9. schôdza

Dobre, môžem aj takto zareagovať. Ďakujem pekne za tieto otázky.
Tak dostanem sa najprv k tej prvej, my sa bavíme o mikro elektrárňach, ktoré majú výkon 5 kilowattov. Tá účinnosť, teda keď môžme, keď tu máme nejaký priestor a máme tu aj takúto technickú otázku, v prípade týchto malých, mikro elektrární, ktoré sú vo výške asi ôsmich metrov, zďaleka nedosahuje účinnosti tých veľkých, čo vidíme tuto z hradného kopca, tie majú niekedy 2 400 – 2 600 full load hours, čo sú vlastne hodiny, počas ktorých, ak by sme naakumulovali ich produkciu, tak idú akože na plný výkon. Tieto malé, ony dosahujú tých 600 – 800, čo je naozaj možno iba nejaká jedna pätina, jedna štvrtina. Ony nemôžu byť nejakým hlavným zdrojom, mohli by byť, pokiaľ by ste mali nejaký záložný zdroj a súčasne dostatočne, ktorý by bol súčasne aj dostatočne veľký, ale to by ste veľmi predimenzovali a ekonomicky by sa vám to nikdy nevrátilo. Aj keď je otázka, že či my sa tu musíme baviť o nejakej ekonomike, pretože ja si nemyslím, že tu budú si teraz dávať ľudia kvôli tomu, aby si nejak výrazne znížili účty za elektrinu, alebo aby sa úplne odstrihli od siete, ale skôr to budú takí tí fanúšikovia, ktorí v to veria, prípadne to budú naozaj čisto-čiste tie ostrovné prevádzky, chaty alebo tie telekomunikačné stožiare.
Keď teda hovorím o tom, že je tam nejaký výkon 5 kilowattov, povieme, že tam máme nejakých 800 full load hours, tak do roka im to vygeneruje cca tých 4 000 kilowatthodín. Taká priemerná domácnosť má spotrebu tých 3,5, možno 4, čiže bilančne by nám to vedelo vykryť. Ale pokiaľ by sme nemali ten záložný zdroj, tak, pochopiteľne, v čase, ak sme teda pripojení na sieť, v čase prebytku dodávame do siete a v čase, keď si spotrebovávame a nemáme dostatočný výkon, napríklad zrovna nefúka, tak si berieme zo siete. Čiže bilančne by sme si vedeli o nejaké percento, samozrejme, znížiť tú samotnú spotrebu.
Čo sa týka finančnej náročnosti, no, neni to lacný špás, preto ja aj tvrdím pri tej účinnosti, že to určite nemá nejakú opodstatnenú návratnosť a aj keby si to niekto aplikoval v rámci toho projektu zelenej domácnosti, tam je, myslím, že maximálna výška podpory 2 550 euro, čo mám takto v hlave. Taká mikro, priznám sa, môže stáť možnože 5-, 6-, možnože 8-tisíc euro. Ono vám to vykryje možno tak dépeháčku, ale keby ste si to mali prepočítavať, že toto mi to vyrobilo, toto mi to ušetrilo, tak sa dostanete možnože na návratnosť niekde 20 – 30 rokov. Životnosť takej elektrárne ja odhadujem na nejakých 20 rokov, pretože sú tam aj nejaké tie pohyblivé časti.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som uviedol ten návrh poslancov Národnej rady pána Eugena Jurzycu, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony (tlač 206).
Týmto návrhom sme chceli zabezpečiť pravidelné toky informácií len na základe požiadaviek ministerstva školstva v rámci Sociálnej poisťovne a úradu práce. Ja by som iba veľmi takto v krátkosti a potom by som sa prihlásil hneď do rozpravy a vysvetlil by som to obšírnejšie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 206). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som pár slovami vysvetlil tento návrh.
Ohľadom tohto návrhu sa začalo rozprávať, že je to vlastne zákon o zverejňovaní výsledku škôl, a hneď som dostal niekoľko mailov a správ, že chceme merať školy, pre každého to okamžite bola maturita alebo testovanie päť, monitor teda päť alebo monitor deväť, že či chceme otestovať mladých ľudí za jeden deň a na základe toho rozhodovať. Pre ďalších to bolo vlastne hodnotenie zo strany INEKO, že budú sa vytvárať nejaké ďalšie rebríčky, na základe ktorých budeme posudzovať jednotlivé školy.
