12. schôdza

Ďakujem pekne. Ja chcem pozvať len kolegov zdravot..., zo zdravotníckeho výboru na rokovanie výboru k tomuto návrhu zákona, čo práve prešiel, dnes o 13.00 hod. Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás pozvať na akciu s názvom Deň vidieka v Národnej rade, ktorá sa koná dnes 22. o 12.00 hod. v..., na Západnej terase pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru teraz na 12.05 hod. v rokovacej miestnosti tohto výboru.

Kolegynka, kolegovia a členovia výboru pre financie a rozpočet, prosím, plynule sa presuňme. Rokovanie začína teraz 12.00 hod. Ďakujem pekne.

Chcela by som nahlásiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
Do mikrofónu, pani, pani poslankyňa.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
Chcela by som nahlásiť, že pri tlači 158 som evidovaná, akože som nehlasovala, ale hlasovala som za.

Šeliga Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, ďakujeme. Páni technici to uvedú do zápisu.

Remiášová, Anna, poslankyňa NR SR
6.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem, ďakujem vám za slovo. Prajem vám všetkým príjemný, dobrý deň.
Hodnotiace správy o kondícii slovenského finančného sektora bývajú tradične monotematické, miestami možno až nudné, ale v tom dobrom slova zmysle. Myslím si, že by to mohlo byť aj v prípade tejto správy, ktorá, ktorá vo svojej podstate by mala a podľa zvyklosti hovoriť hlavne o tom, čo sa dialo v roku 2019. Takže aj pohľad na minulý rok sa nesie definitívne v duchu takého proste pokojného vývoja, ale ak dovolíte, ja by som sa chcel a budem sa venovať viac tomu, ako vnímame aktuálnu situáciu a čo považujeme za dôležité a nevyhnutné, aby sa udialo od nasledujúcich mesiacoch u nás doma aj, aj v eurozóne vo vzťahu k zdraviu a k pozitívnemu vývoju na finančnom trhu tu u nás na Slovensku.
Žijeme v časoch, kedy samozrejmé veci prestali byť samozrejmé, a o dôvodoch nie je potrebné detailne hovoriť, poznáme ich všetci. Pandémia šokovou terapiou zasiahla do fungovania globálnej ekonomiky a tento šok stlačí našu ekonomiku do rekordného poklesu, no tento pokles, dúfame, bude miernejší, ako sme to očakávali v júni. Čísla potvrdzujú, že sme z najhoršieho von, ako Slovensko, tak aj eurozóna, no ale zďaleka, zďaleka nemáme vyhraté. Hmla na horizonte zároveň znamená, že je potrebné držať podporné opatrenia vlád, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie, všetky tieto opatrenia treba proste držať pri živote a byť pripravení ich posilniť, resp. upraviť tak, aby sa veci pohýnali správnym smerom. Národná banka Slovenska a Európska centrálna banka sú pripravené opäť zasiahnuť, ak si to situácia bude vyžadovať.
Táto kríza je novotvarom, zneistila finančný sektor, podnikateľov, každého jedného z nás. To, aký presne bude ďalší vývoj, dnes nevie nik s určitosťou povedať. Za uplynulých dvadsať rokov sme si na Slovensku a v Európe prešli rôznymi krízami a komplikáciami, no žiadna z nich nebola taká rôznorodá a taká asymetrická ako práve táto. Mnohé slovenské podniky, zamestnanci a živnostníci stratili podstatnú časť príjmov, čo, prirodzene, vytvára tlak na ich finančnú situáciu, ovplyvňuje to čerpanie úspor a oslabuje schopnosť splácať svoje dlhy a svoje záväzky. Možno je občas lepšie prepáliť úvod, aby sme potom nemuseli dobiehať zameškané.
