18. schôdza

Pán poslanec Erik Tomáš.

Pán kolega Gyimesi, vy tvrdíte alebo ste povedali vo svojom slove, že Slovensko prijíma len také opatrenia v boji proti koronakríze, aké sa prijímajú aj v iných krajinách, a nič iné a nové sa tu nevymýšľa.
Tak nie je to pravda, pretože Slovensko ako jediná krajina použila atómovú zbraň v podobe plošného testovania, v takomto modeli ju nikto neuplatnil. A musím vám povedať, že váš líder vtedy skonštatoval, keď tú atómovú zbraň predstavoval, aby som bol presný, citujem: „Ak každý Slovensku a verejnému a spoločnému záujmu tú polhodinu jeden víkend a polhodinu druhý víkend venujeme, tak si myslím, že nádherne lockdown, nádherne sa lockdownu vyhneme a Vianoce môžeme prežívať v pokoji.“ Výsledok je, že lockdown vyfasuje celé Slovensko na Vianoce, pán Gyimesi. Čiže táto atómová zbraň naozaj pôsobí skôr ako hračkárska detská pištoľ a toto žiadna krajina nemala. Efekt je taký, že dlhodobý medicínsky efekt nie je žiadny. Štatistiky sú veľmi smutné, pán Gyimesi, dosiahli sme už vyše tisícku úmrtí. Stúpa počet hospitalizovaných, stúpa počet pozitívnych, je to veľmi smutné. A práve preto týmto opatreniam my neveríme.
Ak hovoríte, že klesá iným vládam popularita, až na malé výnimky sú väčšinou stabilné, dokonca niektorým tá popularita stúpa, Angela Merkelová nemala lepšie čísla. Čiže jediná krajina, kde sa výrazne prepadli preferencie premiérovi a jeho strane, je Slovensko, chcem len pripomenúť, o hlbokých 11 % oproti voľbám, taký je, taká je pravda.
A keď nás už tak spolu voláte, aby sme len nehejtovali, ale pomohli, tak podporte pozmeňujúce návrhy z dielne strany HLAS, aby sme sa na tom mohli podieľať aj v parlamente a potom aj pani prezidentka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Juraj Gyimesi.

Nebyť plošného testovania, na Slovensku by sme mali denný prírastok už teraz zhruba štyri, päťtisíc prípadov. Skolabovali by nám viaceré nemocnice a osobne si myslím, že by sme sa veľmi priblížili Španielsku z prvej vlny koronakrízy.
Ďalším faktom, ktorý to celoplošné testovanie prinieslo, je ten, že v tých v tom čase najviac postihnutých okresoch v Bardejove a na Orave sa znížila celkom zjavne tá krivka a sa dostali z tých najčervenších čísiel niekde úplne inde. Plošné testovanie zároveň našlo nové, nové ohniská nákazy, ktoré sa týmto dokázali eliminovať. A je to pravda, že aj po tomto plošnom testovaní a aj napriek opatreniam vlády naďalej rastie incidencia prípadov a tá rastie všade. A práve preto je treba prijímať ďalšie opatrenia na to, aby už ďalej to nerástlo, prípadne sa to obmedzilo. A ja v tomto, v tomto boji premiéra Igora Matoviča za zdravie za životy ľudí budem vždy stáť a budem hlasovať tak, ak to bude na mne, aby som mu tento boj pomohol vyhrať.
Pokiaľ ide o ďalších kolegov, ja som nikdy nepovedal to, že Slovensko nie je civilizovaná krajina, ale som povedal to, že sú krajiny, ktoré sa považujú za civilizovanejšie.
A poslednú vec, na ktorú by som chcel reagovať, je to, že právny poriadok Slovenskej republiky nebol pripravený na takúto vlnu pandémie a aj z tohto dôvodu je treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledným rečníkom, ktorý je prihlásený k tomuto návrhu ústavného zákona, je pán poslanec Ján Podmanický, ktorému teraz odovzdávam slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán spravodajca, páni poslanci, panie poslankyne, ja len dve poznámky k predloženému návrhu ústavného zákona.
