12. schôdza

Nie, nebude. Kolegyne, kolegovia, ja chcem všetkým tým, čo tu dnes verejne vystúpili na podporu tohto nášho návrhu zákona o zdobrovoľnení očkovania, poďakovať. Som rád, že ste našli odvahu, že ste sa nezľakli, že nepozeráte na politické tričká, ale pozeráte skôr na pravdu, spravodlivosť a na zdravý rozum.
Ale možno tejto strane alebo tým kolegom z tejto strany, ktorí trpia takou posadnutosťou koronavírusom, posadnutosťou COVID-om, rúškami, ich nosením a tak ďalej, ako tu pán poslanec Ševčík, tak pre vás mám len takú dobrú radu. Možno by bolo dobré, keby ste večer, keď si sadnete ku televízoru, nepozerali len správy, keby ste si prepli na niečo, na niečo iné, aby ste nepočúvali tie správy, lebo vás to nejako zahlcuje. Alebo možno ešte lepšie by bolo, keby ste úplne vypli televízor, a uvidíte, potom sa vám uľaví. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Teraz, pán Schlosár, ste ukázali to, prečo si myslím, že hlavnou prekážkou toho, aby tento návrh prešiel, ste vy sami, celý klub. A váš celý klub poslancov aj predkladatelia, pretože spôsob, ako sa staviate k tejto problematike, je na zaplakanie. To, čo šírite po internetoch, aké, koľko ľudí vám uverí, mne zastáva rozum.
Ja som si teraz pozrela asi predvčerom príspevok vášho pána predsedu, ktorý na traktore vysvetľoval, ako COVID vlastne existuje, ale, ale je vymyslený, ktorý, ktorý zdieľala moja spolužiačka zo základnej školy, ktorá, som ju ináč považovala za, za veľmi inteligentné dievča, a strašne veľa ľudí dokážete takto na svoju stranu dať. (Reakcie z pléna.) Myslím si, že je to... (Reakcie z pléna.) Myslím, že slušnosť je neskákať do reči. (Zaznievanie gongu.) Čiže ja hovorím úprimne to, čo je pravda.
Čiže vy sami nabaľujete obrovské množstvo ľudí na seba, ktorí veria týmto bludom, že COVID neexistuje alebo že, že pomaly chceme biznis s farmafirmami na očkovanie a podobné veci. A preto, aj keby sme pri najlepšej vôli chceli, aby očkovania neboli povinné, tak naša zaočkovanosť klesne tak nízko, že budeme ohrození chorobami, na ktoré sa teraz povinne očkuje. Tých 10 chorôb, ktoré ste sa, pán doktor Urban, pýtali, ja som pevne presvedčená o tom, že tých 10 chorôb, na ktoré máme povinné očkovanie, je úplne opodstatnených a treba na ne očkovať, pretože pokiaľ sa prestane očkovať a klesne zaočkovanosť, a ja viem, že sa budete smiať z kolektívnej imunity, ale je to tak. Už tých odborných debát tu bolo od roku, možno 10 rokov dozadu, bola to aj mi..., bývalá pani ministerka zdravotníctva, zdravotníctva pani Kalavská, ktorá vám aj odborne vysvetlila a sama videla tých pacientov. Ja som sama pôsobila v Afrike, kde som videla mnohých pacientov, ktorí neboli zaočkovaní a mali tieto ochorenia. Ale ja neviem, ako odborne sa vám dá vysvetliť, že sa to vráti, keď sa očkovať nebude. Je to, naozaj je veľmi ťažké.
A chcem aj vás, pán MUDr. Urban, vyzvať, aby ste, pretože to, keď je lekár v takomto spoločenstve ľudí, je podľa mňa veľmi, veľmi nebezpečné, pretože vy ich podporujete v tom, čo oni šíria a hlásia. To, to považujem ako za obrovské riziko. Tie krajiny, ktoré ste spomínali, že nemajú povinné očkovanie, majú vysokú preočkovanosť. Zamyslite sa, prečo to tak je, pretože tam ľudia to, čo povie lekár, a ako im to lekár vysvetlí, to akceptujú. U nás sa tá antivakcinačná kampaň, viete, že veľmi stupňuje, a je to veľmi nebezpečné takéto, takéto reči šíriť.
