12. schôdza

Ďakuje..., ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka súladu s európskymi krajinami, tam je trend jednoznačne, tam sa liberu..., jednoznačne liberalizuje interrupčná politika. Z posledn..., z posledných krajín, kde sa tak udialo, môžem spomenúť Island, Severné Macedónsko, Belgicko, Francúzsko alebo napríklad veľmi silno katolícke Taliansko.
Čo sa týka varešiek, preto varešky, lebo ma o to teda dámy poprosili, nakoľko je COVID, nebolo im umožnené ísť priamo za vami. Chceli, tak ma poprosili, či by som mohla nechať tento odkaz, a varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti, lenže varecha je nedocenená, tak ako starostlivosť. Varecha sa dokáže vzbúriť, urobiť neporiadok, varecha vie byť aj nebezpečná. Tak toto je odpoveď tých žien, že prečo varecha.
A ešte k tomu, pán Kotleba, ja nehovorím, že je to obyčajný zákrok, ale hovorím, že je to legálny zdravotnícky zákrok, a preto by sa mal teda robiť čo najšetrnejším a najmodernejším spôsobom.
A čo sa týka morálneho hľadiska, ja si myslím, že práve náš interrupčný zákon zohľadňuje aj morálne hľadisko a konkrétne zohľadňuje právo ženy na to, rozhodnúť o svojej reprodukcii. A opakujem, pokiaľ budú o tom, či žena bude, alebo nebude mať dieťa, rozhodovať politici, resp. im budú zakazovať plánovať si svoje tehotenstvo a materstvo, potom sa nikdy nemôžeme vyrovnať mužom, pretože jednoducho budeme slabšie v našich možnostiach, a, a to jednoducho je práve to morálne hľadisko, ktoré z..., ktoré aj Ústavný súd konštatuje.
Pani Drábiková, veľmi pekne ďakujem. Úplne so všetkým, čo ste povedali, od A po Z súhlas, s celým vaším prejavom. To ma milo prekvapilo, preto som si napísala, že teda toto vám aspoň poviem.
Nestihnem už asi veľa. Poviem len to, že som rada, že som symbolom boja, ale nie za potraty, ale za ženy a za ich možnosť rozhodovať o svojej repro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia poslanci, dovolím si troška rozšíriť ten, to oslovenie, milé mamičky, budúce mamičky, ženy, predstavte si, že dnes platí navrhovaný zákon a vy čakáte dieťa.
Ak sa rozhodnete ísť na potrat, nikto vám v tom nezabráni. Vidím pred očami bábätko, a preto sa mi to ťažko hovorí, ale ak budete chcieť, svoj čin skutočne dokonáte. Ak vám dnes niekto tvrdí niečo iné, tak klame. Sú však budúce mamičky, ktoré by si chceli svoje dieťa nechať, ale sú z nejakých dôvodov v takej životnej situácii, že sa im potrat možno javí ako najlepšie riešenie ich problémov. Práve im chceme podať pomocnú ruku. Bez dostatočného množstva potrebných informácií aj o tom, že existujú aj iné riešenia, a bez dostatočného času na ich zváženie môže spraviť žena rozhodnutie, ktoré je nezvratné a zasahuje hlboko do jej psychiky, ak už nehovoríme o iných zdravotných komplikáciách.
Tento návrh zákona nevznikal ako výmysel politikov, ale po konzultáciách s organizáciami, ktoré zachraňujú životy detí tým, že podávajú pomocnú ruku. Sú z terénu, a keď sme sa s nimi bavili, vedeli pomenovať, čo by im umožnilo pomôcť ešte väčšiemu počtu mamičiek a detí. Starajú sa dokonca aj o mamičky, ktoré sú po potrate, robia pre nich sociálne a psychologické poradenstvo.
Tie organizácie spájajú ľudí, ktorí chcú pomôcť s ľuďmi, ktorí pomôcť potrebujú. Keď som počul od jednej predstaviteľky takejto organizácie, že sa im už podarilo takýmto spôsobom zachrániť 172 životov, veľmi ma to potešilo a je tak jasné, že to má obrovský zmysel.
