6. schôdza

Ďakujem pekne aj za túto milú, nielen duchovnú, ale i kultúrnu udalosť. Chcem pripomenúť, že imperatív ekonomizmu káže šetriť, a ja s tým absolútne súhlasím. Na druhej strane rozum radí nešetriť natoľko a tak, aby sa šetrením spôsobili ešte väčšie škody.
Pán minister, v skutočnosti by tu mal byť zákon, kde by sa málotriedky menšinové podporovali z osobitného fondu tak, aby málotriedky nemenšinové naozaj neboli iba z pohodlnosti a neprežívali tam, kde naozaj sa dá vycestovať do susednej obce, a žiaci nielenže nič nestratia, ale, naopak, získajú, lebo získajú kvalitnejšiu školu.
Vy máte naraz v tom zákone pomiešané hrušky s jablkami. Chápem, že je to akútne riešenie a že to chcete mať rýchlo z krku, ale v skutočnosti ten problém patrí do inej oblasti. Podporovanie málotriedok menšinového jazyka by sa malo financovať z iného fondu a vy by ste si mali riešiť pravidlá pre každého študenta mimo, mimo toho, kto by spadal pod podporu z tohto fondu, spravodlivo a rovnako, bez výnimiek, či je to Maďar, Slovák alebo Rusín.
Toto v tomto zákone nemáte a chcel by som vás vyzvať, aby ste prinajmenej pre budúcnosť diskutovali o tom, aby sa naozaj podpora málotriedok, v ktorých ide o uchovanie kultúry a jazyka, diala tak, aby nebola na úkor školského systému, aby bola na výške školského systému, lebo ona súvisí s kultúrnym bohatstvom, ktoré treba zachovávať z vyššieho princípu, než je ekonomizmus.

Ďakujem pekne. No v prvom rade ďakujem kolegyni Sone Gaborčákovej za možnože takú genézu kultúrno-spoločenského vývoja Rusínov na Slovensku. Z toho, čo bolo povedané, je asi úplne jasné, že rusínska kultúra, bohužiaľ, upadá. Neupadá ako taká kultúra, ale upadá financovanie možno školstva. Viem, že je to na programe dňa, a pán Budaj veľmi dobre vyjadril možno spôsob, akým by sa dali, dali ošetriť, dala ošetriť podpora menšinového školstva. Rovnako si myslím, ako to tu už bolo povedané niekým iným, myslím, že kolegyňa Remišová, že tuto ide o podčiarknutie splnenia si niektorého z bodov alebo jedného z bodu strany MOST - HÍD, aby sa do..., aby sa proste konalo vo veci národnostných menšín. Ale tak ako aj kolega Budaj povedal, podľa mňa tunák sa miešajú hrušky s jablkami. A spôsob určite nie je správny, ktorý zvolilo ministerstvo.
Treba veľmi rozumne rozlišovať, že čo je naozaj efektivita, a to, čo pomôže národnostným menšinám a rozvoju kultúry týchto menšín.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s málotriedkami sa ako hlavný argument používa hlavne dostupnosť vzdelania pre všetkých. Ja chcem povedať, že určite som za to, aby málotriedky boli zachované tam, kde sú potrebné. Je nutné ich zachovať tam, kde v blízkosti nie sú žiadne iné plnoorganizované školy. Ak je obec príliš vzdialená od iných obcí, kde sú tieto plnoorganizované školy alebo v prípade ich nespája žiadna cesta, nechcem hovoriť, že autobusové spojenie, ale žiadna cesta s okolím.
Táto novela sa od septembra má dotknúť 60 škôl, ktoré ministerstvo uvádza v prílohe zákona. Ja iba pripomeniem, že je to 60 škôl, ktoré majú žiakov od päť do jedenásť. Tridsaťšesť týchto škôl je vyučovacích s jazykom slovenským, 23 s jazykom maďarským a jedna je s jazykom rusínskym, tak ako uvádza aj dôvodová správa.
