18. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste otvorili aj tému PCB látok na Zemplíne, lebo je to fakt veľká environmentálna katastrofa a záťaž, ktorá nemá obdobu v Európe. Ono niekto si myslí, že sú to len nejaké slová, ale fakt my, ktorí tam žijeme na Zemplíne, vieme o čom hovoríme. Ja som veľmi rád, že tejto téme venujete maximálnu prioritu, pretože ste to spomenul aj tu.
Ďakujem pekne za informáciu, že sa bude zaoberať aj vláda na najbližšom rokovaní jednotlivými konkrétnymi krokmi, a to si, samozrejme, aj pozriem, že ako, ako sa v tejto veci ide konať a určite sa zhodneme aj na tom, že zdravie obyvateľov Slovenska nepozná politické rozdeľovanie. Takéto staré environmentálne záťaže postihujú ľudí bez rozdielu politiky, bez rozdielu názorov. Tu ide v podstate o nás všetkých a odkalisko Poša, ktoré je v podstate aj v trojuholníku smrti, je stále aktívne. Ohrozuje stále obyvateľov Zemplína a, samozrejme, že tuto je už najvyšší čas, aby sa začalo konkrétne konať a ja veľmi pekne ďakujem, že dávate tomu maximálnu prioritu.
Ďakujem.

Ja by som chcela najskôr poďakovať pani ombudsmanke, že s touto témou prišla. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to, že ste spomenuli aj pamiatky, pretože sú na tom skoro rovnako ako životné prostredie, ale snáď sa k nim dostaneme nabudúce.
Ale za čo chcem hlavne poďakovať, chcem poďakovať pánovi ministrovi Budajovi. Chcem mu poďakovať za to, že sa konečne na pôde tohto parlamentu začína hovoriť pravda o životnom prostredí, že sa tu nezahmlieva, že sa tu nezaťahujú závesy, rolety a že sa tu naozaj pomenováva problém, tak ako je. Že sa konečne dozvedáme, v akom katastrofálnom stave naše životné prostredie je, že konečne viem, čo nás to bude stáť, že vieme pripraviť možno deti tejto krajiny na to, že ešte oni budú dávať dokopy to, čo my sme zanedbali.
Takže ešte raz ďakujem za to, že sa hovorí pravda. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pani ombudsmanka, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Ja sa chcem dotknúť zoznamu tých environmentálnych záťaží - skládok v Žilinskom kraji a v okrese Liptovský Mikuláš máme štyri. Známa Dúbrava, ktorá bola pred časom atakovaná, Liptovský Hrádok, ale hlavne mne sa jedná o skládku komunálneho odpadu a pôvodne nebezpečného odpadu vo Veternej Porube. Je to tu uvedené. Ja by som si dovolil potom ešte pani ombudsmanke bližšie informácie poslať o aktuálnom stave, pretože, áno, do roku 1994 bol tam ukladaný nebezpečný odpad z kožiarskych závodov, potom prišli tie transformácie a majitelia, samozrejme, k tomu už nemali žiadny vzťah, ako povedal pán minister. Potom sa začal tam ukladať komunálny odpad a až do roku 2014, vtedy bola táto skládka predčasne, dalo by sa povedať, uzatvorená a, žiaľ, vykazuje chyby, ktoré sú potvrdené empiricky prieskumami s okrúhlymi pečiatkami a vydané rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia na znovu prekrytia, aby sme zabránili do budúcnosti vyplavovaniu aj predtým ukladaného nebezpečného odpadu, na čo je mesto Liptovský Mikuláš pripravené. Máme nejaké vnútorné problémy s odsúhlasením tohto postupu, ale som rád, že sa o tom začína diskutovať a upozorňovať na mnohé tie environmentálne záťaže vrátane tej, o ktorej stále aj my tvrdíme, že ju treba poriadne a raz a navždy uzavrieť, aby sme prestali zaťažovať a ohrozovať životné prostredie, takže budeme navrhovať možno aj poslanecký prieskum cez výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem pekne aj výbor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.