Predstavte si, že chlapci chodia kradnúť do potravín. Stretol som ich a pýtal som sa ich, prečo to robia. Jedni mi povedali, nemajú doma čo jesť. Ďalší povedali, že ich nútil silnejší, starší kamarát. Ďalší, že je to pre nich adrenalínová zábavka. Prečo to spomínam? Zavádza sa dotazník, resp. otázka do dotazníka, aby sme vedeli presne zacieliť pomoc. Keď budem vedieť, prečo tí chlapci chodia kradnúť, tak im viem lepšie cielene pomôcť. Podobne, podobne je to so ženami, ktoré plánujú ísť na potrat alebo to dokonajú teda.
Pred asi 18 rokmi sme čakali dvojčatá, ja som bol začínajúci učiteľ, manželka už bola na materskej, bývali sme sami a dozvedeli sme sa, že, že príspevok po narodení dieťaťa dostaneme, ale až po 28. dni dožitia dieťaťa. Vtedy, momentálne máme štyri deti, a vtedy sa mi to zdalo ako nezmysel a teraz a doteraz mi to nikto nevysvetlil, prečo to tak je, teraz sa mi to zdá tiež ako nezmysel. Predstavte si, že mamičke zomrie porodené dieťa v 10. deň. Ona nepotrebuje pomoc, ona si nezaslúži pomoc, ona nemá výdavky spojené s narodením dieťaťa? Má, určite. Čiže táto 28 podľa mňa nezmyselná sa v tomto návrhu zákona ruší.
Ďalšia vec, spomínal som, že máme štyri deti, ja som sám z piatich detí. Treba podporovať mnohodetné rodiny a príspevok pre, iba pre tri deti a štvrté už nie, sa mi zdá diskriminačný, preto v tomto návrhu zákona upravujeme to tak, aby, aby aj ďalšie deti, resp. ich rodičia, mamičky dostali príspevok. Keď som spomínal svoj príklad, určite by nám pomohlo, keby sme dostali časť z toho príspevku už skôr. A znova, je tu pomoc pre tých, ktorým by to mohlo pomôcť, môžu požiadať o to, aby časť z toho príspevku, tých 400 eur dostali už počas tehotenstva. Takisto v tom nevidím, nevidím nič zlé.
Ďalší, ďalšia časť je tam zvýšenie príspevku na hendikepované dieťa, pri tom sa tiež troška zastavím. Existujú zbierky, benefičné akcie, prispievame slabším, sme solidárni, spoločnosť je predsa tak vyspelá, ako sa dokáže postarať o svojich najslabších, najzraniteľnejších členov. Je úžasné vidieť mamičky, ktoré týmto deťom odovzdávajú lásku a starostlivosť. Deti, ktoré majú nejaký hendikep, patria do našej spoločnosti, dokonca si myslím, že vychovávajú našu spoločnosť, učia nás byť citlivejšími, ľudskými, učia nás upriamiť sa na skutočne na podstatné veci v živote, učia nás láske k svojmu blížnemu. Vieme, že mamičky alebo rodiny, ktoré majú takéto deti, majú mnohonásobne vyššie výdavky a veľké starosti a zvýšený príspevok pri narodení ich detí je síce len slabou, ale predsa náplasťou a pomocou. Počul som vyjadrenie jednej političky, ktorá povedala, znova sa vrátime k tým tabletkám, že toto nedovolíme ženám, a čo potom, keď majú deti, ktoré budú mať 18 rokov, sto kíl, nebudú vládať chodiť. A dodatok - a vy tej matke zabránite ísť na potrat. Čo potom? No nehnevajte sa, ale mne to pripomína Nemecko z 2. svetovej vojny, resp. Spartu.
Programové vyhlásenie vlády, tak v ňom je zakotvené, vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií. Tak ako to máme robiť, keď nie takýmto zákonom? Náš návrh zákona sa opiera o programové vyhlásenie vlády a chce podávať pomocnú ruku všetkým, jasné, nie každý po takejto pomocnej ruke siahne, ale každý to môže spraviť.
