pravidlá, to znamená celková spoločenská atmosféra. A v tej by malo platiť, že všetci sme si rovní a všetci požívame rovnaké práva a ochranu, a toto stále na Slovensku, bohužiaľ, pre ženy neplatí.
A dotknem sa aj tretieho vášho bodu. Vy sa mylne domnievate, že pojem rodové stereotypy alebo teória rodových stereotypov vychádza z nenávisti voči ženám, že hovorí o nenávisti mužov voči ženám. No ja si vás dovolím opraviť. Ono je to vlastne neláska k ženám, o čom sa tu rozprávame. To je povyšovanie sa nad ženu a nedostatok rešpektu k ženám a to tu na Slovensku, bohužiaľ, je stále platné pravidlo.

Pani poslankyňa Zimenová, ak existuje akýkoľvek právny aj mimoprávny spôsob, akým môžme zabrániť násiliu na ženách, tak to urobme a všetci poslanci hnutia SME RODINA určite za to budú hlasovať.
Naďalej si však myslím, že ak niekto ubližuje vo svojej rodine svojmu manželskému partnerovi, a teraz to poviem aj opačne, bez ohľadu na to, či to robí žena mužovi, alebo muž žene, tak to nie je podmienené rodovo, ale je to podmienené tým, že ten človek je hovado, a takéto správanie je v našej spoločnosti neprípustné a má byť čo najprísnejšie postihované a myslím si, že drvivá väčšina poslancov tohto parlamentu zahlasuje za akýkoľvek zákon, ktorý postihovanie týchto ľudí ešte tvrdšie umožní.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už som tu viackrát stála pri tomto pulte v rozprave ohľadne Istanbulského dohovoru. Viete, čo si želám už od roku 2002? To znamená od roku, kedy ja sa angažujem v rôznych, na rôznych fórach a pracovných rokovaniach práve v tejto téme. Ja si už konečne želám, aby sme začali hovoriť na našom Slovensku, na rezortoch a všade, že ako ideme odstrániť násilie v rodinách, to znamená násilie na ženách, na deťoch, na starých a chorých, lebo to sú naozaj tí najzraniteľnejší, lebo ja mám pocit, že my sa tu už osem rokov bavíme o dohovore, ale nie o tomto vážnom probléme Slovenska. Vážnom probléme!
Čo mám povedať zase? Množstvo tých dôvodov? Ja mám totižto aj už skoro historickú pamäť. Od roku 2002 som bola ako zástupkyňa organizácie, ktorá pomáha obetiam násilia, pozývaná na rôzne pracovné rokovania práve k tomuto dohovoru. Chodili sme tam ako experti a vyjadrovali sme svoje postoje. Zopár rokov, možno až do roku 2015 som vždy počúvala z tej druhej strany od vysokých štátnych úradníkov, lebo sa to jednalo o štátnych úradníkov, zosmiešňovanie, vylučovanie a znemožňovanie. Napriek tomu, že sme prichádzali ako experti. Stále som vyzývala k spolupráci, že my sa nemáme pozerať, kto pomáha, ale aby sme naprieč rôznymi postojmi a názormi spolu pracovali na odstraňovaní násilia. Viete, aká bola asi odozva od štátnych úradníkov, ktorí to mali na starosti? Vypočuli sme si vás, urobíme si po svojom. Spolupráca žiadna a môžem to dokázať.
V roku 2005 bolo nejaké rokovanie pod hlavičkou úradu vlády. Boli tam množstvo mimovládnych organizácií aj zo štátnych úradov zástupcovia. Môj vstup bol o tom, že odstraňovať násilie môžeme iba všetci spolu a je jedno, či to robí mimovládna organizácia, či to robí štát, či to robí samospráva, či to robí cirkevná organizácia, ale poďme to robiť spolu. Je o tom aj zápis. Následne, keď už sme boli ako aktivisti aj profesionáli zúfalí, áno, spísalo sa pripomienky, stanoviská a bola nejaká petícia, pod ktorú sme sa podpísali, ja ako štatutárna zástupkyňa neziskovej organizácie Áno pre život.
