12. schôdza

Pán kolega Kmec, ja sa dotknem niektorých vecí, ktoré ste spomínali vo svojom vystúpení. Ja si nerobím nejaké veľké ilúzie o tom, že môžeme predvídať stanovisko súčasného premiéra k napríklad migračnej kríze. Podľa toho, ako sa bude možno verejná mienka vyvíjať, podľa toho sa on bude zariaďovať, ale chcem spomenúť, že Slovenská republika práve v čase, keď bola predsedajúcou Európskej únie v druhom polroku roku 2016, zadefinovala práve myšlienku flexibilnej solidarity alebo pomoci a sme radi, že Európska komisia, zatiaľ je to len návrh Európskej komisie, s tým prichádza, ale je tam mnoho veľmi zradných sofistikovaných vecí zakomponovaných, ktoré je potrebné veľmi, veľmi opatrne vyhodnocovať a myslím si, že podľa skúseností, ktoré máme, pretože dnes ani premiér nebol na dôležitom rokovaní V4 s predsedníčkou Európskej komisie, že on to nebude schopný asi dostatočne urobiť.
No a čo sa týka zelenej ekonomiky, áno, je to dobrá téma, avšak tu je tiež veľmi dôležité, aby sme ako Európska únia aj Slovensko ako súčasť Európskej únie nestrácali konkurencieschopnosť len preto, že budeme príliš sa snažiť byť rýchlejší v tých pretekoch, zatiaľ čo iné veľké krajiny, ktoré sú partnermi v inom zoskupení, s nami napríklad, pri dohode parížskej o emisiách, nemajú záujem do toho vstupovať, pretože vzduch je náš spoločný, ten nepozná hranice. A tuto je potrebné rovnako veľmi obhajovať záujmy nielen národné, ale aj z hľadiska Európskej únie globálne, pretože v opačnom prípade to bude mať nedozierne ekonomické následky, a to si treba uvedomiť.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za podporné vystúpenia.
Pán poslanec Dostál, ja, samozrejme, som veľmi rád, že došlo k vyjadreniu o všetkých troch najvyšších ústavných činiteľoch, čo sa týka základnej zahraničnopolitickej bezpečnostnej orientácie. Ja len ukazujem na niektoré pochybenia, ktoré si, bohužiaľ, všímajú zahraničnopolitickí analytici, médiá a aj diplomati a tu by som v podstate nebol rád, aby sme sa bavili v štýle ´z kaluže do blata´. Takže v podstate ja som mal určité kritické vyjadrenia aj v minulosti ako diplomat voči niektorým prejavom najvyšších ústavných činiteľov a ako politik v súčasnosti budem na tieto, na tieto prešľapy upozorňovať aj súčasnú koalíciu.
Pán poslanec Blanár, plne súhlasím, ja som to aj v tom mojom vystúpení zdôraznil, že musíme čo najrýchlejšie a čo najdôslednejšie presadzovať uhlíkové importné clo, aby sme si ochránili nielen, nielen náš národný, ale celoeurópsky priemysel. Takže v tomto sa plne zhodujem s vami.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, pán minister, nedá mi nepoznamenať, o čo vecnejšia tá diskusia je, odkedy odišiel nemenovaný poslanec a v tomto duchu budem aj, aj vystupovať. Plánoval som vystúpiť len k európskej politike, ale nedá mi zareagovať aj na niečo, čo ste, pán minister, keď ma budete sekundu počúvať, povedali k širšej zahraničnej politike.
Chcem dvakrát podčiarknuť to, čo tu odznelo v príhovore pred pár hodinami. Tá diskusia o tom, kam patríme, či na východ či na západ, nie je len diskusiou o tom, že aké seriály budeme pozerať večer v televízii alebo odkiaľ k nám potečie plyn. Je to aj, a dokonca hlavne diskusia, o tom, ako budeme fungovať vo vnútri, ako bude fungovať naše politické zriadenie. Či sa budeme mať, alebo či budeme mať právo sa nezhodnúť občas, zásadne nezhodnúť, tak ako sa tu stáva v parlamente, ale urobiť to civilizovane v pohodlí a bezpečí či parlamentu či televíznych štúdií, alebo či chceme, aby bolo bežné, že kritici vlády budú zastrelení po ceste z práce, ako sa to stalo Borisovi Nemculovi, budú zastrelení vo výťahu vlastného domu, ako sa to stalo Anne Politkovskej, alebo otrávení rádioaktívnym polóniom, ako sa to stalo Alexandrovi Litvininkovi.