Ďakujem pekne za reakcie. Skutočne, ako povedala pani poslankyňa, je čas, aby sme hovorili pravdu, lebo tá nás mobilizuje, aby sme sa prihlásili k tomu, že musíme byť hospodármi v tejto krajine. Verte, že to je veľká výzva pre aj ďalšiu generáciu, či je to ochrana povodí, či to je, myslím teraz pred povodňami, či to sú prístup k odpadom, všade nájdete vo svojom okolí. Mohol by som pokračovať k ovzdušiu, čierne skládky. Všade nájdete elementárne známky toho, že ľudia sa len učia prijať tento štát za svoj a chovať sa k nemu ako jeho správcovia, majitelia a gazdovia na tomto území a k tomu patrí na prvom mieste pravda.
Čiže ďakujem za toto podčiarknutie, bez pravdy aj o envirozáťažiach sa ďalej nedostaneme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená ochrankyňa práv, vážený pán minister životného prostredia, som veľmi rád, pani ochrankyňa, že ste otvorili túto mimoriadnu tému, lebo naozaj situácia je vážna. Ja sa tu chcem vyjadriť za obyvateľov regiónu Zemplína, odkiaľ pochádzam - z Východného Slovenska, kde tento región je doslova zamorený polychlórovanými bifenylmi - tzv. PCB látkami.
V podstate náš región - okresy Michalovce, Trebišov, Vranou nad Topľou, ale aj Humenné nazývajú trojuholníkom smrti. Závažný problém je v tom, uviedli ste to aj vy vo svojej práci a už to načrtol aj pán minister životného prostredia, 30 rokov sa v podstate o tento problém nezaujímali. Fatálne zlyhávali štátne úrady, ktoré vlastne si neplnili svoju kontrolnú činnosť, a zatiaľ nám v našom regióne, žiaľ, pribúdajú vážne onkologické ochorenia. Máme tu rôzne vrodené poruchy novorodencov, ochorenia štítnej žľazy, ale nie je to už len problém, ktorý sa týka zdravia ľudí a obyvateľov, ale dokonca aj zvierat. Vieme o tom, že práve kvôli polychlórovaných bifenylom na Zemplínskej šírave už niekoľko rokov platí systém - chyť a pusť, pretože konzumácia, dlhodobá konzumácia rýb zo Zemplínskej šíravy vlastne spôsobuje závažné onkologické ochorenia, pretože, ako vieme, tieto polychlórované bifenyly - PCB látky sa usadzujú v tuku ľudí a dostávajú sa do krvného obehu a ich dlhodobá konzumácia je nebezpečná.
Najnovšie dokonca sa potvrdili aj ďalšie výskumy, že tieto PCB látky obsahuje aj poľovná zver. Teraz nedávno, poznám osobne človeka, ktorý je poľovník a dlhodobo konzumoval zver, ktorá vlastne sa napájala alebo vlastne konzumovala rastliny v blízkosti týchto PCB látok, kde sú rozptýlené, a tento človek má stonásobne zvýšenú hranicu PCB látok vo svojom tele. Nie je to problém len u poľovníkov, ale je to dokonca problém aj malých farmárov a hospodárov, pretože sa nachádzajú tieto PCB látky nebezpečné aj v telách domácich zvierat, hydiny a živočíchov.
Ja som minulý týždeň, záverom uplynulého týždňa absolvoval stretnutie aj s poslancami, niekoľkými poslancami Národnej rady aj s predsedom výboru pre životné prostredie pánom Karahutom práve v tomto regióne, kde sme sa stretli so starostami dotknutých obcí, ktoré sú vlastne postihnuté týmito PCB látkami, ale zároveň, ktoré aj sa nachádzajú v katastri v blízkosti odkaliska Poša. Títo starostovia naozaj konštatujú, že 30 rokov boli vodení za nos. Nikto tento problém neriešil, dlhodobo sa odsúva, sú z toho frustrovaní. Cítia vlastne nezáujem štátu už roky, a preto a aj napriek tomu, že táto situácia je vážne, ako už spomenul aj pán minister životného prostredia, bavíme sa o stovkách miliónov eur pri likvidácii každej záťaži.