Čiže ja tento váš zákon určite nepodporím a prosím aj vás, aby ste vplývali na svojich kolegov a vysvetlili im, aké sú riziká.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, dámy a páni. Ako prvé dovoľte mi sa ospravedlniť za meškanie, uviazli sme v zápche aj s mojím šoférom a moja averzia voči majáku spôsobila toto meškanie, takže, prosím vás, prepáčte mi.
Hneď na úvod mi dovoľte konštatovať, že nič štátne som nepredal a ani som nič nesprivatizoval. (Zaznievanie gongu.) Pred uvedenou transakciou, o ktorej dnes bude reč, patrilo štátu 51 % akcií vo Východoslovenskej energetike, tak ako aj 51 % akcií patrí Stredoslovenskej energetike alebo Západoslovenskej. Po transakcii patrí štátu naďalej 51 %... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím všetkých poslancov, áno, pán minister, aj vás, aj všetkých poslancov, aby si nasadili rúško.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Má niekto rúško pre mňa, prosím vás? (Reakcia z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. (Ministrovi Sulíkovi podali rúško.)

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ďakujem. Rúško sa našlo v celkom zánovnom stave. (Reakcie z pléna.) Máme nové. Výborne! (Minister si zašiel po iné rúško mimo rečníckeho pultu.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie, kolegovia.
Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Takže pred aj po transakcii, o ktorej dnes bude reč, patrí štátu 51 % vo všetkých týchto troch spoločnostiach. Toto je kľúčová informácia pre ďalší priebeh dnešnej diskusie.
Pred tým, ako budem pokračovať, sa však ale najprv pozrime na obchody Roberta Fica, aby sme mali s čím porovnávať, a trochu sa aj pozrime na to, aký je štát zlý vlastník.
Písal sa rok 2006, Robert Fico ako čerstvo zvolený premiér zastavil takmer dokončenú privatizáciu spoločnosti Cargo, za ktorú štát mohol inkasovať, ale neinkasoval, 400 mil. eur. Odvtedy vznikla ďalšia strata vo výške 336 mil. eur do roku 2015. To je spolu s ušlou kúpnou cenou trištvrte miliardy. No a potom došlo aj tak k privatizácii, k skrytej privatizácii, kedy Cargo predalo všetky svoje vagóny a teraz za ne platí nájom. Robert Fico teda týmto svojím rozhodnutím do roku 2015 spôsobil štátu škodu vo výške 736 mil. a potom došlo k skrytej privatizácii aj tak, lebo Cargo predalo svoje vagóny.
Druhý príklad: Rok 2013, francúzsky vlastník 49 % spoločnosti SSE, teda Stredoslovenská energetika, sa rozhodol svoj podiel predať spoločnosti EPH, ktorá patrí Danielovi Křetínskému. Kúpna cena bola 386 mil., to je veľmi podobný prípad ako teraz týchto 49 % Východoslovenskej energetiky, ktoré boli predané spoločnosťou RWE spoločnosti E.ON. Myslíte si, že Robert Fico vtedy zasiahol? Nie, ani omylom. Mlčky sa prizeral, ako prechádza 49 % SSE z jedného vlastníka na druhého a pre štát nezískal ani jedno euro. Možno pre seba áno, štát obišiel naprázdno. Navyše, prakticky ihneď po tejto kúpe si SSE, Stredoslovenská energetika, zobrala úver 750 mil. eur a hneď to vyplatila ako mimoriadnu dividendu, takže pán Křetínský vlastne získal 49-percentný podiel na SSE do daru. Preto lebo tá dividenda bola vyplatená a je približne v tej výške, ako bola kúpna cena. A toto dovolil 51-percentný vlastník, štát, ktorého vtedy zastupoval Robert Fico.