Ja viem, že školám sa nepáči žiadna predstava sledovania výsledkov alebo meranie výsledkov, pretože očakávajú, že to bude kritizovanie alebo trestanie. My však musíme urobiť absolútne všetko preto, aby školy pochopili a zmenili tento názor, pretože by to mal byť nástroj nielen trestania škôl, ale nástroj na skvalitnenie školstva a nástroj na to, či ten smer, ktorý sme si určili, akým sa aktuálne školstvo vedie, že či je správny alebo nie je správny.
Mnohí z vás ale možno budú argumentovať, že takéto sledovanie už teraz sa robí, že toto meranie už teraz prebieha cez jednotlivých zriaďovateľov, županov, s ktorými sme debatovali a už mi poslali aj niektoré informácie. Všetko je to nie na povinnej báze. Niektorí môžu argumentovať, že takéto sledovanie je už lepšieškoly sk a podobne a tam by sme ďalej mohli polemizovať o tej metodike zbierania týchto údajov.
My nechceme zaviesť nič nové, iba bežnú vec, ktorá je bežná v okolitých štátoch, v okolitých 20 štátoch. Ja iba veľmi krátko zbehnem, že v Maďarsku sa sleduje kariéra absolventov jeden rok, tri roky, päť rokov po ukončení štúdia cez prieskumy, ktoré zahrňujú až 95 % populácie, študentskej populácie, a návratnosť jednotlivých dotazníkov je až 20-tisíc respondentov.
Nórsky štatistický úrad vedie databázu všetkých absolventov vysokých škôl a obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach, vykonávajúcich profesiách, plate absolventov, ktoré odpovedajú v dotazníkoch.
Vo Švajčiarsku napríklad od roku 2010 štatistický úrad využíva všetky administratívne dáta o absolventoch, to sú informácie o ich zamestnaní, plate a podobne, a už od minulého roku 2015 štatistický úrad prepája tieto databázy. A to je presne to, čo navrhujeme s kolegami, cez číslo sociálneho poistenia na účely štatistického využívania smerovanie o uplatnení absolventov.
Pre mňa je fascinujúce, že napríklad v Litve sa rozvíja podobný systém, ktorý merá všetky tieto údaje cez prepojené organizácie po troch mesiacoch ukončenia štúdia, aby sa vedelo hneď, či mladí ľudia nastupujú na úrad práce, alebo pokračujú v tom, čo vyštudovali. Ďalej je to o tri roky a o päť rokov, aby sme priebežne sledovali, že kam sa hýbu z danej školy, aká je ich uplatniteľnosť, aké sú štatistické priemery ich platov.
V Estónsku napríklad majú vytvorené databázy, ktoré poskytujú informácie o úspešnosti aj stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Pre mňa bola jedna taká zaujímavosť, že vysoké školy vo viac ako dvadsiatich európskych krajinách musia tieto údaje uplatniteľnosti absolventov predkladať už pri akreditácii jednotlivých predmetov, kde dokonca na základe toho, ako dokážu uplatniť svojho absolventa, dostávajú aj financie navyše v rámci ich normatívov, ako ich poznáme.
Mnohí sa pýtali, že načo je dobré merať uplatniteľnosť absolventov. Ja sa budem opakovať. Veľmi často sa hovorí, že hodnota za peniaze. Čo je v školstve hodnota za peniaze, nikto to nevyslovil. To nie sú žiadne nové budovy, hej, alebo nové okná alebo telocvične a podobné iné veci. Hodnota za peniaze v školstve je naozaj kvalita a pokiaľ my nebudeme vedieť odmerať kvalitu, tak sa nebudeme vedieť pohnúť ďalej.
S tým je spojená, samozrejme, že aj racionalizácia siete škôl, o ktorých ministerstvo stále tak rozpráva. My sme minulý týždeň už mali o tom také jemne búrlivejšie diskusie. Ministerstvo školstva bude odporúčať alebo nejakým iným spôsobom, neviem, ako chce dosiahnuť racionalizáciu siete škôl, bude znášať výdobytky racionalizácie, myslím výdobytky finančné, ale ten politický dopad bude vlastne na zriaďovateľoch a na županoch, ktorí sú bližšie k voličovi, ktorí sú bližšie k rodičom a deťom. Podľa mňa by bolo správne, aby na základe týchto výsledkov a tohto prepojenia bola zverejnená kvalita školy v rámci uplatniteľnosti absolventov. A to by bola vlastne tá spontánna racionalizácia, pretože rodič by na základe toho rozhodol, kam svoje dieťa chce dať, na ktorú školu, lebo bude vedieť, že či po tej škole má uplatnenie, bude vedieť predpokladaný príjem a ostatné informácie.
