18. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, položme si jednu základnú otázku. Načo tu máme orgány činné v trestnom konaní a čo je vlastne ich hlavným cieľom? Možno je to na prvý pohľad banálna otázka, na ktorú pozná odpoveď snáď každý, no zároveň je to mimoriadne dôležitá otázka v kontexte práve nami predkladaného návrhu zákona.
Cieľom orgánov činných v trestnom konaní je dôsledne vyšetriť všetky trestné činy tak, aby mohli byť následne páchatelia týchto trestných činov spravodlivo potrestaní súdmi, tak aby už títo kriminálnici nemohli ďalej ohrozovať obete svojich trestných činov a dopúšťať sa aj ďalších trestných činov, inými slovami, hlavným cieľom orgánov činných v trestnom konaní musí byť dôsledná ochrana záujmov poškodených, teda záujmov obetí trestných činov, či už skutočných, alebo potenciálnych.
Čo ale v prípade, ak poškodení ťahajú za kratší povraz? Čo v prípade, ak majú menšie práva ako obvinení, resp. páchatelia trestných činov? Možno tu hovoriť potom o nejakej spravodlivosti? Môžme sa potom spoľahnúť na to, že obete trestných činov dostanú primerané zadosťučinenie a môžme sa spoľahnúť na to, že zločiny, ktorým museli čeliť, sa už nikdy v žiadnom prípade nezopakujú? A presne takýto prípad, takýto legislatívny stav máme na Slovensku aj my, pretože jednou zo zásadných oblastí, ktoré majú obete trestných činov, teda poškodení, z hľadiska práva menšie práva ako obvinení zločinci, je oblasť konania dohody o vine a treste, ktorá je čoraz častejším spôsobom vybavovania trestných konaní.
Dnešný právny stav je taký, že poškodený, ako už tu bolo, ako tu už bolo povedané, nemôže zablokovať prijatie dohody o vine a treste. Aj keby bola táto dohoda hoci aj tisíckrát nespravodlivá a v neprospech obeti trestných činov, aj keby umožňovala zločincom vyhnúť sa spravodlivému trestu, poškodený je v konaní o dohode o vine a treste prakticky celkom vylúčený. Áno, môže sa síce vyjadrovať k náhrade škody, no nemôže namietať to podstatné, teda výšku trestu pre jednotlivých páchateľov. Výsledkom potom je, že ak zlyhá príslušný prokurátor, či už v dôsledku korupcie, klientelizmu, alebo jednoducho len preto, že ľudsky pochybí alebo nie je dostatočne charakterný na to, aby mu záležalo na dostatočnom potrestaní zločincov, títo zločinci dostanú v konečnom dôsledku len smiešne nízke tresty. Napokon nikto asi nepochybuje o tom, že ak má niekto najväčší záujem na potrestaní vinníkov, a nie na ich krytí, na zákonnosti a na riadnom vyšetrení celého prípadu, tak to nikdy nie je hoci aj ten najlepší prokurátor, ale jedine poškodený.
Pri tom, ako funguje súčasný trestný systém, pri tom, aké obrovské škandály aj za posledné obdobie vyplávali na povrch, je spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva obetí trestných činov, rovnako naivné ako veriť tomu, že žiadny úradník v tomto štáte neklame, nepodvádza a nikdy sa nedá podplatiť. Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočná, nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku aj k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostanú buď naozaj smiešne nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to práve častokrát aj voči ich pôvodným obetiam, ak ide o nejakých recidivistov. V takom prípade obete trestných činov trpia niekoľkokrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát potom, keď sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát potom aj tretíkrát, keď sa opätovne stanú obeťami zločinu, obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým tento trestný systém nezabránil pokračovaní trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Na jednej strane plne chápem, že čím je, že čím je poškodený, resp. jeho zástupca uvedomelejší a vzdelanejší, tým viac sa bude biť za svoje práva, čím sa vlastne celé trestné konanie časovo natiahne. No na druhej strane v prípade, že si prokurátor svoje povinnosti neplní dôsledne, čo sa, bohužiaľ, v našom trestnom systéme stáva často, kde sa veľa prípadov končí rozhodnutím typu buď skutok sa nestal, alebo skutok sa stal, ale nie je trestným činom, neexistuje iná cesta k spravodlivosti ako práve posilnenie práva poškodeného, a to minimálne v konaní o dohode o vine a treste, pretože spravodlivosť musí byť bez ohľadu na to, či tu bude celý proces trvať jeden rok alebo päť rokov.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, uvedomte si, že posilnenie práv poškodeného, hoci len v konaní o dohode o vine a treste zásadným spôsobom prispeje k väčšej miere spravodlivosti na Slovensku a predovšetkým k vyriešeniu jedného z najväčších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. A verte mi, že to nie je len životná úroveň, nezamestnanosť, sociálna nespravodlivosť, nefunkčné školstvo či zdravotníctvo, ale bezpochyby aj problém kriminality, teda to, že občania Slovenskej republiky sa nemôžu cítiť vo vlastnom štáte bezpečne. Neklamme sa, že toto nie je nejaký problém. Naopak, ak sa spýtate bežných ľudí, takmer všetci vám povedia, že, pri otázke o spravodlivosti na Slovensku, že štát dlhodobo viac ochraňuje zločincov ako ich obete.
Náš návrh zákona je jednoducho o tom, aby sa kriminálnici, aby kriminálnici nemali v trestnom konaní väčšie práva ako obete trestných činov, aby sa obete trestných činov mohli v trestnom konaní efektívne brániť. V minulosti sme opakovane predkladali návrh zákona, ktorý dáva poškodeným dokonca právo podávať opravné prostriedky nielen vo veci náhrady škody, ale aj vo veci viny a trestu. Teraz prichádzame s miernejšou, možno snáď s priechodnejšou verziou, ktorá dáva poškodeným právo aktívne vystupovať v konaní o dohode o vine a treste, a túto dohodu potom aj v prípade nutnosti svojím nesúhlasom zablokovať. Dať väčšie práva poškodeným v konaní o dohode o vine a treste znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi a predovšetkým cestu, ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy by ju zločinci chceli zastaviť ešte predtým, než sa celá vec prejedná v plnom rozsahu na súdnom pojednávaní.
