18. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani Bittó Cigániková, to by bolo ozaj super, keby sme dokázali znížiť výskyt diabetikov, nádorov hrubého čreva a podobne. Ale položme si otázku, či to je naozaj reálne pri tom dnešnom stave zdravotníctva. Je to vôbec zabezpečené? Personálne určite nie. Od budúceho roka zvyšujú mzdy zdravotníkom v Čechách, v Maďarsku, takže budeme mať ďalší problém. Uniknú nám ďalší lekári, zdravotníci, zdravotné sestry. Takže toto sú také trocha rozprávky.
Určite, lieky ste spomínali. Je tu problém, aby mohli prísť na trh nové generiká, to trojstupňové, trojstupňový taký príjem tých liekov do nášho systému, ale to sa dá všetko zmeniť. No a aby ste vedeli, ako zvyšujú zisky súkromné zdravotné poisťovne, tak napríklad tým, že stimulujú lekárov, aby robili menej vyšetrení, menej im platia za isté výkony alebo neuhrádzajú niektoré vyšetrenia, ktoré povedia, povedia si, že tieto vyšetrenia nebudeme uhrádzať alebo zaplatíme menej. Čiže takto vlastne si zvyšujú zisky tie súkromné poisťovne. Ak by sme mohli pomôcť zdravotníctvu, mohli by sme to spraviť úplne jednoducho, že by sme sa všetci prepoistili do štátnej VšZP. Mali by sme viacej peňazí a myslím, že by to bolo správne.
Ešte by som spomenul, pred rokom pán Pellegrini prosil šéfa investícií v zdravotníctve pána Eda Matáka z Penty, chcel kúpiť nemocnicu Bory. A ten mu na to povedal, že určite, štátu to určite nepredám, lebo si myslím, že je to veľmi neefektívny vlastník a prevádzkovateľ nemocníc. Tým povedal všetko. Takže ak dokážeme zlepšiť situáciu v nemocniciach, že to tam bude fungovať ako v spoločnostiach súkromných, tak budeme mať viacej peňazí, myslím, že na všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja úplne rozumiem záujmu ministerstva zdravotníctva mať väčší dopad na to, ako sú prerozdelené peniaze v zmysle jednotlivých odborov. A je to úplne legitímne chcieť to takto. Chápem aj to, že týmto opatrením, týmto fondom solidarity by sa malo zabrániť vyberaniu si ziskov poisťovní v čase, keď nevieme naplniť úplne nárok pacienta, fiktívny, ktorý ešte nie je stanovený, ale pacienti majú dlhé čakacie doby na mnohé vyšetrenia. Tomu úplne rozumiem, je to legitímne. Akurát stále musíme myslieť na to riziko. Vždy, keď sa stáva regulátor zároveň organizátorom, tak ako povedala pani Bittó Cigániková, tak vždy je tam to riziko, že stratí nadhľad, bude v konflikte záujmov. A pre mňa je tam veľmi dôležité, aby som tam celý čas vedela cítiť v tom, že tam tí stakeholderi, to nie je len poisťovňa, poskytovateľ a ministerstvo, ale je tam zastúpená odborná obec. Čiže keď sa bude pojednávať o tom, koľko potrebujeme dať financií do prevencie rakoviny hrubého čreva, potrebujeme tam mať odborníkov, ktorí tomu rozumejú. Lebo tí ostatní, tie ostatné časti tohoto procesu nemusia stačiť tak, aby sme to dobre nastavili.
A tu nejde len o to mať dosť peňazí a neminúť ich a nebyť v dlhu. Ide o to, aby sme dobre poskytovali občanom Slovenskej republiky služby a aby sme mysleli progresívne na to, aby sa operabilné a riešiteľné veci riešili, aby liečiteľné ochorenia sa liečili a pacienti na ne nezomierali. A tento nadhľad tam niekto musí mať. A za každý odbor tam musia byť odborníci.
Ďakujem.

Ďakujem. No, chcem povedať, že budú tam traja odborníci. Čiže naozaj to nemôže poňať všetkých podľa tohto návrhu. Ale ja tiež rozumiem tomu zámeru, opakujem, preto som tak aj začala. Len si myslím, že teda rozumnejšie by to bolo treba spraviť, lebo tu sa dostáva do veľmi zlej pozícii ministerstvo zdravotníctva a s ním aj celá vláda. A ešte to aj bude neefektívne.
