18. schôdza

Ja by som chcela veľmi pekne poprosiť aj za všetkých kolegov, ktorí sú tu okolo mňa, ak by bolo možné nejakým spôsobom tú zimu, ktorú tu máme, zregulovať a poprosiť, či by sa tu dalo zakúriť trošku, pretože je tu veľmi chladno a už si naozaj všetci okolo sťažujú. Ďakujem.

Vďaka. K tomu, čo povedal pán predseda Krúpa o spoločnom zasadnutí (zaznievanie gongu) s výborom obrany, dodávam pre členov európskeho výboru, že sa stretáme ešte 20 minút predtým v miestnosti 149. Máme dva body, ktoré sú len pre európske záležitosti, potom ideme do kinosály na 13.00. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, ide o iniciatívny materiál s cieľom prijať zákonné úpravy v súvislosti s garantovaním ústavného práva občanov na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, ktoré by mohlo byť v dôsledku výkonu exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam ako dlžníkom spôsobilé toto ústavné právo ohroziť z dôvodu nemožnosti plnenia činností vyplývajúcich poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Návrhom zákona sa definuje okruh právnických osôb, ktorých majetok a finančné prostriedky sú vylúčené z exekúcií podľa osobitného predpisu, ako aj rozsah tohto majetku a finančných prostriedkov určených pre definované subjekty, ktoré sa s cieľom ochrany ústavného práva na ochranu zdravia vylučuje z exekúcií, kedy by v dôsledku uplatnenia majetkového práva veriteľov došlo k jeho preferovaniu pred právom na ochranu zdravia vyplývajúcim z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 337.
Vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne, vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 337, vyjadrených v uzneseniach a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 337, schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 66 z 25. novembra 2020, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, úvodom si dovoľujem zdôrazniť, že medzi ľudské práva, ktoré patria každému človeku bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie, etnickú národnosť a štátnu príslušnosť a ktoré nám garantuje naša ústava i Listina základných práv a slobôd, patrí aj právo na priaznivé životné prostredie.
To znamená, že všetci by sme mali mať zákonom zaručený život v takom prostredí, ktoré neohrozuje náš život a zdravie. Zároveň platí, že nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Napriek tomu aj po vyše tridsiatich rokoch po novembri 1989 stále čelíme ohrozeniam, ktoré sú spôsobené environmentálnym záťažami z minulosti, ktoré negatívne ovplyvňujú prírodu a zdravie ľudí vo viacerých dotknutých oblastiach na Slovensku. Pritom okrem minulých environmentálnych záťaží nás ohrozujú aj človekom mnoho vytvárané látky, pri ktorých nám chýbajú informácie o ich toxicite. V podstate všetko je jedovaté, záleží len od dávkovania. Kofeín či alkohol v malom množstve povzbudzujú, ale vo väčšom škodia. Platí to aj pre látky, ktoré človek vytvára. Rôzne technológie majú vždy svoje klady a zápory a my v súčasnosti musíme hľadať rovnováhu medzi prínosom a rizikom.
Sme náchylní k tomu, že vidíme len prínosy a zabúdame na negatívne dopady alebo neočakávame, že sa niečo môže dostávať do životného prostredia a tam pretrvať veľmi dlho. Toto je ten pohľad do budúcnosti, pri ktorom potrebujeme byť obozretní a múdri, aby sme nevytvárali nové záťaže. Mimoriadna správa, ktorú som predložila Národnej rade Slovenskej republiky, sa však pozerá do minulosti. Pozerá sa na tiene environmentálnej záťaže, ktoré sú spôsobované činnosťou z predchádzajúcich období aj z obdobia pred rokom 1989.
Ako verejný ochranca práv som na základe podnetov, ktoré som dostávala od občanov a občianok aj na základe napĺňania tej vízie, ktorú som predkladala pri nástupe do funkcie 1. júna 2017, tak som svoj vklad do problematiky ochrany životného prostredia sa snažila splatiť práve touto správou o stave oceňovania environmentálnych záťaží na Slovensku. Pokyn na vypracovanie tejto mimoriadnej správy som vydala vo februári tohto roku s cieľom, aby som sa pozrela na tie najzávažnejšie environmentálne záťaže, pričom som vychádzala z dostupného informačného systému, predovšetkým informačného systému o environmentálnych záťažiach.
Zo 152 registrovaných environmentálnych záťaží, ktoré patria do kategórie B, to znamená, sú to uznané environmentálne záťaže, vychádzala a pri hodnotení tých záťaží, ktoré sú kvalifikované koeficientom nad 65, to znamená, sú to záťaže, ktoré najviac ohrozujú životné prostredie, ale aj život a zdravie všetkých obyvateľov, ktorí sa nachádzajú v ich dosahu a dosahu ich zamorenia a nachádzajú sa na rôznych častiach a územiach Slovenskej republiky. Z týchto 152 registrovaných environmentálnych záťaží v 73 prípadoch nebola doposiaľ, nebol doposiaľ určený pôvodca environmentálnej záťaže a nakoľko príslušný orgán ani nezačal konanie o určení povinnej osoby podľa zákona o environmentálnych záťažiach, je to zákon č. 409/ 2007 Z. z.
Toto zistenie, to prvé zistenie a na prvé videnie je obzvlášť alarmujúce, pretože poukazuje na skutočnosť, že v týchto prípadoch, ktoré majú vysokú prioritu a spôsobuje vysoké, spôsobujú vysokú záťaž na ohrozenie zdravia a životného prostredia, sa už niekoľko desiatok rokov sa tieto záťaže prehliadajú a v 73 prípadoch sa ani nezačalo z pozície štátu vykonávať tie kroky, ktoré platná právna úpravu predpokladá.
