18. schôdza

Dušan, nie sme slabí naozaj a ja myslím, že práve teraz je to obdobie, kedy v tom výbore pre kultúru naozaj sedia aj ľudia, ktorí sú z praxe, a nesedia tam odložení poslanci, ktorých nemal, nemali jednotlivé poslanecké kluby kam prideliť. Ja som tiež hovorila s pánom ministrom. Naozaj urobil, čo mohol. A v tomto pohnutom čase je to strašne ťažké. Pre mňa je, sú, je tých peňazí tiež málo, ale ja sa obávam, že takto málo je pre každé to odvetvie. To znamená, či pre zdravotníctvo, či pre sociálne, sociálne veci, pre všetkých.
Mne leží, mne ležia na srdci pamiatky, ktoré tu 30 rokov chátrajú a ak sa o ne čoskoro nepostaráme, tak nám padnú na hlavu. S pamiatkami nám padne aj cestovný ruch, pretože ak na niečom cestovný ruch šľape, tak to sú pamiatky a naše prírodné krásy. To sú dve veci. Ja pevne verím, že nápomocná bude, nápomocná bude aj Európska únia a že časť peňazí dostaneme do kultúry z Európskej únie, hlavne teda možno, predpokladám, že to bude práve na záchranu pamiatok a tým pádom väčší objem peňazí príde či do zriaďovanej, či do nezriaďovanej kultúry. Ja aspoň pevne tomu verím. A to je asi tak zhruba všetko.
Ja chápem, chápem, všetci by sme tam chceli mať omnoho viac peňazí. Naozaj všetci. A verím tomu, že po tomto nie veľmi dobrom roku pre budúci rok a pre ďalší rozpočet tých peňazí bude podstatne, podstatne viac. A chápem, že treba tú kultúru zachrániť, pretože naozaj doteraz bola vždy na chvoste. Bolo to úplne jedno, ktorá vláda bola pri moci.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. No, dámy a páni, sme na jednej lodi bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo z opozície, sme na jednej lodi a čo sa týka kultúry, stále sme na jednej lodi a vždy sme boli. Len ja opäť chcem pripomenúť, samozrejme, ministerka musí vedieť, či bude investovať do živej alebo do neživej kultúry. To je jednoducho jasné. Ja na rozdiel od Moniky si myslím, že v tejto chvíli treba zachraňovať živú kultúru a že tá neživá kultúra nám ešte nejaký čas počká. Keď tie hrady, zámky nespadli doteraz, tak ešte tento rok nespadnú, ale sa nám môže stať, že tá živá kultúra nám prestane fungovať, preto lebo jednoducho nám odídu ľudia, napríklad pracovať do Tesca alebo do Lidlu, alebo niekde inde. Už odchádzajú. Ja viem, ako je to v národnom divadle, veľmi dobre, s obslužným personálom.
A chcel by som len upozorniť na jednu vec, že za, skutočne za 12 rokov nezahynula, nespadla, neznehodnotila sa jedna jediná kultúrna inštitúcia, ktoré pracovali lepšie alebo horšie, ale pracovali, existujú, majú istý potenciál na svoju existenciu ďalej. Zrušením fondov sa dostávame do prvej, na prvú križovatku, čo sa stane so všetkými činnosťami, ktoré tieto fondy robili. Uvidíme, sľubujete nový fond, ktorý by všetko toto mal zastrešiť, uvidíme. Je tu naozaj z hľadiska tohto rozpočtu a z perspektivity finančných prostriedkov, ktoré sú tu, je to skutočne v tejto chvíli na vážkach, je to absolútne ohrozenie erbových inštitúcií. Erbových inštitúcií a povieme si to, ak teda vydržíme, o ďalší rok, čo sa všetko stalo v rámci tej kultúry a potom už sa nebudete môcť vyhovárať, lebo SMER. Teraz je to vaša zodpovednosť a vy musíte tlačiť na ministerku kultúry a na ministra financií. V dobrom to hovorím.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Ústavného súdu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi vlastne cťou, že vám môžem predstaviť v tomto procese legislatívnom v parlamente návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Vnímam, že je to jeden z kľúčových návrhov, ktorý predkladá táto koalícia parlamentu, pretože súvisí s hodnotami, ktoré vyznávame, a považujeme za dôležité, aby sa objavili jednoznačne v ústave a súvisia priamo s reformou justície.
Celý návrh novelizácie ústavy bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády. Ako som už hovorila v prvom svojom slove, tak riešime kľúčové otázky, ktoré súvisia s pôsobnosťou Súdnej rady, s ohľadom na všetko, čo sa dnes deje v justícii, potrebu očisty, ktorá je jednoznačná. Potrebujeme mať úplne jasné mantinely pre Súdnu radu, aké má možnosti v rámci previerok, ktoré súvisia so sudcami, či už s tými, ktorých máme v systéme, alebo s tými, ktorí nám do systému vstupujú. S tým súvisí i potreba jednoznačného vymedzenia pôsobnosti Súdnej rady smerom k previerkam sudcov, či už to súvisí s majetkovými priznaniami až po preverenie statočnosti alebo by sme mohli povedať spoľahlivosti sudcu pre jeho výkon funkcie v súdnictve. Aby mohla Súdna rada splniť tieto všetky nové kompetencie, ktoré má jasne vymedzené jednak v ústave, ale potom aj vo vykonávacom predpise, právna úprava v ústave na to priamo reaguje, to znamená, chceme profesionalizovať Súdnu radu a jednak tým, že okrem predsedu Súdnej rady dávame možnosť profesionalizácie aj pre podpredsedu Súdnej rady. Je to veľmi dôležité preto, aby Súdna rada bola plne funkčná a spôsobilá vykonávať naozaj v tomto smere rozsiahlejšie kompetencie, ktoré sú jasne vymedzené v ústave a potom sa odzrkadľujú aj vo vykonávacom zákone.
To, čo vnímam ako úplne kľúčové v rámci tejto novely, je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd je jednak dôležitý pre oblasť tzv. správneho súdnictva, to znamená pre oblasť sporov občana so štátom, či už sú to stavebné konania, daňové konania, colné konanie, ale to, čo je kľúčové, je, že Najvyššiemu správnemu súdu dávame disciplinárnu právomoc nad sudcami, prokurátormi aj ostatnými právnickými profesiami, ku ktorým to vymedzí zákon. To znamená, či sú to exekútori, notári, ale, samozrejme, veľká debata tu bude aj v pôsobnosti smerom k advokátom. Bez novely ústavy by zriadenie Najvyššieho správneho súdu nebolo možné. V tomto smere je úplne kľúčová novela práve v tomto bode, ak chceme mať jednoznačnú inštitúciu, ktorá má takúto pôsobnosť, a to Najvyšší správny súd je nevyhnutná zmena ústavy.
V súlade s programovým vyhlásením vlády v novele ústavy sú jasne vymedzené nové kompetencie Ústavného súdu, ktoré súvisia s kreovaním Najvyššieho správneho súdu. To znamená, istým spôsobom na jednej strane odbremeňujeme Ústavný súd, na druhej strane mu dávame podľa mňa kľúčovú kompetenciu v súvislosti aj s individuálnym prieskumom sťažností fyzických a právnických osôb. Dávame možnosť do budúcna tiež začať konanie o súlade právnych predpisov. To znamená, mimo vymedzených orgánov verejnej moci dávame tento priestor aj fyzickým a právnickým osobám. Myslím si, že je to kľúčové pre ochranu ústavnosti, čo sa týka súladu právnych predpisov s ústavou.