Aj vy ste myslím, pán minister, vyčíslili, že likvidácia PCB látok z bývalého štátneho podniku Chemko Strážske bude stáť možno 300 miliónov eur. A ako ste povedali, žiaľ, situácia je taká, že peniaze v tom rozpočte nie sú. Tieto peniaze bude problém získať aj z fondu obnovy, ale naozaj také malé svetielko vidím v tom, že, ako ste už spomínali, z Európskych štrukturálnych a investičných fondov tam určitá nádej je.
Podstatné ale je, čo kvitujem a to vďaka vám, pán minister, aj vďaka ministrovi vnútra pánovi Mikulcovi, aj vďaka ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému, vidím, že začínate tento problém naozaj riešiť, že hovoríte o týchto environmentálnych záťažiach otvorene. Veľmi kvitujem to, že už v najbližších týždňoch, mesiacoch dôjde k zabezpečeniu tých známych sudov, ktoré sa nachádzajú v areály bývalého Chemka Strážske, z ktorých vlastne sa tieto PCB dostávajú do podzemných vôd, dostávajú sa do potravinového reťazca, že vlastne tieto sudy, ktoré viac ako 30 rokov ležali ľadom sa konečne dostanú do tých kaziet, z kadiaľ bude zabránené ich úniku do podzemných vôd. To veľmi, veľmi kvitujem.
Ďalej oceňujem aj to, že veľké kroky v tomto smere robí aj pán minister Ján Mičovský, ktorý práve týmto starostom predstavil dve technológie, ktoré vlastne umožnia, aby sa PCB látky nedostávali z pôdy do potravinového reťazca a následne do tiel živočíchov. Predstavil tzv. metódu huminových kyselín a zeolitu, ktorá vlastne je schopná naviazať tieto PCB látky na seba a tým pádom sa zabráni, aby sa dostali do potravinového reťazca. Samozrejme, je to metóda, ktorá je v tzv. experimentálnom štádiu, že jej výsledky ešte nie sú úplne známe. Určité výskumy robil oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach, ktorý potvrdil, že vlastne táto metóda by mohla vyjsť. Aj keď to ešte nie je úplne definitívne, oceňujem to, že konečne sa začínajú diať prvé reálne kroky po rokoch stagnácie, ktoré vlastne pomôžu obyvateľom zamoreného regiónu Zemplína žiť zdravšie a lepšie.
Nemám čo dodať. Ďakujem pekne. Ďakujem za tú správu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja som taktiež veľmi rád, že pani verejná ochrankyňa prišla s touto správou. Považujem to za veľmi dôležité, že práve s touto správou vystúpila aj v pléne Národnej rady. Bohužiaľ ma mrzí, že je tu takto málo poslancov. Teda ich táto situácia veľmi netrápi a je im jedno, že ľudia na Východnom Slovensku a na celom Slovensku musia častokrát aj zomierať na rôzne choroby. Aspoň vidíme, aký majú prístup naši kolegovia k týmto témam, ale veď dobre.
Veľa informácii nám už stihol povedať aj môj kolega Potocký a chcel by som taktiež upriamiť pozornosť, že náklady sú oveľa vyššie, ako spomínala pani Patakyová, lebo sú oveľa vyššie. Som bol aj s pánom Mičovským, ktorý túto tému rozoberal, a mohli by sme siahať až do niekoľko x miliónov možno aj k štátnemu rozpočtu, ak by sme chceli vlastne tieto environmentálne záťaže odstrániť na celom Slovensku.
Prejdem aj k tej svalovine zvierat, ktorú spomínal kolega. Tam cudzorodé látky boli prekročené 750-násobne. Ak sa robil posledný prieskum, ak by som povedal, že na tom Východnom Slovensku sú v areály alebo v blízkosti Chemka Strážske trpí najviac ľudí rakovinou, sú tam častokrát problémy s chrupom a len zem, teda tá pôda, ktorá sa nachádza v areály Strážske, sú tie normy prekročené 1 300-násobne. Teda je to katastrofálny stav a odkalisko Poša je najnebezpečnejšia skládka svojho druhu na celom svete. Tak to sú obrovské problémy, ktoré by sme mali čím skôr začať riešiť a prejaviť im oveľa, oveľa väčšiu pozornosť a zároveň, samozrejme, vítam aj aktivitu pána ministra Budaja, pána Mičovského a pána Mikulca, ktorí sa tejto téme venujú, a konečne po tých x rokoch chcú pomôcť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za vystúpenie pána poslanca Potockého a ja ho musím len podporiť v každej jeho vete. Ešte ma zaujala v podstate aj tá informácia, že kde všade sa nachádzajú PCB látky, no ja by som ťa doplnil, že dokonca sa ukázalo, že PCB látky sa prenášajú v atmosfére na dlhé vzdialenosti a vedci ich dokonca nachádzajú aj vo vzorkách tuku zvierat v Arktíde, a to aj napriek tomu, že v oblastiach, kde žijú, nie je žiadna ani nikdy v minulosti nebola žiadna PCB výroba a ukázalo sa, že sú karcinogénne a spôsobujú poruchy metabolizmu, ochorenie ako cukrovka, kardiovaskulárne choroby či poruchy plodnosti u mužov a žien.