Európska centrálna banka v úvode krízy promptne prijala a v lete rozšírila sériu stabilizačných opatrení, ktoré pomohli zastabilizovať situáciu, znížili stres a volatilitu na finančných trhoch a tlmia fragmentáciu jednotného trhu. Rozsah a intenzita našich opatrení nemá v minulosti žiadnu obdobu. Ani, ani nejaké primeranie. Bez rýchlej a bezodkladnej reakcie eurosystému by sa dnes Európa zmietala v kríze nebývalých rozmerov a rekonvalescencia trvala by, by trvala oveľa dlhšie a bola by oveľa bolestivejšia. Uvidíme, čo prinesie nasledujúcich šesť mesiacov, no ako som bol povedal, ak to bude potrebné, sme pripravení podniknúť ďalšie kroky, ak si to situácia bude vyžadovať.
Pozrime sa ale spoločne, aký dopad to aktuálne má a bude mať na finančný sektor u nás doma, a ako sa to dotkne Slovákov a podnikov u nás. Nepotrebujete byť jadrovým fyzikom, aby ste chápali, že kríza zásadným spôsobom zmenila východiskovú situáciu nielen pre tento rok, ale aj pre tie roky nasledujúce. To, čo je ale zásadné a najdôležitejšie, je, že aj napriek výrazným sprevádzajúcim rizikám ostáva odolnosť nášho bankového a poistného sektora ako celku na veľmi via..., vysokej úrovni.
Banky majú v súčasnosti dosť kapitálu aj likvidity, aby mohli pokračovať v úverovaní podnikov a domácností. Kapitálová primeranosť bánk k júnu tohto roka dosiahla 19,5 %, čo je takmer dvojnásobná hodnota ako s porovnaním s obdobným obdobím globálnej finančnej krízy pred, spred viac ako desiatich rokov. Na ilustráciu, ak by sa tempo úverovania z minulého roka opakovalo v tomto a nasledujúcich rokoch, máme v systéme dostatok kapitálu na úverovanie našej ekonomiky na niekoľko rokov dopredu.
Čo vnímam ako pozitívne, je, že kríza sa zatiaľ neprejavila na náraste zlyhaných úverov, nestalo sa tak, ale najmä vďaka rýchlemu a pružnému odkladu splátok, ktorý ste navrhli a prijali tu v Národnej rade. Ku koncu júla bol odklad splátok schválený pri 12 % úverov podnikom a 10 % celkových úverov domácnostiam. Táto minca má však aj druhú stranu, a tou je aj výrazná neistota, čo sa udeje na budúcu jar, keď vyprší toto splátkové moratórium. Prvé koláže letného monitoringu nám poskytlo prvotný obraz o tom, ako Slováci, ktorí majú úver, vidia svoju blízku budúcnosť, a tí, ktorí si požiadali o odklad splátok, ale aj tí, ktorí túto možnosť nevyužili. Celkový obraz nakoniec zatiaľ nie je dramatický, no napriek tomu existuje nemalá skupina Slovákov, ktorí očakávajú, že nebudú schopní vrátiť sa k splácaniu svojich úverov, 9 % Slovákov, ktorí si odložili splátky v bankách, očakáva, že po skončení splátkových prázdnin nebude schopná pokračovať v splácaní úverov. To predstavuje celkovú sumu asi 120 mil. eur, ktoré banky uvidia na základe tohto prieskumu len veľmi ťažko alebo možno vôbec. Celkovo ide o domácností, ktoré majú nejaký úver, 5,4 % zadlžených domácností si odložila splátky v bankách. Objemovo išlo o 10 % úveru na bývanie a 14 % spotrebiteľských úverov. Ku koncu júla bolo schválených 110-tisíc žiadostí o odklad pri fyzických osobách a necelých 5-tisíc pri malých a stredných podnikoch.
Z nášho prieskumu vyplýva, že ďalších 15 % domácností, z tých, ktoré si požiadali o odklad splátok, očakáva, že bude po skončení splátkových prázdnin ich finančná situácia oveľa horšia ako pred koronakrízou, ale úvery budú schopné splácať na úkor zmeny spôsobu svojej spotreby, znížením spotreby, využitím úspor, s pomocou rodiny a podobne, ale budú jasne vo finančných ťažkostiach.