Uvedené platí pre všetky environmentálne záťaže, ktoré sú zaradené do kategórie B, no osobitne pre záťaž Strážske Chemko - odpadový kanál, ktorý má rovnakého pôvodcu, ako je ten, ktorý je zodpovedný za vyhlásenie mimoriadnej situácie začiatkom roka 2020 v niektorých oblastiach východného Slovenska.
Pokladám za potrebné pripomínať, že súčasťou pozitívneho záväzku Slovenskej republiky pri zabezpečovaní ústavného práva na ochranu zdravia pre každého, práva na priaznivé životné prostredie a ochranu životného prostredia je nielen povinnosť zabezpečiť ich dostupnosť a vymožiteľnosť tvorbou právnych predpisov ustanovujúcich podmienky pre ich uplatnenie, ale aj každodennou rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci a verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje napĺňanie týchto základných práv.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o určení povinnej osoby začína v zmysle zákona okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu alebo podnetu ministerstva životného prostredia, doterajšiu nečinnosť týchto úradov v sídlach krajov a rovnako aj samotného ministerstva v zmienených 73 prípadov musím vyhodnotiť, ako porušenie čl. 40 - právo na ochranu zdravia pre každého a čl. 44 - práva na priaznivé životné prostredie a právo na informácie, právo na ochranu životného prostredia podľa ústavy. Preto som v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv navrhla, aby jednotlivé okresné úrady v sídle kraja z vlastného podnetu okamžite začali konanie o určenie povinnej osoby na sanáciu zmienených 73 environmentálnych zaťaží. Tak to bola prvá časť záverov správy, ktorá sa vzťahuje na nekonanie orgánov verejnej správy.
Druhá podstatná časť záverov sa vzťahuje na nerešpektovanie zákonných lehôt. Príslušné okresné úrady životného prostredia v sídlach krajov vydali rozhodnutie o určení povinnej osoby v celkovo 8 prípadoch a v 3 prípadoch konanie zastavili, nakoľko vláda Slovenskej republiky určila ako povinnú osobu ministerstvo životného prostredia. Rozhodnutie o určení povinnej osoby okrem všeobecných náležitosti musí v zmysle zákona o environmentálnych záťažiach obsahovať aj lehoty na predloženie plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže, ktorú musí opätovne schváliť príslušný úrad.
Táto lehota je zákonom ustanovená. V prípade týchto záťaží na obdobie jedného roka buď od nadobudnutia právoplatnosti, alebo od jedného roka od rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že vo všetkých skúmaných prípadoch sa jedná o environmentálne záťaže s vysokou prioritou, som zistila, že v žiadnom z nich okresný úrad životného prostredia následne v zákonom ustanovenej lehote nerozhodol o pláne prác na odstránenie environmentálnej záťaže aj napriek tomu, že najstaršie rozhodnutia sú z roku 2017, to znamená, uplynula jednoročná lehota už aj z tohto jednoduchého porovnania veľmi dávno. Preto ako v predchádzajúcom závere č.1 o pasivite aj v tomto prípade musím vyhodnotiť skutočnosť, že určené povinné osoby nepredložili v zákonom ustanovenej lehote plánu prác na odstránenie environmentálnych záťaží, a teda prakticky sa nezačal proces sanovania týchto záťaží ako porušenie čl. 40 a porušenie čl. 44 v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.
Takisto odporúčam, aby inšpekcia ako inšpekcia životného prostredia, ako orgán štátneho dozoru v oblasti environmentálnych záťaží začala konať vo všetkých prípadoch právoplatných rozhodnutí o určení povinnej osoby. Zákon o environmentálnych záťažiach umožňuje v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o rozsiahle územia, na ktorých sa záťaž nachádza, na základe súhlasu ministerstva životného prostredia primerane predĺžiť lehoty, z ktorých sa pôvodca - povinná osoba alebo príslušné ministerstvo sú povinní predložiť okresnému úradu v sídle kraja návrh na schválenie plánu prác. Vzhľadom na túto skutočnosť, že sa jedná o veľmi vágne a široko formulované ustanovenie o možnosti na odkladanie začatí sanačných prác na odstránenie záťaží, ktoré sú klasifikované ako najviac ohrozujúce životné prostredie, život aj zdravie ľudí, chcem upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky a navrhnúť jej, aby zvážila spresnenie a najmä presné časové určenie takéhoto vágne formulovaného zákonného ustanovenia. To znamená, že na predĺženie tých, tých lehôt, kedy sa má predkladať návrh na plán prác na sanácie, čo by takisto z hľadiska legislatívno-formálnoprávneho prispelo k odstráneniu, k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu odstraňovaniu environmentálnych záťaží.
Tretí záver - zastavené konania z dôvodu, že povinnú osobu nemožno určiť a následné nekonanie vlády Slovenskej republiky. V zmysle zákona o environmentálnych záťažiach okresný úrad v sídle kraja zastaví konanie určenej povinnej osoby, ak povinnú osobu nemožno určiť. Následne doručí právoplatné rozhodnutie o zastavení konania ministerstvu na účely aktualizácie údajov v informačnom systéme. Ak nebolo možné určiť povinnú osobu, vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva rozhodne o tom, ktoré príslušné ministerstvo má zabezpečiť vypracovanie a realizáciu plánu prác na odstránenie záťaže a uhradí všetky náklady súvisiace s vypracovaním a realizáciou plánu prác.
