58. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.

Vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v predchádzajúcej rozprave, ale najprv sa chcem spýtať, lebo bolo by dobré, keby sme si ujasnili, že o čom vlastne budeme hlasovať, lebo vláda poslala do parlamentu návrh, aby parlament vyslovil nesúhlas s Istanbulským dohovorom. Potom náhle to rozhodnutie zmenila a miesto vyslovenia nesúhlasu poslala návrh, že treba vysloviť súhlas, takto zmenila to uznesenie, a výbory teraz odporúčajú nevysloviť súhlas. Tak ja sa v tom už trochu strácam, a teda chcel by som pána spravodajcu poprosiť, aby keď o tom budeme hlasovať, aby presne prečítal, o čom budeme hlasovať, lebo bolo by zlé, keby náhodou omylom ste schválili Istanbulský dohovor proti svojej vôli, lebo sa pomýlite a nebudete vedieť, o čom hlasujeme. Ale teda hovorím to aj vo vlastnom záujme a nerád by som hlasoval v rozpore so svojím presvedčením len z dôvodu, že netuším, o čom sa hlasuje, teda vysloviť nesúhlas, vysloviť súhlas alebo nevysloviť súhlas.
V tejto rozprave zazneli viaceré, žiaľ, necitlivé veci, aj rasistické, aj teda nie rasistické, ale teda na hrane, keď pani poslankyňa Antošová tu hovorila o tom, že nejaké práva menšín, ako sú Rómovia alebo homosexuáli, môžu byť na úkor slušných ľudí a väčšiny, že ich to môže poškodzovať. Tak voči tomuto by som sa tiež chcel ohradiť, lebo z toho vlastne vyplýva, že homosexuáli alebo Rómovia nie sú slušní, slušní ľudia. To naozaj takýto slovník by sme nemali používať na pôde Národnej rady, a teda neviem, akú menšinu mala na mysli pani poslankyňa pri Istanbulskom dohovore, ale Istanbulský dohovor chráni práva žien, na ktorých je páchané násilie. Áno, je to menšina, ale myslím si, že s ochranou tejto menšiny by nemal mať nikto problém.
Pán poslanec Bernaťák tu v jednej, v jednej faktickej hovoril – a myslím, že to zaznelo aj v rozprave v predchádzajúci deň rokovania – o tom, že nejaké mimovládky si požiadali o granty z nórskych fondov a nedostali ich, pretože neuznávajú Istanbulský dohovor a napísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. No len tu si dovolím pripomenúť, že to boli granty z nórskych fondov a Nórsko ako krajina, ktorá tie granty poskytuje, si má právo zadefinovať podmienky, za akých sú poskytované, a keď si Nórsko zadefinuje, že chce, aby tie granty boli využité na podporu boja proti rodovo podmienenému násiliu, tak proti rodovo podmienenému násiliu... Pán poslanec Bernaťák, neskáčte mi do reči! ... proti rodovo podmienenému násiliu, tak ten, kto dáva peniaze, si má právo zadefinovať, na čo majú byť tie fondy použité.
Pán poslanec Zelník tu opäť strašil tými bubákmi, že môžeme si, môžeme si vybrať pohlavie. Naozaj toto, nič také v Istanbulskom dohovore nie je.
Často sa v tej argumentácii používa, však my všetci sme proti násiliu aj proti násiliu páchanému, páchanému na ženách a nepotrebujeme k tomu nejaký Istanbulský dohovor. No jasné, teoreticky, teoreticky, keď všetky tie veci, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchanému na ženách, implementujeme do našej legislatívy, tak nemusíme, nemusíme schvaľovať ten dohovor. Ale to potom platí úplne o všetkých dohovoroch a nemali by sme pristúpiť k vôbec žiadnemu dohovoru, len sa dobrovoľne rozhodneme, že niektoré veci, ktoré sa nám z tých dohovorov páčia, dáme do našej legislatívy.
A rád by som poukázal na to, že ten dohovor je z roku 2011, na začiatku to vyzeralo, že Slovenská republika ho bude ratifikovať a aj pod vplyvom toho dohovoru sa niektoré veci, ktoré už dnes máme v legislatíve, dostali do našej legislatívy, či už ide o občianske, procesné, procesné poriadky, ktoré napríklad posilnili ochranu osôb, na ktorých je páchané násilie, alebo zákon o rodine, kde sa do definície najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, jeho posudzovania, dostalo to, že ohrozením toho najlepšieho záujmu nie je iba to, keď sa na ňom pácha násilie, ale keď sa pácha násilie na osobe, ktorá je blízkou osobou tohoto, tomu dieťaťu, čo nesporne prispelo k lepšej ochrane maloletých detí, pretože keď sa v rodine pácha násilie a dieťa je toho svedkom, tak už to je násilím páchaným na dieťati bez ohľadu na to, či ono je priamo atakované fyzicky alebo inak.
