9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2016 o 9:18 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:49

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Nemyslel som si, že k tomuto zásadnému legislatívnemu aktu vystúpim, ale, keďže pán doktor Suchánek, a ja možno, ak je niečo vecné a rozumné, sú aj lekárske stanoviská k tejto téme, tak si dovolím zareagovať možno na margo, ja si, ja si myslím, že ako, neviem či poloabstinent alebo až takmer úplný, som tolerantný človek a rozumiem teda, že niekto, mne by to možno na bicykli vadilo a tým, že teda máme v Trnave primátora, ktorý je veľmi veľký propagátor bicyklovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste aj vy reagovať na pána poslanca.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Prosím, pán predseda?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste reagovať priamo na pána poslanca.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Ja reagujem na pána poslanca Suchánka, ktorý je doktor a mal k tomu príspevok. Ak ma budete počúvať, nebudete mi skákať a...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Reagujete na pána poslanca a rozprávate o všetkom a len nie o tej téme.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Ja rozprávam k Alanovi Suchánkovi. Je doktor? Môžte mi vrátiť dve minúty, pán predseda, skočili ste mi absolútne neakceptovateľne do reči a si to od vás vyprosím. Reagoval som na pána Dostála... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja mám právo vás upozorniť a mám právo skočiť vám do reči....

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Vy máte právo upozorniť vtedy, ak niekto porušuje rokovací poriadok...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vy ste ho porušil...

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
V ničom som ho neporušil, nereagoval som na pána Fecka, reagoval som na vystúpenie pána doktora Suchánka. Žiadam vás o dve minúty na faktickú poznámku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2016 o 18:49 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:51

Tibor Bastrnák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi doktorovi Suchánkovi za tento príspevok, lebo tiež si myslím, že to, že keď 0,5 zvýšime teraz tú nulovú toleranciu, ako nič také hrozné sa nestane kvôli tomu, lebo vieme dobre, že hoci je to pravda, o čom už dneska bola reč, že alkohol je droga, to je úplne tak. Na druhej strane ako v malom množstve alkohol je pozitívna vec na náš organizmus. Nie, nie v malom množstve to ešte nie je droga, je to pozitívna vec. S tým ale, samozrejme, to nechcem povedať, že tým pádom my chceme propagovať v pití alebo chceme ľudí navádzať nato, aby pili nejako bezhlavo. Práve chceme zaviesť tú kultúru, práve kvôli tomu, lebo občania o to nás prosili. Občania nás prosili. A vidíme, že aj v ostatných krajinách okolo nás, tak ako pán doktor na to upozornil, neexistuje nulová tolerancia a tie štatistiky nie sú o to horšie. Takže preto si myslím, že ako o tom v druhom čítaní by sme eventuálne mohli rozprávať, čo aj pán doktor naznačil, že nech to neni 0,5, nech je to 0,3. Ja si myslím, že o tom je druhé čítanie. A dúfam, že dostaneme sa aj k druhému čítaniu a budeme ďalej o tejto téme rozprávať kvôli tomu, lebo si myslím, že to je pre prospech veci, že teraz už aj v spoločnosti je o tom veľká debata.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2016 o 18:51 hod.

MUDr.

Tibor Bastrnák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:53

Alan Suchánek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Priznávam sa, ja som si sadol na prvú stoličku a keď som chcel s faktickou reagovať, tak som si neuvedomil, že nesedím na svojom mieste a stačil som faktickú. A keďže tu pán poslanec Budaj nebol, tak som sa pomýlili a stačil som jeho a chcel som a teda chcel by som povedať to, čo som, čo chcem ešte teraz povedať. Na tých ostatných reagovať nebudem, to boli pripomienky k veci. A u pána Pčolinského, tam by som povedal z takého medicínskeho hľadiska, že aj droga v malom množstve môže byť liekom. A skutočne to platí. Dokonca vo Francúzsku robili výskum, že prečo je tam málo cievnych ochorení, hlavne napríklad infarktov, a zistili, že práve červené víno to má na starosti alebo červené víno zlepšuje tento stav. Francúzi dokonca nemusia užívať anopyrín a majú ďaleko menej týchto srdcovocievnych príhod, pretože to červené víno a zároveň aj ten alkohol aj niektoré látky v tom červenom víne veľmi dobre pôsobia preventívne. Takže len toľko chcem povedať, že alkohol je vo väčšom množstve možno droga, ale v malom môže byť, veľmi pozitívny účinok mať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2016 o 18:53 hod.

MUDr.