V súvislosti s jasným vymedzením priestoru, v ktorom sudcovia vykonávajú justíciu, je dôležité, aby bolo zrejmé nielen začiatok na základe akých podmienok, ale aj koniec. To, čomu sme čelili, bolo nejednoznačné, kedy vlastne sudca končí s výkonom funkcie sudcu. Ústava k tomu jednoznačne dáva pravidlo a to... Návrh, ktorý vlastne k vám prišiel, je návrh 65 rokov s možnosťou pre sudcu, aby sa predĺžil na 68. Po veľkej debate aj s predstaviteľmi justície, aj s poslancami, keď bol tento návrh už v parlamente, nakoniec ja sa teším, že ten nový konsenzus je a bude v súlade, bude aj súčasťou pozmeňovacieho návrhu, je nakoniec 67 rokov. Si myslím, že či jeden, alebo druhý variant je vynikajúci, pretože je to dôležité aj že bude jednoznačné, kedy a akým spôsobom končí výkon funkcie sudcu a myslím si, že je to aj dôstojný spôsob pre zánik funkcie sudcu.
Vymedzujeme vekový cenzus nielen pre všeobecných sudcov, ale aj pre ústavných sudcov. Nie je to náš výmysel. Súvisí to aj s odporúčaniami Benátskej komisie, ktorou sme sa zaoberali pri vymedzení otázky takéhoto vekového cenzu, a práve preto je rozdielny vekový cenzus, ktorý je stanovený, pre sudcov Ústavného súdu a pre sudcov všeobecného súdnictva, pretože je to iný výkon justície. Je to iný výkon súdnictva, prieskum ústavnosti, čo je, by som povedala, kľúč pre kompetenciu Ústavného súdu, jednoducho iný výkon súdnictva, ako ten, ktorý majú denno-denne s príslušným nápadom sudcovia v rámci všeobecného súdnictva. V rámci toho je namieste rozlišovať výkon funkcie všeobecného sudcu a Ústavného súdu, a preto je tu rozdielny aj vek, pri ktorom predpokladá novela ústavy zánik funkcie.
V súlade s tým, že máme zato, že treba jasne vymedziť priestor, v ktorom koná sudca, a keď pochybí, tak aké je vyvodenie jeho zodpovednosti. Bolo namieste zaoberať sa aj otázkou, ako je vymedzená imunita sudcu. Najprv bol návrh vypustiť úplne tento článok práve po debate veľmi širokej aj s predstaviteľmi justície a nakoniec odbornej a širokej verejnosti. Ostáva tu imunita, ale je naozaj jednoznačne vymedzená tak, že ak sudca pochybí tak vážne, že sa jedná o trestný čin alebo disciplinárne previnenie, tak pre takúto situáciu imunita neplatí. Je to absolútne namieste, je to v súlade s právnym štátom, demokraciou, je to v súlade s ústavami aj iných krajín v rámci Európskej únie, v rámci Európy a si myslím, že to je dobrá cesta, ktorou sa bude uberať aj Slovensko.
Denno-denne sme konfrontovaní aktuálne prípadmi korupcie, zneužívania právomoci verejných činiteľov veľmi úzko prepojenými s predstaviteľmi justície. Tieto prípady jednoznačne nás traumatizujú vôbec ako spoločnosť a prispievajú k tomu, že dôveryhodnosť justície naozaj rapídne klesá. Neviem, či je ešte možné, aby sa nám dostala na nižší bod, kam sme sa dostali s dôveryhodnosťou justície na Slovensku. Verím tomu, že právna úprava, ktorú prinášame, ktorá je súčasťou tejto zmeny ústavy, by mala práve napomôcť k tomu, že mechanizmy, ktoré sa javia, že neboli dostatočné v rámci aj justície, tak budú účinné. A práve na to, aby boli účinné, je potrebná táto zmena ústavy, pretože jednoznačne je potrebné k tomu vymedziť ako úlohu pre Súdnu radu, jednoznačne s tým súvisia aj vymedzenia nanovo imunity, jednoznačne s tým súvisia aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu.
Takže vnímam ako veľmi kľúčový nástroj práve túto zmenu ústavy, aby sme sa posunuli ďalej a mali tu jasné mechanizmy aj do budúcna, aby systém na Slovensku fungoval tak, že tí, ktorí v justícii nemajú byť, tak boli na základe systému, ktorý bude fungovať, z neho boli vytlačení, boli jednoznačne označení a justície sa vedela takýmto spôsobom očistiť. Pretože tým, že Súdna rada bude mať jasnú kompetenciu v tejto oblasti, bude priebežne každý rok sa naozaj dôsledne zaoberať majetkovými priznaniami. Ak tu budú jednoznačné pochybenia, ak tu nebude preukázané legálne nadobudnutie majetku, bude mať na to nástroje, aby mohla, mohla pokračovať ďalej so zisťovaním, či daná osoba sudcu vie alebo nevie preukázať nadobudnutie takéhoto majetku. Ak tu budú naďalej pochybnosti, aby k tomu mohla dať príslušné účinné podnety či už smerom k tomu, že sa dôsledne bude zaoberať vôbec celkovou spoľahlivosťou danej osoby, alebo spustí mechanizmy disciplinárnych konaní, trestných konaní na to, aby takéto osoby sme dostali z justície von. Je to dôležité preto, aby tí sudcovia, ktorých si naozaj vážime, že v justícii sú, aby tí získali dôveru aj u verejnosti. Ale dá sa to jedine tak, že tí, čo tam nepatria, tak ich dostane odtiaľ von.
Návrh na zmenu ústavy, ktorý máte, nebol zo dňa na deň. Už v marci v programovom vyhlásení vlády sme jednoznačne povedali, čo má byť súčasťou reformného balíka tejto vlády v oblasti justície a čo sa predpokladá, že bude v ústavnom zákone, teda čo sa predpokladá, že bude súčasťou zmeny ústavy. To znamená, že od marca bola konfrontovaná široká verejnosť, čo plánuje táto vláda urobiť v oblasti justície, čo plánuje, že bude súčasťou zmeny ústavy a súvisí s tým reformným balíkom pre očistu justície. Od marca do júna veľmi intenzívne pracovala legislatívna skupina na ministerstve spravodlivosti s ústavnými právnikmi či už to boli z ľudia praxe, alebo akademici na príprave novely ústavy.
Začiatkom leta bol návrh daný do legislatívneho procesu. To znamená v riadnom, plnom legislatívnom procese. Bol tu priestor celé leto pripomienkovať návrh ústavy. My sme veľmi dôsledne brali všetky podnety, ktoré prišli, či už z oblasti justície, či už z oblasti ostatných pripomienkujúcich subjektov. Veľmi dôsledne sme osobitne vyhodnocovali pripomienky Súdnej rady, Najvyššieho súdu, ale aj ostatné pripomienky, ktoré prišli, od jednotlivých sudcov, súdov.
