16. schôdza

20.10.2020 - 5.11.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

3.11.2020 o 10:40 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:25

Alexandra Pivková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Tomáša Lehotského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 293 z 22. septembra 2020 pridelila návrh poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Výbory Národnej rady, ktorým bol zákon, návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 120 zo 14. októbra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 39 z 15. októbra 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 45 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Zároveň si vás dovoľujem, pán predsedajúci, požiadať, aby sme hlasovali o tomto bode návrhu o 17. hodine.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:25 hod.

PhDr.

Alexandra Pivková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Tomáš Lehotský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Jasné. Pán predsedajúci, ďakujem. Ako som sľúbil, predstavím ešte pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynul z rokovania vlády. Ja som to teda už zhrnul, teraz vám ho prečítam.
Ide v zásade teda o to, že v tom pôvodnom návrhu sme navrhovali, aby sa predĺžila doba, kedy musia minúť peniaze organizácie, ktoré uskutočňujú verejnú zbierku, na 24 mesiacov pre organizácie, ktoré míňajú tieto peniaze na Slovensku, a 36 mesiacov pre organizácie, ktoré míňajú peniaze v zahraničí. Návrh, ktorý prišiel z vlády po rokovaní, bol, aby sme to zosúladili, aby to zostalo na 24 mesiacov aj pre organizácie, ktoré míňajú peniaze na Slovensku aj v zahraničí, s čím teda my nemáme problém, a teda prečítam vám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej a Tomáša Lehotského k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. bod: v § 13 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta, citujem: „Záverečnú správu zbierky podľa odseku 4 písm. a) a b), ktorej čistý výnos sa použije mimo územia Slovenskej republiky, predloží právnická osoba do 36 mesiacov odo dňa ukončenia zbierky.“ A tretia veta: „Lehoty na predkladanie záverečnej správy zbierky správnemu orgánu podľa tohto odseku sa vzťahujú aj na zbierky, ktoré boli začaté najneskôr dňa 1. 1. 2019.“
2. bod pozmeňovacieho návrhu: za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 17a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2021
Na zbierky, pri ktorých neuplynula lehota na predloženie záverečnej správy podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom od 1. januára 2021.“
3. bod pozmeňovacieho návrhu: upravuje sa názov návrhu zákona, ktorý znie, citujem:
„Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Bod 4: účinnosť zákona sa posúva na 1. januára 2021.
Prečítam vám aj odôvodnenie oficiálne pozmeňovacieho návrhu:
Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu sa zosúladí lehota na predkladanie záverečnej správy zbierky pre zbierky, ktorých čistý výnos sa použije na, ale aj mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovenie k zbierkam začatým najneskôr dňa 1. januára 2019 presúva do prechodných ustanovení. Účinnosť zákona je posunutá na 1. január 2021 a názov zákona sa v dôsledku navrhnutých zmien mení tak, aby reflektoval nielen zmenu, ale aj doplnenie zákona o verejných zbierkach.
Toľko z pozmeňovacieho návrhu, a teda žiadam vás o podporu tohto zákona pri hlasovaní.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.11.2020 o 10:25 hod.

Ing.

Tomáš Lehotský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:25

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela zdôrazniť to, čo už kolega predo mnou povedal. Naozaj nejde o komplikovanú novelu zákona o verejných zbierkach. Vychádza v ústrety množstvu organizácií, neziskových organizácií, ktoré prostredníctvom verejných zbierok vlastne aj suplujú štát v poskytovaní rôznych služieb.
Nás oslovila Liga za duševné zdravie, Únia nevidiacich, Liga proti rakovine a ďalšie, ktorým by naozaj pomohlo to, keď by sme im predĺžili tú lehotu, počas ktorej môžu minúť takto verejne vyzbierané finančné prostriedky.
Takže ešte raz vás chcem aj v ich mene veľmi pekne poprosiť o podporu tohto zákona a verím, že tá zbierka alebo tie zbierky, ktoré sa uskutočnia aj v budúcich rokoch, budú naďalej pomáhať tým najzraniteľnejším.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 10:25 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:25