Pomáhal som nejakým bezdomovcom, ale väčšinou to nemalo takú odozvu, ako som si myslel. Končilo to tým, že za to, čo som im dal, si kúpili alkohol. Nemalo to zmysel, oni nechceli pomoc. Až som narazil na bezdomovca, volá sa Jaro, ktorý bol vďačný za každú pomoc, zriekol sa alkoholu a teraz áno, bol na kolenách, bol na tom tak, že, nepreháňam, mysleli sme, že v tom blate umrie, ale momentálne má občiansky preukaz, má kartičku poistenca, vložilo sa do toho niekoľko ľudí, ja pomáham iba okrajovo, ale oni mu pomáhajú veľmi. A to je ten zmysel toho zákona, že ten Jaro našu pomocnú ruku, po našej pomocnej ruke sa natiahol, chytil ju a my sme ho dokázali zdvihnúť. Takéto mamičky, ktoré chcú pomoc, tie sú cieľom toho zákona.
Vďačnosť, ešte budem pri tom bezdomovcovi. Drobnosť, každú jednu drobnosť, za každú jednu drobnosť je vďačný. Prišiel som k nemu, doniesol som mu okuliare, lebo mal lupu, kúpil som mu okuliare. Číta, už prečítal štyri knihy rozprávok, lebo má šťastné konce, ináč ja verím, že aj tento návrh zákona bude mať šťastný koniec, a teraz momentálne číta Babičku od Boženy Němcovej. Bezdomovec. Mal lupu, kúpil som mu okuliare, bol vďačný a chcel sa mi odvďačiť, tak je po dvoch porážkach, o dvoch barlách zberal po lese repík, aby mi ho dal na čaj. Vyhŕkli mi slzy z očí, keď toto spravil, pretože tu je tá súvislosť, tie ženy niektoré, my sa bavíme s tými organizáciami, ktoré pomáhajú, a oni hovoria, tie ženy sú s odstupom času vďačné, ďakujeme, že ste nám pomohli, ďakujeme, že máme tie svoje deti.
Chcel som ešte k tej nešťastnej potratovej tabletke, keďže sa tu spomína, a vyzerá to tak, že sa ešte bude spomínať. Nesúvisí s naším návrhom zákona. Nemá oporu v programovom vyhlásení vlády, ide o liekovú politiku, a i keď ja osobne to spochybňujem, pretože tehotenstvo nie je chorobou a potrat nie je liečbou, odborný názov, využíva sa, že medikamentózna liečba je v prípade interrupčnej tabletky zavádzania alebo rovno lož. Ak sa hovorí o tzv. službe reprodukčného zdravia, tiež sa domnievam, že je to ako prácu kata nazvať medicínou.
Dovoľte mi pár citátov, ktoré povedal premiér Igor Matovič. Mohol by som citovať napríklad pána MUDr. Krčméryho alebo iných odborníkov na danú tému, ktorí, ktorí nás podporujú alebo podporujú návrh tohto zákona, ale keďže sa bavíme na politickej úrovni, tak zacitujem človeka, ktorý vo voľbách 2019 dostal veľmi silný mandát, je premiérom, dostal veľmi silný mandát od občanov Slovenska. Volili nielen protikorupčného Matoviča, ale aj Matoviča, ktorý vzal Kresťanskú úniu na svoju kandu..., kandidátku a ponúkol polovicu miest na kandidátke Kresťanskodemokratickému hnutiu. Presne toho Matoviča, o ktorom ľudia vedeli, že je konzervatívne zmýšľajúcim politikom. Tak poviem niekoľko čerstvých citátov od Igora Matoviča: „Treba robiť všetko preto, aby sme zachránili život, ak sa zachrániť dá.“
Ďalší: „Ten návrh, keď som si ho prešiel od začiatku po koniec, tak žiadnym spôsobom tým ženám, ktoré chcú ísť na potrat, nebráni, ale pomáha ženám, ktoré možno z nedostatku informácií alebo zo sociálnych dôvodov ešte predtým, ako finálne rozhodnutie urobia, ponúka iné cesty.“
