9. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, vy ste svoj, svoje vystúpenie v rozprave začali tým, že teda ako prokuratúra chráni práva tých cigánov, ktorí sa dostanú do kontaktu s políciou z nejakého dôvodu, prípadne aj bacharov a tak ďalej s bacharmi. Ja si myslím, že na Slovensku máme skôr opačný problém, že títo príslušníci uniformovaných zložiek, to je jedno, či bachari alebo teda príslušníci justičnej stráže alebo policajti majú nedostatočnú oporu buď u svojich nadriadených alebo aj v zákone samotnom pri zásahoch voči takýmto asociálnym páchateľom, ktorí nemajú žiadne zábrany.
A poviem vám, že neviem si predstaviť, ako môže policajt inak ako silou zasiahnuť v cigánskej osade, napríklad v Rudňanoch. Choďte sa pozrieť do Rudnian, choďte sa pozrieť. Zistíte, aká je realita. Filmy z Bronxu budú nič oproti tomu, čo uvidíte v Rudňanoch a štát by mal, my všetci by sme mali tých policajtov, ktorí sa tam snažia udržiavať poriadok, podporiť. Keď už inak nie, tak aspoň morálne a nie ešte sa tu do nich obúvať z tohto miesta. Pretože po tom, ako boli odsúdení štyria policajti v kauze Sendrei, ktorí patrili pod okresné riaditeľstvo policajného zboru VÚC, tak polícia tam úplne stratila autoritu. Úplne tam stratila autoritu a choďte sa pozrieť, čo robia dnes asociálni cigáni, hovorím asociálni, nie tí slušní, v Revúcej a v okolí a ako sa žije ľuďom v ich blízkosti. Výsledok je jednoduchý. Agresivita týchto ľudí narastá, posledný prípad v sobotu prepadnutá výpravkyňa, železničná, cestou do práce troma asociálnymi cigánmi. Čo viac ešte chceme?
Ďakujem pekne.

Ja by som len doplnil predsedu Mariána Kotlebu, pretože som tak isto postrehol niečo podobné. Ja mám skôr takú psychologickú otázku. Neviem, čo stále motivuje rôznych aktivistov, stále majú takú tendenciu, takú snahu stavať sa na stranu zločincov, na stranu tých, ktorí páchajú nejakú kriminalitu, obhajovať ich práva, dbať na to, aby bol dodržaný ľudský prístup voči týmto ľuďom, ale za práva slušných ľudí, za práva tých obetí sa už nikto nepostaví. Dôkazom toho sú aj mnohé kauzy, keď naozaj polícia tvrdo zasiahne proti nejakým, nejakým zločincom alebo gaunerom a tí aktivisti namiesto toho, aby sa začali zaujímať o to, čo sa stalo tej obeti, sa starajú skôr o to, či bol skrivený alebo nebol skrivený vlas nejakému asociálovi.
Keď sa jedná o kauzu Bašternák, tak viete veľmi tvrdo biť do prokuratúry, do polície, že je nečinná, že nič nerobí, ale keď sa jedná o trestnú činnosť páchanú na obyčajných ľuďoch, keď im niekto kradne záhrady alebo im ublíži na zdraví, tak vtedy, vtedy zďaleka nie ste takto aktívni. Jednoducho si myslím, že by sme sa mali viacej zastávať práv tých obetí, ako práv tých zločincov, pretože ako sa spieva v jednej piesni: "So zlom sa bojuje, so zlom sa nehrá, kto toto nechápe, ten prvý prehrá."
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Jurinovej, že sa dotkla aj časti správy, ktorá sa týkala trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Tiež oceňujem zavedenie bezplatnej linky pre obete domáceho násilia, ktorú zaviedla generálna prokuratúra. Naozaj, čo všetko sa vykoná v prospech obetí, je na mieste. Dovolím si, dovolím si však polemizovať s tým, že, ako sa píše v správe, že pretrvávajúca absencia legálnej definície pojmu domáceho násilia v trestnom práve, to je to, čo zvyšuje alebo pretrvávajúcu latenciu vlastne ponecháva pri obetiach domáceho násilia.