Mnohí sa aj pýtajú, že pre koho táto informácia je. Tá informácia je v prvom rade pre rodičov a žiakov pri výbere školy. My neodporúčame alebo nehovoríme týmto návrhom, že kedy sa majú zverejňovať tieto informácie smerom k rodičom, hovoríme o tom, aby ministerstvo školstva si rozhodlo o tom, ako bude narábať s týmito údajmi. A bolo by správne, aby po určitom období sledovania, ja si myslím, že tých 3 až 5 rokov je celkom dostačujúci čas, aby sa zverejňovali tieto výsledky naozaj aj do verejnosti a rodičia aby sa na základe toho mohli rozhodnúť, pretože ukazujú, že či tá škola pre dieťa je dobrá, ukazujú, že či absolventi v obore po vyštudovaní sa vedia uplatniť a ostatné náležitosti.
Druhá vec, pre koho tento návrh je dobrý, a to sú samotné školy, pretože veľmi podporuje konkurenciuschopnosť medzi školami a nebude to porovnávanie iba na základe súťaží alebo niečoho podobného. Budú naozaj tvrdé dáta, ktoré my momentálne ani nemáme, pretože tá povinnosť zverejňovať všetky tieto informácie nie je.
Dnes je aj štrajk učiteľov a ak hovoríme o potrebe zvýšiť platy učiteľov a potrebe vyšších investícií do školstva, prosím vás, nezabúdajme stále na úroveň vzdelávania a kvalitu školstva. Jedným zo spôsobov, ako sledovať kvalitu školstva, je aj sledovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu, a to by malo byť to, čím sa školstvo bude riadiť. Nie emotívnymi rozhodnutiami či už ministra, alebo zriaďovateľov, alebo nejakých štátnych úradníkov, ale mali by to byť rozhodnutia rodičov, ktorí spravia tú správnu racionalizáciu a ten správny výber pre svoje deti, čo sa týka škôl.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v rozprave priamo a nie ako v záverečnom slove ako spravodajca aj kvôli tomu, lebo chcem – a možnože vyprovokujem trošku k faktickým poznámkam – aj vaše reakcie, pretože ma veľmi táto téma zaujíma aj z toho dôvodu, keďže v minulosti som pôsobil na pozícii výchovného poradcu na základnej škole a viem veľmi dobre, ako niekedy bola ťažká komunikácia jednak s rodičmi, jednak aj s deťmi ohľadom toho, kam ísť na strednú školu, pretože častokrát im chýbali informácie. Naozaj, aj ako sa píše v dôvodovej správe, informačná nerovnosť je vážny problém.
Prvýkrát som zachytil asi takýto terminus technicus o tej informačnej nerovnosti ako veľkom probléme aj pri rokovaniach na ministerstve školstva minulý rok, kde sme rokovali aj o iných veciach. A uvedomujem si, že naozaj dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ja som sa snažil zo svojej pozície dávať deťom aj rodičom maximálne množstvo informácií a diskutoval som o tom aj s kolegami na poradách výchovných poradcov, ktoré organizujú v jednotlivých regiónoch centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, kde sa častokrát dostávajú výchovní poradcovia k ďalším informáciám a kde sa tie informácie ďalej posúvajú. Ja som im aj navrhoval spôsob, jakým sa dá dostať alebo akými cestičkami sa dá dostať k tomu, aby sme mohli zistiť viac o tom danom odbore, ktorý sa na tej strednej škole študuje.
Ale myslím si, že by sme si mali aj uvedomiť jednu vec, že či vieme hodnoverne zistiť aj na základe už potom ďalších datasetov, ktoré tým pádom budú k dispozícii, a či sa na základe toho dá tá informačná nerovnosť odstraňovať a hlavne ako sa dá odstraňovať a či vieme aj pomenovať, čo všetko ešte budú môcť rodičia vedieť o škole, kam ich dieťa pôjde. Pokiaľ by to mali byť len dáta, ktoré sa týkajú platových pomerov, prípadne nezamestnanosti, aby sa nám tu nevytvorila potom, nazvem to, taká štrukturálna informačná nerovnosť, kedy o určitých veciach budeme mať more dát a zase o ostatných ani veľmi nie. Pretože ľudia často rozmýšľajú v skratkách. Príkladom sú už tu spomínané rebríčky. Ako zámer bol určite dobrý, ale aj vďaka médiám a tom prezentovaní, tie, rebríček jednotlivých škôl sa to občas skĺzavalo a v mnohých rodičoch sa vytváral potom klamlivý dojem, že áno, jedine správne a najlepšie školy sú len tie, ktoré sú na tých vrchných priečkach týchto rebríčkov.