Nepochybne je ešte kopu ďalších vecí, ktoré by sa dali v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, pokiaľ ide o štandardy, štandardy kvality, pokiaľ ide aj o zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť komplexnejšia, napríklad v nejakom zákone, ale o tom sa asi budeme baviť snáď pri nejakej inej príležitosti.
A áno, zmyslom dohovorov je to, aby sme dohodli nejaké medzinárodné štandardy, ktoré všetci rešpektujeme, ktoré všetky krajiny považujú za dôležité a ktoré nie sú potom už len ich vecou vnútorného rozhodnutia, že toto zrušíme alebo od toho odstúpime. Samozrejme, že od medzinárodných dohovorov možno odstupovať tiež.
Rád by som sa vyjadril aj k tým procesným problémom. Ja som tu v rozprave už upozornil na to, že postupujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje v druhom a treťom čítaní, nie je tam prvé čítanie. Keď Národná rada rozhodne o postúpení do druhého čítania, pridelí, pridelí návrh výborom a určí lehotu na prerokovanie a táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tomto prípade to nahrádza rozhodnutie predsedu Národnej rady, prvé čítanie.
Predseda Národnej rady určil, ktoré výbory majú prerokovať návrh na vyslovenie nesúhlasu alebo súhlasu; stále netuším, o čom budeme hlasovať; určil aj gestorský výbor, ale dal lehotu ihneď. Ale lehotu ihneď nemôže dať predseda svojím rozhodnutím, lehotu ihneď vo vzťahu k medzinárodnej zmluve nemôže dať vôbec, lebo vo vzťahu k skrátenému legislatív; alebo skrátené legislatívne konanie možno použiť iba vo vzťahu k návrhom zákonov, ako to upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a ten nehovorí nič o tom, že by sa skrátené legislatívne konanie – či už z vôle predsedu Národnej rady, alebo rozhodnutím samotnej Národnej rady – mohlo konať aj vo vzťahu k vyslovovaniu súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv.
Tu by som chcel apelovať na demokratickú opozíciu, ktorá mala problém so skrátenými legislatívnymi konaniami o návrhoch zákonov, troch zákonov, ktoré predložila vláda v rámci predvolebnej kampane SMER-u a SNS. Považovali to za problém, nehlasovali sme spoločne za otvorenie schôdze, nehlasovali sme – teda s výnimkou SME RODINA – teraz za skrátené legislatívne konania, ale rovnaký problém, porušenie pravidiel, porušenie zákona o rokovacom poriadku je aj s Istanbulským dohovorom, takže si myslím, že je potrebné byť konzistentný a keď nám porušovanie pravidiel vadí pri návrhu zákonov, malo by nám vadiť aj pri, aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore, a teda očakávam podporu prinajmenšom od demokratickej opozície celej pre moje dva procedurálne návrhy.
Posledná vec, čo sa stane, keď dnes parlament nevysloví súhlas s Istanbulským dohovorom? No vôbec nič. Vôbec nič sa nestane, pretože pokiaľ v budúcom parlamente bude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, no tak budúci parlament bez ohľadu na to, čo tu dnes schválite, vysloví súhlas s ratifikáciou a prezidentka tú ratifikáciu, teda dohovor ratifikuje. Keď v budúcom parlamente nebude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, tak bez ohľadu na to, čo tu dnes schválime, ani budúci parlament nevysloví súhlas s ratifikáciou. A keď si myslíte, že to bude zabité tým, že ani v budúcom parlamente nebude vôľa na ratifikáciu, tak raz tu snáď nejaký osvietenejší parlament príde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dostál, ja už som toto vysvetlenie dal v úvode. Pýtala sa to isté pani poslankyňa Anna Verešová a ja som jej dal to vysvetlenie. Môžem vám zopakovať aspoň tie základné veci, že vlastne budeme hlasovať dvakrát. Samozrejme, budeme predtým hlasovať o dvoch vašich procedurálnych návrhoch, ktoré ste predložili. A treba si uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc rozhodovať o nesúhlase s uzatvorením medzinárodnej zmluvy, ani o nesúhlase s jej podpisom, ani o nesúhlase s jej ratifikáciou. Má právomoci len vyslovenie súhlasu, tak o tom bude aj to prvé hlasovanie a následne bude aj druhé hlasovanie, kedy budeme hlasovať, aby Národná rada nevyslovila súhlas s dohovorom. Môžte si byť istý, že ja obidve hlasovania vrátane tých vašich dvoch procedurálnych prečítam pomaly a zrozumiteľne, aby všetci kolegovia poslanci vrátane vás porozumeli týmto otázkam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Protislovenský zahraničný agent Dostál, platený od zahraničných oligarchov, vy ste ma spomínali chybne, ste ma citovali, pretože ja som povedala, že Istanbulský dohovor je produktom neomarxistickej ideológie, ktorá ovládla tzv. vyspelé multikultúrne, liberálne demokracie Západu. Táto liberálna demokracia Západu prechádza teraz do fašistickej totality, ktorej ste aj vy prívržencom.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, vy ste tuším aj spomínali, že nie každé násilie je rodovo podmienené, a teda ideme trestať len tento druh násilia a len jemu sa venovať? A čo ostatné násilie? Však keď, tak riešme násilie ako také komplet aj deťom, aj pre deti, aj pre seniorov. Prečo len jednu skupinu vyberáme? A prečo tento dohovor sa rieši, týka len jednej skupiny?
