12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 176 z 10. augusta 2020 na prerokovanie Ústavoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 85 z 8. septembra 2020, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 22 z 9. septembra 2020 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 22 zo 16. septembra 2020 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej a rozhodnúť, že Rámcová dohoda medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej, tlač 181a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 23. zo 16. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy alebo pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou materiál Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020.
Tento materiál už bol prerokovaný v zahraničnom výbore aj vo výbore pre európske záležitosti, a preto chcem aj z tohto miesta poďakovať poslankyniam a poslancom za ozaj korektnú debatu, ktorú sme mali v oboch výboroch. Nebudem opakovať to, čo je v dokumente uvedené, a radšej využijem túto príležitosť na predstavenie zahraničnopolitických priorít v širšom kontexte.
Som vo funkcii ministra stále ešte menej ako pol roka, hoci v diplomacii som takmer 30 rokov. V domácej politike som nový. Ako vidíte, aj tu v pléne ani som nevedel, kde si mám sadnúť, keď uvádzam materiál, preto vám chcem priblížiť alebo využiť túto príležitosť a priblížiť moje uvažovanie o slovenskej zahraničnej politike. Samozrejme, že neočakávam, že budete so mnou vo všetkom súhlasiť, ale úprimne vaše reakcie budú pre mňa cennou spätnou väzbou.
V mojom vystúpení chcem postupne položiť päť z môjho pohľadu zásadných otázok o slovenskej zahraničnej politike:
1. Čo je zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky?
2. Aký je svet, v ktorom realizujeme záujmy Slovenska?
3. Ako ich najefektívnejšie budeme hájiť vo svete?
4. Prečo sú princípy slobody, demokracie a právneho štátu dôležité aj v zahraničnej politike? A
5. Čo chceme pre Slovensko presadzovať v zahraničnej politike?
Takže ak dovolíte, otázka č. 1: Čo je zahraničnopolitickým záujmom? Najvyšším z môjho pohľadu je chrániť zvrchovanosť Slovenskej republiky, prispieť k ochrane demokratického zriadenia a právneho štátu ako základného predpokladu pre ekonomickú prosperitu.
Čo to znamená pre zahraničnú politiku v súčasnom globalizovanom svete? Ako ukazuje pandémia, klimatické zmeny, masová migrácia, demografické zmeny, hybridné hrozby, dezinformácie, ale aj pôsobenie neštátnych aktérov, schopnosť čeliť týmto fenoménom stavia do nového svetla suverenitu každého štátu, a to bez ohľadu na jeho veľkosť. Dnes už neexistujú izolované národné odpovede, a preto nevystačí, ak sa štátnou suverenitou budeme oháňať podľa toho, ako sa to doma hodí. Treba ju vnímať v realite dnešného komplikovaného sveta. Aktívne ju presadzovať jej zdieľaním všade tam, kde je to nevyhnutné. Pritom zopakujem, aby nedošlo k nedorozumeniu, zdieľanie neznamená jednostranné odovzdanie suverenity. Nie, zdieľať znamená silnejšie uplatňovať záujmy a rozhodnutia s partnermi, ktorí sa rovnako ako my s nimi delia o časť ich suverenity s nami.
Majme totiž na pamäti jednu vec. Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11 % podielu na globálnom HDP. Od roku 2004 sme však súčasťou Únie, ktorá je 7. najväčšia a 3. najľudnatejšia na svete a je 2. najväčšou svetovou ekonomikou. Preto každý, kto je schopný vnímať tieto fakty, musí uznať, že členstvo v EÚ výrazne nadhodnotilo naše možnosti a aj náš vplyv v medzinárodných vzťahoch. Bez členstva v Európskej únii a NATO by sa nás na náš názor nikto nepýtal, ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať. Preto nesúhlasím s hlasmi tých, ktorí hovoria, že tieto organizácie nám obmedzujú priestor pre vlastné postoje. Opak je pravdou. A ja sa obraciam na vás, zvolených zástupcov našich občanov, aby sme im tieto súvislosti vysvetľovali.
Toto konštatovanie ma privádza k druhej otázke, a to je uvedomenie si toho, aký je svet, v ktorom presadzujeme záujmy Slovenska. V dokumente sme ho nazvali nestabilným, ale nemôžeme všetko zvaliť teraz na COVID, pretože veľké pnutia a konflikty tu už boli pred pandémiou. Dlhšiu dobu sme svedkami oslabovania multilateralizmu, medzinárodného práva a erózie strategickej stability. Dochádza k oslabovaniu režimov kontroly zbrojenia a nástroju na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe. Sme svedkami štvrtej priemyselnej revolúcie, v centre ktorej stojí revolúcia technologická. Zároveň sme sa v pandémii kvôli pandémii ocitli uprostred najväčšieho hospodárskeho prepadu po 2. svetovej vojne. Vo výsledku sme ale svedkami javu, ktorý sa v histórii udial už viackrát: nástup nových globálnych aktérov a súperenia veľmocí.
Kľúčovou otázkou, ktorá sa týka aj nás, je, či v 21. storočí udržíme ten medzinárodný poriadok, ktorý v konečnom dôsledku po páde berlínskeho múru priniesol slobodu aj nám. Čína je v strede tohto diania a jeho súčasťou je nielen hospodárska a technologická konkurencia, ale aj súťaž dvoch rôznych pohľadov na svet a na spôsob spravovania spoločnosti. Osobitne v tejto oblasti stojíme na opačných brehoch a ako súčasť demokratického sveta očakávame, že Čína zohľadní nielen svoje záujmy, ale aj svoju zodpovednosť a svoje globálne zámery bude realizovať s rešpektom voči záujmom iných. Preto zdieľame európsky, spoločný európsky postoj k tejto krajine, ktorá je partnerom, konkurentom, ale aj rivalom zároveň.
