16. schôdza

Ja by som chcel reagovať len takými drobnými vecami. Keď ste hovorili o tom biznise súkromných vlastníkov; áno, tento úrad nebude mať tie kapacity, nebude to taký veľký úrad a rôzne komodity sa budú dávať cez mandátne zmluvy. V minulosti tu boli problémy, že sa nezaisťovali rôzne finančné derivácie alebo rôzne finančné také komodity, s ktorými bolo potrebné na trhu obchodovať, lebo polícia alebo prokuratúra nemala na to kapacity ani odborné znalosti, aby vedela s tými komoditami nejak obchodovať, aby sa neznižoval ten majetok. Takže teraz sa na základe nejakej mandátnej zmluvy takéto deriváty prevezú na spoločnosť, ktorá vie obchodovať na trhu a trebárs, keď sa po piatich rokoch zistí, že tento zaistený majetok alebo že niekto bude nevinný a tento zaistený majetok sa mu má vrátiť, aby nemal z toho hodnotu nula.
No a čo sa týka predaja, tak najväčší problém bol v rôznych, pri rôznych legalizáciách príjmov z trestných činností, keď sa zaisťovali napríklad motorové vozidlá, po piatich rokoch, keď sa tie motorové vozidlá vracali, tak to už nešlo ani naštartovať a tá hodnota bola nula. Takže či aj pre toho majiteľa alebo aj pre štát bude výhodnejšie tieto vozidlá predať a podľa výsledku súdu sa tá finančná kompenzácia nahradí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Susko, je, samozrejme, vaše sväté právo podať návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie, len ma zarazilo to vaše zdôvodnenie, a síce tvrdenie, že sú tam nejaké ustanovenia, ktoré tam nemajú byť. A to by som poprosil o vysvetlenie, že ako to myslíte, lebo zákon o rokovacom poriadku nerieši, že čo všetko má byť v návrhu z hľadiska, z hľadiska počtu článkov. Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 zakazuje prílepky, ale hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, to je vec, ktorú, teda bežne sa robila v uplynulom volebnom období aj v tých predchádzajúcich. Dúfam, že sa bude robiť menej alebo vôbec v tomto volebnom období, ale to je, keď už rokujete o návrhu zákona a v druhom čítaní tam doplníte obsahovo nesúvisiacu novelizáciu iného zákona. To nehovorí nič o tom, že vy keď dávate návrh zákona, či tam môžete, alebo nemôžete novelizovať viacej vecí.
Okrem toho je tu zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych noriem, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. A v tomto prípade novelizácia Trestného zákona je obsahovo súvisiaca. Je tam 60 bodov, väčšina z tých bodov súvisí so zaistením majetku, ale nikde nie je napísané, ani v zákone o tvorbe právnych predpisov, ani v zákone o rokovacom poriadku, že keď predkladáte návrh zákona, novelizujete viacej, viacej zákonov, lebo, lebo to navzájom súvisí, že nemôžete v rámci toho istého článku novelizovať viacej vecí alebo riešiť viacej problémov. Ak také niečo je, tak mi to ukážte, že kde.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, veď práve ste to sám povedali, že môžu to byť zmeny; však ja netvrdím, že tam nemôžu byť, nemôže sa novelizovať ďalších iks článkov, samozrejme, že sa môže, ale sám ste povedali, že hovoria legislatívne pravidlá, že majú byť súvisiace s prerokovanou vecou. Áno, Trestný zákon je súvisiaci s prerokovanou vecou v tých iných veciach, ktoré rieši, ale zrovna v tomto teda súvisiaci nie je. A ja si nemyslím, alebo ja si to nevykladám tak, že keď je otvorený Trestný zákon ako článok k nejakému inému zákonu, kde sa novelizujú súvisiace veci, že sa tam môže nabáchať hocičo, aj čo nesúvisí s predkladanou vecou. Čiže nestotožňujem sa s tým názorom, že sa môže, ak je otvorený ten článok k nejakému zákonu, že sa v ňom môže novelizovať hocičo. S tým teda nemôžem ja súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som, tým, že som nemal pri sebe moju hlasovaciu kartu, tak som nestihol sa prihlásiť, aby som reagoval na kolegu Suska. Ja som si všimol, že kolega Susko už aj na výbore, možno aj viackrát hovoril, že v súvislosti s navrhovaným trestným činom ohýbania práva, že ale v Nemecku nemajú trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. No, samozrejme, že nemajú, lebo u nich sa to volá nejako inak. A tým, že Nemci akí sú, tak sú oveľa pedantnejší, a hlavne je to zamerané na to, aby to fungovalo a aby tam naozaj tých ľudí stíhali.