Čiže na to by som veľmi rád upozornil, aby sme si všímali aj ostatné aspekty, ktoré nám môžu niečo o danej škole povedať. Samozrejme, nie na základe emócií. Ono je to naozaj na širšiu diskusiu. A ja osobne som zástancom postupných krokov, toto je jeden z takých krokov, ktorý môže prospieť celkovému, celkovej možnože aj zmene nazerania rodiča aj jeho dieťaťa na to, kam ísť ďalej. Aby si uvedomil, že rozhoduje o svojej budúcnosti. Som zástancom malých krokov. Možnože aj poznáte tú báseň od Antoina de Saint-Exupéryho, čo je skoro možno modlitba než báseň, o malých krokoch, ktoré jednoducho nás posúvajú vpred a možno aj toto jedno opatrenie môže nás kamsi posunúť. Minimálne v tom, aby sme menili atmosféru a rozvíjali diskusiu o tom, že naozaj sa tie deti budú musieť čím skôr začať o sebe rozhodovať a tá zodpovednosť k nim prichádza.
A mali by sme začať aj rozprávať o tom, čo možno až tak nezaznieva často, a to o prepracovanom systéme kariérneho poradenstva už od základnej školy. Nemyslím teraz systém, lebo keď sa to takto povie natvrdo, môže to znieť len o, zase o štatistikách. A určite by to nemalo byť so zameraním len na potreby zamestnávateľov, ale o systéme kariérneho poradenstva ako cesty, ktorá odhaľuje silné stránky, jedinečné osobnosti každého žiaka a bude potom ho viesť aj k tomu najlepšiemu výberu. Myslím si, že táto diskusia je tu mimoriadne potrebná.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Tento návrh má byť iba jeden z mnohých hodnotiacich prvkov pri kvalite škôl. Nemá to byť jeden jediný, ale iba jeden z tých mnohých. A musíme sa začať posúvať niekde ďalej a prestať rozprávať stále veľmi pekné a filozofické veci, že chceme šťastné deti, spokojných učiteľov, pekné školy, ale musíme už dostať aj nejaké tvrdé dáta, ktoré môžme reálne používať. Lebo na základe týchto dát školy vedia zvýšiť úroveň svojej výučby, vedia zmeniť ponuku odborov, vedia sa snažiť ponúkať také vzdelanie, s ktorým sa žiaci reálne uplatnia, budú mať hlavne oň záujem a vďaka tomu vedia aj nastaviť vyučovací proces a prispôsobiť výučbu a tú ponuku.
A, samozrejme, to, čo stále som opakoval, že rodičia, žiaci sa vedia rozhodnúť, ktorá tá škola je najperspektívnejšia v rámci ich budúcnosti. A ja si myslím, že je to správne, pretože aj v, neviem, k čomu to mám prirovnať, k reštauráciám, keď do nej chodíte, tak bude plná, budú spokojní všetci a tak ďalej a tú reštauráciu niekde posúva a všetky ostatné školy alebo reštaurácie iné sa môžu posúvať s nimi a tým sa bude zvyšovať celkovo kvalita výučby alebo celkovo stav školstva na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Nemyslím si, že som filozofoval alebo že by som niečo spomínal z toho. Samozrejme, beriem, že jedným z hlavných cieľov školy je pripravovať na i ten pracovný život, na ten bežný pracovný život. Dovolím si k tomu stále dodať, podľa mňa je jednou z dôležitých úloh aj na úspešný život, ktorý sa nemeria len výškou bankového konta, veľkosťou domu alebo ako ja mám pekné auto, ale aj to, akým budem manželom, rodičom, občanom. A myslím si, že k tomu, áno, na to asi dáta sa momentálne nedajú zmerať.
Nebránim sa žiadnej diskusii, len chcem upozorňovať, že naozaj ako praktik viem, k čomu môžu niekedy pevné dáta viesť a kam môžu niektorých ľudí zavádzať. Takže len toľko som chcel.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý má odstrániť nespravodlivosť, ktorá je páchaná na ľuďoch, ktorí nie vlastnou vinou majú poškodené vozidlo pri autonehode a z povinného zmluvného poistenia je im plnená škoda, ale krátená o amortizáciu vozidla. Viac k tomu poviem v rozprave, aby som dal možnosť prihlásiť sa viacerým, a na túto chvíľu zatiaľ len toľko.
Ďakujem.

Tak teda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol, že k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka na vydanie uvedeného zákona vás prosím, aby ste podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, uvádzam, že vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Dobre, ďakujem za slovo.
