6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vieme všetci veľmi dobre, že mzdy v službách vo verejnom záujme sú úplne vo všetkých oblastiach celé roky poddimenzované. Teraz tu hovoríme o školstve, ale služby vo verejnom záujme sú školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, veda, kultúra, umenie. Ja sa vrátim k tomu školstvu. Som presvedčená, že ak nebudeme mať dostatočne motivovaných pedagógov v školstve, a to znamená aj dostatočne ohodnotených, vieme veľmi dobre, ako sa nám to v budúcnosti vypomstí. A vieme to už aj teraz, ako sa nám to vypomstilo. Potrebujeme v školstve mužov. Potrebujeme v školstve ohodnotených pracovníkov.
Som presvedčená, že keby tie peniaze, ktoré sa niekde tratia a vykrádajú, boli vložené do služieb vo verejnom záujme, t. j. v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách, do vedy, kultúry a umenia, že naša krajina by vyzerala úplne ináč.
Len prestaňme alebo prestaňte kradnúť. To je všetko.

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec, dali ste niekoľko takých rečníckych otázok vo svojom vystúpení, že verím, že nikto sa nenájde v tejto sále, ktorý by nechcel zvýšiť platy. Ja som presvedčený, že tu nikto taký nie je. Ale určite sa zhodneme aj na tom, že nikto nikdy nebude spokojný so svojím platom. A tým nechcem povedať, že to, čo je teraz, je v poriadku.
Ale povedať tak nekriticky alebo, by som povedal, tak až servilne, že nič sa neudialo, je popretím toho, čo sa urobilo, pretože keby ste sa trošku pozreli do minulosti, by ste vedeli, že boli tu roky, kedy sa učiteľom zvyšovali platy, a pritom všetkým ostatným v štátnej správe sa vôbec nezvyšovali. Ale vy ste tu neboli. Tak to môže byť takým ospravedlnením pre vás.
Ale vôbec som nepochopil to, čo ste uviedli ako porovnávanie krajín OECD. A to, čo ste povedali, skôr robí zle všetkým učiteľom v spoločnosti, pretože vy staviate ostatný zvyšok ľudí, ktorí sú tu na Slovensku vysokoškolsky vzdelaní, proti tým učiteľom, lebo ste povedali, že zaostávame a že v Luxembursku zarábajú až 90-tisíc ročne. Čiže tým ste chceli povedať, že 90-tisíc ročne by mali zarábať aj ostatní vysokoškolsky vzdelaní? Veď sú tu aj iní vysokoškolsky vzdelaní, ktorí by mali mať vyššie platy. Ja spomeniem napríklad aj vysokoškolsky vzdelaných v zdravotníctve, zdravotné sestry, rovnako v sociálnych službách, tak ako povedala pani Verešová. Ale vy čo ste povedali, ste popreli všetko, to znamená aj robotníci, všetci tí by chceli mať luxemburské platy bez problémov dnes. Veď ste, preboha, vysokoškolsky vzdelaný človek. Nerobte zlo ešte aj v tom, čo sa nedá robiť.
Naozaj poďme podporiť tento návrh a pokračujme v ďalšom zvyšovaní, to je jediná cesta, ale nevytĺkajte z toho politický kapitál. (Potlesk.)

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán Žarnay, samozrejme, že myslím si, že učiteľ to by mal byť ten pán učiteľ, ktorý, mnohí si spomíname na všetkých pedagógov, ktorí nás počas života na tých školách, či už základných, stredných alebo vysokých, nejakým spôsobom formovali. A v dnešnom čase rodina už nestíha. No nestíha. A preto o to väčšia, by som povedal, zodpovednosť na tých učiteľov, ktorí nás budú vychovávať alebo vychovať nám ďalšiu generáciu, aby vstúpila do života pripravená. A myslím si, že, tak ako si povedal, že papier veľa znesie. Reči sa sľubujú a niekto sa raduje. A tých sľubov tu už aj ja za tých šesť rokov, čo som tu, som už počul veľmi veľa. A zdá sa, že stále sa to opakuje.