Ďalším významným medzinárodným aktérom je Rusko. Urobím všetko pre to, aby sme vzťahy s touto krajinou rozvíjali na prospech našich štátnych záujmov. Bohužiaľ, v ostatnom období sa na Slovensku dostali vzťahy s Ruskom do roviny emócií. V očiach našej verejnosti vznikol dojem, akoby sa stali agendou či vlastníctvom jednej politickej strany. Vzťahy s Ruskom preto potrebujeme dostať do vecnej polohy, byť si vedomí našich záujmov, ale takisto aj problémov a odlišných postojov. Chápeme, že Rusko má svoje záujmy. To, čo však prehliadať nemôžme, je, akými spôsobmi ich Rusko uskutočňuje. Keď k tomu máme výhrady, sme nútení a budeme reagovať, aj keď, opakujem, naším primárnym cieľom zostáva rozvíjať dobré vzájomné bilaterálne vzťahy a komunikovať s Ruskom o mnohých medzinárodných otázkach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pre úspech zahraničnej politiky je mimoriadne dôležitý čo najširší domáci konsenzus v kľúčových otázkach. Čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí. Je to politicky univerzálne pravidlo. Či je štát väčší, alebo menší, alebo hoci aj najväčší. Aj preto pripravujeme novú bezpečnostnú stratégiu. Tá pomenuje naše životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Ubezpečujem vás aj občanov Slovenskej republiky, že v bezpečnostnej stratégii nepoprieme, že svet má štyri svetové strany, ale bude z nej jasné to, kde patríme.
Samozrejme, mať takúto stratégiu a byť okolo nej čo najviac zomknutý je základ, ale nestačí to, a preto si treba položiť ďalšiu zásadnú, tretiu otázku: Ako najefektívnejšie obhájime záujmy Slovenska? Základom sú silné vzťahy so susedmi a následné formovanie spojenectiev, ktoré sú v záujme Slovenska. Aj v zahraničnej politike platí, že dobré susedské vzťahy zvyšujú hodnotu nášho domu. Preto usilujeme o rozvoj vzťahov so susedmi v bilaterálnych aj regionálnych formátoch. Najintenzívnejšia zostáva vyšehradská spolupráca, ale otvárame sa zároveň aj novým platformám. Pričom práve pandémia dala pozitívny impulz napríklad slavkovskému formátu, ktorý je spoluprácou s Českom, Rakúskom a Slovenskom.
Rámcovou nadstavbou našich vzťahov je naše strategické smerovanie. Sme súčasťou západného demokratického spoločenstva a dovoľte mi opäť zdôrazniť, západ v tomto kontexte nie je geografii, ale o spôsobe, akým chceme spravovať našu spoločnosť. Politický západ so všetkými problémami nestelesňuje to, čo dáva predpoklad pre prosperitu a bezpečnosť. Nevidím preto priestor pre experimenty a úprimne nerozumiem hlasom volajúcim po tom, aby sme nepatrili, aby sme patrili niekde medzi, pretože v tomto prípade to znamená nepatriť nikde a to v dnešnom nestabilnom svete nie je dobrá alternatíva pre Slovensko.
Pani poslankyne, páni poslanci, keď hovorím o EÚ, želal by som si, aby sme už nehovorili len o fondoch, diaľniciach či čističkách odpadových vôd. Sú dôležité, ale, bohužiaľ, ak hovoríme len o nich, spoluvytvárame tak obraz EÚ, akoby tu išlo len o peniaze. To je, samozrejme, dôležité, ale chcem povedať niekoľko slov o tom, čo je oveľa dôležitejšie.
EÚ je viac ako len hospodársky klub alebo plná špajza, z ktorej sa dá len vyberať. Nezabúdajme, že integrácia je odpoveď na dvojnásobné zlyhanie v Európe v 20. storočí, keď v medzinárodných vzťahoch rozhodoval princíp silnejšieho a bezohľadnejšieho, ale ten vyústil do dvoch zničujúcich vojen. EÚ je preto aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty.
Preto odmietame konšpirácie a fabulácie, že mimo EÚ by sme na tom boli lepšie. Neboli, pretože bez EÚ sa Európa opäť premení na ring, kde sa naplno prejaví politická, ekonomická váha jednotlivých štátov a tým sa zreálni aj naša vlastná váha voči veľkým krajinám. Záujem Slovenska je preto sedieť za stolom, kde sú dohodnuté pravidlá bez ohľadu na veľkosť ekonomiky či počet obyvateľov. Druhá možnosť je prizerať sa spoza dverí, ako pravidlá tvoria iní a rozhodujú o nás bez nás, a dúfam, že sa nám už nikdy nič také neprihodí.