Prvú chcem využiť zhodu náhod, že po mojej pravej ruke sedí spravodajca pán poslanec Dostál, ktorý v minulosti častokrát vystupoval ako taký strážca správnej procedúry v parlamente, a musím povedať, že veľakrát som vám dával za pravdu, lebo keď ste kritizovali používanie skráteného legislatívneho konania, tak ste niekedy mali pravdu, sám som bol toho názoru, že sa niekedy použil vtedy, keď sa použiť nemal. O to viac stojíme pred otázkou... Alebo ešte dokončím. A po mojej ľavej ruke sedí zas podpredseda vlády zodpovedný za legislatívu.
Takže ja chcem svoju prvú pripomienku adresovať k procedúre skráteného legislatívneho konania, ktorá sa začína už používať bezbreho. Keď vypukla pandémia a mali sme, prijímali sme prvé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak skoro celá opozícia v podstate en bloc do nohy hlasovala za tieto skrátené legislatívne konania aj za samotné zákony, lebo sme považovali situáciu za mimoriadnu a na to ten inštitút skráteného legislatívneho konania je, aby sa využil v tých mimoriadnych situáciách.
No ale postupne mám pocit, že skrátené legislatívne konanie sa začína používať, kedy nás napadne, na čokoľvek, čo nás napadne, a argumentuje sa tým, že lebo pandémia. Procedúra, ktorá je schvá..., ktorá je ustanovená v rokovacom poriadku, má určitú logiku, má určitý význam a ja chcem vyzvať všetkých poslancov Národnej rady, zvlášť teda strážcov procedúry (povedané so smiechom) po mojej pravej a ľavej ruke, aby sme brzdili, aby sme brzdili so skrátenými legislatívnymi konaniami, pretože nielenže tento inštitút devalvujeme, ale zároveň si sami sebe spôsobujeme, resp. vy sami sebe spôsobujete obrovské problémy, pretože normálne legislatívne konanie má nejaký význam. Ono má význam preto, aby sa ku každému návrhu zákona, a osobitne k návrhu ústavného zákona vyjadrovali odborníci. A ťažko sa môžu vám odborníci vyjadriť k niečomu, čo dnes vidia na stole, zajtra to schváli vláda a pozajtra parlament. Žiaden odborník nevie konať pod takýmto obrovským tlakom. Tá časová rezerva, ktorá vzniká pri medzirezortnom pripomienkovom konaní, celkovo pri tej procedúre, ktorá je normálna, má význam, aby sa vyjadrili ľudia, ktorí tej oblasti rozumejú či už vecne, alebo aj legislatívne. Keď to robíme ako z rýchlika, tak v podstate koledujeme si len o to, že budú sa hromadiť žaloby na Ústavnom súde, že budú vznikať medzery, ktoré budú nejasné, vzniká potom z toho chaos, ľudia si to vykladajú, ako potrebujú, a v konečnom dôsledku to škodí celému tomu dobrému úmyslu, ktorý je prijímať normy, ktoré budú efektívne spomaľovať pandémiu. To všetci chceme, ale ten čas je niekedy potrebný. Ten čas je potrebný na to, aby sa čo najviac odborníkov mohlo k tomu vyjadriť, aby sa ich rozumné pripomienky zapracovali, a v konečnom dôsledku máme potom normu, ktorá je jasná, ktorá je predvídateľná, ktorej každý rozumie.
Nechcem hovoriť o vyhláškach, ktoré Úrad verejného zdravotníctva produkuje ako na bežiacom páse. Spýtajte sa ľudí, sú z toho zdesení, každú chvíľu nejaká zmena. Aj toto spôsobuje nedôveru v štát. No a dobre, tak Úrad pre verejné zdravotníctvo je nejaký výkonný orgán, ale aspoň my v parlamente sa znova vráťme k osvedčeným procedúram, využívajme skrátené legislatívne konanie vtedy, keď je to naozaj potrebné, nie na každú vec, ktorá nás napadne. Dajme priestor vyjadrovať sa ku normám opäť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neprepašujme do noriem na poslednú chvíľu všelijaké pozmeňováky. Toto všetko vzbudzuje nedôveru, chaos a v konečnom dôsledku, opakujem, to škodí všetkým nám, lebo štát stráca autoritu. To bola moja prvá pripomienka.