Pevne verím, že všetci, čo sme tu, máme úplne jasno v tom, že preferujeme ten prvý, slobodný model, ale hrdé štáty, ktoré to vidia rovnako, slobodné štáty, majú svoj domov. Ten sa volá Európska únia a Severoatlantická aliancia a budem rád, ak budem mať jasno v tomto súvise medzi naším členstvom a tým vnútropolitickým zriadením. Teraz už k európskej politike.
Pán minister, nezávidím vám, čakajú vás dve veľké výzvy, minimálne, určite som na pár zabudol. Tá prvá je, že cítim v slovenskej diskusii o európskej politike dva nešťastné trendy. Ten prvý je taký ten pocit, že vlastne už je všetko vyriešené naším vstupom do Európskej únie, ako keby už nebolo čo riešiť, ako keby sa história skončila naším vstupom. To je odkaz aj dovnútra politických strán, ruku na srdce, koľko z nás dalo európsku alebo zahraničnú politiku inde, ako na posledné či predposledné miesto našich programov? To je mimochodom odkaz aj do tohto pléna, kde väčšinu tejto diskusie nesledovalo viac ako zhruba tretina poslancov. Zásadný zahraničnopolitický prejav kľúčového ministra novej vlády a menej ako tretina ľudí v miestnosti. Teraz menej ako tretina ľudí v miestnosti počas väčšiny rozpravy. Ako keby už o nič nešlo.
Opak je pravdou. Dnes máme pred sebou v niečom oveľa väčšie výzvy ako v tých rokoch 90. či začiatkom tohto milénia, keď sme bojovali o vstup do EÚ a o vstup do Aliancie. Vtedy bolo tou výzvou v podstate len sa začleniť, tá Únia aj tá Aliancia fungovali viac-menej fajn, bolo na nás prijať tie pravidlá hry, reformovať systém, aby sme sa dostali dnu. Dnes je to úplne inak. Tá výzva, tá Únia stojí pred obrovskými výzvami, samotná je v úzkych. Ustála síce migračnú krízu aj krízu eurozóny, ale protieurópske nálady bublú pod povrchom. Rusko sa snaží podkopať aj jednotu a ideálne samotnú existenciu Európskej únie financovaním rôznych antieurópskych, extrémistických strán či šírením dezinformácie. Spojené štáty, ktoré stáli pri zrode Európskej únie, dnes viac-menej otvorene spochybňujú jej existenciu. Vracia sa protekcionizmus, vracia sa populizmus, ako keby sme sa neboli bývali poučili z 30. rokov minulého storočia.
To všetko sú pre Slovensko mimoriadne zlé správy a, pán minister, bude aj na vás aj na tejto vláde z pozície teraz už členského štátu zabojovať o zdravie a prežitie Európskej únie a Aliancie tak, ako ich poznáme. Čo to v praxi znamená? Znamená to nečakať na iných, ale sami pomôcť hľadať riešenia na výzvy ako nelegálna migrácia a iné. Znamená to ísť príkladom, nekopať do toho proverbiálneho Bruselu, ale vysvetľovať, ako sa rodia rozhodnutia v EÚ, prečo sme za ne zabojovali, kde sme urobili kompromisy a prečo napriek tomu má spoločný postup v rámci EÚ význam a zmysel pre Slovensko.
Pán minister, uisťujem vás, toto nie je kritika vás, ja viem, že vy tomu rozumiete, sám som počul tieto isté témy, tieto isté témy od vás, len hovorím, že treba ich opakovať, aby sme v tom mali jasno.
Pán minister, ak tá prvá výzva pramení z ľahostajnosti k zahraničnej politike, tá druhá pramení z pokušenia hľadať alternatívy k Európskej únii, hoci o našom členstve v EÚ plánuje, panuje relatívne široká zhoda. Je to zároveň aj relatívne plytká zhoda, čím ďalej, tým viac ľudí hovorí o Európskej únii ako o nejakom zoskupení, kde sa rozhoduje možno o nás bez nás. Začína sa presadzovať názor, že sme v Únii tak trošku do počtu. A to je dlhodobo veľmi nebezpečné, počujeme to aj tu v tomto pléne, v tejto sále.