Pri prieskume som zistila, že v súvislosti so sledovanými záťažami bolo vydaných 10 rozhodnutí, v ktorých okresné úrady v sídle kraja zastavili konanie o určení povinnej osoby. Následkom takéhoto nekonania orgánov verejnej správy je situácia, keď preukázateľne existuje závažná a nebezpečná environmentálna záťaž, ale zodpovedné orgány verejnej správy nekonajú a práce na odstránení sa odkladajú na niekoľko desiatok rokov, pričom zdraviu škodlivé látky, ktoré environmentálna záťaž obsahuje, sa stále viac šíria podzemnými či povrchovými vodami, alebo v ovzduší a poškodzujú životné prostredie, zdravie a život, život ľudí. Za uvedený stav je podľa môjho názoru zodpovedná aj skutočnosť, že opäť zákon o environmentálnych záťažiach konštatuje, že ak nebolo možné určiť povinnú osobu, vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva rozhodne o tom, ktoré ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinnosti povinnej osoby, avšak na splnenie tejto povinnosti neurčuje žiadnu lehotu. V zmysle uvedeného preto nemožno nečinnosť ministerstva životného prostredia a vlády hodnotiť ako odporujúcu zákonu. No som presvedčená, že toto nekonanie je v rozpore s mieneným pozitívnym záväzkom Slovenskej republiky pri zabezpečovaní ústavného práva na ochranu zdravia pre každého, práva na priaznivé životné prostredie a ochranu životného prostredia.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas viac ako štyroch rokov nebolo určené ministerstvo, ktoré má zabezpečiť vykonanie povinnosti povinnej osoby, v tomto prípade musím túto skutočnosť opätovne vyhodnotiť ako porušenie práva podľa čl. 40 a čl. 44 našej ústavy. Opätovne aj v tomto prípade dávam do pozornosti poslancom Národnej rady skutočnosť, že zákon o environmentálnych záťažiach vo vyššie ustanovenom ustanovení neobsahuje lehotu, v ktorej by ministerstvo životného prostredia bolo povinné navrhnúť vláde Slovenskej republiky a vláda následne bola povinná rozhodnúť, ktoré príslušné ministerstvo na zabezpečiť vykonanie povinnosti povinnej osoby. Aj tento krok podľa môjho názoru môže prispieť k rýchlejšiemu odstraňovaniu existujúcich environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky. Čiže opätovne sa tu jedná o formálnoprávne vylepšenie existujúcej legislatívy v záujme toho, aby sa odstránili tie legislatívne nedostatky, ktoré v podstate proces sanácie odďaľujú.
Po štvrté - prerušenie konania o určení povinnej osoby. Pri svojom prieskume som zistila, že v dvoch prípadoch okresný úrady prerušili svoje konanie, pretože došlo k prerušeniu konania a čaká sa na vyriešenie predbežnej otázky. V zmysle správneho poriadku sa konanie okresného úradu môže skončiť až potom, ako všeobecné súdy právoplatne rozhodnú o všetkých predbežných otázkach vo veľmi komplikovaných a dlhotrvajúcich konaniach, pri ktorých niektorí účastníci v podstate nemajú ani skutoční záujem spolupracovať a predlžujú konanie alebo podávajú opakovane odvolania voči súdnych rozhodnutiam. Toto sa netýka len tých, len dvoch v správe zmieňovaných rozhodnutiach o prerušení konania, ale týka sa to aj ďalších území, ako je skládka Predajná, Niklová huta, Nováky - areál závodu Nováckych chemických závodov, Žilina - východné priemyselné pásmo, Kožiarske závody v Liptovskom Mikuláši a podobne. Situáciu pritom komplikuje najmä skutočnosť, že mnohé lokality, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže, sú dnes opustené a nápravu nemá kto vykonať. Zodpovedná osoba neexistuje alebo nie je známa. V niektorých ďalších podnikoch zasa výrobné činnosti pokračujú, no podnik nemá buď na sanáciu dostatok peňazí, alebo nemá o nápravu takéhoto stavu skutočný záujem.
Zároveň dávam do pozornosti Národnej rade Slovenskej republiky a poslankyniam a poslancom Národnej rady na zváženie zmenu legislatívnej úpravy v tom zmysle, aby sa, aby Slovenská republiky bola povinná a zaviazaná uskutočniť potrebné kroky na sanáciu zdravie ohrozujúcej environmentálnej záťaže aj v prípade, keď sa z akýchkoľvek dôvodov nepodarí určiť zodpovedná osoba do určeného času, teda napríklad do dvoch rokov od začatia konania, teda aby sa predišlo tým nedostatkom, ktoré súvisia práve s tými dlhotrvajúcimi prerušeniami konania, a následne umožnila spätne vymáhať náklady vynaložené na sanáciu environmentálnej záťaže od neskoršie určenej povinnej osoby buď pôvodcu, alebo jeho právneho nástupcu. V súčasnej situácii pokladám uvedený krok za efektívny spôsob, ako účinne posunúť problém desaťročia neriešených environmentálnych záťaží.