Domácnosti, ktoré o úver nepožiadali, sú na tom lepšie, 6 % z nich očakáva zhoršenú finančnú situáciu, no drvivá väčšina z nich očakáva, že úvery budú schopní splácať aj naďalej. Medzi domácnosťami s odkladom splátok je výrazne vyšší podiel živnostníkov ako zamestnancov. Významnejšie riziko majú domácnosti, v ktorých niektorý člen stratil prácu alebo ukončil podnikanie, živnostníci, domácnosti, v ktorých niektorý člen pracoval v najviac zasiahnutých odvetviach, a medzi tieto najviac zasiahnuté odvetvia, samozrejme, patrí, patrí sektor ubytovania, stravovania, umenia, zábavy a rekreácie.
Považujeme za dôležité, aby si domácnosti, ktoré požiadali o odklad splátok, v rámci svojich možností vytvárali aj rezervy na svoj návrat k splácaniu úverov. Aktuálne dostupné informácie nasvedčujú tomu, že podniky aj domácnosti sú dnes v lepšej finančnej situácii, než sa očakávalo na začiatku pandémie, a do veľkej miery k tomu prispela kombinácia množstva opatrení najmä na podporu zamestnanosti či náhrady príjmov, spomínané odklady splátok alebo aj platby daní a odvodov.
Za dôležité považujeme vyriešenie existujúcich problémov pri schéme garantovaných úverov, tak ako aj tento nástroj, tak aby aj tento nástroj bol skutočným pilierom užívania podnikového sektora, lebo dnes, dnes ním ešte nie je. Neistota a riziko budú definovať budúci vývoj a dominovať celkovému obrazu. Z dôvodu tejto neistoty ohľadom budúceho ekonomického vývoja sa finančná situácia klientov našich bánk výrazne opatrnejšia, správanie bánk bude výrazne opatrnejšie pri poskytovaní úverov, čo môže byť problematické najmä pre podniky.
No nielen to, je to, nie je to len o podnikoch, lebo ani naše domácnosti nie sú bez rizika. Časť domácností vstupovalo do krízy s nízkou mierou úspor a s vysokým podielom splátok príjmu. Pri absencii opatrení zo strany štátu, najmä možnosti odkladu splátok by bol tento podiel výrazne vyšší. A ak by sa ich finančná situácia do obnovenia povinností pokračovať v splácaní opätovne nezlepšila, môže to mať veľmi negatívne dopady aj pre banky. Schopnosť bánk tvorí zisk, existencia už spomínaných garančných schém a podporné opatrenia zo strany vlády a centrálnych bánk sú kľúčové pre veľkosť a rýchlosť úverovania ekonomiky.
Bez bánk to jednoducho nejde. Sú kľúčovými hráčmi, ktoré okysličujú našu ekonomiku. To, čo bude v tomto období neistoty zohrávať dôležitú úlohu, bude schopnosť a ochota úverovať ako podniky, tak aj domácnosti. Rast úverov domácnostiam napriek miernemu spomaleniu naďalej zostáva štvrtý najrýchlejší v Európskej únii. Tempo rastu spomalilo v júli na necelých 7 % voči necelých 8 %, necelým 8 % v decembri minulého roku. Úvery na bývanie v júli medziročne rástli dokonca o 9,4 %, spotrebiteľské úvery klesli o necelých 5 %, ale čo je najdôležitejšie, podnikové úvery rástli o 4,5 %. Dynamika úverovania podnikového sektora ako celku sa napriek kríze udržala, no v prípade odvetví, ktoré sú vnímané ako rizikové, došlo k obmedzeniu dostupnosti financovania, ide primárne o malé a stredné podniky, kde zhoršený prístup k úverom mohli mať aj podniky, ktoré im, ktoré predtým žiaden úver nemali. Je to práve neistota a už spomínaná hmla, ktorá, ktoré limitujú dostupnosť úverov.
