18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať pánovi ministrovi za predloženie novely Zákonníka práce. Prináša veľa pozitívnych zmien. Dovolím si však v mojom vystúpení venovať sa iba zmenám v zabezpečení stravovania zamestnancov.
Zamestnanci dostanú možnosť výberu. Odstráni sa zbytočná regulácia a štátom garantovaný biznis. Zníži sa byrokracia na strane zamestnávateľov aj na strane gastro prevádzok. Uľahčí sa situácia samotnému zamestnancovi. Do slovenského podnikateľského prostredia takto zavanie ďalší vánok slobody.
Zopakujme si pár základných faktov. Myslím, že odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak platí, že sa za ne najeme vždy a všade. Zároveň odvtedy nikto nevymyslel žiadny lepší spôsob, ako za poskytnutú službu, či tovar ako teda za poskytnutú službu a tovar zaplatiť peniazmi, či už teda hotovostne, alebo v dnešnej dobe bezhotovostne. Všetky ostatné systémy, nech sa teda tvária akokoľvek, sú v súčasnosti, sú v skutočnosti len komplikáciou. V podstate slúžia na to, aby do reťazca zamestnávateľ, zamestnanec, gastro prevádzka vstúpil niekto ďalší. No a tu platí ďalšie také základné pravidlo, že základným znakom podnikania je tvorba zisku. Čo je, samozrejme, úplne v poriadku. Sme trhová ekonomika. Podnikanie plne podporujeme a chceme vytvárať, čo najlepšie podnikateľské prostredie.
Riešime teda však jedinú vec a to je, že pri stravovaní zamestnancov nie je žiadny dôvod, aby štát garantoval pár firmám ich vysoko ziskový biznis. Práve zdobrovoľnenie gastrolístkov prináša najslobodnejšiu situáciu pre všetkých a takto vytvára priaznivé trhové prostredie, ako už bolo v tejto rozprave už viackrát povedané. Prinášame zdobrovoľnenie. To znamená, že ak sa ľudia dobrovoľne rozhodnú pre gastrolístky, ich emitenti sa nemajú čoho báť. Bez problémov sa udržia na trhu, veď teda podľa ich slov poskytujú kvalitnú a žiadanú službu. Ich intenzívny a dovolím si povedať, že miestami neférový aj v podstate drahý boj za zachovanie svojej exkluzivity však hovorí niečo iné.
Tiež tu už bolo spomínané, ale chcem sa chvíľku pobaviť o tej sume vlastne sprostredkovaného stravného, takže celkový ročný obrat sprostredkovaného stravného je okolo 800 mil. euro ročne. Poďme chvíľku počítať, emitenti, tí si účtujú zákonom stanovenú províziu maximálne 3 % na strane zamestnávateľa, províziu pri spätnom výkupe od jedální a reštaurácií zákon neurčuje, teda jej maximálnu výšku. Skúsenosti z trhu hovoria, že sa teda pohybuje približne na úrovni 5-5,5 %, a týmto výpočtom sa dopracujeme k celkovej sume obratu týchto gastrofiriem alebo emitentov gastráčov, okolo 68 mil. euro.
Ďalšou drobnou v - úvodzovkách - zradou je, že emitenti, emitenti si províziu pri spätnom výkupe počítajú zo sumy s DPH a navyše ešte ten spätný predaj alebo spätný odkup straveniek dokážu zaťažiť aj ďalšími poplatkami, či už za spracovanie, za odoslanie alebo za expresné preplatenie. Možno je zaujímavosť tá, že to málokto vie, že keď zaplatím za ten obed gastrokartou, to nie je, že tie peniaze pípnu na účet tej gastroprevádzke hneď. Tie pípnu na účet tej gastrofirme a tá slávnostne po 14 dňoch ponížené o províziu konečne pošle peniaze tej reštaurácii, takže toto si tiež treba uvedomiť. To nie je dobré.
No všetci vieme, že jesť musíme. Robíme si raňajky, robíme desiate pre deti, na obed chodíme do reštaurácií, jedálne, alebo teda si zobereme obed z domu a jeme skutočne všetci, nielen ten 1 mil. občanov, ktorí dostávajú papierové alebo, alebo elektronické gastrolístky. Skutočne sa stravujú všetci ostatní občania Slovenska, lebo proste jesť musíme. Predstava, že práve tí s gastráčmi sa stravujú zdravšie je nereálna a ničím nepodložená. To si fakt treba uvedomiť. Naše stravovacie návyky gastrolístok neovplyvňuje, navyše aj samotný emitenti gastrolístkov priznávajú, že približne polovica gastrolístkov je použitá na nákup potravín, to znamená, neslúži priamo na stravovanie, nemá ten zamestnanec teda teplé jedlo.