Ten istý rok 2013, to je tretí príklad, nemeckí a francúzski vlastníci, konkrétne E.ON, Ruhrgas a Gaz de France, sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý nadobudli v roku 2002. Robert Fico sa v tichosti prizeral, ako Český energetický a průmyslový holding, vlastnený pánom Křetínským a spoločnosťou J&T, kúpil toto doslova zlaté vajce slovenskej energetiky za sumu 2,6 mld. eur, čo je iba päťročný zisk týchto firiem, a zároveň; lebo všetky tie, tie ziskové dcéry sa takto tu presunuli na pána Křetínského (rečník naznačil rukami pohyb z jednej strany na druhú); a zároveň kúpil Robert Fico veľkohubo a veľkodušne stratovú matku SPP, pokiaľ si spomínam, za nejakých 60 mil. eur, ale vôbec nejde o tú kúpnu cenu. Pán Fico to veľmi dobre vie, ide o straty, ktoré odvtedy, čo Robert Fico kúpil do štátneho vlastníctva matku SPP, vznikli. Nech sa páči, 468 mil. eur. Jak zadarmo, pán Fico, lebo z cudzieho krv neteče.
Takže ešte raz, pri predaji polovice extrémne ziskovej časti Slovenského plynárenského priemyslu Robert Fico sa mlčky prizeral a nezasiahol a zároveň sa horlivo hlásil, keď išlo o kúpu stratovej matky a tá odvtedy vyrobila takmer pol miliardy straty.
Rok 2015; ešte nekončíme; Robert Fico, na rozdiel odo mňa, čo ja som nikdy v živote nič nesprivatizoval ani neprivatizoval, tak Robert Fico sprivatizoval 49 % výrazne ziskovej spoločnosti Slovak Telekom za 900 mil. eur. 900 miliónov je tá suma, čo Slovak Telekom zarobil za posledných 10 rokov. A toto veľký bojovník proti privatizácii len tak sprivatizoval. Len tak, bum, už je to preč.
Rok 2016. Robert Fico mal možnosť kúpiť pre štát – doslova za facku – 33 % Slovenských elektrární, no opäť sa len tíško prizeral, opäť z toho štát nič nemal a hádajte, kto to kúpil. Týchto 33 % od Enelu kúpil zase raz EPH, podnik, ktorý patrí pánovi Křetínskému.
Vďaka Robertovi Ficovi pán Křetínský dnes generuje dobrých 70 % všetkých svojich ziskov tu na Slovensku. Robert Fico umožnil pánovi Křetínskému žmýkať slovenskú energetiku. Toto je holá pravda, páni, trikrát ste, pán Fico, mohli zasiahnuť pri predaji, trikrát ste mlčali, trikrát z toho štát nemal nič. Nechcem vedieť, koľko ste z toho mali vy. (Výkriky z pléna.)
Takže si to poďme zhrnúť. Robert Fico, táto škodná našej krajiny, zastavil privatizáciu Carga, spôsobil škodu trištvrte miliardy eur. (Reakcie z pléna.) Súhlasil s predajom polovice SSE (zaznievanie gongu), pre štát nič nezískal, zároveň dovolil, aby sa SSE masívne zadlžilo trištvrte miliardy eur, lebo pán Křetínský to potreboval do daru. Súhlasil s predajom polovice extrémne ziskovej časti SPP za cenu päťročného zisku a zároveň kúpil stratovú matku SPP, ktorá odvtedy spravila pol miliardy straty. Sprivatizoval Slovak Telekom za 900 mil. eur, to je desaťročný zisk tejto firmy, a do pätice súhlasil s predajom tretiny Slovenských elektrární a pre štát nezískal vôbec nič.
Pán Fico, tomuto sa hovorí ekonomická vlastizrada. A spáchal ju človek, ktorý má plné ústa národnoštátnych záujmov, plné ústa od rána do večera. A pritom vám išlo vždy iba o prospech vašich oligarchov, ktorí vás živia a držia, a, samozrejme, vás osobne.