Ja osobne som mala stretnutie so všetkými sudcami v rámci Slovenska, v rámci stretnutí s predstaviteľmi justície všeobecných súdov. Mala som osem stretnutí, ktoré boli organizované s predsedami krajských súdov. To znamená, dala som možnosť každému sudcovi sa so mnou stretnúť a diskutovať o novele a o zmenách, ktoré sú tu. Aj s ohľadom na podnety, ktoré som dostala priamo aj z týchto diskusií, tak som ich reflektovala potom následne v rámci legislatívneho procesu. Osobitne veľmi dôsledne sme vyhodnocovali vekový cenzus, tak ako sme ho nastavili. Preto ja som rada, že či už by to bol návrh, ktorý bol súčasťou už návrhu, ktorý išiel do parlamentu, ale aj ten, ktorý viem, že bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý som povedala, že sa mení na 67 a je to fixná a jasná hranica pre vek. Viem, že toto je prijateľné pre justíciu a je to podľa mňa dôležité. Teda chcem povedať, toto nebolo robené od stola, toto nebolo robené nijakým spôsobom kabinetne. Bolo to robené naozaj v úprimnej, veľkej diskusii naprieč so všetkými. Každý mal možnosť sa vyjadriť. Nielen koaliční partneri, ale ktokoľvek. Ktokoľvek, kto mal zato, že tá reforma je alebo nie je dôležitá. Každý sa mohol vyjadriť, každý podnet, ktorý prišiel, tak sme sa s ním dôsledne zaoberali. Následne návrh išiel do legislatívneho procesu ďalej. V septembri bol schválený vládou, prišiel návrh do parlamentu a, samozrejme, ďalej sme viedli veľmi vážne rokovanie a dali sme priestor, samozrejme, aj poslancom, aby sa vyjadrili k návrhu zmeny ústavy, pretože a chcem osobitne sa tomu venovať, pretože viem a čakám, že určite bude predmetom debaty aj to, čo je a čo nie je prílepkom, čo teraz vnímam, že na jednej strane je dôležité, ale v niečom mi príde, že už je to nejaká atraktívna téma, ktorou sa treba zaoberať, bez ohľadu na to, či tu vôbec niečo je alebo nie je prílepkom.
Návrh na zmenu ústavy bol vedený k reforme justície. Faktom ale je, že akýkoľvek návrh, ktorý príde do parlamentu, tak si myslím, nemôžem vnímať ani ja ako predstaviteľ vlády, že úzkoprso bude sledovať len to, čo som mala ja ako predkladateľ na mysli. To znamená, že jednoznačne musí mať aj poslanec k dispozícii priestor, aby s ohľadom na tú právnu úpravu, ktorá je otvorená, tak k nej mohol dať nejaký pozmeňovací návrh. Si myslím, že o tom je úloha poslancov. A je absolútne v poriadku, keď k tomu je daný priestor. A že to nemusí byť v úplnej zhode s predkladateľom. Jednoducho tak to je.
Ak sa jedná o zmenu ústavy, tak som si vedomá toho, že od začiatku tu bol priestor na realizáciu reformy justície. Tak bol aj robený celý návrh. Ale uvedomujem si, keďže sa jedná o zmenu ústavy, tak aj v rámci parlamentu bol namieste napríklad už pozmeňovací návrh v oblasti školstva, ktorý bol, že rozširujeme právomoc prezidentky na odvolávanie profesorov, lebo to súvisí s aktuálnou verejnou diskusiou aj k otázke plagiátorstva. To znamená, že už tu sa otvoril vlastne ten priestor na to, že ústava a zmena ústavy nie je iba o reforme justície, ale jednoducho je aj k iným oblastiam, ktoré jednoducho do ústavy patria.
Otváram túto debatu preto, lebo čakám, keď budú prípadne ďalšie pozmeňovacie návrhy od poslancov, že prvou debatou bude k tomu, čo je a čo nie je prílepkom. A preto chcem k tomu zaujať jasný postoj hneď teraz. Ak by sme veľmi úzkoprso pristupovali k tomu, že ústava a zmena sa môže týkať len reformy justície, tak by to potom vyzeralo tak, že ak by sme chceli zmeniť napríklad toto oprávnenie pani prezidentky, pána prezidenta, tak by sme asi museli otvárať iba právo na vzdelanie alebo by sme museli otvárať, neviem, asi oblasť v ústave, ktorá súvisí len so školstvom. To znamená, upozorňujem na to preto, a pritom je jasné, že má zmysel, ak chceme teda bojovať s plagiátorstvom, toto oprávnenie rozšíriť a keďže máme na stole zmenu ústavy, tak je podľa mňa úplne legitímne, že je tu poslanecký návrh na rozšírenie takejto právomoci. A to len ukazujem na príklade, že rozumiem, že ak sa stretnem aj s pozmeňovacím návrhom, ktorý je absolútne legitímny, že treba sa ním vážne zaoberať a nemôžem úzkoprso nazerať iba na to, že by sa mi páčilo, keby to súviselo len s reformou justície. Otváranie ústavy je jednoducho veľká vec. Každý máme nejaké predstavy, čo má byť v základnom zákone štátu. A ja úplne rozumiem legitímnej požiadavke aj poslancov, keď majú návrh zmeny ústavy na stole, že uvažujú nad tým, čo by v ústave malo byť ešte zakotvené. To len chcem povedať k tomu, keď sa budeme stretávať s pozmeňovacími návrhmi a budeme o nich diskutovať a budeme uvažovať o tom, že či to súvisí, alebo nesúvisí s justíciou. Chcem len k tomu povedať, že je absolútne legitímne, že nejaký návrh ani nebude úplne korešpondovať s témou justície.
A keďže tu vidím pána predsedu Ústavného súdu, vnímam, že je dôležité sa pozastaviť pri jednej téme. Ja som sa stretla s tým, že téma, kto má navrch či Ústavný súd, alebo ústavodarca, a to či to má, alebo nemá riešiť zmena ústavy, že to riešenie, ktoré navrhujeme, a to je vymedzenie prísne kompetencie Ústavného súdu v tejto súvislosti, že to bolo, že táto právna úprava bolo prijatá kabinetne. Stretla som sa s tým a chcem k tomu zaujať tiež teraz jasný postoj.
Tak ako som povedala, my sme celý návrh na zmenu ústavy dávali do legislatívneho procesu v júli. Téma bola jednoznačná pre zmenu ústavy a tá súvisela s reformou justície a aj s vymedzením niektorých kompetencií Ústavného súdu, pretože sa to týkalo otázky kreovania Ústavného súdu, otázky vymedzenia osobitne tých kompetencií, ktoré súvisia so zriadením Najvyššieho správneho súdu. A tu veľmi legitímne v rámci legislatívneho procesu prišiel podnet v čase, vlastne v rámci legislatívneho riadneho procesu, to znamená, my sme dali návrh, prišli pripomienky od pripomienkujúcich subjektov a jedna z tých pripomienok bola, že je tu potrebné s ohľadom aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu vymedziť kompetencie Ústavného súdu v tejto oblasti, pretože je jednoznačné, že v zmysle ústavy Ústavný súd nemá právomoc posudzovať ústavnosť, ústavný zákon s ústavou.