Čo však, čo však gastrolístok zbytočne ovplyvňuje, je naša peňaženka. Takisto si treba uvedomiť, ako to funguje. Zamestnávateľ uhrádza minimálne zákonných 55 % zo zákonnej sumy stravného, dobrovoľne, samozrejme, môže aj viac, zvyšok na gastrolístok si aj tak dopláca sám zamestnanec. Čiže keď pozeráte na ten, ja neviem, 4,80 gastráč, časť z neho si aj tak kúpili za peniaze z vašej výplaty. No aj to je absurdnosť, alebo možno chytrosť - v úvodzovkách - dnešného systému.
No pozrime sa na zamestnávateľov, aké povinnosti majú zamestnávatelia. Teda za určitých poplatok, ako som už spomínal, musia byť zazmluvnení aspoň s jednou zo spoločností poskytujúcich gastrolístky plus kompletná teda administratíva okolo toho. Gastrá..., gastrolístkami, či už zasa proste v papierovej, alebo elektronickej podobe, sa nedá platiť všade, a teda zároveň aj teda jedálne, reštaurácie či potraviny musia mať uzatvorené zmluvy tentokrát už nie s jedným, ale teda s viacerými emitentami, aby im dokázali teda spätne vykúpiť gastrolístky, ktoré, ktoré teda tam v reštaurácii zamestnanci nechali, samozrejme, za tú províziu. Čiže gastrolístok takto svojim emitentom zarába na oboch stranách reťazca.
No a navyše, ak sa bavíme o teda papierových gastráčoch, tak či tak si za obed musíme zaplatiť sami, povedzme za minimálnu hodnotu stravného lístka, ktorá je teraz 3,80 eura, si teda hlavné jedlo s polievkou už kúpime málokde alebo možno nekúpime nikde. No ak si však chceme, naopak, kúpiť desiatu, tá sa platí, to už to bolo spomínané, z gastráča sa nevydáva, takže proste musí si tam človek zase ešte niečo navyše kúpiť.
No ako som už spomínal, študenti, dôchodcovia či živnostníci, všetci chodia do reštaurácií, chodia nakupovať potraviny, žijú, stravujú sa aj bez týchto papierikov, lebo im ich nikto nedáva.
Platba gastrolístkom ani nezvyšuje exkluzivitu či väčšiu, väčšiu návštevnosť ani samotným reštauráciám. Jednoducho platia, platia províziu, a keď sa ich v podstate skutočne spýtate, tak sú najradšej, ak im zaplatíte v hotovosti. Zasa si, zase len predstavme, že O. K., papierová verzia musia mať zmluvu povedzme so všetkými tromi spoločnosťami, tie gastráče majú rôzne hodnoty, to znamená väčšie reštaurácie zamestnávajú normálne človeka, ktorý celé triedi, upratuje, posiela, účtuje. Toto všetko im odpadne, ak, ak proste budú zamestnanci používať viac peniaze. Alebo vôbec teda ich zákazníci. Nehovorím, že teda firmy poskytujúce gastrolístky a dnes už aj iné benefity nemajú svoje miesto na trhu. Úlohou nás politikov však je vytvárať čo najkvalitnejšie a najslobodnejšie podnikateľské prostredie. Rôzne formy takto štátom garantovaných biznisov sú v príkrom rozpore so slobodou podnikania.
Ešte poslednú poznámku na záver si dovolím. Väčšina zamestnávateľov svojim zamestnancom neposkytuje topánky alebo oblečenie, ale myslím, že všetci vieme na 100 % potvrdiť, že ľudia nechodia do práce bosí alebo nahí. Čiže za zarobené peniaze si vieme kúpiť oblečenie, vieme si kúpiť topánky a garantujem, že za finančnú náhradu stravného sa všetci dokážeme najesť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Marián, za tvoj príspevok a jasné pomenovanie toho, o čo tu v skutočnosti ide. Dovolím si to zvýrazniť, ide o štátom garantovaný biznis firiem, ktoré si z hodnoty gastrolístkov odstrihujú svoj zisk. A toto, tomuto chceme zamedziť. Ďakujem.