Alan Suchánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:54

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ak dovolíte, tak faktograficky chcem na začiatok povedať, že stále aj tento zákon je otvorený ako rokovací poriadok, keď niekto bude mať nejakú pripomienku, tak budeme radi. Však padlo tu pár návrhov, či to nerozšíriť na cyklotrasu, cyklotrasy, čo so zodpovednosťou pri takých možných nehodách. Samozrejme budeme sa baviť ešte stále aj s ministerstvom vnútra. Ale čo sa týka motorových vozidiel, tam to už vidím troška, aspoň z môjho pohľadu, celú záležitosť inak, ale aj o tomto sa môžme pobaviť.
Kultúra pitia a zahraničie, ktoré tu zaznelo. Áno, fakt s týmto má Slovensko ešte určité nedostatky, ale to neznamená, že musíme zotrvať v tomto stave, v akom sme. Prízvukujem, na toho, ktorý nedodrží tento zákon, na toho tento zákon sa vzťahovať nebude a hotovo. Neviem, o čom tu rozprávate? Keď niekto vypije viac ako 0,5 promile, čo už bude mať nejaký stav ľahkej opitosti, tak na naňho sa tento zákon vzťahovať nebude a bude postihnuteľný. Tak neviem, o čom tu rečníte? Keď niečomu nerozumiem, kurník, tak sa opýtam, ale nebudem o tom mudrovať. A presne, je obrovský rozdiel medzi cyklotrasami a cestičkami pre cyklistov. Ja som to vo svojej úvodnej reči povedal. No komu niet pomoci, tomu niet pomoci.
Ale ja ctím si názor tých, ktorí povedia, že nesúhlasia s týmto. Nectím si názor ľudí, ktorí sa sem postavia a sú v jednej osobe zákonodarcami, prokurátormi aj sudcami, že my budeme zodpovední za to, keď sa niečo stane. Ale keď niekto nedodrží zákon, to je jedno, či tento zákon bude existovať alebo nebude existovať, touto teóriou sa dopracujeme k tomu, však zakážme strelné zbrane, zoštátnime všetky, zakážme predaj nožov a bude oveľa menej vrážd a ublížení na zdraví.
Toto neznamená, tento zákon nie je pre tých, ktorí tento zákon nechcú dodržať. To je práve pre tých, ktorí chcú dodržať nejaký zákon, ale nie nezmyselný zákon. Nulová tolerancia pri cyklistoch. No cyklista ktorý už pôjde 35-40-kou, ten už je pretekár a nie cyklista. Čiže predsa len bicykel nie je dopravný prostriedok, ktorým vieme priamo ohroziť, keď ideme priamo ohroziť s tým, že máme vypité 0,5 promile.
Pán poslanec Fecko, toto je tretí návrh. Keď máte, tie predošlé návrhy boli oveľa širšie, ten prvý absolútne, ten povolil jazdu na bicykli s 0,5 promile všade. Vystúpili ste proti tomu zákonu vtedy, alebo keď to predkladali vaši kolegovia? Ako ste hlasovali? Lebo, viete, mne sa zdá, že teraz sa zmenilo garde, že to prekladajú koaliční poslanci, tak sa zmenil postoj. Lebo vtedy ste proti tomu zákonu absolútne neprotestovali, nevystupovali ste proti tomuto. Ja si to pamätám, lebo som tu bol. Neviem, ako ste hlasovali, to som sa spýtal, ale viem, že ste proti tomu nevystupovali. Ale okej, ctím si váš názor, len mám problém s tým, že prstom ukazuje na tých, že vy budete zodpovední za niečo, keď sa niečo stane. Nebudeme za to zodpovední, keď niekto poruší zákon. Ako sme nie zodpovední za to, keď niekto dnes spácha nejaký ohavný čin, lebo ten ohavný čin bude podľa všetkého, ako máme nastavený právny poriadok, a dúfam, že ho máme dobre nastavený, že to bude nezákonný čin. My tu prijímame zákony, mantinely, ktoré treba dodržať. Lebo to, keď niekto prekročí ten mantinel, bohužiaľ, za to, to už ovplyvniť nevieme, ani nenesieme za to zodpovednosť. Našou zodpovednosťou je to, keď niekto poruší ten zákon, aby bol sankcionovaný, či vo veľkej alebo v menšej miere, pomerne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

13.9.2016 o 18:54 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
9. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:01

Richard Vašečka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dobré ráno prajem tiež všetkým.
Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, včera večer sa tu odohral taký incident, kde podľa nás bez toho, aby sme sa chceli hádať, pán predsedajúci Danko v tej chvíli naozaj nevhodným spôsobom, úplne neobjektívnym skákal do reči poslancovi Viskupičovi. Chcem vás poprosiť, aby sme mali naozaj možnosť bez toho, aby vznikali nejaké konflikty, dokončiť svoje faktické poznámky a hovoriť slobodne v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