Momentálne máme vládu kontinuity, no, dúfam, že to nebude doslova, lebo ináč by sme aj v iných rezortoch asi veľmi zaplakali. A spomínal si tie priemerné mzdy, aby sa to aspoň takto dostalo, aspoň tej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorú tu máme. Budem, by som povedal, tiež apelovať, že áno, aj ďalší pracovníci, ktorí sú vo verejnej a čerpajú z verejných financií, sú tiež podhodnotení. Ja pochádzam od štátnej správy, som bol štátnym zamestnancom na pozemkovom odbore a môžem vám povedať, že takisto som nerobil a mal som mzdu 800 eura v hrubom a som bol krajský zamestnanec. Teraz nehovorím o riaditeľoch a prednostoch, ale hovorím o tých radových pracovníkoch, ktorí musia pracovať, a tiež mnohí nedosahujú ani tú priemernú mzdu. A potom ak má hájiť záujmy štátu v konaniach a dôjde nejaký ten lobista, tak mnoho tých našich štátnych zamestnancov zlomí v takomto, by som povedal, prípade. A tu zase zlyháva štát, že nevie si vážiť tých ľudí, ktorí mali ten zákon v reálnom živote dodržiavať, a nedáva tú podporu, aby bol hrdý na to, že je štátny zamestnanec, a bude ten zákon dodržiavať, aj keby padali, neviem čo, z neba.
Takže, samozrejme, som za zvýšenie, ale aj aby sme sa aj na ďalšími pracovníkmi zameriavali, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne všetkým mojim kolegom, ktorí ma podporili. Chcel by som reagovať na pána Blanára.
Pán Blanár, úprimne poviem, bol by som posledný z poslancov, ktorí sú tu, ktorý by chcel zo svojich príspevkov ťažiť a vytĺkať nejaký politický kapitál. Ja som sem prišiel ako radový učiteľ a hovoril som, že budem brániť záujmy učiteľov, preto aj vystupujem na tejto pôde, ja hovorím to, čo učitelia majú, aké majú názory a čo oni si myslia. Čiže nejde mi o to, či tu budem o štyri roky znovu kandidovať, alebo nie. Absolútne žiaden politický kapitál nevytĺkam.
Ak som tam porovnával nejaké OECD a podobné veci, hovoril som o vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, čiže neporovnával som učiteľov s robotníkmi alebo s ľuďmi, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, ale len s vysokoškolsky vzdelanými, že na Slovensku učitelia zarábajú najmenej z vysokoškolsky vzdelaných ľudí, hej, na Slovensku. Ale aj v rámci európskych krajín som uvádzal, že koľko sa navyšovali platy v Čechách, v Poľsku alebo... (Reakcia z pléna.) Áno, v iných krajinách.
Čo sa týka pána Petráka, ja som vedel, že ma bude kritizovať za tie štatistiky. Uznávam, mohol som sa niekde mýliť, ale viete, je tu aj preto, pán Petrák, že nikde, aspoň ja teda, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa o tieto veci zaujímajú, sa nedopátrali nejakých konkrétnych objektívne preukázateľných čísiel, ktoré by poskytlo ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, ktoré by boli relevantne preukázateľné, že majú nejakú, nejaký pravdivý základ. Čiže potom vznikajú rôzne dohady a špekulácie, výpočty, ako hovoríte, ale takisto vy sa môžete mýliť vo svojich výpočtoch, ako sa môžu mýliť vo výpočtoch učitelia z Iniciatívy... alebo zo Slovenskej komory učiteľov.
Takže tá pravda je niekde uprostred, by som povedal. Uvidíme, s akými číslami prídete teraz vy.
Ďakujem.

Ďakujem. O slovo požiadal, vystúpiť teda v rozprave pán spravodajca.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, bude to veľmi ťažké sa vtesnať do desiatich minút, možno budeme pokračovať zajtra.
Pán kolega, tie čísla sú v zásade úplne iné. Ak sa pýtate, kde sa dopracujete k číslam, napríklad materiál Inštitútu vzdelávacej politiky, voľne dostupný na webe ministerstva školstva, absolútne žiaden problém, kde na poslednej strane máte uvedené platy, ktoré sú uvedené z materiálov, ktoré sú zberané z jednotlivých škôl. Proste teraz sa budeme baviť o tom, či tie čísla spochybňujeme alebo nespochybňujeme.
Prvé. Tieto čísla boli uvedené v správe o stave v školstve v roku 2013. Nikto z opozičných politikov, z odbornej verejnosti, z novinárskej verejnosti ich nikdy nespochybnil. Tie isté čísla sú uvedené v tomto materiáli a budeme sa baviť o tom, že či sú správne, alebo nie sú správne.
