9. schôdza

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Pán Heger využil právo nového poslanca a položil správne otázky. Položil ich na správnom mieste, ale je otázne, kto ho vlastne počúval. Pán predseda Danko tuná väčšinu dňa nebol, ale teda verme, že si to niekde vypočul.
Pán Danko zatiaľ, zatiaľ pre mňa vyzerá ako naozaj návštevník z iného storočia. Z toho storočia, keď sa rešpekt vynucoval silou, keď automaticky sa žiadalo, že ten, kto má funkciu, má mať aj mimoriadnu úctu a tzv. svätosť, ktorú začal, začal spomínať. Nedostatok rešpektu sa proste trestá. História sa neskúmala, ale sa patetizovala a falšovala. Štátny majetok sa kradol podľa hesla: "Kto nekradne, okráda svoju rodinu," a politici sa k sebe chovali podľa iného známeho hesla: "Ruka ruku umýva." Ľudia, ako je Matovič a ďalší mladší poslanci, sú proste signálom iného storočia.
Dámy a páni zo SMER-u alebo aj z koalície, no takto to už bude aj vo vašich radoch. Mladí poslanci nebudú chcieť vždy ruka ruku umývať, ale pôjdu za svojím a pôjdu občas povedať aj pravdu naplno. Pán Galko hovorí, že je to, že je to tu beznádejné, že tu boli kolesíci a budú kolesíci, pán Heger verí, že nie, ja hovorím, počkáme si.

Pán poslanec Kvorka.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, ja ten váš ľudský prístup včerajšom vystúpení k nám všetkým vám absolútne neupieram. To beriem ako postoj, ktorý má určitý svoj charakter, ale na druhej strane sa musím postaviť k tomu, k čomu ten váš včerajší prejav mal znamenať a k čomu mal byť.
Pán poslanec, vy včerajším prejavom ste jasne nám tu dokázali, že ten rokovací poriadok je potrebné jednoducho upraviť, pretože nie je možné, aby ste vy tu vystupovali viac ako pol hodinu, hovorili ste o všetkom možnom, ale k tematike, ktorá je ako bod programu na prerokovanie, ste sa absolútne nedotkli. Samozrejme, že aj chápem, prečo ste to urobili. Pretože ste potrebovali natiahnuť čas pre svojich kolegov, ktorí nedokázali vydržať do konce schôdze, do 19.00 hod., k tomu, aby sa vaši kolegovia mohli prihlásiť ústne do ďalšej rozpravy k danému bodu programu.
A k tej otázke, čo tu bola položená, ste si položili aj otázku, že o čo tuná vlastne ide pri tomto prerokovávaní tohto rokovacieho poriadku. Nuž tak len zopár takých bodov vám poviem, že o čo tuná ide. Ide o to, aby tuná nedochádzalo k obštrukciám, ktoré ste jasne predviedli vo včerajšom vašom vystúpení. Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie rokovania Národnej rady, ide o to, aby prebiehal plynulý chod schôdze, a ide o to, aby poslanec sa mohol jasne, správne a kvalifikovane vyjadrovať k predkladaným návrhom.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž chcem oceniť prejav môjho kolegu Eda Hegera, pretože sa dotkol môjho srdca. Myslím, že a nielen môjho srdca, ale aj ostatných.
Či bol k téme, alebo nebol k téme. Išiel do hĺbky, možno aj celkovej filozofie toho, prečo tento zákon tu prichádza. Myslím si, že tak dôležitá norma ako rokovací poriadok by mal naozaj byť výsledkom čo najširšieho konsenzu. Myslím si, že by sme si naozaj všetci mali uvedomiť tú starú definíciu, že demokracia je vláda väčšiny. Áno. A tá definícia pokračuje ešte ďalej, je to vláda väčšiny, ktorá je obmedzená právami menšiny. Nie je dôležité, možno čím viac slov sa vypustí, ale dôležitejšie je vidieť za tými slovami aj ich skutočný obsah. Ono celkovo väčšina a vláda väčšiny môže častokrát veľmi ľahko skĺznuť do týranie väčšiny, a preto nám všetkým dávam do pozornosti jeden citát významného francúzskeho politika a historika, ktorý sa zaoberá práve americkou demokraciou, Alexisa de Tocqueville, ktorý znie: "Väčšina nemá automaticky pravdu len preto, že je riadne zvolenou väčšinou."
Ďakujem.

Pána poslanca Baláža... á, je tu. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja sa vám tiež chcem poďakovať za vaše včerajšie vystúpenie. Naozaj to bolo príjemné, aj keď skončil rokovací deň, tak sme sa ešte o tom vonku nejaký ten čas rozprávali a naozaj ja si myslím, že takéto vystúpenia keby tu boli v tomto pléne, tak možno o rokovacom poriadku ani nemusíme sa rozprávať, nejako sprísňovať tie normy. Ten váš prejav, ako ste sám vraveli, bol aj za tým cieľom, aby ste možno otvorili srdcia poslancom. Ja si myslím, že naozaj takto by mali tie vystúpenia vyzerať, bez nejakej nenávisti, bez nejakej peny okolo úst, racionálne sa baviť o jednotlivých veciach. Však ste si aj vyslúžili potlesk celej sály. Myslím, že na nováčička, že na nováčika trinásť faktických je tiež celkom dobré.
No a k tým vytkám jednotlivým, čo sa..., ale vo všeobecnej rozprave čo boli ohľadom rokovacieho poriadku, ja som zaznamenal nejaké dve. A to je to, že opozícii vadí, že je obmedzený čas pre poslancov na tých 20 minút. Veľa opozičných poslancov povedalo, že tých 20 minút naozaj stačí do tej rozpravy. Problém majú s tým, že neobmedzený čas majú ministrovia alebo členovia vlády. Ale zase niektorí poslanci z opozície vraveli, že naozaj pri niektorých zákonoch tých 20 minút nepostačuje, ako napríklad návrh rozpočtu alebo niektoré spoločné správy. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Potom, pán Lipšic.
Čiže naozaj je treba nájsť nejaký ten stred toho, aby to nebolo zle. A ďalšia vec, ktorú stále kritizuje opozícia, sú tie vizuály. Myslím si, že naozaj keď sme už v tom 21. storočí, tak nie je problém poslať všetkým poslancom na ich mailové stránky, keď chcete, nejaký graf, nejakú tabuľku s číslami. Keď pán Vašečka dokáže poslať všetkým poslancom pozvánku na modlitby, myslím si, že dokážeme poslať aj graf, aj tabuľky. To, že tu nejaká A4 je vpredu, ja tam ani nedovidím, čo na tých číslach je. Myslím si, že keby každý poslanec to mal na notebooku, tak ďaleko lepšie sa k tomu vie vyjadriť a vie, čo tie čísla znamenajú.
Ďakujem.

Pán poslanec Nemky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja tiež sčasti s vami súhlasím, ale tiež súhlasím aj s tým, že rečník by mal vyčerpať tému, a nie poslucháčov.
Ďakujem pekne.