V tomto kontexte vítam aktivitu a iniciatívu ministerstva životného prostredia, ktoré ohlásilo, že chce spriechodniť práve uplatňovanie tohto regresného nároku, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy je nedostatočný, a podľa názoru ministerstva životného prostredia práve spôsobuje to, že sa neuplatňuje tento regresný mechanizmus. Ja vítam to, že sa sprocesuje, že sa spresní ten mechanizmus uplatňovania regresných nárokov, že sa zdokonalí. Avšak to zdokonaľovanie nemôže ísť na ujmu tých ohrozovaných záujmov ľudí na území Slovenskej republiky, to znamená ich zdravia a života v tomto procese. To znamená, vykonávanie, vykonanie týchto legislatívnych úprav musí byť podľa môjho názoru spojené s tým, aby štát ako nositeľ pozitívnych medzinárodnoprávnych záväzkov vstupoval do tejto problematiky proaktívne, odstraňoval, odstraňoval ich a následne regresom efektívne si ich vymáhal od, od pôvodcov alebo ich právnych nástupcov. Čiže v tomto kontexte nie je nejakým spôsobom disproporcia vo videní tohto riešenia problému medzi závermi správy a medzi tým uhlom pohľadu, ktorý má ministerstvo životného prostredia. Ja len upozorňujem na čas, ktorý je potrebný k tomu, a upozorňujem, že tento čas nemôže byť prenášaný na plecia obyvateľov a obyvateliek Slovenskej republiky. Tento čas musí byť riešený tak, že štát bude aktívne v týchto konaniach činný a následne si uplatní regres prostredníctvom efektívneho, efektívneho mechanizmu. Toľko záver bodu štyri.
Záver k bodu päť - sú stále prebiehajúce konania. Stále prebiehajúce konania podľa správy, ako zaiste viete, prebiehajú v štyroch konaniach. Osobitnú pozornosť si zaslúži dĺžka konania zodpovedných orgánov v prípade environmentálnej záťaže Poša - odkalisko, Chemko Strážske, ktoré je od ´93 považované a identifikované uznesením vlády ako stará environmentálna záťaž, ktorá dlhodobo nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu životného prostredia nielen v obci Poša, ale aj v susedných obciach Nižný Hrušov, Nižný Hrabovec, Kučín, Dlhé Klčovo, Sečurov, Kladzany, Hencovce a v širšom priľahlom regióne. Toto konanie bolo, teda záťaž identifikovaná v ´93, konanie začalo v 2013.
Pri uvedenej environmentálnej záťaži považujem za mimoriadne významnú tú skutočnosť, že sa jedná o záťaž,v prípade ktorej podľa informácie z informačného systému environmentálnych záťaží činnosť podmieňujúca jej vznik na lokalite sa vykonáva aj v súčasnosti s nezmenenou intenzitou. Táto environmentálna záťaž je pritom priamo prepojená s areálom bývalého Chemka Strážske, ktorého chemické látky uložené na území jeho areálu alebo v jeho okolí sú zodpovedné za skutočnosť, že environmentálna expozícia ľudskej populácie, ale aj všetkých živočíchov polychlóronovanými látkami, hlavne polychlórovanými bifenylmi, PCB v skratke, v regiónoch Michalovce a Vranov nad Topľou je nielen veľmi vysoká, ale dokonca patrí medzi najvyššie na svete. Na uvedené dlhodobo poukazuje aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo Vranove nad Topľou. Aj napriek tomu, že životné prostredie na území Košického, Prešovského samosprávneho kraja dlhodobo preukázateľne ohrozuje lokality už zaradené medzi potvrdené environmentálne záťaže s vysokou prioritou, na základe návrhu hlavného hygienika vyhlásilo ministerstvo vnútra 22. januára 2020 prostredníctvom predsedov a prednostov krajských úradov v Prešove a Košiciach mimoriadnu situáciu iba v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesnej obory v sídle Chemko Strážske, pričom paradoxné je to, že areál lesnej obory v lokalite Chemko Strážske, kvôli ktorému bola táto mimoriadna situácia vyhlásená, sa stále uvádza len ako možná, ako pravdepodobná environmentálna záťaž, a teda je v informačnom systéme vedená v časti A a nie v časti B ako potvrdená environmentálna záťaž. Pritom rovnaké podmienky spĺňajú environmentálne záťaže, ktoré sú zaradené v registri B.
Preto aj na základe uvedeného navrhujem, aby ministerstvo životného prostredia v súčinnosti s ministerstvom vnútra nielen čo najskôr zabezpečilo realizáciu sanácie pôvodcu ekologickej havárie, ale aj prekvalifikovanie environmentálnych záťaží Strážske - sklady s látkami a Strážske - časť výrobného areálu, z kategórie A (pravdepodobnej environmentálnej záťaže) do kategórie B (potvrdená environmentálna záťaž) s vysokou prioritou, to znamená nad 65 bodov, teda medzi také, ktoré sú klasifikované ako najviac ohrozujúce nielen životné prostredie, ale aj život a zdravia všetkých obyvateľov, ktorí sa nachádzajú v dosahu zamorenia, ktoré jednotlivé záťaže spôsobujú.
Pri svojom prieskume som tiež narazila na skutočnosť, že publikovanie údajov pre environmentálne záťaže zaradené do časti A, to znamená do pravdepodobných environmentálnych záťaží, nie je povolené bez autorizovaného vstupu, a teda verejnosť nemá možnosť získať tieto informácie. V zmysle § 20a ods. 2 zákona o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov totiž informácie o pravdepodobných environmentálnych záťažiach nie sú prístupné pre verejnosť. Na základe uvedeného odporúčam ministerstvu životného prostredia a vám, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste prehodnotili zákaz sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach pre verejnosť a odstránili zo zákona o geologických prácach v znení neskorších, teda zákona 569/2007 v znení neskorších predpisov predmetné ustanovenie § 20a ods. 2.
Dámy a páni, ja v závere si dovoľujem apelovať na to, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie a aktívne prikročila k odstraňovaniu tých nedostatkov, ktoré, ktoré, ktorých odstránenie je práve v moci a v rukách Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená, ktoré sa vzťahujú k spresneniu zákona o environmentálnych záťažiach, resp. geologického zákona. Je potrebné povedať, že ja som si vedomá toho, že environmentálne záťaže si vyžadujú a ich odstraňovanie si vyžaduje nie malú finančnú záťaž pre Slovenskú republiku. Odhaduje sa podľa informácií z ministerstva životného prostredia, len pre územie Bratislavy by to bolo 350 mil. euro, pričom alokované prostriedky v rozpočte má ministerstvo vo výške 180 mil. eur.