Ďalší citát: „Dať do zákona, ktorý má zabezpečiť väčšiu ochranu života, pozmeňovák o potratovej tabletke, je, jemne povedané, absurdné.“
„Vyskúšali sme si v parlamente, že prísne návrhy zákonov v tejto oblasti nemajú tak širokú podporu, že by mali šancu na úspech, preto oceňujem Annu Záborskú, Richarda Vašečku a ďalších, že v tomto volebnom období sa rozhodli vytvoriť návrh, ktorý je prorodinný, prosociálny, je o pomocnej ruke, a nie o zákazoch. Verím, že získa omnoho širšiu podporu v pléne. Ide predsa o životy detičiek, ktorých mamičky tú pomocnú ruku uchopia.“
A úplne na záver mi dovoľte jednu osobnú vsuvku. Táto vsuvka s týmto ale súvisí, pretože moja mama s otcom nám darovali život piatim, a preto takto. Neodmietli darovať život a ja im za to ďakujem, symbolicky aj z tohto miesta svojej mame, ktorá oslavuje dnes svoje narodeniny, blahoželám, prajem jej šťastný život, a aby bola hrdá na svoje deti. Milujem život a verím, že aj vy všetci, prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Šefčík, všetko, so všetkým sa dá v podstate súhlasiť, čo ste povedali, až na tie nešťastné citáty Matoviča, pretože Matovič je jednoducho falošný alibista, nič iné. V minulom volebnom období práve on bol ten, kto pri hlasovaní a obmedzení potratov buď odišiel zo sály, alebo sa pri hlasovaní zdržal. Takže aj Matovič nech nehovorí nič o tom, že ako budú alebo nebudú prechádzať návrhy zákonov, pretože keby nebol alibista, aj jeho hlas sa mohol dnes počítať.
A k tomu samotnému návrhu, pán poslanec. On z nášho pohľadu je naozaj alibistický a taký, len aby ste niečo spravili, akože ukázali. A my vám teda dnes dáme príležitosť ukázať, aká konzervatívna je táto vaša koalícia, ale vy si musíte ako koaličný poslanec uvedomiť jednu vec. Vy tu máte dnes ústavnú väčšinu. Ústavnú väčšinu. Vy naozaj môžte pre tie ženy, pre tie mamičky spraviť čokoľvek. Tak ako ste, ako ste stovky miliónov dali bankám, ako ste stovky miliónov dali tým, ktorí ich vôbec už nepotrebujú, napriek tomu ste to spravili, tak tak dnes môžte aspoň zlomok z toho dať tým mamičkám a vy namiesto toho predkladáte takéto kozmetické na šesťdesiatke vyprané návrhy, to je proste hanba v postavení, keď máte ústavnú väčšinu.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem, Marek, za tvoj príspevok. Zodpovednosť otca za splodenie a výchovu detí je pozoruhodná a veľmi ma teší, že aj musí vlastne v tejto téme majú takýto názor.
Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa snažia o ochranu života nenarodených detí, čo by malo byť konečným cieľom aj legislatívy Slovenskej republiky. Práve štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť a finančným spôsobom oceňovať prácu týchto organizácií. Niekedy tieto NO-čky pracujú na kolene, ale výsledok ich práce je pozoruhodný. Dovolili narodiť sa viac ako 200 deťom. Matkám a otcom pomáhajú rôzne projekty, Za život, Femina a rôzne, pomáhajú prekonať aj popotratový syndróm, ktorý je medicínskou diagnózou, môže pretrvávať do konca života nielen u ženy, ale u otca potrateného dieťaťa.