Vidím to tak, pán minister, že v každom národe je zakódovaná nejaká túžba po hrdosti a dôstojnosti a nesmie sa stať, že tento pocit, túto túžbu si monopolizujú antieurópske, často extrémistické sily. Bude aj na tejto vláde dokázať, že je možné byť zároveň vlastencom, hrdým Slovákom, ale aj hrdým Európanom, že Európska únia sme my a Slovensko je Európska únia.
Opäť, čo to znamená v praxi? Znamená to byť nekompromisnejší v definovaní slovenských záujmov, ako tomu bolo možno za minulých vlád. Znamená to dôslednejšie chrániť a strážiť si vlastnú reputáciu, nenechať ju pokaziť asociáciou s krajinami, ktoré majú iné ciele a iné záujmy od tých slovenských. A znamená to zadefinovať si presnejšie, akú Európsku úniu vlastne chceme, lebo ako sa hovorí u nás v Trnave, ak nevieme, kam chceme ísť, tak je takmer isté, že sa tam nedostaneme. Ako chceme nastaviť priemyselnú politiku EÚ? Ako chceme presne, aby fungoval vzťah medzi Európskou úniou a USA? Ako by mala vyzerať digitálna politika Únie? Je aj na nás spoluformovať Úniu a dokázať občanom, že v nej nie sme pasažiermi, ale spoluvlastníkmi.
Tieto výzvy sú teraz hlavne na vašich ramenách, pán minister, ale súdiac podľa vašich doterajších krokov aj podľa toho vystúpenia ste na správnej ceste a budem vám držať palce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Valášek, opäť veľmi jednostranný prejav a keď už ste hovorili o všetkých tých atentátoch, otravách, alebo vraždách, viete, ono takto sa dá pokračovať donekonečna. Mohli by ste spomenúť iránskeho generála, ktorého na príkaz Trumpa proste len tak zavraždili na cudzom území. Veď len prečo nie, keď už hovoríte o Rusku, mohli by ste spomenúť sýrskeho vedca Aziza Asbara, ktorého Mossad zlikvidoval len preto, že pracoval na nejakom raketovom výskume. Tieto taktiky, tieto techtiky, tieto vraždy používajú všetky veľmoci, tak prestaňme sa hrať na to, že keď nebudete poslúchať, môžete patriť na východ, kde vás nejakí Rusi otrávia. Viete, to je to isté, ako s tými historkami s novičokom, ktorý tu neustále počúvame ako najsmrteľnejší plyn, ktorým sa otravujú ľudia, ktorí stále prežijú. Všetky tie útoky novičokom prežijú, po chvíľke sú proste fit, nie je problém, a ten pôvodný, taký ten prvý známy útok novičokom v rámci nejakej mafiánskej vraždy v Rusku spôsobil, že tam vlastne zomrel úplne každý, kto vôbec do tej kancelárie, kde ten novičok nasypali, vstúpil. Ešte aj sekretárka zomrela, a tu sa otrava novičokom, dokonca vraj ešte smrteľnejším, rieši a všetci proste prežívajú. To ten Putin je riadny babrák, keď nevie ani tých svojich politických oponentov poriadne otráviť. Viete, to sú také komické veci. Čiže prestaňme sa tu hrať na to, že zlé je Rusko, zlé, ono zavraždí, ono proste všetkých otrávi, ono zlikviduje svojich oponentov, keď úplne do očí bijúce atentáty robí presne druhá strana.

Ďakujem pekne. Diskusia, kam patríme, na západ či na východ, jasná argumencia z tvojej strany, Tomáš, človeka, ktorý európske pomery pozná. Určite nie je všetko ideálne, sme súčasťou NATO a Európskej únie a nebolo to jednoduché, bez vlády Mikuláša Dzurindu by to nebolo možné. Každá vláda má svoje negatíva a pozitíva. Jedno je isté, môžeme spolu vytvárať Európsku úniu podľa našich predstáv. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Valášek, ako mi vysvetlíte, že podľa prieskumu proamerického GLOBSEC-u, 41 % Slovákov vníma USA ako hrozbu a len 26 % vníma hrozbu Rusko? Chcete mi povedať, že Rusi vynakladajú na propagandu dvakrát toľko ako USA? (Reakcia z pléna.) Áno? No nie som o tom presvedčený. Sú to nelichotivé čísla určite. (Zaznievanie gongu.) A to máte v podstate k dispozícii všetky médiá, mimovládky pod palcom a neobmedzené v postate finančné zdroje. Nepomáha ani kravata istého poslanca so znakom NATO. Je fajn byť s mainstreamom na strane tých mocných, bohatých, vplyvných, vyvolených.