Anna Andrejuvová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám spolu s ostatnými kolegami koaličnými návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 274/2007 o príplatku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, že bude podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie, uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu.
Do zákona preto navrhujeme doplniť skupinu obetí komunistického režimu, ktorých základné ľudské práva a slobody boli obmedzované na základe jediného kritéria, a to ich náboženského presvedčenia. Stovky rehoľníčok, rehoľníkov a kňazov boli v 50. rokoch dlhodobo internovaní v sústreďovacích táboroch, kláštoroch. K ich odškodneniu by prišlo symbolicky po 70. rokoch od akcií „K“ a „R“, ktorými chceli komunisti zlikvidovať ženské a mužské kláštory.
Obete komunistického režimu môžu byť vzorom a inšpiráciou predovšetkým pre mladých ľudí. Ich obeť nám všetkým pripomína, ako dôležité je, aby sme si vážili hodnoty demokracie a slobody.
Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur. Zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku zo súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody.
Rovnako dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií „K“ a „R“. Rovnako je zámerom vyzdvihnúť veteránov protikomunistického odboja, ich vdovy, vdovcov a siroty, ktorí boli rovnako vystavení perzekúciám. V ťažkých podmienkach často bojovali o holé prežitie svojich rodín a boli vystavení biede, politickému prenasledovaniu a sociálnemu vylúčeniu. Sú zdokumentované prípady ľudí, ktorí sa po návrate z dlho... dlh..., pardon, dlhodobého nespravodlivého komunistického väzenia nemohli vo svojej profesii uplatniť a pracovať mohli len v najmenej platených zamestnaniach. Ich aktuálny dôchodok je následkom tohto extrémne nízky.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia napríklad z nútených prác v uránových baniach sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. Sedemdesiatpäť percent z nich má dnes viac ako 80 rokov a ich celkový počet nie je viac ako 2 500. Ak prejde návrh zákona, prvé vyplatenie by mohlo byť s januárovým dôchodkom.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:25 hod.

Mgr. et Mgr.