Len veľmi rýchlo. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Začať by som chcel trochu takou osobnou vecou. Ja si myslím, že istá džentlmenskosť alebo rytierskosť by mala patriť aj do politického súboja a byť súčasťou aj tu v parlamente, a pokiaľ mali by sme proste používať silu argumentov, a nie zosmiešňovať - a ešte trápnym spôsobom - svojho oponenta bez nejakých argumentov. Ja som si tu všimol, že pán poslanec Tomáš namiesto toho, aby argumentoval, tak dvakrát sa snažil zosmiešniť pána poslanca Šefčíka, že s tým, že on má 62-tisíc preferenčných hlasov, a koľko má pán poslanec Šefčík. To je taký typ argumentov nie celkom dôstojný, ale tak som si teda pozrel, že koľko mal pán poslanec Šefčík preferenčných hlasov v týchto voľbách. Konkrétne 3 917, aby som bol presný. Pán poslanec Šefčík je učiteľ z Holíča, normálny človek, ktorý jednoducho kandidoval v parlamentných voľbách a zo 48. miesta dostal 3 900 preferenčných hlasov. To je veľmi slušné, musím povedať.
Zaujímavé je, že keď v minulých voľbách vstupoval do politiky pán poslanec Tomáš, televízny redaktor dlhoročný televízie Markíza, dlhoročný hovorca ministra vnútra, dlhoročný hovorca predsedu vlády, ktorý bol teda v televízii pečený-varený, skúste si tipnúť, koľko preferenčných hlasov získal. Len tak. (Reakcia z pléna.) 2 529. (Smiech v sále.) Takže, pán poslanec Tomáš, ak, ak ste dostali, ak ste dostali vo svojich prvých voľbách 2 529 preferenčných hlasov ako dlhoročná televízna hviezda a hovorca ministra vnútra a potom hovorca premiéra, nevysmievajte sa normálnemu človeku, učiteľovi z Holíča, ktorý vo svojich prvých voľbách dostane 3 917 preferenčných hlasov, lebo sa vám to môže vrátiť. (Potlesk.)
K meritu veci. Vyjadrím sa k dvom otázkam. Jedna vec, potreba sociálneho dialógu a druhá vec sú tie gastrolístky verzus finančný príspevok na stravu. Absolútne súhlasím s tým, že sociálny dialóg je potrebný, a preto odkedy som ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny som pripravený rokovať s každým, s každým bez ohľadu na to, či s ním súhlasím, alebo nesúhlasím, či kritizuje mňa, alebo ministerstvo, alebo vládu, alebo parlament, je mi to jedno. Keď niekto je ochotný prísť na rokovanie, tak si s ním sadnem a rokujem. A takto to funguje aj v praxi, vážené dámy a páni, a teraz, pán poslanec Tomáš a pán poslanec Richter, asi vás zavádzajú, ale o všetkých tých zákonoch, ktoré ste spomínali, rokujem so všetkými sociálnymi partnermi priebežne u nás na ministerstve. Pripomienkujú každý zákon, ktorý je v legislatívnom procese, na patričnej a veľmi dôstojnej úrovni sa s nimi stretneme a rokujeme o tých pripomienkach, niektoré akceptujeme, niekde sa nájde kompromis, niektoré neakceptujeme tak je to normálne v každom dialógu. Pán poslanec Tomáš tu nevdojak priznal jednu vec, ušlo mu to, ale treba počúvať tie parlamentné rozpravy, lebo tam človek sa dozvie aj pravdu. Citujem: „KOZ odišla“ z tripartity, „z rokovania tripartity,“ ešte raz opakujem, „KOZ odišla z rokovania tripartity.“ Nie vláda, nie ministerstvo práce, nie zamestnávatelia, nie ZMOS, KOZ odišla z rokovania tripartity.