Číslo, ktoré poviem, je číslo, ktoré použil pán Ondek na stretnutí riaditeľov základných, teda verejných základných škôl v Tatrách dva-tri týždne dozadu, kde povedal údaj odborového zväzu školstva. Priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2015, k 31. decembru 2015 je 1 031 euro. Nie moje čísla, nie Plavčanove číslo, nie vycucané číslo z prsta. Číslo, s ktorým operuje odborový zväz, ktorý nie je priateľom toho, že sú v školstve vysoké platy. Čiže bavme sa o tomto čísle.
Ak budeme hovoriť o čísle 1 031 euro k 31. decembru 2015 a povieme, že k tomu istému dátumu zo Štatistického úradu priemerná mzda v národnom hospodárstve je 883 euro, tak k 31. decembru 2015 sme boli 16,7 % nad priemernou mzdou pedagogických a odborných zamestnancov. Čísla, ktoré ste vy spomínali, 1,08, 1,05, 1,09, úplne mimo. Ak budeme hovoriť o týchto číslach, tak je to 16,7 %. Koľko sme zvýšili v roku 2016? Od 1. januára 4 %. 4 % od 1. januára, to znamená, od 1. januára to nebolo 16,7, ale 20,7, to znamená záväzok, ktorý bol de facto daný, ale nikdy nebol prijatý vládou Slovenskej republiky, ja vám to prečítam presne v Správe o stave školstva, strana 32. Keď chcete, môžte si overiť fakty na internete.
"Do roku 2016 zvýšiť priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov na hodnotu 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve." Splnené. Splnené.
Ale ja vám prečítam blog pána Crmomana, šéfa Slovenskej komory učiteľov, ktorý píše: "Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 by priemerná mzda v regionálnom školstve mala dosiahnuť úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy." To je prispôsobené, lebo ak zarátate všetkých aj nepedagogických zamestnancov, to číslo nedosiahnete. V tej správe bolo povedané niečo iné. Ak používam veci, používam ich korektne a bite nás po hlave za to, čo sme neurobili. Ale neprispôsobujte si čísla, ktoré sú vyslovene lžou a účelovou lžou.
Ak sme sa stali predmetom predvolebného boja a ja to beriem, stali sme predmetom predvolebného boja ako jediná strana, ktorá vládla. Mali ste oprávnené právo všetci biť do nás, lebo sme boli jediní. Dnes sú tu aj iní, ktorí majú záujem riešiť veci, tí, s ktorými ste vy chceli ísť do vlády, a vy im dnes neveríte. Vy neveríte číslam, ktoré aj oni prezentujú. Ako ste chceli ísť s nimi vládnuť, keď hovoríte, že to sú takí lupmi ako my? Veď to nemôže byť pravda. Veď si nestúpajte po jazyku. (Potlesk.)
A poďme k ďalším, poďme k ďalším veciam. Vidím tu pána poslanca Jurzycu. Well, you for many. Opýtam sa. Aký efekt je alebo čo je zvyšovanie platov v školstve? Zaznelo to tu od pána Fecka, myslím, alebo niekoho vo faktickej poznámke, takisto pred dvomi alebo tromi minútami. Platy sú prostriedok pre zvyšovanie kvality v školstve. Opakujem. Platy sú prostriedok na zvyšovanie kvality v školstve. Ja použijem jeden citát z vášho vystúpenia: "Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebudeme mať kvalitné školstvo." Ak by som to chcel pritiahnuť za vlasy tak poviem, že naliatie peňazí do tejto čiernej diery znamená, neznamená zvyšovanie kvality v školstve, ale to nikdy nepoviem týmito slovami, ale poviem, neznamená dostatočné alebo adekvátne zvyšovanie kvality v školstve. Lebo musíme urobiť v školstve aj poriadok okrem toho, že tam nalejeme len peniaze, ktoré sa s istotou minú. Toto je celá pravda a prestaňme si zakrývať oči pred celou pravdou a hovoriť len to, čo chcú ľudia počuť na uliciach. Lebo my máme zodpovednosť za naše deti, za generácie, ktoré prídu po nás, a nie len za nejaké populistické vyhlásenia pre pár neukojených členov Iniciatívy slovenských učiteľov. A za týmto si stojím.