Anna Andrejuvová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Peter Cmorej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 291. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:40 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Anna Andrejuvová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, od pádu komunistického režimu už prešlo viac ako 30 rokov a my stále celý ten čas sa usilujeme o zmiernenie. Zmierniť krivdy, ktoré komunisti napáchali. Nezastavili sa ani pred porušovaním základných práv a slobôd vlastných občanov.
Komunisti internovali, mučili a väznili svojich otvorených kritikov a často aj úplne obyčajných ľudí. Napríklad najstaršia žijúca politická väzenkyňa Anna Kozáková bola v 50. rokoch odsúdená na 4 roky väzenia zato, že pred miestnym národným výborom v Zborove, okres Bardejov, protestovala spolu s ďalšími ženami proti zatknutiu miestneho kňaza eštebákmi.
Komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z policajných ciel, väzení či internačných kláštorov. Mnohým väzňom svedomia roky nedovolili nastúpiť do trvalého pracovného pomeru, ich deťom bránili v štúdiu, viacerým zobrali cestovné doklady.
Jeden z postihnutých je aj pán Jozef Kuciferec. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre svoju vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a aj po prepustení zo žalára ho komunisti terorizovali. Nedovolili mu trvalo pracovať, mohol iba brigádovať, a tak úradom nemá ako zdokladovať až 12 rokov svojej práce. Samozrejme, to ovplyvnilo aj jeho dôchodok. Dôchodok Jozefa Kuciferca je 230 eur. Je to nespravodlivé, je to do neba volajúce.
Kvôli tejto nespravodlivosti predkladáme novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Veteránom protikomunistického odboja navrhujeme zvýšiť príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej neslobody z dnešných 5 na 10 eur. Zároveň do zákona dopĺňame skupinu ľudí, na ktorú doteraz zákon nepamätal. Ľudí, ktorým komunisti obmedzili osobnú slobodu pred 70 rokmi. Rehoľníčky a rehoľníkov, ktorých internovali v sústreďovacích a tzv. kárnych kláštoroch.
Akciu „K“ schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa vo februári v roku 1950. Prípravné práce na akciu „K“ boli koordinované popredným predstaviteľom KSS Gustávom Husákom. O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci štátnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti a ľudových milícií mužské kláštory v celom Československu. Rehoľníkov zadržali a nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a tzv. najreakčnejších rehoľníkov sústredili v kárnom kláštore v Pezinku. Ostatných internovali v štyroch ďalších kláštoroch v Hronskom Beňadiku, Jasove, v Šaštíne a v Podolínci. Život v sústreďovacích táboroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, pribudli na okná mreže a kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a dohliadali naň strážcovia z leopoldovskej väznice.
Akciu „K“ nesprevádzalo len násilie, ale aj ničenie a rabovačky vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. Podľa dobových informácií dostali slovenskí eštebáci za tzv. vzorné vykonanie akcie „K“ na odmeny 800-tisíc československých korún, vtedajších za, sko... za, pardon, skonfiškovaných peňazí.
Po akcii „K“ nasledoval podobný zásah proti ženským reholiam, tzv. akcia „R“. Komunisti udreli na ženské kláštory v deň výročia SNP 29. augusta 1950. Do sústreďovacích kláštorov odviezli takmer 4 000 rádových sestier. V ďalšej etape to bolo 2 000 sestier prevedených do priemyslu.
Vážené dámy a páni, je čas napraviť aj tieto krivdy. Je čas vdať úctu a oceniť veteránov protikomunistického odboja. Je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy. Veteráni protikomunistického odboja, tí, ktorí ešte žijú, sú dnes starí ľudia. Každý mesiac je ich menej. Prosím, podporte tento návrh novely zákona kvôli nim. A prosím, podporte ho ako memento do budúcna, aby sa žiaden totalitný režim na Slovensku už nikdy nezopakoval. Aby sme už nikdy nemuseli naprávať krivdy po totalitách.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:40 hod.

Mgr. et Mgr.