Na záver len dodám, že možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste privítali dokonca aj niektorí kandidáti na generálneho prokurátora, ktorého sme vypočúvali, ktorých sme vypočúvali. Ide teda zjavne o vec, ktorá aj podľa tohto zásadne rezonuje v odbornej právnickej verejnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, je skutočne načase, aby sme už konečne urobili poriadok so všetkými zločincami. Nastavme teda trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný, aby sa žiaden slušný človek nemusel báť ani o svoj život, ani o svoje zdravie, ani majetok. Nič iné nechceme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, Rasťo, za to, že si v rozprave uviedol ďalšie argumenty pre, prečo by sme mali prijať takýto návrh zákona, a ja by som chcel len vysvetliť poslancom, ktorí možno rozmýšľajú, ako hlasovať pri tomto návrhu zákona, nech sa skúsia na túto problematiku pozrieť vlastnými očami, ako keby z vlastnej skúsenosti, že by oni sami alebo niekto z ich rodinných príslušníkov bol obeťou napr. lúpežného prepadnutia, znásilnenia alebo fyzického ublíženia, tak nikto z nás by nechcel, aby potom to dostal do rúk policajný vyšetrovateľ pod dozorom prokurátora, a tí sa potom medzi sebou dohodnú o nejakej dohode o vine a treste, kde vlastne viac-menej sa vysporiadajú a my nebudeme mať možnosť nijakým spôsobom zasiahnuť do tejto dohody, aj keď môže byť zjavne nevýhodná, prípadne tam môžu byť nejaké externé efekty.
Vlastne tento zákon je iba o tejto jedinej veci a ja verím, že si nájde podporu u všetkých poslaneckých kluboch a že za to naozaj zahlasujeme a postúpime to do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie a za to, ako hájiš práva poškodených. Z praxe vieme, že veľakrát si polícia odfajkne vyriešený prípad aj za cenu nevýhodnej dohody, len aby naplnili tabuľky vyriešených prípadov, a vôbec im nie je, im nie je..., na..., ako by som..., je im ľahostajné, je im ľahostajné, ako to vplýva na poškodených, na ďalší ich život, a že tu sú potláčané ich práva.
Veľakrát sa stretávame s tým, že títo poškodení chodia v strachu len za to, že vyšetrovateľ a prokurátor vyriešili rýchlo prípad, dohodli sa na vine a treste a miesto toho, aby tento poškodený išiel pred súd, riadne bol súdený a odsúdený, tak si chodí po slobode a naďalej vo veľa prípadoch ohrozuje poškodenú osobu. Preto som rád, že si toto navrhol, takto to zdôvodnil a že hájiš takto záujmy týchto poškodených. Verím, že koalícia nemôže mať voči tomuto návrhu zákona žiadne pripomienky, a ak nepôjde o politikárčenie, tak tento tvoj návrh podporia.

Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, všetko to, čo tu bolo povedané od obidvoch kolegov, ale hlavne teda perfektná analýza pána Schlosára vystihuje katastrofálnu situáciu v tejto oblasti v našom štáte, ktorý, o ktorom chceme hovoriť, že je právny štát. Skutočne len ten pochopí, ako je tento zákon, viete, matematicky sa tomu hovorí, že základná, ale nepostačujúca podmienka, že je to základná podmienka, aby sme vôbec mohli v budúcnosti hovoriť o právnom štáte, a pochopí to len ten kto to na vlastnej koži skúsil. Ja som pred 20 rokmi bola, bohužiaľ, prežila takú skúsenosť, keď bol môj syn napadnutý tromi gaunermi, bolo mu ublížené na zdraví s následkami na celý život a 10 rokov sme museli bojovať, aby bol vôbec odsúdený. Bola tam obrovská korupcia polície, prokuratúry aj sudcov. Vtedy som pochopila, jaký je obludný tento právny systém aj jak strašne sú postihnuté obete, preto vás prosím, skutočne, pokiaľ, aby ste aj vy nemuseli prísť k takejto skúsenosti v budúcnosti, podporte tento zákon, pretože ide o nás všetkých. Ide o bezpečnosť, zdravie nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, musíme si to povedať rovno, dohoda o vine a treste je jeden z najjednoduchších spôsobov, ako plniť tabuľky s vyriešenými prípadmi, to je úplne jasné, pretože ostatnú spokojné súdy, prokuratúra aj polícia, len na poškodeného sa vôbec nepozerá a veľakrát sa stáva to, že ten obvinený ostane na slobode, poškodený sa môže niekde sťažovať, obvinený prijme dohodu o vine a treste, prizná spoluprácu, samozrejme, môžu mu za to znížiť trest a poškodený sa nemá ako voči tomu brániť. A v ďalšom prípade, v ďalšom prípade, akonáhle ho súd odporučí na občianskoprávny súd, tak poškodený sa veľakrát ani tej náhrady škody nedostane, pretože, pretože obvinený, ak skončí aj za mrežami, alebo prípadne s nejakou podmienkou, nemá žiadny majetok, túto náhradu škody mu nevyplatí, na občianskoprávnom súde sa poškodený môže súdiť niekoľko rokov a nakoniec príde možno k nejakým exekúciám, ale ten nakoniec odsúdený mu to aj tak nemá ako uhradiť, takže poškodený sa nemá ako brániť v tomto prípade. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, v podstate treba si tu jednu vec uvedomiť, že tu my chránime záujmy poškodených, pretože ako naši kolegovia niektorí povedali, skutočne sa stávajú veci, kde páchatelia sú vo výkone trestu alebo vo vyšetrovacej väzbe, a teoreticky už nie je možné, ten poškodený si nemôže vymáhať škodu, ktorú mu, ktorá mu bola spôsobená. Takže za to práve my predkladáme zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. o Trestnom poriadku. Snáď aspoň dvoma-troma vetami by som poukázal na jednu vec, navrhujeme v každom prípade v § 46 ods. 3 znenie prvej vety:
„Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania okrem prípadu, ak je uzatvorená dohoda o vine a treste.“
Ďalej navrhujeme v § 232 ods. 2: „Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného a poškodeného, o čase a mieste konania upovedomí obhajcu obvineného a splnomocnenca poškodeného. Ak je obvinený v čase konania mladistvý, postupuje sa primerane aj podľa ustanovenia § 340, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvého alebo jeho obhajca. Dohodu o vine a treste nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí poškodený.“
Zároveň v § 232 ods. 3 navrhujeme: „V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného, na dohodu na náhradu škody a poskytnúť poškodenému súčinnosť na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody. Poškodený sa v konaní o dohode o vine a treste vyjadrí najmä k vine a trestu, rozsahu a spôsobu náhrady škody. Dohodu o vine a treste nemožno uzavrieť bez prítomnosti poškodeného.“
A toto je v podstate veľmi dôležitá veta, pretože v danom prípade prokurátori a obvinení sa dohodnú bez prítomnosti poškodeného.
