9. schôdza

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Blanár, spomenuli ste aj moje meno vo svojom vystúpení. Možnože sme sa nepochopili, pretože ja som uvádzal tú svoju výzvu nielen ku kolegom učiteľom, ale k všetkým ľuďom, ktorým záleží na školstve, ako dôsledok toho opatrenia, ktoré momentálne je. Čiže je to dôsledok toho, že súčasná právna úprava je taká, aká je, a pravdepodobne možnože aj ostane.
A ono s tou príčinou a následkom niekedy mám aj ja problém. Vždy si pri tom spomeniem na príklad, ktorý uvádzal filozof Schopenhauer, keď sa ho pýtali: "K čomu je vlastne filozofia?" Tak filozofia podľa neho často dokáže nachádzať odpovede na veľmi zložité otázky, ako je, keď si niekto zamieňa príčinu s následkom, a stále uvádzal príklad, keď ide za pohrebným vozom akože dlhoročného pacienta jeho lekár. Čiže najprv ten dôsledok, potom príčina.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

Áno, ďakujem. Ja tiež pochádzam z prostredia samosprávy a takisto môžem povedať teda nejakú svoju konkrétnu skúsenosť. Poviem ju konkrétne z Trenčína.
Máme tam nejakú koncepciu rozvoja stredného školstva, na základe ktorej dochádza napríklad k tomu, že školy, ktoré majú povedzme trojnásobný záujem o štúdium, tak týmto školám boli ubraté niektoré triedy práve preto, aby sa mohol posilniť povedzme nejaký odbor technický, a myslíme si, že týmto činom donútime deti, aby nešli študovať humanitárne smery, ale rovno technické, pretože ich potrebuje, ako to nazval tuto kolega Baška, trh práce.
No, trh práce potrebuje možno nejakých absolventov do jedného podnikateľského sektoru, a to konkrétne do automobilového, ale ja si práve myslím, že aj iné odbory sú potrebné a tie kraj jednoducho zmapované častokrát nemá. A my nevieme dnes povedať, že prečo je teda trojnásobný záujem ľudí o humanitné odbory, či nepotrebujeme náhodou zdravotníkov, či nepotrebujeme účtovníkov, či nepotrebujeme remeselníkov, prečo potrebujeme zrovna technických pracovníkov do automobilového priemyslu. To je jedna vec, kedy si teda myslím, že prvoradá úloha župy je robiť koncepčnú prácu a môže to robiť cez práve, cez povoľovanie učebných odborov a cez počet otváraných tried.
A čo sa, ale predmetom tejto rozpravy je samospráva, školská samospráva a otázka, či má mať zriaďovateľ právo veta. Pán Blanár, ja si myslím, že demokracia a právo veta, to je oxymoron. Jednoducho právo veta nie je demokratické.

Pán poslanec Blanár, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem všetkým, vážené a ctené kolegyne, poslanci a poslankyne, za vaše faktické poznámky. Nedokážem na všetky odpovedať, a preto iba zopár.
Pán poslanec Osuský, chcem aj poďakovať za kompliment a s dovolením, prepočul som tú, potom tú miernu iróniu ďalej, lebo chcem ostať pri tom. Viete, riaditelia škôl sú veľmi dôležití a nemôžeme k tomu pristupovať tak, že budeme tu mať dvojaký meter, o ktorom som vám povedal na úvod. Preto ak sa raz financujú školy, tak sa financujú cez normatív rovnako aj pre súkromné, aj cirkevné, a preto by mali byť podmienky rovnaké. Vy hovoríte o tom, že to sú neni peniaze, ktoré spadli len tak do rozpočtu.
A teraz nadviažem na odpoveď pre pani poslankyňu Remišovú, ktorá tu nie je, že nemôžeme brať súkromné a cirkevné do úvahy, pretože ony tam dávajú vlastné peniaze, čiže ony musia do toho hovoriť. Čiže ergo chcela tým pani poslankyňa povedať, že my ako zriaďovatelia, ktorí spravujeme peniaze daňových poplatníkov, nemáme sa starať o tie peniaze daňových poplatníkov, aby boli dobre investované? Veď to je práve to zlé, čo by sme nemali dosiahnuť.
Pani Kaščáková, vaša teória je založená, že v podstate by sme mali produkovať študentov na úrady práce. S tým absolútne nesúhlasím. A právo veta je aj úplne v poriadku.
