9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 206). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Gröhling ako navrhovateľ. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som pár slovami vysvetlil tento návrh.
Ohľadom tohto návrhu sa začalo rozprávať, že je to vlastne zákon o zverejňovaní výsledku škôl, a hneď som dostal niekoľko mailov a správ, že chceme merať školy, pre každého to okamžite bola maturita alebo testovanie päť, monitor teda päť alebo monitor deväť, že či chceme otestovať mladých ľudí za jeden deň a na základe toho rozhodovať. Pre ďalších to bolo vlastne hodnotenie zo strany INEKO, že budú sa vytvárať nejaké ďalšie rebríčky, na základe ktorých budeme posudzovať jednotlivé školy.
Ja viem, že školám sa nepáči žiadna predstava sledovania výsledkov alebo meranie výsledkov, pretože očakávajú, že to bude kritizovanie alebo trestanie. My však musíme urobiť absolútne všetko preto, aby školy pochopili a zmenili tento názor, pretože by to mal byť nástroj nielen trestania škôl, ale nástroj na skvalitnenie školstva a nástroj na to, či ten smer, ktorý sme si určili, akým sa aktuálne školstvo vedie, že či je správny alebo nie je správny.
Mnohí z vás ale možno budú argumentovať, že takéto sledovanie už teraz sa robí, že toto meranie už teraz prebieha cez jednotlivých zriaďovateľov, županov, s ktorými sme debatovali a už mi poslali aj niektoré informácie. Všetko je to nie na povinnej báze. Niektorí môžu argumentovať, že takéto sledovanie je už lepšieškoly sk a podobne a tam by sme ďalej mohli polemizovať o tej metodike zbierania týchto údajov.
My nechceme zaviesť nič nové, iba bežnú vec, ktorá je bežná v okolitých štátoch, v okolitých 20 štátoch. Ja iba veľmi krátko zbehnem, že v Maďarsku sa sleduje kariéra absolventov jeden rok, tri roky, päť rokov po ukončení štúdia cez prieskumy, ktoré zahrňujú až 95 % populácie, študentskej populácie, a návratnosť jednotlivých dotazníkov je až 20-tisíc respondentov.
Nórsky štatistický úrad vedie databázu všetkých absolventov vysokých škôl a obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach, vykonávajúcich profesiách, plate absolventov, ktoré odpovedajú v dotazníkoch.
Vo Švajčiarsku napríklad od roku 2010 štatistický úrad využíva všetky administratívne dáta o absolventoch, to sú informácie o ich zamestnaní, plate a podobne, a už od minulého roku 2015 štatistický úrad prepája tieto databázy. A to je presne to, čo navrhujeme s kolegami, cez číslo sociálneho poistenia na účely štatistického využívania smerovanie o uplatnení absolventov.
Pre mňa je fascinujúce, že napríklad v Litve sa rozvíja podobný systém, ktorý merá všetky tieto údaje cez prepojené organizácie po troch mesiacoch ukončenia štúdia, aby sa vedelo hneď, či mladí ľudia nastupujú na úrad práce, alebo pokračujú v tom, čo vyštudovali. Ďalej je to o tri roky a o päť rokov, aby sme priebežne sledovali, že kam sa hýbu z danej školy, aká je ich uplatniteľnosť, aké sú štatistické priemery ich platov.
V Estónsku napríklad majú vytvorené databázy, ktoré poskytujú informácie o úspešnosti aj stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Pre mňa bola jedna taká zaujímavosť, že vysoké školy vo viac ako dvadsiatich európskych krajinách musia tieto údaje uplatniteľnosti absolventov predkladať už pri akreditácii jednotlivých predmetov, kde dokonca na základe toho, ako dokážu uplatniť svojho absolventa, dostávajú aj financie navyše v rámci ich normatívov, ako ich poznáme.
Mnohí sa pýtali, že načo je dobré merať uplatniteľnosť absolventov. Ja sa budem opakovať. Veľmi často sa hovorí, že hodnota za peniaze. Čo je v školstve hodnota za peniaze, nikto to nevyslovil. To nie sú žiadne nové budovy, hej, alebo nové okná alebo telocvične a podobné iné veci. Hodnota za peniaze v školstve je naozaj kvalita a pokiaľ my nebudeme vedieť odmerať kvalitu, tak sa nebudeme vedieť pohnúť ďalej.
