6. schôdza

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Súhlasím s pánom poslancom Gáborom Gálom, že o takomto návrhu musíme rokovať, nakoľko tiež si myslím, že je nekomplexný. Nepojednáva o výboroch v mestských častiach, ako hovorí § 10 zákona o obecnom zriadení. Ďalej, nepojednáva o ostatných orgánoch, ktoré môže zriaďovať či už obecná rada alebo primátor mesta, ako je napríklad poradná komisia primátora pre bývanie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nevytrhávajme z kontextu obecnú radu a komisie obecného zastupiteľstva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade musím povedať, že ja som vystupoval v mene klubu, ale som tlmočil aj postoj koalície. My sme sa o tom bavili, že to nie je zlý návrh. Čiže nikto z koalície na to nepovedal, že je to zlý návrh. Len proste aj videli ste z radov kolegov zo SMER-u, že majú k tomu pozitívny prístup. Len proste tam sú určité nedostatky.
A čo sa týka pána Budaja, konštruktívneho postoja koalície k návrhom opozície. Áno, je aj bude. Ale práve teraz SaS sa ukázala v celej svojej nahote.
Opozícia od nás očakáva, aby sme ich dobré návrhy podporili, bez toho, aby sme o nich rokovali, že aby sme za to hlasovali. Ja som dal jednoduchý návrh, ja som to prerokoval s tými, s ktorými som to musel prerokovať, my máme zabezpečenú väčšinu. Je to jednoduchý a veľmi potrebný návrh, ale oni za to nehlasovali. Čiže od nás očakávajú, aby sme hlasovali za všetky ich „dobré“ návrhy, ale za návrhy, ktoré idú z radov koalície, ktoré sú tiež podľa mňa dobré, hlasovať nebudú. Čiže, páni, tento dvojitý meter, ktorý ste teraz ukázali, majte na pamäti celé štyri roky potom. Dobre?
Čo sa týka OĽaNO, áno, tam som postrehol podporu, ale hovorím, že budeme postupovať k zákonu od zákona, lebo či je alebo nie je zákon dobrý, tak na to máme rôzne pohľady, ale keď budeme prizvaní k rokovaniu, vždy tam pôjdeme, ako napríklad k zákonu, teraz bude najbližšie rokovanie k zákonu o Najvyššom kontrolnom úrade.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani poslankyňa Dubačová, na začiatok si dovolím povedať, neberte to v zlom, ale ja keď som si tento návrh zákona preštudovala, ktorý predkladáte, troška sa mi taký javí, akože tak strašne rýchlo a veľa vecí je tam na vode, ale teda aby som bola konkrétna, ja som si pripravila niekoľko bodov, ktoré chcem vyčítať vašej predkladanej novele.
Aby vedeli aj ostatní, cieľom predkladanej novely zákona je podľa vás, podľa predkladateľov posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni. Verte mi naozaj, že ja vôbec nespochybňujem, a hovorím to hlavne z mojej dvadsaťročnej praxe v samospráve, že účasť obyvateľov na správe vecí verejných je v právnom štáte nevyhnutná, a to, samozrejme, aj na komunálnej úrovni.
V súčasnosti platný zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obsahuje tzv. klauzulu kontroly verejnosťou, úplne v skratke citujem: „Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov,“ a tak ďalej a tak ďalej.
Chcela by som však upozorniť, že právo na účasť na správe vecí verejných týkajúcej sa územnej samosprávy v spojitosti s právom občanov na informácie dokonca Ústavný súd Slovenskej republiky posunul ešte o niečo ďalej a v rozhodnutí zo dňa 6. októbra 2010 umožnil vyhotovovať zvukové a obrazovo-zvukové záznamy z rokovania obecného zastupiteľstva.
Preto chcem upozorniť, že, po prvé, účasť verejnosti na výkone samosprávy práve aj s ohľadom na právo na informácie je v súčasnosti dostatočne zabezpečená, keďže zo zákona je rokovanie obecného zastupiteľstva verejné. Predkladanú novelu môžem teda označiť v tomto smere za duplicitu.