No a teraz to poďme porovnať s tým, čo som urobil ja. Najprv je potrebné vedieť, že 49 % Východoslovenskej energetiky patrilo ešte z čias, kedy boli sprivatizované, nemeckému koncernu RWE. To je skratka pre Rheinisch-westfälisches Elektrizitätswerk. No a tento koncern sa niekedy v minulosti spojil celosvetovo so spoločnosťou, druhou nemeckou spoločnosťou E.ON. Dnes je to jedna firma, RWE a E.ON je jedna firma. No a teda tieto dve spoločnosti, ktoré sú na konci dňa tam niekde hore spojené v jednom vreci, tak tieto dve spoločnosti si schválili svoju celosvetovú stratégiu a povedali si, E.ON sa bude venovať po celom svete iba distribúcii elektriny a RWE sa bude venovať iba výrobe. No tak teda došli a požiadali o to, že chcú to, čo je tá distribúcia, časť, na východe VSE a patrí to spoločnosti RWE, no tak že sa to predá za nejakú sumu spoločnosti E.ON. To je z ľavého vrecka do pravého, ten vlastník sa fakticky nezmenil, štát naďalej má 51 percent.
Kúpna cena, za ktorú to bola predaná, ja neviem úplne presne, či to smiem, alebo nesmiem zverejniť, ale ja vystupujem s týmto aj v piatok na výbore a tam poviem úplne presnú kúpnu cenu bez prítomnosti médií; môžem vám povedať, že kúpna cena je medzi 700 a 800 miliónov. Keď sme si vyrátali návratnosť tejto investície, tak je to 24 rokov. 24 rokov je strašne dlhá doba, najmä keď si pomyslím, že jedného dňa po nás znovu prídu takíto manažéri, jak pán Fico ich inštaloval, ktorí potom následne skončia zrejme niekde na prokuratúre alebo vo vyšetrovacej väzbe a zase budú hospodáriť približne tak, že tam pol miliardy strata v matke SPP, 336 mil. strata v Cargu a tak ďalej. No keď som si predstavil, že VSE, Východoslovenská energetika by mala patriť celá štátu a mali by to manažovať ľudia, akých inštaluje Robert Fico, tak; alebo podobní jemu; tak som si povedal, že 24 rokov dúfať, že to bude dobre manažované, to je ilúzia, preto sme sa rozhodli do tejto investície nejsť.
No tak teda keď sme si povedali, že nejdeme do toho my, treba aj vedieť, že v čase krízy 700 mil. nie je maličkosť, teda 700 až 800, tak sme si povedali, že v poriadku, nech si to kúpia Nemci, vlastne vlastnené spoločným vlastníkom alebo teda na konci to je jedna firma aj tak, ten E.ON a RWE, tak nech si to presunú, ale nedáme im to zadarmo, chceme za to niečo. No a získali sme od nich 35 miliónov. Len za to, že sme povedali, okej, smiete si to navzájom predať. Ja to považujem za dobrý deal.
Otázka je, ako tá cena vznikla. No tak tá cena vznikla, ako to tak často býva, vyjednávaním. Začala to niekde pri desiatich, potom sme sa nejak posúvali, potom sme nejaké ďalšie argumenty ešte vytiahli, nebudem to tu všetko zverejňovať, ale naozaj sme sa tu s mojím štátnym Karolom Galekom a so štátnym ministerstva financií Marcelom Klimekom snažili asi v piatich alebo šiestich jednacích kolách získať pre štát maximum. Toto musí v ušiach Roberta Fica znieť, ako po čínsky keby som teraz rozprával, ale je to tak. Takže sme nakoniec skončili pri cene 35,2 mil. eur.
Tieto peniaze sú parkované zatiaľ na účte ministerstva hospodárstva a budeme sa, okrem iného sa z týchto peňazí začnú rekonštruovať kúpele Sliač. Čo teda, dúfam, ku koncu tohto volebného obdobia bude výkladná skriňa slovenského kúpeľníctva v stopercentnom vlastníctve štátu a potom sa môžme nechať prekvapiť, keď to zas nejaký smerácky manažér dostane do rúk alebo, alebo ten novosmerácky manažér, už bohvie, kto to z nich, kto to z nich bude. A, samozrejme, dúfame, že sa to tak nestane.