Preto si dovoľujem z tohto miesta zároveň apelovať na to, aby sa zvážili všetky možnosti na využitie aj dostupných európskych fondov a kreujúceho sa plánu na využitie fondu obnovy, aby sa tieto staré environmentálne záťaže skutočne reálne z územia Slovenskej republiky a z ohrozovania a poškodzovania zdravia jeho obyvateľov začali odstraňovať v záujme toho, aby sa postupne v priebehu desiatok, nasledujúcich desiatich rokov, aby sa tieto záťaže odstránili, pretože celý ten proces trvá napriek efektívnemu, aj keby bol uskutočnený efektívny postup, aj tak trvá dlho, a preto je potrebné začať s odstraňovaním tých záťaží dnes a nie zajtra alebo pozajtra.
Ja som si vedomá všetkého toho, čo bolo doteraz v oblasti sanácií environmentálnych záťaží vykonané s cieľom ochrany ústavného práva na ochranu zdravia, práva na priaznivé životné prostredie a ochranu životného prostredia a tiež práva na včasné úplné informácie o životnom prostredí. Napriek tomu domnievam sa, že z tejto správy je zrejmé, že sme dostatočne nevyužili všetky tie možnosti, ktoré podľa už súčasnej platnej právnej úpravy máme. Preto apelujem na to, aby sme sa chopili tých povinností ako, ako štát, ako subjekt záväzkov aj z pohľadu medzinárodného práva, aby sme začali s efektívnym odstraňovaním environmentálnych záťaží, pretože, tak ako som uviedla v úvode, toto je rest z minulých období. Ale zároveň súbežne s tým, v podstate každý deň vytvárame aj resty, ktoré nás budú zaťažovať v budúcnosti pokiaľ nebudeme dostatočne obozretní a nebudeme brať do úvahy dopady tých konaní, ktoré budeme vykonávať dnes, zajtra, pozajtra.
Takže táto správa smerovala k tomu, aby sme skutočne právo na ochranu zdravia a právo na ochranu životného prostredia a práva na priaznivé životné prostredie, tak ako ich máme v ústave a ako nás zaväzujú aj medzinárodné dokumenty, aby sme ich zabezpečili na tej úrovni, ktorá sa od Slovenskej republiky očakáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o situácii v riešení environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 273 z 5. októbra 2020 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú správu 14. októbra 2020. Uznesením č. 42 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 53 z 20. októbra 2020 schválil túto správu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady uvedenú správu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou prerokovaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa ľudských práv, poslankyne a poslanci, k tejto téme širokospektrálnej by sa mali hlásiť a ozývať asi mnohí predstavitelia verejnej správy, pretože, tak ako v mnohých témach, ktoré sa dotýkajú životného prostredia a zdravia občanov, ide o synergiu a ide o dlhú a bolestivú ranu vlastne, ktorá zostala po tzv. socialistickom hospodárení prevažne v našej krajine.
Treba povedať, že, samozrejme, máme aj environmentálne záťaže, ktoré sú staršieho dáta z prvej republiky a dokonca zo stredoveku, ale počtom a škodlivosťou sa, žiaľ, nevyrovnajú a nemôžu ani porovnať s tým, čo zostávalo často po neodbornej a extenzívnej buď ťažbe, alebo spracovaní rúd, alebo iných materiálov, ktoré sa odohrávali po 2. svetovej vojne a často pokračovali aj neskôr. Dokonca niektoré znečisťovania aj pokračujú napriek predpisom až do týchto chvíľ.
Vítam, že pani ombudsmanka sa venovala tejto oblasti, nie už tak, že nekonzultovala s ministerstvom životného prostredia, ale je to jej právo. Napokon konkrétne prípady, o ktorých rozpráva aj tematika sa týka najmä ministerstva vnútra, pretože, žiaľ, ministerstvo životného prostredia neriadi odbory životného prostredia, akokoľvek je to absurdné, ale riadi ich stále ešte ministerstvo vnútra. A tak aj to rozhodovanie, ktoré je v prvom rade na týchto odboroch a na súdy sa dostáva spravidla až neskôr, nevieme nijak ovplyvniť. Ešte menej vieme ovplyvniť, samozrejme, potom vlečúce sa spory na súdoch.
O čo ide a čo ma trochu sklamalo na správe pani ombudsmanky, no skoro nič ma nesklamalo, lebo ja by som bol za to, aby rovnakú správu, aby sme tu rovnako diskutovali aj o poškodzovaní zdravia z ovzdušia, aj o poškodzovaní zdravia z pôdohospodárstva prechemizovaného, pretože tá vysoká úmrtnosť, nízka miera dožitia, množstvo rakoviny, ktorej sme jedna z prioritných krajín, to sú všetko vlastne pramienky poškodenia životného prostredia, ktoré sa nakoniec stekajú práve do týchto oficiálnych štatistík, ktoré ukazujú, že na Slovensku nedá sa veľmi povedať, že je tu zdravo žiť a nedá sa povedať, že človek tu má naozaj slušné šance na dlhý a zdravý život.