Ďalej, je nevyhnutné, a teraz by som chcela upriamiť vašu pozornosť na to, že treba rozlišovať medzi orgánmi s primárnymi právomocami, to je napríklad mestské alebo obecné zastupiteľstvo, a orgánmi so sekundárnymi právomocami, to je práve komisia, o ktorej hovoríte, alebo komisie a mestská alebo obecná rada. Sekundárne orgány so špecifickými právomocami nemajú priamo rozhodovacie právomoci, už o tom hovoril aj pán poslanec Gál, a najmä nie sú zložené len z volených zástupcov, ktorí sú ako verejní činitelia, pozor na to, povinní znášať väčšiu mieru zásahu do súkromia či kontroly verejnosťou. A to je napríklad aj to vyhotovovanie obrazovo-zvukového záznamu.
S odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky by si teda verejnosť pravdepodobne mohla vyhotovovať po prijatí predkladanej novely obrazovo-zvukové záznamy aj zo zasadnutí komisií a rady.
Prijatie novely by malo za následok podľa mňa vznik súdnych sporov týkajúcich sa ochrany osobností, tzv. tretích osôb čiže tiež členov komisie alebo prítomných občanov. Celkovo by sa pri riešení daných situácií narušoval podľa môjho názoru priebeh zasadnutia a zároveň teda aj poprel účel a zmysel týchto orgánov.
Ďalej si treba uvedomiť, že obsahom práva občanov na správe vecí verejných na základe tzv. zásady verejnosti nie je priamy zásah alebo priame vstupovanie do procesov vo verejnej správe, ako ste to vy uvádzali, ale kontrola a prevencia spočívajúce v prítomnosti tretích osôb.
Neobstojí teda ani argument predkladateľov, že verejnosť predmetné zasadnutia samospráv nenarúšajú, pretože vy vychádzate, pani poslankyňa, z jedného príkladu, ako som si všimla, z Banskej Bystrice, ale uvádzate, že ich zlepšujú nápadmi a podnetmi a podobne. Viete, je to také podľa mňa nepredstaviteľné. Neviem teda, ako vám to v Banskej Bystrici môže fungovať, že by len tak nápady a podnety od občanov boli priamo podávané a prerokovávané bezprostredne ústne priamo na zasadnutí komisie alebo rady, keďže občania môžu svoje podnety a nápady samospráve adresovať rôznymi inými štandardnými kanálmi bez narušovania priebehu zasadnutí.
Ďalej, predkladatelia uvádzajú, že novela nebude mať dopad na verejné financie. To je diskutabilné. Ja som sa tiež nesmiala, keď ste vy vystupovali, ak dovolíte. To je diskutabilné, keďže s účasťou verejnosti, tým, že teda verejnosť bude účastná a prítomná na zasadnutí v komisiách, môžu vzniknúť samosprávam neočakávané výdavky, čo sa nedá vzhľadom na charakter orgánov pri predkladaní novely vylúčiť, napríklad aký je počet komisií v danej obci alebo v meste, aké je zameranie, náplň práce a tak ďalej, ďalší vznik administratívnych nákladov, notifikačných povinností a riešenie prípadných kapacitných možností samosprávy, najmä pri menších obciach je zrejmý.
Ďalej, ako uvádzajú na príklade Banskej Bystrice predkladatelia, obce si v prípade potreby vedia vyriešiť verejnosť, prípadne neverejnosť zasadnutí komisií a rady vo vlastnej réžii, čiže, pochopila som, v rámci rokovacieho poriadku, a teda nie je potrebné im zasahovať do ich samosprávy zákonodarnou mocou. Vytiahnuť jeden príklad Banskej Bystrice v presvedčení, že táto samospráva to robí dobre, však nie je dôvodom podľa mňa nanútiť tento systém všetkým ostatným samosprávam.