14.9.2016 o 9:01 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:02

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak ste nejakí na balkóne, dobrý deň už, ja už beriem deviatu hodinu, že už je to deň, ráno je u mňa do ôsmej hodiny. Takže dúfam, že dnešný deň prežijeme tak, aby sme sa večer nemuseli hanbiť, ako sme ho strávili a čo sme v Národnej rade možno odsúhlasili alebo neodsúhlasili.
Takže poďme k návrhu zákona, ktorý si dovolím vám teraz predložiť, a musím povedať, že berte to tak, ako je to v tom prvom čítaní, že prvé čítanie je hlavne na to, aby sme určitý podnet predniesli v tejto sieni zákonnosti, ako hovoril náš kolega Janko Mičovský, pre našich zákonodarcov a aj aby oni hlasovaním posúdili, či tento problém je potrebné riešiť v tejto dobe, teraz alebo do budúcna alebo neni potrebné riešiť.
Pozdravujem z tohto miesta aj mojich kolegov, bývalých poslancov Jána Mičovského a Mikuláša Hubu, ktorí, prakticky oni boli iniciátormi tohto zákona ešte v minulom volebnom období, a sme si povedali, že pokiaľ niekto z nás tu bude a tento problém vyriešený nebude v tejto republike, tak bude ho stále tento poslanec, resp. naše hnutie predkladať. Takže predkladáme ho teraz už druhýkrát, v tomto volebnom období prvý raz. Mali sme tu včera aj predvčerom debatu o volebnom rokovacom poriadku Národnej rady a mnohí ste nám vyčítali..., mnohí. Bola tu aj výčitka, že dávame iba jednovetné, jednoslovné pozmeňujúce návrhy. Bolo to zo strany opozičných, teda koaličných partnerov. Tak, vážení kolegovia, teraz tu máte celý nový zákon z nášho portfólia, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, máte ho tu v celej plejáde, takže nedávame iba jednovetné a jednoslovné.
Na druhej strane musím povedať, že niekedy aj jedno slovo alebo jedna veta zmení zmysel buď v dobrom, alebo v zlom daného zákona. Takže nejde o kvantitu, ale mne ide o kvalitu, a keď tá jedna veta alebo jedno slovo pomôže, tak ja ju tam dám a môžte ma tu aj 30-krát zahriakávať, že jaké dávame tie pozmeňujúce návrhy.
Vrátim sa trošku do budúcnosti, teda do budúcnosti, do minulosti. Pán Glváč si to bude pamätať tiež, ako ma tu pani Košútová, bývalá poslankyňa SMER-u z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zahriakovala, že, pán Fecko, vy si myslíte, že 36-bodový pozmeňujúci návrh je hodný poslanca? To predsa budú dávať ministri, nie poslanci Národnej rady. Lebo takéto som dával pozmeňujúce návrhy. Takže berte to takto, že dávam také návrhy, ktoré riešia problematiku veci, a neberem ohľad, či je to jednostranový alebo dvojstranový.
Ale poďme k veci. Včera sme tu rozprávali o tom, aby zákony sledovali blaho našich občanov. Áno, blaho našich občanov, ale všetkých občanov. To znamená, 5,4 mil. národu slovenského. Nie vyvolených privatizérov, nie vyvolených nejakých straníckych nominantov, nie vyvolených neviem koho, ale všetkých občanov. A, žiaľ, táto skupina občanov, občanov, ktorí bývajú na území s rozptýleným osídlením, u nás sa to volá rôzne, kopanice, štály, lazy. My to voláme slangovo, dali sme tomu názov laznícky zákon. Títo ľudia, ktorí žijú na týchto lazoch, o týchto momentálne naša spoločnosť akoby záujem nemala. A ja sa hanbím, pretože tam sú naše korene. Musíme vedieť, skade sme prišli, čo sme a kam chceme ísť. A práve tu vidím ďalšiu možnosť, aby sme ukázali svetu, Európe a svetu, že aj my si vieme vážiť našich predkov, a keď vedia takúto podporu dať v Grécku, v Švédsku, v Rakúsku, v Rumunsku, pýtam sa, prečo my nevieme dať takúto podporu špeciálnu, ja hovorím, špeciálnu podporu pre obyvateľov týchto lazov.
Chcem na začiatok upozorniť, že to neni podpora ani záhradkových osád, ani chatových osád, je to zákon pre zachovanie pôvodného lazníckeho osídlenia na našom území. Samozrejme, v súčasnosti vidíme trend chalupárčenia. Že mnoho ľudí z miest si kupuje tam tieto obydlia a snaží sa tam to nejakým spôsobom prevádzkovať. V prvom rade náš zákon hovorí o starousadlíkoch, o tých pôvodných, ktorí tam ešte žijú, a ja som rád, že ešte ich vôbec máme tam nejakých, a myslím si, že mali by sme im dať tú šancu, aby tam mohli žiť a možno pripraviť pre ďalšie generácie ďalší nejaký ten možný rozvoj. Nie všetci ľudia chcú žiť dennodenne v stresoch, nie všetci ľudia potrebujú sa naháňať za hmotnými statkami, nie všetci ľudia potrebujú žiť v mestách, nie všetci ľudia chcú sa voziť v bavorákoch, lebo niektorí si takto stavajú svoj životný sen, a že má okolo seba nejakých bodygardov, ktorí ho budú ochraňovať, sú aj ľudia, ktorí chcú žiť prírodným životom, spokojní, v kľude aj na tých našich lazoch na Slovensku, a myslím si, že takýmto by sme mali dať šancu.