Správne si povedal, že vo formulári sa pýtame, prečo sa žena rozhodla pre interrupciu. Chceme, aby boli matky informované, aby vedeli, čo potrat obnáša, poznali zdravotné aj psychické riziká. My ženám pomáhame, my ich neobmedzujeme.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem do diskusie prispieť takým konkrétnym príkladom, že za vyše 20 rokov pomáhame cez neziskovú organizáciu Áno pre život vyše tisíc tehotným ženám, matkám, obetiam domáceho násilia, a to konkrétnou pomocou, kde dostali ich deti šancu narodiť sa. Chcem vyzvať kolegov na podporu tohto zákona o pomoci tehotným matkám, lebo tu ide o život, o život nenarodených detí, aby sa matky nebáli priviesť deti na svet. Národ, ktorý zabíja nenarodené deti a bojí sa mať deti, takýto národ obyčajne neprežije.
Chcem povedať, že ako štvornásobný otec a deväťnásobný starý otec s odstupom času vidím, ako sa áno životu vracia nám aj ostatným. Ako vidíme, že to bolo dobré rozhodnutie, že našou úlohou je milovať, a nie kalkulovať, že počatý život každého dieťaťa je nadovšetko, a napokon, že všetko sa nám vráti a platí večná pravda, čo budeme siať, to budeme aj žať. Každá mamička, ktorá čaká dieťa, potrebuje pomoc svojho okolia. Láska k nej hovorí jasne, neexistuje iná možnosť, ako podporiť ju a pomôcť jej dieťatku. Prečo? Lebo deti sú naša budúcnosť a podpora mamičiek by mala byť prvoradá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marek, tak ako si to hovoril cez svoje svedectvo, spomínal si tie dvojičky, ja som si to tak pamätal, že si to už spomínal pri tom prvom čítaní, aj to, že tvoja manželka takmer 40-ročná rozhodla sa v podstate, vy ste sa rozhodli to dieťatko prijať, môžeš ju pozdraviť a držím jej palce (povedané so smiechom) aj v tej výchove.
Spomínal si štyri deti, ale na okraj si spomenul aj to, že vám povedali, že keď, že dostanete ten príspevok, až sa teda deti dožijú toho 28. týždňa, a ten príklad ďalší, že keď dieťa zomrie matke na 10. deň, prečo by ten príspevok nemala dostať. Veľmi správne, áno. Tie výdaje tam sú a myslím si, že ani tými peniazmi nedokážeme zahojiť bôľ tej matky, keď to dieťa zomrie.
Vieš, ale do istej miery zase aj ten návrh zákona, ktorý tuná je, prepáč, poviem to takto, je dosť málo ambiciózny. Na to, že máte tú ústavnú väčšinu poslancov Národnej rady, tak tento návrh zákona mohol byť oveľa lepší a oveľa viac sme mohli chrániť nenarodené deti.
Toto všetko, čo si tuná spomínal, viem si predstaviť, že by to v podstate prešlo v úplne iných návrhoch zákonov. To sa nedá nazvať ani protiinterrupčný zákon, pretože potraty sa budú vykonávať naďalej a my tuná plačeme aj pri COVID-e 19, že jaké sú slabé a bezbranné skupiny, a kde-čo všetko, si dovolím povedať, najslabšou a najbezbrannejšou skupinou ľudí sú práve deti, ktoré sú počaté a nie sú narodené. Ich sa nemá kto zastať.
A na záver ja chcem tak podať a čakal som to, ale tej tvojej mamičke k tým okrúhlym narodeninám, ja jej želám predovšetkým Božie požehnanie aj to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No, kolegynka Pleštinská a Peťo Dobeš, ak by bolo na mne, tak ja by som organizácie, ktoré mali, ktoré majú výsledky, evidentne exaktné výsledky v záchrane životov nenarodených detí, ja by som im pomohol aj zo štátnych peňazí, pretože keď sme sa s nimi bavili, tak oni, oni tvrdili, že dokázali by pomôcť väčšiemu množstvu žien a detí, ale sú limitované iba z darov nejakých sponzorov, súkromných osôb a tak. Čiže nevedia si to lepšie naplánovať, sú limitované týmito peniazmi. No a ďakujem ináč za podporu.
