12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 244 zo 16. septembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 100 zo 17. septembra 2020 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 64 zo 17. septembra.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 189), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 65 zo 17. septembra 2020.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, Dozorná rada Sociálnej poisťovne má tripartitnú štruktúru. To znamená, sú tam zástupcovia štátu, zástupcovia odborov, zástupcovia zamestnávateľov a takisto aj zástupca dôchodcov. Členovia Dozornej rady Sociálnej poisťovne majú päťročné funkčné obdobie, ale toto funkčné obdobie končí rôzne rôznym členom Dozornej rady.
Deviateho septembra 2020 uplynutím päťročného funkčného obdobia zaniklo členstvo člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Ing. Jána Mikulíka, ktorý bol zástupcom ministerstva financií.
Na základe návrhu ministerstva financií vám navrhujem, aby Národná rada zvolila do funkcie člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne za ministerstvo financií Ing. Marcela Klimeka, ktorý v súčasnosti pôsobí ako štátny tajomník ministerstva financií.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 203).
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 194 z 31. augusta 2020 pridelil návrh na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 203) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval dňa 11. septembra 2020 predložený návrh a uznesením č. 43 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:
1. zobrať na vedomie zánik členstva člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Jána Mikulíka uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 9. septembra 2020;
2. zvoliť podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších podpisov za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky Marcela Klimeka, ktorého funkčné obdobie začína plynúť dňom zvolenia;
3. vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.
Zvolený je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Opakovaná voľba sa nekoná, ak bol na funkciu navrhnutý len jeden kandidát, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený. V takom prípade sa vykoná nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície novely smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania Výboru Moneyval Rady Európy a revidované odporúčania Finančného akčného výboru skupiny G7.
Návrh zákona s ohľadom na vyššie uvedené prináša viacero zmien zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a súvisiacich zákonov, ktoré boli predstavené počas prvého čítania a počas rokovaní v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ich cieľom je zapracovať príslušné časti smernice do nášho právneho poriadku tak, aby sa posilnil priestor na odhaľovanie postupov, pri ktorých hrozí riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, a zefektívnila sa medzinárodná spolupráca v tejto oblasti.
Zároveň sa prihliadalo na to, aby sa navrhovanými zmenami nad nevyhnutný rámec, ktorý je potrebný na dosiahnutie týchto cieľov, nezaťažovali najmä podnikateľské subjekty, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje.
Z rokovaní výborov vzišlo k predloženému návrhu 12 pozmeňujúcich návrhov, ktoré – tak ako to navrhuje gestorský výbor – odporúčam schváliť.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 192 z 9. júla 2020 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 84 z 8. septembra 2020 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 55 z 10. septembra 2020 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 22 z 9. decembra, 9. septembra 2020 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 17 zo 7. septembra 2020 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 12 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 21 na svojej 12. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád ocenil pána ministra a jeho tím a vyjadril potešenie, že spolu s touto novelou sa pozmeňovacím návrhom, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a ktorý, dúfam, dnes schválime, odstraňujú dve komplikácie. Dá sa povedať byrokratické záťaže, ktoré dodnes mali vďaka tomuto AML zákonu naši podnikatelia.
Ide o dve nenápadné zmeny. A to konkrétne o precizovanie, že nie každý organizačný a ekonomický poradca je automaticky povinnou osobou podľa AML zákona, ale všetky povinnosti vrátane všetkých smerníc a plánov sa na neho vzťahujú, až keď vykonáva konkrétne činnosti, ktoré sa považujú za rizikové.
Tou druhou zmenou je, že rozsiahlejšiu identifikáciu konečného užívateľa výhod bude musieť povinný subjekt vykonať iba vtedy, ak na základe hodnotenia rizík existuje riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Nie ako doteraz, kedy zákon hovoril, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná osoba nikdy nemôže spoľahnúť iba na verejné registre.