A keďže sa k tomu priklonil v jednom rozhodnutí a bolo veľmi kontroverzne aj tak vnímané širokou verejnosťou, že je namieste, aby ústavodarca k tomu zaujal postoj a tento vzájomný vzťah medzi ústavodarcam a Ústavným súdom vymedzil. Vnímala som to ako veľmi legitímnu požiadavku. Bola k tomu veľká a široká diskusia v rámci koalície. Naozaj široká aj s ústavnými právnikmi a dospeli sme k záveru, že je to veľmi legitímne a že je namieste takúto právu úpravu urobiť. Veľmi transparentne následne potom, ako došlo k dohode, že je namieste mať aj takéto vymedzenie v novele ústavy. Toto vymedzenie išlo ďalej na legislatívnu radu vlády, to znamená riadny verejný proces. Zverejnený návrh išiel ďalej. Táto časť už bola aj v návrhu zmeny ústavy, ktorá išla na vládu, z vlády do parlamentu. To znamená, pri najmenšom trikrát to bolo jednoznačne verejné, že je súčasťou návrhu aj vymedzenie tejto kompetencie, takže žiadnym spôsobom to nebol žiadny kabinetný návrh, ale som zato, že je úplne legitímne, aby v pripomienkovom procese sa jednoducho upravoval návrh, ktorý tam ide. Veď potom o čom je celý pripomienkový proces, ak by to bolo o tom, že ide návrh od predkladateľa a nejakým spôsobom sa nemení. Veď je úplne prirodzené, že ak ja otváram nejakú tému osobitne s vymedzením postavenia Ústavného súdu, že jeden zo subjektov príde s tým, že má návrh ešte upraviť nejakú ďalšiu časť, ktorá s tým jednoducho súvisí. Takže určite odmietam akékoľvek úvahy o tom, že to bolo kabinetné. Bol to riadny legislatívny proces. Nemusíme súhlasiť, samozrejme, s tým, že či tá právna úprava sa nám páči, alebo nepáči, ale popieram akokoľvek, že by sa kabinetne prijala táto navrhovaná zmena vymedzenia Ústavného súdu a ústavodarcu.
Ja mám zato, že je úplne legitímny návrh, ktorý predkladá, ktorý prekladám parlamentu, že sa takýmto spôsobom vymedzí postavenie Ústavného súdu a ústavodarcu. Čakám k tomu aj legitímnu diskusiu a môj postoj ako predkladateľa k tomu je ten, že si myslím, že je dôležité, aby sme vymedzili postavenie pre Ústavný súd. Môže mať veľké debaty k tomu do budúcna, že čo môže byť potenciálne materiálnym jadrom ústavy, k tomu naozaj treba veľkú debatu. Povedať si, čo tým materiálnym jadrom naozaj je, ak by sme potenciálne uvažovali do budúcna, že očakávam od Ústavného súdu, aby také materiálne jadro chránil. Ale bez toho, aby sme mali takúto debatu a mali k tomu úplne jasno naprieč, naprieč, to znamená nielen koalícia, ale aj opozícia. A tu musí byť úplne jednoznačná zhoda, pretože je to veľmi významná kompetencia, aby Ústavný súd mal navrch nad ústavodarcom a posudzoval, že či jeho krok je, alebo nie je v súlade s tým materiálnym jadrom, aby sme mali úplne jednoznačnú zhodu, že čo to vlastne je to materiálne jadro. Takže bez toho, aby sme to takto zadefinovali, tak máme zato, že teraz je dobré si povedať jasne, kto ten priestor na posudzovanie ústavy má a máme zato, že v tomto momente to má ústavodarca.
Úvahy o tom, že tým pádom bezbreho je tu priestor na prípadné zneužívanie moci väčšinou, ktorá má viac ako 90 hlasov, úplne odmietam, pretože si myslím, že sa stačí pozrieť aj okolo a vidíme, že ten priestor, ak by tu naozaj niekto takýto bol a mal by takúto úvahu o zneužívaní moci, tak môže uvažovať o tom, že potom zruší Ústavný súd a vybuduje si to nanovo. A nie je to úplne nepredstaviteľné, pretože jeden z našich susedov nám ukázal, že sa to dá.
Takže ja by som naozaj v tomto bola možno veľmi citlivá, ale čakám, že aj pán predseda nám k tomu niečo povie Ústavného súdu asi možno aj k tejto téme. Ale myslím si, že je úplne legitímne aj túto vzájomnú debatu k tomu mať a si myslím, že v tomto aj ten návrh predkladateľa je v tomto momente správny.
Nejakým spôsobom tým nechceme znevažovať postavenie Ústavného súdu ani nejakým spôsobom predstaviteľov Ústavného súdu. Jednoducho si len myslíme, že v rámci vyváženia vzájomných mocí, že toto je dobré nastavenie a nejakým spôsobom tým nepredurčujeme ani nehodnotíme Ústavný súd a ani kvalitu. Týmto smerom vôbec naša úvaha nie je. Ide len smerom k tomu mať tu jasno vo vzájomnom vzťahu.
Účinnosť navrhovaných zmien, ktoré navrhujeme v ústave, je od 1. januára 2020. Máme tu len vymedzené niektoré prípady, kde osobitne tie, ktoré súvisia so zriadením najvyššieho, pardon, 2021, so zriadením Najvyššieho správneho súdu, ktorý ma začať vykonávať vlastne v plnosti svoju účinnosť až od 1. augusta 2021, že tu osobitne je posunutá táto účinnosť.
V súvislosti s Najvyšším správnym súdom, čo sa týka účinnosti tejto novej právnej úpravy, tak 1. január 2021 je ten moment, kedy by mal byť zriadený Najvyšší správny súd, to znamená, že by mala prebehnúť voľba predsedu, predsedníčky Najvyššieho správneho súdu pred Súdnou radou a následne do augusta 2021 tu bude priestor na to, aby sa plne vybudoval Najvyšší správny súd s novým predsedom, predsedníčkou a bol plne funkčný od augusta budúceho roka.
Veľmi mi záleží na tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby sa aj cez túto zmenu ústavy naša spoločnosť posunula v hodnotách ďalej. Aby sme mohli veriť, že na Slovensku platí spravodlivosť pre každého, že môžeme justícii dôverovať a máme k tomu potrebné opatrenia.
Ja si dovoľujem vás preto požiadať o podporu pri prerokovaní tohto vládneho návrhu ústavného zákona, pretože som presvedčená, že práve táto zmena takýmto nástrojom je.
Nech sa páči, pán predsedajúci, ďalej dám priestor v rozprave a teším sa na diskusiu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 343 z 21. októbra 2020 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi povereného výboru, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh ústavného zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť IV spoločnej správy obsahuje spolu 5 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh ústavného zákona ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu ústavného zákona, tlač 270a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 25. novembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predseda Ústavného súdu, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že materiál, ktorý ste dostali k dispozícii, je ukážkou toho, že táto vládna koalícia a strana ZA ĽUDÍ to myslí s reformou justície a očistou Slovenska úplne vážne.
To, čo považujem za kľúčové, sú tri veci, ktoré sú v novele ústavy a ktoré pomôžu reštartovať slovenské súdnictvo, lebo čo si budeme klamať, slovenské súdnictvo potrebuje reštart a potrebuje urobiť hrubú čiaru za svojou minulosťou. To masové zatýkanie sudcov vo väzbe, ktorí skončia vo väzbe, je tak absurdné, že to podľa mňa nezažíva ani najmenej rozvinutá africká krajina. Ten systém, mafiánsky systém, ktorý má začiatok niekde v Nitre, pokračuje cez Súmračnú a končil možno (reakcia z pléna), vidím, že tá mapa je naozaj široká (zaznenie gongu), obsiahol celé Slovensko, zasiahol mnohé súdy, zasiahol prokuratúru, zasiahol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím, kolegovia, máte možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami kvôli svojim komentárom a zatiaľ nechajte, prosím, hovoriť rečníka.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprad pomohol rozbiť túto štruktúru, keď nevymenoval pána zo Súmračnej za predsedu Ústavného súdu, ale môžeme si dať geografické okienko. Čo chcem však povedať, je, že tá korupcia, tá súdna mafia je prerastená cez Slovensko. Je to prokuratúra, sú to súdy. To, ako tí jednotliví sudcovia, ako tí jednotliví zadržaní a obvinení na seba vypovedajú zapadá do toho, čo sme si prečítali v Threeme a ukazuje sa, že tu bol systém, ktorý bol riadený, kontrolovaný mafiánmi za účelom vydierať, korumpovať a kriviť právo. A tomuto je, chvalabohu, koniec.