Ja si teda myslím, aj čo páni hovorili, že ako teda urobiť to, aby bolo na ďalší rok menej diabetikov a menej karcinómov a tak ďalej, že to nie je možné len tak. No ja neviem, mne to tak vychádza, že to ministerstvo by malo si s nimi sadnúť na začiatku roka a povedať, no tak, milí, zlatí, tuto máme zlé výsledky, chcem od vás zlepšenie. A chcem to, viem na to dať toľkoto peňazí. Povedzte mi, o koľko, takou tou golfovou metódou, povedzte mi, o koľko sa viete v tomto ukazovateli zlepšiť. Dohodnúť sa, podpísať to a keď to na konci roka neni, ani diskusia o nejakom, o nejakých dividendoch, ani diskusia, takto by sme mali obmedzovať zisk. Buď to bude prínos pre pacienta, alebo nedostaneš nič, lebo si mi nanič, lebo si nedodržal, čo si povedal. Ja som takýto návrh dala aj na koaličnej rade. Bohužiaľ, bolo to odmietnuté.
A naozaj toto je presne tá situácia, keď je zodpovedná poisťovňa, na to ju máme. A ja chápem, toto je opäť raz že pokus, pokus vynechať tie poisťovne, lebo, lebo ich považujeme za nepotrebné. Ale uvidíte a pocítite, pocítiš aj ty, pán minister, nie je to úplne ľahké čeliť tomu tlaku pri nedostatku financií, nespokojnosti zdravotníkov. A obávam sa, že štát nemusí byť až tak efektívny. Je to jednoducho tak. A hlavne na tie poisťovne ja predsa môžem mať pod hrozbou, že si nebudú môcť vyberať zisk, ja na nich môžem dať požiadavky, na všeobecnú mám priamo, cez nominantov mám vplyv. Ale keď raz príde potom, keď to takto zariadime, zlé obsadenie ministerstva, čo raz môže prísť ďalší Paška, tak potom si, dámy a páni, ani neluskneme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a aj poslancom za rokovanie k tomuto zákonu. Myslím teraz prvé, druhé čítanie a teda, samozrejme, aj výbor, v ktorom bolo prednesených naozaj množstvo pozmeňujúcich zákonov, návrhov. Snažili sme sa ako ministerstvo si vypočuť každú jednu pripomienku od našich poslancov, či z opozície, alebo koalície, a snažili sme sa ich v súlade s koncepciou ministerstva zdravotníctva zapracovať takýmto spôsobom. Naozaj sme sa dostali, myslím, že do, v mnohých veciach do vzácnej zhody. Tým pádom chcem veľmi poďakovať za vašu poslaneckú prácu a za vylepšenie návrhu tohto zákona.
Dovoľte, aby som zareagoval na teda niekoľko téz, ktoré tu boli prednesené mojimi predrečníčkami, a možno vysvetlil, o čo ministerstvu zdravotníctva ide.
Začnem možno tou štruktúrou výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Neviem, že či ste si uvedomili, ale v súčasnosti asi takýmto spôsobom tečú peniaze do verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo financií vytvorí nejaký rozpočet, do ktorého naozaj nachlievikuje určité financie. Povie, že toľkoto pôjde na dlhodobú starostlivosť, toľkoto pôjde na duševné zdravie, na primárnu a tak ďalej, toľkoto sa dofinancujú všeobecné ambulancie, toľkoto špecializované ambulancie. Na základe toho vznikne nejaká suma, nejaký balík peňazí a ten balík peňazí sa podľa výpočtu toho, koľko budúci rok do systému investujú aktívni občania, teda ktorí odvádzajú zdravotné poistenie zo svojich príjmov, tak sa doplní potom z našich daní, a teda to sa uvádzalo v minulosti, že to je platba za poistencov štátu. V skutočnosti, keď sa prešlo na programový rozpočet, tak sa viac-menej povedalo, že to je suma, ktorú aktívni občania zo svojich daní doplácajú balík financií, ktorý ide do zdravotníctva. Tento balík potom je prerozdeľovaný do jednotlivých poisťovní. Je to trošku zložitejšie. Časť z toho, samozrejme, platia poistenci a časť potom platí štát podľa toho, koľko poistencov tá-ktorá poisťovňa má. Je tam ešte potom prerozdeľovací mechanizmus, ktorý rieši to, že pokiaľ jedna poisťovňa má viac chorších pacientov, tak dostane od tých ďalších poisťovní nejaký balík peňazí, ktoré oni vybrali, ale suma summarum tie peniaze sa viac-menej ocitnú na účtoch poisťovní a v podstate štát na to nemal absolútne žiaden dosah, iba že by centrálne reguloval ceny.