S tým je spojená, samozrejme, že aj racionalizácia siete škôl, o ktorých ministerstvo stále tak rozpráva. My sme minulý týždeň už mali o tom také jemne búrlivejšie diskusie. Ministerstvo školstva bude odporúčať alebo nejakým iným spôsobom, neviem, ako chce dosiahnuť racionalizáciu siete škôl, bude znášať výdobytky racionalizácie, myslím výdobytky finančné, ale ten politický dopad bude vlastne na zriaďovateľoch a na županoch, ktorí sú bližšie k voličovi, ktorí sú bližšie k rodičom a deťom. Podľa mňa by bolo správne, aby na základe týchto výsledkov a tohto prepojenia bola zverejnená kvalita školy v rámci uplatniteľnosti absolventov. A to by bola vlastne tá spontánna racionalizácia, pretože rodič by na základe toho rozhodol, kam svoje dieťa chce dať, na ktorú školu, lebo bude vedieť, že či po tej škole má uplatnenie, bude vedieť predpokladaný príjem a ostatné informácie.
Mnohí sa aj pýtajú, že pre koho táto informácia je. Tá informácia je v prvom rade pre rodičov a žiakov pri výbere školy. My neodporúčame alebo nehovoríme týmto návrhom, že kedy sa majú zverejňovať tieto informácie smerom k rodičom, hovoríme o tom, aby ministerstvo školstva si rozhodlo o tom, ako bude narábať s týmito údajmi. A bolo by správne, aby po určitom období sledovania, ja si myslím, že tých 3 až 5 rokov je celkom dostačujúci čas, aby sa zverejňovali tieto výsledky naozaj aj do verejnosti a rodičia aby sa na základe toho mohli rozhodnúť, pretože ukazujú, že či tá škola pre dieťa je dobrá, ukazujú, že či absolventi v obore po vyštudovaní sa vedia uplatniť a ostatné náležitosti.
Druhá vec, pre koho tento návrh je dobrý, a to sú samotné školy, pretože veľmi podporuje konkurenciuschopnosť medzi školami a nebude to porovnávanie iba na základe súťaží alebo niečoho podobného. Budú naozaj tvrdé dáta, ktoré my momentálne ani nemáme, pretože tá povinnosť zverejňovať všetky tieto informácie nie je.
Dnes je aj štrajk učiteľov a ak hovoríme o potrebe zvýšiť platy učiteľov a potrebe vyšších investícií do školstva, prosím vás, nezabúdajme stále na úroveň vzdelávania a kvalitu školstva. Jedným zo spôsobov, ako sledovať kvalitu školstva, je aj sledovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu, a to by malo byť to, čím sa školstvo bude riadiť. Nie emotívnymi rozhodnutiami či už ministra, alebo zriaďovateľov, alebo nejakých štátnych úradníkov, ale mali by to byť rozhodnutia rodičov, ktorí spravia tú správnu racionalizáciu a ten správny výber pre svoje deti, čo sa týka škôl.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v rozprave priamo a nie ako v záverečnom slove ako spravodajca aj kvôli tomu, lebo chcem – a možnože vyprovokujem trošku k faktickým poznámkam – aj vaše reakcie, pretože ma veľmi táto téma zaujíma aj z toho dôvodu, keďže v minulosti som pôsobil na pozícii výchovného poradcu na základnej škole a viem veľmi dobre, ako niekedy bola ťažká komunikácia jednak s rodičmi, jednak aj s deťmi ohľadom toho, kam ísť na strednú školu, pretože častokrát im chýbali informácie. Naozaj, aj ako sa píše v dôvodovej správe, informačná nerovnosť je vážny problém.
Prvýkrát som zachytil asi takýto terminus technicus o tej informačnej nerovnosti ako veľkom probléme aj pri rokovaniach na ministerstve školstva minulý rok, kde sme rokovali aj o iných veciach. A uvedomujem si, že naozaj dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ja som sa snažil zo svojej pozície dávať deťom aj rodičom maximálne množstvo informácií a diskutoval som o tom aj s kolegami na poradách výchovných poradcov, ktoré organizujú v jednotlivých regiónoch centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde sa častokrát dostávajú výchovní poradcovia k ďalším informáciám a kde sa tie informácie ďalej posúvajú. Ja som im aj navrhoval spôsob, jakým sa dá dostať alebo akými cestičkami sa dá dostať k tomu, aby sme mohli zistiť viac o tom danom odbore, ktorý sa na tej strednej škole študuje.