A zároveň v § 232 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „ak úspešne uplatní nárok na náhradu škody a zúčastňuje sa konania“.
Toto je teda náš návrh a verím tomu, že tento návrh podporíte, a chcel by som poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, či to je koalícia, alebo opozícia, aby to nebrali za tak, že to dáva Ľudová strana Naše Slovensko, je to v prospech našich obyvateľov, v prospech našich poškodených, a prosím o vašu podporu.
Ďakujem pekne.

Dobrý večer prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mene Generálnej prokuratúry predniesť Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti Slovenskej republiky.
Tak ako bola správa predložená poslancom Národnej rady, ktorá obsahuje v podstate 165 strán písaného textu, rozdelená do siedmich častí, zahŕňa činnosť prokuratúry vrátane Generálnej prokuratúry v celom rozsahu za minulý rok, v rámci ktorého prokuratúra plnila úlohy, ktoré jej boli uložené jednak uzneseniami vlády, Národnej rady, ale aj samotným Plánom hlavných úloh Generálnej prokuratúry. Možno iba v krátkosti zopár čísiel k plneniu úloh a kto vlastne tieto úlohy plnil.
Plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2019 bol 1 123, z toho na Generálnej prokuratúre 140. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2019 bolo 983 prokurátorov, z toho reálne vykonávalo funkciu prokurátora 915 osôb, to znamená, že oproti plánovanému počtu chýbalo na prokuratúre 208 prokurátorov, čo sa na viacerých prokuratúrach prejavuje preťaženosťou prokurátorov, a, samozrejme, má to dopad aj na rýchlosť konania v jednotlivých veciach.
K decembru 2019 bolo na prokuratúre celkom 67 právnych čakateľov prokuratúry. Ďalej sú v správe uvedené aj informácie o výberových konaniach na funkciu prokurátorov od roku 2015. Generálny prokurátor od roku 2015 do roku 2019 spolu vyhlásil 6 výberových konaní na obsadenie miest, raz prokurátorov a v ostatných prípadoch čakateľov prokuratúry.
Vo vlaňajší rok bolo tiež vyhlásené výberové konanie na obsadenie 50 miest právnych čakateľov, na ktoré sa prihlásilo dokopy 404 uchádzačov z právnickej praxe, žiaľ, sme zatiaľ v tej situácii, že náš zákon umožňuje zobrať do služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry len osobu, ktorá nedisponuje justičnou skúškou, to znamená, že kolegovia, ktorí už tú skúšku majú, sú zatiaľ diskvalifikovaní. Hoci tento stav sme navrhovali zmeniť novelou zákona, momentálne ten spočíva, neprešiel legislatívnym procesom.
K tým číslam, ktoré som spomínal. Počet uchádzačov bol 404 na 50 miest a vzhľadom k tomu, že výberové konanie je náročné, pozostáva z dvoch častí, z písomnej a z ústnej, bolo úspešných iba 73 uchádzačov, z tých 50 najlepších sa stalo právnymi čakateľmi. Možno ešte k tým výberovým konaniam by som uviedol, že vlani to výberové konanie, ktoré bolo rozbehnuté, bolo dokončené až v januári tohto roku, lebo predsa len je to náročné aj technicky, aj časovo pripraviť, tak týchto výberových konaní sa ako verejnosť zúčastnili zástupcovia tretieho sektoru, kolegovia z VIA IURIS a aj z Iniciatívy pre otvorené vládnutie. Vzhľadom k tomu, že sú verejné tie výberové konania, ja si myslím, že boli zabezpečené aj transparentné priebehy týchto konaní a samotný výsledok tomu aj zodpovedá.
V krátkosti by som sa dotkol činnosti prokuratúry v trestnej oblasti, o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti. Zo správy vyplýva, že počet trestných činov, ktoré stíhame, každoročne klesá. Otázka znie, či je to skutočne o tom, že je ten nápad menší v spoločnosti, alebo či sa jedná o latenciu, a je to potom problém v rámci odhaľovania tejto trestnej činnosti. Celkový počet zaevidovaných trestných vecí vlani klesol na 65 229 oproti roku 2018, kedy to bolo 64 280. Meritórne bolo na prokuratúre vybavených 67 011 trestných vecí, čo znamená, že prokurátori v roku 2019 vybavili o 5 780 viac, ako napadlo nových trestných vecí, čím sa vlastne znížil počet starších vecí, ktoré boli vedené na prokuratúre. Treba povedať, že tlak na vybavovanie starých vecí bol počas celého vlaňajšieho roku vysoký jednak zo strany vedenia Generálnej prokuratúry, ako aj krajských a okresných prokurátorov.
V rámci vybavených trestných vecí bolo v roku 2019 meritórne skončené trestné stíhanie vo vzťahu k 34 102 obvineným osobám a prokurátori celkovo podali 27 443 osôb, teda obžalôb na toľkoto osôb. Je to síce menej ako v roku 2018, ale ako hovorím, je to spôsobené aj tým zníženým nápadom. Z tohto počtu 27 443 osôb bolo 6 765 osôb obžalovaných v skrátenom, tzv. superrýchlom konaní, čo prispelo aj k samotnej rýchlosti konania. Prokurátori sú dlhodobo vedení k využívaniu skrátených foriem konania, ktoré sú odklonom od bežného postupu v trestnom konaní. Tieto odklony sa predovšetkým objavili v roku 2019 formou schválenia dohody o vine a treste, čo bolo pri 2 073 osobách, ďalej podmienečným zastavením trestného stíhania proti 1 293 osobám a 491 vecí bolo skončeným zmierom.
