18. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže budem pokračovať ešte v tých jednotlivých kapitolách, aby som vám ich priblížil. Prostredníctvom rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra sa realizuje aj národný akčný plán boja proti terorizmu s cieľom zamedzovať teroristickým hrozbám a vytvárať optimálne podmienky na účinný boj proti nim. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 20 mil. eur.
Z hľadiska budovania európskeho integrovaného riadenia hraníc sa v kontexte národnej stratégie integrovaného riadenia hraníc zvýšili opäť výdavky na rok 2021 oproti roku 2020 o 5 mil. eur. V zmysle akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra ministerstvo hospodárstva disponuje v rokoch 2021 až 2023 výdavkami v sume rádovo 40 mil. eur, pričom medziročne tieto výdavky rastú o necelých 9 mil. eur. Myslím, že toto je tiež výrazná pomoc tomuto regiónu. Ako vidíte, snažili sme sa v rozpočte naozaj zohľadniť aj priority jednotlivých regiónov a prihliadať, ako opäť to dávam do toho kontextu tej ťažkej situácie, v ktorej sme sa nachádzali.
V rámci výdavkov ministerstva spravodlivosti budú finančne posilnené centrá právnej pomoci a oblasť súdnych konaní. Zabezpečuje sa aj nárast výdavkov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov a taktiež rastú výdavky na odškodňovanie obetí trestných činov a výdavky na intervenčné centrá. Myslím si, že opäť silný signál. Od roku 2021 sa rozpočtujú výdavky na aplikáciu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rozpočtovo krytá aj rekonštrukcia budovy Krajského súdu v Košiciach.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek silnej potrebe fiškálnych stimulov do podchladenej ekonomiky v predloženom návrhu sú už badateľné známky aj konsolidácie, ktorej význam, ako som už spomínal, spomenul, bude postupne narastať. Pre Slovensko o to viac, tým, že sme nemali vlastne ten vankúš, tým, že sme kvôli pandémii prerazili všetky pásma dlhovej brzdy a nachádzame sa nad, je, bude tento význam konsolidácie výrazne narastať.
V tejto súvislosti beriem vážne aj, a s rešpektom, odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá navrhovaný rozpočet verejnej správy pokladá za realistický, ale súčasne navrhuje v roku 2022 prijať dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške pol percenta a v roku 2023 minimálne jedno percento. Ako som hovoril, toto odporúčanie ide v línii s tým naším, s výškou nášho dlhu, preto, preto ho beriem s rešpektom a beriem ho vážne. A zároveň oceňujem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť takisto vníma, že budúci rok je dôležitý práve na to, aby sme ešte ten fiškálny impulz do ekonomiky dali a konsolidovali, až keď táto kríza prehrmí. A veríme, že to bude budúci rok.
Mojím silným presvedčením však ostáva, že táto konsolidácia sa musí diať v rozumnej miere aj na výdavkovej strane, a to znamená lepším využívaním zdrojov, skoncovaním, skoncovaním s plytvaním a, verím, že aj s korupciou. A ako som povedal, zopakujem, tu už veľakrát a zopakujem to aj dnes, chceme šetriť najmä na vládnej spotrebe a obsluhe štátneho aparátu. Je dôležité, aby štát uťahoval svoje opasky, a preto sme vlastne tomu prispôsobili aj rozpočet a urobili sme vlastne ešte v máji záväzok, že budeme šetriť na tovaroch, službách a personálnych výdavkoch vo výške 10 % z každého, kde pri tovaroch táto suma, tá konsolidácia je rádovo 140 mil. eur, pri službách rádovo 110 mil. eur a pri personále rádovo 110 mil. eur.
Sú tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, ktorým sa teraz úplne nebudem venovať aj preto, aby som mohol dať priestor vám pri vystúpení. Ale jasne tu chceme ukázať aj týmto, týmito opatreniami, že štát chce upratovať, chce upratovať vo svojich vlastných radoch, chce prinášať efektivitu. A veríme, že tú efektivitu má kde priniesť a že aj tieto opatrenia ukážu, že v konečnom dôsledku pôjdu, pôjdu zo zdrojov alebo z potenciálu efektivity a nie poklesu kvality.