Táto novela ústavy obsahuje prvky, ktoré pomôžu stabilizovať slovenské súdnictvo a urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Nielen tak, že kývnuť rukou, ale aj sa s ňou vysporiadať. Preto si myslím, že prvé a úplne kľúčové, čo je v tej ústave, je reforma Súdnej rady takým spôsobom, že Súdna rada dostane regionálny princíp, že sudcovia sa nebudú môcť sťažovať na to, že je tam väčšina z Košíc, je tam väčšina z Banskej Bystrice alebo väčšina z Bratislavy. Každý ten región bude mať svojho zástupcu, samozrejme, Najvyšší súd a Najvyšší správy súd.
Rovnako, čo je pri reforme Súdnej rady úplne kľúčové, je to, že už viac nebudú môcť byť nominovaní sudcovia zo strany oprávnených subjektov, ako je parlament, vláda Slovenskej republiky alebo Úrad prezidenta republiky. Súdna rada sa naozaj stane nezávislým orgánom sudcovskej samosprávy, ktorá bude mať významný nástroj na to, aby pomohla očisťovať justíciu. A ten nástroj, a to považujem za úplne druhý kľúčový prvok, sú bezpečnostné previerky, resp. možnosť preskúmavať majetkové pomery sudcov.
Ústavný súd pri svojom aktivistickom výklade, keď vyhlásil časť ústavy za protiústavnú, zrušil možnosť toho, aby Súdna rada preskúmavala majetkové pomery, ale aj širšie pomery a širšiu štruktúru pomerov sudcov. Ja som veľmi rád, že pani ministerka so svojím tímom našla riešenie, ktoré je v súlade s ústavou a ktoré nám poskytne to, aby sme sa mohli pozrieť na to, akým spôsobom sudca nadobudol majetok, s kým sa stýka alebo je jeho sieť väzieb a či toto je legálne, či toto je v poriadku a či toto nezakladá nejaké riziko, že ho niekto ovláda, korumpuje a podobne. Toto je úplne kľúčové, pretože tá stará múdrosť hovorí, že keď ide o korupciu alebo keď chceš odhaliť zločin, tak nasleduj peniaze.
My máme dnes sudcov, ktorí sú vo väzbe, ktorí nevedia vysvetliť svoj majetok. Pani Jankovská má byt za 500-tisíc pod hradom, ktorý už teda medzičasom je jej synov. Pán Lindtner má dom v Rakúsku údajne v hodnote za 500-tisíc. Odkiaľ na to zobrali títo sudcovia z priemerného platu, ktorý je na súde, a je aj tak nadštandardný a aj tak nedáva možnosť zarobiť si len tak na dom za 500-tisíc? Odkiaľ majú sudcovia aj prokurátori na to, aby mohli bývať tu pod hradným kopcom v bytoch za 400, 500, 600-tis. eur? Z platov sudcov? Keby sú tam 30 rokov, nič nejedia, nič nepijú a nikde nechodia, tak možno zarobia tých 500-tisíc, aby si mohli kúpiť takýto byt. Ukazuje sa, že na súde sudcovia ani prokurátori nie sú imúnni voči peniazom, že mnohí z nich, žiaľbohu, sa nechali korumpovať a či už priamo alebo nepriamo cez to, že im boli poskytnuté nenáležité výhody.
Myslím si, že možnosť preveriť majetky sudcov tak, aby boli do toho zapojené príslušné orgány, ktoré v štáte máme, je úplne kľúčová. Tam Súdna rada bude môcť identifikovať aj za pomoci Slovenskej informačnej služby, aj za pomoci Policajného zboru, aj za pomoci NBÚ a ďalších orgánov, či ten sudca naozaj nie je osoba, ktorá požíva nenáležité výhody, ktoré jej boli poskytnuté na základe toho, že kriví zákon a nerozhoduje nestranne a spravodlivo.
A s tým súvisí podľa mňa tretia najdôležitejšia vec, a to je disciplinárna zodpovednosť, lebo darmo nájdeme tých, ktorí pochybili, ak im to nevieme preukázať, resp. ich nemá kto odsúdiť. Tá debata tu je dlhodobo o tom, že kto má súdiť tých, ktorí súdia. Ja som veľmi rád, že po 30 rokoch akademických diskusií o tom, že či Slovensko potrebuje alebo nepotrebuje Najvyšší správy súd, pani ministerka Kolíková proste nabrala odvahu a povedala, že, áno, potrebuje ho, pretože potrebujeme čistiť systém prokuratúry a systém justície alebo súdnictva. A to takým spôsobom, že budeme mať vytvorenú organizáciu, ktorá sa nebojí a nebude báť, bude nezávislá a bude súdiť tých, ktorí majú súdiť alebo ich majú stíhať.
Ja si myslím, že keď sa pozrieme na to, akým spôsobom disciplinárne senáty boli schopné alebo neboli schopné sa vysporiadať so svojimi kolegami, tak v tomto je to obrovský posun. Dôležitá vec, ktorá pomôže slovenskému súdnictvu. Naozaj po 30 rokoch od novembra ´89 sme sa podľa mňa dostali do veľmi zvláštnej situácie, že bolo tu obdobie ticha pár rokov, keď stále verejnosť vedela o tom, že súdy, aj to vyjadrovala, že súdom neverí, že majú najnižšiu dôveru. Ale platilo staré známe - skutok sa nestal. Všetci sa pozerali ako keby bokom od toho a zrazu po zmene vlády, po tom ako má polícia rozviazané ruky, po výpovediach kajúcnikov, po tom ako sme zistili, o čom si písal Kočner s politikmi, s Jankovskou a ďalšími, vidíme, že to bol jeden obludný mafiánsky systém, ktorý kupoval rozsudky, ktorý sa snažil kriviť právo, a to tak, aby mali z neho benefit len oligarchovia a bežní ľudia boli posunutí na bočnú koľaj.
Ja si myslím, že táto novela ústavy je historickou šancou urobiť hrubú čiaru, vysporiadať sa so svojou minulosťou aj disciplinárne a trestne a ukázať ľuďom, že spravodlivosť a zákon na Slovensku vie naozaj platiť pre všetkých.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať pani ministerke Kolíkovej za všetku námahu, ktorú do toho vložila. Tie rokovania naozaj neboli jednoduché. Aj za expresný čas. Behom pár mesiacov pripravila systémovú a prvú veľkú novelu tejto vládnej koalície. My všetky štyri strany vládnej koalície sme išli do volieb s tým, že chceme očistiť Slovensko. A to nie sú len reči, na to treba konkrétne kroky. Reforma, ktorú pripravila strana ZA ĽUDÍ a Mária Kolíková, ukazuje, že to myslíme vážne.
Ja som veľmi rád, že aj symbolicky je to naozaj prvá veľká reforma a začiatok veľkej reformy, ktorá pomôže vrátiť dôveru ľudí v spravodlivosť a právny štát.
Pani ministerka, veľká vďaka.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Šeliga, vy sa tu nehrajte na svätého, prosím vás. Hovorili ste pekne, ale viete, kedy vám uveríme? Keď kukláči zabúchajú v Poprade a zoberú toho daňového podvodníka, úžerníka a kriminálnika, ktorý sa sám priznal na videách. Potom mi môžte tu moralizovať a niečo hovoriť a hrať sa na svätého.
