6. schôdza

Rada by som nadviazala práve na tú časť, kedy pán poslanec Žarnay hovoril o tragikomickom príklade zo života, pretože podobný mám aj ja, kedy som pred rokmi žiadala o úver na bývanie, a v banke ma tá dotyčná pracovníčka za prepážkou doslova vysmiala, keď som jej predložila svoju výplatnú pásku s tým platom, že čo tu vlastne robím, a teda môžem povedať, že je to akýkoľvek pocit, len nie príjemný. A možno, keď som tak počúvala ten príspevok v rámci rozpravy, tak mi napadla jedna vec, že práve v súvislosti s platmi učiteľov, práve v kontexte vysokých škôl vzniká jeden fenomén, ktorý s tým súvisí, a je potrebné ho riešiť. A to je síce fenomén tzv. lietajúcich profesorov.
A tu si treba uvedomiť, všetci by sme si mali uvedomiť, že tento fenomén vzniká práve preto, že tie platy sú také, aké sú. Tí ľudia, keď chcú zostať verní svojmu povolaniu, pretože ho baví, toho človeka, to povolanie, napĺňa ho, tak nejakým spôsobom stojí, že tak, že má dva alebo tri úväzky na vysokých školách, a v dnešnej dobe, vieme, že je nový vysokoškolský zákon, teda už nie tak veľmi nový, ktorý obmedzuje týmto ľuďom, týmto pedagógom mať dva 100 % úväzky, hej, čiže vznikajú také pseudosituácie, kedy má človek, ja neviem, 100 % a 99 % alebo potom je nútený odísť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to podľa mňa problém, ktorý si treba uvedomiť, treba ho riešiť, pretože vždy je to na úkor kvality. Vznikajú potom situácie, o ktorých sa dá hovoriť hodiny, sama som ich zažila a sú na úkor kvality školstva. Ale vždy to začína a končí pri peniazoch, práve to, čo spomínal v takmer 30-minútovom príspevku pán poslanec Žarnay.
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pánovi Žarnayovi, bol to naozaj dosť dlhý príspevok. Ja som sledoval aj pána ministra, lebo inak sa nedá z tohoto miesta. Chvíľami sa zdalo, že ho to uspávalo, ale potom bol čoraz pozornejší. Musím povedať, pán minister, že naozaj občas ste si urobili aj poznámku, ale predsa len, veď sa to nahráva. Vráťte sa k tomuto textu (reakcia z pléna), videl som, vráťte sa k tomuto textu a takýto text by som čakal od vás. To bol ministerský prejav, to bol prejav obhajoby záujmu učiteľa, záujmu školstva, záujmu vzdelávania.
Možno nechcete sa takto prejavovať pred koaličnými partnermi v tejto sále, ale využite ten prejav a prejavte sa, keď sa bude robiť rozpočet pre učiteľov. Prejavte sa na vláde, keď budú učitelia 1. júla pochodovať mestom. Zastaňte sa tohoto stavu, učitelia to naozaj potrebujú. A že sa hovorí o peniazoch? No pozrite, žijeme v svete, v ktorom je pracovný trh. Ten pracovný trh sa už dávno stal vo všetkých profesiách neúprosným regulátorom. V školstve nastala negatívna selekcia. O tom hovorí Crmoman, o tom hovorí aj náš rečník, ktorý pred chvíľou skončil, pán poslanec Žarnay. Upozorňuje vás, že búriaci sa učitelia, muži aj ženy, vidia, že nastáva úpadok v školstve, že čo je schopnejšie, pokiaľ ich naozaj nedrží srdce pri tejto profesii, ktorá je naozaj poslaním, tak uteká z tej profesie, že tam upadá úroveň, lebo jednoducho naozaj trh je regulatívom.
Pracovný trh aj ocenenie je regulatívom, ktorý mení kvalitu tejto armády, ktorá vzdeláva budúcu generáciu. Pedagógovia sú rukojemníci svojej profesie.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať, kolegovia aj v poslaneckom poslaní, aj v učiteľskom, za jeho prejav, za vysvetlenie, dôkladné vysvetlenie mnohých vecí. Ja to chcem len doplniť takým, praktickou skúsenosťou.