Dovoľte mi teda na záver také krátke zhrnutie. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až ´23 predstavujeme v novej štruktúre. Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku. Predovšetkým príjmová a výdavková časť predkladaného dokumentu obsahujú množstvo ucelených informácií za sektor verejnej správy. Oblasť výdavkov poskytuje prehľad podľa vybraných oblastí, ale napríklad sociálna oblasť, ako napríklad sociálna oblasť, zdravotníctvo, bezpečnosť a mnohé ďalšie, aby ste, aby sa vám ľahšie, lepšie čítal, aby ste lepšie rozumeli súvislostiam, aby ste tam videli aj tie jednotlivé parametre.
Chceme tým vytvoriť takto novú rozpočtovú tradíciu, aby verejný rozpočet bol naozaj verejný, lebo veríme, že štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy je rozpočet občanov. Oni sa naňho skladajú a im každé euro právom patrí, vláda ho len spravuje. A mala by ho spravovať efektívne, v prospech občanov, vo verejnom záujme, tak, aby dodávala kvalitné služby a myslela na budúcnosť. Dá sa to dosiahnuť ale len tak, že bude pre občanov v najväčšej možnej miere zrozumiteľný. A to je cesta, ktorou sme sa vybrali. (Zaznievanie gongu.)
Preto zopakujem, že hráme s otvorenými kartami. Hovoríme ľuďom pravdu, priznávame každé číslo, neskrývame pred verejnosťou žiadne výdavky ani nenadhodnocujeme príjmy. Pri značnej neistote vývoja sme nastavili rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcou konsolidáciou. Môžem povedať, že aj pozorne načúvame tomu, čo sa deje v ekonomike ťažko skúšanej pandémiou, zvyšujeme a zároveň rozširujeme pomoc firmám i domácnostiam. Opäť v rámci možností, ktoré máme. A hospodársky rast ideme stimulovať masívnymi verejnými investíciami, pričom každé to euro investícií otestujeme cez hodnotu za peniaze.
Spolu s klasickými eurofondami a plánom obnovy tento rozpočet zapadá do silného modernizačného úsilia, ku ktorému sa hlási naša vláda, ku ktorému sa hlási táto koalícia. Ako som povedal, podporujeme vzdelávanie, podporujeme inovácie, podporujeme znalosti, pretože veríme, že toto je tým najväčším stavebným kameňom pre akúkoľvek úspešnú budúcnosť akejkoľvek krajiny, a my chceme, aby Slovensko bola krajina, kde budeme radi žiť, aby to bola úspešná krajina, úspešný domov pre všetkých, ktorí tu sa narodili, vyrastajú, žijú alebo by chceli žiť. Nerezignovali sme ani na sociálny zmier a nie je nám ľahostajné, ako ľudia žijú, preto má tento rozpočet aj silný sociálny rozmer a myslím, že všetkým, čo som dnes spomenul, som vás o tom presvedčil. A preto sme práve tento rozpočet nazvali rozpočtom pravdy, rozpočtom záchrany a rozpočtom zodpovednosti.
Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu pre tento rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021 je pod tlačou 317.
Teraz prosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka, aby stanovisko uviedol.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021 bolo vypracované v súlade s návrhom a s dikciou zákona § č. 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Je tiež výsledkom kontrolných akcií, ktoré úrad vykonal v tomto roku a na tomto základe sme dospeli k nasledovným záverom:
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´20 až ´21 až ´20 až ´23 bol vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Hneď v úvode treba však zdôrazniť, že návrh tohto rozpočtu bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených celosvetovou pandémiou COVID-19 a jeho dopadmi na výrazný pokles hospodárskeho rastu. Aktuálna situácia naznačuje, že nie je vylúčené, že vážne problémy budú pokračovať aj v budúcom roku s dôsledkami na rozpočtovú politiku a jej ciele.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2021 predstavuje výsledok rozpočtovej politiky, ktorá reflektuje doterajšie a očakávané dôsledky pandémie a zároveň je výrazom snahy napĺňať programové vyhlásenie vlády. Príjmy štátneho rozpočtu sú na rok 2021 plánované takmer v identickom objeme ako v roku 2020, pričom výdavky medziročne sa zvyšujú o 28,6 %. Najvyšší kontrolný úrad hodnotí návrh ako realistický, odrážajúci možnosti krajiny a možnú mieru poznania budúceho vývoja.