Hovorili ste, že tu niekto z politiky sa stretával s mafiánmi a podobne. Ale účelovo ste zabudli povedať Sulíka, Matoviča, Kisku s Reichelom a podobnými prípadmi, keď sa stretával. To ste, dáko vypadlo vám to. O Kollárovi ani nehovorím, ktorý chodil na dovolenky, po bordeloch a s ku**ami kade-tade a s najväčšími mafiánmi v Bratislave. Tak nehrajte sa tu na svätého a nemoralizujte tu, prosím vás. (Zaznenie gongu.)
Mne tu ide niekto z vás vykrikovať, že ja som sa stretol s mafiánom Černákom? Ja som v živote s ním nerozprával, v živote som sa s ním nerozprával. To hovorím o vašich kolegoch, ak by ste chceli reagovať. V živote. V živote som s ním nikde nebol ani v aute jednom nesedel. Že som robil v tej firme, kde on ju vlastnil, to je jedna vec. Ale títo vaši, čo ste tu zabudli povedať, aktívne s nimi žili, robili, okrádali Slovensko. A vy idete moralizovať? Tak potom, keď Kisku zavrú a predvedú na výsluch v putách ako normálnych každých slušných ľudí za názor, tak potom vám uveríme, že chcete niečo zmeniť. Hej? Ide o to, že moralizujete, nehovorím teda k zákonu a k vášmu vystúpeniu, že tu nás idete poučovať a účelovo vyberáte pár mien. A najväčších mafiánov alebo ich spoločníkov teraz má vládna koalícia vo svojich radoch, lebo ostatní sú zavretí.

Ďakujem za slovo. Pán Šeliga, dá sa vám veriť, keď ste sľubovali, že do politiky nevstúpite? Však vy ste do politiky vstúpili v priebehu pár dní. To už Pčolinský po Gorile počkal pár rokov. A to nesľuboval, že nevstúpi do politiky ako vaše hnutie slušácke. Dá sa vám veriť, keď ste v strane padlého anjela Andreja Kisku, čo má za ušami veľa, veľa špiny? No uvidíme, či aj po neho prídu. Ďakujem.

Priznám sa, že ste ma zaskočili aj jeden, aj druhý, pretože ja som vystupoval k novele ústavy a k systémovým zmenám, ktoré táto novela poskytuje. Ale som rád, že to počúvate. Trochu nerozumiem tomu výkriku, pán Suja, alebo tomu celému, čo ste porozprávali. Ale veď v poriadku. Ja dúfam, že aj ďalej v priebehu diskusie budete diskutovať aj teda vecne k materiálu, ktorý je predložený.
Ja len chcem zopakovať, ja si myslím, že tie tri systémové kroky alebo tri systémové prvky, ktoré v tej novele sú, pomôžu posunúť spravodlivosť dopredu a rozviazať jej úplne ruky. A to je Súdna rada, ktorá bude mať regionálny princíp, aby všetci sudcovia boli zastúpení. To sú previerky majetku sudcov. To znamená, že Súdna rada ich bude môcť preverovať a na konci dňa Najvyšší správny súd, ktorý bude mať disciplinárnu právomoc, pretože dnešné disciplinárne senáty zlyhávajú. Toto je úplne kľúčové a nech to postihuje, koho to postihovať má. Myslím si, že to je potrebné po tej situácii, v akej sme sa ocitli, keď polovica pomaly súdnictva, ak to môžem povedať s nadsádzkou, je buď obvinená alebo je vo väzbe, nehovoriac o Policajnom zbore, nehovoriac o prokuratúre. Preto Slovensko potrebuje túto novelu ústavy, a preto je to úplne systémový krok, ktorý nás posúva dopredu a pomáha chrániť právny štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby počas tohto bodu mohol vystúpiť aj predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je prítomný. Ak je potrebné, dajte o tom hlasovať s tým, že chcem sa prihovoriť, aby v takejto významnej, k takejto významnej zmene ústavy mohol vystúpiť predseda najvyššieho ústavného súdneho orgánu na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zmene ústavy. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť, že o zmene ústavy. Nejde o obyčajný bežný zákon, ide o základný zákon štátu, ktorý tvorí základný pilier demokracie, právnej istoty, ochrany prirodzených základných práv a slobôd občanov.
Ústava Slovenskej republiky je postavená na princípe deľby moci, ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Už Charles Montesquieu delil takto moc, pričom uvádzal, že vzájomné vyváženie týchto mocí je zárukou slobody. Samotný pojem deľba moci predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Tieto tri zložky moci v štáte sú podľa ústavy prepojené väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. To znamená, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte.
Zákonodarný orgán je rovnako viazaný ústavou a princípmi vyjadrenými v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zmenu Ústava Slovenskej republiky v tomto nepripúšťa, pretože majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky. Tak to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z ´95 roku.
Vo vzťahu k navrhovaným zmenám ústavy máme pochybnosti, či je dodržaný tento systém bŕzd a protiváh. Domnievam sa, že ide o neprípustný zásah zákonodarnej moci a výkonnej moci do moci súdnej. V čom vidíme teda tento neprípustný zásah zákonodarnej moci do moci súdnej, už naznačil aj predseda Ústavného súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Obmedzením práva preskúmať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou doplnením textu čl. 125 ods. 4 ústavy neprípustne zasahuje do práva Ústavného súdu na univerzálnu celoplošnú ochranu ústavnosti.
Ako vyplýva z čl. 134 ods. 4 ústavy, povinnosť sudcov Ústavného súdu je okrem iného chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana a princípy právneho štátu. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tvoria spolu s princípmi právnemu štátu tzv. materiálne jadro ústavy.
Nevyhnutnosť ochrany materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva i z rozhodnutí, predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu napríklad z roku ´95, podľa ktorého zákonodarný orgán je bez akýchkoľvek pochybností viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky, tak ako je to deklarované v čl. 1 ústavy. Okrem toho tento konkrétny návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dostal sa do novely ústavy niekde medzi skončením medzirezortného pripomienkového konania a zasadnutím vlády, pričom teda všetky povinne pripomienkujúce subjekty nemali možnosť sa k tejto zmene vyjadriť. Treba povedať, že v tomto prípade ide o zásadnú zmenu a zásadný zásah do trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh.
Môžeme si povedať na príkladoch, čo to znamená, ak by sme takúto zmenu ústavy prijali. Znamenalo by to, že aj obsahovo nesúvisiaci zákon s ústavou, resp. návrh, ktorý by zasahoval do základných ľudských práv a slobôd alebo iných práv, by potom nemohol vôbec Ústavný súd posudzovať ako nesúladný s ústavou. V konkrétnom prípade ak vláda by napríklad mala pochybnosti o tom, či nejaké navrhované riešenie, ktoré vôbec nesúvisí s jednotlivými právnymi vzťahmi, ktoré priamo upravuje ústava, by mal pochybnosti o tom, že či je súladný s ústavou, tak jednoducho by mohol prijať ako ústavný zákon s ústavnou väčšinou, ktorú tento parlament alebo možno aj budúci parlament v nejakom zložení bude mať, a takýto návrh by potom nemal žiadnu poistku ochrany ústavnosti.