Z analýzy činnosti orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že najčastejšie dôvody predlžovania prípravného konania spočívajú najmä v týchto faktoroch: je to doba vypracovania znaleckých posudkov, ktorá je determinovaná osobou znalca, zložitosťou posudku, ako aj odborom, v ktorom má byť posudok vypracovaný, ďalej je to aj neprimeraná dĺžka vybavovania žiadosti o právnu pomoc do cudziny, ďalej, čo sa na to stále poukazuje vo všeobecnosti, preformalizovanosť prípravného konania, ďalej účelové využívanie tzv. obštrukčných postupov umožnených Trestným zákonom obvinenými a obhajcami, ako aj nemožnosť osoby..., nemožnosť zabezpečiť osoby na úkony trestného konania.
V nemalej miere je tu aj zložitá dôkazná situácia, resp. náročné dokazovanie veľkého rozsahu, nutnosť vykonania veľkého počtu procesných úkonov, ďalej komplikovanosť doručovania uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania, nedostatočná kvalita vyšetrovania a skráteného vyšetrovania, ako v mnohých prípadoch aj prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne, ale konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú, a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora a tým pádom aj absencia praktických skúseností policajtov sa podpisuje na tieto zdĺhavé konania.
Spomínal som, že prieťahy v konaní vedú, príčinou sú aj dlhé doby na vypracovávanie dožiadania o právnu pomoc. V roku 2019 bolo za jednotlivé prokuratúry v Slovenskej republike doručených 1 420 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. Počet právnych pomocí v tom klasickom zmysle, ktoré sme poznali ešte pred rokom 2017, klesá, nakoľko tento inštitút bol nahradený tzv. európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý toto konanie zjednodušuje, a realizujú sa tieto veci predovšetkým cez okresné a krajské prokuratúry.
V tejto časti správy, ktorá pojednáva o medzinárodnej spolupráci, sú uvedené aj analytické informácie o extradičnom konaní a o postupe pri využívaní inštitútu európskeho zatýka..., vyšetrova..., zatýkacieho rozkazu, účelom ktorého je dostať páchateľov buď na trestné stíhanie, alebo na výkon trestu odňatia slobody.
Treba spomenúť aj spoluprácu prokuratúry s Eurojustom, teda s Agentúrou Európskej únie pre justičnú pomoc v trestných veciach, kde sa môžme pochváliť, že tento rok bol opätovne za jeho prezidenta zvolený prokurátor Slovenskej republiky pán JUDr. Hamran, ktorý už vlastne týmto víťazstvom v týchto voľbách sa dostal druhýkrát na..., do čela vedenia tohto inštitútu, tejto inštitúcie. Tento Eurojust mnohokrát pomáha aj v rámci dožiadania o právnu pomoc, ale nespomne..., teda ne..., veľký význam má v rámci organizovania dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch, aj v rámci ktorých Slovenská republika participuje s mnohými krajinami, členskými krajinami Európskej únie na tejto báze. Za vlaňajší rok bolo podpísaných 5 dohôd o vytvorení takýchto spoločných vyšetrovacích tímov, celkovo pracovali prokurátori a vyšetrovatelia v rámci týchto vyšetrovacích tímov v 22 tímoch, z týchto bolo už 10 medzičasom ukončených.
Osobitne sledovanou témou je inštitút, ako som už spomínal, európskeho zatýkacieho rozkazu tak pri pasívnej forme, ako aj pri jeho aktívnej forme, keď vlastne slovenský súd ho vydáva a my žiadame obvineného na výkon trestu alebo na trestné stíhanie.
Čo sa týka postupu orgánov Slovenskej republiky, ako vykonali z justičných orgánov krajskými prokuratúrami a ako vykonávacích justičných orgánov Slovenskej republiky bolo do roku 2019 z cudziny doručených 161 európskych zatýkacích rozkazov, z toho 24 sa týkalo vyžiadania osôb na trestné stíhanie a 37 na výkon trestu odňatia slobody. Najviac európskych zatýkacích rozkazov v počte 100 bolo doručených do Slovenskej republiky na jej štátnych príslušníkov. Možno ešte na okraj by som spomenul, že práve tento európsky zatýkací umožňuje vydávať vlastných občanov do členských štátov Európskej únie na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody.
V krátkosti by som sa dotkol činnosti prokuratúry aj v netrestnej oblasti. Táto je zahrnutá do tretej časti správy. Prokuratúra vzhľadom na postavenie v sústave orgánov štátu a tiež charakter úloh, ktoré sú jej zverené zákonom, patrí medzi orgány ochrany práva. V rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti je prokuratúra povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia, aby sa predchádzalo porušovaniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušenia práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Pôsobnosť prokuratúry sa člení na dve základné oblasti činnosti, ako som už spomínal, na trestnú a netrestnú. Netrestná oblasť činnosti prokuratúry sa z hľadiska zamerania člení na dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj oblasť správneho súdnictva, a pôsobnosť prokuratúry v civilnom procese. V rámci hodnotenia činnosti prokuratúry v oblasti civilného procesu je osobitne zhodnotené uplatňovanie návrhových oprávnení prokuratúra v civilnom procese a osobitne uplatňovanie vstupových oprávnení prokuratúra v civilnom procese a využívanie inštitútu dovolania generálneho prokurátora.
V netrestnej oblasti bolo v roku 2019 vybavených celkom 20 005 vecí, čo je nepatrný nárast oproti roku 2018, keď bolo vybavených 19 007 vecí. V oblasti civilného procesu došlo v sledovanom období k opätovnému poklesu nápadu vecí. V roku 2019 bolo len 286 podnetov na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má k dispozícii generálny prokurátor v civilnom procese. Na základe týchto podnetov bolo podaných 10 dovolaní generálneho prokurátora, v roku 2018 ich bolo 13, v jednom prípade bolo dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté, v štyroch prípadoch bolo dovoleniu generálneho prokurátora vyhovené, v ostatných veciach Najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.
V roku 2019 bolo podaných 15 žalôb na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 93 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Požadovaný nárok mal byť štátu vydaný, mal mať výšku 276 275 eur. Právoplatne priznaný nárok predstavoval sumu 57 510 eur. V prevažnej väčšine sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo získané z nepoctivých zdrojov páchaním trestnej činnosti.