Čo sa stalo následne? A toto je ten dopad toho, že nejde len o odborný charakter tejto zmluvy, ale že je ideologicky podfarbená, pretože dve organizácie - a medzi nimi aj tá naša nezisková organizácia Áno pre život - sme boli vylúčení z možnosti čerpať granty z nórskych fondov, hoci, hoci nezávislí hodnotitelia, ktorí nevedeli, koho hodnotia, vyhodnotili tieto projekty ako prvé. Boli sme na prvých miestach a na to prišlo, nevieme odkiaľ, jednoducho list, že neexistuje, aby organizácia Áno pre život, ktorá síce už, čo, čo tam po tom, že nejakých pätnásť rokov pomáha obetiam násilia, bola z tohto, z tejto grantovej schémy vylúčená a bola ešte ďalšia jedna organizácia k tomu vylúčená. Takže prepáčte, ale my sme, ja som, teda môžem povedať, nerada to tak používam, ja so svojimi kolegyniami, kolegami a so všetkými tými ženami a s deťmi v domove sme boli finančne ohrození na nejakých pár rokov, že či vôbec budeme prevádzkovať bezpečné ubytovanie, azylový dom pre obete násilia. Takže my sme to priamo odniesli. A v tom vidím, že má ideologický kontext táto zmluva. A práve preto je kontroverzná.
Chcela by som povedať, že žiadali sme uplatniť si výhrady my tu na Slovensku, ale nielen my, 333 organizácií z deviatich členských štátov Rady Európy žiadalo Radu Európy, aby si mohli uplatniť výhrady voči ideologickým častiam Istanbulského dohovoru. Nemohli si uplatniť, hoci vtedy bolo, vtedy sme my počuli, že si nemôžeme, teraz vraj už naposledy môžeme, jednoducho vidíme tu obrovský zmätok.
Ale problém nemáme napríklad iba my. Česká advokátska komora, ktorá, v Česku sa teraz debatuje o dohovore, vyjadrila obavy, že prijatie Dohovoru by viedlo k prelomeniu mlčanlivosti, ktorou sú advokáti viazaní ku klientom, a mohla by som vám tu povedať ix prípadov, ix prípadov. Absolútne žiadnej takej, takého partnerského prístupu k tým, ktorí mali iný postoj alebo názor. Celých tých osem rokov. Preto sa nečudujte, že ja, ktorá som pomáhala s mojimi kolegami, priateľmi 20 rokov obetiam násilia, že ja som proti tomuto dohovoru a budú proti aj moje kolegyne a môj kolega. Budeme proti prijatiu Istanbulského dohovoru, pretože máme priamo aj všelijaké skúsenosti, a ktoré som vymenovala. Nemôžem ale ešte zabudnúť, aby ste si nemysleli, že sme boli nejakí diletanti, preto nás vylúčili z tohto zoznamu grantového. Predtým rok naša organizácia dostala od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny taký štatút, že patríme medzi 16 organizácií, ktoré spĺňajú štandardy Rady Európy pri práci s obeťami násilia. Sme spĺňali štandardy Rady Európy pri práci so ženami - obeťami násilia. A takáto organizácia bola vylúčená preto, že sme si dovolili mať nejaké výhrady voči Istanbulskému dohovoru. A práve preto teda opakujem, prosím vás pekne, téma a Istanbulský dohovor je tak kontroverzný dokument, asi Slovensko ešte takúto medzinárodnú zmluvu, asi nikdy v živote na stole nemalo ani tento parlament.
A ešte, čo ma veľmi mrzí, je, s čím prichádza všetkým vláda. Vy ste teda teraz len ten, ktorý pre..., nie, že predkladali ste, ale nemôžem sa na vás obrátiť s nejakými otázkami. Samý zmätok. Súhlas, nesúhlas, vyslovenie súhlasu, nevyslovenie súhlasu, vyslovenie nesúhlasu. O čom my budeme vlastne hlasovať? Ja by som prosila pána spravodajcu, aby potom skutočne pred hlasovaním, alebo ešte teda v rozprave a pred hlasovaním jasne povedal, o čom bude toto plénum hlasovať, lebo prepáčte mi, som na pochybách, či vláda naozaj chce vysloviť nesúhlas Istanbulskému dohovoru.
Vyzývam preto, ja som povedala, že my budeme štyria hlasovať proti prijatiu, a vyzývam preto zvlášť vládnych poslancov, aby hlasovali proti prijatiu Istanbulského dohovoru. Zatiaľ to z tých rôznych dokumentov, ktoré tu máme, nevyplýva mini..., alebo môže prísť pri hlasovaní ku zmätku. Takže prosím pána spravodajcu, aby nás potom ešte v rozprave jasne o tom informoval.
Končím so slovami, prosím vás pekne, je najvyšší čas, aby sme sa prestali zaoberať Istanbulským dohovorom, aby sme ho odmietli, mali na to osem rokov času, aby nám vysvetlili, že je to vynikajúca medzinárodná zmluva, nepodarilo sa im to, pretože to tak nie je, nemá len odborný charakter, má aj ideologický charakter, politický charakter a takto sa zmluvy na odstraňovanie násilia na ženách a, a všetkých v rodinách nerobia.