Pán poslanec Dostál, veď vy ste predsa komunálny politik, viete, že to je prenesený výkon štátnej správy, ale ja dlhodobo nesúhlasím s vaším liberálnym prístupom, ktorý hovorí o tom, že trh vyrieši všetko, dokonca aj v školstve. Pretože súkromní, tí si môžu otvoriť, koľko chcú, len ostatní verejní musia byť regulovaní. Tento liberálny prístup, je mi ľúto, je mi cudzí a nikdy sa s ním nestotožňujem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je to síce nezvyčajné, ale dovoľte, aby som jedinú pani, ktorá sedí hore na balkóne a má skoro osemdesiat rokov, privítal, náhodou, ak teda môžem tak povedať, síce to náhoda nie je, ale je matkou pána poslanca Kollára a Gogu. Takže buďte vítaná, že ešte aj v tomto roku sledujete rokovanie Národnej rady. (Potlesk.)
V rozprave teraz vystúpi ako posledný pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rád by som v rozprave ako jeden z navrhovateľov skúsil zbilancovať, jednak čo majú oba návrhy novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve spoločné a v čom sa líšia a aké sú dôvody pre to, aby sme tieto návrhy podporili.
Oba návrhy, a bola tu o tom rozsiahla diskusia, obnovujú záväznosť návrhu rád škôl, čiže školské samosprávy pri výbere kandidátov na riaditeľov škôl. Je to najdôležitejšia kompetencia a úloha školskej samosprávy. Samotná školská samospráva je produktom demokratického politického systému, je produktom novembra ´89. Darmo budeme hovoriť, že existuje množstvo iných demokratických krajín, ktoré majú iný spôsob výberu riaditeľov. Veď to nikto nespochybňuje. Ale u nás, v našich konkrétnych historických podmienkach je to spojené aj s novembrom ´89, aj s prechodom od totalitného režimu k demokratickému politickému systému. A všeličo sa v školstve za tie roky, ktoré uplynuli od novembra ´89, zmenilo vrátane zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k základným a stredným školám.
Ale toto ostalo. Školská samospráva pretrvala a jej právo záväzným spôsobom navrhovať riaditeľov škôl s dvoma významnými prerušeniami. Jednak v roku 1995 za tretej Mečiarovej vlády na návrh ministerstva školstva, vedenej ministerkou Evou Slavkovskou z SNS, za blahej pamäti predsedovania Jána Slotu, bola zrušená kompetencia školských samospráv záväzným spôsobom navrhovať a rozhodovať o kandidátoch na riaditeľov škôl a prešlo to na zriaďovateľa, ktorým vtedy ešte neboli samosprávy, ale, ale štátna správa. Vtedy tá motivácia bola, bola v národnostnom rozmere, pretože Slovenskej národnej strane vtedy vadilo, že riaditelia na školách s vyučovacím jazykom menšín nepočúvajú, tak ich chceli ovládnuť.
Dovolím si pripomenúť, že túto kompetenciu školských samospráv sme obnovili v roku 1999. Teraz sa obraciam opäť na predstaviteľov MOST - HÍD, lebo keď hovorím "obnovili", tak sme to obnovili spoločne. Ja som vtedy nesedel v parlamente, ale Peter Osuský, František Šebej tam boli ako členovia Demokratickej strany a viacerí členovia MOST - HÍD tam vtedy boli ako zástupcovia Strany maďarskej koalície.
Druhýkrát došlo k síce nie úplnému zrušeniu kompetencie školských rád vyberať riaditeľov škôl, ale de facto pri zlom úmysle áno. Niečo podobné bolo za druhej vlády Roberta Fica minulý rok. Nebolo to motivované žiadnymi národnostnými aspektmi, bol to výsledok lobingu ZMOS-u, bol to výsledok ignorovania názorov učiteľskej a rodičovskej verejnosti, ktorá sa veľmi silno postavila proti. A samozrejme, že má to inú formu. Tá iná forma spočíva v tom, že nerozhoduje o tom napriamo zriaďovateľ, ale keď zriaďovateľ chce, tak si toho riaditeľa vyberie sám, samozrejme, za predpokladu, že starosta, primátor alebo župan majú za chrbtom dostatočnú podporu v zastupiteľstve.
