6. schôdza

Na vyše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

Ďakujem.
Ja by som reagovala na pani kolegyňu hlavne k pre ich stranu typickej myšlienke, dajme všetkým všetko, lebo tak budeme mať najviac voličov, že? Len ono to naráža na jeden problém. Hovorili ste o tom, že nielen učiteľom ale treba už dať aj sociálnym pracovníkom, aj zamestnancom v školstve. Akože ja súhlasím, dobre, však keď trebárs bude, odstúpi pán Kaliňák, bude sa menej kradnúť, bude viac peňazí, tak potom áno, dajme všetkým, ale momentálne máme len ten balíček, ktorý sa neukradol, a teda ten rozdeľovať všetkým je hlúposť. A ak teda ideme zvyšovať zamestnancom v školstve mzdy, napríklad kuchárkam, tak ako k tomu príde taká kuchárka napríklad na železnici, jak mi tuto kolega Osuský poradil. Tá kuchárka na železnici nedostane zvýšený plat a tá v škole áno, len preto, lebo teda varí v škole? A ak už zvýšime aj kuchárke na železnici, tak potom prečo nie aj výhybkárovi na železnici, veď to neni fér, aby iba kuchárka mala. Viete, takže takto sa nedopracujeme podľa mňa nikam, keď zvyšujeme raz platy učiteľom a hodnotíme učiteľov, tak bavme sa o nich a možno, možno potom o ďalších skupinách inokedy.
A ešte musím, nedá mi, mám čas, tak nedá mi jedna poznámka. Pani kolegyňa, vy vždy, keď vystupujete, tak vždy plačete ako a nezabudnete spomenúť, ako vám je strašne krivdené, vašej strane. Tak viete, to, z nášho pohľadu to jednak nie je krivda a ak nechcete byť v takej strane, tak nie je problém, môžete byť aj v takej, kde napríklad niektorí členovia nemlátia ľudí na ulici len preto, že majú na sebe šatku alebo inú farbu pleti alebo nejaký iný názor. A to vy ste tu hovorili o prenasledovaní. Takže, takže toľko.
A ešte by som možno spomenula, že vy ste tuším takisto pedagóg, učiteľ a s vaším názorom na holokaust a podobné veci máte, ste tiež rovnako odmeňovaná ako ostatní?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Ďakujem.
Ja by som len chcel možno povedať jednu malú poznámku a to, že väčšina z nás, ako tu sedíme, sme produktom socialistického systému vzdelávania. Napriek tomu si nemyslím, že by sme mali byť nejakým spôsobom menejcenný. To je len poznámka k doterajším priebehom v rámci tejto diskusie.
Zároveň tu padol taký názor, že naozaj treba zmeniť systém financovania. Áno, môžeme hovoriť o celkovom systéme vzdelávania, ktorý by sa mal meniť, ale pokiaľ spoločenská atraktivita školstva a povolania učiteľ bude taká, aká v súčasnosti je, žiaden systém sa zmeniť nedokáže. Môžeme polemizovať o tom, čo treba skôr urobiť, ale z môjho pohľadu naozaj aj odmeňovanie v tomto smere je viac než nevyhnutné, aby sa zmenilo a hlavne nastavili sa tie podmienky tak, ktoré budú zárodkom možno budúcich systémových zmien v rámci celého vzdelávania.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne.
Ja na margo vystúpenia pani kolegyne, v mnohom jej musím dať za pravdu. Ja som totižto mal vždy problém s autoritami, ale spomínam si na svoju učiteľku matematiky pani Valiku Závadskú, ktorá keď vošla do triedy, tak som sa ani nepohol. Kedysi totižto, a to ja zase som, som síce Husákovo dieťa, ale drvivá väčšina môjho života už nebola v socializme, takže ja si veľmi dobre spomínam, že ešte v tých 90. rokoch, respektíve do roku 2000 mali študenti obrovský rešpekt pred učiteľmi. Dnes ten rešpekt absolútne chýba, úplne absentuje. Ako príklad môžem uviesť moju mamu, ktorá učila 35 rokov na strednej škole. To postavenie učiteľa je naozaj dnes, bohužiaľ, teraz myslím učiteľa základnej školy, nebavíme sa o vysokoškolských pedagógoch, ale postavenie učiteľa najmä na základných školách je dnes na úrovni robotníka so základným vzdelaním. Dnes sa naňho takto akože pozerá spoločnosť. Čiže tá atraktivita toho povolania učiteľa dnes už úplne chýba. Čiže je veľmi potrebné prinavrátiť dôstojnosť učiteľom základných a stredných škôl, pretože to vzdelanie je nesmierne dôležité pre budúcnosť našej krajiny.
A nedávno som tiež bol na jednej takej akcii, kde som stretol zhodou okolností riaditeľa svojho gymnázia, ktorý sa mi sťažoval, že úroveň toho školstva upadá. On síce robí, čo môže, ale niekedy má zviazané ruky práve kvôli legislatíve. To len pre pána ministra, veľmi im vadí normatív na jedného žiaka, že to považujú za obrovský problém.

Pani poslankyňa Smolíková, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená pani poslankyňa Grausová, no, ja som si vás vypočula s takými trošku zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa ospravedlňujete, že niečo idete povedať, na druhej strane zase aj s niečím súhlasíte alebo nesúhlasíte. Viete, keď už máte názor, že školstvo má nejaké nedostatky alebo treba mu pomôcť, tak prečo potom rozmýšľate a, alebo včera ste tu aj boli, počuli ste všetky tie veci, ktoré boli vysvetlené, prečo to ide v takomto skrátenom legislatívnom konaní, že tam ide 1. september, ide tam otázka existencie škôl, otázka tých 6 % pre učiteľov, pedagógov, takže myslím si, že včera k tomu bolo povedané dosť.
Ďalšia vec, ste hovorili, že školstvo je prefeminizované. Áno, s tým súhlasím. Viete, ono zo začiatku učili na školách muži, boli to veľmi múdri muži, ale tak, ako sa spoločnosť vyvíjala prirodzeným spôsobom, to prešlo tak, že nás je na tých školách viacej. A o tom, že sú tam šikovní chlapi medzi nami, tak určite vás presvedčili aj kolegovia, ktorí sa nachádzajú v tejto sále a sú to takisto kolegovia učitelia. Súhlasím s vami v tom, že treba prinavrátiť naozaj úctu učiteľskému stavu a postaveniu učiteľa ako takému, ale tiež poviem kritiku do vlastných radov. Niekedy si môžeme za to aj my sami svojimi skutkami alebo svojimi výrokmi. Ale na druhej strane si treba veľmi dobre rozmyslieť, že teraz je ten čas, kedy môže ministerstvo školstva a vôbec táto vláda má jedinečnú šancu prinavrátiť, aby sa takéto veci nestávali na našich školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Grausová. Nech sa páči.

Ďakujem.
Chcem pani predrečníčke teraz povedať, že si myslím, že muži neučia hlavne preto, že neuživia ako muži rodinu. A to platí nielen teraz, ale to bolo aj za socializmu.
Áno, mzdy a v Slovenskej republike si myslím, že musia byť také, aby sa z nich dalo žiť a aby sa tu oplatilo pracovať a nie, aby ľudia museli utekať, odborníci a dobrí odborníci, aby museli utekať za prácou do zahraničia. A musí byť rozdiel medzi minimálnou mzdou a vôbec mzdami a dávkami ľudí, ktorí nepracujú, nechcú pracovať a nikdy pracovať nebudú. Čiže naozaj si myslím, že mzdy na Slovensku sú väčšinou veľmi nízke.
Ďakujem.