To, že je to aj jeden, jeden zo segmentov, ako možnože aj zvýrazniť náš cestovný ruch a upozorniť, že máme aj takéto možnosti na Slovensku, dúfam, že vám netreba hovoriť. Japonec nepotrebuje si prísť pozrieť na Slovensku mrakodrapy ani štvorprúdové diaľnice, lebo tých má doma dosť. Ale keď mu povieme, že pôjde spať do senníka na nejaký Praznov, tak povie, super, toto tam nemáme. Tam si pôjde a viem si predstaviť cestovnú agentúru, ktorá by urobila túru po našich lazoch v svojom programe cestovnej kancelárie. Pýtam sa, my to nevieme predať? A nie predať tým spôsobom, že neudržateľne to zdrancujeme. My to nevieme predať normálne, ľudsky, že podporiť, dať cestovnej kancelárii, nech sa páči, máš tam, zavolaj.
Mal som tu kolegu ornitológa z Nového Zélandu, už som to spomínal. Nový Zéland berieme, že je veľká životná úroveň, super, každý by sa tam chcel ísť aspoň raz pozrieť, ja som tam ešte nebol. Na Poľane, mali sme tam ornitologický tábor, ráno o tretej vstával, na úbočí sedel, pozeral na východ slnka a vzdal hold slovenskej krajine vetou: "Toto my na Novom Zélande nemáme." Len my si to nevieme vážiť, ľudia boží. My si nevieme vážiť, čo tu my máme. Tak preto aj tento zákon sleduje tento, by som povedal, že rámec, aby sme aj túto, túto našu nejakú časť územia zvýraznili a hlavne nieže zvýraznili, ale podporili, aby aj naše ďalšie generácie tam mohli fungovať a žiť.
Tento zákon nevychádza zo vzduchoprázdna, s kolegami sme si ho nevycucali z prsta, mali sme, hlavne kolega Huba a Mičovský, trojročné tour, ja som bol, musím povedať, minimálne, je to hlavne ich robota po týchto lazoch aj s kolegyňou Mezenskou ešte, našou bývalou poslankyňou, a debatovali sme s týmito starostami, ľuďmi. Ja som bol asi na troch takýchto lazoch, a keď sme boli v Mníšku nad Popradom, tak môžem vám povedať, že osemčlenná rodina, ktorá tam fungovala, boli tam aj staré objekty, aj nové objekty, tie deti, bolo tam ich asi šesť od veku nejakých osem rokov po nejakých dvanásť rokov, bolo tam aj nejaké ešte batoľa, videli ste krásu a radosť v ich očiach. Oni tam vyrástli, oni tam chcú žiť. On nepotrebuje iné, lebo on berie, že toto je život, a nebojí sa ísť ani kopať do záhrady, nebojí sa ísť do toho lesa pozbierať konáre, keď potrebuje si niečo priniesť, nejaké to drevo, a v tom vidí aj zmysel života. Sme sa ho pýtali, či sa chce odsťahovať do mesta, on sa nechce. Jemu je tam dobre. Vážení, neberme ľuďom nádej, aby žili tam, kde im je dobre. A máme takých, takýchto ľudí a som rád, že ešte máme.
Samozrejme, že v našej legislatíve sa takýto spôsob lazníckeho osídlenia nikde nevyskytuje. To bol hlavný problém, ako to zadefinovať, takže gro sme uvažovali, akým spôsobom dať tomu nejakú, nejaký ten rámec. K tomu sa budem vyjadrovať v rozprave, do ktorej, pán predsedajúci, sa hlásim ako prvý po ukončení uvedenia tohto zákona, aby som tu zbytočne dvakrát to nehovoril. Takže riešili sme v prvom rade definíciu, k tomu sa potom, k tomu vyjadrím. A zmysel celého tohto zákona je podpora asi v troch, resp. v štyroch oblastiach, v kocke, rozoberiem to v rozprave ešte podrobnejšie.
V prvom rade dotáciu na človeka, starousadlíka, ktorý tam žije minimálne 20 rokov, druhá podpora na rekonštrukciu jeho obydlia aj senníkov a iných budov, ktoré sa nachádzajú, a po tretie podpora aj hospodárenia. Lebo musíme si uvedomiť, a ktorí si to neuvedomujete, tak si to láskavo nejako uvedomte, že oni vlastne sú údržbári, nemám rád tento výraz, lebo údržbári je u mňa niekde v nejakých technických službách, skôr by som povedal krajinotvorca v tej krajne, kde už možnože ani tie horaly, ani iné z družstva sa nedostanú, aj tam ten človek žije a on to tam tých päť-desať, možnože jeden hektár obrába. To znamená, on udržuje tú krajinu, lebo ináč nastupuje sukcesia druhov, to znamená, nastupuje les, nastupuje trnka, breza a ďalšie pionierske dreviny a z poľnohospodárskej pôdy sa nám stáva postupne lesná pôda. Máme 10-tisíc hektárov takto už momentálne zarastených a nevieme to definovať, či je v lesnej alebo v poľnohospodárskej v pôdnom fonde. Takže oni sú aj tí krajinotvorcovia tam hore na tých lazoch. Čiže aj to obhospodárovanie je tam v tomto našom zákone spomínané.