Či je to nejaká cesta k zlepšeniu, o tom vážne pochybujem. A hlavne to vidím tak, že to nerieši žiadny reálne existujúci problém. Kolegovia z vládnej koalície nám tu v rozprave rozprávali, že, no aké problémy to spôsobilo. Áno, my máme tu jeden prípad z Vrbova, kde zastupiteľstvo potvrdilo rozhodnutie starostu alebo veto, veto starostky nevymenovať kandidáta, s ktorým prišla rada školy, ale tí poslanci o tom nemali reálnu vedomosť.
Ale ja sa pýtam, že aké reálne problémy spôsoboval ten dovtedajší stav, ktorý bol zmenený? Lebo my chceme iba obnoviť ten stav, ktorý tu bol doteraz a ktorý fungoval, ktorý nespôsoboval vážne problémy.
Keď si prečítate dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým minulým rokom bola táto kompetencia školských samospráv de facto upretá a odobratá, nájdete tam niečo o možno nejakých problémoch aplikačnej praxe, ale nič reálne, nič konkrétne.
Teraz pár slov o tom, v čom sa tie návrhy líšia. Návrh Veroniky Remišovej zvyšuje ochranu alebo právnu ochranu pedagogických zamestnancov, ktorí sú členmi rady škôl. Je to vec, s ktorou, myslím si, že ani my ako predkladatelia toho druhého návrhu nemáme žiadny problém. Pokiaľ takúto ochranu dostávajú odborári, tak je namieste, aby ju mali aj členovia rady školy, alebo ju potom odoberme aj odborárom, keď sa nám zdá, že je to niečo navyše.
Náš návrh nad rámec návrhu Veroniky Remišovej hovorí aj o tom, že tú akoby súčasnú nejasnosť v zákone sa má vyriešiť v prospech rady školy. Pretože zákon dnes hovorí jednak to, že kandidáta navrhuje rada školy, a v inom ustanovení hovorí o tom, že súčasťou tej výberovej komisie, ktorú predstavuje rada školy, sú aj zástupcovia školskej inšpekcie, zástupcovia odborného úradu, a teda v prípade stredných škôl ešte jeden navyše, zástupca zriaďovateľa. My sme presvedčení, že tým, kto by mal kandidáta vyberať, by mala byť rada školy, školská samospráva. To sú ľudia, ktorí s tou školou žijú, ktorí majú o nej najviac informácií a ktorí budú aj znášať dôsledky toho rozhodnutia, lebo s ňou budú pravdepodobne žiť ešte nejaký čas aj ďalej.
Navrhujeme teda, aby tí navyše prizývaní členovia, teda zástupcovia školskej inšpekcie a obvodného úradu, nemali už riadne hlasovacie právo, ale aby tam mali iba poradný hlas. Je v poriadku, že tam sú. Je v poriadku, ak dohliadajú na to, aby celý proces výberu prebehol v súlade so zákonom, ale nevidím nejaký vážny dôvod, prečo by mali zasahovať priamo do výberu kandidáta na post riaditeľa. Na to úplne stačí, aby mali hlas poradný, aby dohliadli, aby všetko prebehlo v súlade so zákonom, aj keď je to už také skompromitované slovné spojenie v slovenských pomeroch.
A líšia sa tie návrhy možno aj v tom, že ten návrh Veroniky Remišovej viac argumentuje, že politizácia, hovorí o tom ale aj náš kolega a spolupredkladateľ Braňo Gröhling, že sa má zabrániť touto zmenou politizácii. Peter Osuský hovorí o klientelizácii, ak som dobre zachytil. Ja nepoužívam ani jedno z týchto slovných spojení. Nezdá sa mi to podstatné, či to nazveme tak alebo onak. Pre mňa je podstatné to, že zodpovednosť má mať školská samospráva, tí ľudia, ktorí tú školu najlepšie poznajú.
A teda na záver by som rád zbilancoval dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh, a teraz či už jeden, alebo druhý, alebo oba, tie návrhy sú kompatibilné, by mali poslanci posunúť do druhého čítania.
A skúsim ako konzervatívec a poviem tri dôvody:
Jeden je, že školská samospráva je svojím spôsobom aj symbol, symbol novembra ´89. Možno pre mnohých z vás symboly dôležité nie sú. Ja si myslím, že symboly sú dôležité. A tak ako malo aj silný symbolický význam to, že bola v roku ´95 oklieštená školská samospráva, tak to malo aj o dvadsať rokov neskôr. Tá symbolika je možno trochu iná, ale je a je tam silná.