Ubezpečujem vás, že ja nie som urážlivý človek, a práve preto bez ohľadu na to v pravidelných mesačných intervaloch, tak ako je to v zákone, ale tak ako je to aj v zmysle sociálneho dialógu, napíšem pozvánku všetkým sociálnym partnerom a pozvem ich na rokovania predsedníctva tripartity. Každý mesiac. Dneska som podpísal ďalšiu na najbližšie rokovanie predsedníctva tripartity. Čiže to nie je tak, že vláda alebo niekto z vlády nechce rokovať na tripartite, chceme, akurát predstavitelia KOZ sa vždy ospravedlnenia, pán poslanec Richter, a neprídu. A podľa zákona, ktorý ste vy pripravili, pán poslanec Richter a pán poslanec Tomáš, vy ste ten zákon pripravili, minister práce môže zvolať plenárne rokovanie tripartity iba po schválení programu na predsedníctve. To znamená, keď sa niekto zo sociálnych partnerov na rokovaní predsedníctva tripartity nezúčastní, nemôže byť schválený program, a ak by som zvolal rokovanie tripartity, čo by som rád urobil, kedykoľvek aj zajtra, postupoval by som protizákonne. A práve preto je v parlamente novela Zákonníka práce, kde sa rieši aj postavenie partnerov v tripartite, aby bolo možné tripartitu zvolať aj v prípade, ak náhodou jeden zo sociálnych partnerov sa bude snažiť z takýchto formálnych dôvodov to rokovanie blokovať. Čiže práve táto novela Zákonníka práce slúži k tomu, aby rokovanie, plenárne rokovanie tripartity za účasti sociálnych partnerov mohlo fungovať, aby bolo obnovené. Dokonca zákon kvôli tomu zmeníme, pán poslanec Richter, aby to rokovanie bolo možné.
Druhá vec, obaja predstavitelia opozičných strán ste povedali, že KOZ reprezentuje 270-tisíc alebo 260-tisíc zamestnancov. Toľko má členov deklarovaných, ale členmi sú aj osoby v dôchodkovom veku, ale nevadí, to je v poriadku, ja to rešpektujem, a momentálne teda týchto 270-tisíc členov, alebo teda organizácií zúčastnených alebo zastúpených v KOZ reprezentuje všetkých 2 mil. zamestnancov, ktorí na Slovensku sú. A ja sa pýtam, keď chceme rozšíriť tripartitu o to, aby aj zástupcovia, nie škrtnúť KOZ, aby aj ďalší zástupcovia 10-tisíc a 10-tisíc zamestnancov mohli byť súčasťou tripartity, to znamená, to zastúpenie zamestnancov na tripartite by bolo ešte oveľa reprezentatívnejšie podľa poradia počtu členov. To znamená, že prvý, druhý, tretí. Ak je prvá KOZ-ka, druhý bude, ja neviem, Spoločné odbory Slovenska, tretí bude, ja neviem, vymyslím si teraz, Nezávislé kresťanské odbory alebo možno, ja neviem, Slovenské lekárske odborové združenie. Akokoľvek každý, kto chce byť súčasťou tripartity, môže poslať žiadosť, na základe toho sa každý rok vyhodnotí, ktoré sú prvé tri s najväčším počtom členov, pričom garantované, garantovanú účasť majú vždy tí, ktorí majú nad 100-tisíc členov. Veď tým rozširujeme práva zamestnancov. Rozširujeme ich tým, že namiesto 260-270-tisíc, je teraz úplne jedno, že koľko ich je, tam budú zástupcovia ďalších desiatok a desiatok tisíc zamestnancov.
A medzi nami, páni opoziční poslanci, ja rokujem napríklad aj s odvetvovými alebo nazvime to, že profesnými odbormi, ktoré doteraz nemali žiadne zastúpenie, a to sú zdravotné sestry, to je Lekárske odborové združenie, pretože tým, že sú to profesné odbory, tak je nám asi jasné, že lekárov na Slovensku 100-tisíc nie je. A preto ja sa s nimi nemám stretnúť a rokovať aj na oficiálnej úrovni, lebo niekto povie, že pokiaľ vás lekárov nebude 100-tisíc alebo zdravotných sestier, alebo učiteľov, alebo kohokoľvek, tak ja sa s vami ani nestretnem? Alebo policajtov. Ja sa s vami ani nestretnem, kým vás nebude 100-tisíc? A prečo by som sa nestretol?