Z návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2021 je zrejmé, že predstavuje kvalifikovanejší výstup programového rozpočtovania. Najvyšší kontrolný úrad tiež oceňuje nový spôsob rozpočtovania rezerv v roku 2021 a očakáva, že nevyčerpané prostriedky nebudú môcť byť použité v rozpore s ich pôvodným účelovým určením ani presunuté na iné výdavkové tituly.
Určité riziko netransparentnosti vidíme v štruktúre VPS. V rámci ostatných výdavkov kapitoly sú rozpočtované výdavky, ktoré súvisia s výdavkami iných rozpočtových kapitol. Uvedené nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Najväčšiu položku tvoria výdavky na vybrané investície jednotlivých kapitol vo výške 1,4 mld., pričom jednotlivé kapitoly majú predložiť svoje kapitálové priority, ktoré však nemusia byť v kapitole v konečnom dôsledku pridelené, čo vyvolá značnú neistotu jednotlivých ministerstiev.
Vážené dámy a páni poslanci, hlavným poslaním Najvyššieho kontrolného úradu je kontrola toho, akým spôsobom nakladajú subjekty verejnej správy s verejnými politikami a ako si pri tom plnia svoje zákonné a kompetenčné povinnosti. Z tohto dôvodu upriamim svoju pozornosť najmä na výsledky časti našej kontrolnej činnosti v štyroch dôležitých oblastiach spoločenského vývoja v kontexte navrhovaných rozpočtových zdrojov.
V prvom rade ide o oblasť vedy a vzdelávania. Napriek zreteľnému zaostávaniu kvality výstupov z týchto oblastí návrhov rozpočtu návrh rozpočtu naznačuje, že ani do konca roku 2023 sa nedostaneme na dnešnú priemernú úroveň verejných výdavkov krajín Európskej únie a možno ani V3. Z tohto pohľadu je najvyššie zaostávanie v oblasti vedy a výskumu a projektovanie ďalšieho zníženia prostriedkov, kde sa môžu ešte viacej roztvoriť nožnice. Zo záverov našej kontroly zameranej na udržateľnosť činnosti vedeckých parkov je zrejmé, že z podpory štátu je ich udržateľnosť nereálna a riziko a toto riziko návrh rozpočtu iba zvyšuje.
Na druhej strane oceňujeme zvýšenie prostriedkov do regionálneho školstva, nárast o 7,1 %. Ministerstvo financií to odôvodňuje snahou zvýšiť motiváciu pracovať v regionálnom školstve. Z navrhovaného rozpočtu však nie je zrejmé, akým spôsobom sa bude dodatočných 100 mil. rozdeľovať a koľko skutočne do oblasti potrebnej motivácie bude smerovať. Toto navýšenie sa má udiať prostredníctvom navýšenia normatívnych výdavkov. Tie tvoria nielen osobné, ale aj vecné výdavky. Školy potrebujú prostriedky nielen na mzdy, ale aj na rastúce vecné výdavky a tieto oprávnené výdavky je nutné finančne zabezpečiť.
Dlhodobým problémom vzdelávania sú učebnice. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol súčasťou kontroly, je zrejmé, že takmer polovica škôl a ich učiteľov nie sú spokojní s hodnosťou a kvalitou učebníc, najmä učebnice matematiky. Až tri štvrtiny škôl uviedli, že za vhodnejšie a kvalitnejšie považujú učebnice z trhu ako tie, ktoré sú poskytované ministerstvom bezplatne. Preto sme uvítali rozhodnutie ministerstva školstva rozšíriť od tohto školského roku bezplatnú ponuku učebníc alebo poskytnúť školám prostriedky na ich nákup z existujúceho trhu. Práve otvorenie trhu s učebnicami je cieľom programového vyhlásenia vlády a ako míľnik sa uvádza rok 2021. Návrh rozpočtu však na túto ambíciu nereaguje a ak sa napriek tomu trh otvorí, Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že budú potrebné ďalšie zdroje na pokrytie dopytu jednotlivých škôl po kvalitnejších učebniciach.