Aby som bola čo najviac objektívna, tak pred týmto vystúpením som sa snažila diskutovať na túto tému aj so starostami a členmi komisií, ako aj s občanmi. Takisto podotýkam ešte raz, že moje skúsenosti v samospráve sú dostatočne dlhé, aby som teda mohla takto svoje vystúpenie odôvodňovať. Každý z týchto opýtaných a diskutujúcich pohybujúci sa dlhšie obdobie v samospráve vnímal túto predkladanú novelu ako zasahovanie do kompetencií samosprávy.
Tiež poukázali na možnosť každej jednej samosprávy upraviť rokovací poriadok komisií podľa potreby tej-ktorej komisie alebo toho-ktorého zastupiteľstva.
Ale aby ste si nemysleli, že sa starostovia obávajú rozdielnosti názorov, keď prídu občania na zasadnutie komisie a budú mať iný názor ako členovia komisie prípadne poslanec, prípadne starosta. Veď sú tam na to, aby sa hľadala spoločná zhoda. Skôr starostovia majú obavy a majú na mysli vnášanie neodbornosti, chaosu a v neposlednom rade poukazujú naozaj na zvyšovanie nákladov na administratívu, ale aj problémy s kapacitou, najmä u menších obcí.
No a na záver, aj keď pán poslanec Gál už sčasti povedal aj moje myšlienky, by som chcela podotknúť a upozorniť, že je nevyhnutné každý legislatívny zásah, ktorý sa týka samospráv, podrobiť pred predložením návrhu zákona širšiemu dialógu medzi zákonodarnou mocou a subjektmi, ktorých sa to priamo dotkne, a v tomto prípade mám na mysli Združenie miest a obcí Slovenska, prípadne, samozrejme, reagovať na požiadavku zdola. Pani poslankyňa, vaša dôvodová správa však, ak dobre som pozerala, neobsahuje žiadne stanovisko ZMOS-u, prípadne požiadavku občanov napríklad vyjadrenú v petícii. Z týchto dôvodov teda mám len dve možnosti alebo spoločne máme dve možnosti, že tento váš materiál stiahnete s tým, že sa naozaj podrobíme spoločnému stretnutiu, takisto budeme komunikovať so ZMOS-om a príslušnými orgánmi alebo teda v prípade, že nie, že sa tak nerozhodnete, tak už dopredu vyhlasujem, že tento materiál nemôžem podporiť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. No ja by som povedala, že kolegyňa veľmi veľa ako predrečníčka, povedala. A myslím si, že mnohí by si mali vôbec uvedomiť, ako samospráva funguje, pretože pohľad zvonku a pohľad zvnútra je úplne iný, ak máte zodpovednosť za výkon.
V prvom rade mestská rada. Mestská rada neni vôbec orgán, ktorý prijíma nejaké rozhodnutia, je to poradný orgán, ktorý samospráva môže a nemusí zriadiť. Čiže neviem keď sa tam poslanci radia, akože ak tam príde verejnosť, tak vlastne nič záväzné tam nie je. To je prvá vec.
Druhá vec, to sú komisie. Na komisiách, to isté, veď tí poslanci sú tam z rôznych politických zoskupení, majú rôzne názory a radia sa tam akože. Čiže tam keď bude vstupovať občan, občan môže prísť, my to bežne máme pri bytových komisiách, pri rôznych komisiách, občania povedia, že prídu pred tým. Nikdy v živote sa nestalo, aby sme ich na komisiu nepustili alebo aby ich tam poslanci nepustili.
A ďalšia vec je ešte, ak chcete na komisiu rovno položiť nejaký návrh. Ale veď predsa vám nemôže na tej komisii nikto povedať rovno, že vy dáte návrh a ad hoc vám niekto odpovie, lebo na to musí byť nejaká príprava alebo musíte aj presne vedieť tomu občanovi odpovedať na otázku, ktorou sa vás ten občan pýta. A v zákone máte, že poslanec v tri šesť deviatke je povinný každému občanovi presne odpovedať na to, na čo sa ho občan pýta. Preto máte aj na mestskom zastupiteľstve, ktoré je verejné, interpelácie. A na interpelácie môže primátor a všetci môžu odpovedať písomne, lebo tiež nemusia vedieť ad hoc okamžite na to odpovedať.