Ja sa s tým trošička nestotožňujem aj na základe mojej, mojej praxe. Naozaj, ak nám ide o vec, je najvyšší čas, aby sme sa na tento špecifický problém obetí domáceho násilia pozerali prierezovo, teda medzirezortne. Ide naozaj o ohrozenie života a zdravia. Nie je totiž možné, aby jedno ministerstvo svojho času chystalo zákon o domácom násilí a druhé ministerstvo sa snažilo aplikovať smernicu Európskeho parlamentu o podpore a ochrany obetí trestných činov.
A teda v súvislosti s touto smernicou chcem povedať, že žijeme už v roku 2016 a teda mali by sme sa posunúť ďalej v pohľade na domáce násilie. Dnes už nepostačuje iba legislatívna definícia pojmu, ako to uvádzate v správe, ale k zníženiu domáceho násilia nepomôžeme iba, keď sa budeme pozerať na páchateľa. Je potrebné prekročiť ten trestnoprávny rámec a zamerať svoj pohľad na obete. Teda nielen na poškodených, ale na obete, na ich práva, podporu a ochranu.

Ďakujem za slovo a ďakujem tiež kolegyni Jurinovej, že sa venovala tejto téme, ochrane tých najslabších. Generálna prokuratúra si dala túto tému za svoju prioritu, jednu z hlavných priorít. Tak, čo sa týka domáceho násilia, tam na výbore, keď sme sa rozprávali, tak váš kolega pán Šufliarsky hovoril, že tam je najväčší problém zlá legislatíva, ktorá, bola to jeho téza, on to tvrdil, že problém je legislatíva, ktorá to neumožňuje postihovať atď. A čo sa týka toho Resocializačného centra Čistý deň, tam si myslím, že tá legislatíva je oveľa, oveľa jednoznačnejšia a keďže vieme, že tam, že to bolo aj nahlásené polícii a prokuratúre, tak sa chcem spýtať, že čo zlyhalo v tomto prípade, aj teda za akých okolností, že tá legislatíva tam zrejme bola v poriadku. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pani poslankyni Jurinovej, predsedníčke ľudsko-právneho výboru za to, že prispela k tejto téme. Ja som sa tiež vyjadroval práve k téme domáceho násilia na výbore, keď pán prokurátor Šufliarsky ju prednášal a presne sme rozobrali tento problém nastavenia alebo definície domáceho násilia, ktorý chýba v našej legislatíve, ako veľmi správne tam povedal vtedy, že je to hodená rukavica pre nás, lebo my sme zákonodarci, my určujeme zákony, definície a potom na ďalších zložkách je, aby tieto definície uvádzali reálne do života, či je to prokuratúra, či je to polícia. Hovorili sme o tom dneska.
Len v jednej, v jednej veci, v jednej jeho poznámke som vtedy s ním nesúhlasil. On hovoril, že keby sme teda prijali Istanbulský dohovor, ako sa nazýva, takže z toho by tá definícia vyplynula, tak ja som si dovolil povedať, že na to nevyhnutne nepotrebujeme Istanbulský dohovor, ale potrebujeme si urobiť normálnu, vlastnú domácu legislatívnu prácu a vieme potom určiť, že čo je také špecifické. Pre nás na Slovensku tiež tu padli rôzne poznámky o tom, že sme v mnohých veciach špecifickí, takže áno, môžeme sa inšpirovať medzinárodným právom, európskym právom, ale tiež potrebujeme ísť do detailov, ktoré sú dobré pre nás a do nástrojov, ktoré pomôžu nám vyriešiť tieto problémy alebo aspoň ich teda reálne riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým a chcem doplniť, že tiež registrujem, že generálna prokuratúra si častokrát vyberá, v čom sa angažujú a v čom nie aj na základe toho, čo sa zjaví v médiách. A ja vám chcem spomenúť jeden konkrétny prípad. Pred rokom sa zjavilo video, na ktorom manželka exposlanca Jánoša vzniesla veľmi vážne obvinenie, ja ho odcitujem: "Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku bankovky, vždy mi hovoril, že takto sa zarába, taký balík peňazí si ešte nevidela. Toto sa dialo od roku 2006, už od roku 2010 disponoval obrovským množstvom peňazí. Myslím