Na dôkaz toho, čo hovorím, a na dôkaz toho, že kolega Susko zavádza, tak tu som si našiel, síce je to po anglicky, ale keďže moja nemčina je katastrofálna, tak tunák v rýchlosti čítam, že áno, korupcia je upravovaná v trestnom zákone nemeckom. Prijímanie benefitov, pasívna korupcia, poskytovanie benefitov či podplácanie sú stíhateľné podľa článkov 331 až 335a Trestného zákona Nemecka. Tieto trestné činy sa týkajú verejných činiteľov. To je tu vyslovene napísané. Čiže pochopiteľne, že sa to v Nemecku nejak inak volá, ale, samozrejme, že v Nemecku sa korupcia verejných činiteľov, tak ako som ju tu opísal z rýchleho prekladu toho článku, ktorý tu som našiel, je, existuje.
Takže, prosím, nezavádzajme, netvrďme, že skutkové podstaty trestných činov verejných činiteľov nemôžu stáť povedľa skutkovej podstaty ohýbania práva, čo všetci vieme, že je špecifická situácia. A práve preto ten trestný čin tam je a práve preto ho chceme aj my, aby sme nemuseli spĺňať tú úroveň dokazovania, ktorá je požadovaná pri trestnom čine zneužitia právomoci verejného činiteľa, ale aby sme špecificky na sudcov mohli použiť to, čo sa používa v Nemecku. A tam práve je rozpracovaná aj judikatúra, ktorú verím, že my budeme môcť použiť pri uplatňovaní tohto trestného činu, pri stíhaní týchto trestných činov, tak aby sme vyladili tú situáciu v nádeji, že raz, možno za sto rokov, budeme mať také súdy, aké majú Nemci.
Ďakujem.

Vážení páni poslanci, iba zopár; a poslankyne, ja iba zopár poznámok.
Najprv k tomu predaju zaisteného majetku. Už sme sa o tom rozprávali s pánom poslancom Suskom nakoniec na ústavnoprávnom výbore, ale aby naozaj ohľadom toho neboli nejaké zbytočné obavy. Ale už aj povedal pán poslanec Kyselica, že pri tej správe zaisteného majetku nám ide o to, aby sme zachovali hodnotu. Veď vychádzajme z toho, že to je prezumpcia neviny. To znamená, že potenciálne my budeme musieť vrátiť ten majetok aj v tej hodnote. To znamená, že ten úrad musí robiť úkony, ktoré sú efektívne pre to, aby tú hodnotu zachoval. Takže môže byť naozaj namieste práve v tých prípadoch, čo aj spomenul pán Kyselica, aby mohol robiť úkony aj k tomu predaju. Ale v týchto prípadoch úrad vydáva rozhodnutie, voči ktorému je odkladný účinok, voči ktorému je opravný prostriedok s odkladným účinkom odvolania a ešte aj to rozhodnutie o tom odvolaní môže preskúmať súdom. To znamená, že ak tá osoba má za to, že to nie je dobrý nápad, tak je tu priestor. A toto už nespomenul pán poslanec. Takže ako tu je naozaj, tu je možnosť ešte preskúmania súdom, je tu možnosť argumentácie, že to nie je správne. Tá možnosť ochrany pre tú osobu je skutočne dostatočná a efektívna.