Čiže myslím si, že je to tak trošku pohľad zvonku ľudí, ktorí podľa mňa v samospráve asi ešte neboli, v živote nemali výkon, nemali zodpovednosť, a preto sa treba pozrieť na to naozaj, aby sme tú samosprávu nedeštruovali, treba tú kontrolu, ale tá kontrola je možná, pretože sú verejné zasadania, dokonca u nás televízia prenáša komplet zasadanie, keď máme zastupiteľstvo, a majú na ne prístup všetci občania aj médiá. Takže asi tak.

Ďakujem za slovo. Veľmi správne pani kolegyňa Antošová povedala námietky, ktoré naozaj sú relevantné. Mňa len mrzí to, že takýto návrh zákona dávajú predkladatelia bez rokovania so ZMOS-om, so Združením miest a obcí. A my v samosprávach, či sú to už mestské alebo obecné, sme naozaj otvorení svojim občanom na obecných zastupiteľstvách, ktoré pripravujú či už obecná rada alebo mestská rada, alebo komisie, ktoré sa potrebujú naozaj poradiť, ako ďalej s danými problémami, a nie sa hašteriť, lebo mnohokrát sa môže stať, že vám prídu na komisiu ľudia, ktorí potrebujú vytvárať naozaj len chaos. A k žiadnemu záveru by žiadna komisia nikdy nemusela prísť, lebo sú v niektorých obciach ľudia, ktorí vyslovene ak môžu prísť na rokovanie, tak tam chodia, len aby rýpali alebo nejakým spôsobom naozaj vytvárali spomínaný chaos.
A mrzí ma to, že naozaj predkladatelia si nedali tú námahu, že s ľuďmi, ktorí v samospráve robia alebo ju organizujú, to nepredrokovali. A mohli by sa dozvedieť tie podstatné veci, ktoré aj pani kolegyňa Antošová spomínala. Ak chceme vytvárať podmienky pre dobré rokovania mestských a obecných zastupiteľstiev, tak sa musia tie dané problémy predrokovať na tých príslušných komisiách, aby sa samosprávy naozaj dobre rozhodovali. Takže tam, si myslím, ľudia, ktorí prísť chcú a majú záujem, prídu na obecné zastupiteľstvá a sa dá vyriešiť všetko, aj ich dané problémy, ktoré nastolia. Určite sa snažíme, aby sme im vyhoveli.

Pani kolegyňa, mňa z prejavu zaujala jedna celkom zvláštna téza. A tá téza znela, že účasťou občanov pri rokovaní jednotlivých orgánov samospráv by sa do tohoto rokovania vniesla neodbornosť. Ja chcem z hĺbky duše povedať, že odmietam túto vašu tézu. Predkladajú túto novelu alebo túto zmenu traja komunálni poslanci. A myslím si, že tri mandáty v Bystrici alebo desaťročia fungovania v samospráve v prípade pána Budaja, tretíkrát obnovený mandát v prípade pani Dubačovej, a myslím, že prekladateľom je aj pán Žarnay, ktorý je komunálnym poslancom v Košiciach, je dostatočná kvalifikácia na to, aby mohli otvoriť otázku, či a do akej miery bude občan pustený na rokovania orgánov, ktoré chcú touto novelou zmeniť. Totižto presne tu sa stretávajú dva vesmíry, z ktorých jeden je ten, že občan pri týchto rokovaniach je potrebný či z hľadiska odbornej verejnosti alebo verejnosti ako takej. A to, čo ste povedali v prejave, je podľa mňa urážka demokracie, keď predpokladáte, že ich účasť by zabezpečovala alebo vnášala neodbornosť do rokovania orgánov samosprávy. Toto treba hneď odmietnuť. A myslím si, že viac sa dá urobiť, ak budeme hľadať zhodu, a nie ak si tu budeme vyhadzovať veci, ktoré podľa mňa ohrozujú demokraciu a transparentnosť ako princíp.