Návrhové oprávnenie prokurátora je v Civilnom mimosporovom poriadku zakotvené v § 13 ods. 2 a tento v roku 2019 využili prokurátori celkovo 62-krát. Toto návrhové opatrenie bolo využité na základe vlastných poznatkov prokurátorov, keď lustráciou v trestných veciach zistili, že najmä maloleté osoby sa dopúšťajú opakovane závažnej protispoločenskej činnosti, pričom opatrenia vykonávané príslušným orgánom sociálnej ochrany detí zjavne nepostačujú.
V oblasti dozoru nad zachovaním zákonnosti orgánov verejnej správy došlo k nárastu počtu evidovaných vecí. Tu treba uviesť, že nezávislými faktormi ovplyvňujúcimi nápad v tejto časti netrestného úseku prokuratúry je najmä nespokojnosť podávateľov s rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy premietnutá do podnetov na výkon dozoru.
Každoročne sa v rámci vybavovania agendy prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku stretávajú s aplikačnými problémami spočívajúcimi jednak v nejasnej, nepresnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov, teda aj spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave, čo zasa vedie ku potrebe používania analógie.
Najčastejšia skupina vlastných poznatkov prokuratúry v činnosti orgánov verejnej správy vyplynula z previerkovej činnosti prokuratúry, a to najmä z previerok vykonávaných na účel plnenia úloh určených v pláne Hlavných úloh Generálnej prokuratúre, prokuratúry, krajských prokuratúr, ale i jednotlivých okresných prokuratúr, pričom tieto umožnili podrobnejšiu analýzu a zovšeobecnenie poznatkov. Bolo celkom vykonaných 1 439 previerok, ktoré prokurátori vykonávali aj následne formou tzv. kontrolných previerok, ktorými overovali účinnosť skôr prijatých opatrení a zisťovali, či v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nedochádza k rovnakým a opakovaným porušeniam zákona.
Prokurátori získali poznatky o činnosti orgánov verejnej správy i z iných zdrojov, napr. materiálov kontrolných a inšpekčných orgánov, z masmédií alebo vyťažením z iných úsekov činnosti prokuratúry, teda z trestného úseku alebo z civilno-súdneho úseku.
Pri lepše... Na základe poznatkov získaných previerkovou činnosťou môže zovšeobecniť, že orgány verejnej správy... Teda takto, podľa plánu hlavných úloh orgány prokuratúry plnili úlohu s názvom Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody. Hlavným cieľom tejto úlohy bolo vykonaním previerky zistiť stav rýchlosti i plynulosti konania a kvality rozhodovania orgánov ochrany prírody v súvislosti s ochranou drevín, živočíchov, ako i vyvodzovania zodpovednosti za porušenie povinnosti na úseku ochrany prírody a krajiny vo vzťahu k ochrane drevín a živočíchov a prispieť tak k zlepšeniu ochrany životného prostredia.
Na základe poznatkov získaných touto previerkovou činnosťou môže zovšeobecniť, že orgány ochrany prírody v mnohých preskúmaných veciach nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou. Úroveň stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní preverovaných orgánov ochrany prírody stále nie je na požadovanej úrovni, aj keď zistené pochybenia možno hodnotiť vo väčšine prípadov ako menej závažné. K zlepšeniu stavu by mohol napomôcť, by mohla napomôcť aj jednoduchšia prehľadne formulovaná právna úprava vrátane jasného vymedzenia pôsobnosti jednotlivých orgánov.
Skutočnosť, že okresné úrady uplatnili v roku 2018 svoje rozhodovacie oprávnenia v zmysle kritérií zadaných v hľadiskách len v minimálnej miere, môže signalizovať nedostatok funkčnosti inštitucionálneho modelu ochrany životného prostredia. Hovorím preto rok 2018, pretože táto, toto zhodnotenie, táto previerka sa vykonávala vlani k roku 2018. Príčinami tohto stavu výkonu vo verejnej správe boli hlavne absencia kontroly vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúceho zo zákona o ochrane prírody, neoznamovanie protiprávneho konania, nezáujem obcí a fyzických osôb o túto problematiku, vágne ustanovenie príslušnej právnej úpravy týkajúcej sa zodpovednosti za protiprávne konania a s tým súvisiaca náročnosť preukazovania naplnenia skutkovej podstaty priestupku alebo právneho deliktu v oblasti ochrany prírody a krajiny.
Pokiaľ ide o vstupové oprávnenia prokurátora do konaní pred správnym súdom, v roku 2019 bolo celkom 18 vstupov. Prokuratúra realizovala vstup do konania napríklad v daňových veciach, katastrálnych veciach, vo veciach rozhodnutí vydaných podľa zákona o slobode informácií a v sociálnych veciach.
V poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v netrestnej oblasti sa konštatuje, že tak ako v predchádzajúcich obdobiach najviac poznatkov o porušovaní zákonnosti bolo zistených v súvislosti s činnosťou orgánov územnej samosprávy, a to tak na úseku samosprávnej pôsobnosti, ako aj pri výkonu prenesenej štátnej správy.
Platí i naďalej konštatovanie, že stav zákonnosti pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení sa nezlepšil ani v roku 2019. K povahe zistených nedostatkov preskúmaných VZN možno predovšetkým uviesť, že obce, mestá nerozlišovali, ktorá oblasť vzťahov upravovaná vo VZN patrí do originálnej normotvornej právomoci a ktorá do odvodenej normotvornej právomoci. Z toho dôvodu často vo VZN upravovali vzťahy patriace do prenesenej pôsobnosti, pričom na takúto úpravu im zákon neudelil splnomocnenie.
V rámci prenesenej štátnej správy bolo porušenie zákonnosti zistené hlavne v postupe v rozhodovaní obcí ako príslušných stavebných úradov v stavebných veciach, tak ako aj v stavebnom konaní, konaní v dodatočnom povolení stavby, ako aj v kolaudačnom konaní. V postupe obcí v stavebných veciach sa neustále vyskytujú také porušenia zákona, ktoré vedú k nezákonnosti rozhodnutí týchto úradov.