Oblasť zdravotníctva, tú spomínal aj pán minister vo svojom vystúpení. Veľmi pozorne som ho počúval. Vlastne od vzniku pandémie naďalej zostáva primárnym cieľom ochrana zdravia, lebo zdravá ekonomika môže byť založená len na dobrom zdraví ľudí. V tomto kontexte Najvyšší kontrolný úrad hodnotí 6,3-percentný nárast výdavkov na zdravotníctvo ako hodnotu, ktorá zrejme nebude konečná, a to nielen z dôvodu pandémie, ale aj z dlhodobého nedofinancovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ohrozená je dostupnosť vyplývajúca z nedostatku personálu, najmä všeobecných lekárov, pediatrov a ďalších špecialistov. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že v mnohých okresoch Slovenska počet miest lekárov, napríklad všeobecných, nedosahuje ani úroveň verejnej minimálnej siete a rezidenčný program danej oblasti tieto problémy, ako sa ukazuje, nevyrieši.
Dlhodobým problémom, ako tu už bolo spomínané, je problematika štátnych nemocníc, ich permanentná zadlženosť. Ku koncu augusta 2020 celková hodnota záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc dosahovala výšku 736 mil. eur a to napriek viacerým procesom oddlžovania. Najvyšší kontrolný úrad na základe série kontrol v štátnych nemocniciach dlhodobo kritizuje, akým sa realizovali jednotlivé etapy oddlžovania a poukazuje na ich krátkodobý efekt. V nemocniciach pretrváva nízka efektívnosť nakladania so zdrojmi, čo nie je v každom prípade chybou ich manažmentu, ale najmä nedostatočne efektívneho systému riadenia a financovania zo strany štátu. Podľa predbežnej implementačnej správy na rok 2020 rast výnosov zo zdravotných poisťovní v prvom polroku nepokryl ani rast osobných nákladov. Je to zrejme, je zrejmé, že objektívny nárast ostatných nákladových položiek nie je finančne krytý a opätovne vytvára veľké riziká zadlžovania.
Trend neustáleho zadlžovania nemocníc štátu by mohlo spomaliť navýšenie celkovej platby za poistencov štátu a tým zvýšiť disponibilné zdroje zdravotných poisťovní. Ani toto navýšenie však, ktoré považujeme za nutné, nebude určite postačujúce. Bez zásadných zmien, akým je dokončenie implementácie systému DRG, plná funkcionalita e-zdravia, stratifikácia nemocníc, ale aj efektívnejšie nastavenie vzťahu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní, nie je reálne hospodárenie bez dlhov.
Dlhodobým problémom nemocníc, ktorý sa výrazne podpisuje pod ich nedostatočnú efektívnosť a zadlženosť, je ich kapitálový dlh. Rozpočet predpokladá niečo viac ako 1,6 mil. kapitálových výdavkov pre kapitolu ministerstva zdravotníctva. Je zrejmé, že tieto budú použité na najmä nákup prístrojového vybavenia do štátnych nemocníc, čo však vzhľadom na vysokú mieru jeho opotrebovania a zastarania predstavuje iba kvapku v mori.
V kapitole VPS sa navrhuje alokovať pre zdravotníctvo približne 96 mil. kapitálových výdavkov. Ich použitie však bude viazané na posúdenie Útvaru hodnoty za peniaze, a tak vopred nie je zrejmé, na aké účely budú tieto prostriedky v zdravotníctve použité. Čo však zrejmé je, rozpočet neobsahuje výdavky na výstavbu novej nemocnice Rázsochy ani plánovaná rekonštrukcia nemocníc v Ružinove ani v Banskej Bystrici. (Zaznievanie gongu.) Aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu ide o kľúčové projekty, ktoré by mali významným spôsobom prispieť ku skvalitneniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto krajoch a k efektívnejšiemu hospodáreniu. Odkladaním potrebných investícií dochádza k ďalšiemu odďaľovaniu lepšieho hospodárenia a zlepšenia kľúčových ukazovateľov úrovne slovenského zdravotníctva.