Podobne to platí o NATO. Naše členstvo v aliancii nie je o amerických záujmoch, ako je to cieľavedome podsúvané slovenským občanom. Je to výsostne o našich slovenských záujmoch. Dovoľte jeden citát: "Je hlavne zásluhou Spojených štátov, že Slováci v roku 1918 konečne striasli jarmo poroby." Pravdepodobne si myslíte, že som to povedal ja, o ktorom niektorí aj z poslancov Národnej rady hovoria, že si chodím pre rady do Washingtonu. Nie. Povedal to človek, okolo busty ktorého každý deň vchádzate do parlamentu, bol to Andrej Hlinka. Aj preto cítim potrebu povedať tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pár viet na adresu Spojených štátov, ktoré sa za ostatné roky dostali na Slovensku do veľmi zvláštneho kontextu. Do takého, že sa už aj tzv. mainstreamoví politici boja hovoriť o Spojených štátoch ako o našom strategickom partnerovi a spojencovi. Toto sa u nás totiž nenosí. Problém pritom nie je vecná kritika Spojených štátov a ich zahraničnej politiky. Tá je prítomná všade v Európe a kto počúva, čo hovorím aj ja, vie, že sa s niektorými krokmi Spojených štátov a ich administratívy v zahraničnej politike nestotožňujem. Problém je však niekde inde. Totiž, bohužiaľ, aj v slovenskej politike, nehovoriac už o dezinformačnej scéne, je živená antipatia voči Spojeným štátom. A povedzme si to otvorene, u nás to je oveľa intenzívnejšie ako napríklad v susedných krajinách V4.
Preto sa pýtam, ako slúži slovenskému záujmu, keď sa vytvára negatívna emócia voči štátu, od ktorého očakávame, že garantuje našu obranu? Otázkou je tiež, prečo sa tak deje voči krajine, pri ktorej mne pre nás Slovákov chýba akýkoľvek negatívny záchytný bod z histórie na rozdiel od historických skúseností s inými štátmi, voči ktorým sa u nás pestujú pozitívne emócie, ale v praxi sú to len romantické ilúzie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred časom konštatoval, že členské štáty NATO spoločne predstavujú 50 % svetovej ekonomickej a 50 % svetovej vojenskej sily. Vďaka tomu je NATO najsilnejšou obrannou alianciou na svete.
Je v záujme Slovenska byť súčasťou najsilnejšej aliancie na svete? Verím, že áno. Je v záujme Slovenska, aby táto aliancia zotrvala, spolupracovala a bola akcieschopná? Verím, že áno.
Štvrtá otázka: Prečo sú princípy slobody, demokracie a právneho štátu v zahraničnej politike dôležité? Podľa freedom house bol rok 2019 už 14. v poradí, keď sa stav globálnej slobody znižoval. Prečo je pre nás dôležité, aby sa priestor slobody a demokracie zväčšoval, resp. aspoň nezmenšoval? Jednoducho preto, lebo demokracia pri všetkých svojich nedokonalostiach na rozdiel od iných zriadení dáva predpoklad pre stabilitu a prosperitu. A práve preto je v slovenskom záujme mať v našom susedstve stabilné demokracie a práve preto odmietam výhrady voči našej kritike režimu v Bielorusku. My nijako nezasahujeme do ich vnútorných záležitostí, naopak, pýtam sa, ako sa dá nevidieť to, ako zasahuje režim prezidenta Lukašenka proti vlastným občanom? Tí nežiadajú nič iné, len možnosť slobodnej a demokratickej voľby. Nerozumiem naozaj motivácii tých, ktorí cítia potrebu principiálne si udrieť do slovenskej vlády aj za cenu toho, že tým de facto obhajujú raz režim Alexandra Lukašenka a inokedy zase Baššára al-Asada.
Alebo poďme bližšie k nám. Je v záujme Slovenskej republiky, keď je Ukrajine bránené slobodne sa rozhodnúť o svojom smerovaní? Ak nám záleží na našej teritoriálnej integrite, ešte raz hovorím, na slovenskej teritoriálnej integrite, môžeme mlčky akceptovať, že Rusko anektovalo kus územia nášho suseda a narušilo tým aj architektúru vzťahov v Európe? Je v našom záujme nestabilná Ukrajina, na ktorej je šesť rokov živený vojnový konflikt, v koho záujme to je? V slovenskom určite nie. V našom záujme je stabilné susedstvo a platí to nielen pre východnú Európu, nielen pre Balkán, ale aj pre juh Európy. Pretože susedstvo EÚ je aj naším vlastným, a ak namiesto rozvoja spolupráce prináša konflikty, nelegálnu migráciu, je útočiskom medzinárodného zločinu alebo zdrojom terorizmu, máme problém aj my.
Želáme si viac slobody a demokracie v našom bezprostrednom susedstve? Áno, aj preto, aby sme sa mohli podieľať na úspechu iných, tak ako sa západná Európa, tak ako západná Európa profituje zo stability a prosperity strednej Európy. Podobne ako rakúsky Burgenland a Niederösterreich profitujú z prosperujúceho Slovenska, Maďarska a Česka, môže jedného Košický a Prešovský kraj profitovať z prosperujúcej Ukrajiny.
Dovoľte mi napokon v piatej otázke zosumarizovať to najpodstatnejšie: Čo chceme pre Slovensko presadzovať v zahraničnej politike? S vedomím toho, čo som povedal, je moje, ak dovolíte, zahraničnopolitické desatoro nasledujúce:
1. Geopoliticky jasne ukotvené Slovensko, lebo v kritických chvíľach histórie, ako je tá súčasná, potrebujeme jasné smerovanie my a musia to o nás vedieť aj naši partneri a spojenci.
2. Dobré vzťahy so susedmi, lebo každá zahraničná politika začína v susedstve.
3. Silná a relevantná Európa, lebo Európa buď bude sama relevantným hráčom, alebo sa stane ihriskom pre iných hráčov.
4. Podpora multilateralizmu a rešpektovanie medzinárodného práva, lebo pre Slovensko je lepší svet, v ktorom sú rešpektované jasné pravidlá a inštitúcie.