Ale pozrime sa, že koľko z týchto škôl je naozaj v ťažko dostupných oblastiach, a teda ktoré sú nevyhnutné. Je pravdou, že 59 z tých 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu v blízkosti do 15 kilometrov. 36 z týchto 60 škôl má plnoorganizovanú základnú školu dokonca v blízkosti do 6 kilometrov. Teda z väčšej časti ide školy, ktoré sú relatívne v blízkosti iných plnoorganizovaných škôl, a dokonca z tých 59, lebo ja som si robil tabuľku, je 44 škôl v obciach, ktoré majú absolútne dokonalé autobusové spojenie, takže môžu ich využívať žiaci v druhom stupni. Navyše v súčasnom demografickom vývoji zrejme mnoho z týchto málotriedok naozaj zaniknú, a preto sa musím spýtať, či toto riešenie, toto jednorazové riešenie, zachránenie týchto škôl je naozaj koncepčné, a že či je to riešenie problematiky. Ja si myslím, že nie, lebo v prípade viacerých týchto škôl, ktoré, myslím, že v prípade iba tých 36 škôl, o ktorých rozprávam, by možno stálo za zváženie zriadiť špeciálne školské autobusy, ktoré by vozili tieto deti do väčších škôl s pedagogickým kvalifikovaným dozorom. Išlo by určite o efektívnejšie riešenie tejto situácie.
V konečnom dôsledku si povedzme, že je užitočné, ak žiaci vyrastú a budú dochádzať na druhý stupeň do najbližšej plnoorganizovanej základnej školy, ja len pripomeniem ešte zopár ľudí, že aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny pán Bukovský za stranu MOST - HÍD povedal, že musíme nájsť koncepčnejšie riešenie, ako sám povedal, že toto riešenie by mali byť školské autobusy s kvalifikovaným a pedagogickým dozorom.
Teraz mi napadla jedna myšlienka, ktorú som aj hovoril vo faktickej, že príde mi veľmi vtipné, že zákon pred tromi rokmi aj množstvo poslancov, ktorí tu sedia, schválili a teraz bude hlasovať za to, aby sa tento zákon zmenil. Na jednej strane sa to podporuje, na druhej strane sa to nepodporuje. Pre mňa aj ministerstvo trošku, nechcem povedať, že zavádza, ale na jednej strane hovorí o racionalizácii, o zlučovaní a zrušení základných a stredných škôl, ja viem, že budete hovoriť teraz, že až od druhého stupňa, ale najskôr to bolo hovorené všeobecne, ktoré majú teda žiakov a nevystačili im tieto bežné normatívy, a na druhej strane chcete robiť racionalizáciu.
Ja využijem, pán poslanec Gál, keď ste tu, nechcem hovoriť nič, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani tam komentovať veci, ale ja som to tak pochopil z toho, čo vy ste rozprávali, že všetky tie ostatné, a nehovorím o tom obsahu, hej, že všetky tie veci, ktoré ste dávali, ste tak potlačili, a že ste zvýraznili tie málotriedky. Ale pre mňa to tu nie je koncepčné riešenie, vyriešiť málotriedky tým spôsobom, že novelou zachrániť 60 málotriedok v tomto roku, keď na budúci rok ich môže byť 90 a nevyriešite financovanie ani nič ostatné, hej.
Ja si myslím, že vzniká dosť nespravodlivá situácia, pretože takto na jednej strane nútime mať viacej žiakov vo veľkých školách a malým školám v podstate dovolíme mať žiakov iba menej. Nie je to férové voči zriaďovateľom, nie je to férové voči riaditeľom bežných základných škôl. Preto si povedzme, že oni musia naháňať čo najviac žiakov, aby im vystačil normatív, aby mohli zaplatiť zamestnancov, aby im školu nezavreli. Oni musia plniť nejaké minimálne počty tých žiakov v triedach. Učitelia, riaditelia z týchto bežných základných škôl musia žiadať o finančnú pomoc rodičov, iných, aby im prispeli. Všetci vieme tie príhody s plastovými oknami, IT technikov, počítačových miestností a tak ďalej. Tieto školy stále potrebujú viacej žiakov, aby im financie z normatívov vystačili, a na druhej strane málotriedky, ktoré dostávajú na žiaka omnoho viacej peňazí, majú zvýšený normatív, mnohé sú dofinancovávané cez dohadovacie konanie a k tomu ani ešte nemusia pri tých 36 plniť ten minimálny počet žiakov. Mne to príde veľmi neférová situácia oproti ostatným školám. A toto naozaj nie je, ako to bolo spomínané, o nejakých ekonomických aspektoch, lebo ja si myslím, že to by malo byť asi aj ten vedľajší efekt. Ja keď som vnímal vždy parlament, tak som ho vnímal tak, že sa zaoberal tým, že či voliť riaditeľa školy, či zrušiť alebo nezrušiť deviaty ročník, či taká maturita alebo onaká maturita je dôležitá.