Pre mňa je však dôležitejšia istá taká pravda, konsenzus. Reputácia NATO a hlavne USA poškodili vojenské výpravy. To si musíme povedať, státisíce mŕtvych, Irak. Vojna - absolútne vymyslená zámienka, to musíte priznať. Sú o tom aj hollywoodske filmy, keď to, keď mi neveríte. Vyvodená politická zodpovednosť za tieto prečiny žiadna.
Keď tvrdíte, že musíme niekam patriť, lebo inak nepatríme nikam, tak sa pozrime, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko žijú aj bez NATO. Nórsko, Island, Británia, Švajčiarsko žijú takisto aj bez EÚ. Ja akceptujem vôľu väčšiny obyvateľstva Slovenska, ktoré vníma EÚ zväčša pozitívne. Áno, sú to prieskumy, ľudia chcú byť v EÚ. Ja to chápem, je tam Schengen, jedno s druhým, ale vyzerá to spočiatku, tá EÚ, ako dobrý projekt.
Uvidíme, čo bude ďalej, či Európa zostane Európou slobodných národov, alebo sa zmení na nejaký konglomerát upadajúcej Arábie, ktorá vyzerá ako Sovietsky zväz centrálne riadený z Bruselu. Ja si myslím, že budúcnosť Európy je v euroázijskom priestore s dobrými vzťahmi s Ruskom. (Potlesk.)

Pán kolega Valášek, v prvom rade chcem povedať, že ak ste hovorili o jednej tretine poslancov, ktorí sa zúčastňujú tejto diskusie, tak keď sa opticky pozriem, tak je to predovšetkým koalícia, ktorá tu absentuje, ktorá by mala byť povinne pri takomto niečom, lebo opozícia tu sedí, vrátane aj mňa a mám o to záujem aj preto, samozrejme, že som predsedom zahraničného výboru. Ale keď som vás tak počúval, tak som si kládol otázku potom. Nehovoril o vás takisto pán minister, lebo nemenoval to priamo, že sú tu ľudia, ktorí spochybňujú svojím spôsobom nejakými nie celkom konštruktívnymi diskusiami Európsku úniu, a ja si myslím, že to, čo ste hovorili, je konštruktívne, pretože rovnako si myslím, že Európa nemôže byť nejaký konglomerát, ale musí sa brať do úvahy aj nejaký vlastenecký a národný, národná identita, ktorú každý jednoducho cítime. A toto keď sa bude spochybňovať a bude sa hovoriť o nejakej federalizácii bezbrehej, to určite nebude dobré. Rovnako ste hovorili, že treba nekompromisnejšie definovať svoje záujmy aj v Európskej únii, ako to robili predchádzajúce vlády. S tým absolútne súhlasím.
No spomenuli ste, že USA spochybňuje EÚ. Áno, je to problém a je potrebné otvorene o tom diskutovať, ale hovorili ste aj o nelegálnej migrácii, a to som veľmi rád, lebo toto je veľmi silná téma, dámy a páni. Na tomto, na takýchto témach sa bude rozhodovať o tom, či Európska únia bude taká, aká je, alebo nebude, pretože tá posledná, nelegálna migrácia poprela všetko, čo Európska únia vybudovala, vrátane Schengenu. A potom sa nemôžeme čudovať, že ľudia v jednotlivých krajinách EÚ a vrátane Slovenska na to takýmto citlivým spôsobom reagujú. Čiže spoločný postup EÚ v globálnych témach, rovnako podčiarkujem. To je Čína napríklad.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Valášek, veľmi dobre ste to povedali, Európska únia sme my. My sme súčasťou Európskej únie. Môžme o Európskej únii diskutovať, môžme mať o Európskej únii rôzne predstavy, môžme svoje záujmy a predstavy v rámci Európskej únie presadzovať. Môžme byť kritickí k pomerom v Európskej únii. Môžme kritizovať veci, ktoré sa nám nepáčia. Môžme navrhovať veci, ako vylepšiť fungovanie Európskej únie. To je úplne normálne. Tak ako keď, keď kritizujeme pomery v štáte, keď sa nám nepáči, ako, ako sa správa aktuálna vláda, alebo pomery, pomery vo svojej obci alebo meste. Je to úplne normálne a prirodzené, keď niekto kritizuje pomery, pomery v Slovenskej republike, nie je protislovenský, z toho dôvodu rovnako, keď niekto kritizuje niektoré aspekty fungovania Európskej únie, nie je protieurópsky z toho dôvodu. To je úplne v poriadku.