Rád by som menovite poďakoval pánovi Kriškovi z odboru legislatívy ministerstva vnútra, ktorý to celé zastrešil, pánovi Rovnému z kancelárie ministra a, samozrejme, pánovi ministrovi, že to umožnil. Takto si predstavujem ukážkovú koaličnú spoluprácu a pevne dúfam, že takýchto pozitívnych zmien sa nám podarí urobiť aj podstatne viacej. A takisto Mariánovi Viskupičovi, ktorý to predložil ako pozmeňovací návrh.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh vládneho návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Uvediem tento návrh aj zdôraznením faktu, že základný cieľ našej krajiny v oblasti pôdohospodárstva – zabezpečiť dostatok vlastných potravín – má, samozrejme, aj istú pododrážku. Jedna vec je dostatok a druhá vec je dostatok kvalitných. Keďže otázka kvality potravín nie je v žiadnom prípade nová, musím zdôrazniť, že ani samotná ekologická poľnohospodárska výroba nie je žiadnou novinkou. Už zákon 189/2009 hovorí o takejto činnosti a celá teraz aktivita v podobe tohto nového vládneho návrhu je daná práve povinnosťou zosúladiť tento náš cieľ vyrábať zdravo – nielen dostatočne, ale aj zdravo – zákonom, ktorý teda preberáme na základe smernice Európskej únie. Niekedy toto preberanie pôsobí tak trocha ako, hej, veľmi poslušne, že teda preberáme, lebo to niekto v Bruseli rozhodol. Chcem zdôrazniť, že tento zákon je veľmi dôležitý a jeho prebratie rozhodne nemožno chápať, ako snahu mať dobrý bod v Bruseli, ale ako snahu mať dobré, zdravé potraviny na Slovensku.
Poviem niekoľko základných téz, ktoré tento zákon upravuje, a potom môžme v diskusii prípadne ísť aj na podrobnejšie vysvetlenia. Dôležité je, že v tomto zákone máme pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby. Máme tu zavedenú aj pôsobnosť orgánov, ktoré tieto pravidlá majú a budú mať za úlohu, pokiaľ bude zákon v takomto znení schválený, dodržiavať a kontrolovať. Tými dvomi základnými orgánmi je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republika, ako aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav pôdohospodársky, ktorý je jednou z organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti spomenutého ministerstva.
V tomto zákone nachádzame práva a povinnosti tých, ktorí sa zúčastňujú celého systému ekologickej poľnohospodárskej výroby. Je tu veľmi zaujímavý moment, ktorý je istým obohatením pôvodného alebo bruselského návrhu, a to je tzv. vstupné preverenie, pretože ja som možno mohol zdôrazniť, že v súčasnosti máme v ekologickom systéme pôdohospodárskej výroby okolo 9 % územia produktívnej poľnohospodárskej plochy. Viete dobre, že aktivity, ktoré sú či už v rámci fondu, ktorý je nazvaný Z farmy na vidličku, alebo ďalších zelených ekologických aktivít spojených s pôdohospodárstvom, prichádzajú k nám úlohy, ktoré budú mať parametre možno 25 – ak to tak bude schválené – percent pôdohospodárskej pôdy, aby bolo vyťažených a užívaných v súlade s ekologickými princípmi pôdohospodárskej výroby.
Nuž ak teda takáto úloha tu je, je určite potrebné, aby sme vedeli inšpirovať mnohých pôdohospodárov, aby sa rozhodli pre takýto krok. Nie je to možné donútiť, musíme ich nejakým spôsobom vedieť presvedčiť o tom, že to má význam. A teraz ten význam, keď sa aj podarí im predložiť ako zmysluplný, tak môžu sa oni dopustiť rôznych chýb, že, áno, chcem teda tak hospodáriť, ale otázka je, či má na to nejakú ozaj spôsobilosť. Nie je to jednoduché, a práve preto tu zavádzame inštitút predbežného dokazovania, alebo teda vstupného preverenia, kde umožníme, skôr ako sa dostane do tohto systému a ako by bol vystavený jeho požiadavkám a prípadne aj dôsledkom v podobe nevykonávania potom ekologických krokov aj nejakých postihov, že sa urobí ako keby próba, skúška, či spĺňa parametre, a tým pádom sa urobí taká pomocná poradenská činnosť, aby poľnohospodár vedel dopredu, či môže vstúpiť, hoci on chce, ale či má na to dostatočné parametre pôdne a všetky ďalšie náležitosti na to, aby mohol byť aktívnym činiteľom a aby mohol prispieť možno k tomu cieľu, aby 25 % pôdy Slovenska bolo využívaných ekologickým spôsobom. Je to cieľ hodný určite realizácie. Myslím, že som to dostatočne uviedol a určite netreba to rozvádzať, pretože všetci, keď si predstavíme naše stoly, tak potrebujeme mať pocit, že to, čo je na nich, je naozaj zdravé.