Čiže na záver môjho vstupu to zhrniem: Robert Fico mal trikrát možnosť zasiahnuť pri prevode bývalého štátneho majetku, nezasiahol ani raz, pre štát nezískal ani cent. Ja som mal možnosť raz zasiahnuť, áno, dali sme súhlas k tomuto prevodu a spolu s mojím tímom sme pre štát získali 35,2 mil. eur.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

Ďakujem. Pán podpredseda, ja by som len chcela uviesť, že som dnes prítomná, takže týka sa to ospravedlnenia na začiatku.

Ďakujem pekne, všetkým vám prajem dobrý deň. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa teším, že pán predsedajúci umožnil rozpravu k tomuto bodu programu, pretože bolo by to také, také pusté, keby sme sa o tom neporozprávali. A napriek tomu, pán minister, že ste sa tu snažil obhájiť svoje kroky, ktoré ste toto leto urobili, stále je tieň podozrení nad touto celou transakciou. A napriek tomu, že ste tu popísali niektoré, nazvem to, transakcie z minulého obdobia vlády SMER-u, je to diametrálne iná pozícia.
V prvom rade ste sa mali sústrediť na to, aby ste nám vysvetlili, prečo sa štát neuchádzal o 49 % akcií Východoslovenskej energetiky, prečo sa štát neuchádzal o to, aby získal plnú kontrolu nad dôležitým distribučným podnikom, distribučným podnikom elektrickej energie na východe Slovenska, prečo sa štát, prečo štát nepostupoval a minister hospodárstva nepostupoval v súlade s tým, čo ste jednak definovali a deklarovali počas volebnej kampane, definovali ste to aj v programovom vyhlásení vlády, a všetky vaše kroky, ktoré ste urobili, sú plne v rozpore s tým, čo ste deklarovali v programovom vyhlásení vlády, aj v rozpore s tým, ako by mal dobrý hospodár postupovať.
A ja poviem niekoľko bodov, ktoré naznačujú, že ten váš postup nebol správny, že ten váš postup bol v rozpore so záujmami štátu, a preto sme aj ziniciovali zvolanie výboru, kde budeme požadovať ďalšie dokumenty, ktorými nás budete musieť presvedčiť, pretože tu asi na to nie je úplne vhodná platforma.
V prvom rade treba povedať, pán minister, že, a keď ste prišli vy s rokom 2006, kedy sa nejak začalo zle hospodáriť v tomto štáte, tak ja vás ešte vrátim o štyri roky dozadu, kedy druhá Dzurindova vláda, prvá, koniec prvej a začiatok druhej Dzurindovej vlády sa rozhodol privatizovať rodinné klenoty. A rodinné klenoty, medzi rodinné klenoty určite patrí energetika na Slovensku. A vy ste bol poradcom ministra financií a vieme, že toto obdobie privatizácie je zdokumentované v nejakej nahrávke, ktorá hovorila o tom, že akým spôsobom sa privatizovalo a čo súviselo s touto privatizáciou. (Reakcia ministra.) To bolo vtedy, keď vy ste bol poradcom pána Mikloša. (Zaznievanie gongu.)
Zároveň treba povedať, že štát vtedy predal 49-percentné podiely vo významných energetických podnikoch Slovenska, čo by znamenalo za normálnych okolností, že predával minoritný podiel v týchto energetických spoločnostiach, lebo štát si v nich nechával 51 percent. Celým, celým problémom tejto privatizácie bolo, že spolu so 49 % ten zahraničný investor získal tzv. management rights. To znamená manažérsku kontrolu nad fungovaním týchto podnikov a tým pádom štát sa stal so svojimi 51 % úplným štatistom pri riadení tohto podniku. Nemá väčšinu v predstavenstve a všetky kompetencie valná hromada zverila predstavenstvu, takže väčšinový, väčší počet členov dozornej rady je nepodstatný pri riadení týchto podnikov.
Zároveň ste hovorili, že predchádzajúce vlády sa neuchádzali o tých 49 percent v prípade, keď ich ten zahraničný investor predával novým subjektom. Tak sú tu dva body, ktoré ste buď nechceli, lebo vám to nevyhovovalo vo vašej dikcii, alebo nevedeli v rámci tohto vášho prejavu. Tak v rámci SSE štát nemal možnosť sa uchádzať o 49 percent, pretože nemal predkupné právo, a predkupné právo v tomto prípade, v prípade VSE, štát mal. V prípade SSE nemal, lebo mu uplynulo to predkupné právo po piatich, po piatich rokoch, tak bola nastavená privatizačná zmluva.