No a druhú pripomienku mám k samotnému textu. Pozrite, ja oceňujem, že prichádzate do parlamentu s tým, že pri predlžovaní núdzového stavu beriete do hry parlament. Toto je správny krok, ktorý, a tento výnimočný inštitút, ktorým je núdzový stav, podrobiť kontrole parlamentu, ak sa predlžuje. Toto je naozaj správny krok. Môžeme sa baviť o tom konkrétnom technickom znení, či to má byť 7 dní pred skončením núdzového stavu, alebo 20 dní, alebo 10 dní po predĺžení. To všetko sú technické otázky, ale ja naozaj považujem za dobré, že s týmto prichádzate. Ale myslím si, pretože zákony nerobíte len pre seba, vymení sa vláda, budete na opačnej strane, zákony sa robia preto, aby boli dobré.
A špeciálne ústavné zákony by si mali vyžadovať hľadanie konsenzu aj s opozíciou. Preto kedysi pri tvorbe ústavy ústavodarcovia dali kvórum 90 hlasov pri ústave, pri zmenách ústavy a ústavných zákonov, aby sa hľadal konsenzus naprieč spoločnosťou. Parlament odzrkadľuje spoločnosť. Keď budeme všetko presadzovať len silou momentálnou, tak tá spoločnosť zostane rozdelená. Ale keď hľadáme pri ústavných zmenách konsenzus naprieč politickým spektrom, snažíme sa čo najviac poslancov zapojiť do toho konečného znenia, tak aj na tú spoločnosť sa to prenesie, že aj tá spoločnosť to lepšie prijíma. Lepšie, lebo to komunikujú aj ľudia z druhej strany, že toto je správna zmena.
Takže špeciálne ja chcem vás požiadať, aby sme pri ústavných zmenách už začali hľadať širší konsenzus. Vy máte teraz 95 alebo koľko, možno menej hlasov, ale tu ide, ten zmysel inštitútu ústavného zákona a toho kvóra 90 je hľadať konsenzus, lebo ten konsenzus sa prenesie do spoločnosti a všetci potom tie normy, aj ľudia, ľahšie prijímajú. Vedia sa s nimi lepšie stotožniť.
Ja vás preto chcem poprosiť, vážení kolegovia, o určitú veľkorysosť aj pri tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú prichádzať v druhom čítaní, a nemám už veľa času, tak len v krátkosti, to, čo navrhuje pán poslanec, alebo to, čo bude navrhovať pán poslanec Šutaj Eštok, zapojme do toho procesu aj prezidentku republiky. Vy si myslíte, že keď budú oprávnené dôvody na predĺženie núdzového stavu, že ona ten podpis nedá? Veď tá prezidentka sa tiež zodpovedá ľuďom. Tiež chce pôsobiť, ako nechce rozhodovať bezhlavo, ale tiež zvažuje, tiež má tím odborníkov, tiež je to nejaká autorita. Keď prezidentka pridá svoj podpis na predĺženie núdzového stavu, aj pre vás to bude lepšie, aj pre vládu to bude lepšie. Každý to bude úplne ináč prijímať, ako keď si to niekto presadí len svojou vládnou väčšinou v parlamente.
Čiže nebojme sa zapojiť do predlžovania núdzového stavu prezidentku republiky. Podľa mňa to bude dobrý signál aj do spoločnosti, bude to signál, že hľadá sa pri predlžovaní núdzového stavu konsenzus, a verte, že keď tie dôvody budú, tak aj poslanci opozície budú hlasovať za predĺženie núdzového stavu. Aj tá prezidentka to podpíše. A zasa to budú tí ľudia ináč prijímať.
A to, čo najviac potrebujeme, je, nie, aby sme my ľudí silou tlačili do opatrení, ale aby sme ľudí presvedčili, že tie opatrenia sú správne, a keď ich budeme robiť dobrovoľne, tak budú mať úplne iný efekt. A toto treba celú tú paradigmu treba otočiť. Prestať sa vyhrážať ľudom, ale presviedčať ich o tom, ako máme ďalej postupovať. Predpoklad toho je, že nájdeme konsenzus už tu v parlamente, ako sme ho nachádzali pri tých prvých zákonoch, ktoré začali schvaľovať v čase, keď vypukla pandémia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Tomáš Taraba.