Keby sme sem priniesli návrh na centrálne regulovanie cien, a teda takto sme nešli, toto by bola naozaj tvrdá regulácia, tak sme sa rozhodli urobiť oveľa-oveľa mäkší variant. A ten variant je presne štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý bude fungovať asi takým spôsobom, že poisťovne si sadnú za rokovací stôl s troma zástupcami poskytovateľov a budú tam ešte traja zástupci za ministerstvo zdravotníctva, teda dokopy by tá komisia mala mať deväť členov, a poisťovne na základe návrhu rozpočtu prinesú každá svoj, by som povedal, svoju distribúciu výdavkov, tak ako navrhujú v ďalšom roku prerozdeliť.
Keď sa takýmto spôsobom spoja tri plány troch poisťovní, zrazu tí poskytovatelia zistia reálne, koľko zhruba peňazí by malo ísť do ich segmentu. A tu je to veľmi dôležité, že tuná dochádza k tej diskusii, lebo to v podstate bude diskusia, tí poskytovatelia aj s ministerstvom a s poisťovňami teraz začnú rozprávať o tom, že či ten balík peňazí, ktoré tie poisťovne napríklad investujú do primárnej zdravotnej starostlivosti alebo napríklad chcú investovať do ústavnej zdravotnej starostlivosti, je dostatočný, a zároveň tým, že majú celý koláč, tak budú vedieť aj povedať, že toľkoto máme peňazí a takýmto spôsobom by bolo fajn, keby to bolo prerozdelené. Takže nikto tuná nediktuje poisťovniam, že koľko majú dať, ale sa bude určitým spôsobom pozerať na ten celý koláč, tak ako si to poisťovne nadefinujú, a v prípade, že tam bude zhoda viac, teda väčšiny, tak sa, áno, bude sa potom ďalej diskutovať o tom, že či do toho segmentu zdravotnej starostlivosti nie je dobré, aby išlo viac finančných prostriedkov.
Ale čo je dôležité, vďaka tomu fondu solidarity to, na čom sa dohodnú, to by malo aj platiť. Teda nebude to len nejaká dohoda, kde si niečo povedia a potom nakoniec si poisťovne s tými peniazmi spravia, čo chcú, a na záver sa povie, či naozaj do toho segmentu zdravotnej starostlivosti išli tie financie a napríklad, keby som použil ten príklad napríklad na skríning nejakého ochorenia, keď sa rozhodne, že na skríning napríklad rakoviny krčku maternice pôjde nejaký objem peňazí, tak tie poisťovne, a nebude im povedané, akým spôsobom, ale áno, tie financie by mali do tohto typu zdravotnej starostlivosti aj naozaj investovať a, samozrejme, predpokladajme, keďže tu je určitá súťaž, tie poisťovne sa budú snažiť ten svoj balík využiť čo najlepšie pre svojich poistencov a pre svojich klientov. Takže tu vôbec nie je, že štát nejakým spôsobom si berie na seba. Naopak, tu zachovávame súťaž a tie poisťovne budú motivované, aby s tým balíkom, ktorý budú mať, aby ho čo najlepšie využili pre svojich poistencov, a to bude potom aj možno reálna súťaž, že ktorá poisťovňa s tým balíkom dokáže urobiť alebo poskytnúť lepšiu, kvalitnú, lepšiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v tom-ktorom segmente.