Čo sa týka SPP, povedali ste, že štát si mohol na túto kúpu požičať a že to bolo 2,6 miliardy. No, v roku 2012, respektíve ´13 bol štát v úplne inej kondícii, platila nejaká dlhová brzda, ktorá vám dnes neplatí, a štát sa nemohol zadlžiť, pretože na to nemal dostatočné možnosti, pretože by prekročil dlhovú brzdu alebo tie limity dlhovej brzdy a v tej chvíli by sa musela dať vláda sama osebe odvolávať. Čiže, čiže tieto vaše argumenty sú úplne plytké a možno laická verejnosť ich, vám ich zožerie, ale keď sa do nich pozrieme trošku odbornejšie a trošku sa pozrieme aj na tie jednak privatizačné dokumenty, respektíve na odborné veci, ktoré v tom nesedia, tak hneď vidíme, že sa snažíte zavádzať.
Zároveň treba povedať, že tá ambícia E.ON-u kúpiť Východoslovenskú energetiku, to neprišla za vás, tá ambícia prišla ešte v minulom roku, v lete 2019, kedy dochádzalo k tzv. asset, výmene aktív medzi dvoma firmami, nadnárodnými firmami, a to medzi firmou E.ON a firmou RWE. Firma RWE sa rozhodla do budúcna zaoberať výrobou elektrickej energie, firma E.ON sa rozhodla do budúcna zaoberať viac-menej distribúciou elektrickej energie, takže urobili medzi sebou dohodu, že si tie aktíva v rámci Európy vymenia a tým pádom Východoslovenská distribučná alebo Východoslovenská energetika, ktorá patrila do koncernu Innogy, ktorý patrí v rámci schémy pod RWE, mala pripadnúť firme E.ON. A tak to je nielen u nás, ale tak to je po celej Európe a tak to je aj v Maďarsku, aj v Čechách, aj v Poľsku, assety, ktoré patria firme RWE a týkajú sa distribúcie elektrickej energie, mali spadnúť pod koncern E.ON a, naopak, výroba elektrickej energie – či už zo zelených, alebo iných zdrojov – má prislúchať RWE.
No ale my sme mali privatizačnú zmluvu, ktorú sme si dali posúdiť a z nej vychádzalo, že štát sa vyjadruje a má predkupné právo v prípade, že firma RWE bude chcieť predať 49 percent mimo vertikálnu štruktúru svojich vlastníckych vzťahov. A s touto informáciou, respektíve s touto žiadosťou prišli minulý rok, niekedy v októbri to bolo, za mnou firmy RWE a firma E.ON a pýtali sa, či štát si bude uplatňovať predkupné právo, alebo nebude. Ja som povedal, keď nám otvoríte, keď nám otvoríte DD-čko, respektíve sprístupníte DD-čko, tak my sa pozrieme na to a pravdepodobne budeme mať záujem sa uchádzať o 49 percent. A keďže bolo pol roka pred voľbami, tieto firmy sa rozhodli, že si zachovajú svoje aktíva tak, ako boli. Jedinou vecou bolo, že Východoslovenská energetika odišla z koncernu Innogy a bola zavesená priamo pod RWE a to bolo celé, čo sa týka, a my sme v rámci toho nemohli vstupovať do týchto prevodov, pretože vertikálnu štruktúru zachovali.
Keby platilo to, čo ste hovorili na začiatku, že firma RWE a E.ON je tá istá firma, tak by túto výhradu nemohli mať, teda, respektíve nikdy by nedochádzalo k tomuto, pretože by to patrilo pod jeden koncern. Možnože niektorí dielčí, 10-percentní akcionári sú rovnakí aj v jednej, aj v druhej firme, väčšinou sa týka o municipality, ale to nie je pravda, že je jeden vlastník.