K tým argumentom, ktoré tu zazneli k tým prílepkom. Mňa to naozaj mrzí, že toľko o tom rozprávame. Prílepky, samozrejme, nie sú, nie sú pekná vec. Treba však povedať, že ak by sme na toto išli takýmto spôsobom k Trestnému zákonu, tak raz keď upravujeme trestnú činnosť v oblasti, trestné činy v oblasti životného prostredia, tak to bude jedna novela, ak budeme upravovať trestné činy k obchodovaniu s ľuďmi, to bude iná novela. Ako veď zase takto to asi nechceme. Treba sa pozerať, že to je Trestný zákon, je zákon kódexového typu. Ak ho raz otváram, tak tie veci, ktoré môžem vyriešiť, treba vyriešiť. Veď aj toto súvisí s tou predvídateľnosťou práva, aby sme nemali toľko tých zmien. Ale keď vieme vyriešiť komplexne naraz, tak ho treba vyriešiť, a to je aj úlohou ministerstiev, aby sa k tomu, aby k tomu tak pristupovali. Takže keď už sme otvorili Trestný zákon, no tak už sme v ňom menili a upravovali to, čo vieme, že je potrebné v rámci Trestného zákona upraviť.
A treba súčasne povedať, že to nie je nejaký prílepok, ktorý sa nám tu objavil niekde za chodu, ale celá právna úprava k tým trestným činom, ktoré sú v parlamente, prešli riadnym legislatívnym procesom od začiatku do konca. Od začiatku boli súčasťou návrhu. Celým legislatívnym procesom to prebehlo. Takže tu sa nebavíme o niečom, čo sa tu prilepilo niekde počas cesty. To tak vôbec nie je. To sa tak javí z tých komentárov, ale to nie je pravda. Takže mám za to, že tu vôbec to nie je v rozpore s právnou úpravou, ktorá súvisí s prílepkami, práve naopak, v súvislosti s predvídateľnosťou celého postupu a prípravy návrhov zákonov, si myslím, že prísne v zmysle tejto právnej úpravy sme k tomu tak v rámci procesu prípravy tohto zákona pristupovali, aj celého procesu.
K ohýbaniu práva tu už tiež zaznelo aj k tým obavám, ktoré sú tu v nadväznosti na jeho aplikáciu. Treba povedať, že nemôžeme prebrať presne doslova, ak sa aj inšpirujeme nejakou právnou úpravou a preniesť to do právneho poriadku. Áno, takže ja hovorím jasne, je to inšpirácia z toho nemeckého práva. Ale to je inšpirácia. To znamená s ohľadom aj na to, akú máme právnu úpravu, akú máme definíciu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tak k tomu v nadväznosti sme urobili túto právnu úpravu, ktorú považujeme za dôležitú, aby bolo zrejmé, že áno, aj za svojvoľné rozhodnutia sudcu je možné vyvodiť trestnoprávny postih.
A slovo svojvôľa, to nie je len tak náhodou. My slovo svojvôľa už poznáme, a veľmi dobre. Súvisí s disciplinárnym postihom. Tam je súčasťou disciplinárnych previnení. Sudcovia veľmi dobre vedia, čo je to svojvôľa. Veľmi opatrne s tým pojmom narábajú. A tak ako je uvedené v dôvodovej správe, predpokladá sa rozhodnutie iného súdneho orgánu, ktoré vlastne pomenuje dané súdne rozhodnutie, že je svojvoľné. To znamená, že iná súdna moc posúdi, že toto bolo naozaj mimo misu, že to bolo naozaj tak vážne.
A čo sa týka používania tých pojmov, tak je zrejmé, že sú k tomu sudcovia veľmi, ale veľmi opatrní, pretože vedia, že môže byť za to disciplinárny postih, alebo teraz po novom aj trestnoprávny postih, ak to bude mať také vážne následky. Toľko len v tej súvislosti.
Ja si, samozrejme, vážim všetku rozpravu, ktorá s tým súvisí, ale nemám rada, ak sú používané argumenty, ktoré si myslím, že už boli viackrát vyvrátené a napriek tomu sa opakovane používajú.
Ďakujem pekne za slovo.

Nie je to jasné, že kedy budeme hlasovať, poviem, ešte to oznámime.
Ale chcel som ešte k záverečnému vystúpeniu pani ministerky povedať, že aby nebola príliš prísna na našich oponentov. Nemali to v tomto prípade vôbec ľahké. Hlavne kolega Susko sa snažil argumentovať vecne a nešlo mu to moc, pretože naozaj táto navrhovaná úprava je veľmi dobre premyslená, prepracovaná. Čiže ďakujem pánovi kolegovi Suskovi, že sa snažil, aj keď to nemal ľahké.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie je snaha ministerstva kultúry a vlády Slovenskej republiky pomôcť osobám pôsobiacim v oblasti kultúry preklenúť obdobie pandémie spôsobené ochorením COVID-19.