Tiež, žiaľ, rozpočty sa väčšinou robili tak, že poisťovňa vedela, že dostane nejakú sumu, väčšinou sa rozhodlo, že toto je na prevádzkové náklady, však to je aj teraz, toto bude zisk a tento zvyšok musíme rozdeliť. No v tomto prípade ten zisk sa viac-menej nebude dať takýmto spôsobom oddeliť, tá suma by mala byť okrem prevádzkových nákladov využitá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a keby, keď nebude, tak v tom prípade tá suma ide do toho fondu solidarity, ktorý, na ktoré má poisťovňa ďalšie dva roky, aby ho zainvestovala do toho segmentu, do ktorého sa aj s poskytovateľmi dohodla, aj s ministerstvom, že to urobí. A keby to nestihla spraviť, tak sú tam potom možnosti, ako to môže urobiť, ale jedna z tých možností, ako pani Bittó Cigániková povedala, je, že v prípade, že dá dobré odôvodnenie, že tie peniaze potrebuje použiť na niečo iné, tak ministerstvo môže rozhodnúť, že tie peniaze schváli a bude ich môcť tá poisťovňa použiť aj na iný typ zdravotnej starostlivosti. Čiže z tohto pohľadu tam naozaj nejde o nejaký úplný fix.
Tam ide skôr o to, aby sa naštartovala v rámci segmentu zdravotníctva naozaj reálna diskusia o tom, akým spôsobom sa budú financie, ktoré idú do zdravotníctva, využívať. A pokiaľ sa napríklad kolégium s ministerstvom dohodne, že potrebujeme posilniť primárnu zdravotnú starostlivosť, pretože do tej dávame menej, ako dávajú okolité krajiny, a vieme, že silná primárna zdravotná starostlivosť potom nakoniec nielenže šetrí náklady, ale aj generuje spokojného pacienta, ten nepotrebuje blúdiť po špecializovaných ambulanciách a, alebo aj po nemocniciach. On keď dostane tú zdravotnú starostlivosť u toho svojho všeobecného lekára, tak určite je aj spokojnejší a zároveň to aj šetrí zdroje.
Toto viac-menej poisťovne doteraz mohli robiť, ale nerobili to. Do tej primárnej zdravotnej starostlivosti dávame relatívne málo financií aj v porovnaní s okolitými krajinami, a toto napríklad bude, tento okrúhly stôl, pravdepodobne sa venovať aj tejto problematike, že poďme posilniť tú primárnu starostlivosť, aby bola atraktívnejšia, aby nám generovala spokojného pacienta a aby sme mohli ušetriť financie možno v tej drahšej špecializovanej sfére, aby tam mohli chodiť len tí, ktorí to naozaj potrebujú, a nemuseli mať také dlhé čakacie doby a tak ďalej a tak ďalej.
Takže my osobne si myslíme, že toto je určitým spôsobom zásadná reforma, ktorá obmedzuje zisky poisťovní a zároveň nešnuruje ich do presného využitia tých výdavkov, ale spôsobuje to, že keď si povieme ako spoločnosť, ako poskytovatelia, že potrebujeme zainvestovať viac do ústavnej zdravotnej starostlivosti, tak by sa malo potom investovať viac do ústavnej zdravotnej starostlivosti a týmto mechanizmom sa to dá docieliť.