Kto bude ten, kto bude rozhodovať, tak v prvom rade je to naše ministerstvo, naše, som z poľnohospodárstva a životného prostredia, takže berte to tak, že naše ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ten bude prvý garant. A dali sme tam aj ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pretože jedna časť dotácií sa týka aj možnosti úpravy ciest, lebo to je najväčší problém, cesty, udržiavanie ciest do týchto lazov a do týchto rozptýlených osídlení, ktorá, ktoré občania nám hovorili a starostovia týchto obcí; a po ďalšie aby sme dotovali, a resp. ministerstvo dopravy aby dotovalo aj určitú finančnú zložku pre študentov, čo sa týka školských spojov, resp. študentov aj na stredných a vysokých škôl do 26 rokov, aby sa mohli dostať z týchto lazov do nejakej tej prvej obce, kde ten autobus, kde tá doprava už funguje. Takže takúto dotáciu, navrhujeme, aby ministerstvo dopravy zakomponovalo do svojho nejakého finančného rámca, do svojej kapitoly.
Tieto nami navrhované dotácie pre obyvateľov lazov nie sú nárokovateľné. Opakujem ešte raz, nie sú zo zákona, že musíš na to dostať tento, túto, túto dotáciu, je to uvážení ministerstiev ako jedného, tak aj druhého. Nebude to dostávať priamo občan, ale pôjde to cez príslušnú obec laznícku, a nakoľko, ako som už spomínal úvodom, že nemali sme zadefinované, ktoré sú to laznícke obce, tak sme explicitne v prílohe tohto návrhu zákona uviedli 125 obcí Slovenska, ktoré sa zadefinovali – je tam aj Terchová, áno, pán kolega Laurenčík, máte aj vašu obec tam –, a zadefinovali sme to presne, explicitne, aby neboli zmätky-statky, že ten áno, ten nie. Ešte raz opakujem, je to prvé čítanie, pokiaľ budete, bude vaše svedomie komfortné s týmto zákonom a otvoríte a dáte ho do druhého čítania, samozrejme, sme pripravení pozmeňujúce návrhy ďalšie tam dať, ktoré vzídu a skvalitnia tento návrh zákona, tento návrh zákona.
Takže to by bolo asi v kocke k návrhu tohto zákona, hovorím k technikáliam, čo obnáša, sa vyjadrím v rozprave. A boli sme napadnutí, že neni tu vyčlenený rozpo..., teda dopad na štátny rozpočet, jako som spomínal, nechávame to na vôli ministrov ako jedného, tak aj pani ministerky, aby povedali, či je hodná kapitola ich rozpočtu pre takúto oblasť, aby vyčlenili adekvátnu časť z rozpočtu na budúci rok, resp. na rok 2018, pretože, pretože je, obdobie sme nastolili tak v tomto zákone, aby 2017. rok bol na ministerstvách – aj jednom, aj druhom – ten, kedy, a oni si budú môcť povedať, akú veľkú čistku financií môžu vyčleniť.
Pokiaľ by iba toto bolo v druhom čítaní nejakým spôsobom kameňom úrazu, aby nám zákon neprešiel a nebol schválený, tak, samozrejme, vyčíslime aj túto vec ekonomicky, aby bolo jasné, aký má to dosah na štátny rozpočet, ale hovorím, nateraz základnou našou filozofiou bolo, aby ministerstvá rozhodli, ako chcú podporiť aj túto oblasť našej, nášho života a našej krajiny.
Nemá vplyv tento zákon na podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Ako som už povedal, že to sú tí krajinotvorcovia, ktorí tam hore sa nám snažia udržať tú krajinu tak, ako sme ju mali doteraz.
Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a ostatnými medzinárodnými dokumentami, ktorými je naša republika viazaná.
Takže, páni kolegovia a kolegyne, myslím si, že tento zákon – aspoň z nášho, z môjho hľadiska – neni politický, je reálny, ktorý rieši naprieč politickým spektrom problémy týchto občanov, ktorí žijú na týchto lazoch, tak myslím si, že požiadať vás o podporu by z mojej strany nemuselo vyznieť, mali by ste to podľa mňa prijať tak, že áno, je to aj váš zákon, ktorý urobí to blaho, o ktorom každý hovoríme, aj včera sme o tom hovorili, že ako blaho občanov tu chceme presadzovať, že to blaho pre tých, ja hovorím, 125 obcí, dajme stovku na každú obec, čo žije po týchto lazoch, to bude mať 12-tisíc ľudí. Čo to je? To je nejakých 20-tisíc ľudí, takže myslím si, že aj títo majú právo na to blaho, ktoré my tu každodenne opakujeme, že sme tu pre blaho občanov.
Takže, vážení, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2016 o 9:02 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:18