5. Silné partnerstvá, lebo v globalizovanom svete sa Slovensko osamotené nepresadí.
6. Účinná konzulárna pomoc, lebo aj v zahraničnej politike sú naši občania na prvom mieste.
7. Aktívna strategická komunikácia, lebo v 21. storočí sú dezinformácie vážnou hrozbou.
8. Moderná ekonomická diplomacia, lebo už nestačí lákať obchod a investície, ale treba vedieť včas identifikovať príležitosti globálnej transformácie.
9. Moderná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc, lebo pomáha stabilizovať partnerov a šíriť dobré meno Slovenska. No a
10. Silná kultúrna diplomacia, lebo aj cez kultúru vieme dať najlepšiu výpoveď o sebe a o tom, že sa hlásime k európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí, myslime na to a zároveň vás prosím, aby sme zahraničnú politiku nepoužívali ako nástroj vnútropolitického boja, pretože tým sa neoslabuje vláda, oslabujeme tým záujem Slovenska. Verím, že toto si neželá nikto, kto to so Slovenskom myslí dobre.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2020.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 170 z 21. júla 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 21 z 9. septembra 2020 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 19 zo 16. septembra 2020 odporúčajú Národnej rade vziať predmetný materiál na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedený materiál na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní Zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2020 (tlač 162a) bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 21 zo 16. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, toľko spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister hovoril o piatich otázkach, ktoré považuje za dôležité v súvislosti so slovenskou zahraničnou a európskou politikou, a na záver v rámci toho piateho bodu pomenoval svoje desatoro, ktorým sa chce riadiť a čo chce presadzovať v zahraničnej politike.
Ja budem skromnejší a chcel by som hovoriť o dvoch bodoch, o dvoch veciach a chcel by som hovoriť po prvé o tom, v čom si myslím, že by slovenská zahraničná politika mala zachovať kontinuitu s doterajšou zahraničnou politikou a s tými zahraničnými politikami, ktoré Slovenská politika presadzovala. A ako druhé by som chcel hovoriť o tom, v čom by sa podľa môjho názoru mohla slovenská zahraničná politika zmeniť alebo v čom by sa mala zmeniť.
Tá kontinuita v zahraničnej politike je dôležitá a na tú, na tú treba klásť dôraz a som rád, že aj súčasná vláda berie ako úplne prirodzené naše zakotvenie v západnom svete, a to zakotvenie aj hodnotové, nielen čisto mechanické alebo geografické, zakotvenie v základných integračných zoskupeniach v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, členstvo v ktorých bolo, je a bude strategickým záujmom Slovenskej republiky.
Je dôležité budovať dobré susedské, je dôležité budovať partnerstvá či už bilaterálne, alebo v rámci rôznych integračných zoskupení, je dôležitý dôraz na multilateralizmus a rešpektovanie a presadzovanie medzinárodného práva, je dôležitá vyváženosť medzi rôznymi aspektami zahraničnej politiky a diplomatického pôsobenia. A je dôležitý aj vnútropolitický konsenzus v základných otázkach zahraničnej politiky a v základných otázkach zahraničného politického, zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, mám teraz na mysli konsenzus v rámci demokratických politických síl, ktorý tu dlhodobo existoval, a napriek existencii fašistickej strany v parlamente a napriek rôznym excesom zo strany, zo strany aj predstaviteľov bývalej vládnej koalície, niektorých, to základné smerovanie bolo jasné a bola na ňom zhoda. A myslím si, že tak by to malo byť v budúcnosti, aj my by sme sa mali uchádzať o to, aby ten konsenzus existoval nielen v rámci vládnej koalície, ale aj s tými politickými silami v rámci opozície, ktoré možno považovať za demokratické, pretože konsenzus v zahraničnej politike, najmä v tom základnom smerovaní, je dôležitý.
Druhý bod, o ktorom by som chcel hovoriť, je zmena, teda to, o čom si myslím, že by sa malo v zahraničnej politike zmeniť. Zmeniť neznamená narušiť kontinuitu, zmeniť neznamená narušiť konsenzus. Zahraničná politika musí reflektovať, čo sa deje vo svete, a teraz nielen pandémiu COVID-19, ale aj iné faktory spôsobujúce nestabilitu, o ktorých hovoril pán minister Korčok.
Veľmi oceňujem jeho dôraz na hodnoty, hodnoty demokracie, hodnoty, hodnoty ľudských práv a nielen, nielen vo vzťahu k tomu, čo tu teraz pred pár minútami pán minister hovoril, ale aj k jeho jasným postojom k témam ako Bielorusko alebo, alebo Ukrajina. Sú to krajiny, ktoré sú nám blízke, my nemáme rozhodovať o tom, čo sa v tých krajinách deje a kam sa tie krajiny majú uberať, ale má nám záležať na tom, aby občania týchto krajín mohli sami rozhodovať o tom, v akých krajinách chcú žiť.
Preto teda mimoriadne, mimoriadne oceňujem postoj pána ministra, ktorým sa Slovensko zaradilo k tým krajinám, ktoré neuznávajú výsledky evidentne sfalšovaných a zmanipulovaných volieb prezidentských, ktoré viedli k znovunastoleniu alebo znovu, znovu, alebo potvrdeniu diktátora Alexandra Lukašenka v pozícii prezidenta.