Na mnohých miestach nám život skracujú chemické a iné škodlivé látky pochádzajúce z ovzdušia, z potravín, z pôdy, pochádzajúce z envirozáťaží, čiže envirozáťaže najmä z hľadiska prenikania, samozrejme, do vody, do podzemných vôd a do pôdy z obrovskej petrochémie, z obrovských ďalších výrob. Však sme naozaj kedysi slúžili ako výrobňa polotovarov. Možno viete, možno neviete, taký viskózový hodváb sa na území dnešného, dnešného, ako sa to dnes volá, CHZJD, ako sa, Istrochem, vyrábalo pre celý socialistický sektor a viete prečo? Lebo tam bolo treba používať sírouhlík a nikto nechcel, nikto nechcel takú špinavú výrobu. Takisto gumárenské urýchľovače sa tu v Bratislave vyrábali. Vyrábala tu Gumonka, bola Káblovka, je tu Slovnaft.
Žiaľ, pani ombudsmanka sa veľmi mýli, ak si myslí, že 350 mil. je treba na odstránenie envirozáťaží Bratislavy. Toľko zhruba sa odhaduje iba na Istrochem. Poďme hovoriť o tých ďalších. A naše mesto nielenže je hlavné mesto, ktoré je bezkonkurenčne najšpinavšie chemickými záťažami, aké poznáme v Európe, ale je to aj jediné mesto v Európe, ktoré leží nad najväčším zásobníkom podzemných vôd, pitných vôd, ktoré sú schopné napojiť 12 miliónov, 12 až 15 miliónov obyvateľov. Tento najväčší prírodný poklad, lebo tá voda je vzácnejšia, než keby sme tam mali ropu alebo keby sme mali neviem aké materiály, tento obrovský poklad je ohrozovaný aj tými spomínanými zvyškami po spomínaných veľkopodnikoch z čias, keď sa nad Bratislavou vznášali nápisy či už na stenách, alebo neónové: "Bratislava, mesto chémie". "Mesto chémie," používali komunisti ako slogan a dneska nám po ich bačovaní zostalo mesto environmentálnych záťaží.
Žiaľ, ale ani inde na Slovensku, ako veľmi správne pani ombudsmanka zdôraznila, nedbali štáty a naši predchodcovia vo vládach o zdravie občanov a nedbali ani o odstraňovanie envirozáťaží až do čias, kým sa zjavili eurofondy a niektorí vychytralci prišli na to, že bolo by dobré si vyčistiť tie sprivatizované podniky. A tu pani ombudsmanka ani nevie, že možno mimovoľne nahráva aj takýmto chúťkam, lebo ak niekde tí úradníci predsa len sa vzpierali potvrdiť, že prevezme štát na svoje bedrá miliónové škody, ktoré, ktorých sa chce zbaviť miliardár, a takých prípadov by som vám tu vedel menovať celé hodiny, tak váhali oprávnene, vážení, pretože predošlé, predošlá vláda prispôsobila zákon nielen tak, že sú napríklad utajované pravdepodobné záťaže, ale aj iné veci sú utajované.
Ako viete, zistilo sa, že geologické prieskumy napríklad pod už spomínaným Istrochemom boli takisto jedným trikom v zákone na desať rokov utajené. Až teraz občania smeli sa dozvedieť aspoň, aspoň merania spred desiatich rokov. Ale zároveň boli zákony vedome manipulované tak, aby napríklad, keď ste vlastník takého Istrochemu, ste ho mohli odovzdať štátu na vyčistenie. Áno, tak jak počujete jak do práčovne, občania sa vám vyskladajú, vám miliardárovi na vyčistenie a potom je štát povinný vám ten pozemok vrátiť. Mne, až doteraz platí, že nemusí prispieť ani halierom, až doteraz platí, vážení, a to sa zasmejete, že my sa mu ešte poskladáme na nájom, keď sme to čistili, na nájom za prevzatie toho majetku. Toto je paródia právneho štátu, kde boli občania okradnutí v privatizácii. Ale tí, ktorí dostávali za päť prstov a šiestu dlaň naše majetky, podpísali, že odstránia envirozáťaže, tí istí, roky prešli, podniky vytunelovali, no ale envirozáťaže zostali. A kto by ich asi tak odstránil? No vy, občania. A zákony sú pripravené na to, aby táto klietka, táto pasca zaklapla. Aby občania, áno, aj tu v Bratislave známym miliardárom často ukrytých za biele kone a za rôzne triky, ale stále veľmi dobre známym boháčom, privatizérom z 90. rokov, aby občania za svoje peniaze čistili pozemky. A, vážení, keby išlo o 300 mil., bolo by to tragické, ale vedeli by sme si predstaviť svetlo na konci tunela. Ale veď nežartujte, v Bratislave to je najmenej miliarda. A to hovoríme o jednom meste. Poďme po Slovensku.
Pani ombudsmanka niektoré lokality spomínala, to je veľký problém. Čiže ministerstvo životného prostredia avizovalo, že naozaj je treba obraňovať aj verejný záujem a spravodlivosť, lebo aj taký pojem ešte stojí za zmienku. Je nespravodlivé a príkro nespravodlivé, aby boli ľudia dvakrát okradnutí a dokonca niekedy tými istými. A niekedy ich nasledovníkmi alebo vychytralými dedičmi.