Oblasť sociálnych politík, aj na túto oblasť pandémia dopadá, tak isto ako na všetky spoločenské subjekty vrátane rodín. Preto považujeme za správne, že najväčšia časť návrhu rozpočtu verejnej správy je plánovaná na sociálne zabezpečenie a podporu zamestnanosti – takmer 13 mld. eur. Viac zdrojov, ako sa plánovalo v minulom roku, by malo smerovať na podporu rodiny, ale najmä na udržateľnosť dôchodkového systému.
Zároveň však dávame do pozornosti, že tieto výdavky sú o 10 % nižšie, ako sa očakávajú upravené výdavky do danej oblasti na rok 2020. Upozorňujeme na značné riziko nekrytej potreby zdrojov v danej oblasti, pretože dopady pandémie budú zrejme dlhodobejšie s nárokmi na ďalšie zdroje.
Vývoj nezamestnanosti v posledných mesiacoch ukazuje, že udržanie pracovných miest bude jednou z výziev budúceho obdobia a zvyšujúca sa nezamestnanosť zvýši záťaž na pracovníkov príslušných orgánov štátnej správy. Znižovanie výdavkov na mzdy ich pracovníkov viac ako o 12 mil. eur v plnej miere preto považujeme za nereálne.
Zamestnávanie znevýhodnených skupín obyvateľstva patrí k prioritám sociálnej politiky. Získavanie pracovných a sociálnych zručností a návykov, v ňom hrajú veľký význam komunitné centrá. Kontrola NKÚ poukázala na viaceré systémové nedostatky najmä v oblasti financovania ich činnosti. Model financovania – takmer výlučne je zo zdrojov Európskej únie – sa javí ako dlhodobo neudržateľný a ani predkladaný rozpočet na roky 2021 až 2023 s ich financovaním neuvažuje. Pritom práve komunitné centrá sú jedným z najefektívnejších nástrojov riešenia problémov znevýhodnených skupín obyvateľov.
V štruktúre subjektov sociálnej politiky má osobitné postavenie Sociálna poisťovňa, ktorá bola predmetom našej kontroly v tomto roku. Kontrola poukázala na viaceré systémové problémy, ktorých riešenie by mohlo viesť k vyššej efektívnosti jej činnosti. V prvom rade poukazujeme na početné legislatívne zmeny, často bez poznania ich efektu a dopadu na výber poistencov, poistného a poistencov. Za ekonomicky nezdôvodniteľné považujeme fakt, že náklady Sociálnej poisťovne na výber a distribúciu dôchodkového sporenia jednotlivým dôchodkovým správcovským spoločnostiam sú približne dvojnásobné v porovnaní s odplatou za túto službu, a navrhujeme túto anomáliu veľmi rýchlo riešiť.
NKÚ tiež upozorňuje na dlhodobý problém s neplatením sociálnych odvodov za zamestnancov zo strany štátnych zdravotníckych zariadení a s nevymáhaním týchto pohľadávok zo strany poisťovne. Tento problém je potrebné v čo najkratšom období definitívne doriešiť. V opačnom prípade to znamená porušenie ústavného princípu rovnakého prístupu k osobám povinným platiť poistné odvody a možnými vážnymi dopadmi na štátny rozpočet.
Napriek plánovaným sto miliónom na opravu a údržbu ciest prvej triedy, čo je za posledné roky najvyššia rozpočtovaná suma, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontrol v danej oblasti upozorňuje, že ani tieto zdroje nebudú určite postačujúce, pretože až 39 % týchto ciest je v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa zlepšilo čerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú na modernizáciu týchto ciest určené. K 30. 9. dosiahol podiel čerpania prioritnej osi cestná infraštruktúra iba 16 %, čo znamená, že do roku 2023 je potrebné vyčerpať takmer 800 mil. eur, v rámci ktorých je aj časť zdrojov určených na cesty prvej triedy.