Samozrejme, že rešpektovanie týchto základných hodnôt bolo deklarované aj v minulosti, v tom nie je zmena. V tom, že sa máme usilovať rozširovať priestor stabilnej demokracie, máme klásť dôraz na ľudské práva, len, žiaľ, nie vždy to tak bolo. Častokrát bolo povedzme ekonomická diplomacia alebo záujem na ekonomickú spoluprácu, ktorý sám osebe je legitímny, nadradzovaný nad tento hodnotový aspekt a nad potrebu rešpektovania ľudských práv a kritizovania, kritizovania krajín, ktoré ľudské práva porušujú, ktoré sa správajú nedemokraticky. Je dôležité v tom všetkom zachovávať pozície, ktoré máme s našimi najbližšími partnermi v rámci Európskej únie, predovšetkým Severoatlantickej aliancie, ale myslím, že by sme sa mali správať tak, aby sme ten hodnotový rozmer zahraničnej politiky posilňovali alebo zdôrazňovali viac ako v minulosti.
To, čo by sa mohlo a malo zmeniť, je aj silnejší dôraz na boj s hybridnými hrozbami a dezinformáciami. Opäť je to vec, ktorá sa diala aj v minulosti, nechcem spochybňovať, spochybňovať úsilie predchádzajúceho vedenia, vedenia ministerstva zahraničných vecí ani, ani teda pracovníkov, ktorí to mali na starosti, ale myslím si, že je tomu potrebné venovať zvýšenú pozornosť, lebo je to veľmi nebezpečná hrozba pre demokratický svet, ktorého sme, ktorého sme súčasťou, a treba, treba túto hrozbu brať vážne.
A samozrejme, že bolo veľmi ťažké povedzme v predchádzajúcom volebnom období tvrdiť, že vládna garnitúra berie boj s dezinformáciami a hybridnými hrozbami vážne, keď niektorí jej významní predstavitelia sediaci vo významných postoch, dokonca na čele, čele výboru boli sami šíriteľmi takýchto dezinformácií, hoaxov.
Partnerstvo. Partnerstvo je dôležité. Tradične sa zvykne zdôrazňovať hodnota transatlantického partnerstva. Myslím, že v tom by sme mali pokračovať, a teda vzťahy, naše vzťahy so Spojenými štátmi, aj teda mimo rámca, mimo rámca vzťahov Európskej únie a Spojených štátov, ale teraz niečo podobné budeme musieť vybudovať aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, ktoré už, žiaľ, sa pobralo vlastnou cestou a nie je súčasťou Európskej únie, ale ostáva naším partnerom, ostáva naším partnerom aj ekonomickým, ostáva naším partnerom v bezpečnostnej oblasti v rámci NATO a myslím si, že je v záujme Európskej únie aj v záujme Slovenskej republiky, aby Spojené kráľovstvo ostalo naším strategickým partnerstvom a aby sme sa usilovali to strategické partnerstvo rozvíjať.
Pokiaľ ide o Európsku úniu a európsku integráciu, tam opäť je dôležitá kontinuita. To, čo by sa snáď mohlo zmeniť, je, žeby, že budeme aktívnejšie ako v minulosti presadzovať svoje názory, vystupovať so svojimi predstavami o, o tom, kam by sa Európska únia mala uberať, ako by mala pôsobiť, nie iba pasívne čakať na to, na čom sa dohodnú kľúčoví hráči, a potom to, potom to akceptovať a pripojiť sa k dohode iných. To nie je protieurópsky postoj, to je úplne legitímny proeurópsky postoj, my sme súčasťou Európskej únie, my sme Európska únia a máme sa podľa toho aj správať. Tak ako povedal pán minister, nevnímať Európsku úniu iba ako plnú špajzu, ale aj ako hodnotový priestor, ktorého sme a mali by sme ostať súčasťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovorili ste s takým tým zväzáckym nadšením o zakotvení v západnom svete. Pripomenulo mi to tie reči spred roku ´89, ktoré ste mimochodom asi aj vy viedli ako zväzák, že so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.
Viete, samozrejme, že my sme súčasťou Európskej únie, ale k tomuto priestoru patrí aj sebakritika a my nemôžeme ísť iba ako ovce na porážku a toto ja vyčítam vám aj pánovi ministrovi, že vy chápete zahraničnú politiku asi ako, ja neviem, chlapec na mexickom predmestí, ktorý potrebuje patriť do nejakého gangu a je mu jedno, že vraždí, a je mu jedno, aké veci páchajú, on to bude robiť s nimi, lebo potrebuje niekam patriť. A toto je mylné chápanie zahraničnej politiky.
My musíme mať, samozrejme, nejaké hodnoty a, áno, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť konsenzus v zahraničnej politike. Ale to nemôže byť diktát. Tak sa poďte s nami baviť o tom konsenze v zahraničnej politike a poďme sa dohodnúť, aby sme nekopali do Ruska. Poďme sa dohodnúť, aby sme nekopali do Číny. Poďme sa dohodnúť, že budeme rešpektovať medzinárodné právo vrátane princípu národnej suverenity a pán minister Korčok sa nebude hrať na bieloruský ľud a nebude neuznávať prezidenta alebo sa nebude hrať na venezuelský ľud a, naopak, bude si uznávať, koho chce za prezidenta, a nebude posielať bieloruskej opozícii 750-tisíc euro a tváriť sa, že on nijak nezasahuje do bieloruskej politiky. Veď to je samo osebe absurdné!