Zároveň treba povedať, že štát by mal mať ambíciu – a v tomto sa asi budú líšiť naše politiky, pán minister Sulík –, štát by mal mať ambíciu vlastniť rozhodujúce podiely v energetických spoločnostiach, pretože prostredníctvom nich môže istým spôsobom určovať cenový vývoj, diktovať cenovú politiku a zároveň môže zabezpečovať aj nejakú rovnováhu na trhu s elektrickou energiou a, samozrejme, bez ohľadu na to môže štát takýmto spôsobom aj zhodnocovať svoje aktíva, pretože energetické aktíva sú, samozrejme, výnosná záležitosť, hoci napriek tomu, že podliehajú regulátorovi, ktorý im určuje primeraný zisk. (Rečník sa pozrel na časomer.) Íha, to som rýchlo potom.
No, neskončil som ešte, pán minister, tak neviem, že či mi ešte dáte priestor, aby som to dokončil, alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Už, pán poslanec, už len vo faktickej poznámke.

Žiga, Peter, poslanec NR SR
No tak si to nechám, pán minister, na piatok na výbor, tam budeme mať určite väčší priestor. V každom prípade vám hovorím, že ste urobili veľkú chybu a poškodili ste štát, že ste sa neuchádzali o 49 percent akcií VSE.
Ďakujem pekne.

Ja sa, pán poslanec Žiga, vrátim len k jednej vete priamo z úvodu, ktorú ste povedali o tom, že to, čo urobilo ministerstvo a minister Sulík, je v protirečení s volebným programom. K tomu len toľko. Volebný program SaS je rozsiahly, ošetruje mnohé oblasti fungovania krajiny a hlboko pochybujem o tom, že je tam niekde napísané čokoľvek v zmysle, o ktorom Richard Sulík hovoril, to jest, že štát je ten pravý, dobrý vlastník, už nehovoriac o tom, keď je manažovaný výberom tímu SMER-u. A preto teda je fajn, že sa odvolávate na náš volebný program, keď ste reprezentant strany, ktorá vstúpila aj do dejín volebného zápasu v roku 2016 s tým, že jej volebný program obnášal trištvrte strany A4. Samozrejme, ak má niekto taký volebný program, môže potom tvrdiť čokoľvek, pretože sila a hutnosť tej trištvrte strany je ukážkou toho, ako je tá strana poctivo pripravená dokladovať to, čo volebne sľubovala.

Pán kolega, správne ste pripomenuli, že to bola Dzurindova pravicová vláda, ktorá tu sprivatizovala energetiku. Bol to Ivan Mikloš, ktorému robil tento pán, Richard Sulík, poradcu, ktorý tu rozkrádal naše strategické majetky. Gorily tu rozkrádali Slovensko a Sulík im pri tom asistoval. A dneska tu dal prejav ako zanietený zväzáčik. Ja som mal chvíľku pocit, že sa premenil na marxistu-leninistu, ako tu velice obhajoval štátne vlastníctvo. Ale vlastne nepovedal odborne absolútne nič. Iba tu nadával na Roberta Fica ako malé decko, ktoré bolo prichytené pri lúpeži. Toto dneska predviedol Richard Sulík.
A to, čo on pácha, to je ekonomická vlastizrada. Najmä v čase koronakrízy, keď sa tu zatvárajú hranice a do problémov sa dostáva globálna ekonomika, tak si, logicky, každý štát potrebuje posilňovať svoju kontrolu nad ekonomikou a v tomto čase on Nemcom, Nemcom za pár šupiek odovzdáva strategické majetky Slovenskej republiky. Toto je ekonomická vlastizrada. A ešte hovoria, že štát je zlý vlastník. Toto je tá neoliberálna mantra, že štát je zlý vlastník.