Ale aj pri tej všetkej polemike, kritike a diskusii by sme nemali zabúdať na to podstatné, že Európska únia sme my, že my patríme do Európskej únie, že naše miesto je v Európskej únii a že je naším strategickým záujmom byť súčasťou Európskej únie, rovnako aby som teda dostal svojej kravate byť súčasťou Severoatlantickej aliancie, lebo to sú v podstate dve strany jednej veľmi podobnej alebo tej istej mince.
Ďakujem.

Vďaka. Len veľmi rýchlo, lebo pán poslanec Dostál v podstate odpovedal za mňa. To sme členmi klubov Európskej únie a NATO nie preto, že súhlasíme vo všetkom, so všetkými ich členmi. Sme členmi týchto klubov, preto skupinami slobodných štátov, ktoré sa môžu slobodne nezhodnúť v týchto veciach. Máme svoje právo prejaviť nesúhlas s politikou v Spojených štátoch, ja som to urobil často, urobil som to jasne vo viacerých prípadoch tento mesiac. A na rozdiel od iných podobných zoskupení na východ od nás máme to právo. Je úplne normálne, a ako povedal pán poslanec Dostál, tieto kluby ctí, že sa v nich vedia ich členovia nezhodnúť a napriek tomu majú právo na svoj názor, napriek tomu nie sú zaň potrestaní, napriek tomu sú naďalej právoplatnými členmi týchto klubov. To je ten typ spoločenstva, kam Slovensko patrí a som hrdý, že sme v EÚ a v NATO. Vďaka.

Ďakujem pekne za, chápem to, záverečné slovo. Ďakujem všetkým poslankyniam a poslancom za ich stanoviská, vystúpenia a otázky, ktoré zazneli, a som ich pozorne počúval všetky. A rozdelím ich do dvoch blokov. Prvé sú vecné otázky, ktoré som dostal a pokúsim sa na ne zareagovať. A druhý blok sú poznámky politické a pokúsim sa zareagovať aj napriek tým vecným.
Po prvé, zaznelo tu od pána Dostála, okrem iného teda to bol poukaz na brexit. Poviem len pár vetami. Áno, dostávame sa do kritickej fázy rokovaní s Veľkou Britániou, ktorá už nie je členom, ale sú v prechode, je prechodné obdobie, ktoré vyprší 31. decembra tohto roku a je dôvod na znepokojenie v tejto situácii, pretože sme vzdialení, pokiaľ ide o nájdenie usporiadania našich budúcich vzťahov. Británia aj po odchode je dôležitý strategický partner pre Európu, pre Európsku úniu, pre Slovenskú republiku, významný investor, významná krajina z hľadiska obrany. Urobíme všetko pre to, aby sa zostávajúci čas využil na to, aby neodišla Británia naozaj bez dohody o tom, ako budú do budúcna naše vzťahy vyzerať.
Bielorusko. Veľa tu zaznelo, ale nachádza sa v bloku vecné pripomienky. Preto chcem zareagovať na to, čo tu bolo viackrát konštatované, a to je, citujem: "750-tisíc posielate opozícii". Ohradzujem sa voči tomu. Odporúčam každému, aby si prečítal vládny materiál, ktorým bolo schválené uznesenie, ktoré vyčlenilo 750-tisíc, z toho ale 500- tisíc je vyčlenené na štipendiá pre bieloruských študentov, ktorí sa stali obeťami represálií, a Slovenská republika povedala, že prijme takýchto študentov z Bieloruska, pokiaľ budú mať záujem doštudovať na Slovensku. Chcem vám povedať, že reagujeme tak na podnet troch univerzít v Slovenskej republike, a to Banskobystrickej univerzity, Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského. Obrátili sa na mňa s tým, že chcú prijať takýchto študentov a vláda urobí všetko pre to, aby sme sa pokúsili týmto študentom pomôcť. Ale hovorím otvorene, aj budeme sa snažiť, aby prišli študenti, ktorí sú zaujímaví aj z hľadiska nášho budúceho pracovného trhu. To znamená, žiadnych 750-tisíc nejde bieloruskej opozícii, 500-tisíc na štipendiá, 250-tisíc na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. Ja sa chcem spýtať, akej opozícii, prosím, chcete poslať peniaze alebo nám podsúvate, že my chceme poslať do Bieloruska? Ktorej opozícii? Celá opozícia je buď v base, alebo bola vyhnaná z Bieloruska. Na ktoré účty to, prosím vás, máme poslať? Absolútne odmietam túto interpretáciu.