V tomto návrhu zákona máme register prevádzkovateľov ekologickej výroby, máme tam register inšpektorátov. Je to teda inštitút, ktorý hovorí o tom, že je tu skupina organizácií, ktorá bude poverená vykonávaním kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby, a je tu aj register konkrétnych užívateľov, ako som spomenul. Je tam takisto v zákone vložená otázka oprávnenia a povinností týchto inšpekčných organizácií, je tu otázka pokút, ktoré sú určené za nedodržiavanie pravidiel opatrení, ktoré je potrebné vykonať na to, aby sa zistené nedostatky odstránili. Je tam aj zaujímavá vec, logá Európskej únie, ktoré sa používa na výrobky, ktoré budú pochádzať z produkcie ekologickej výroby.
Takže to je v kocke úvodné slovo k tomuto zákonu, o ktorého podporu vás prosím práve kvôli tomu, že naozaj neexistuje ani jeden z nás v tejto sále, ale ani v našej krajine, ktorej slúžime, ktorý by mohol povedať, že práve tento zákon ho z nejakého dôvodu nezaujíma, lebo všetci chceme mať na stole aspoň trikrát denne zdravé potraviny. Takže je to naozaj zákon, ktorý považujeme na ministerstve pôdohospodárstva za veľmi dôležitý a o ktorého teda podporu vás týmto úctivo žiadam.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, národná strana, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 189 z 9. júla 2020 pridelila vládny návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe (tlač 138) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 82 z 8. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 10. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 33 z 10. septembra 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 36 zo 16. septembra 2020.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ekologické poľnohospodárstvo predstavuje metódu poľnohospodárstva, ktorá si kladie za cieľ vyrábať potraviny s použitím prírodných látok a prírodných postupov, preto nemá negatívny vplyv na životné prostredie, keďže podporuje najmä zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, zachovanie ekologickej rovnováhy v regiónoch, zúrodňovanie pôdy a zachovanie kvality vody.
Právne predpisy týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva tiež zvyšujú štandard životných podmienok zvierat a od poľnohospodárov vyžadujú dodržiavanie špecifických potrieb zvierat. Práve preto si táto forma poľnohospodárstva zaslúži náležitú pozornosť, aj keď nenahradí v plnom rozsahu konvenčné poľnohospodárstvo.
Nariadenia Európskej únie o ekologickom poľnohospodárstve vytvárajú prehľadný systém výroby naprieč všetkými štátmi Európskej únie a spotrebiteľom sú tak ponúkané dôveryhodné produkty a zároveň sa výrobcom, distribútorom a obchodníkom ponúka jednotný spoločný trh a jednotné podmienky.
Spotrebitelia musia mať dôveru v dodržiavanie právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, a práve preto Európska únia zaviedla prísny systém kontrol a presadzovania, uplatňovania a dodržiavania jednotných pravidiel, ktorý zaručuje riadne dodržiavanie pravidiel a predpisov týkajúcich sa ekologickej výroby. Týkajú sa aj výroby potravín, distribúcie a maloobchodu, keďže sú súčasťou ekologického poľnohospodárstva a v záujme toho každý členský štát Európskej únie menuje inšpekčnú organizáciu, ktorá kontroluje prevádzkovateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a pred tým, ako môžu títo výrobcovia uviesť na trh potraviny s označením ekologický poľnohospodársky produkt, musia sa na inšpekčnej organizácii zaregistrovať. Po absolvovaní kontroly je im udelený certifikát, ktorý potvrdzuje, že ich produkty spĺňajú požiadavky a štandardy ekologickej výroby. Všetci prevádzkovatelia sú podrobovaní kontrole minimálne jedenkrát do roka a na dovezené potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby sa takisto vzťahujú kontrolné postupy.
Ekologické logo Európskej únie je súčasťou politiky kvality a jednotným spôsobom vizuálne našim občanom vlastne zabezpečuje identifikáciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Je to zelený podklad a tvar lístka s hviezdičkami, ale, samozrejme, aj Slovenská republika má svoje vlastné ekologické logo, ktoré je súčasťou tohto zákona.
Práve v dôsledku zvýšeného záujmu u spotrebiteľov o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, dôsledkom toho je, že Európska únia prijala prísnejšie pravidlá, ktoré vlastne majú platiť od 1. januára 2022. Medzi tieto zmeny patria napríklad posilnenie systému kontrol, nové pravidlá pre výrobcov, ktoré zjednodušia práve malým poľnohospodárom prechod na ekologickú výrobu, nové pravidlá dovozu ekologických produktov a väčšiu rozmanitosť produktov, ktoré možno uviesť na trh s označením ekologický produkt. Práve toto nové nariadenie a povinnosť Slovenska ako členského štátu Európskej únie zosúladiť národnú legislatívu s novým nariadením a termín jeho povinného, povinnej transpozície je dôvod, prečo ministerstvo pôdohospodárstva predkladá tento nový zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Pre vašu informáciu by som vás chcela len informovať, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav k 31. 12. registroval celkom 859 prevádzkovateľov ekologickej výroby, čo je v porovnaní z roku 2018 nárast až o 7,11 %.