A, pán Kotleba a pán Kuffa, že je ten zákon taký, jak ste povedali, málo ambiciózny. Po koľkých rokoch sa chce a má šancu niečo zmeniť v tom zákone? Takže ja to tak beriem, že poviem to možno hnusne, ale lepší vrabec v hrsti jak holub na streche. Nepredkladajme také zákony, ktoré nemajú šancu prejsť, ale skúsme predložiť taký, ktorý má ambíciu pomáhať, tak ako povedala predkladateľka, hlavná predkladateľka zákona, ale zároveň má obrovskú šancu prejsť. Posuňme sa v tomto pozitívne.
Pán Kuffa, manželka to možno sleduje, takže pozdravím ju. (Povedané so smiechom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, drahí kolegovia, v diskusii k tomu zákonu už odzneli mnohé argumenty, ktorými sa snažíme jedni dokázať, prečo je ten zákon dobrý a potrebný, a druhí argumentovať, prečo sú niektoré jeho ustanovenia zlé a vlastne celý zákon nepotrebný. Nebudem ich opakovať. Všetci sme za život, všetci považujeme potraty za zlé, všetci chceme pomôcť, byť súcitní, všetci sme za slobodu, v tomto prípade za slobodu rozhodovania sa žien, všetci sme za právo a spravodlivosť. Verím, že sa chceme múdro a spravodlivo rozhodnúť, len nevieme, ako presne to v tomto konkrétnom prípade urobiť, ako zachovať právo na život už počatého dieťaťa a aj právo na slobodné rozhodnutie ženy. Nie sme prví, ktorí musia rozhodovať v podobne ťažkej dileme.
Za kráľom Šalamúnom prišli jedného rána dve ženy. Bývali spolu, v jednom čase obe porodili deti. V noci sa stalo, že jedna nešťastnou náhodou svoje dieťa priľahla a udusila. Keď to zistila, vymenila svoje mŕtve dieťa za živé dieťa tej druhej ženy. Kráľ Šalamún mal rozhodnúť, komu patrí to živé dieťa. Keďže nemohol určiť, komu to dieťa patrí, rozhodol spravodlivo, aby živé dieťa rozpolili a každej zo žien dali polovicu. Z príbehu vieme, že pravá matka dieťaťa sa rozhodla dieťaťa vzdať, len aby žilo. Rozhodnutie urobili ženy slobodne. Jedna sa rozhodla, že chce polovicu, druhá sa rozhodla radšej vzdať svojej polovice, aby dieťa prežilo. Šalamún jej dieťa prisúdil a všetci dodnes obdivujú jeho múdrosť. Príbeh sa skončil dobre. Šalamún však ako kráľ mohol trvať na spravodlivom rozhodnutí, aby každej žene dali polovicu dieťaťa. Netrval.
My tu dnes nemáme múdreho Šalamúna, aby rozhodol, ale na každom z nás je tá zodpovednosť, aby sme múdro rozhodli. Tak ako v príbehu je tu nešťastná, nikým nechcená situácia, neželané tehotenstvo. My máme rozhodnúť, aké podmienky pre rozhodnutie ženy stanovíme. Konečné rozhodnutie ostáva na nej. Jedna skupina žien je už pevne rozhodnutá pre potrat, majú na to svoje objektívne dôvody a nič im v tom nezabráni. Ak by im niekto bránil, tak sú zrejme ochotné urobiť to aj nelegálne. Je tu aj druhá skupina žien, ktorá ešte nie je úplne rozhodnutá, a potrat by aj zvážila, keby mala viac času na rozhodnutie, keby dostala viac informácií a keby sa bola možnosť, keby bola možnosť, ako riešiť jej situáciu s bývaním, živobytím a možno aj s utajením skutočnosti, že porodí dieťa. Nedostane však k tomu príležitosť, lebo spravodlivé je ani náhodou a ani v najmenšom sa nedotknúť a neobmedziť právo tých prvých, ktoré sú už aj tak rozhodnuté, že idú na potrat.