si, že spolupracoval s pánom Čičmancom, aj s premiérom Ficom, hovoril mi tak." Ja som nezaregistroval, že by generálna prokuratúra toto riešila. Riešili to policajti, riešila to NAKA od októbra 2015, prosím pekne, deväť mesiacov. V tichosti po deviatich mesiacoch to zamietli pod koberec a povedali, že to nebol trestný čin. Kde bola generálna prokuratúra? Ja mám konkrétne informácie konkrétnych prípadov, kedy sa z generálnej prokuratúry zaujímali po mesiaci, dvoch u konkrétnych vyšetrovateľov, či robia určité úkony a ako sa vec hýbe vo veciach, ktoré sa týkajú opozičných politikov. Toto bola vec, ktorá sa týkala explicitne strany SMER, tá vec je zametená pod koberec. Prečo tá žena nie je stíhaná, keď si to vymyslela? No lebo si to nevymyslela. Tá Národná kriminálna agentúra to odbila tým, že bola na tú výpoveď navedená, ale nepovedala, že si to vymyslela. Ja som presvedčený, že tu generálna prokuratúra v tomto prípade zlyhala a že zlyhala len preto, lebo sa to týka tých najvyšších politických špičiek vládnej strany SMER. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie, možno začnem od konca. Pán kolega, trestné stíhanie vo veci domáceho násilia, mám informácie, že prebieha stále, takže túto časť si plnia dobre. A musím povedať, že práve na, práveže mám pocit, že v tomto pristupujú nie predpojato, že naozaj vyšetruje sa dobre. Čo sa týka tých finančných transakcií, to už je druhá vec, o tom vedomosť naozaj nemám, takže verím, že aj toto nebude zametené pod koberec, tak ako aj tá kauza domáceho násilia, ktorá, čo sa vyšetruje ďalej.
Čo sa týka, kolega Vašečka tunak spomenul, áno, že tlačí sa na to, aby bol prijatý Istanbulský dohovor. Ja som tak isto presvedčená, že úplne stačí, ak sa budeme riadiť európskou legislatívou, smernicou, ktorá mala byť transponovaná a sme schopní (zaznievanie gongu) a sme schopní pripraviť veľmi dobrý zákon o pomoci obetiam alebo o obetiach trestných činov, ktoré by v tejto oblasti pomohli Slovensku hlavne v identifikovaní trestných činov a možnože aj kvôli tomu, aby sa obete už nemuseli obávať, ja neviem, ďalšieho pohadzovania a to, že im nikto nechce veriť. Pretože som si istá, to teda aj tí ďalší predrečníci potvrdili, že naozaj u nás na Slovensku obete sa niekedy musia viac obávať, ako tí páchatelia. Stále v našom Trestnom poriadku upravujeme práva páchateľov a akosik zabúdame na práva obetí.
Tu by som ale chcela podotknúť, myslím, že pán Kotleba sa vyjadril, že som sa zaoberala viac teda tým, že ako, že sa Rómom nepomáha, lebo nie, nie, nie. Zle ste ma pochopili alebo nepočúvali ste. Práveže som dala pánovi námestníkovi otázku, že akým spôsobom sa, to si radšej pomôžem, akým spôsobom vlastne generálna prokuratúra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, kolegyne, chcem sa pána námestníka spýtať, že či je urobená štatistika, resp. vyčíslenie počtu trestných činov spáchaných Rómami a porovnanie s trestnými činmi spáchanými nerómskym obyvateľstvom. Zároveň by som, sa žiada ešte aj štatistika jednak páchania trestných činov Rómami navzájom medzi sebou a trestných činov Rómov voči nerómskemu obyvateľstvu. Ak to nie je takto vyčíslené, žiadam, aby sa tak stalo. Tento môj návrh nie je namierený proti Rómom, proti rómskemu etniku, práve naopak, je to v jeho prospech. Pretože, keď chceme, takáto štatistika je nevyhnutná, keď chceme Rómom pomáhať a keď ich chceme integrovať, jednoducho musíme poznať určité veci, nemôžme si zakrývať oči pred trestnou činnosťou páchanou Rómami. Cigánska otázka, ako vieme, je mnoho, mnoho rokov neriešená. A že ide v tomto prípade o veľký problém, myslím si, že nikto v tomto pléne to nemôže spochybniť.