A ak ste si nevšimli, páni poslanci, tak teda predseda Lekárskeho odborového združenia, ktorého ja rešpektujem ako odborníka, pán MUDr. Visolajský, nevšimol som si, že by to bol človek hladkajúci náš rezort alebo nebodaj túto vládu. Ja teda mám pocit, že keď si pozriete jeho príspevky na Facebooku alebo aj jeho verejné vyjadrenia, to sú častokrát veľmi kritické vyjadrenia. No a čo, veď má na to nárok, veď je predstaviteľom Lekárskeho odborového združenia, je logicky, že zastupuje najlepšie, ako vie, záujmy svojich členov, ja to rešpektujem, ale to mi predsa nebráni, aby som sa aj s ním kedykoľvek stretol a rokoval. Prečo mi to chcete zakázať? Prečo mi to chcete zakázať, aby profesné odborové zväzy, to znamená napríklad Lekárske odborové združenie alebo asoc..., teraz aby som to povedal presne, pani poslankyňa, tak zdravotné sestry, prečo by som sa s nimi nemohol oficiálne stretnúť, prečo by nemohli byť súčasťou tripartity, ak sa dajú dokopy toľkí títo, tieto profesné odborové zväzy, že jednoducho budú v poradí prvých troch najväčších? Prečo by sme s nimi nemohli oficiálne rokovať? Prečo by mal mať iba niekto monopol? Rozširujeme práva zamestnancov, rozširujeme, nie zužujeme.
Druhá poznámka sú tie tzv. gastrolístky verzus, verzus finančný príspevok. To je podobná debata ako pri príspevku na obedy pre deti. Vy preferujete iba to, že tie peniaze sa musia dostať k ľuďom iba cez sprostredkovateľa, lebo ako tu niektorí opoziční poslanci povedali, ľudia sú hlúpi, oni sa nenajedia, však vieme, akí Slováci sú nedisciplinovaní, kúpia si za to niečo iné. A to akože naozaj budeme takýmto spôsobom ponižovať vašich občanov a zamestnancov? Nikomu nebránime, ak má záujem, je zvyknutý a páči sa mu, bude dostávať gastráče. Nikomu nebránime a v tom s vami súhlasím, že pokiaľ je lepšia a praktickejšia, čo asi je už v dnešnej dobe, tá elektronická forma tej karty, nech sa páči, každý zamestnanec, nech sa páči, môže si vybrať. A keď má niekto záujem dostať finančný príspevok, tak si vyberie finančný príspevok. Čo sa vy toho tak bojíte, že by nebodaj, pre boha živého, občan Slovenskej republiky zamestnanec dostal finančný príspevok na stravu, že by si za to sám kúpil jedlo, aké uzná za vhodné?
A ešte bola tu pripomienka, že, že kúpi si akože ten rožok s treskou, mimochodom, ja milujem parížsky šalát. Pre mňa je parížsky šalát s dobrým chlebíkom alebo s čerstvým rožkom plnohodnotné jedlo. (Reakcia z pléna.) A čo? (Reakcia z pléna.) Každý deň? Pán poslanec Kéry, ty si, nehnevaj sa, však sa poznáme teda, ty ješ to isté jedlo každý deň? To si naozaj myslíš, že, že akože naši ľudia sú úplne šibnutí a len kvôli tomu, že im dáme finančný príspevok, tak sa budú stravovať všetci nezdravo? Ale ešte raz. Veď majú na výber. Prečo ich chcete donútiť, že môžu mať iba gastráč? Budú mať na výber. Kto chce, má gastráče, kto chce, má finančný príspevok.
A ďalšia vec, čo chcem povedať, a veď, samozrejme, u tých zamestnávateľov, ktorí majú záujem zabezpečiť stravu, teplú stravu v závodnej jedálni, či už priamo, že je to priamo vo fabrike, alebo prostredníctvom nejakej, nejakého dovozu, alebo, tak nech sa páči, veď tá možnosť je zaručená. Aj vy chápete tú logiku, že keď dnes už je tá možnosť, keď niekto má zdravotné problémy alebo potrebuje špeciálnu životosprávu, tak aj dnes môže dostať finančný príspevok. Veď to už je povolené. Čiže rešpektujete to, že sú prípady, keď je pre človeka lepšie, keď si môže vybrať aj finančný príspevok. A všetko to, čo my chceme a zavádzame týmto, je, že bude iba sloboda, aby si každý zamestnanec vybral gastrolístok, alebo chce tú kartu s príspevkom, alebo chce finančný príspevok. Je to na jeho slobode, aby si to vybral.