Násilie je násilie. Každé násilie treba odsúdiť bez ohľadu na to, či je alebo nie je rodovo podmienené. Každé jedno násilie treba odsúdiť.
Ďalej, spomínali ste tu tie fondy. Ja sa pýtam, to budeme už tak mať, aj pripúšťať tuná fondy, že hej, že fondy pre blondínky budú, ale fondy pre brunetky nebudú? Keď si blondínka trp a keď si brunetka, tak ako je to v poriadku, ochránime ťa? Však to je scestné.
Pán kolega Dostál, váš, váš predseda, váš predseda povedal, že 90 % z toho dohovoru je v poriadku, samozrejme, s tým súhlasíme my, ale zvyšok sú gebuziny. To povedal Richard Sulík.
Ďalej, hovoríte tu o lehotách, že neporušili sa lehoty. Len si prečítajte naozaj, tam pri lehotách je slovíčko "obdobne". A zaujímavé, že tu sa schvaľovali viaceré medzinárodné zmluvy v takomto, v takomto, takýmto procesom a nikto to neriešil. Pani prezidentka v pohode to podpísala. O čom sa tu bavíme?
A, pán kolega, ešte, keď neviete, ako hlasovať, pán spravodajca vám bude ukazovať, čiže kľudne môžte sa riadiť podľa neho, on vám presne povie, kedy máte hlasovať za a kedy proti.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja vám prečítam vyjadrenie a výzvu lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. A práve rodová ideológia je ten moment, ktorý je zakomponovaný v Istanbulskom dohovore a ktorý je škodlivý a neni ho možné odtiaľ vyhodiť, pretože buď budeme hlasovať za, alebo proti. Ale nemôžme povedať, že za toto áno, za toto nie.
Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné, každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať, mužom alebo ženou. Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Z odborného, medicínskeho a psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné. Platí to najmä o takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom je však, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.
Prosím vás, pán kolega, berte teda na vedomie aspoň výzvu lekárov, psychológov a iných odborníkov a nesnažte sa tuná zakrývať a robiť také veci, že pod rúškom práva žien alebo ochrany žien chcete zasadiť do nášho poriadku, právneho poriadku rodovú ideológiu. Toto je vážne stanovisko lekárov a psychológov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým poslancom a poslankyni za reakcie.
Pán poslanec Soboňa, ďakujem teda za to vysvetlenie. Len teda ja celkom nerozumiem, aký je rozdiel medzi tým, keď budeme hlasovať o vyslovení súhlasu a neschválite to, predpokladám, a potom budeme hlasovať o nevyslovení súhlasu; nie je veľmi zvykom hlasovať akože v zápornom tvare. Tak keď budeme hlasovať o vyslovení súhlasu a neschválime to, no tak sme nevyslovili súhlas. Neviem, či je potrebné potom ešte, ešte znova, znova hlasovať. A čo keď neschválime ani jedno, ani druhé uznesenie, tak potom bude platiť čo? No nerozumiem tomu stále celkom.
A, pani poslankyňa Grausová, vy ste povedali, že som vás chybne citoval. Ja som vás necitoval, ja som iba konštatoval, že ste mali rasistické výroky.