Poďme sa spoločne zhodnúť na tom, že našou prioritou je ochrana našich občanov, a poďme vysielať aj kritiku voči ministerstvu zahraničných vecí, že tak šlendriánsky reagovalo a oneskorene reagovalo na vraždu, nacistickú vraždu Jozefa Chovanca v Belgicku. Poďme sa o týchto veciach baviť.
Poďme sa baviť o tom, že keď chceme chrániť slobodu, demokraciu a ľudské práva, tak dovolíme nášmu spojencovi Spojeným štátom americkým páchať zločiny na Julianovi Assangeovi. Ten človek spravil to, že bojoval za slobodu slova a dneska ho týrajú a mučia, a my sme ticho.
Čiže poďme sa baviť o hodnotách, ale buďme v tomto objektívni.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, veľmi pekne vám ďakujem za vašu reakciu. Som rád, že ste vystúpili, lebo naozaj ste tu rukolapne demonštrovali potrebu zahraničnopolitického konsenzu demokratických síl s dôrazom na slovo demokratických síl.
Myslím si, že je potrebné sa usilovať o to, aby demokratické politické sily mali konsenzus v základných otázkach zahraničnej politiky, aby ten konsenzus aktívne budovali, že je to predpokladom toho, aby zahraničná politika bola, mala kontinuitu, lebo kontinuita v zahraničnej politike je dôležitá, že je to v životnom záujme Slovenskej republiky. Ale ten konsenzus sa má budovať medzi demokratickými politickými silami, nie medzi demokratickými politickými silami a extrémistami, či už sú tí extrémisti fašisti, alebo sú tí extrémisti obdivovatelia totalitárnych, autoritárnych režimov nerešpektujúcich základné ľudské práva, ako ste práve vy, pán Blaha.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, vážený pán minister, preberáme zahraničnú politiku vlády Igora Matoviča a je dobré, že tá diskusia začala zo strany pána ministra pre mňa na potešenie naozaj zatiaľ vecne a chcem aj ja, aby sme si niektoré veci vecne prediskutovali a boli vždy nad vecou.
Chcem na začiatok predovšetkým podčiarknuť to, že my sme sa vždy hlásili, pán minister, ku kontinuite zahraničnej politiky a určite to nespochybníte, pretože boli ste aj súčasťou tvorby tej kontinuity, keď ste pôsobili aj za našich vlád na ministerstve zahraničných vecí, a myslím si, že svojím spôsobom tie úspechy, že Slovenská republika je rešpektovanou krajinou nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci svetového spoločenstva, je aj výsledok zahraničnej politiky našich vlád.
Hovorilo sa tu o tom a vznikla tu aj taká prestrelka, že niekto tu spochybňuje naše smerovanie. Nie. Hovorím teraz za nás a hovorím aj za najväčší poslanecký klub a hovorím aj ako predseda zahraničného výboru, my nespochybňujeme vôbec smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky. A to potvrdzujem aj to, čo sčasti povedal môj predrečník, pretože ak sme sa prihlásili k členstvu Európskej únie a bola to správe strana SMER, ktorá významným spôsobom pomohla, aby jediné platné referendum na Slovensku pomohlo tomuto členstvu, tak to nikto asi nespochybní. Súčasťou toho bolo, samozrejme, aj členstvo v NATO.
Ale jedným dychom je potrebné povedať aj to, že byť v nejakom spoločenstve neznamená servilne všetko prijímať. Ale zároveň to neznamená aj tie veci, ktoré sú dobré, opäť pochváliť. Musí to byť vyvážené, a preto nie celkom som rád, keď možno trošku v inotajoch ste, pán minister, naznačovali, že si tu niekto vytváral nejaký priestor, že by sme mali byť kdesi v medzipriestore, vy ste to doslovne povedali, že, že by to malo byť, že by sme sa mali nachádzať kdesi v nejakom medzipriestore, že niekto tu na Slovensku vytvára taký dojem.
Viete, v dobe, keď máte informačné technológie a môžete všetko možné povedať, áno, môžete mať taký pocit, ale treba povedať konkrétne. Ja si myslím, že politické strany, tak ako sú tu, majú nejaký jasný názor a ho deklarujú a z tohto pohľadu si myslím, že sa nijakým spôsobom nerozporujeme.
Rovnako potvrdzujem veľmi dôležitú vec, ktorú ste tam podčiarkovali, medzinárodné právo. A dopĺňam - dodržiavanie všetkých záväzkov, aj ľudských práv, je pre krajinu, akou je Slovenská republika, absolútne kľúčová záležitosť. A to je jedno, či sa to týka porušovania medzinárodného práva zo strany hociktorej malej alebo veľkej krajiny vrátane Spojených štátov amerických, ktorí sú naším partnerom v rámci NATO.
Rovnako je potrebné, aby sme aj zadefinovali veci, ktoré povedzme nie sú zo strany Spojených štátov celkom korektné, a pomenovali ich a Spojené štáty sa nemôžu ani na nás za to hnevať podľa môjho názoru, lebo máme záujem, aby NATO nezískavalo zlú konotáciu vo svete, čo, bohužiaľ, sa stáva, ale aby, keďže sme súčasťou toho takisto, ale aby sme sa snažili byť tí, ktorí to povedzme usmerňujú tým správnym smerom, lebo viete, že aj v NATO tá situácia nie je jednoduchá. Zoberme si napríklad Turecko ako druhá najväčšia armáda v rámci NATO. Aké sú dnes problémy v súvislosti Cyprom gréckym a že dnes Cyprus napríklad blokuje aj sankcie v rámci Európskej únie voči Bielorusku. Práve kvôli tomu, že sa nemôže dovolať práva medzi dvoma členmi aliancie NATO, že jedna krajina druhej zasahuje do výsostných vôd a tak ďalej a tak ďalej. Na toto je potrebné sa kriticky pozrieť, pretože máme záujem, aby, aby tu nevznikali takéto jednostranné akty, ktoré práve porušujú medzinárodné právo. Ešte raz podotýkam. Právo, ktoré je pre nás absolútne kľúčové a, by som povedal, najdôležitejšie, lebo krajina, ako sme my, sa bez tohoto práva nedokážeme jednoducho zaobísť.