Ešte na úplné vyváženie situácie. Asi ste postrehli z vystúpenia nášho kolegu pána poslanca Viskupiča, že aj v tomto parlamente sú názory rôzne. Niektorí by chceli asi, že natvrdo iba gastráče, nič iné. Niektorí zase hovoria, že to treba celé zrušiť, aj teraz za mnou boli kolegovia niektorí, že a dajme iba finančný príspevok. No tak, ako chcete túto situáciu vyriešiť, keď 10 rokov sa tu motáme z jednej strany na druhú, tak nech si tí zamestnanci vyberú. Ak budú tí prevádzkovatelia tých, ako by som to povedal, bonusových rôznych systémov a doplnkových vedieť oživiť tú svoju kartu do budúcnosti, kde teda budú aj gastráče, takým spôsobom, že to pre zamestnancov bude atraktívne, lebo možno nejakí predajcovia, obchodníci poskytnú na tú kartu aj nejakú ďalšiu zľavu, tak sa zamestnanci rozhodnú, že chcú pokračovať. Keď nebudú šikovní, budú si zamestnanci preferovať finančný príspevok. Ale veď tak to má byť. Nech si každý zamestnanec sám vyberie.
A jednu obavu chcem rozptýliť. Stále bude musieť byť ten príspevok na stravu evidovaný ako samostatný príspevok. Nemôže to splynúť s platom. Práve kvôli tomu, aby sa nestalo náhodou, že tých niekoľko desiatok euro zrazu sa prifarí k platu a zrazu to tam nebude. Čiže evidovať aj na výplatných páskach, v účtovníctve a tak ďalej, to budú musieť ako, ako zvláštnu položku, aby sa nestalo to, čoho sa niektorí obávajú, že, že by to splynulo.
Takže ja som presvedčený, že to vylepšuje stav, vylepšuje to komfort každého zamestnanca v tomto štáte, aby si vybral. Ak je spokojný s gastráčmi, nech sa páči, môže pokračovať v gastráčoch. Ak chce prejsť na elektronickú formu gastráčov, môže prejsť na elektronickú formu gastráčov. Ak chce finančný príspevok na stravu, vyberie si finančný príspevok na stravu. Ak majú dobrú závodnú jedáleň, môže chodiť do závodnej jedálne. My slobodu rozširujeme a v tomto komfort pracujúcich rozširujeme, nie zužujeme.
Posledná vec na záver, ktorú by som chcel povedať, ak by si niekto myslel, že za tou potrebou sociálneho dialógu alebo za tými problémami, ktoré tam teraz sú, lebo jeden zo sociálnych partnerov je urazený, pán poslanec, a nie je to vláda, že by snáď zo strany, zo strany vlády mala byť nejaká akože odplata, tak vás chcem ubezpečiť, len aby ste vedeli, že niekoľko miliónov eur, len aby ste všetci vedeli, niekoľko miliónov eur dávame na projekt Partnerstvo sociálneho dialógu, ten, ktorý ste spomenuli, kde idú akože ťažké peniaze jednotlivým sociálnym partnerom, zamestnávateľom aj Konfederácii odborových zväzov, a my tieto peniaze vyplácame, my ten nielenže, nielenže deklaratórne ten sociálny dialóg podporujeme, my ho podporujeme aj finančne, my ho podporujeme aj finančne, my prispievame na činnosť napríklad Konfederácii odborových zväzov veľmi významnou čiastkou peňazí. Takže ak by sme nemali záujem o sociálny dialóg, alebo nebodaj keby sme sa chceli nejako akože teraz mstiť, no tak by sme mohli sa teraz baviť, že, že to pozastavíme, však to nemusí byť, to neni povinné, to robíme preto, že máme záujem, aby sociálny dialóg pokračoval.
A na záver, pani poslankyňa Kavecká. Práve od tých, nazval by som to, zástupcov tých profesných odborov alebo tých menších mi avizovala pripomienku, že by radi vylepšili nejakú formuláciu, aby náhodou sa nestalo, že v tomto procese sociálneho dialógu by boli stále istým spôsobom, nenazvem to, že diskriminovaní, ale iba kvôli tomu, že sú to prefesné odbory, že by boli nejako odsúvaní na bok, nebránim sa v druhom čítaní, určite si sadneme, pretože práve chcem, aby mohli vznikať aj menšie odbory, ktoré zastupujú práva zamestnancov na profesnej báze, a aby sa nemuseli teraz naťahovať v nemocnici medzi sebou sestričky s lekármi, že kto má o dvoch členov viacej, lebo ten potom vyrokovávajú tí druhí, ak majú viacej sestričky, tak vyrokujú pre seba vyššie platy a nižšie platy pre lekárov a opačne, kde je viacej lekárov, tak tam vyjednajú vyššie platy sebe a sestričkám nič a tí to musia rešpektovať, toto by asi nemalo nastávať, takéto veci.