Končím tým, že budem rada, keď sa nastávajúca vláda, nová vláda, verím, že bude nová vláda, veľmi významne od samého začiatku začne zaoberať odstraňovaním násilia v rodinách, zvlášť na tých najzraniteľnejších a to sú deti, ženy a naši starí a chorí a zdravotne znevýhodnení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Anka, ďakujem ti a naozaj to vidím, že Istanbulský dohovor, tzv. Istanbulský dohovor je, naozaj kľudne môžme povedať, ako si ty spomínala, najkotroverznejší dokument, ktorý tu máme, a mňa tiež mrzí, že namiesto toho, aby sme hovorili o tom konkrétnom a prichádzali tu s tými konkrétnymi riešeniami, tak stále len počujem o tom, ako musíme prijať ten dokument, musíme prijať ten dokument, lebo inak to nevyriešime, čiže ja som za to, nech tí jeho zástancovia s takou, nazvem to zúrivosťou, nech predkladajú tie riešenia, sem s nimi, podporíme ich, sme za.
Pokiaľ hovoríme o nejakej zmene pohľadu na muža, ženu, manželstvo, rodinu, tak to je práve tá ideológia, kde sa nezhodneme, na ochrane pred násilím na ženách, na domácom násilí sa zhodneme, ak budem počuť nejakú konkrétnu vec, nech sa páči, rád to podporím a skutočne verím, že dnes, raz, alebo keď nie dnes, tak budúci týždeň raz navždy pošleme Istanbulský dohovor do minulosti a poučíme sa a nebudeme podpisovať a riešiť podobné dokumenty s podobným ideologickým pozadím, ale len skutočné reálne problémy ľudí, mužov, žien, detí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Verešová, naozaj s vami, veľmi s vami súhlasím a hlavne s tým, že takisto žiadam, pridávam sa k vám, jasné zdôvodnenie a jasné znenie návrhu zákona. To je jedna vec. To, čo ste povedali.
Ďalej ale chcela by som sa vás opýtať, spomenuli ste mi vy v jednom našom rozhovore, že ste sa zaoberali a zaoberáte sa aj rómskou problematikou, rómskymi rodinami, a ja sa chcem spýtať, že ako riešite alebo ako ste riešili násilie v rómskych osadách, pretože tam sa evidentne pácha na rómskych dievčatách a ženách násilie. Je známe, že je tam incest. Rodia tam veľmi mladé dievčatá so svojimi súrodence, teda zneužívajú ich súrodenci, rodinní príslušníci, otcovia a ja neviem ujovia a tak ďalej. Čiže mňa by veľmi, veľmi zaujímala aj toto, že či sa vám podarilo v týchto rómskych osadách nejakým spôsobom pomôcť týmto vlastne týraným rómskym dievčatám, pretože naozaj veľmi mladé rodia, možno aj dvanásťročné, trinásťročné a tak ďalej.
Čiže ešte raz, že ako je to s násilím v týchto rómskych osadách a čo ste pre to, čo sa vám podarilo pre to urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja tiež absolútne súhlasím s Ankou Verešovou. Absolútne si myslím, že Istanbulský dohovor by nemal byť v našom právnom poriadku a vôbec by sme sa naň nemali odvolávať. Čiže absolútny súhlas.
Tak ako si povedala, akékoľvek násilie na ženách je zlé. Naozaj zlé a ešte raz, zlé. Ale nebavme sa len o ženách, bavme sa naozaj aj o deťoch, o senioroch, na toto, to nejak dohovor zabúda. A čo ma naozaj prekvapilo, keď som pred časom, tak ako aj Anka hovorila, videl jeden papier, ktorým nebol odsúhlasený grant z nórskych fondov a jedno z odôvodnení bolo, že či sú, že, že ste nesúhlasili s Istanbulským dohovorom. Ako to kde sme? Keď súhlasíte s Istanbulom, dostanete, keď nesúhlasíte, nedostanete. Čo tam po tom, že v nejakom zariadení sú týrané ženy? Toto je to farizejské. Na jednej strane zariadenia, ktoré sa venujú týraným ženám, nedostanú grant, lebo nesúhlasia s Istanbulským dohovorom. Opätovne hovorím. To čo je za logiku? Ide vôbec o týrané ženy? To je choré.
A to, čo si spomínala vlastne na konci, naozaj to prvé uznesenie vlády bolo, bolo nutné upraviť technicky, aby v zmysle ústavy tam to procesne bolo stopercentné, aby naozaj pani prezidentka sa nemohla vyhovárať, že zase nedostala nejaký, nejaké uznesenie Národnej rady, resp. ten, tá procedúra nebola zachovaná, takže aj z tohto dôvodu vlastne som rád, že vláda upravila návrh uznesenia, a teraz je už v poriadku.