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pani kolegyni, že faktograficky vyčíslila alebo teda vymenovala technické problémy, ktoré by táto norma v prípade schválenia priniesla. Ja si myslím, že pokiaľ majú navrhovatelia reálny záujem to riešiť, napríklad teda pochopil som z toho, že je to otázka alebo situácia v Banskej Bystrici, tak dá sa to vyriešiť veľmi rýchlo pri rokovaní mestského zastupiteľstva príslušným teda prijatím či už rokovacieho poriadku komisií alebo teda uznesením už zastupiteľstva, ktoré reálne vyrieši tento problém, a nebude potrebná takáto vytrhnutá zmena zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Viskupič, možno sme si nerozumeli. Takže ešte raz zopakujem, že, po prvé, to som povedala v rozprave úplne jednou vetou a stručne, každé mestské alebo obecné zastupiteľstvo, každá mestská a obecná rada, každá komisia si môže v rámci rokovacieho poriadku upraviť takmer všetko, povedzme to tak, takmer všetko. Dnes je samospráva a právo v samospráve na tak vysokej úrovni, že si myslím, že tam problém nie je.
Čo sa týka tej neodbornosti, ja som vôbec nemala na mysli to, že ľudia sú neodborníci. Ale ja vám poviem úplne krátky, stručný príklad. Napríklad jedná sa o výstavbu nejakého domu, pričom sused, samozrejme, ktorý v živote nevie, ako a čo treba urobiť, aké opatrenia treba spraviť, čo treba vybaviť, komisia čo kam musí posunúť, čo musí schváliť ja neviem z územného hľadiska, z finančného hľadiska a tak ďalej, toto všetko nevie. On len vie jedno, že nechce alebo chce, aby vedľa neho stála nejaká stavba. Myslela som to tak, že odborníci, ktorí sedia na príslušnej komisii, tak majú určite bližšie k danej problematike, pretože tá komisia môže byť finančná, stavebná, veď vieme, aké máme komisie zriadené pri mestských zastupiteľstvách alebo pri obecných zastupiteľstvách. Mala som preto na mysli to, že nie každý tam príde ako odborník, ale každý tam príde v nejakom záujme. A práve tento záujem môže spôsobiť na rokovaní komisie chaos. Preto som zástancom toho, že každý občan, samozrejme, má právo, pokiaľ komisia má takýto rokovací poriadok upravený, tam byť, ale som zástancom predkladania materiálov, tak ako máme to my dnes v parlamente, takisto aj v samospráve, aby sa na to jednotlivé oddelenia, odbory na mestských úradoch, na obecných úradoch plus komisie, mestská rada, zastupiteľstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade nesmiem zabudnúť spomenúť, žiadame odvolanie Roberta Kaliňáka, podvodníci do politiky nepatria (potlesk).
Ďakujem navrhovateľom za predloženie tohto návrhu, ktorý konečne vyjasní tie debaty o tom, či verejnosť môže alebo nemôže byť na rokovaniach komisií prítomná. Každé jedno zastupiteľstvo, každá jedna komisia aj miestna rada si to vysvetľuje po svojom. A je to naozaj dané len do ich právomocí. My takisto, ja som momentálne miestny poslanec v mestskej časti Bratislava-Ružinov, toto riešime v tomto okamihu novelou rokovacieho poriadku. A doteraz bojujem s tým, aby som presvedčil poslancov o tom, aby komisie aj miestne rady naozaj boli verejné. Momentálne to tak proste nie je.
Neprihlásil som sa k faktickým poznámkam, keďže kolegyne medzitým takisto vystúpili, chcem len zareagovať, čo sa týka tejto novely, je jednoduchá. Naozaj to nie je ako vytrhnuté z kontextu, ale riešenie toho najpodstatnejšieho, čo momentálne potrebujeme riešiť vo vzťahu k verejnosti. A to je práve účasť aj na týchto komisiách, na miestnych radách.