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 32 z 5. septembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 163). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého, predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2016 o 9:18 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:20

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, problém, ktorý chce predkladaný návrh na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným územím a jeho obyvateľov, čiže tzv. laznícky zákon, riešiť, tu nepochybne existuje. Avšak riešenie, ktoré tento predložený návrh zákona ponúka, je podľa môjho názoru nesystémové a je to snaha selektívne podporovať vybrané obce s roztrateným osídlením a ich obyvateľov.
Na Slovensku máme oveľa väčší problém, ktorý sa týka obcí a ktorého súčasťou alebo jedným z prejavov je aj ten už zmienený problém, a riešeniu tohto problému sa dlhodobo vyhýbame. Na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré sú rozpočtovo, teda finančne natoľko slabé, že nie sú schopné občanom poskytovať základné služby, nehovoriac už o kvalite tých služieb. Máme dokonca už aj prípady, ako je napríklad obec Ondávka, ktorá má približne 20 obyvateľov a kde samospráva už nefunguje vôbec, už tam nie záujem obyvateľov týchto obcí kandidovať na poslancov a starostov, pretože v obci s ročným rozpočtom na úrovni rozpočtu jednej domácnosti sa nedá urobiť pre občanov z takejto pozície de facto nič.
Tento problém podľa môjho názoru treba riešiť koncepčne, komunálnou reformou alebo municipalizáciou, nie selektívne lazníckym zákonom.
A chcel by som povedať niečo na tému, ako vidím ten problém a ako vidím jeho skutočné riešenie, a budem vychádzať z analýz, štúdií a článkov môjho kolegu z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušana Slobodu, ktorý je momentálne mojím poslaneckým asistentom. A ako alternatívu k riešeniam typu laznícky zákon vidím predovšetkým dve veci, štíhlejšiu samosprávu a silnejšiu samosprávu.
Štíhlejšia samospráva znamená už tú spomínanú komunálnu reformu alebo municipalizáciu, čiže spájanie obcí do väčších samosprávnych celkov. Dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov, pričom v nich žije len zhruba šestina slovenskej populácie. Populačne malé obce majú malé rozpočty a minimálnu šancu rozvíjať sa a plniť dôsledne kompetencie, na ktoré nikdy nedostali toľko zdrojov, koľko si tie kompetencie vyžadujú. Nehovoriac už o tom, že čím menšia obec, tým relatívne vyššie náklady na jej správu a tým menší podiel - opäť relatívne - je možné použiť na plnenie si kompetencií a poskytovanie služieb obyvateľom.
Na Slovensku nájdeme aj územia, v ktorých dominujú takéto malé a slabé obce. Je to najmä juh stredného Slovenska a severovýchod Slovenska. Ide o územia, v ktorých je vysoká nezamestnanosť, ide o územia, z ktorých ľudia utekajú preč, populácia starne a vymiera. Ani rast podpory extrémistov v takýchto opomínaných regiónoch nie je nejako prekvapujúci. Za tento stav je zodpovedný v prvom rade štát a centrálna vláda, keďže samosprávy majú len veľmi obmedzené možnosti, ako tieto problémy riešiť. A samospráva ten základný..., a štát alebo vláda ten základný problém nerieši.
Vo väčšine krajín Európskej únie prebehla municipalizácia, čiže zlučovanie obcí do väčších a silnejších samosprávnych celkov. Niet príkladu takej krajiny, v ktorej by municipalizácia na miestnej úrovni neprebehla, a zároveň v nej nemajú zavedený druhý regionálny stupeň samosprávy. Reforma miestnej a regionálnej samosprávy musia byť previazané. Samospráva v území je rozdrobená a slabá, štát bol v území po realizácii ESO, naopak, posilnený, keďže došlo k akejsi reinkarnácii okresných štruktúr, okresných úradov na čele so silnými prednostami. A pri decentralizácii kompetencií z centrálnej vlády na samosprávy neboli pridelené financie podľa toho, čo si ktorá kompetencia reálne vyžaduje, ale podľa toho, koľko zdrojov na ne v tej dobe, keď sa to dialo, vynakladal štát.
Existujú už aj prepracované návrhy, ako by komunálna reforma mohla a mala vyzerať. A, samozrejme, že tých možných predstáv je viac. Môže ich byť 160, ale môže ich byť 300 alebo 500. Určite by ich nemalo byť takmer 3 000, ako je to dnes s počtom obcí. Môžu byť zvolené a použité rôzne kritériá na, na to, akým spôsobom alebo na základe čoho sa majú obce zlučovať. Môže byť uplatnený rôzny postup, ako k tomu nižšiemu počtu dospieť. A ten nižší počet samospráv neznamená zánik tých pôvodných obcí. Neznamená, že by sa tie obce mali vyľudniť, že by ľudia mali odtiaľ odísť. Neznamená to dokonca ani to, že by, že by tie obce mali stratiť svoju súčasnú identitu. Tú si, samozrejme, môžu a majú ponechať. Ide len o to, akým spôsobom bude na tom území uplatňovaná správa vecí verejných a pri nižšom, podstatne nižšom počte samosprávnych jednotiek, municipalít, tá správa bude môcť byť vykonávaná efektívnejšie a bude môcť byť vykonávaná tak, že sa oveľa viac prostriedkov použije na poskytovanie služieb obyvateľom.
Tá druhá vec, silnejšia samospráva, kde ruka v ruka s tým prvým problémom ale znamená predovšetkým to, že treba inak rozdeliť verejné financie, zobrať centrálnej vláde a pridať samosprávam. Ak sa pozreme na rozpočty samospráv, nijako dramaticky sa od zavedenia fiškálnej decentralizácie v roku 2004 nenafúkli. Čiže tzv. modelizačný dlh sa logicky v niektorých obciach a mestách ďalej len nabaľuje, v iných sa odbúrava len veľmi pomaly.
