18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, spomínali ste v súvislosti s týmto neštandardným legislatívnym procesom pri schvaľovaní ústavy, pri schvaľovaní, pardon, tohto zákona, že v prípade ústavy prebehol štandardný legislatívny proces. Áno, formálne áno. Ale vecne a materiálne to vôbec tak nemôžeme konštatovať a musím povedať, že to nie je pravda. Je to vidno najmä v tom, ako bola schválená ústava a aké zmeny v tejto ústave boli schválené. Keď si zoberieme najspornejšie zmeny, ktoré v ústave boli schválené, a to, či to je kompetencia Ústavného súdu, ktorá nebola predmetom MPK, dostala sa tam až po MPK pred rokovaní Legislatívnej rady vlády, resp. vlády, a teda nikto v rámci MPK sa k tomu nemohol vyjadriť, ani z povinne pripomienkujúcich subjektov, ani z verejnosti.
A nehovoriac o tom, že ani dôchodkové zabezpečenie, ktorý sa do..., ktoré sa dostalo do novelizácie ústavy tu v pléne, takisto nebolo predmetom žiadnej odbornej diskusie a pokusy o podriadenie prokuratúry pod exekutívu ani nehovorím, ktoré našťastie neprešlo.
No a v tomto prípade pokiaľ hovoríme o tomto zákone, tak tu už vôbec neplatí, že ide o nejaký štandardný proces, pretože sa k tomu nemohli vyjadriť žiadni ani odborníci, ani povinne pripomienkujúce subjekty, ani verejnosť. No a vyplynul z toho návrh, na ktorom sa to aj odzrkadlilo z hľadiska kvality, pretože sú tu určité pochybnosti o zmätočnosti z hľadiska toho, kedy parlament a či opakovane a či raz bude vyjadrovať tento súhlas pri schvaľovaní núdzového stavu, pochybnosti o tom, že ide o neprimerané rozšírenie obmedzení základných ľudských práv a slobôd, a pochybnosti aj o retroaktivite prechodných ustanovení.
Takže tento legislatívny proces má svoje limity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Saloň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ostaňme vo vecnej rovine, tak ako našu debatu vedieme od začiatku. Vy ste odborník na ústavné právo, ja nie, ale celý čas sa tu rozplývame nad tým, akú super kompetenciu dostane parlament, že bude rozhodovať o predĺžení núdzového stavu. Lenže stále ja tvrdím to, že je to úplne zbytočná kompetencia pre ten parlament, ak má rozhodnúť po 20 dňoch, kedy ten dvad..., ten núdzový stav tých 20 dní bude platiť tak či tak.
To, že na 20. deň parlament rozhodne, že to nebude, tak čo je z toho, keď tých 20 dní si tá vláda predĺžila ten núdzový stav? Preto som vám navrhoval, že veď je to ten istý mechanizmus, ako máte navrhnutý teraz, ale bude sa schvaľovať v čase platného núdzového stavu. Sedem dní pred ukončením vláda príjme predĺženie núdzového stavu, predloží to parlamentu, parlament je povinný do 7 dní sa zísť tak či tak aj v súčasnosti, ak je požiadaná Národná rada o zvolanie mimoriadnej schôdze, tak do 7 dní zasadne parlament a ešte v čase platnosti núdzového stavu rozhodne alebo nerozhodne o tom, či bude takýto núdzový stav predĺžený. Čo je na tom nelogické?
To, čo je predložené teraz, je proste bez logiky, kde parlament bude, ale čisto len a len nejaký štatista, resp. budeme v pozícii alibizmu, kde povedia, veď aj parlament sa k tomu môže vyjadriť.

Pán poslanec Urban.

Núdzový stav vám vyhovuje predovšetkým preto, že môžte využívať zdravotníkov v podstate ako otrokov, môžte im prikázať prácu, ale zdravotníci sú už teraz unavení, zdecimovaní, ignorovaní, zabudnutí, v podstate skôr stretnú Yetiho, si myslím, akoby by dostali adekvátnu odmenu za svoju prácu, dobre to viete, na nich sa vôbec nemyslí. Nemocnice sú už teraz v katastrofálnom stave.
O rôznych tých potemkinovských projektoch, čo sa realizovali v rámci COVID-u, nechcem ani hovoriť a netuším, čo bude s naším zdravotníctvom po koronakríze.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.