Prevažná časť podnetov na tomto úseku bola dôvodných a vo väčšine vecí boli zistené také poznatky o porušovaní zákona, ktoré viedli k podaniu protestu prokurátora alebo k upozorneniu prokurátora. V reálnom výkone v pôsobnosti stavebných úradov tak nie je bagateľné, badateľné zlepšenie, a to aj napriek tomu, že prokuratúra na pochybenia týchto stavebných úradov opakovane reaguje opatreniami podľa zákona o prokuratúre. Táto oblasť je pravidelne aj predmetom previerkovej činnosti prokuratúry. V konaní a rozhodovaní stavebných úradov naďalej dochádza hlavne k porušovaniu procesných, ale i hmotnoprávnych predpisov.
Negatívny dopad rozdrobenej a nedostatočnej právnej úpravy je už dlhodobo zaznamenaný aj vo veciach administratívneho trestania. Skutkové podstaty priestupkov a správnych deliktov upravuje veľké množstvo zákonov, ktoré na konanie v prípade priestupkov odkazujú na priestupkový zákon a v prípade správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov odkazujú na všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1960 Zb. Navyše prostredníctvom judikatúry sa značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, aplikuje aj vo veciach správneho konania a správneho trestania.
Rovnako sa pri trestaní ako legislatívna pomôcka rešpektuje a využíva odporúčanie Rady Európy č. R (91) 11 z 13. februára 1991. Správne orgány však často nesprávne aplikujú uvedené právne normy alebo ich neaplikujú v prípadoch, kedy je to potrebné, čo je dôvodom podávania opravných prostriedkov, ale tiež podnetom na prokuratúru a žalôb na správnom súde.
Dovolil by som si pár slov k činnosti prokuratúry na úseku legislatívy ústavného práva, ktorá je podchytená, ako býva presne podrobne popísaná v IV. časti správy. V tejto časti sú základné informácie o vykonávaní kompetencií generálneho prokurátora a orgánov prokuratúry v tejto oblasti, ktoré sú následne nižšie analyzované osobitne pre oblasť legislatívy a osobitne pre oblasť ústavného práva. Legislatívna činnosť v rámci Generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy, a to najmä na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 a Plánu hlavných úloh Generálnej prokuratúry.
Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov zverejnených a zaslaných prostredníctvom portálu Slov-Lex.
Generálna prokuratúra v roku 2019 pripomienkovala 437 materiálov legislatívnej povahy a 293 materiálov nelegislatívnej povahy.
V roku 2019 prokuratúra vypracovala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre č. 153/2001 Z. z., ako aj zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý predložil generálny prokurátor postupom podľa § 14 zákona o prokuratúre na rokovanie vlády, keďže ide o statusové zákony prokuratúry ako hierarchicky usporiadanej sústavy orgánov verejnej moci a prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokuratúry a ako osôb, ktorí výkonom svojej funkcie vykonávajú pôsobnosť prokuratúry.
Cieľom tohto návrhu zákona bolo jednak zosúladenie platnej právnej úpravy Slovenskej republiky s obsahom nariadenia Rady Európskej únie 2017/139, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, a tiež odstránenie niektorých nedostatkov v platnom znení oboch novelizovaných zákonov zistených na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Zákon schválila Národná rada 27. júna 2019.
V auguste 2019 generálny prokurátor zriadil pracovnú skupinu za účelom prípravy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, a zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, cieľom ktorej je najmä upraviť voľbu kandidátov na funkciu generálneho prokurátora zhromaždením prokurátorov, zavedenie externého prvku do disciplinárneho konania na prokuratúre, ako aj zavedenia externého prvku do výberových komisií.
Treba povedať, že na tejto práci sa takisto zapojili aj ďalšie subjekty mimo prokuratúry, jednak VIA IURIS, tretí sektor, pracovníci ministerstva spravodlivosti a iných ústredných orgánov. Návrh zákona bol pripravený do legislatívneho procesu, avšak nebol predložený Národnej rade cez Legislatívnu rady vlády Slovenskej republiky. Už v tomto návrhu zákona sme mienili vlastne urobiť to, čo následne urobila Národná rada, že umožnila možnosť kandidovania aj neprokurátorských kandidátov na post generálneho prokurátora.
V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnych platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii verejnej prokuratúry bolo v roku 2019 vypracovaných a schválených 13 služobných predpisov.
Pôsobnosť generálneho prokurátora v oblasti ústavného práva vyplýva z čl. 130 ústavy a konkrétne oprávnenia sú definované v § 15 zákona o prokuratúre. V roku 2019 adresovalo generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade zákonov 23 fyzických a právnických osôb, čo predstavuje oproti roku 2018 pokles o 8 podaní. V hodnotenom období bolo predložených, bolo odložených 40 podaní, nakoľko nebol zistený dôvod na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Ani v jednom prípade generálny prokurátor nedospel k záveru, že návrh by bol dôvodný.
Vzhľadom na voľby prezidenta, ktoré sa konali v roku 2019, generálnemu prokurátorovi bolo podaných 10 návrhov podľa čl. 129 ods. 2 ústavy na neústavnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky. Z týchto návrhov boli dva opakované podnety. Generálny prokurátor ani v jednom prípade nezistil dôvod na podanie návrhu na Ústavný súd a podnety boli odložené.
Oddelenie ústavného práva eviduje všetky veci týkajúce sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v trestnom konaní a v civilnom konaní. Ide o konania vedené na Ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy a konania vedené na Európskom súde pre ľudské práva, ktorých sťažnosti smerujú voči činnosti prokurátorov. Okrem toho eviduje aj veci a konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a výbormi OSN. V hodnotenom období bolo zapísaných do týchto registrov spolu 173 vecí, čo je oproti roku 2018 nárast o 151 vecí.
V krátkosti, piata časť pojednáva o ďalších činnostiach prokuratúry. V roku 2019 bolo Generálnej prokuratúre doručených celkom 189 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo zodpovedá trendu z predchádzajúcich rokov, v ktorých sa počet týchto žiadostí stabilizoval v rozsahu 180 až 200 žiadostí ročne. V roku 2019 napadlo na súdy celkom 126 žalôb, ktorými je Slovenská republika žalovaná o náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobnej pri výkone verejnej moci, a štát zastupuje ako príslušná Generálna prokuratúra.