Toto, čo tu bolo dnes povedané o, citujem, že: "Slovenská republika 750-tisíc do Bieloruska" nielenže je nepravda, je to príklad vedomého šírenia dezinformácie. O dezinformáciách ste tu chceli hovoriť. Ja vám chcem povedať, že nikdy s nimi nevyhráme, s dezinformáciami, ak budú šírené priamo zo zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
Po druhé, viackrát bolo spomenuté, že bolo voči, bol použitý nervový, nervová substancia novičok, a to pred časom voči ruskému občanovi Skripaľovi na území Veľkej Británie a teraz voči ruskému opozičnému politikovi Navaľnému.
Po prvé, poniektorí to spojili dokonca s tragédiou nášho občana Jozefa Chovanca v Bruseli. Považujem to za absolútny cynizmus spájať tieto veci.
Po druhé, chcem vám povedať, že použitie takejto chemickej substancie je jasným a flagrantným porušením medzinárodného práva. Niet čo špekulovať. Toto je látka, ktorá pochádza zo štátnych laboratórií a preto po tom, ako bolo potvrdené jej použitie voči Alexejovi Navaľnému, a to nemeckými laboratóriami, francúzskymi laboratóriami a švédskymi laboratóriami, nemôže jasno do tohto prípadu priniesť nikto iný, len Ruská federácia. Pretože odtiaľ, z týchto laboratórií pochádza táto substancia.
Po ďalšie. To možno menej faktické alebo menej, menej konkrétna otázka, ale zaznela tu a myslím, že od pána predsedu Blanára, ktorý hovoril, že moje konštatovanie, že Slovenská republika by nemala patriť niekde medzi, lebo, citujem to, čo som povedal, ´znamenať medzi´ znamená nepatriť vôbec nikde, a to nie je alternatíva pre Slovensko. Chcem vám povedať, že toto nie sú moje pocity. To sú empirické zistenia, kde sa Slovenská republika výrazne, výrazne odlišuje od vnímania svojho vlastného postavenia vo svete, od ostatných Vyšehradských štátov, na Slovensku až 60 % občanov si myslí, že najlepšie je nepatriť nikde. A ja vyčítam to, že táto, tento pocit našich občanov neprišiel odnikiaľ. On je výsledkom určitého politického narafiu, ktorý tu je pestovaný. Tým pádom dezorientujeme našich občanov. Preto tvrdím, aj v bezpečnostnej stratégii, citujem: "my nepoprieme, že svet má štyri svetové strany, ale bude úplne jasné, kde patrí Slovensko", pretože nedá sa patriť na východ, na západ, na sever a na juh, lebo potom tá loď, ktorú navigujeme, sa bude motať a nebudú tomu rozumieť ani naši partneri a už vôbec nie naši občania.
Zaznela tu a na to reagoval, myslím, pán poslanec Dostál, referencia na čl. 7 ústavy, na ktorej pán poslanec - myslím, že za kotlebovcov - povedal, že týmto článkom sa zbavujeme suverenity, je to nedemokratické. K tomu chcem len povedať, nemôže to byť zbavenie suverenity, a už vôbec nie, to nie je prejav nedemokratickosti, pretože tento čl. 7 prijala zvrchovaná Národná rada Slovenskej republiky a prijala ho, prijala ho slobodne.
Po ďalšie. Naše vojská na hraniciach s Ruskom. Údajne provokujeme konflikt s Ruskom. Chcem vám povedať, že naše vojská, resp. vojská spojenecké, aliančné by neboli tam, to znamená na východe, na východnom krídle Aliancie, keby Rusko neanektovalo územie nášho suseda. Ak nám je jedno, ešte raz, že Rusko anektuje územie nášho suseda, je nám jedno aj integrita nášho územia, oproti tomu sa ohradzujem.