Dámy a páni, poďme sa pozrieť na tých, ktorí nás v predvolebnom období kritizovali. Iniciatíva A dosť. Iniciatíva, ktorú nemôžte nazvať, že je iniciatíva, ktorá by chcela podporovať stranu SMER alebo vládnych predstaviteľov. Bol som s nimi diskutovať, pôjdem s nimi diskutovať a vždy budem diskutovať s ľuďmi, ktorým záleží na zvyšovaní kvality v školstve. Zoberte si materiál, ktorý majú zverejnený. Okrem vecí, ktoré hovoria v akčnom pláne, zrealizovať zameranie záujmu študentov gymnázií o kariéru učiteľov a tak ďalej, ktoré sa venuje personálnym otázkam, ktoré sú hlavné body na najbližšie štyri roky, tak sú tu ďalšie body, s ktorými môžem len súhlasiť.
Prvý. Optimalizovať sieť škôl. Budem citovať: "Máme oveľa menšie triedy na školách, viac učiteľov, ako aj oveľa bohatšie krajiny. To je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Svetové štúdie totiž jasne ukázali, že menší počet žiakov v triede síce uľahčuje prácu učiteľom, ale neprináša lepšie vzdelanie pre deti."
Naša situácia? Za posledné roky výrazne klesol podiel žiakov na učiteľa, klesol podiel žiakov na triedu, klesli vzdelávacie výsledky. Stúpli platy každý rok o 6 %, posledný rok o 4 %, za štyri roky zhruba o 22 %. Normatív, to znamená náklady na jedného žiaka, nám vzrástli za posledných desať rokov dvojnásobne. Čiže o 100 % vynakladáme viacej za desať rokov ako pre desiatimi rokmi a kvality vzdelávania nám klesajú. Dámy a páni, a riešenia aké nám ponúkate? Dajte nám viacej peňazí? Áno, je aj toto jeden prostriedok a hlavný prostriedok možno, ale bez toho, aby sme urobili základný poriadok v školstve, sa k tomu nedopracujeme.
Poďme hovoriť o ďalších veciach, ktoré sú tu povedané.
Zrušiť alebo výrazne obmedziť osemročné gymnáziá. Pustime sa do tohto spolu. Poviem úplne otvorene, lobing osemročných gymnázií je neopodstatnený a ja sa pýtam, a prečo išiel podnet na Ústavný súd, aby sa kritérium dvojky zrušilo. Dobre, bavme sa o tom, či priemer dva je adekvátne kritérium, alebo máme zaviesť iné kritérium. Ale ak boli zavádzané osemročné gymnáziá ako vzdelávacie zariadenia pre nadštandardne nadanú časť populácie, tak mi nikto nechce povedať, že v Bratislave máme tretinu nadpriemerne nadanej populácie. Toto nie je pravda a jednoducho s týmto sa takisto budeme musieť vysporiadať a treba povedať úplne jasne pánom riaditeľom bratislavských gymnázií, že lobing, ktorý majú, lebo bývajú v hlavnom meste a deti politikov im chodia do ich gymnázií, nie je cestou k tomu, aby znižovali kvalitu základného školstva plošne po celom Slovensku. Povedzme si to úplne otvorene. Aj toto je jedna z ciest, ktorú môžeme alebo musíme urobiť.
Ale to, čo sa tu píše a čo nikdy nehovorila Iniciatíva slovenských učiteľov ani Slovenská komora učiteľov, napríklad k iniciatíve A dosť: "Zvýšiť nároky na učiteľov a zaviesť pracovný čas na škole. Dnes mnohí učitelia hovoria, že učia do výšky svojho platu." Áno, môžem s tým súhlasiť, že ten plat nie je vysoký a budem hovoriť, vždy sa budem biť za to, aby išlo omnoho viacej finančných prostriedkov do školstva. Ale učiť do výšky svojho platu a zbytok platu si dorábať cez doučovanie detí, cez platené doučovanie detí sa mi nezdá etické. Nehovorím, že tak robia všetci učitelia, a tvrdím, že máme drvivú väčšinu, 80-90 % slušných učiteľov, ktorým treba vytvoriť podmienky pre svoju prácu. Ale máme aj 10 % takých, ktorí sú v školstve, takých, ktorí školstvu škodia, znevažujú jeho meno a musíme nájsť dostatok vnútornej sily, aby sme našli systém, ako sa s nimi vysporiadať.
Takisto ak niekto hovorí, že slovenské školstvo je jedna veľká čierna diera, absolútne nesúhlasím. Slovenské školstvo je výsledkami svojej činnosti porovnateľné s inými krajinami absolútne, vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky je, dá sa povedať, nadpriemerné.
Je pár, pár niekoľko, možno niekoľko desiatok zariadení, ktoré robia slovenskému školstvu hanbu a treba sa s nimi vysporiadať. Ale o tomto pravdepodobne až zajtra.