Konsenzus vnútorný je absolútne dôležitý a myslím si, že, že to nikto nespochybňuje, ale nechápme, prosím vás, konsenzus tak, že keď povie niekto kritické slovo a povedzme aj ho pomenuje voči nášmu pôsobeniu niekde v nejakom spoločenstve, že to znamená, že sme proti tomu. Vôbec nie. Práve naopak. Ako som to spomínal, je to preto, aby sme sa vyvarovali nejakých chýb a hľadali riešenie, vždy mierové riešenie, čo naozaj kvitujem, že ste to spomenuli, pán minister, lebo Európska únia je práve projekt, ktorý nám zabezpečil mier. Chvalabohu, že ho máme, ale možno si nevážime až tak veľmi, že v tom mieri žijeme.
Štyri svetové strany absolútne podčiarkujem, berúc do úvahy, že našou snahou by malo byť naozaj pôsobenie, ako zmierňovať všetky napätia, ktoré sú vo svete, a kde môžeme byť účastníkmi.
Silné vzťahy so susedmi. Samozrejme, my sme boli tí, ktorí sme práve, naopak, dokázali, že V4 ako silný formát dokázal veľmi významne ovplyvňovať európsku politiku v tých negatívnych veciach, ktoré robila.
A spomeňme si napríklad na migračnú politiku. Práve včera bola predstavená nová migračná politika, ak ste to zachytili, vážené dámy, vážení páni, kde v podstate predsedníčka Eurokomisie nám dala za pravdu ako Slovenskej republike, že to, čo sme navrhovali ako riešenie v prípade migračnej politiky počas nášho úspešného predsedníctva v roku 2016, v druhej polovici roka, sa ukázalo, že bolo správne, pretože my sme práve navrhovali tú flexibilnú alebo pružnú solidaritu.
A toto je presne dôkaz sebavedomej politiky aj v rámci EÚ, kde keď vidíme, že sa niečo nedobré deje, tak musíme byť aj kritickí voči tomu. Nemôžeme mať nekritický pohľad voči západným krajinám, ku ktorým sa hlásime, prirodzene, demokraciou, všetko, čo k tomu patrí, lebo potom to v spoločnosti vyvoláva taký úplný jojo efekt voči východným krajinám a povedzme aj voči Rusku. Lebo pán minister tu menoval niečo, čo by som rád, keby ste aj vysvetlili, pán minister, že nemôžeme vnímať Rusko ako, že je to len agenda jednej strany, ktorá si to nejakým spôsobom vytvorila. Skúste definovať, ktorú ste mali na mysli, asi možno cítim, ale ak ste to mali na mysli, tú, čo mám na mysli aj ja, tak sa mýlite, pretože ja si to nemyslím, lebo ja rovnako môžem povedať aj na adresu vašej koalície, veď bol to predseda OĽANO, ktorý sa postavil tuto pred tento pult a povedal: My už Spojeným štátom neveríme, pretože jednoducho to, čo začali robiť, je pre nás neprijateľné a my sa musíme trošku ináč začať točiť. Máte ho tam. Máte dokonca aj ďalšieho koaličného partnera, ktorý sa spája s extrémnymi stranami v rámci Európskej únie, čo nemôžeme poprieť, pretože je to Marine Le Pen a je to rovnako aj taliansky partner Salvini a oni, priam by som povedal, bojujú proti Európskej únii a, by som povedal, proti Európskej únii, že nemá svoje miesto.
Čiže buďme kritickí a buďme trošičku aj pri zemi, pretože ten konsenzus, o ktorom hovoríte, sa nie ľahko hľadá, ale nebuďme osobní a snažme sa vždy ísť k veci a som presvedčený, že ho vždy nájdeme aj sa vzájomne podporíme.
Ale neočakávajte od nás, prosím vás, že budeme nekritickí, a ja poviem, pretože mám nedostatok času, tak poslednú vec k Bielorusko. Viete, naša vláda bola tá, ktorá po ostatných parlamentných voľbách prijala, keď tam boli pozorovatelia OBSE, aj tu v parlamente rezolúciu, že voľby neboli korektné. Čiže náš postoj je jasný, ale kritizovali sme, pán minister, to, že Európska únia k tomu pristupovala veľmi laxne a rovnako aj vy ako minister a minister zahraničných vecí, pretože hovoríte o preventívnej diplomacii - prečo ste preventívne nesnažili sa vyzývať bieloruskú stranu ako krajinu východného partnerstva, nech požiada o pozorovateľov na svoje voľby a nechali ste to plávať až dovtedy, kým už bolo neskoro? To je podľa mňa, to treba, musíme povedať objektívne, že nebolo dobré.