Izrael, Jeruzalem. Ďakujem pekne pánovi, osobitne pánovi poslanci Tarabovi. Chcem povedať z tohto miesta, že naša pozícia vychádza z troch základných dokumentov, pokiaľ ide o túto problematiku hlavného mesta. Po prvé je to rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 478 z roku 1980 a tá hovorí, že štatút hlavného mesta musí byť výsledkom priamych rokovaní, ktoré majú za cieľ koexistenciu dvoch štátov Izraelu a Palestíny. Po druhé, sú to závery Európskej rady z decembra 2017 a nakoniec je to rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z Jeruzalemu z toho istého roku. Ale rozumiem, beriem na vedomie to, že z viacerých miest tu zaznieva výzva a presvedčenie o tom, že by Slovensko malo byť diplomaticky prítomné v Jeruzaleme.
V bloku vecné pripomienky, ekonomická diplomacia, tú som si zobral od pána poslanca Kmeca. Ďakujem, to je konštruktívny návrh. Budem len rád, ak sa ktokoľvek či z opozície, teda aj opozície zapojí do našej jednoznačnej snahy, aby slovenská zahraničná služba ešte viac otvárala dvere pre slovenskú, slovenské firmy, pre slovenskú ekonomiku a vytvárali sme tak príležitosti pre hospodársky rast a pracovné miesta. Tých poznámok alebo teda konštatovaní bolo určite viac, ale takto som si ich zapísal, zapísal ja z dnešného, dá sa povedať, celodenného rokovania.
Teraz k tým politickým. Priznám sa, že mám určitú dilemu, ale aj ja som len človek z mäsa a kostí a keď počúvam tú spŕšku osobných invektív, tak možno robím chybu, lebo viacerí mi povedali, vykašli sa na to, nereaguj. Ale mám pocit, že odísť bez toho, aby človek reagoval na to, čo si vypočul o sebe, by tiež nebolo úplne na mieste. Preto, nie je tu síce pán poslanec Blaha, asi to nechce počuť, ale adresujem to jemu ako odpoveď na otázku, čo som robil, kde som robil v mojom, v mojej profesionálnej minulosti.
Po prvé, opakujete tieto veci, pretože už nemáte čo povedať, ale opakujete ich preto, lebo ich máte v straníckom manuáli.
Po druhé, čo som robil v mojom profesionálnom živote, je všade a každému známe. Od 1. 1. 1993, od vzniku Slovenskej republiky som slúžil tejto krajine a slúžil som so cťou. Viem, pre vás je to nepredstaviteľné slúžiť krajine a neslúžiť pritom žiadnej strane. Rozumiem, neviete to pochopiť, lebo stále žijete v systéme štátostrany. Je to pre vás naozaj niečo nepochopiteľné. Ale nežijete pred rokom, alebo nežijeme už my, aspoň ja a verím, že veľká časť Slovenska už nežije pred rokom 1989. Rovnako chcem povedať aj ja, alebo cítim, že by som to mal povedať, áno, slúžil som aj za vlád SMER-u a dokonca sa mi v jednom momente zdalo, že to myslíte s miestom Slovenska v Európe vážne. To vtedy, keď predseda tejto strany hovoril o jadre Európskej únie. Ale ten moment, ten moment bol veľmi krátky. Ukončili ste ho Sorosovými kockami a dnes sa, bohužiaľ, zapájate do konšpirácií okolo koronavírusu. To znamená, nehovorte, prosím, o mne. Vysporiadajte sa so svetom takým, aký je. Ešte raz, toto nie je svet, svet, v ktorom vládne štátostrana. Slúžil som Slovenskej republike od 1. 1. 1993 a slúžil som so cťou.
Po druhé, rovnako je to adresované najmä pánovi poslancovi, ktorý bol dnes najčastejšie diskutujúcim. Pán poslanec Blaha, uvedomujem si, a nie je to prvýkrát, ale dnes som si to uvedomil ešte silnejšie ako kedykoľvek inokedy, že on neprezentoval názor o žiadnej zahraničnej politike vôbec žiadny. On prezentoval svoj svetonázor. Slúži mu ku cti, že sa zubami-nechtami naozaj a verejne drží toho, v čo verí, a to je marxisticko-leninský svetonázor. Nedá si ho zobrať, lebo ten postoj je jasný a je tak silne inšpirovaný takými hviezdami, akým je Che Guevara, Maduro alebo Lukašenko, že všetko, ale každú jednu otázku alebo každý jeden postoj prispôsobí tomuto svojmu svetonázoru. Čo je na tomto celom zarážajúce, že počúvame, že vlastne to je taký ostrejší názor jedného ľavicového poslanca. Zdalo by sa, že to je akýsi sémantický folklór, ktorý tu predvádza pán poslanec Blaha. Ale nie je to tak, pretože to sú názory, ktoré šíri v mene strany, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii, a ja som si na pripomenutie vytiahol len tri citáty, ktoré treba pánovi poslancovi Blahovi vždy pripomínať.