Je na nás, aby sme rozhodli, či radšej to dieťa, ak chcete teda ten zárodok, ktoré môže byť dieťaťom, ktoré by mohlo žiť, spravodlivo rozpolíme a každej dáme polovicu. Odmietneme pomôcť tým nerozhodnutým, ktoré potrebujú viac času a informácií na rozhodnutie, lebo by sme možno mohli obmedziť nejakým spôsobom hoci len trochu právo tých, ktoré sú už rozhodnuté na rýchle uskutočnenie ich rozhodnutia bez zbytočných administratívnych komplikácií.
Nemáme tu múdreho Šalamúna, aby rozhodol za nás. Musíme rozhodnúť my. Viem, že viacerí z nás by najradšej nerozhodli a poslali ženy preč. Veď ten stav, aký je, vyhovuje a nie je potrebné na tom nič meniť. To sme tu už niekoľkokrát počuli. Šalamún nemohol poslať ženy preč, lebo situácia proste nastala, hoci si ju nik neželal. Tie ženy za ním prišli, aby rozhodol. Možno tá, ktorá si živé dieťa miesto svojho mŕtveho prisvojila, by bola spokojná, keby sa nič neriešilo, keby všetko ostalo nezmenené. Ale čo tá druhá žena?
Možno ste si všimli, že som ani raz nepoužil výraz liberál či konzervatívec, a hoci som použil príklad z Biblie, nerozdelil som pri tomto zákone ľudí na veriacich či neveriacich, kresťanov či nekresťanov. Považujem to za nenáležité. Médiá ma síce nálepkujú a zaraďujú do vraj ultrakonzervatívnej skupiny Kresťanskej únie, ale ja som za slobodu aj pri rozhodovaní sa v otázke potratov. Poznám kresťanov, ktorí sú za tento zákon, ale aj takých, ktorí sú proti. Sú liberáli, ktorí sú za tento zákon, lebo si myslia, že rozširuje slobodu ženy rozhodnúť sa, ale sú liberáli, ktorí sú proti. Sú konzervatívci, ktorí sú za, ale sú konzervatívci, ktorí sú proti, lebo sa im tento zákon zdá nedostatočný pre ochranu života. Vidím to tak, že táto téma sa, žiaľ, stála jedným z bojísk v kultúrnej vojne, ktorá, žiaľ, v našom národe, či si to priznáme, alebo nie, prebieha. Nevinnými obeťami tejto kultúrnej vojny ako vlastne každej vojny sú v tomto prípade ženy a deti.
Prosím vás, kolegovia poslanci, nerozhodujme o tomto zákone, ale ani o iných zákonoch bez ohľadu na jeho obsah a zámer len podľa toho, aby sme vyhrali bitku v kultúrnej vojne. Nerozhodujme preto, aby sme dokázali a ukázali svojim voličom, akí sme liberáli alebo, naopak, akí sme konzervatívci, alebo akí sme pravoverní kresťania, alebo presvedčení ateisti. Prajem si, aby sme sa dokázali rozhodnúť múdro ako Šalamún, aby aspoň jedno dieťa z dvoch naše rozhodovanie prežilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja som čakal do konca vášho vystúpenia, že či v ňom zaznie aj nejaký subjektívny váš názor na tento návrh zákona, keďže nezaznel, tak by som sa vás chcel naňho spýtať, či si myslíte, že je naozaj dostatočný, či si myslíte, že sa nedalo spraviť aspoň o kúsok viac, a hlavne sa vás chcem spýtať takú konkrétnu vec, keďže máte ústavnú väčšinu, že či ste už v tomto návrhu nemohli riešiť tú nešťastnú potratovú turistiku, ktorá zo Slovenska robí bitúnok na zabíjanie nenarodených detí, a či ste nemohli aj toto tam zapracovať, pretože ak by sme obmedzili potratovú turistiku a zabíjanie tých detí, ktoré sem, sem prídu, aby tu boli zabité, tak tým by sme nijako ani podľa liberálov neobmedzovali práva občanov, alebo, alebo teda občaniek Slovenskej republiky, čiže toto sú moje otázky.
Ďakujem pekne.