Ale myslím si, že by sme si mali aj uvedomiť jednu vec, že či vieme hodnoverne zistiť aj na základe už potom ďalších datasetov, ktoré tým pádom budú k dispozícii, a či sa na základe toho dá tá informačná nerovnosť odstraňovať a hlavne ako sa dá odstraňovať a či vieme aj pomenovať, čo všetko ešte budú môcť rodičia vedieť o škole, kam ich dieťa pôjde. Pokiaľ by to mali byť len dáta, ktoré sa týkajú platových pomerov, prípadne nezamestnanosti, aby sa nám tu nevytvorila potom, nazvem to, taká štrukturálna informačná nerovnosť, kedy o určitých veciach budeme mať more dát a zase o ostatných ani veľmi nie. Pretože ľudia často rozmýšľajú v skratkách. Príkladom sú už tu spomínané rebríčky. Ako zámer bol určite dobrý, ale aj vďaka médiám a tom prezentovaní, tie, rebríček jednotlivých škôl sa to občas skĺzavalo a v mnohých rodičoch sa vytváral potom klamlivý dojem, že áno, jedine správne a najlepšie školy sú len tie, ktoré sú na tých vrchných priečkach týchto rebríčkov.
Čiže na to by som veľmi rád upozornil, aby sme si všímali aj ostatné aspekty, ktoré nám môžu niečo o danej škole povedať. Samozrejme, nie na základe emócií. Ono je to naozaj na širšiu diskusiu. A ja osobne som zástancom postupných krokov, toto je jeden z takých krokov, ktorý môže prospieť celkovému, celkovej možnože aj zmene nazerania rodiča aj jeho dieťaťa na to, kam ísť ďalej. Aby si uvedomil, že rozhoduje o svojej budúcnosti. Som zástancom malých krokov. Možnože aj poznáte tú báseň od Antoina de Saint-Exupéryho, čo je skoro možno modlitba než báseň, o malých krokoch, ktoré jednoducho nás posúvajú vpred a možno aj toto jedno opatrenie môže nás kamsi posunúť. Minimálne v tom, aby sme menili atmosféru a rozvíjali diskusiu o tom, že naozaj sa tie deti budú musieť čím skôr začať o sebe rozhodovať a tá zodpovednosť k nim prichádza.
A mali by sme začať aj rozprávať o tom, čo možno až tak nezaznieva často, a to o prepracovanom systéme kariérneho poradenstva už od základnej školy. Nemyslím teraz systém, lebo keď sa to takto povie natvrdo, môže to znieť len o, zase o štatistikách. A určite by to nemalo byť so zameraním len na potreby zamestnávateľov, ale o systéme kariérneho poradenstva ako cesty, ktorá odhaľuje silné stránky, jedinečné osobnosti každého žiaka a bude potom ho viesť aj k tomu najlepšiemu výberu. Myslím si, že táto diskusia je tu mimoriadne potrebná.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.
Pán poslanec Branislav Gröhling, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Tento návrh má byť iba jeden z mnohých hodnotiacich prvkov pri kvalite škôl. Nemá to byť jeden jediný, ale iba jeden z tých mnohých. A musíme sa začať posúvať niekde ďalej a prestať rozprávať stále veľmi pekné a filozofické veci, že chceme šťastné deti, spokojných učiteľov, pekné školy, ale musíme už dostať aj nejaké tvrdé dáta, ktoré môžme reálne používať. Lebo na základe týchto dát školy vedia zvýšiť úroveň svojej výučby, vedia zmeniť ponuku odborov, vedia sa snažiť ponúkať také vzdelanie, s ktorým sa žiaci reálne uplatnia, budú mať hlavne oň záujem a vďaka tomu vedia aj nastaviť vyučovací proces a prispôsobiť výučbu a tú ponuku.
A, samozrejme, to, čo stále som opakoval, že rodičia, žiaci sa vedia rozhodnúť, ktorá tá škola je najperspektívnejšia v rámci ich budúcnosti. A ja si myslím, že je to správne, pretože aj v, neviem, k čomu to mám prirovnať, k reštauráciám, keď do nej chodíte, tak bude plná, budú spokojní všetci a tak ďalej a tú reštauráciu niekde posúva a všetky ostatné školy alebo reštaurácie iné sa môžu posúvať s nimi a tým sa bude zvyšovať celkovo kvalita výučby alebo celkovo stav školstva na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo.
Nemyslím si, že som filozofoval alebo že by som niečo spomínal z toho. Samozrejme, beriem, že jedným z hlavných cieľov školy je pripravovať na i ten pracovný život, na ten bežný pracovný život. Dovolím si k tomu stále dodať, podľa mňa je jednou z dôležitých úloh aj na úspešný život, ktorý sa nemeria len výškou bankového konta, veľkosťou domu alebo ako ja mám pekné auto, ale aj to, akým budem manželom, rodičom, občanom. A myslím si, že k tomu, áno, na to asi dáta sa momentálne nedajú zmerať.
Nebránim sa žiadnej diskusii, len chcem upozorňovať, že naozaj ako praktik viem, k čomu môžu niekedy pevné dáta viesť a kam môžu niektorých ľudí zavádzať. Takže len toľko som chcel.