Po prvé, zo studnice naozaj jeho, jeho politickej tvorby. Citát č.1: "EÚ", tvrdí pán poslanec Blaha "je banda lúzrov". Druhý citát: "komunisti pomáhali ľuďom, vyčistili Československo od mafiánov a oligarchov", toto je druhý citát pána poslanca. Tretí: "v roku 1989 Američania urobili prvý zo série majdanov v Európe a ukradli nám Slovensko, a plienia ďalej", koniec citátu pána poslanca Blahu. Toto hovorí hlavný ideológ tejto strany, ešte raz, ktorá sa hlási k sociálnej demokracii. Dnes viackrát použil slovo o kolenačkovej politike voči Spojeným štátom. O akej kolenačkovej politike to hovoríte, pán predseda? Je mi to ľúto, ale asi kritizujete vášho bývalého premiéra, ktorý bol v Bielom dome a bol v ňom aj vďaka mne. Ale chcem vám povedať, že tam nešiel kolenačky. Išiel tam so vztýčenou hlavou a odprezentoval tam veľmi civilizovaným spôsobom slovenskú, Slovenskú republiku.
A na záver pánovi poslancovi odkazujem aj to, že považujem za hrubé pokrytectvo, ak celú svoju politickú živnosť zakladá na využívaní ikony amerického kapitalizmu, a to je Facebook. Pán poslanec, prestaňte sa skrývať. Odpojte sa od tohto, čo predstavuje Spojené štáty, voči ktorým vy tak zásadným spôsobom bojujete. Bez toho by ste v politike neboli.
A posledná politická poznámka voči tomu, čo zaznelo z tohto krídla naľavo od poslancov, od kotlebovcov. Na to sa reagovať nedá, resp. dá, ale ja na to neviem reagovať, priznám sa, pretože vy ste odprezentovali váš svet a on je tak hlboko alebo on je tak vzdialený od môjho sveta. Váš svet je pomýlený a pre Slovensko nebezpečný, pretože vy to nepoviete, bojíte sa toho, lebo cítite vo verejnosti, že tam už to nedáte. Ale vy chcete von z EÚ. Môžte rozprávať čokoľvek. Nemôžem vám oponovať, pretože odchod z EÚ ja považujem za absolútne protislovenský a proti záujmom tejto krajiny. Vy chcete, to vám, to naozaj hovoríte, že chcete vystúpiť z Aliancie. Ja to považujem za ohrozenie obranyschopnosti tejto krajiny.
Áno, pre vás je západ zlo. Tak to je. Ja som dnes vysvetlil, západ nie je geografia. Ja neťahám za ruku alebo za rukáv Slovensko, aby odišlo zo svojej geografickej polohy. Stred Európy je na Krahuliach, to ja nikdy nebudem popierať. Ale západ z môjho pohľadu je to, ako je spravovaná spoločnosť. Toto vám vadí na západe, pretože vy ju chcete spravovať sebe vlastným spôsobom. Našťastie tomuto, tomuto občania Slovenskej republiky nikdy neuveria.
Vy sa síce schovávate, ale hlásate vodcovský princíp. Na SNP vyhlásite, vytiahnete čiernu zástavu. Na SNP, ktoré ja považujem za jeden z historických míľnikov v modernej slovenskej histórii, vy vytiahnete čiernu zástavu. No a nakoniec schovávate sa za číselné symboly. Štrnásť osemdesiat osem. A vy tvrdíte, že je to proste náhoda. Vy sa bojíte povedať, lebo sa bojíte následkov, že sú to nacistické symboly, voči ktorým sa hlásite. Preto napadlo ma to tu, keď som vás počúval. Odporúčam, aby ste premenovali vašu stranu na LSNČ. Ľudová strana náhodných čísel. Prestaňte sa schovávať za túto náhodu (potlesk). Priznajte farbu a prestaňte balamutiť Slovákov. Nikdy vám neuveria.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)