Takže som veľmi rád, že tá pripomienka tu bude, a do druhého čítania to určite zmákneme tak, aby obe tie strany mali pocit, že je to spravodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, veľmi stručne, o čo ide, je to riešenie takých otázok, ktoré priniesol život, a treba ich nastaviť, aby veci lepšie fungovali. To najdôležitejšie by som zhrnul v niekoľkých odrážkach.
Po prvé. V doterajšom zákone bola stanovená rovnako pokuta pre zamestnávateľa v prípade, že došlo k smrteľnému úrazu, a v prípade, že došlo k ťažkej ujme na zdraví. Tá pokuta bola stanovená na 33-tisíc eur. Chceli by sme to rozdeliť na to, že v prípade úmrtia by zostala tá pokuta 33-tisíc eur, ale v prípade ťažkej ujmy na zdraví by mohla byť 20-tisíc eur, aby to bolo oddelené. Predsa len sa to, nám to zdá byť férovejšie a spravodlivejšie.
Po druhé. Už dnes oprávnené právnické osoby preškoľujú svojich zamestnancov a dávajú im, aby, aby mali oprávnenie fungovať v profesiách, ako príklad poviem, budem to hovoriť na príklade žeriavnika, ktorý musí mať, samozrejme, preškolenie z BOZP a z ďalších predpisov, aby neohrozil svojou prácou iných zamestnancov, seba samého prípadne, a potom, čo je preškolený, tak to ide na Národný inšpektorát práce, ktorý potom tam dáva pečiatku. My si myslíme, že je to zbytočné zdržovanie a formalizovanie procesu. Ak oprávnená právnická osoba toho človeka preškolí, nech mu dá aj pečiatku, ale, samozrejme, s plnou zodpovednosťou za to, že ak sa ukáže, že ten človek preškolený nebol dostatočne, nemal dostatočné informácie, bude za to niesť aj zodpovednosť.
Tretia vec. My uznávame odborné spôsobilosti, ktoré získavajú zamestnanci aj v zahraničí. Poviem to znovu na príklade žeriavnika, predstavte si, že pôsobil v Rakúsku, dostal rakúske papiere, mohol pôsobiť, keď sa vráti na Slovensku, my tie papiere uznávame. Ale na rozdiel od slovenských tam vznikla taká medzera, že každý náš človek, ktorý má v úvodzovkách pečiatku, musí každých päť rokov prejsť preskúšaním, aby bolo jasné, že tá spôsobilosť trvá. Títo, ktorí mali prenesené uznanie týchto vecí zo zahraničia, nemuseli, čiže zavádzame platnosť, aby aj oni museli prejsť takým istým preškolením ako tí, ktorí si vlastne získali to oprávnenie na území Slovenskej republiky. A potom sú tam nejaké drobné zmeny ešte organizačné, zjednodušovanie vecí. Bolo to široko diskutované pol roka, kde sme sa snažili vyhovieť aj zamestnávateľom, aj zamestnancom, aby sme veci zjednodušili, aby sme odstránili tú možnosť, že by svojvoľne mohli inšpektoráty práce, tak ako od nich chceme, aby, aby tvrdo postihovali nelegálne zamestnávanie, aj to robia. Tak zase aby sme vylúčili možnosť, že niekto by šikanoval len kvôli tomu, že si zmyslí, zamestnávateľa, ktorý možno iba urobí nejakú drobnú chybu.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý nájdete pod tlačou 326. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 322 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. januára a v gestorskom výbore do 25. januára.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladám do druhého čítania návrh zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa zaväzujeme, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu. Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur, tiež zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku so súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac s obmedzenia osobnej slobody a za tretie dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napr. nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. 75 % z nich má dnes viac ako 80 rokov. Ich celkový počet je do 3-tisíc ľudí.
Ďakujem, pán predsedajúci, a potom sa hlásim prvá do rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov (tlač 291).
Národná rada sa uznesením č. 379 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade všetky určené výbory okrem výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva 11 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1, 3 až 11 s návrhom schváliť a osobitne o bode 2 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením č. 79. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.