Dnes si to môžme ukázať na príklade, čo vláda zamýšľa urobiť, zamýšľa predlžovať núdzový stav. No čo by vláde bránilo prijať v tomto období ústavný zákon o predĺžení núdzového stavu na štyri roky do konca volebného obdobia? No nič. Chýbala by tu akákoľvek poistka ochrany ústavnosti. To znamená, že naozaj si chce táto vláda robiť, čo chce a prijímať ústavné zákony o čomkoľvek, aby to nemohol nikto už potom skontrolovať? Naozaj si myslíme, že to je neprípustný zásah do demokratických princípov právneho štátu a Slovenskej republiky.
Na ústavnoprávnom výbore na prerokovaní pani ministerka povedala, dovolím si zacitovať: "Je to na dlhú odbornú debatu, na ktorú teraz nemáme čas." Pýtam sa, prečo na to nemáme čas? Kam sa ponáhľame s takouto zásadnou zmenou? Ďalej pani ministerka povedala, znova si dovolím zacitovať: "Kým si neurobíme v tom jasno, tak je legitímne to zmeniť." Nemalo by to byť presne naopak, dámy a páni? Kým si neurobíme v tom jasno, tak to nechajme tak, ako to je a keď v tom budeme mať jasno, tak potom to meňme? Ja si myslím, že by to malo byť práve naopak. Veď nemáme sa kam ponáhľať. Táto vládna väčšina má pohodlných 95 hlasov v koalícii a môže kedykoľvek otvoriť ústavu a zmeniť tieto otázky, ak na to bude naozaj všeobecná zhoda.
V spoločnej správe je k tomuto návrhu pozmeňujúci návrh, ktorý však tiež nie je, nie je dobrý. Ako vyplýva z analýzy Ústavného súdu, ktorá nám bola zaslaná, pretože otáča naopak posudzovanie súladu medzinárodných zmlúv s ústavou a nebudem ju tu celú čítať, ale môžete si ju prečítať, je k dispozícii na ústavnoprávnom výbore. Z týchto dôvodov predložím na záver môjho vystúpenia v rozprave aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie z návrhu novely ústavy vypustiť. Zároveň v tejto súvislosti by som poprosil pána spravodajcu, aby dal hlasovať o každom bode spoločnej správy osobitne.
K ďalším veciam, ktoré upravuje návrh novely ústavy. Pokiaľ ide o postavenie a zadefinovanie postavenia Súdnej rady, je potrebné si spomenúť na rok 2001, kedy ústavným zákonom 90 z roku 2001 sa v rámci siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zriadil nový ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo, a to Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá mala posilniť alebo posilňuje inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci a jej oddelenie od moci zákonodarnej a výkonnej. Tak to bolo definované v roku 2001. Dnes, keďže štatút alebo status a postavenie Súdnej rady nebolo definované v ústave tak, ako sú definované napríklad Ústavný súd, resp. všeobecné súdy, tak sa zadefinovala v návrhu ústavy Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity, nie ako nezávislý orgán sudcovskej legitimity, ale ako orgán sudcovskej legitimity. Čiže vypustilo sa odtiaľ slovo, resp. nezadefinovalo sa tam slovo nezávislý. A teraz si dovolím odcitovať pána podpredsedu Šeligu, ktorý teraz pred desiatimi minútami v rozprave povedal, že: "Sudcovská rada sa stane nezávislým orgánom sudcovskej spravodlivosti." No nestane sa nezávislým, pretože tento návrh novely ju nedefinuje ako nezávislý orgán sudcovskej samosprávy. Definuje ju ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, že by bol nezávislý. A to, že nie je nezávislým vidíme aj v ďalších ustanoveniach, ktoré aj v návrhu novely ústavy aj ďalšieho zákona, ktorý máme ako ďalší bod pod tlačou 271, kde sa dávajú možnosti za akýchkoľvek podmienok odvolať členov Súdnej rady. Čiže podriaďuje sa Súdna rada výkonnej moci. A práve preto a účelovo ani v ústave nie je zadefinovaný ako nezávislý, nezávislý orgán. Pýtam sa, prečo. Chce naozaj vláda a pani ministerka podriadiť Súdnu radu pod výkonnú moc? Je to účel? A ak áno, je to správny účel? Domnievam sa, že nie.
Ďalšia otázka, ktorú by som chcel riešiť, ktorá sa rieši v návrhu novely ústavy, je zmena voľby verejnej, pardon, voľby tajnej na voľbu verejnú pri sudcoch Ústavného súdu. Tajnosť hlasovania je základným predpokladom slobodnej voľby a znamená, že nie je možné spoľahlivo zistiť ako konkrétny subjekt hlasoval. Je to jeden zo základných demokratických inštitútov na personálne obsadzovanie funkcií. Verejným záujmom je, aby funkciu či už sudcu Ústavného súdu, alebo generálneho prokurátora vykonávala osoba apolitická, nezávislá od politických strán a odborne zdatná. Garancia toho, že nikto sa nemôže dozvedieť, ako poslanec hlasoval, pôsobí preventívne a poslancovi umožňuje hlasovať slobodne bez neprípustného ovplyvňovania či nátlaku, alebo následného postihu. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať, ako poslanec hlasoval, znižuje motiváciu ovplyvňovať hlasovanie napríklad poskytovaním neprípustných výhod. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať to, ako hlasoval poslanec, vylučuje napríklad možnosť vnútrostraníckych či iných postihov poslanca za jeho hlasovanie. Z uvedeného potom rezultuje aj to, že tieto garancie sú významné vo vzťahu k rovnosti prístupu občanov k voleným funkciám. Tajnosť voľby je teda predpokladom vytvorenia, resp. zachovania prístupu k voleným funkciám za rovnakých podmienok. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, keď majú možnosť k prístupu k relevantných informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu. V tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom, to ešte voličom pri tajnej voľbe je občan alebo poslanec Národnej rady. Toto nie je len názor môj alebo názor strany SMER - sociálna demokracia, resp. opozície, ale je to judikovaný názor Ústavného súdu z roku 2007 a z roku 2011. Čiže máme zato, že táto navrhovaná zmena pri voľbe ústavných sudcov z voľby tajnej na voľbu verejnú je naozaj v rozpore so základnými princípmi slobodnej voľby, a podobne teda aj v prípade voľby generálneho prokurátora, a preto takisto na záver podám ďalší pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorým navrhnem tieto ustanovenia zmeniť a takisto by som potom poprosil pána spravodajcu, keby o, tento pozmeňovací návrh druhý bude mať dva body, aby o každom bode dal hlasovať samostatne.
Z ďalších ustanovení, ktoré rieši táto novela ústavy, treba spomenúť Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho pôsobnosť. Je otázka a naozaj sa pýtam, čo je účelom a prečo sa mení pôsobnosť pri riešení otázok ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy práve na Najvyšší správny súd, ktorý bude obsadený v zmysle ďalšieho bodu zákona o reforme justície nielen sudcami. Nemal by o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy rozhodovať práve Ústavný súd, keď sa má jednať o ústavnosť? Veď na to tu máme zriadený Ústavný súd. To isté platí aj o písmene b). V čl. 142 ods. 2 písm. b) navrhovanej novely ústavy, kde sa hovorí, že Najvyšší správny súd má rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Tieto ustanovenia treba čítať v súvislosti s tým, ako má byť obsadzovaný Najvyšší správny súd. Sudcami Najvyššieho správneho súdu majú byť nielen sudcovia, majú byť aj iné právnické povolania, teda obsadenie Najvyššieho správneho súdu môže byť kýmkoľvek a podľa pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baránik v ústavnoprávnom výbore, dokonca aj predseda Najvyššieho správneho súdu môže byť nesudca, a teda je otázka, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný tento súd a v tomto kontexte naozaj vyznieva veľmi zaujímavo práve táto kompetencia, ktorú získava Najvyšší správny súd o rozhodovaní ústavnosti, zákonnosti volieb, resp. o rozpustení a pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Vnímame to naozaj ako ohrozenie toho, že môže prísť k zásahu výkonnej moci v súvislosti aj s postavením Súdnej rady, aj s obsadzovaním personálnym Najvyššieho súdu do nezávislosti súdnictva a do zásahu výkonnej moci do moci súdnej.