Dnes je pre všetkých z nás veľmi komplikované dovidieť na stredno- a dlhodobý horizont. Je pozoruhodné, že dostupnosť financovania pre podniky nebola výrazne zhoršená ani napriek tomu, že spustenie štátnej garančnej schémy výrazne zaostávalo za všetkými krajinami eurozóny a dodnes sme na chvoste. Nízka miera využívania garančnej schémy je okrem toho, že je, je pomalá, je, je spojená aj s administratívnou náročnosťou a nejasnými podmienkami, za akých môže štát vylúčiť úver z portfólia garantovaných úverov, čo ide, čo je priama, samotná podstata garancie ako takej. Ako som už dnes povedal, nemáme vyhraté a je nevyhnutné skvalitniť, zjednodušiť tento nástroj.
Dôležitý bude monitoring situácie ohľadne odkladu splátok, čím viac čerstvých a kvalitných informácií, tým lepšia bude naša schopnosť reagovať, ak to bude nutné. Preto sme začali s monitoringom, o ktorom som už hovoril pred pár minútami a ktorý bude pokračovať ďalšími sériami, postupne by sme sa mali dostať k šiestim takýmto prieskumom. Obozretnosť a neistota a budúc..., a budúce riziká sa však netýkajú exkluzívne len bankového sektora.
Táto kríza je aj o poisťovniach, tu sú riziká spojené s pandémiou, tu sú, tu sú riziká spojené s pandémiou a sú spojené s nárastom nákladov na poistné plnenia. Kľúčové však je, že náš poistný sektor vstúpil do krízy s vysokou odolnosťou. To preukázalo aj stresové testovanie. Poisťovne boli v uplynulých rokoch schopné generovať pomerne solídnu mieru ziskovosti, a preto je možné očakávať, že napriek negatívnym vplyvom by mali byť schopné dosiahnuť istý zisk aj naďalej a mali by byť schopné upevniť si tak dostatočnú mieru solventnosti. V sektore poisťovníctva sa koronakríza prejavila najmä poklesom predpísaného poistného v životnom poistení, poklesom finančného výsledku a znížením nákladov na poistné plnenia v poistení áut. Celkovo vzrástol v prvom polroku zisk poisťovní medziročne o 37 %, avšak vzhľadom na unikátnosť situácie a na faktory vplývajúce na túto ziskovosť je možné považovať tento nárast zisku za jednorazovú záležitosť.
Aktuálnou témou je aj výkonnosť a výsledky II. a III. dôchodkového piliera u nás. Diskusia o reforme dôchodkového systému pokračuje a bude pokračovať. A dúfame, že v tejto správe sme vám takisto dali podnety na to, aby táto diskusia bola korektná, legitímna a hlavne z..., s patričným výsledkom. Vidíme nevyužitý potenciál pre ľudí vo vnútri a považujeme za dôležité, aby verejná diskusia pomohla skvalitniť nastavenie systému, vylepšiť jeho nastavenie a fungovanie tak, aby sa zvýšili výnosy a benefity pre sporiteľov.
Na záver by som sa rád vrátil na začiatok, naďalej ostávame v mútnych vodách a budúci vývoj ekonomiky je, je o mnohých neznámych. To, čo považujeme za najdôležitejšie, je, je neprestať veslovať. Urobiť radšej viac teraz, ľudsky povedané, to možno, možno prepáliť ako neskôr banovať, že sme mohli konať rýchlejšie a razantnejšie. V tomto celom bude životne dôležitý monitoring situácie, popritom aj, aj naša schopnosť konať a reagovať tam, kde bude treba, a tak rýchlo, ako si to bude situácia vyžadovať. Národná banka Slovenska je pripravená a urobíme maximum pre to, aby sme, a pre čo najrýchlejšie a najmenej bolestivé zotavovanie našej ekonomiky.
Ďakujem, toľko na úvod.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán Kažimír, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2019 (tlač 150).