Druhá vec je moje presvedčenie, konzervatívne, že pokiaľ veci fungujú, nemajú sa meniť. A tie veci fungovali. Tak ako bola nastavená právomoc školskej samosprávy navrhovať kandidátov na riaditeľov škôl, tak to bolo podľa môjho názoru plne dostatočné a v spojení s kompetenciou zriaďovateľov odvolávať v zákonom stanovených prípadoch a v niektorých prípadoch po vyjadrení rady školy riaditeľov škôl, to bolo dostatočné na to, aby školy mali dobrých riaditeľov. Prinajmenšom do minuloročnej zmeny tohto zákona a tejto kompetencie rady škôl žiadne dramatické prípady, ktoré by nás upozorňovali, že ten zákon treba zmeniť, lebo je niečo zlé, lebo sú tam strašné problémy, lebo tí riaditelia sú úplne strašní a tie obce by to určite riešili, riešili lepšie, keby tam starostovia, primátori alebo župani mohli do toho zasahovať, neboli medializované, neboli verejne známe, neboli povedané v rámci verejnej diskusie.
A ten tretí dôvod je, že ktorý spôsob výberu riaditeľa školy je lepší. Ktorý spôsob vytvára lepší balans medzi rôznymi záujmami, úlohami, ktoré vstupujú do činnosti školy.
Ja som presvedčený, že škola nie je bežná firma. Obce, kraje môžu si zriaďovať svoje mestské firmy, rozpočtovky, príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, eseročky, ako sa komu chce, a tam, tam je tá zodpovednosť zriaďovateľa výlučná, zastupiteľstvo, primátor, starosta, župan, a tam to, myslím, nikto nespochybňuje.
Ale my týmto, čo sme spravili, alebo teda vy tým, čo ste spravili minulý rok, hovoríte, že škola je v podstate len iná forma firmy, že aj tam tá korupčná zodpovednosť nemá byť na školskej samospráve, ale má byť na zriaďovateľovi.
Prečo potom rešpektujeme, že má byť nejaká samospráva vo vysokých školách? Prečo potom rešpektujeme, že má byť nejaká samospráva vo vede, kde tiež to všetko platí nakoniec, nakoniec štát alebo prispieva tam štát? Tak potom nech štát rozhoduje, nech ministerstvo rozhoduje, nie, nie akademické senáty a nie nejaká samospráva.
A to, čo ste spravili minulý rok, zdanlivo vyvoláva dojem, že sa tá zodpovednosť rozkladá, že už nie iba školská rada, ale aj zriaďovateľ bude mať, bude mať kompetenciu do toho nejakým spôsobom hovoriť. Ja si myslím, že je to, že je to práve naopak, že sa to vychyľuje spôsobom, že plne rozhodovať môže zriaďovateľ. To, že ten návrh, ktorým odmietne kandidáta navrhnutého radou školy, musí byť zdôvodnený? Ale, prosím vás, tí, čo máte skúsenosti z obecnej, mestskej alebo krajskej samosprávy, neviete o tom, že keď sa predáva mimo súťažných metód nehnuteľný majetok samosprávy, tak to môže byť iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré musia byť zdôvodnené? A tie dôvody, ktoré sa tam často uvádzajú, sú úplne absurdné. No proste povieme si, že toto je dôvod, tak je to dôvod. A tak to môže byť, tak to môže byť aj v tomto prípade.
A teraz nehovorme o tom, že sú slušné samosprávy. Však jasné, je kopu slušných samospráv, starostov, primátorov, poslancov zastupiteľstiev, županov krajských zastupiteľstiev, ale sú, sú aj iné a tým sme vašou zmenou dali do rúk neuveriteľnú moc, lebo oni sami nakoniec, ak má, ak má starosta alebo župan väčšinu v zastupiteľstve, môžu sami rozhodnúť a úplne ignorovať školskú samosprávu. V tej školskej samospráve sú zastúpené rôzne skupiny, sú tam rôzne záujmy, sú tam zástupcovia, zriaďovatelia, pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, rodičia, a teda na stredných školách aj zástupca študentov. Čiže tá možnosť zneužitia toho systému je podľa môjho názoru oveľa menšia.