Čo sa týka prechodu klasifikačného systému DRG na ministerstvo zdravotníctva, o tom sme rozprávali dlhšie a som rád, že pani poslankyňa Letanovská, nakoniec toto nie je dôvod, pre ktorý by vlastne vetovala tento návrh zákonu, naozaj to DRG pod Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenapredovalo tak, ako by malo napredovať. Viac-menej ten mechanizmus stále nie je dobre rozbehnutý, sú tam rôzne dôvody a my sme si to rozoberali na ministerstve a rozhodli sme sa, že chceme vytvoriť naozaj tím, ktorý bude aj školený v Nemecku, a chceme ten mechanizmus DRG, ten platobný mechanizmus sfunkčniť za naše, teda za toto volebné obdobie tak, aby sa stal dobrým úradovým mechanizmom. Myslíme si, že nie úrad je regulátor, ale ministerstvo je regulátor a DRG je v tomto prípade regulačný mechanizmus, teda z tohto pohľadu aj prirodzene patrí, ale vôbec sa nebránime tomu, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol kontrolný orgán, ktorý bude monitorovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a nielen monitorovať, ale aj určitým spôsobom dohliadať nad jej dodržiavaním a nielen teda, keď dostane podnety, ale presne, ako bolo povedané, z vlastného podnetu, tak aby sme postupne mohli prejsť nie na, nie na platobný mechanizmus a kvantitu, ale za kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A toto by práve mohol garantovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Myslím, že pán poslanec Baláž veľmi správne povedal, že s tým sa nedá začať, že my by sme potrebovali na ministerstve niektoré veci dať do tohto zákona, ktoré hovorím aj teraz. Sú to práve veci, záležitosti lepšieho nasmerovania zdrojov z verejného zdravotného poistenia k poskytovateľom, preto sme otvárali aj tento zákon, plus, áno, boli tam naozaj vážne nedostatky v tom, ako sa konal úrad, ako konal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri prešetrovaní dotknutých osôb, ktorým nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. A chceli sme teda eliminovať určité možno až klientelistické alebo korupčné správanie úradu, takže sme sa snažili zabezpečiť, aby ten dohľad bol oveľa transparentnejší a takisto aby bol aj v nejakej časovej lehote vykonateľný, tak aby predkladatelia alebo tí, ktorí dávajú podnet na úrad, aby naozaj mohli im byť zodpovedané ich otázky, aby v dohľadnom, v dohľadnom čase mohol byť ukončený ten podnet, tak aby v prípade nedostatkov sa aj mohli ešte obrátiť na súdy, nakoľko pokiaľ doteraz veľmi často sa stávalo, že už potom tie skutky boli aj premlčané, takže táto možnosť im odpadla. Takže to bol jeden z dôvodov, prečo tiež sme otvárali tento návrh zákona.
Takisto ste si možno všimli, ja som to aj rozprával v úvodnej reči, že dochádza k zvyšovaniu výšky rezervného fondu z 20 na 30 %. Doteraz to bolo robené tak, že zdravotná poisťovňa si viac-menej tento rezervný fond mohla potom použiť aj iným spôsobom. Jeden zo spôsobov bolo, že z tohto rezervného fondu si práve jedna súkromná poisťovňa aj potom vyplácala zisky. My sme sa rozhodli, že tento rezervný fond je tu presne na to, aby sa s ním sanovali a kryli práve straty zdravotnej poisťovne. Aj práve v súvislosti s týmto členením výdavkov, pokiaľ by sa stalo, že tá zdravotná poisťovňa by nie úplne dostatočne dobre naplánovala alebo minula by viac na určitý typ zdravotnej starostlivosti, je tam možnosť vykrytia z tohto rezervného fondu. Ale takisto, čo je tu veľmi dôležité, je, že sme definovali, že nemôžu sa z verejného zdravotného poistenia uhrádzať výdavky, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nespadajú do definície prevádzkových výdavkov. Toto je veľmi dôležité, to tu doteraz nebolo.
Možno viete, možno neviete, ale špeciálne jedna zdravotná poisťovňa si vlastne z nášho verejného zdravotného poistenia, ktorý je odvedený na jej účet, realizovala splátky svojich úverov, a to v miliónových hodnotách. Takže to, čo ľudia zaplatili na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak to bolo minuté na splácanie úverov, teda pohľadávok tej poisťovne. Príde také nelogické, že prečo by si poisťovňa mala brať úvery, však v podstate ona by mala z financií, ktoré dostáva od občanov a štátu, financovať zdravotnú starostlivosť tak, aby to bolo efektívne vynaložené, načo nejaké úvery? Ale áno, dialo sa to v obrovských, by som povedal, stámiliónoch práve pri poisťovni Dôvera, ktorá z týchto úverov potom vlastne splácala svojim akcionárom dividendy a tieto úvery sa dodnes splácajú tými, ktorí platia zdravotné poistenie práve do tejto poisťovne.