Pred 30 rokmi sa odohrávala lúpež storočia, ak nie tisícročia. A my budeme ešte doplácať? Uvedomte si, že za niektoré podniky, za ich vyčistenie by sme dnes mali zaplatiť viac, než bola ich vtedajšia cena. To je podľa môjho názoru neprijateľné a je našou povinnosťou ako zástupcov občanov chrániť ich záujmy. Samozrejme, rovnako aj záujmy na očistenie od envirozáťaží a takisto aj záujmy, aby neboli druhýkrát okradnutí. Je to balans, ktorý verím, že aj pani ombudsmanka pomôže nastaviť. Viem, ako sa o to zaujíma i pani prezidentka. Ministerstvo príde s iniciatívou, budeme diskutovať široko, je to, týka sa to naozaj každého. Odstraňovať, naozaj odstraňovať tieto záťaže sa budú dlhé roky. Možno nikto z nás už nebude v tejto sále, keď ešte stále naši potomkovia budú zápasiť s týmto svinstvom, ktoré sľubovali privatizéri, že všetko odstránia a za to dostali lacné podniky. Niektorí za korunu, lebo sú tam envirozáťaže. No a ako ľahko sa na podniky potom brali úvery, z toho bolo to veľké vytunelovanie bánk, ktoré si mnohí pamätáte. A ani to nestačilo. Išiel kolotoč peňazí, často ide až podnes. Tá spomínaná Poša je ilustráciou, kde budú trestné konania, pretože spreneverili sa svojim povinnostiam aj orgány štátu, aj inšpekcie životného prostredia a všetci zainteresovaní sa pozerali, ako sa do Poše naďalej valí škodlivina a jedovaté látky. Každý ten prípad je trochu iný. Nemožno hádzať ani všetkých podnikateľov, ktorí kedysi privatizovali, do jedného vreca. A nechcel by som, aby to tak vyznelo. Ale existuje naozaj kategória hochštaplerov, ktorí za lacno privatizovali kvôli envirozáťažiam, a nemali to svedomie, často tam aj žijú, pozerajú sa do očí tým ľuďom v Michalovciach, tým ľuďom v okolí Strážskeho, no ale peniaze im nesmrdia.
Budem sa snažiť jednak otvorene vám o tom hovoriť a jednak ešte verím, že tento rok do legislatívneho procesu alebo aspoň na diskusiu predloží ministerstvo životného prostredia zákon, v ktorom náklady štátu, ktoré bude mať pri čistení, sa stanú ťarchou na majetku, a tak aspoň čiastočne všetkými nástrojmi, ktoré budeme mať, sa budeme snažiť zmierniť škody, ale tým aj zreálniť to očistenie Slovenska od envirozáťaží. Ak to má byť, vážení priatelia, len na nás, na občanoch, tak to je vlastne nemožné vyčistiť envirozáťaže. Náš rozpočet na to nemá vôbec prostriedky. Ak napríklad pani ombudsmanka dúfa, že peniaze z fondu obnovy, no tak, žiaľ, fond obnovy smeruje najmä na klimatickú zmenu a že Slováci si nechali rozkradnúť majetky a tým ľuďom, tí ľudia mali svedomie ani len, ani len nevyčistiť tie envirozáťaže, to Európania pokrčia plecami. Aj oni majú svoje problémy, aj oni majú svojich zlodejov a každý národ nech si poradí so zlodejmi, ako vie. My sme sa nechali okradnúť a teraz nás by niektorí z nich chceli okradnúť druhýkrát. To je na nás. Čiže, žiaľ, fond obnovy nevyzerá zatiaľ na to.
Ja som dával, úprimne vám poviem, pol miliardy som navrhoval, aby vláda bojovala, vyčlenila na očistenie envirozáťaží. Spolu aj s nejakými eurofondami postupne, samozrejme, je to nič, ešte stále je to málo, ale bolo by to veľká pomoc. A zatiaľ to vyzerá, že môžme sa spoliehať iba na fondy EŠIF, teda Európske štrukturálne fondy. Ale slovenský rozpočet by túto úlohu neutiahol. Aj tam som ja veľmi šťastný, že Európania pomáhajú, lebo v životnom prostredí náš rozpočet vlastne nedáva nič, nič. Všetko, čo v životnom prostredí zachraňujeme, je z prostriedkov Európskej únie.
No, na záver hádam toľko, že pani ombudsmanka určite tiež pomohla tou správou k tomu, že venujeme pozornosť envirozáťažiam. Ja týmito faktami pomerne ponurými, ktoré som vám povedal, zas nechcem, nechcem vyvolať náladu nejakú defetistickú, že je to stratený boj. Ten boj nemôže byť stratený. My nemáme inú krajinu. My len túto krajinu máme aj naše deti a sme povinní im ju zanechať v lepšom stave, než sme ju prevzali. Ale je pravda, že sme ju prevzali po rokoch šafárenia komunistického režimu, ktorý vlastne všetko robil pre okamžitú výrobu, pre okamžité výsledky a často aj neodborné výsledky a dôsledkom toho sú tieto obrovské haldy.
Keď si predstavíte len na okraj, že Niklova huta práve za to, že sme v socialistickom tábore, tak kupovala, kupovala rudu iba z Albánska, ktorá bola špecifická tým, že má 99,8 %, 8 až 9, hlušiny a jedno, jednu desatinu percenta niklu. Ten obrovský závod, ktorý tam stále hrdzavie na gigantickom pozemku, ktorý môžte vidieť, keď vyleziete na haldu po Niklovej hute, tak ten mlel dňom-nocou túto hlušinu, aby vyťažil, lebo bola k ničomu, to bola katastrofa, ale bolo to sprijateľné na Albánsko, aby vyťažil to jedno, tú maličičkú časť a všetko ostatné nám tam zostalo. To je jeden z príkladov, že to socialistické hospodárstvo bolo katastrofálne a vidíme, keď po ňom vidíme tie zvyšky, tak vidíme cenu. Lebo to bol teda veľmi drahý nikel a ešte nám sa teraz predraží.