Pár slov k disciplinárnym konaniam. V tejto oblasti zodpovednosti prokurátorov boli v roku 2019 podané disciplinárne návrhy na 5 prokurátorov a právoplatne bolo skončených 11 disciplinárnych vecí. V súvislosti s podaním návrhu na disciplinárne konanie bol pozastavený výkon funkcie prokurátora dvom prokurátorom. K transparentnosti disciplinárnych konaní prispieva verejnosť pojednávaní, pričom termíny týchto pojednávaní a ich miesto sú zverejnené na webovej stránke Generálnej prokuratúry. Rovnako sú zverejňované rozhodnutia disciplinárnych komisií a odvolacích disciplinárnych komisií do doby, pokiaľ disciplinárny postih nie je zahladený.
K transparentnosti konania prispieva tiež participovanie Rady prokurátorov na týchto konaniach vydávaním zásad, ktoré upravujú disciplinárne konania. Aby bolo konanie čo najrýchlejšie a plynulé, zaviedli sa do zákona poriadkové lehoty, pre zabránenie preklúzií konania sa upravili podmienky pre prerušenie plynutia lehôt. Sprísnia sa tiež sankcie za závažné disciplinárne previnenia a tieto sa aj v prípade trestov využívajú. V roku 2019 mali v dôsledku trestného stíhania traja prokurátori pozastavený výkon funkcie prokurátora. Vo všetkých prípadoch išlo o trestné stíhanie prokurátora pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
V oblasti spolupráce s prokuratúrami iných krajín a aktivít prokuratúry v národných, nadnárodných orgánoch a komisiách, ako aj účasti a aktivít na medzinárodných seminároch a konferenciách je potrebné spomenúť najmä účasť prokurátorov na medzinárodných aktivitách, ktoré sú praktickým naplnením európskej integrácie prokuratúry, úloh prokuratúry vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a z pozície zmluvnej strany príslušných medzinárodných zmlúv, ktorá sa prejavuje v troch dominantných smeroch.
Je to odborná podpora v rámci participácie Slovenskej republiky na tvorbe európskej legislatívy v oblasti trestného práva hmotného a procesného, ďalej je tam participácia na rôznych mechanizmoch vzájomného hodnotenia krajín s presahom na úlohy a poslanie prokuratúry a nakoniec aktivity s významom pre aplikačnú prax, výmenu skúseností a odborný prínos v oblastiach verejnej pôsobnosti prokuratúry.
V roku 2019 boli prokurátori a zamestnanci prokuratúry Slovenskej republiky vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu celkovo v 137 prípadoch. Na úrovni vedenia Generálnej prokuratúry boli vykonané prijatia delegácie Ústavného výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a delegácie Národného prokurátora boja proti mafii a terorizmu Talianskej republiky. Horizontálne otázky medzinárodnej spolupráce boli diskutované na stretnutí generálnych prokurátorov štátov V4, resp. na iných európskych aktivitách. K zvyšovaniu kreditu prokuratúry v oblasti medzinárodnej integrácie prispievalo pôsobenie národného člena Slovenskej republiky JUDr. Hamrana v pozícii prezidenta Eurojustu, ktorý bol do tejto funkcie, ako som už hovoril, zvolený opakovane, na druhé funkčné obdobie.
V oblasti činnosti prokurátorov v rámci aktivít Európskej únie a procesov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa..., v roku 2019 prokuratúra spolupôsobila v dvoch implementačných a transpozičných procesoch vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, ktoré majú komplexný charakter vrátane dopadov na rozpočet prokuratúry, pričom išlo o proces budovania Úradu európskej prokuratúry a proces budovania národného segmentu registra trestov ECRIS-TCN. V rámci súčinnosti s európskymi orgánmi a s ministerstvom spravodlivosti bol dominantným expertný podiel prokurátorov na príprave, zabezpečení procesov týkajúcich sa zriadenia Európskej prokuratúry. Uvedenému procesu, ktorý predstavuje osobitnú výzvu, je venovaná ešte aj v súčasnosti najvyššia priorita.
Po úspešnom absolvovaní výberového konania a na základe príslušného rozhodnutia Rady ministrov Európskej únie bude funkciu Európskeho prokurátora vykonávať JUDr. Juraj Novocký, PhD., prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý sa medzičasom už ujal tejto funkcie. Je vykonávaná príprava a vybudovanie národného segmentu informačného systému správy prípadov. Prebieha paralelná komunikácia s políciou, ako aj materiálno-technické zabezpečenie pôsobenia Európskej prokuratúry v Slovenskej republike. Medzičasom úspešne prebehlo aj výberové konanie na piatich európskych delegovaných prokurátorov.
Prokuratúra prezentovala svoj expertný potenciál aj v širokom rámci pôsobenia orgánov, výborov a zoskupení pôsobiacich v rámci Rady Európy. Ťažiskové výbory, v ktorých aktívne pôsobili prokurátori, sú Moneyval, ktorý je výborom expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu, konferencia zmluvných strán, Varšavský dohovor, GRECO - skupina štátov boja proti korupcii, GRETA, skupina expertov boja proti obchodovania s ľuďmi, Výbor PC-OC, výbor expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady Európy v trestnej oblasti, výbor CCPE, poradný výbor európskych prokurátorov a pracovná skupina na prípravu Akčného plánu Rady Európy vo vzťahu k nadnárodnému organizovanému zločinu, TC-Y, Výbor zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite.
Činnosť prokuratúry na úseku prevencie kriminality je prokurátormi vykonávaná v rámci trestného konania, ale aj v rámci iných aktivít, medzi ktoré patrí vykonávanie prednášok, besied a účasť v komisiách poradných orgánov verejnej správy. Prokurátori realizovali v roku 2019 množstvo prednášok rôzneho zamerania. Tak ako každý rok, aj v roku, 2019. roku venovali prokurátori osobitnú pozornosť žiakom a študentom základných a stredných škôl na území celej Slovenskej republiky, pričom neopomenuli ani prednášky pre seniorov. V jednom prípade bola vykonaná prednáška aj v reedukačnom centre. Prokurátori sa tiež zúčastňovali multidisciplinárnych koordinačných stretnutí organizovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcich sa prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti a tiež problematiky násilia v rodine.
Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, ktorá pozostávala z týchto štyroch agend, bolo to vykonávanie dozoru prokurátora v celách policajného zaistenia a v zariadeniach, v ktorých sa vykonala väzba a trest odňatia slobody. V ústavoch na výkon väzby bolo prokurátormi vykonaných 54 kontrolných previerok, v ústavoch na na výkon trestu odňatia slobody 82 previerok a v celách policajného zaistenia 331 previerok.
Ďalej to bolo vykonávanie dozoru prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení alebo osobitného zákona, v roku 2019 bolo vykonaných 6 previerok. Takisto tento počet bol aj v roku 2018. Ďalej to bolo vykonávanie dozoru prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a v humanitných centrách, ktoré sú azylovými zariadeniami, a v zariadeniach v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov, takisto bolo vlani vykonaných 6 takýchto previerok. Ďalej to bolo vykonávanie dozoru prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, a v zariadeniach, kde sa vykonávajú ochranné liečenia, ochranná výchova alebo detencia. V rámci dozoru prokurátora bolo v roku 2019 v takýchto zariadeniach vykonaných 290 previerok v polročných intervaloch.
Nad rámec hľadísk previerok bolo opätovne zistené nesprávne a nevhodné umiestňovanie detí do zariadení na výkon ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia, a to v dôsledku absencie predchádzajúcej diagnostiky. Takýto postup spôsobuje mnohé problémy, keď sa napríklad do zariadenia dostávajú deti s ťažkými psychiatrickými poruchami alebo deti so špeciálnymi potrebami, pričom zariadenie nie je na umiestnenie takýchto detí prispôsobené a nedokáže im ani poskytnúť adekvátnu starostlivosť.
Bol zistený poznatok, že v jednom zariadení sú umiestňované deti, ktorým bola súdom uložená ochranná výchova spolu s deťmi, ktoré boli umiestnené súdom do zariadenia z iných dôvodov, ako je to páchanie trestnej činnosti. Takéto spoločné umiestňovanie detí do reedukačného centra sa nejaví byť vhodným riešením a nie je to vhodné ani pre ďalší vývin detí, ktoré doposiaľ nepáchali trestnú činnosť a nebola im uložená ochranná výchova, ako aj pre poskytnutie adekvátnej starostlivosti rôznym skupinám detí.
Aj v roku 2019 bolo pri previerkach zistené, že naďalej pretrváva stav, že je nedostatok špecializovaných zariadení pre deti so špeciálnymi potrebami, ťažkými psychickými diagnózami a ťažkými poruchami správania, ktoré aj vzhľadom na personálne a materiálne vybavenie existujúcich zariadení nie je nateraz možné riadne integrovať medzi ostatné deti v týchto zariadeniach.
V šiestej časti správa hovorí a zhodnocuje agendu stanovísk generálneho prokurátora, ktoré vydal v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vlaňajší rok bol, teda v roku 2019 generálny prokurátor vydal na návrh komisie pre vydávanie záväzných stanovísk iba jedno stanovisko na..., k určeniu výšky škody pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Trestného zákona v prípade predaja motorového vozidla s predstieraným počtom najazdených kilometrov. Toľko asi k samotným prvým šiestim častiam správy.
Siedma časť sa týka záverov a opatrení, kde je v podstate zhrnuté, zhrnutý obsah z týchto prvých šiestich častí.
A v rámci tých záverov možno ja by som ešte povedal, že... (Krátka pauza.) A by som rád vyslovil presvedčenie a želanie zároveň, že mnou vyrieknuté názory a postoje, no najmä perspektíva pohľadu prokuratúry na stav kriminality a poruchových javov v Slovenskej republike a v slovenskej spoločnosti, ktorá je premietnutá do tejto správy o činnosti, bude významným prínosom prokuratúry pre slovenskú spo..., aj pre slovenskú spoločnosť a stanú sa znalostným základom pri hľadaní riešení identifikovaných problémom, problémov. Verím, že obsah správy pomôže aj novému generálnemu prokurátorovi pri príprave a uskutočňovaní systémových zmien týkajúcich sa fungovania prokuratúry na Slovensku.
A na úplný záver by som chcel poďakovať radovým prokurátorom, ale aj ostatným zamestnancom prokuratúry za to, že svojou celoročnou prácou v roku 2019, riadnym výkonom funkcie a poslania prokurátora, ale aj úloh štátneho zamestnanca pomohli naplniť Správu o činnosti prokuratúry v roku 2019 hodnotným obsahom.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 317 z 30. októbra 2020 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetnej správy vo výboroch. Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť správu prerokovali a vzali ju na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenej správe nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča správu generálneho prokurátora vziať na vedomie.
Spoločná správa výborov o prerokovaní správy generálneho prokurátora bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 185 z 25. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, chcem sa poďakovať za váš čas, že ste vypočuli ten môj krátky prednes, a popriať vám na budúci týždeň šťastnú ruku alebo, by som povedal, šťastné rozhodovanie pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora.
Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, ctení koaliční kolegovia, pozerám.
Preplácanie nájmov bola jedna z tých dohôd s premiérom Igorom Matovičom niekedy v apríli alebo v máji a vtedy sme to uzákonili a odvtedy sme vyplatili približne 30 miliónov eur asi 25-tisíc subjektom. Národná banka túto pomoc vyhodnotila ako najefektívnejšiu, čo ma, samozrejme, teší. Vtedy sme navrhli vyplácanie týchto, týchto, preplácanie týchto nájmov na báze toho, že prenajímateľ môže zľaviť až 50 % a vtedy štát prispel rovnakou čiastkou, ako prenajímateľ zľavil. Tak bolo to navrhnuté vtedy na jar do 30. novembra. Mne sa zdalo, že ježíš, to je strašne ďaleko, preto, lebo tá korona dávno dovtedy bude preč a nikto už nebude riešiť nejaké nájmy. No dopadlo to alebo zatiaľ padá to celé úplne inak a preto potrebujeme predĺžiť termín.
Mali sme, nazvem to, menšie legislatívne otázky a preto až dnes prichádzam s touto novelou zákona, v opačnom prípade by som prišiel asi už pred dvoma týždňami. Tieto drobné legislatívne otázky sme vyriešili a v tejto novele, ktorú dnes predkladám a o ktorej podporu vás prosím, ide v prvom rade o to, aby sme predĺžili tento termín.
Tak pekne vás poprosím o podporu. To je z mojej strany všetko.