Anna Andrejuvová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Marek Šefčík
Skontrolovaný text
Samozrejme, ďakujem. Podporujem predložený návrh zákona a k tomu stačí dodať len krátke – konečne. Pretože tento zákon alebo podobný zákon tu mešká 30 rokov, takže dodám ešte jednu vetu, ospravedlňujem sa všetkým politickým väzňom za to, že sme tak pomalí.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:40 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, ani sekundu pochybností nemám o tom, že by sme mali podporiť návrh, ktorý predložila pani predkladateľka. A ja si dovolím využiť len veľmi málo minút na dodanie ďalšieho podnetu k tomu, čo sa vlastne všetko odohrávalo a kto všetko si čo odskákal.
Budem hovoriť o slovenskom politickom väzňovi Antonovi Halkovi narodenom v roku 1952 v Rajci. V roku 1972 narukoval na základnú vojenskú službu, z ktorej sa rozhodol utiecť na západ, ale jeho útek sa nepodaril. Hoci mu ako obyčajnému vojakovi podľa Trestného zákona hrozili za zbehnutie a pokus o prekročenie hranice 2-3 roky väzenia. Režim normalizačný v roku 1972, teda 22 rokov po akcii kláštory, potreboval v rámci tzv. generálnej prevencie exemplárny odstrašujúci príklad, ktorý by v tom čase zastavil pokusy vojakov o útek na západ. Za zbehnutie Antona Halka ako 19 ročného odsúdili na 14 rokov väzenia. Počas väzby bol za pokus o odoslanie listu do Vatikánu odsúdený k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu.
V leopoldovskej väznici nakoniec strávil 17 a pol roka. Ani v čase najhorších represií 50. rokov nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila amnestia prezidenta Antonína Zápotockého.
Na Antona Halka sa však nevzťahovala amnestia Václava Havla, na základe ktorej bolo prepustených 24-tisíc odsúdených ho na slobodu dostala až 8. decembra 1989. Odsedel teda 17 a pol roka a v jeho biografii sa dočítame výrok lekára, väzneného lekára, ktorý robil väzenského lekára v Leopoldove, že si nepamätá, že by niekto okrem Šaňa Macha, ktorý sedel až do roku ´68 22 rokov, existoval iný väzeň, ktorý sedel kontinuálne v Leopoldove tak dlhú dobu. Ten človek sa potom dostal na slobodu, ale tých 17 a pol roka sa podpísalo na jeho zdraví tak, že v roku 2010 zomrel.
Nebude teda dostávať ani euro za to, koľko mesiacov strávil vo väzení. Ale mali by sme teda myslieť i na tých, ktorí v priebehu ďalších desaťročí totality sa pokúsili vykročiť za slobodou a skončili vo väzeniach. A prípad Antona Halka je do neba volajúci, ale mal by byť ako hoci len kazuistika, inšpiráciou pre náš postoj k predloženému návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:40 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Ján Benčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcel v reakcii na pána Osuského ešte pripomenúť meno jedného politického väzňa, volá sa Dobroslav Pustaj a žil v Ružomberku, kde bývam aj ja. Mal som česť ho poznať.
Wikipédia o ňom hovorí toto:
Narodil sa v Košiciach, ale po smrti otca sa presťahoval s matkou do Ružomberka. Ako 15-ročnému mu zomrela aj matka a začal pracovať v bavlnárskych závodoch v Ružomberku. Po februári 1948 spoznal pravú tvár nastoleného komunistického režimu a založil protikomunistickú organizáciu Slobodné Československo.
Šiesteho mája 1952 bol Dobroslav Pustaj vzatý do väzby a koncom roka odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Od vyššieho trestu ho zachránilo iba to, že protištátnu činnosť začal robiť ešte ako mladistvý. Bez prerušenia bol väznený 16 rokov – v jáchymovských uránových táboroch, v bani, v leopoldovskej izolácii a nakoniec vo Valdiciach v sklárskej dielni. Prepustili ho až 10. mája 1968.
Dobroslav Pustaj zomrel 27. júna 2013 v Prostějove. Česť jeho pamiatke.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:40 hod.

Ján Benčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:55

Michal Šipoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Drahá snemovňa, milí kolegovia, kolegynky, chcem vám predložiť návrh zákona, ktorý vychádza z toho, čo sme sľúbili ľuďom pred voľbami. Možno si viacerí z vás pamätajú, keď sme ľuďom dali hlasovať v ankete „Rozhodni to!“, či sú za to, aby tehotné mamičky, budúce mamičky mohli od štvrtého mesiaca tehotenstva poberať tehotenský príspevok.
Tento zákon sa týka najmä toho, aby pracujúce matky mohli poberať tento príspevok tehotenský vo výške 200 euro, samozrejme, potom sa to bude následne v ďalších rokoch zvyšovať. Samozrejme, mysleli sme aj na študentky plnoleté na stredných školách takisto aj vysokoškoláčky, ktoré sú zahrnuté v sociálnom poistení, aby aj ony mohli mať to tehotenské štipendium. Taktiež v tom zákone myslíme na profesionálne vojačky, policajtky, kde im to bude v rámci ich daných zákonov umožnené.
Čiže v podstate v skratke, keď to tak zjednoduším, aby som nezdržiaval, jedná sa o novú dávku, tehotenský príspevok vo výške 200 euro pre pracujúce budúce mamičky.
Ja verím, že všetci, čo sme v tejto snemovni, s tým nebudeme mať problém a podporíme tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

3.11.2020 o 10:55 hod.

Mgr.

Michal Šipoš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video