Samozrejme, že envirozáťaže aj tie samotné lokality, napokon aj táto Niklová huta Sereď prešli, dokonca aj tie hlušiny, najrôznejšími majetkovými vzťahmi, a preto budeme hľadať, verím, že aj s mnohými z vás, také právne riešenie, aby sa to neťahalo dlhé roky, aby sa najmä tie vlastnícke vzťahy dali stanoviť v nejakom reálnom čase. Tam váš návrh smeruje veľmi správnym smerom, že to už musí mať nejaký koniec. Samozrejme, tie prieťahy spôsobujú najmä majitelia, ktorí sa z toho chcú vyzuť. Sú tam triky - rozdeliť pozemok, hej. Rozkúskujem ten pozemok a tú hlušinu, tú škodlivú skládku alebo obrovské jazero jedu, to je Predajná, ktorá bola takto delená bývalým privatizérom, tak tú nechám obci, občanom, nech to čistia. Čiže tých trikov právnych, bielych koní a tak ďalej je tam, je to celá škála, čiže bude si to vyžadovať spoluprácu parlamentu a musíme prelomiť tento problém, aby to naozaj netrvalo roky, aby sa tí, ktorí môžu ešte byť volaní k zodpovednosti za svoje niekdajšie výhody, zodpovedali. Lebo výhody použili a envirozáťaže by chceli, aby sme čistili my. Ale zároveň, aby občania sa nemuseli obávať, že sa nedočkajú nikdy nejakého vývoja.
V prípade tých najznámejších envirozáťaží pani ombudsmanka spomínala populárne Chemko Strážske - PCB látky. Práve dnes som rokoval znovu s ministrom vnútra, resp. s jeho štátnym tajomníkom, lebo pán minister je v karanténe. A na budúcu vládu v stredu bude predložený materiál so sumou na vytvorenie kaziet, kde budú uzavreté, uzavreté PCB látky, ktoré sa nachádzajú v budovách, ktoré sú v rozklade, to je tam tzv. prasačinec a čierna budova. Tie látky, ktoré sú v zemi alebo ktoré sú v atómovom kryte, ktorý tam je, tie sú relatívne intaktné. Práve v tomto prasačinci hrozí, že už sa rozpadne úplne a dážď a sneh bude roznášať tie látky do okolitej prírody, tak tomu ideme rýchle zabrániť. To bude taká SOS akcia s tým, že tá skutočne záchranná akcia začne na jar, a to aj odstraňovaním v tom lese. Samozrejme, vo všetkých týchto prípadoch znovu je ten problém, že majiteľ je známy. A štát tam ide investovať milióny, desiatky možno miliónov. To sa ukáže, keď sa to celé otvorí. Preto je potrebný ten posun zákona, ktorý nám zabezpečí, že keď dáme verejné prostriedky do súkromného majetku, tak budeme mať nejaký vzťah k tomu majetku a budeme môcť očakávať aspoň čiastočné splatenie vysokých nákladov, ktoré táto, takéto operácie odstraňovania envirozáťaží budú vyvolávať.
Tak či onak je našou občianskou povinnosťou o tomto, o tejto tienistej stránke životného prostredia hovoriť, hovoriť o nej otvorene. Tým, že sa zametá pod koberec táto téma, tým sa naozaj nič neriešilo a viac-menej sa dlhé roky zametala. Až vravím, keď zistili, že možno by sa takto dali tunelovať eurofondy, tak sa zrazu legislatíva trochu pohla.
Ďakujem pekne a ešte raz ďakujem pani ombudsmanke za jej úsilie. Verím, že komunikácia s ministerstvom životného prostredia bude z jej strany alebo obojstranne intenzívnejšia a že do toho zapojíme aj naozaj tie ostatné rezorty, ktoré nám môžu pomôcť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja som veľmi rada, že na pôde Národnej rady sa čoraz častejšie otvára téma životného prostredia a veľmi vítam, že pani ombudsmanka sa venuje tejto problematike envirozáťaží. My osobne sme spolu rozprávali aj o problematike znečistenia a záchrany Žitného ostrova, ktorý je ohrozený taktiež starými environmentálnymi záťažami. Tu treba povedať, že nie je to len problematika samotného toho zdroja, ktorý je častokrát identifikovateľný, ak je známy, ale potom oveľa horšie a ťažšie riešiteľný je ten tichý zabiják, ktorý sa plíži podzemím a prúdením podzemných vôd sa šíri pod nehnuteľnosti ľudí do prírody. Čo je horšie aj do ochranných pásiem, ale aj priamo do zdrojov, do vodárenských zdrojov pitnej vody. A tuná čas hrá naozaj proti nám a keď nebudeme konať, tak pre budúcnosť nám vznikajú obrovské škody nielen na životnom prostredí, ale treba si uvedomiť aj na zdraví ľudí. Množstvo práve takýchto toxických mrakov, ktoré sa nenápadne, neviditeľne, preto je to o to ťažšie, že ich nevidíme, šíria, a ľudia konzumujú, požívajú napríklad takúto pitnú vodu, ktorú keď na pohľad sa zdá dobrá, ale keď sa jej napijú, tak povedia, áno, tak trošku tak štipká ako taký minerál, ale pritom to štipkanie je nejaký toxický koktail, tak to je naozaj riziko pre spoločnosť a ja pevne verím, že v tých najbližších, nechcem byť veľmi optimistická, že týždňoch, ale mesiacoch aj vláda príjme takýto zásadný postoj, že princíp prevencie obozretnosti, ale aj zásadných riešení pre záchranu konkrétne aj toho Žitného ostrova a nevídaných zásob pitnej vody, že to bude naša priorita aj vďaka takýmto témam.