A úplne posledná vec, ktorá teda priamo nesúvisí s týmto návrhom alebo s týmito návrhmi, ale bola tu diskutovaná v rámci rozpravy a teraz týka sa zákona, ktorý ideme novelizovať, a to je tá právomoc zastupiteľstiev určovať počet tried, prvých tried na stredných školách. Ešte raz pripomínam, túto právomoc má kraj, samosprávny kraj nielen vo vzťahu k triedam na školách vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti, to je k verejným školám, ale aj vo vzťahu k súkromným a cirkevným. Skoro všetci, ktorí ste tu vystúpili, ste hovorili, že chcete rovnaký meter, že keď veto vo vzťahu k návrhu školy majú zriaďovatelia súkromní a cirkevní, tak ho majú mať aj verejní. A tuto vám nevadí, že jeden zriaďovateľ samosprávny kraj môže hovoriť do toho, koľko má byť otvorených prvých tried na súkromných a cirkevných školách, teda na školách, ktoré patria úplne iným zriaďovateľom. Takže to mi nepríde celkom rovnaký meter, keď na jednej strane hovoríte to a na druhej strane vám ten nerovnaký meter, a to nieže nerovnaký meter, to je že jeden zriaďovateľ rozhoduje o iných zriaďovateľoch. To nie je že nerovnaká úprava podmienok pri vymenovaní riaditeľa.
A pán poslanec Blanár ma tu označil za nositeľa liberálneho prístupu, že trh všetko vyrieši, ja si nemyslím, že trh všetko vyrieši, ale to, aké sú potreby trhu práce a aké sú potreby trhu, tak o tom podľa môjho názoru lepšie rozhodne ten trh, čo v tomto prípade znamená záujem rodičov a záujem žiakov o štúdium na tej alebo onej strednej škole, ako nejakí múdri plánovači na krajských úradoch, alebo teda na župných úradoch a zastupiteľstvách, ktoré im to schválil. A to si myslím, že platí nielen o tých súkromných a cirkevných školách, ale platí to aj o tých verejných školách. Aj keď samozrejme, že tam je akceptovateľné, že zásah zo strany zriaďovateľa by bol väčší, ale myslím si, že nie múdri úradníci na krajskom úrade alebo na úrade samosprávneho kraja vedia teraz naplánovať, že aký bude záujem o takú alebo onakú profesiu, lebo tak ako vám je cudzí liberálny prístup, mne je zase cudzí ten socialistický prístup, to presvedčenie, že úradníci, štát alebo iná verejná moc vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré a čo tí ľudia potrebujú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Dostál, dovoľte mi, aby som naozaj zotrval na svojom stanovisku, že ste predstaviteľom liberálneho prúdu, lebo ste to aj dokonca povedali teraz, lebo to, čo ste povedali, je, že v podstate štát by mal dať peniaze, tie, ktoré pochádzajú od daňového poplatníka, na všetkých zriaďovateľov a každý už nech si robí, čo chce, lebo trh to vyrieši. Tak ste to povedali a ste to aj zduplikovali.
A to je rozdiel medzi vami a nami, pretože vždy, keď sa niečo takéto stane a povie sa, však veď rodičia si to vedia vyriešiť, ale keď sa predsa len niečo stane, tak ako to bolo napríklad počas krízy, tak štát musí potom dávať garancie. Keď aj niekto zle zainvestoval, tak musí štát intervenovať do bánk. Keď sa niečo udeje v školstve zlé, tak musí štát intervenovať. Ale to, že sme im dali právomoc, to je úplne v poriadku. Nie, toto nie je dobrý prístup. A podľa mňa práve príkladom je určovanie počtu prvých tried.
Ja vás pozývam, pán poslanec Dostál, príďte ku nám do kraja, ja vám ukážem, lebo vy zrejme neviete, ako to beží. Vy neviete, že o tom musí rozhodnúť aj krajská rada pre odborné vzdelávanie, kde sedí zástupca úradu práce, zástupca všetkých zriaďovateľov, to si nerobí sám zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, sú tam zriaďovatelia všetkých škôl a na základe týchto kompromisných debát, na základe veľkej analytickej časti, ktorá hovorí o tom, aká je uplatniteľnosť v jednotlivých školách a tak ďalej, sa potom komplikovane určujú počty prvých tried. Nie ten liberálny prístup, ako vy hovoríte, však nech si zoberú, koľko chcú, prvých tried, nás nezaujíma, že koľko bude ľudí na úrade práce, však to zaplatí aj tak štát. Ale toto nie je dobrý prístup.
Čiže ja si myslím, že táto rovnováha, ktorá bola pred rokom nastavená, je presne to, čo má byť. Ingerencia štátu nad tým, za čo má aj zodpovednosť. Lebo ak hovoríte, že nemáme mať zodpovednosť, tak nech je zodpovedný riaditeľ školy a rada školy.