Takže my sme alebo vy poslanci budete môcť tým, že budete hlasovať za tento návrh zákona, zamedziť takémuto využívaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia. Je tam prechodné obdobie deväť mesiacov, dovtedy si bude musieť aj táto zdravotná poisťovňa svoje pohľadávky vysporiadať iným spôsobom, tak aby ich potom nemohla a nebude ich môcť splácať z verejného zdravotného poistenia. Tým pádom si myslíme, že to vyčistí do veľkej miery opäť zdroje, ktoré majú byť nasmerované do verejného zdravotného poistenia, tak ako ich občania tejto krajiny z povinných odvodov do verejného poistenia dávajú. A dávajú to práve preto, lebo máme solidárny systém, a myslím, že každý z nás chce, aby to, čo zaplatíme do poisťovne, bolo použité na zdravotnú starostlivosť, už keď nie našu, tak tých chorých a núdznych, ktorí to potrebujú.
Dobre, ďakujem veľmi pekne ešte raz za diskusiu, za prerokovanie tohto bodu a ja teda verím, že tento návrh zákona podporíte.

Ďakujeme, pán minister.
Žiada si záverečné slovo pani spravodajkyňa? Zároveň by som vás chcel ale požiadať, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. Musíte ísť k pultu.

Ďakujem, po dohode hlasovať sa bude dnes o sedemnástej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom návrhu zákona je úprava niekoľkých oblastí v systéme verejného zdravotného poistenia na základe úlohy z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 úlohy C.18 a na základe podnetov z aplikačnej praxe.
Návrhom zákona sa posilňuje elektronizácia v niekoľkých oblastiach vo vzťahu k poistencovi, platiteľovi poistného, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a zdravotným poisťovniam.
Upravuje sa riešenie duplicitných hlásení povinností platiteľov poistného a následné zavedenie časového limitu pre inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie poistencom a termíny na predkladanie údajov do ročného zúčtovania prostredníctvom online pobočiek.
Upravuje sa prerozdeľovací mechanizmus, do ktorého sa zavádza koncept nadlimitnej sumy, určenie postupu pre zníženie minimálneho vymeriavacieho základu a upravuje sa do súladu rozsah údajov a informácií na preukaze poistenca s údajmi uvedenými na prihláške do zdravotnej poisťovne.
Návrhom zákona sa tiež určuje obdobie, v ktorom je za azylantov platiteľom poistného štát, a úhrada zdravotnej starostlivosti poskytnutej osobe, ktorej je priznaná doplnková ochrana, sa presúva z pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Toľko úvodom k zákonu. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, podľa § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovni a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia do dopĺňajú niektoré zákony (tlač 277), vo výboroch.
Uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 24. novembra 2020. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona (tlač 277) vyjadrený v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona (tlač 277) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Po prvé, spoločná správa obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov, súčasne výbor navrhol, aby sa hlasovalo po a) o bodoch 1 až 6, 8 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, po b) o bodoch 7 a 15 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením číslo 63 z 24. novembra 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončila som, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, termín hlasovania bude o sedemnástej dnes.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, dámy a páni, sme v druhom čítaní o veľmi dôležitom zákone a môžem povedať, že aj tento zákon je tým, že sa prerokúva dnes a ak bude schválený, tak môžeme povedať, že je dňom dobrých správ. Ako dobre viete, my hovoríme ľuďom pravdu a takisto tomu bude aj pri tomto zákone.
Čo sa týka samotného bankového odvodu, je dôležité, aby sme si pozreli trošku do bu... do minulosti, ako vôbec tento nástroj vznikal, na čo slúžil a aká bola vlastne presne jeho, by som povedal, budúcnosť v momente, keď vznikal.
Bankový odvod sa zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2012 a dobré je v tejto súvislosti si zapamätať práve to, že sa zaviedol dva roky po kríze, ktorá otriasla celým bankovým sektorom za našimi hranicami. Slovenský bankový sektor bol na Slovensku ťažko skúšaný. Isto si pamätáte ten problém, ktorý sme zažili na prelome tisícročí s bankami, ktorý stál Slovensko takmer 8 % HDP na to, aby sme sanovali tie škody, ktoré vlastne z, teda poviem, transformáciou bánk alebo tunelovaním bánk boli spôsobené. Čiže zavedenie bankového odvodu ako následok práve tejto ekonomickej krízy v roku 2008 a 2009 mala byť len akási prevencia pred budúcimi krízami.