Dobrá bola poznámka, tá posledná, od pani Antošovej, že je to podobné ako v parlamente. No v parlamente máme všetky materiály rovnako zverejnené aj pre obyvateľov už vopred, skôr, ako sa nimi zaoberajú výbory. Ak to takto bude aj pri komisiách, je to super, len momentálne to tak nie je. Materiály sú zverejnené pred zasadnutím zastupiteľstva, nie pred zasadnutím komisií a miestnej rady. Takže ak to takto bude, tak v tom prípade je to super, potom obyvatelia budú vedieť vopred diskutovať a reagovať práve k týmto navrhovaným materiálom, ktoré sa ich naozaj týkajú.
Takisto bavíme sa tu o účasti verejnosti na týchto zasadnutiach, nie o jej zapojení na nich. To je, samozrejme, ďalšia možnosť ďalšej debaty o tom, že či a akým spôsobom oficiálne aj zapojiť verejnosť do rokovaní týchto komisií a miestnych rád. Toto je o ich účasti.
Dovolím si ale zareagovať aj na pána poslanca Gála, kde jednoducho nesmieme zabudnúť na to, že bolo tu vydiskutované, že ak nemáme zabezpečenú väčšinu pre svoj návrh, tak máme hľadať podporu a nepredkladať takéto návrhy. No ak by sa toho držal, tak včera sa mu názorne stalo, že ak nemá tú väčšinu, tak niektoré návrhy neprejdú ani v koalícii. Takže treba naozaj to brať obojstranne.
Čo sa týka toho, ako reagovala pani poslankyňa Vaľová, že nestane sa, že by sme niekoho nepustili na rokovania komisií alebo miestnej rady. Práve sa to stáva. Nehovorím, že je to v drvivej väčšine obcí. Ale jednoducho toto sa nesmie stávať, aby sme nepustili obyvateľov na rokovanie. Samozrejme, nesmú ho rušiť. Ak nie je umožnené v tej danej komisii vystupovať obyvateľom, tak určite mali by mať právo sa zúčastniť toho rokovania, pretože minimálne sa tu predĺži možnosť následnej diskusie o tých konkrétnych veciach, ktoré sa ich týkajú.
Teraz si predstavte, že ak tu bola spomenutá nejaká konkrétna stavba, jednoducho túto stavbu budú riešiť potom poslanci až na miestnom zastupiteľstve, tak jednoducho tam tá doba diskusie je oveľa viac skrátená. A mohlo by sa predísť možno niektorým problémom, ktoré sa odhalia až priamo pri vystúpení tých obyvateľov. Takto si to môžu medzi sebou vydiskutovať aj s obyvateľmi vopred a možno poslanci budú mať aj viacej informácií k svojmu rozhodovaniu. Takže toto by som považoval za dosť dôležité.
Bolo tu takisto spomenuté, že neriešime územnú samosprávu v tejto novele. Toto je územná samospráva, predsa VÚC a obce sú územná samospráva, takže treba si len ujasniť trošku pojmy.
Čo sa týka nás, samozrejme, verejnosti, je najväčším problémom to, že výklad samotného zákona tri šesť deväť je nejednoznačný. Ak je účasť verejnosti možná na zastupiteľstvách, respektíve iba za určitých podmienok tam môžeme verejnosť obmedziť, tak si vykladajú niektorí právnici, že toto isté platí aj pre komisie a miestne rady, niektorí zase naopak tvrdia, že nie, musia si prijať svoje vlastné rokovacie poriadky a tam si to ustanoviť. Takže už len kvôli tomuto je dôležitá novela.
Takisto argumentom pre neverejnosť býva pracovný charakter tých materiálov, ktoré riešia komisie, a takisto možno otvorenosť diskusie medzi poslancami. Lenže ten názor, ktorý má poslanec, zaujíma predsa všetkých. To je to, že ak by sa potom vyjadril na zastupiteľstve ináč ako na komisii, by vyznelo dosť divne. Takže každý obyvateľ by mal mať právo poznať názor svojho poslanca aj počas tých diskusií úvodných, pracovných a práve tie pracovné materiály sa možno po príspevkoch obyvateľov zmenia.