Oblasť samosprávy. Návrh rozpočtu verejnej správy predstavuje značné riziko plnenia originálnych a prenesených úloh územnej samosprávy. Najvyšší transfer sa plánuje do financovania stredných škôl a aktivity regionálneho školstva – až 96,9 % všetkých transferov. Pandémia však ovplyvňuje aj výdavky na zabezpečovanie ďalších dôležitých funkcií samospráv a jej možné nedostatočné financovanie môže vytvárať vážne regionálne i celospoločenské problémy.
Kontrola, je to také heslo, ktoré hlásame, kontrola musí byť súčasťou riadenia. V čase chýbajúcich rozpočtových zdrojov je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým venovať pozornosť ich efektívnemu, účelnému a účinnému používaniu a riadeniu, v čom zohráva významnú úlohu vnútorná kontrola ako dôležitá súčasť riadenia. V ostatných rokoch sa v mnohých rozpočtových kapitolách výrazne redukovali počty zamestnancov na výkon jednotlivých foriem finančnej kontroly. Mnohé zrušili samostatné organizačné útvary kontroly a to napriek rastúcim objemom rozpočtovaných prostriedkov.
Príkladom sú výsledky kontroly na ministerstve školstva, kde takmer 1,6-miliardový rozpočet je okrem manažmentu ministerstva pod kontrolou jediného vnútorného audítora a 15 zamestnancov odboru kontroly. Je zrejmé, že ani pri oslabujúcej časti výdavkov tieto kapacity kontroly nedokážu zistiť stav efektívnosti, účinnosti a účelnosti využitia týchto zdrojov, čo je hlavná úloha vnútornej kontroly. V súčasnosti, kedy vláda prijala úlohu znižovať počty zamestnancov jednotlivých správcov kapitol o 10 %, hrozí riziko ďalšej personálnej devastácie kontrolórskeho stavu. NKÚ preto považuje za dôležité, aby všetky zainteresované zložky pristupovali k tejto úlohe zodpovedne. Aj dnes sú činnosti, ktoré treba v dôsledku neriešených problémov z minulosti i tých nových personálne posilniť, na druhej strane redukovať výrazne tam, kde značne pokročila elektronizácia a automatizácia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pre súčasný vývoj svetovej ekonomiky je charakteristické, že index neistoty je najvyšší od druhej, od konca druhej svetovej vojny, a táto charakteristika platí aj pre Slovensko. V prostredí vysokej nepredvídateľnosti a neistoty je tvorba krátkodobých či strednodobých cieľov rozpočtovej politiky v podobe rozpočtu verejnej správy veľmi náročná a nemožno vylúčiť, že tieto sa budú musieť v čase meniť a korigovať. Na základe týchto skúseností a z nášho posúdenia návrhu rozpočtu si dovolím uviesť, že návrh rozpočtu je zostavený v súlade s platnou metodikou a k tomuto návrhu nemáme na základe výsledkov kontroly zásadné pripomienky. Vyššie uvedené však môže poslúžiť hlbšej diskusii o jednotlivých položkách rozpočtu a cieľoch, ktoré majú byť týmito rozpočtovými zdrojmi zabezpečované.
Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Teraz ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy, páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (tlač 307). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 306 z 19. októbra 2020 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021, je to tlač 317.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo desať výborov.
B. Platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
C. Platné uznesenie neprijali dva výbory, zahraničný výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko tieto výbory o uznesení nehlasovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje aj nasledovné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Celkovo desať výborov odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2021. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky žiada ministerstvo financií preveriť možnosť navýšenia prostriedkov rozpočtu kapitoly Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky. Gestorský výbor neodporúča tento výbor, tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade o týchto bodoch hlasovať nasledovne: samostatne k bodu 1 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť a samostatne k bodu 2 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 139 dňa 1. decembra tohto roku.
Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Juraja Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.