Rovnako nie je dobré, ak dávame bieloruskej opozícii 750-tisíc, nehovoriac, že ich potrebujeme my, ale tým jasne hovoríme, že zasahujeme do ich vnútorných vecí. Pomôžme iným spôsobom, ak sa dá, práve cez organizácie ako OBSE, cez Európsku úniu, ale konštruktívne, preventívnou diplomaciou, o ktorej píšete aj v tejto správe.
Toľko a možno ešte vo faktických poznámkach.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, veľmi presne ste pomenovali, čo odmietame. Odmietame servilnosť, odmietame kolenačkovú politiku. A obávame sa, že pán minister Korčok je krásnym príkladom servilnosti, napokon preukázal to aj počas svojej vlastnej kariéry, keď bol hovorcom u Mečiara bez breptania. Bol dokonca štátnym za Dzurindu, potom štátnym za nás, teraz je ministrom za tejto vlády. On prežije všetky vlády. Pripomína mi to jedného chrobáka, ktorý prežije všetko. A toto je práve príklad tej servilnosti, lebo ja si ho pamätám, presne takto servilne slúžil aj nám, aj Robertovi Ficovi.
Ďalšia vec. Servilnosť, ktorú cítime, je - a to pán poslanec Blanár veľmi pekne pomenoval - k Európskej únii v témach, kde by sme mali byť sebavedomí, ako boli napríklad kvóty, ako je napríklad migračná politika, kde nám bývalé kolónie vnucujú solidaritu voči krajinám, ktoré samé rozmlátili. Toto je naozaj zvrátená logika. V tomto smere musíme byť veľmi, veľmi tvrdí.
Takisto servilnosť voči Spojeným štátom americkým, ktorú cítime. To nie je vzbudzovanie nenávisti voči Američanom, ale my musíme, preboha, upozorňovať na ich chyby.
Tak urobili chybu v Iraku, boli tam zbrane hromadného ničenia? Neboli. Bol to číry hoax a dezinformácia a hybridná vojna, ako hovorí pán Dostál, čiže vojna v Iraku bola chybou.
Takisto je chybou, keď sa Spojené štáty americké snažia vyhladovať Kubu blokádou, ktorá trvá niekoľko desaťročí, a kompletne celá OSN to odmieta, ale Američania to aj tak robia.
Alebo keď porušujú medzinárodné právo a uznávajú Golanské výšiny, ktoré sú okupované Izraelom, alebo uznávajú Jeruzalem a podobné veci, ktoré sú čisto protipalestínske a čisto jednostranne vyhranené v prospech Izraela. To sú veci, na ktoré musíme upozorňovať.
Rovnako Kosovo. My nemôžeme prijať to, že Kosovo sa odtrhne od Srbska a že toto my prikryjeme, resp. budeme súhlasiť s politikou Spojených štátov amerických alebo Európskej únie.
Čiže, pán minister, se-ba-ve-do-mie.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Začnem zhodou a pochvalou predsedovi zahraničného výboru, veľmi ma teší, že zaznelo úplne jasne, že sa zhodujeme na tých základných líniach zahraničnej politiky a kam patríme, k tomu Západu a nie všetky štyri svetové osi. Ešte mala čas prehovoriť, alebo teda to druhé krídlo bývalého SMER-u, ale predpokladám, že tá zhoda sa bude vzťahovať aj na nich. Teší ma to, pretože v tejto zásadnej veci potrebujeme mať jasno, a teší ma, že tie výnimky sú viac-menej zredukované na pána poslanca Blahu.
Tá druhá vec, na ktorú som ešte chcel reagovať, je také to vytváranie toho alebo to podsúvanie nejakej tézy o servilnosti. A teraz rozumiem politicky, čo sa tu deje a aká hra sa hrá, ale, pán predseda, vy sám, veď máme podobné diskusie v našich výboroch, viete dobre, za čo sme bojovali v, pri pláne obnovy a odolnosti, kde sa podarilo presadiť napríklad zásadne iný mechanizmus v rozdeľovaní tých financií, ktorý nahral Slovensko v konečnom dôsledku napriek pôvodným návrhom Európskej komisie. Takisto platí, že keď sme potrebovali, zabojovali sme o vyššie poplatky alebo vyššie platy pre našich poľnohospodárov.
Takže tie tézy o servilnosti, opäť rozumiem, aká hra sa tu hrá, ale držme sa faktov, prosím, mňa teší, že tá diskusia zahraničnej politiky bola zatiaľ až na spomenuté výnimky veľmi konsenzuálna.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel, s pánom kolegom Blanárom v niektorých veciach jednoznačne súhlasím, ale musím, nedá sa mi nereagovať na to, čo bolo povedané napríklad k tej politike kontinuity presne za vlády SMER-u, resp. vášho nominanta pána ministra zahraničných vecí sme mali niektoré kauzy, ktoré prišli, bol to napríklad únos Vietnamca alebo aj dokonca váš pán minister pripravoval ešte v roku 2016 pakt o migrácii, ktorý vlastne chcel nás dotiahnuť, dotlačiť do tejto pozície v roku 2018, presne október, november.
A ešte na jednu vec by som chcel reagovať, áno, hnutie SME RODINA je súčasťou politickej frakcie a skupiny Identita a demokracia, ktorá nie je proti vystúpeniu Slovenska z Európskej únie, ale jednotliví jej členovia tak rovnako francúzsky Rassemblement national, alebo aj Lega sú euroskeptické strany, ktoré sú za reformu Európskej únie, to znamená nie za vystúpenie jednotlivých krajín, ale za to, aby krajiny, aby respektíve došlo k reforme zriadenia Európskej únie.
Ďakujem pekne za slovo.