Musíme si naliať čistého vína a, samozrejme, aj štátna správa musí spolupracovať a participovať na riešení tohto problému a v prvom rade alebo v prvom prípade bude potrebné zosúladiť súčasný stav, keď je vyhlásená mimoriadna situácia prednostom okresného úradu v sídle kraja Košice na košickom území, prednostom okresného úradu v Prešove v sídle kraja na prešovskom území, so zákonom o civilnej ochrane.
Ty si spomínal v podstate aj pána ministra Mikuleca a som rád, že sa jasne vyjadril aj on v minulosti, že sa odporučí vláde vymenovať operačnú skupinu zloženú zo zástupcov ministerstva vnútra, ministerstva životného prostredia a Slovenskej technickej univerzity na koordináciu záchranných prác a poveriť prednostu okresného úradu v sídle kraja v Košiciach riadením záchranných prác.
Podľa mojich informácií, a to som aj rád, sa pripravujú experti zo Slovenskej technickej univerzity na postup oddrenážovania prameňa a spôsob vybudovania záchytu a čistenia vytekajúcich vôd z prameňa.
V závere by som určite chcel poďakovať aj pani verejnej ochrankyne práv, že tu sedí, že predložila túto správu, určite to v minulosti chýbalo a budem rád, keď sa bude aktivizovať aj táto oblasť.
Veľmi pekne ďakujem.

Situácia v tejto oblasti je tak vážna, že asi nemôžeme hovoriť, že je o päť minút dvanásť, ale zrejme už je päť minút po dvanástej. Bohužiaľ, v minulosti to bolo spôsobené naozaj tým, že sa buď nekonalo, alebo sa nechcelo teda konať v týchto veciach. Obyvateľstvo je ohrozené nielen priamo v okresoch, kde je zdroj týchto PCB látok, ale už to preniká aj vlastne do okresu Trebišov a do južnejších častí. Takisto je zrejmé, že to ide aj na sever viacej, takže jedine cestou vzájomnej spolupráce všetkých kompetentných orgánov a poctivou prácou je možné túto situáciu ešte možnože nejak to zvrátiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán presedajúci. Ja už len v krátkosti zareagujem na svojich predrečníkov. Tak, ako to už uviedol aj pán poslanec Miloš Svrček a pán Jílek, netýka sa tento problém len regiónu Zemplína, pretože aj odborníci potvrdili, že tie sedimenty, ktoré sa nachádzajú v rieke Laborec, ale aj z Kyjovského potoka, z odkaliska Poša prenikajú do Kyjovského potoka a následne do rieky Ondava, tým pádom je tomu zamorená aj južná časť východného Slovenska.
Na záver chcem ešte poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, že túto tému otvorila aj na pôde parlamentu, pretože dodáva to vážnosť tejto téme a naozaj som rád, že ste sa postavili na stranu obyvateľov východného Slovenska, ktorý tento problém vnímajú ako veľmi vážny a akútny.
Ešte raz ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení prítomní, pán minister, chcel som zareagovať oveľa viac a oveľa podrobnejšie, ale začnem trochu najprv s reakciou na pána Šudíka, že je tu málo poslancov. Áno, je tu málo poslancov, ale, ale ten program sami vieme, že ten program je teraz tak veľmi chaotický, že zaskočil dokonca aj teda, samozrejme, aj mňa, že 54. bod programu je už teraz, tým pádom som si nestihol pripraviť úplne všetko, čo som chcel si pripraviť.