Pán Sulík, dneska ste vy ten štát. Čiže vy vlastne o sebe hovoríte, že ste zlý vlastník. No áno, ste ekonomický patlal, ale prosím vás, kvôli vášmu ekonomickému diletantizmu neobetujte národné záujmy Slovenskej republiky, buďte taký láskavý. Štát nie je zlý vlastník, ale vy ste ekonomický vlastizradca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len doplnil to, čo načal predrečník pán poslanec Žiga. Keď sa rozhodla Dzurindova vláda privatizovať v podstate podniky, ktoré sa privatizovať nemali, čiže to, to, to jadro slovenskej ekonomiky, čiže energetiku, tak tam bol zákon o neprivatizácii strategických podnikov, ktorý presadil ešte Mečiar. A pretože sa im nechcelo ísť do toho, aby tento zákon zrušili alebo zmenili, alebo nemali na to politickú silu, tak vymysleli takú špinavú, podlú obezličku, čím popreli všetky pravidlá akciových spoločností, že môžeš mať aj menšinu akcií, ale budeš mať manažérsku kontrolu. A takto sprivatizovali slovenskú energetiku, slovenské distribučky, čiže načo by si kupoval o dve percentá alebo o päť percent viacej, stačí ti mať 49, aj tak si robíš, čo chceš. Potom, veľmi rýchlo nato sa dvihli ceny elektrickej energie a, čuduj sa svete, výrobca, Slovenské elektrárne dostali z toho iba pár percent. Drvivá väčšina bola priklepnutá distribučným spoločnostiam a tým sa za dva roky, možno za tri roky vrátil celý, novým majiteľom sa vrátil celý vklad, ktorý dali do privatizácie. Tak to je už privatizácia takáto, že to mali veľmi rýchlo nazad, a kvôli tomu to bolo takto spravené, aby sa im vložené prostriedky veľmi rýchlo vrátili.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Žiga, no, vraciate sa do rokov Dzurindovej vlády. Dovolím si pripomenúť, že odvtedy ste mali dvanásť rokov silných možností, ako veci vylepšiť, no vylepšili ste to do stavu, ako práve pán podpredseda vlády povedal.
Mňa tak z toho vášho vystúpenia zaujalo to, to, čo ste povedali, že tieň podozrenia. Viete, na to je taká anekdota, že sused bol u mňa na návšteve a ja som nevedel nájsť peňaženku. Síce som ju už medzitým našiel, ale tieň podozrenia zostal.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vám prečítam, pán Žiga, článok z roku 2016. Rozbehnutý obchod s drevom doterajšieho ministra životného prostredia Petra Žigu môže ďalej rásť. V novej ľavicovo-pravicovej vláde mu jeho materský SMER – SD opäť našiel ministerskú stoličku. Žiga sa už dlhé roky obhajuje, že on jeho košický obchodník s drevom Taper iba vlastí a nemanažuje, avšak realitou je, že firma neustále výrazne rastie až do jeho vstupu do vrcholovej politiky. Za prvých desať rokov svojej existencie od roku ´95, ´96 Taper dokázal svoj ročný obnos zobchodovaného dreva posunúť na zhruba 100-tisíc kubíkov, ale predvlani už firma zobchodovala vyše 420-tisíc kubíkov dreva, teda zhruba každý dvadsiaty kubík vyťažený v krajine.
Pán Žiga, vám sa ťažko počúva toto, čo hovoril pán Sulík, všetkým vám tuná smerácko-hlasáckym kšeftárom, vám sa ťažko počúva, že ste tu dvanásť rokov drancovali túto republiku. Ťažko sa počúva Ficovi, čo urobil, koľko miliárd, o koľko miliárd ste obrali túto republiku.
Viete, ako vás volajú, pán Žiga? Vás volajú drevobarón. Keď pôjdete po Slovensku a pozriete si lesy, čo ste s lesmi spravili, tak to je hanba, ja by som sa prefackal na vašom mieste, čo ste vy spravili so Slovenskom a s lesmi. A keď sa pozerám na kolegov z ĽSNS, tak, samozrejme, teraz budú ticho, pretože to vy ste dobrá partička, nebudú rozprávať o vás, čo ste tu robili. A za tie štyri roky ja som od nich nepočul ani raz (reakcie z pléna), že by ste boli chce... (výkriky z pléna), poprosiť, aby nero... poprosiť chcem kolegov... Môžte mi vrátiť čas, prosím vás? (Výkriky z pléna. Vstup predsedajúceho).