Ďalšími bodmi, ktoré by som chcel spomenúť v tomto návrhu zákona, pardon, návrhu zmeny ústavy, je otázka súhlasu na vzatie sudcu do väzby, resp. otázka sudcovskej imunity. Pani ministerka povedala, že tento návrh je prerokovaný so všetkými sudcami a že je na ňom zhoda. No ja teda nemám informácie, že je na ňom zhoda. Všetci, myslím, ste dostali vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktorí, tak pardon, ak som to zle interpretoval, tak ste hovorili, že bol prerokovaný so sudcami a že je zhoda. (Reakcie z pléna.) Tak to teda vyznelo, pani ministerka. Všetci ste dostali na svoje maily vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktoré má na 20 stranách, nepamätám si to teda presne, aby som nezavádzal, námietky voči tomuto návrhu novely ústavy. Medzi niektoré z nich patria aj práve tieto dve oblasti, ktoré som povedal, a to je oblasť sudcovskej imunity a oblasť udeľovania súhlasu so vzatím do väzby.
A teraz si, páni kolegovia, kolegyne, dovolím v stručnosti zacitovať dva odseky práve z tohto listu, ktorý nám táto stavovská organizácia zaslala, z hľadiska súhlasu na vzatie do väzby sudcu, resp. generálneho prokurátora. Konštatuje sa tu, že ide o zrušenie kompetencie Ústavného súdu, ktoré je vnímané konštitucionalistikou ako súčasť garancií ochrany nezávislosti súdnej moci pred pokusmi o neústavné zásahy zo strany iných zložiek moci, ochrany deľby moci a má slúžiť ochrane sudcov pred potencionálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva zo strany iných zložiek štátnej moci. Je to dokladované aj príslušným judikátom ústavného súdu. Ďalej obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušenie je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. Nikto nehovorí, že sudca má rozhodovať svojvoľne. Na to je tu predsa inštitút disciplinárneho konania, ktorý sa v súčasnosti presúva podľa novely ústavy, čo nespochybňujeme, spod kompetencie Súdnej rady na Najvyšší správny súd, tak v poriadku. S týmto zásadný problém nemáme, ale otázka je, či to má byť zase úplne bezbrehé.
Pokiaľ ide o sudcovskú imunitu, tu opäť táto stavovská organizácia hovorí, že zúženie rozsahu imunity sudcov všeobecných súdov oproti pôvodnej úprave funkčnej imunity t. j. vecne opodstatnenému textu je likvidáciou nevyhnutnej funkčnej imunity, čím sa porušuje ústavná rovnováha troch rovnocenných mocí v právnom štáte, ktorý vyplýva z ústavného princípu delenia moci a je zrejmý z vnútornej konštrukcie ústavy i generálneho princípu právneho štátu. Ide o zásah do tzv. osobnej záruky nezávislosti sudcu a tým aj nezávislosti súdnictva, čím je jednoznačne ohrozené, porušené neodňateľné a nezrušiteľné právo občana na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom. Myslím si, že aj bez tohto, bez týchto ustanovení sú nastavené dostatočné záruky v rámci disciplinárneho konania na to, aby v prípade, ak by sudca rozhodoval svojvoľne, mohol byť za takéto konanie postihovaný.
Ďalším otázkam, ktorým sa chcem venovať, je otázka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na ústavnoprávnom výbore. Prvý z týchto pozmeňovacích návrhov je návrh, ktorý reaguje na vrátený zákon pani prezidentkou o odnímaní titulov. V stručnosti poviem, aby ste vedeli, o čo ide. Poslanci na ústavnoprávnom výbore reagovali, vládni poslanci, na tento vrátený zákon prezidentkou tak, že to, čo pani prezidentka vyčíta v tomto návrhu, ktorý vrátila späť, že prezident nemá z ústavy právo odvolávať profesorov len menovať, tak neriešia vo vrátenom zákone, ale riešia práve v novele tejto ústavy tým, že dopĺňajú do novely ústavy kompetenciu prezidentky Slovenskej republiky menovať aj odvolávať profesorov. Tu by som chcel poukázať na to, že toto riešenie podľa môjho názoru nie je správne a odôvodňuje to aj sama pani prezidentka v odôvodnení svojho návrhu, kde hovorí, že právnou skutočnosťou zakladajúcou odňatie titulu by malo byť právoplatné rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval o splnení zákonných podmienok pre takéto odňatie titulu, to znamená rektor alebo odvolacie komisia a ktorý nesie aj zodpovednosť za správne a zákonné posúdenie veci, pričom jeho postup a rozhodnutie sú preskúmateľné súdom v správnom konaní. Ide o postup, ktorý zabezpečuje právo na spravodlivý proces a je v súlade s princípmi právneho štátu. Akt odvolania, ako aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie je v tomto kontexte nie len nadbytočný, ale aj nevhodný a naviac ústavou nepredpokladaný inštitút. Čiže máme zato, že táto vec sa vôbec nemusí riešiť v ústave týmto spôsobom a je ju úplne jednoznačne možné elegantne vyriešiť v samotnom zákone. Čiže považujeme to za nadbytočné a navrhujem, aby sme tento, tento návrh neschválili.
Ďalším návrhom, ktorý predložil pán poslanec Baránik na ústavnoprávnom výbore, je to, aby predsedom Najvyššieho správneho súdu mohol byť aj nesudca. Považujem to naozaj za, za zlé riešenie, pretože ak si pozrieme opäť v zákone o reforme justície, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný Najvyšší správny súd, že tam môže byť naozaj väčšina nesudcov, tak ešte aby bol aj predseda Najvyššieho správneho súdu nesudca, považujem naozaj za veľmi zlé, veľmi zlé rozhodnutie.
Čiže toto sú dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby som, pán spravodajca, dal návrh na to, aby sme vrátili návrh novely ústavy pani prekladateľke na dopracovanie. A teraz, ak dovolíte, prečítam dva pozmeňujúce návrhy, teda jeden pozmeňujúci návrh a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktoré som avizoval v priebehu rozpravy. S tým, ešte raz, pán spravodajca, neviem, či ste zaregistrovali, že žiadam, aby sme dali hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, o každom jednom z nich osobitne a z tohto druhého návrhu môjho, ktorý bude, takisto obidva body osobitne.
Ďakujem pekne.
Čiže, pán predsedajúci, čítam pozmeňujúci návrh č. 1.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, pozastavte, prosím, časomieru. Ďakujem.
Nech sa páči, môžete čítať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. I sa bod 3 vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Návrh druhý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I bod 10 znie: 10. V čl. 134 ods. 2 znie: "2. Sudcov Ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. O návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu Ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov zániku funkcie sudcu Ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov Ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu."
2. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 150 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: "O návrhoch Národná rada Slovenskej republiky hlasuje v tajnom hlasovaní." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Pán predsedajúci, skončil som.