Ja som sa chcel venovať hlavne aj nejakým takým číslam, ja veľmi rád sa hrám s číslami. Chcel som vyčísliť, koľko sa už preinvestovalo na environmentálne záťaže na Slovensku a chcel som trochu podebatovať aj o metodike, metodike identifikovania environmentálnych záťaží. No nič to, tak skúsim aspoň pár čísiel možno povedať.
Chcem predovšetkým veľmi poďakovať pani verejnej ochrankyne práv, že sa venovala tejto problematike. Zjavne to vychádzalo z podnetov občanov, ktorých to, ktorých to trápi. Pani ombudsmanka identifikovala veľmi veľa problémov práve vo vzťahu k výkonu moci, či už ide o pasivitu orgánov verejnej správy, nerešpektovanie zákonných lehôt, zastavenie konania z dôvodu, že povinnú osobu nemožno určiť, čo je veľmi významný problém práve, práve z hľadiska aj teda identifikácie povinných osôb, prerušenie konania o určení povinnej osoby a stále prebiehajúce konania o určení povinnej osoby. Takisto ste upozornili na možnú nedostatočnú komunikáciu medzi okresnými úradmi a ministerstvom životného prostredia. Aj pán minister nakoniec spomínal, že tu dochádza k veľkému prekryvu dvoch rezortov - ministerstva vnútra, ktoré má v kompetencii okresné úrady, a ministerstva životného prostredia, ktoré vytvára nejaký legislatívny rámec pre environmentálne záťaže.
Na Slovensku sa nachádza teraz v súčasnosti asi 1 200 environmentálnych záťaží. Dokonca minulý týždeň mal pán minister tlačovku a tam myslím bolo spomenuté číslo, že ide dokonca o 1 817 environmentálnych záťaží. Vyzerá to ako veľmi hrozivé číslo, ale to sú zatiaľ len také predbežné identifikácie, že by mohlo ísť o environmentálnu záťaž. V skutočnosti ich je potvrdených len 310 a 932 pravdepodobných, myslím, tak to je. Z celkového počtu 152 registrovaných záťaží s vysokou prioritou práve v tých 73 prípadoch nebol ešte určený, nebol vlastne určený pôvodca.
Je to veľká záťaž práve z obdobia privatizácie, a teda ešte najmä z obdobia pred rokom 1989, kedy vieme, ako sa nakladalo s odpadmi. Našla sa vždy nejaká lokalita, kde sa to bez nejakého utesnenia, bez nejakej izolácie dôslednej ukladali proste stovky, tisíce ton nebezpečných látok. Najextrémnejší prípad je práve teda v súčasnosti to PCB tam okolo Strážskeho, a teda na Zemplíne tá situácia.
Zaznela jedna informácia, že sanácia 32 environmentálnych záťaží si podľa ministerstva vyžiadala náklady vo výške takmer 80 mil. eur. Keby sme to skúsili nejako prepočítať, že koľko peňazí by sme potrebovali na všetky tie environmentálne záťaže aspoň tie identifikované, tak v priemere je to zhruba 2,5 mil. eur na jednu sanáciu. Ak je všetkých vysoko prioritných záťaží 152 potom odhadované priemerné náklady predstavujú 380 mil. eur. Ak započítame všetky potvrdené environmentálne záťaže, potom odhadované náklady by boli až 770 mil. eur.
Myslím, že sa už spomínalo aj číslo dokonca, že 2 mld. eur, že je nejaký taký rámcový odhad, koľko by bolo. Faktom je, že ministerstvo nemá peniaze v samostatnej rozpočtovej položke, ale faktom je aj to, že už sa preinvestovali aj zo štrukturálnych fondov veľmi významné milióny a sú naplánované veľmi významné milióny eur na riešenie environmentálnych záťaží. Istotne sa nepodarí vyriešiť všetky environmentálne záťaže ani v dohľadnej dobe.