Za tento stav, napríklad za stav našich ciest však nemožno viniť len samosprávy alebo dokonca primárne samosprávy. Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády za roky 2008 a 2015, stúpli zhruba o polovicu. Oproti tomu výdavky miestnych a regionálnych samospráv za rovnaké obdobie stúpli zhruba o desatinu. Centrálna vláda nafúkla svoje výdavky o polovicu, samosprávy o desatinu. Centrálna vláda rastie z hľadiska výdavkov a navyše nabaľuje dlh. Samosprávy sú aj v tomto priškrtené a na celkovom dlhu verejnej správy sa podieľajú len zruba 5 %. Naďalej teda platí, že miestne a regionálne samosprávy ako celok sa na celkovom verejnom dlhu Slovenskej republiky podieľajú len nepatrne. Nie samosprávy, ale centrálna vláda je tým hráčom, na ktorého by sa malo ukazovať a hroziť zdvihnutým prstom, pokiaľ ide o rast verejného dlhu, ktorý budú musieť zaplatiť v konečnom dôsledku zasa len občania, daňovníci. Taktiež platí, že keď sa pozrieme na verejné výdavky samospráv a centrálnej vlády pred krízou a dnes, samospráva má k dispozícii len nepatrne viac zdrojov, kým centrálna vláda nafúkla svoje výdavky o polovicu.
V situácii, keď je v štáte - a v štáte, ktorý je z hľadiska právomocí pomerne decentralizovaný - takáto veľká disproporcia a samosprávy ako celok nedisponujú dostatočným balíkom zdrojov na riadne plnenie svojich úloh v prospech občanov, kým štát v podstate rozhadzuje čoraz viac, by bolo namieste presunúť časť zdrojov, ktorými dnes disponuje štát, na samosprávy. Tie na rozdiel od centrálnej správy, centrálnej vlády ako celok, zdôrazňujem, že ako celok, hospodária s verejnými financiami oveľa rozumnejšie. Aj keď problémy existujú, pochopiteľne, aj na úrovni samosprávy. Aj samosprávy majú svojich malých Bašternákov a Kaliňákov. Ale v porovnaní s tým, čo sa deje na centrálnej úrovni, sú samosprávy stále ešte lepším gazdom, pretože štát dobrým gazdom nielen v porovnaní so súkromným sektorom, ale ani v porovnaní so samosprávou veru nie je. A preto ho treba oslabiť a na jeho úkor posilniť samosprávy.
Aby sa to však mohlo udiať, aby to malo nejaký zmysel, tak je najprv potrebné, samozrejme, urobiť tú municipalizáciu, pretože nie je možné efektívne posunúť samosprávy pri tom súčasnom počte 3 000 obcí.
Potom, ak budeme mať silnejšiu miestnu samosprávu, je, samozrejme, možné vrátiť sa aj k téme regionálnej samosprávy. Možno ste zaregistrovali, že trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý avizoval, že má v úmysle založiť novú politickú stranu, ako jednu zo svojich hlavných myšlienok nadniesol vytvorenie kantónov, čiže nejakých silných územných celkov, ktoré by, ktoré by boli oveľa silnejšie ako dnešné kraje. V podstate z hľadiska územného členenia aj z hľadiska tej myšlienky je to návrat k tým pôvodným historickým župám, čiže prirodzeným regiónom. A ten názov je nepodstatný, lebo to, čomu dnes hovoríme župy, teda samosprávne kraje s tými pôvodnými a reálnymi župami veľa spoločného nemá. A zmena územného členenia a premietnutie, premietnutie zmien aj do regionálnej samosprávy je, samozrejme, dôležité. Ale oveľa, oveľa podstatnejšia je tá municipalizácia, komunálna reforma, zníženie počtu obcí a ich reálne posilnenie. Zmena územného členenia a prípadná zmena vzťahu medzi miestnou a regionálnou samosprávou vrátane úprav vo volebnom systéme je iba to sekundárne.
Ak sa teda touto optikou pozrieme na predložený návrh zákona, tak z hľadiska toho prvého kritéria, štíhlejšia samospráva, nejde tým smerom, pretože nijako nemôže napomôcť komunálnej reforme, práve naopak. Ak by začalo fungovať riešenie, ktoré ponúka návrh zákona, tak by to dokonca mohlo pomôcť zabetónovať a zakonzervovať súčasný stav. A ten súčasný stav nie je dobrý a treba ho zmeniť.
A silnejšiu samosprávu to tiež nebude znamenať. Ak by sa to realizovalo, tak možno obce by mali viac peňazí, keby sme to zobrali štatisticky, ale boli by to iba niektoré obce a neboli by to peniaze, o ktorých by tie obce rozhodovali nejakým vlastným uvážením, ale obce by tam fungovali iba akýsi, ako akýsi prietokový ohrievač, ktorý posúva peniaze z jednej kôpky na druhú.
To, že sa na Slovensku nerealizuje komunálna reforma a neriešia sa tie podstatné problémy, ktoré obce aj samosprávy majú, to, samozrejme, nie je vina predkladateľov návrhu zákona, pána Fecka ani jeho kolegov, ktorí s tým prišli v minulosti, toto je vec, ktorá sa nedá ošetriť nejakým poslaneckým návrhom zákona, aj keď tento poslanecký návrh má úctyhodné rozmery a je komplexne vystavaný, čiže nie je to ten jednovetový alebo jednoslovný návrh zákona. Ale to by bolo priveľké sústo pre akéhokoľvek poslanca alebo skupinu poslancov.
Municipalizácia a posilnenie samospráv musí byť veľká reforma. Musí existovať odhodlaná vládna garnitúra s jasnou predstavou a vôľou takúto reformu realizovať a taká tu, žiaľ, na Slovensku od novembra ’89 ešte nebola. Čiže táto kritika nie je kritikou súčasnej vlády Roberta Fica, pretože tie predchádzajúce vlády sa nelíšili vôľou komunálnu reformu robiť, líšili sa akurát záujmom o nej aspoň diskutovať a uvažovať alebo ani to nie.