Ale ja si myslím, že sa nezameriavame na najdôležitejšiu vec, ktorá je, a to je na kvalite vzdelávania, ktorú poskytujeme týmto mladým ľuďom. My by sme mali rozprávať o kvalite vzdelávania, mali by sme rozprávať o výsledkoch našich žiakov. Ja neviem, že či je tu ešte, teraz ma napadlo, pani poslankyňa Cséfalvayová v istej tlačovej správe minulý týždeň povedala, že málotriedky tvoria, ja to prečítam, aby to bolo doslovne: "sociálny a kultúrny život obce, a preto by nemali byť zrušené".
Ja si myslím, že asi všetci s tým súhlasíme, že naozaj škola je určitým spôsobom súčasťou kultúrneho a spoločenského života v tej obci alebo meste. Ja sa ale musím spýtať, že načo nám slúžia školy. Že či školy nám slúžia na to, aby poskytovali nejaký kultúrny program tej obci, alebo, a mali by byť nejakými kultúrnymi stánkami, alebo že či školy sú vzdelávacie inštitúcie a v prvom rade majú vzdelávať? Lebo to je pre mňa priorita. Myslím si, že koncepčnejšie bolo by zamerať sa na výsledky týchto škôl, prosím vás. Nesledujme teda počet, množstvo žiakov, lokalitu, či tvoria kultúru obce, alebo netvoria kultúru obce, ale namiesto toho, prosím vás, sledujme konečne v školstve kvalitu výučby, výsledky žiakov a ich pripravenosť reálne na druhý stupeň, ktorá je. A na základe týchto informácií by sme mali postupovať.
Keď sa dozvieme, a ja som už povedal aj na našom výbore, že keď sa dozvieme, že tieto školy majú najlepšie výsledky alebo lepšie výsledky ako iné základné školy, úplne ich podporujme, zachovajme ich, ale nevytvárajme teraz takú nespravodlivú situáciu, v ktorej štandardné základné a stredné školy musia bojovať o žiakov a musia spĺňať minimálne počty, zatiaľ čo v tomto roku, teda v nasledujúcom školskom 60 málotriedok bude ospravedlnených a ďalší školský rok ich môže byť 90. Na to, čo chceme vo vzdelávaní dosiahnuť, sa môžeme pozrieť naozaj dvomi pohľadmi, a buď je to ekonomický aspekt, teda buď chceme v tom vzdelávaní mať nejaký systém, teda systém, efektivitu, alebo nie. Že buď chceme efektívne vynaložiť tie financie za tie kvalitné výsledky, ktoré sú, alebo nie. My môžeme povedať, že buď chceme, buď chceme kvalitu alebo chceme iba kvantitu a chceme množstvo mať málotriedok. Ja si myslím, že tieto dve veci by sa ale mohli dať aj skĺbiť. Hej? A my momentálne sa veľmi, veľmi nesprávne zameriavame na kvantitu a povedzme si pravdu, že o tej kvalite absolútne nič nevieme. Keby v tej dôvodovej správe bolo, že málotriedky sú kvalitnejšie na základe testovania, na základe porovnávania, na základe výsledkov v druhom stupni, ja nepoviem ani pol slova. Ale my absolútne teraz nevieme, na základe čoho fungujeme, a myslím si, že všetky vyjadrenia sú prioritne emotívne a nie sú podložené číslami. Takže by sme sa mali sústrediť na to, či škola pripravuje žiaka na život, mali by sme sa sústrediť na to a zaujímať sa, že čo urobiť už na prvom stupni, ako zmeniť výučbu, ako pripraviť žiakov na ďalšie vzdelávanie, aby neskôr v pätnástom roku naši žiaci aj v tých medzinárodných hodnoteniach neklesali, ale aby, naopak, aj stúpali a aby sa tieto výsledky stále zvyšovali. Ja si myslím, že toto by malo zaujímať prioritne parlament a ministerstvo.
Mimochodom, mám tu ešte tak rýchlo poznačené, čo som si pozeral, že aj OECD nás upozornilo, že máme priveľa malých škôl na Slovensku. Hej? Pri tej otázke málotriedok teda môžeme hovoriť o tom, že mnohé z uvedených málotriedok, ktoré má zákon chrániť, sú naozaj v dostupnosti iných škôl, a teda nie sú nevyhnutné. Môžeme argumentovať aj tým, že množstvo z nich naozaj nedokáže fungovať z navýšených normatívov a snaha zachovať ich trošku odporuje tej snahe o racionalizáciu.