Čo sa týka prítomnosti, naozaj je dôležité potom do budúcna pri veľkej novele zákona, tak ako to kolegovia spomínali, naozaj sa pripraviť na dôslednú novelu, ktorá sa bude týkať všetkých strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, aj mimo parlamentu, aby sme si vydiskutovali, čo je potrebné zmeniť a naozaj akým spôsobom ešte ďalej zapojiť našich obyvateľov do fungovania vôbec samosprávy, tak, samozrejme, to je potom ďalší krok. Toto je to podstatné, čo v tomto okamihu naozaj častokrát nám obyvatelia vytýkajú, pri denno-dennej práci, koniec koncov asi všetci, čo sme sa tu vyjadrili v diskusii, sme priamo z takejto praxe. To znamená, že nemyslím si, že sa tu vyjadroval k tejto téme niekto, kto nezažil fungovanie či už ako starosta, ako miestny poslanec a podobne, takže ja dúfam, že podobné ustanovenia dokážeme dostať aj do zákona o VÚC. Samozrejme, keď budeme predkladať zmeny zákona o VÚC, preto poprosím o podporu tohto návrhu, najmä tých z vás, ktorí sú naozaj aktívne v samosprávnej politike. A prejavte naozaj otvorenosť voči svojim obyvateľom.
Ďakujem (potlesk).

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade, pán kolega, by som chcela povedať, tým, že vás zvolili do mestského zastupiteľstva, tým, že vás zvolili do Národnej rady, nie ste tribunál. Tak buďte taký láskavý, len tribunál môže niekoho odsúdiť. A vy ste okamžite odsúdili niekoho hneď na začiatku. Ja si nedovolím, aj keď som druhé volebné obdobie primátorka, deväť rokov som v tomto parlamente, vykonávať aj poslania sudcu, kriminalistu alebo tribunálu. O to vás poprosím. Preto ak takto vykonávate funkciu ako poslanec, tak potom možno aj rozprávate niečo iné na komisiách a niečo iné rozprávate na mestskom zastupiteľstve.
Ešte raz chcela by som jednu vec povedať. Zverejňujú sa aj materiály mestskej rady. Ja som primátorka mesta, materiály mestskej rady sú u mňa zverejnené na webovej stránke mesta, sú zverejnené všade, aj keď je to poradný orgán. U mňa napríklad zastupiteľstvo, obecná televízia vysiela priamo do všetkých domácností v meste, tam, kde to teda dovolí technika prenosu.
A ako som povedala pani kolegyni, chcem vám povedať, poviem to takým ľudovým tónom, pretože neviem, ako tomu treba rozumieť, nikto nebráni, aby občan prišiel na komisiu, pretože neverím, že ak občan príde na komisiu, že poslanci povedia, že ho tam nevpustia, neverím, ak občan príde na mestské zastupiteľstvo a žiada, aby mohol vystúpiť, že mu poslanci nedajú slovo. Ale občan tam nemôže svojvoľne prísť a povedať: „Ja teraz chcem rozprávať.“ Veď predsa musia byť nejaké pravidlá. Vy keď ste muž a žena, ste rodina, chcete sa poradiť, tak tiež neprídete vonku v rámci občianskej spoločnosti na ulicu a nepoviete, aký máte problém v rodine, a potom ho budete riešiť doma za zavretými dverami. Najprv sa veci vyriešia, pretože musíte dospieť k nejakému konsenzu, a potom sa určite tieto názory predkladajú pred tých občanov a občania buď s tým súhlasia, nesúhlasia, mestské zastupiteľstvo to dáva najavo hlasovaním. Ja si myslím, že sú tu postupy, pretože niektorí potom v živote nedospejú k žiadnemu nejakému rozhodnutiu ani v hlasovaní. A to by bolo veľmi zlé v spoločnosti, ďakujem, nikam by sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)