Súčasné platné znenie zákona taxatívne vymedzuje účely, na ktoré môže Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu. Skúsenosť s pandémiou, ktorá neustáva, ale ešte sa aj prehlbuje, ukazuje, že takto vymedzené účely v platnom zákone nie sú postačujúce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnych situácií.
Návrh zákona reaguje na vzniknutú situáciu, ktorá má značné negatívne dôsledky aj na osoby v rôznych oblastiach kultúry. Z tohto dôvodu hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, je potreba úpravy podmienok poskytovania dotácií a taktiež znižovanie administratívnej záťaže pre žiadateľov o poskytovanie dotácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás žiadam o podporu predloženého návrhu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 298 z 13. októbra 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 300) na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 18. schôdzi dňa 20. októbra 2020. Uznesením č. 63 z 20. októbra 2020 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som naozaj veľmi rada, že po nejakom čase sa venovala pozornosť aj kultúre. A určite budem naklonená tomu, aby sme obidva tieto zákony, tieto návrhy schválili. Ale predsa len pri tomto dotačnom by som mala tri otázočky. Ak by ich pani ministerka vedela hneď zodpovedať, tak isteže nie je problém, aby som to podporila.
Takže tá prvá otázka, pripomienka: § 13, je to prechodné ustanovenie. Hovorí sa tam, že podmienky sa pre potreby posúdenia žiadosti na účel teda pomoci kultúre v mimoriadnych situáciách poskytujú do 31. decembra 2020 a považujú sa za splnené dňom predloženia žiadosti, takže či to teda bude platiť aj po 1. januári ´21.
Druhá otázka, nie je mi jasná schéma pomoci. Určite niekde musí byť. To znamená, ako to bude vyzerať. Poviem príklad: Prihlási sa päťtisíc žiadateľov, bude tam nejaký balík peňazí, dostane ich prvých sto, kým sa neminie badžet, alebo ako bude vlastne tá schéma pomoci vyzerať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, my teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Zrejme ste toto chcela využiť pri priamom prerokovaní zákona, lebo teraz iba rozhodneme o tom, či to skrátime, alebo neskrátime. Ale kľudne môžte, keď už ste začala, pokračovať, a zrejme pani ministerka vám potom pri druhom bode odpovie.

Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR S R
To už len jedna posledná, aspoň, aspoň ušetríme čas.
No a vlastne to tretie, píše sa, dokonca aj stanovisko sekcie legislatívy Úradu vlády hovorí, že tento predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, takže budú tam nejaké iné zdroje vonkajšie, európske, neviem aké, hej? To je všetko, na čo by som chcela vedieť odpovede.
Ďakujem.

Ja som plánovala reagovať teda až po schválení skráteného legislatívneho, ale v každom prípade tento návrh zákona musí reagovať aj na iné zákony, napríklad o rozpočtových pravidlách, takže ten termín do 31. 12. nie je tuto nejakým spôsobom ohraničujúci. My tie dotácie budeme môcť poskytovať aj ďalej, ale museli sme nadviazať na iný zákon.
Schéma. Najprv musí byť schválený v pléne návrh zákona, potom sa dostane do účinnosti schéma, ktorá je momentálne rozpracovaná v treťom konzultačnom kolečku s Protimonopolným úradom, takže tie podrobnosti potom, samozrejme, dáme vedieť, lebo práve tá schéma, ten dokument, tie pravidlá budú ťažiskové pre výzvu, ktorú vyhlásime približne 16. novembra, keď všetko pôjde podľa nášho harmonogramu.
A zdroje, na túto formu pomoci, ktorú sme sa rozhodli poskytnúť urgentne do konca decembra, budú poskytnuté navyše oproti rozpočtu 2020 z ministerstva financií. Takže neni to, toto nebude z európskych zdrojov, toto budú ešte navyše prostriedky z rozpočtu.
Ďakujem.