Doteraz sa o municipalizácii a komunálnej reforme hovorí najmä v odborných kruhoch, v niektorých, v niektorých mimovládnych organizáciách. Municipalizácia má podporu napríklad Združenia obcí..., miest a obcí Slovenska (pozn. red.: správne má byť Združenia obyvateľov miest a obcí Slovenska), ktoré, ktoré združuje aktivistov, komunálnych poslancov niektorých. Doteraz existuje vážna obava, ako sa k tej téme postaví ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska. A existuje obava, že narazí snaha urobiť dôslednú komunálnu reformu na veľký odpor samospráv a ich reprezentanta, ZMOS-u.
Ja som v auguste absolvoval cestu po východnom Slovensku s predsedom Združenia obcí, miest a obcí Slovenska (pozn. red.: správne má byť Združenia obyvateľov miest a obcí Slovenska) Vladimírom Špánikom a s tu už zmieneným Dušanom Slobodom z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a stretávali sme sa aj s predstaviteľmi samospráv, aj so starostami, aj s poslancami, aj s aktivistami. A chodili sme predovšetkým po tých problémových obciach, kde samospráva nijako, nijako nefunguje a má nejaké, má nejaké problémy. A v rámci toho sme sa stretli aj s pánom Michalom Sýkorom, starostom Štrby a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska, a rozprávali sme sa o všetkom možnom a rozprávali sme sa aj o municipalizácii. A ja som bol veľmi milo prekvapený jeho otvorenosťou a jeho prístupom k tejto téme. Z toho rozhovoru som nadobudol pocit, že ani ZMOS nebude a priori proti. Samozrejme, že ZMOS, ktorý reprezentuje samosprávy, a teda najmä v rámci nich najmä starostov a vrátane starostov tých malých obcí, ktorých by sa municipalizácia nutne dotkla, a znamenalo by, že po nej by už v rámci nich neexistovala plnohodnotná samospráva, ale tá samospráva by sa vykonávala na nejakej vyššej úrovni municipalít, ktorých by bolo menej. Tak, samozrejme, že ZMOS zo svojej povahy nemôže byť iniciátorom a hlavným ťahúňom tejto témy. Ale tiež si uvedomuje problémy, ktoré súčasná roztrieštenosť samospráv spôsobuje. Tiež si uvedomuje, že je to potrebné nejako riešiť a že municipalizácia alebo komunálna reforma sú veci, ktoré by, ktoré by pomohli slovenských obciam a ich obyvateľom. A aj ZMOS je pripravený o tejto téme hovoriť a konštruktívne sa dá zapojiť do debaty a do predstáv o tom, ako by mala vyzerať.
Teraz už len nájsť tú vládnu garnitúru, ktorá bude mať víziu, že spraví municipalizáciu, ktorá bude mať jasnú predstavu o tom, ako ju spraviť, a ktorá bude mať aj reálnu vôľu ju urobiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2016 o 9:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, vskutku aj v súvislosti s týmto zákonom je veľmi dôležité to, čo urobil poslanec Dostál, čiže upozorniť na obrovskú absenciu reformy samosprávy a celého postoja medzi centrom, medzi Bratislavou a regiónmi Slovenska. Zákony, ktoré riadia tento vzťah, aj právomoci samosprávy alebo regionálnej správy, sú staré, sú neúčinné, dokonca vytvárajú korupčné prostredia. A hlavne z finančnej stránky sú, bez diskusie, neudržateľné, čo najviac ukazujú väčšie mestá, samozrejme.
Tie menšie mestá, pokiaľ ako-tak dokážu svietiť, tak všetko ostatné v tej obci si často občania urobia svojpomocne a akýmsi spôsobom prežívajú. Horšie je to ale v mestách, ktorých organizmus si už vyžaduje naozaj systematické a kvalitné služby zo strany verejnej správy.
Treba povedať, že centralizmus zostal, pokiaľ ide o financie, už pri vstupe do eurozóny prišlo k viacerým fiškálnym trikom, ktorými sa vtedajší minister financií, ktorými zamaskoval nepripravenosť alebo, dá sa povedať, nezrelosť situácie na Slovensku ku prijatiu eura. Takým trikom bolo napríklad tvrdenie, že diaľnice, ktoré Európska únia vyčíslila, ak si to dobre pamätám, na 600 mld. vtedajších slovenských korún, jednoducho v budúcnosti budú stavať súkromníci a to nebude ťarcha Slovenskej republiky. Dnes vieme, že aj pri PPP projektoch celú ťarchu znáša Slovenská republika a PPP projekty v našom vydaní nie sú projektami, kde by prichádzal investor, ale je to celkom inak.
Rovnako to bolo aj pri decentralizácii niektorých kompetencií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2016 o 9:39 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:41

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takže ja, pán kolega, vidím rozdiel medzi tým, čo sledujeme reformou samosprávy, a v tom, čo sledujeme lazníckym zákonom.
Ja cez laznícky zákon vidím to, že môžeme prinavrátiť ľuďom hodnotu. A tá hodnota je vzťah k pôde, čím sa môže meniť aj pohľad ľudí na potravinovú sebestačnosť. Ak by sme na bio boom nadviazali podľa môjho názoru laznícky zákon, myslím si, že by sme prinavrátili vážnosť pôdohospodárstvu, čo dnes chýba. Dnes je 2 100 žiadostí o farmárčenie mladých farmárov a pani ministerka je schopná dať dotáciu 800 ľuďom. Zvyšní ľudia ostanú neporiešení a majú vzťah k tej pôde. Ja si myslím, že možno by sme vedeli motivovať aj iných ľudí a naozaj sa uberali formou sebestačnosti potravinovej.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2016 o 9:41 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video