Spomeniem príklad Rakúska. V Rakúsku to medzi rokmi 1989 - 2006 boli sanačné opatrenia na 144 kontaminovaných lokalitách, hovoríme o období 1989 - 2006 a tieto boli podporované alebo, tak, alebo, buď podporované, alebo úplne financované z verejných prostriedkov. Čiže išlo naozaj o verejné prostriedky aj v prípade Rakúska, ktoré má dlhoročný kapitalizmus a dlhoročný, dlhoročne kvalitne rozvinutú spoločnosť s dobre identifikovanými vlastníckymi vzťahmi. Celkové náklady na tieto opatrenia boli približne 1,1 mld. eur, z čoho 80 % nákladov bolo práve pokrytých z verejných prostriedkov. Takže, samozrejme, je veľmi dôležité, aby sme identifikovali aj vlastníkov, ale pravdepodobne sa nám nepodarí nikdy dosiahnuť situáciu, že budeme vedieť vyriešiť environmentálne zaťaženie len zo súkromných zdrojov.
Dobrou správou je, že existujú aj súkromné investície, myslím, že zo súkromnej investície bolo riešené aj Slovalco, tam išlo o investíciu, myslím, že 50 mil. eur a tam išlo zväčša o súkromné peniaze. Takže toto je, je určite cesta veľkých spoločensky zodpovedných firiem, aby, aby investovali aj do presne tých záťaží, ktoré im vznikli ešte v minulosti.
Hovoril som o tom, že už aj v minulosti, aj minulé volebné obdobia už sa venovalo veľmi veľa na investície na riešenie záťaží, čo si spomínam len z mojej praxe, tak gudróny v Devínske Novej Vsi sa riešili napríklad. V roku 2007 rozhodol, rozhodol kabinet o tom, že zabezpečí sanáciu štyroch environmentálnych záťaží v Ružinove, v Kysuckom Novom Meste. Tam malo ísť 180 mil. eur. Priznám sa, neviem, aká je situácia momentálne, možno pán minister bude vedieť, ale to je už naozaj téma na, na inú, inú, na inú časť a nie časť práve tejto, k tejto správe.
Veľmi pozitívne hodnotím, že pani ministerka poukázala na niektoré tie, tie veci a spomínala aj teda tú, tú záležitosť ohľadom toho, kedy odporúča ministerstvu životného prostredia a poslancom Národnej rady, aby prehodnotili zákaz sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach pre verejnosť a odstránili zo zákona o geologických prácach, čiže geologického zákona, práve taký konfliktný bod, ktorý toto, toto ustanovenie jednoducho tam určuje.
Ja budem veľmi rád a dúfam, že sa tomu budeme venovať, venovať čo najskôr. Tak toľko aspoň zhruba som chcel povedať. Nevnímam, nevnímam problematiku environmentálnych záťaží až tak katastroficky, ako tu zaznela napríklad v rozprave. Existujú niektoré lokality, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi nebezpečné, ktoré poškodzujú predovšetkým podzemné vody, a to je hlavné riziko, keď dochádza k nejakému dlhodobému, dlhodobému prieniku do podzemných vôd. Pretože tam už naozaj dochádza k ohrozeniu či už poľnohospodárskej výroby, alebo aj priamo zdroju pitnej vody pre obyvateľstvo.
V budúcnosti verím, že, to som chcel, ešte sa vrátim k tomu, že to ja nepovažujem, nepovažujem environmentálne zaťaženie všetky za veľmi, veľmi vážne, treba sa venovať naozaj tým, ktoré sú absolútne, absolútne prioritné, ktoré sú veľmi vážne a tiež sa domnievam, že by bolo dobré pozrieť sa a znovu prehodnotiť a vytvoriť nejaký metodický rámec. Lepší metodický rámec na hodnotenie toho, čo je environmentálna záťaž, čo teda spadá do toho, nakoľko v európskej legislatíve prakticky na to nie je nejaké, nejaké usmernenie medzi krajinami. Vlastne neexistuje nejaká úplne jednotná metodika identifikácia, identifikácia environmentálnych záťaží.
Takže toľko asi, toľko asi v skratke. K tej metodike som sa už nedostal, už ani nemám čas, vlastne metodike som sa dostal, takže tým by som to vlastne celé zakončil. Dobre, ďakujem veľmi pekne a ja budem veľmi rád keď pani ombudsmanka sa bude aj v budúcnosti venovať práve takýmto témam v oblastiach životného prostredia a environmentálneho práva hlavne.
Ďakujem.