Teraz sa trošku viacej chcem povenovať tomu nášmu návrhu. Dôvody, prečo ho predkladáme, sú dva.
Ten základný dôvod je ten, že dostával som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí na tom nie sú veľmi dobre ekonomicky a ktorí si jednoducho pre tieto dôvody nemôžu dovoliť havarijné poistenie. Keďže ale nemajú havarijné poistenie a niekto im z nedbanlivosti alebo hocijako pod hocijakými okolnosťami poškodí ich motorové vozidlo a toto dajú opraviť, samozrejme, v tejto súvislosti keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú sociálne slabší, nemajú obvykle najnovšie motorové vozidlá, majú vozidlá päťročné, niektorí desaťročné. A keď sú poškodené, od poisťovne dostanú plnenie, ktoré je spravidla niekde na úrovni 50 až 70 % skutočnej škody, ktorú musia v servise zaplatiť. Výsledok je ten, že to vôbec neriešia, pretože si nemôžu dovoliť doplatiť ten rozdiel, ktorý im poisťovňa nemôže alebo nechce dať, alebo výsledok je ten, že prijmú ponuku poisťovne, ktorá im vyplatí teda tú sumu, ktorú by sama poisťovňa vyplatila servisu. Takže ten prvý dôvod je, že si to nemôžu dovoliť a napríklad ostávajú v situácii s vozidlom takým, ako ho majú poškodené, pokiaľ to nie je veľká škoda. Pokiaľ je to väčšia škoda a vozidlo si musia opraviť, tak nastupuje to plnenie, ktoré som povedal, dohodnú sa s poisťovňou na finančnom plnení a výsledok je ten, že dostanú, ako som povedal, vo výslednom efekte približne 50 až 60 % toho, koľko na opravu skutočne treba. A dôsledok na záver je ten, že potom dochádza často k prípadom, ktoré sú overené praxou, že títo ľudia sociálne slabší sú odkázaní kupovať neoriginálne diely do automobilov, nakupujú cez internet z rôznych neautorizovaných zdrojov bez toho, aby mali garanciu, že skutočne dostávajú naozaj originálny dielec na svoje motorové vozidlo.
Mám na to aj stanovisko z redakcie AutoBild, presne toto, takto reagovali na náš návrh zákona a podporili ho v tom, že skutočne ak chceme, aby aj tí, ktorí majú staršie vozidlá a nemajú havarijnú poistku, teda tú zostávajúcu časť, ktorú nedostanú pri poistnom plnení, si nemôžu uplatňovať cez havarijnú poistku, pretože ju nemajú, pomôžme im a podporte tento návrh, ktorý bude riešiť ich problém. Ak tento návrh prejde, zo zákona poisťovne budú musieť zaplatiť škodu plnú, teda tú, ktorú servis fakturuje za opravu.
Mal som v tejto súvislosti stretnutie aj s niektorými zástupcami poisťovní, ak sú tu obavy, že by z tohto dôvodu malo nastať zvýšenie poistného, tak vám ich môžem teraz vyvrátiť. A zároveň tiež chcem poznamenať, že jedna poisťovňa to robí, hoci ostatné to nerobia, a síce argumentovala, že je to marketingový krok. Nuž ale asi ťažko je to marketingový krok, keď vy vlastne ako poškodený nemôžte rozhodovať o tom, kde dotyčný vinník nehody je poistený.
Ďalším argumentom, ktorý som k tomu dostal, je, že existujú judikáty, podľa ktorých pokiaľ by sa poškodený obrátil na súd, tak by plnenie dodatočne z poisťovne dostal. Lenže sme v krajine, kde bežný občan nemá právnické vzdelanie a ťažko je u neho predpokladať, že má takú právnickú gramotnosť, že vie, ako postupovať v prípade, keď nedostane plné plnenie za svoje poškodené motorové vozidlo.
A preto náš návrh je taký, že to, čo by poisťovne poskytovať mali a nerobia to, dávame priamo do zákona, kde to jasne definujeme. Na záver len podotýkam, že inšpiráciou je nám česká legislatíva, kde na základe rozhodnutia, myslím, to bol najvyšší súd, už bola úprava zákona a tam to majú v takom znení, v akom to navrhujeme v Občianskom zákonníku my. Takže hovoríme tu o tom, že chceme pomôcť predovšetkým sociálne slabším obyvateľom a z toho dôvodu vás teda žiadam o podporu tohto zákona a jeho postupu do ďalšieho čítania.
Ďakujem za slovo.