Ja by som si dovolila vás informovať, že k pozmeň... k návrhu zákona predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je stransparentnenie procesov, čo máme aj v programovom vyhlásení vlády, a preto navrhujem, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií sa zverejňujú na webovom sídle Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva, poľnohospodárskeho, čo sa síce aj teraz robí, ale len na dobrovoľnej báze. Preto dávame to v zákone ako povinnosť.
Rovnako tam navrhujem zosúladenie textu s legislatívou Európskej únie, to znamená, že sa vyslovene uvádzajú tam aj výrobky z konverzie. Navrhujem zaviesť novú skutkovú podstatu pre fyzické osoby priestupku osobitne s cieľom postihovať porušenie povinnosti označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom Európskej únie, ako aj porušenie ustanovenia, ktoré ustanovuje pravidlá označovania dobrovoľným slovenským logom. Táto skutková podstata je v predloženom vládnom návrhu zákona obsiahnutá iba vo všeobecnej skutkovej podstate, čo však nie je dostatočné vzhľadom na závažnosť takéhoto konania, pretože ide o informovanie spotrebiteľa o príslušnosti potraviny alebo produktu k ekopoľnohovýrobe, čiže išlo by o zavádzanie spotrebiteľov.
Pokuty za priestupky pre fyzické osoby uvedené vo vládnom návrhu považujem za príliš nízke a dolná hranica je 30 eur. A preto navrhujeme zvýšiť tieto pokuty na hranicu 100 eur tak, aby pôsobili výraznejšie odradzujúco voči konaniu, ktorým by dochádzalo k porušovaniu zákona.
Rovnako je, z rovnakého dôvodu zavádzame novú skutkovú podstatu správneho deliktu osobitne zameranú na postihovanie porušenia povinnosti označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom Európskej únie, ako aj porušenie ustanovenia a pravidiel označovania dobrovoľne slovenským logom pre fyzické osoby – podnikateľov a pre právnické osoby.
Dovoľte mi, aby som vám ešte prečítala konkrétne znenie pozmeňujúceho návrhu.
V bode 1 v § 5 ods. 3 sa na konci vety, na konci pripája veta: „Kontrolný ústav zverejňuje register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií na svojom webovom sídle.“
Bod 2. V § 10 ods. 1 písm. d) sa za slovo „výroby“ vkladajú slová „alebo produktov z konverzie“.
Bod 3. V § 17 ods. 1 písm. b) v šiestom bode sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.
Bod 4. V § 17 ods. 1 písm. b) siedmy bod sa na konci bodka nahrádza slovom „alebo“.
A v § 17 ods. 1 sa písm. b) dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie: „Neoznačuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov alebo ich označuje v rozpore s § 14 ods. 1.“
Bod 6. V § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „od 30 do 500 eur“ nahrádzajú slovami „od 100 do 1 000 eur“.
V § 17 ods. 2 písm. b) sa slová „tretieho bodu alebo siedmeho bodu“ nahrádzajú slovami „tretieho bodu, siedmeho bodu alebo ôsmeho bodu“ a slová „od 100 eur do 500 eur “ sa nahrádzajú slovami „od 200 eur do 2 000 eur“.
A posledný, nie, v § 18 ods. 1 písm. f) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.
V § 18 ods. 1 písm. g) sa na konci bodka nahrádza slovom „alebo“.
A v § 18 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) neoznačuje produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby v Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov alebo ich označuje v rozpore s § 14 ods. 1.“
Ďakujem za pozornosť.

Ja budem stručný, a teda len sa chcem uistiť, teda tie pokuty sú navrhované nie z dôvodu súladu alebo nesúladu s právom Európskej únie, tam priamo z toho nevyplývajú, ale teda z dôvodu, že sa pani poslankyňa domnieva, že sú, že sú teda príliš nízke, tak ako sú navrhnuté v tom vládnom návrhu, a teda predpokladám, že je to odkonzultované aj s predkladateľom v tomto prípade.