Tomu zodpovedalo aj uzákonené využitie bankového odvodu a bankový odvod mal byť použitý, citujem, "na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky". Čiže mali to byť vyslovene vybrané peniaze, ktoré sa zhromažďovali na špecifickom účte a mali byť použité iba v prípade potreby, a to, ako som povedal, na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Toto bol dôvod, prečo vznikal.
Tá, tá his... teda tá jeho budúcnosť v čase, keď vznikal, bola nastavená tak, že ako vznikol v roku 2012, tak bolo povedané, že keď sa naakumuluje najprv po 500 mil., tak bude postupne klesať na 0,2, po 700 mil. na 0,1 a po dosiahnutí jednej miliardy na 0,0. Lenže potom prišlo, prišlo k tomu bodu, že práve predstavitelia strany SMER pochopili, že keď sa im akumuluje takáto čiastka v rozpočte, tak im to dáva priestor na to, aby zvyšovali svoje výdavky, hoci v skutočnosti ich príjmy nerástli.
Tomuto sa hovorí kreatívne účtovníctvo alebo aj politické divadlo. Čiže využívali vlastne tento, tento nástroj, ktorý mal vyslovene slúžiť na stabilizáciu a krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz, využívali na to, aby si zvyšovali výdavky na svoje, keď tak poviem, roztopaše.
Keď, keďže zistili, že tento nástroj dobre funguje, tak potom hľadali spôsob, ako predlžovať vlastne životnosť tohto nástroja, tak aby si naďalej mohli práve počas tých úrodných rokov vyjedať rozpočet aj na úkor týchto akože príjmov, čo v skutočnosti príjmy do rozpočtu nikdy neboli, pretože to bola len špecificky suma určená práve na takéto účely.
Druhá novela v roku 2016 zaviedla, že mimoriadny odvod 0,04 (pozn. red.: správne malo byť "0,4") v štvrtom štvrťroku 2016 skončí a pôjde na 0,2 % v rokoch 2017 až 2020 a tam skončí. Toto bola novela vlády Roberta Fica, takže dobre vieme, že v skutočnosti už tento rok mal vlastne bankový odvod končiť ako nástroj. Aj to už bolo predĺženie toho pôvodného zámeru, a to len preto bolo predĺžené, že im to vyhovovalo na krytie ich zvyšovaného, zvyšovaných výdavkov.
To presne sa aj udialo, ale stala sa ešte jedna vec navyše, ktorá sa podarila práve nám pri rokovaní s bankovým sektorom. Tá, preto hovorím, že je to deň dobrých správ, pretože sa podarilo vyrokovať s bankami, že tá naakumulovaná suma vo výške 1,3 mld. je podstatne vyššia, ako je nevyhnutná, a preto sa nám podarilo práve túto jednu miliardu eur, ktorá v skutočnosti bola peniaze, peniaze bánk, využívať na rozvojový fond Slovenska, aby sme mohli vlastne investovať do projektov, ktoré pomôžu ozdraviť, obnoviť Slovensko.
Toto je tá najväčšia výhra, ktorá, ktorá sa podarila, a zároveň na druhej strane sa podarilo vyrokovať, že banky naďalej budú nechávať vo svojich súvahách 0,2 %, aby mohli vlastne mať vyššiu aj kapitálovú dispozíciu pre potreby slovenského trhu.
Takže jednoznačne sme predstavili omnoho efektívnejší nástroj, ktorý na jednej strane neškrtí, neškrtí ten finančný trh a nespôsobuje nestabilitu, zároveň štát sa neskrýva za nejaké vyššie príjmy, ktoré v skutočnosti nie sú jeho, aby mohol si zvyšovať výdavky, čiže opäť prichádza omnoho väčšia transparentnosť. Zároveň máme miliardu eur k dispozícii, túto dostal do vienka štát, aby mohol investovať do rozvojových projektov, a zároveň ostáva na súvahách bánk tá suma 0,2 %, ktorá v konečnom dôsledku zvýši kapitál pre slovenský trh a tým pádom aj zníži cenu peňazí na slovenskom trhu.
Takže toto je najväčšia, najväčšia výhoda, preto som rád, že sme v druhom čítaní, že sme prešli do druhého čítania a prosím vás o podporu. Akonáhle tento zákon bude schválený, bude to veľké víťazstvo pre Slovensko aj vďaka vám, ktorí tento zákon podporíte.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.