Keď som začínal tu v parlamente, tak som pred, na začiatku minulého volebného obdobia tak som mával výplatnou páskou, kde bola suma okolo 500 eur v čistom. Teraz som si dával prerátať, že keby som sa vrátil do školstva, tak tá suma by bola okolo 600 eur v čistom. Ja som inak človek vďačný a spokojný a nesťažujem sa. A ak bojujeme spolu s ďalšími kolegami za vyššie platy pre učiteľov, tak chcem zdôrazniť, že to nie je preto, aby sme zvýšili sociálny status alebo životný, životnú úroveň nejakej skupiny obyvateľstva na úkor nejakej inej. Ak hovoríme o zvýšení platov učiteľom, tak hovoríme o investícii do školstva, o investícii do budúcnosti, o investícií do detí.
Ja sa teraz pozerám, okrem toho, že som pôvodným povolaním učiteľ, na to viac ako rodič, otec, pretože pre mňa je dôležité, s kým budú moje deti tráviť celé hodiny v škole, aby to boli kvalitní ľudia. A ak kvalitu vyžadujeme a očakávame, že učiteľstvo bude poslanie, tak treba túto kvalitu aj oceniť, aby tí ľudia naozaj nemuseli niekam odchádzať a aby sa nemuseli obzerať po iných veciach, ale aby tie osoby, ktoré s našimi deťmi strávia najviac času, aby to boli ľudia kvalitní a kvalitne ocenení. Takže nejde len o to, aby sa prilepšilo niekoľkým desiatkam tisícom zamestnancov, teda učiteľov, ale o to, aby sa pohla dopredu celá naša spoločnosť, aby to malo pozitívny vplyv, dopad na státisíce detí, ktoré navštevujú školy, na státisíce rodín a na našu budúcnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, neviem, aké slová nájsť, ako aby som vystúpil v tej faktickej poznámke. Snáď sa mi žiada povedať na rozdiel od mojich predrečníkov, že niekedy je menej viac. Bola to znôška nepresných čísiel a prekrútených faktov. Vzhľadom na to, že toto požaduje väčšiu konfrontáciu názorov, vystúpim ako spravodajca hneď po vás v rozprave, aby som povedal iné čísla. Zdroj týchto údajov mne vychádza jediný, lebo súvisí to aj s blogmi, ktoré sú uverejňované na webe Iniciatíva slovenských učiteľov, a tu použijem druhú poznámku, ktorá možno nebude prijatá úplne s pochopením. Ale myslím si, že niekedy, ak dáva učiteľ hudby dohromady čísla, mohol by to zveriť matematikom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi za to, že vystúpil a takto, kolegovi Žarnayovi, a takto verejne dal obhajobnú reč, aj keď neviem, prečo by sa mali učitelia obhajovať kvôli tomu, že žiadajú to, čo im už dávno bolo sľúbené a na čo sa často zabúdalo. Neviem si pomôcť, ale stále si pritom spomínam na slová už nebohej Kataríny Kolníkovej, veľkej dámy slovenského divadla, ktorá svojho času v hre Človečina povedala: "Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, keď sú múdri lahostajní."
My sme zľahostajneli, keď sme dopustili, že naše vzdelávanie je tam, kde je. Ak spoločne, naozaj spoločne nezačneme robiť všetko pre to, aby financie, ktorých nikdy nie je dosť, áno, peniaze majú takú vlastnosť, bohužiaľ, nikdy ich nie je dosť, ak tie financie naozaj nenasmerujeme na to najdôležitejšie, čo túto krajinu môže posunúť vpred, a to je vzdelávanie našich detí, tak neviem si predstaviť, aká budúcnosť nás čaká. Vlastne si to viem predstaviť a možnože si to vieme predstaviť i my všetci.
Ak budeme mať generáciu ľudí, ktorí nevedia kriticky pracovať s informáciami, ktorí veria úplne všetkému, čo sa píše na internete, ak nebudeme podporovať ľudí, ktorí by túto mladú generáciu vedeli priviesť k tomu, aby naučil sa naozaj veriť hodnotám a neskočiť na lep prvým, ktorí budú hovoriť o ráznych riešeniach.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Verešová.