Ja si myslím, že naozaj by sme sa na túto problematiku mali aj na problematiku iného školstva, myslím teraz regionálneho, či už základného, alebo stredné školy, pozerať cez kvalitu toho vzdelávania a mali by sme sa pozerať na výsledky týchto škôl, až na základe toho prinášať nejaké riešenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem sa vám poďakovať, že ste boli veľmi vecný, pán kolega, ale pozeráte sa na to troška alebo až priveľmi merkantilisticky, asi je vám ľúto tých finančných prostriedkov, ktoré pôjdu do týchto škôl s malým množstvom žiakov, ale určite viete, že investícia do školstva je vždy najlepšia, vždy sa vypláca, najviac vypláca v tej danej spoločnosti.
Kvalita a kvantita. Nedá sa to porovnať, nedá sa tá rovnica takto nastaviť, lebo mnohé málotriedky, mnohé školy, kde majú malý počet žiakov, vykazujú vysokú kvalitu. Čiže je to len o potom ľudskom substráte na tej-ktorej škole. Tento zákon je o tom, aby zriaďovatelia nemuseli zo zákona zatvárať školy. Keď sa zriaďovateľ aj teraz, alebo aj po zmene tohto zákona sa rozhodne, že zavrie školu, tak ju zavrie. To je rozhodnutie zriaďovateľa. Ale aby sme tu my v Bratislave, tu v tomto, v tejto sále nepovedali, že ktorá škola sa má zavreť a ktorá nie. Potom áno, to je druhá vec, musíme nastaviť aj financovania škôl. Ale teraz v prvom rade ide o to, aby sme dali čas tým školám, kým nevymyslíme nové financovanie, aby sme my nepovedali to, že ktorá škola sa zavrie a ktorá nie. Potom, keď nastavíme model financovania škôl, potom budeme mať jasnejšie a potom budeme nastavovať pravidlá tak, aby sme, aby sme zachovali tie školy, ktoré musíme zachovať.
Proste táto spoločnosť musí aj nerentabilné školy, aj nerentabilné ustanovizne, aj iné inštitúcie zachovávať, lebo to je v záujme spoločnosti. Nielen čistý merkantilistický vzťah.

Ďakujem pánu kolegovi Gröhlingovi za prínosnú rozpravu. Ja by som len chcela povedať, ako je to v Čechách. V Čechách je minimálny počet žiakov na triedu 17, čo, si myslím, že je celkom rozumný počet. A stále hovorím, že toto je len zobchodovanie nejakej priority MOST-u, pretože ešte v roku 2012 minister Kažimír sa svätosväte dušoval, že je neúnosné, ak u nás fungujú školy s jedným, piatimi alebo siedmimi žiakmi. Vtedy na Slovensku pôsobilo viac ako 280 základných a 11 stredných škôl, kam chodilo maximálne 20 žiakov. A ja teraz nehovorím, že či by sme ich mali zrušiť, alebo by sme ich nemali zrušiť, ale ja som nikde nevidela nejaké predstavené, predstavenie alternatívnych riešení, napríklad v akom type budov sú tieto školy, málotriedky, a či aj, či sa tu nedajú urobiť nejaké úspory.
A ten príklad, ktorý som uviedla, obec Réca, to je naozaj typický príklad neefektívneho, neefektívneho využívania prostriedkov, na hlavnej ulici dve budovy školy, jedna maďarská s piatimi žiakmi, druhá slovenská 35 žiakov. Načo je toto dobré? To neni dobré ani pre žiakov, ani pre rodičov, ani pre učiteľov. Ak hovoríme o tom, že chceme, aby sa posilňovala nejaká vzájomná integrácia a vzájomné porozumenie medzi menšinami, tak čo je lepšie, ako dať tie maďarské deti, spraviť im tam v tej integrovanej škole program s maďarským jazykom tak, ako to chcú, ale budú v škole s tými slovenskými deťmi.
Však prepána, prečo by malo v jednej obci na dvoch, pár krokov od seba fungovať dve rôzne školy?