Pán poslanec Bernaťák, áno, samozrejme, že každé násilie je treba súdiť a postihovať a trestať. Ale však to sa, to sa aj robí. A ešte raz a načo, načo? Lebo je to vážny problém a zľahčujete to. Váš, teda tá lehota, že sa uplatní obdobne, ale tam nie je, že lehota sa uplatní obdobne. Tam je, že nemôže byť kratšia lehota na prerokovanie výborov ako 30 dní. Ja teda naozaj som nepostrehol ani to, že ak tam sa chcete odvolávať na to ustanovenie o obdobne, že ďalšie ustanovenia obdobne, takže či teda pán predseda Národnej rady v tom rozhodnutí vymenoval dôvody pre skrátené legislatívne konanie o tomto uznesení, lebo nič také tam nie je. Tak je iba že prerokovať ihneď.
Pán poslanec Zelník, no opäť, opäť tí bubáci pod posteľou. Vôbec tam nie je, že nezáleží na pohlaví, nič také tam nie je v Istanbulskom dohovore.

Vážený pán predseda slovenského parlamentu, kolegyne, kolegovia, alebo kolegovia, kolegyne, ja už neviem teraz, lebo za chvíľočku to bude trestné, keď to nejakým spôsobom povie človek ináč. Ja neviem, kde ste prišli k mojim rasistickým výrazom, liberasti a ultraliberáli, pretože ja som nepoužila žiaden rasistický výraz. A ak je podľa vás slovo "beloch" prejavom rasizmu, tak potom už neviem, kde sme, v akom, kde sme, kde sa nachádzame, v akom boľševickom; vy ste jednoducho potomkovia boľševikov. V akých pomeroch sa to nachádzame, keď už povedať slovo "beloch" a "protibelošský rasizmus", keď už toto je vyjadrenie rasizmu, prejavu rasizmu z mojej strany. Tomuto ja naozaj nerozumiem, ako rozmýšľate, kde ste, či ste tak hlúpi, či ste takí fanatici alebo či ste tak dobre za to platení a plní nenávisti.
A preto vám chcem znova zopakovať, že vy ultraliberáli, vy ste tí skutoční fašisti. Vy ste tí skutoční rasisti, vy ste extrémisti, vy hanobíte národy, hanobíte Slovákov, hanobíte Rusov, hanobíte slovanské národy. Vy ste tí hanobitelia národov. Vy umlčiavate pravdu, keď vám nesedí do vášho krámu, keď sa nezhoduje s vašimi chorými myšlienkami a názormi. Vy ultraliberáli, vy ste tí, ktorí šírite nenávisť, hlavne na Slovensku, a ktorí vnášate rozbroje do našej spoločnosti. Vy ste schopní vyvolať aj občiansku vojnu, keď vám to bude, keď vám to príde vhod, vy ste schopní vyvolať na Slovensku aj majdan, keď sa vám bude, keď vám to bude hrať do karát. Vy ultraliberáli pracujete na rozložení rodín, národov a v konečnom dôsledku aj na zničení civilizácie a budovaní anticivilizácie k súčasnej civilizácii, doteraz ktorá bola. A vy ultraliberáli svojimi perverznými náukami przníte deti, okrádate ich o detstvo a nevinnosť a vy v svojej podstate ničíte ľudské duše.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte jeden papier (minister si išiel poň k pultu pre navrhovateľov). Ďakujem mockrát za takú horúcu rozpravu. Ja som presvedčený o tom, že tu asi chýba na verejnosti, nazýva sa to strategická komunikácia alebo teda nazvem to osveta alebo vysvetľovanie aj obyčajnému človeku. Myslím, že toto by mohlo z toho nejakým spôsobom vyplynúť.
Mrzí ma, že pre niektorých som nebol dostatočný ako minister obrany na odôvodnenie uvedeného materiálu. Hold, ale som zvyknutý ako vojak plniť úlohy a úloha bola, že to mám teda nejakým spôsobom tu objasniť. Aj napriek tomu teda som presvedčený o tom, že teda mám aj iné dôležité úlohy, ktorými sa môžem zaoberať.
A tu chcem povedať, že asi je dôležité, hlásime sa mnohí ku kresťanským tradíciám, základom a podobne, keď som si porovnal ten materiál a na základe aj tej diskusie, že tento materiál je taký hrubý (minister zdvihol uvedený materiál v ľavej ruke) a Desatero Božích prikázaní je iba toľkoto (minister zdvihol hárok papiera v pravej ruke). Ak by sme aj tí, ktorí sú neveriaci alebo ateisti, sa držali toho, čo je napísané v tých Desatero Božích prikázaní, verím tomu, že takýto problém v našej spoločnosti nie je.
Ďakujem za pozornosť a želám veľa úspechov. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem spoločné hlasovanie k tomuto bodu dnes o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.