Čo sa týka určitých ľudských právnych aktivistov, ktorí sa zas tak, mnohých ľudských právnych aktivistov, ktorí majú na to iný názor, ja by som odporúčala aj to, keby každý takýto aktivista pobýval trebárs rok alebo pol, aspoň rok v tých najkomplikovanejších cigánskych osadách a potom keby so svojimi skúsenosťami prichádzali do parlamentu a prichádzali s riešením.
Pokiaľ tam nebývali, tak ani jeden by nemal sa k tomu vyjadrovať. V mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ale o pravdivé pomenovanie problému, v mojom návrhu nejde o diskrimináciu, ide o pravdu. A vieme, že len pravda nás oslobodí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Blahová, len pre vašu informáciu. len v roku 2009 prebehla (reakcia z pléna), aha, pani poslankyňa Grausová, pardon, len pred, pred, v roku 2009 prebehla taká veľká polemika v médiách o tom, či sa, či je prípustné v demokratickej krajine takéto štatistiky robiť. Drvivá väčšina médií, analytikov tvrdila, že je to neprípustné. Ja som zastával iný názor a argumentovalo sa okrem iného aj tým, že napríklad v Spojených štátoch FBI takúto štatistiku robí, samozrejme, či sú to páchatelia hispánskeho pôvodu, Angloameričania, Afroameričania atď.
Keď som pracoval na ministerstve vnútra po roku 2010, tak som túto otázku preskúmaval a zistil som, že existuje možnosť, ako takúto štatistiku získať a to takým spôsobom, že v policajných výkazoch existuje kolónka, nazvime to "iné", pracovne ju takto nazvem, kde boli zaradení páchatelia, ktorí napríklad boli migranti žijúci u nás alebo asociáli alebo bezdomovci alebo rôzne takéto skupiny. To znamená nie na etnickom princípe, ale samozrejme, že 99 % páchateľov v tejto kolónke boli rómskeho pôvodu. To znamená, na základe tohoto sa tá štatistika dala urobiť a v tom čase, keď som pôsobil na ministerstve vnútra, sa aj robila, aby sa dalo vyhodnotiť, o aké trestné činy a v ktorých lokalitách, keďže som mal na starosti rómsku kriminalitu, je táto problematika, povedal by som, najviac citlivá. Čiže aj v prípade, keby generálna prokuratúra týmito dátami nedisponovala, tak z policajných štatistík, ak si niekto dá tú námahu, takúto štatistiku vieme urobiť pomerne presne, nie stopercentne, ale pre to, aby sme vedeli na to zareagovať, to vieme urobiť pomerne presne.

Ďakujem. Ja by som k vystúpeniu pani kolegyni Grausovej chcel uviesť toto. Asi nikto nespochybňuje to, že s rómskym etnikom existuje veľký problém a že to je problém celospoločenský. Nijaké jednoduché riešenia tu neexistujú a to preto, pretože tento stav sa vytváral po dlhé desaťročia a, bohužiaľ, naša spoločnosť ten nepriaznivý stav nijako neriešila vlastne po celú dobu svojej existencie. Je treba si uvedomiť, že napriek tomu, že je pravdou, že je tam vysoká kriminalita, ale vysoká kriminalita je predovšetkým dôsledok skutočnosti, že tu sa jednoducho jedná o extrémne chudobných ľudí. Čiže dôsledkom je to, že peniaze, ktoré by mali ísť na pomoc týmto ľuďom, už akokoľvek sa na to pozrieme, tento problém sa dá riešiť len prostredníctvom peňazí, tie sú rozkradnuté za výdatnej pomoci samozrejme aj prokuratúry, ktorej zástupca tu teraz sedí a tie peniaze, ktoré sú rozkradnuté, nemôžu byť použité na to, aby sa zlepšili vzťahy medzi rómskou komunitou a väčšinovým obyvateľstvom. Ja neadvokujem to, že toto nie je problém nás všetkých, ja hovorím, že tu sa jedná o chudobných ľudí, pretože na to, aby sa tento problém vyriešil, chýbajú peniaze, ktoré boli ukradnuté v réžii vládnej garnitúry.