Ďakujem za slovo, plne súhlasím s pánom poslancom Gröhlingom a zdá sa mi, že tento zákon je šitý veľmi horúcou ihlou. Naozaj si myslím, že nebolo treba, potrebné ho teda takto rýchlo schvaľovať. Súhlasím s pánom poslancom aj v tom, že naozaj je dôležitá kvalita školstva, a okrem toho si myslím, položme si otázku, či nie sú tie ostatné školy potom diskriminované. Mám pocit, že diskriminujeme ostatné školy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že je to debata, o ktorej by sa, ktorá by sa dala ako aj viac natiahnuť do šírky, ale zareagujem na, na niektoré veci. Prvá, je to neférové riešenie voči ostatným. Svojím spôsobom sa dá súhlasiť, že niekto by to mohol vnímať ako neférové riešenie voči plnoorganizovaným školám, lebo oni majú nižší normatív, ako majú málotriedky. Ale ak si postavíme otázku tak, že ak zahrnieme do toho dopravné náklady, ak zahrnieme do toho nákup techniky, teda tých autobusov, ak zahrnieme plat šoféra, ak zahrnieme všetky ostatné veci, koľko na tom vôbec ušetríme. Ak si odpočítate tieto všetky náklady, ktoré sú s tým nevyhnutne spojené, tak zrazu zistíte, že tie úspory sú nula celá niekoľko percenta.
A teraz sa pýtam úplne prirodzenú otázku. Aké budú politické škody z toho, že budeme zatvárať školy maďarské, rusínske, iných národnostných menšín na Slovensku a budeme aj doma, aj v zahraničí označovaní za kultúrnych barbarov?
Ja tvrdím, že politické škody z takéhoto konania sú ďaleko vyššie a treba sa im vyhnúť.

Ďakujem veľmi pekne kolegyniam. Ja by som ale reagoval na pánov. Dovolím si pána predsedu výboru najskôr. Myslím si, že o tom sa môžeme rozprávať veľmi dlho, ale ja budem stále rozprávať o kvalite toho školstva. Rozprávali sme o tom aj na výbore, že my nemáme absolútne žiadne čísla, na základe čoho sa robia ďalšie rozhodnutia. Ďalšie rozhodnutia sa nemôžu robiť na základe ekonomických čísiel, na základe emócií, ale musia sa robiť na základe toho, aké je uplatnenie tých absolventov, aká je kvalita týchto žiakov.
A teraz prejdem k pánovi kolegovi Gálovi, úplne bez emócií, bez ničoho, veľmi konštruktívne. Vy ste hovorili, že málotriedky vykazujú vysokú kvalitu. Aj pani štátna školská, pani štátna inšpektorka, pani Kalmárová povedala, že čím menšia škola, tým sú horšie výsledky. Ja sa veľmi teším, teraz cez leto by malo byť testovanie a sme na to pripravení, že rozdelíme jednotlivé školy, ktoré sú málotriedky a ktoré sú normálne školy. A ja som veľmi zvedavý, že ako dopadnú v rámci tohto testovania. A pre mňa toto by bolo nejaké riešenie a neviem, ako to funguje, možno teraz naozaj poviem hlúposť, ale prišlo mi, že radšej sme mohli počkať a radšej sa mohol posunúť platnosť, účinnosť tohto zákona, pán minister radšej mohol dať výnimku, mohlo sa to reálne pripraviť. Lebo aj vy, pán poslanec Gál, ste povedali, že sa pripravuje nový zákon financovania. Takže my teraz niečo schválime, a v septembri, októbri alebo v novembri, keď pán minister prinesie nový zákon o financovaní to budeme opäť meniť? Veď tá novelizácia toho školského zákona, veď všetci sme tu videli, že koľko toho tam je. V tom sa už reálne nedá ani orientovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úvodom hneď musím povedať, že ja tento návrh podporím, ale začnem tam, kde pán Petrák skončil.
Politické školy sú vysoké, ale je treba pripomenúť, pán Petrák, že vy ste za ten zákon, ktorý podľa vás dnes politické školy vytvára, ste pred časom hlasovali v minulom volebnom období. Chcem apelovať na kolegov zo strany MOST - HÍD aj na kolegov v ich koalícii, na SNS, SMER aj SIEŤ.
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sa dostalo do programového vyhlásenia vlády nasledovné znenie: "V oblasti politiky podpory národnostných menšín vláda podporí vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území." Toto znenie pre mňa ako pre občana predstavujúceho predstaviteľa národnostnej menšiny znamená, že na základných školách, teda jedna až deväť, všetky málotriedky, teda všetky triedy, kde je menej detí, budú vyriešené. Na rozdiel od toho ten návrh, ktorý vláda odsúhlasila a doniesla sem v skrátenom konaní, hovorí len o prvom stupni, a nie na jedna - deväť. Preto by som chcel apelovať na koaličných partnerov, že keď si už raz pred pár týždňami odsúhlasili vyňatie všetkých, tak aby naozaj v rámci tohto legislatívneho procesu upravili toto znenie tak, aby to naozaj krylo všetkých.