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2019 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 154 zo dňa 1. júla 2020 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 7. júla 2020, ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 46 zo dňa 7. júla 2020. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 48 zo dňa 7. júla 2020. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť túto správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní, zároveň odporučil Národnej rade vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej ban..., Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tak ako som vysvetlil v prvom čítaní, nachádzame sa v druhom, keďže je to len o dve hodiny neskôr, tak veľa sa toho nezmenilo (povedané so smiechom), resp. veľa ste toho nezabudli, takže nebudem sa tu zbytočne roz..., rozrozprávavať, tá podstata je stále tá istá, že potrebujeme vlastne získať dáta aj z tých daňových priznaní, preto vlastne tú mimoriadnu situáciu pre účely daňových priznaní a daňových konaní nastavujeme koniec na 30. 9., od ktorého začnú bežať jednotlivé lehoty, tá prvá, najdôležitejšia je podanie daňových priznaní, ktoré budú tým pádom k dátumu 31. 10., rádovo ešte asi 16 % subjektov nepodalo daňové priznania a celkovo máme vyše 1 mil. subjektov a 16 %, čiže rádovo okolo 140-tisíc, myslím, je to, nepodalo tieto daňové priznania, ktoré podá, očakávame a tým pádom je tam aj nastavená splatnosť tejto dane, 31.10. vychádza, predpokladám, myslím, že na sobotu, takže podľa normálne daňových zákonov tá splatnosť je na najbližší pracovný deň, čiže v pondelok potom, takže 2. 11., s tým sú spojené aj 2 %. Pre tých z vás, ktorí sa o to zaujímate, ako viete, 2 % sa vždycky posielajú z uhradenej dane, takže preto je to vlastne takto aj pripravené, že bude aj splatné. Nielen kvôli tomu, ale aj kvôli tomu, aby mohli vlastne tie subjekty potom dostať zároveň 2 %, celé to vlastne na seba nadväzuje. Sú tam aj ďalšie konania, tie ďalšie lehoty vlastne budú bežať až do konca roka podľa toho, o jakú povinnosť sa jedná. Čiže to je len také ešte krátke zhrnutie.
Ešte raz ďakujem za podporu a prosím aj v druhom čítaní o podporu, aj v treťom teda. Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho zá..., vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 287 zo dňa 22. septembra 2020 pridelila vrá..., vládny návrh zákona prostredníctvom, pardon, ktorým sa dopĺňa zákon..., prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ustavnoprávny výbor uznesením číslo 102.
2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 71 zo dňa 22. septembra 2020 a
3. výbor pre zdravotníctvo nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: v bodoch spoločnej správy č.1 a 2, v bodoch spoločnej správy č.1 a 2, o bodoch spoločnej správy č.1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh, vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 72 zo dňa 22. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som, otvorte, pán predsedajúci, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR15.
Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce hlási niekto ústne.
Poslankyňa Hatráková, ako jediná, uzatváram možnosť sa prihlásiť, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, prosím, predniesť tento pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 249). Pôjde o legislatívnotechnické úpravy a úpravu..., a o úpravu v záujme dosiahnutia súladu s ostatnými, s ostatnými posunutými termínmi. Takže konkrétne ide:
1. V čl. II bode 1. v § 38 v odseku 13 sa slová „15. januára 2021“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2020“.
2. V čl. III v bode 1. v § 86 odsek 1 znie:
„(1) Zdravotná poisťovňa uhrádza v roku 2020 príspevok podľa § 8a, § 8b a § 30 vo forme preddavku na príspevok vo výške podľa prílohy č. 3; preddavok na príspevok poukazuje zdravotná poisťovňa najneskôr do 20. decembra 2020.“
3. V čl. III v bode 1 v § 86 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
4. V čl. III v bode 1 v § 86 ods. 4 sa slová „odseku 3 písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami
„§ 8a alebo § 8b“, ďalej slová „odseku 1 písm. a) a b)“ sa nahrádzajú slovami „prílohy č. 3“ a slovo „preddavkov“ sa nahrádza slovom „preddavku“.
5. V čl. III v bode 1 v § 86 ods. 5 sa slová „odseku 3 písm. c)“ nahrádzajú „§ 30“, za slová „výškou preddavku na“ sa vkladá slovo „tento“ a slová „odseku 1 písm. c)“ sa nahrádzajú slovami „prílohy č. 3“.
6. V čl. III v bode 2. v prílohe č. 3 vo vysvetlivke sa slovo „príspevkov“ nahrádza slovami „preddavkov na príspevky“.
Ďakujem za pozornosť.