Kolegyne, kolegovia, musím povedať, že financovanie tých málotriedok je otázkou naozaj financií, ale financií na úrovni Slovenskej republiky, pán minister, opravte ma, pár stotisíc eur ročne. To nie sú milióny, to nie je desať miliónov, to nie je dvanásť miliónov, stačí dozrieť na to, aby podnikateľ typu Bašternák nedostal neoprávnene naspäť jednu vratku DPH, pán premiér nebude bývať v byte, ktoré sa postavia za štátne peniaze, ale vyriešime všetky málotriedky v tejto krajine. A bohate, na niekoľko rokov dopredu. Takže viesť diskusiu o tom, že či máme tých pár sto tisíc euro na to, aby sme naozaj pomohli tým rodičom, lebo ja naozaj veľmi dobre chápem a viem, že keď niektorý rodič, keď má odniesť svoje dieťa na školy s vyučovacím jazykom maďarským – a budem konkrétny, z Padaroviec, kde bývam ja, najbližšia škola je vo Veľkom Blhu cez dve dediny a priame autobusové spojenie neexistuje –, keď rodič chce, tak musí sám zabezpečiť, že každý deň ráno ho bude voziť. Keď nie, tak do Rimavskej Soboty je desať kilometrov, lebo toho prváčika naozaj neposadíte na autobus, možno, keby bol špeciálny autobus, tak ho tam posadím. Ale dnes sa bavíme o tom, že či máme tých pár stotisíc euro, a pritom s úsmevom na tvári tu sa rozkrádajú verejné financie. Je to smiešne.
Preto by som, dovoľte preto, aby som opakovane apeloval na kolegov, aby v rámci pripomienkového konania, ak to podporím, je to systémové riešenie a pre triedy jedna až štyri. Ale bolo by lepšie, keby to riešenie platilo pre celú základnú školu, teda nielen prvý, ale aj druhý stupeň od prvého až po deviaty ročník. Pretože sa pýtam, ktorý rodič dá do školy do prvého ročníka svojho žiačika, keď vie, že v piatom ročníku už tam nebude môcť chodiť alebo nemá v blízkosti školu s vyučovacím jazykom maďarským. Bolo by treba pozrieť na riešenie tohto problému systematicky, čo chápem, že z hľadiska krátkosti času to dnes asi možné nie je.
Takže apelujem na to, aby sme vyriešili tento problém a nenechali otázku II. stupňa, piaty až deviaty ročník, na ľubovôli štátneho úradníka, ktorý rozhodne teda v dohadovacom konaní, či dá výnimku, alebo nedá výnimku. To nemá byť rozhodnutie štátneho úradníka. To má byť princíp, ktorý platí zo sily zákona. Keď sa nájde iné riešenie, ja som za, ale musím povedať, že, kolegyne a kolegovia, apelujem aj na vás, prestaňme, prestaňte vôbec uvažovať v tejto otázke za pár sto tisíc euro, že je otázka financovania. Keď v tejto spoločnosti je charakterné – a väčšina vlády a vládnej koalície stojí za tým –, že je treba prikryť tých, ktorí rozkrádajú vo veľkom, a pomôcť rodinám, rodičom pre málotriedky nemáme kde. Toto nie je tá téma a nie je to miesto a nie je ani tá správna chvíľa, kde by sme, kedy by sme na to mali práve poukázať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Chcela by som len pánovi Simonovi povedať, že súhlasím s ním, a hlavne v tom, čo hovoril v úvode svojej reči. Má úplnú pravdu v tom, že ak by pán minister Kaliňák odstúpil, ak by pán Bašternák nepodvádzal a neuplatňoval si podvodné vratky daní, ak by pán minister Fico nebýval v byte, v ktorom, kde nemá čo hľadať, tak máte pravdu, tých málotriedok by sme tu mohli mať, by sme ich mohli financovať, a že by sme nemuseli zvyšovať platy učiteľov o 6 %, ale mohli by sme ich zvýšiť o 60 %.
Ďakujem. (Potlesk.)