23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 16:48 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Pán poslanec, pardon, pán podpredseda, nemocnice do roku 2026, no že to nezasahuje do nášho volebného obdobia. Prosím vás, čo to je za postoj, by som sa spýtala. Dnes vidíme, v akom stave sa naše zdravotníctvo sa nachádza, dnes to vidíme veľmi dobre. A to je, pán podpredseda, vaša vizitka. Ako je možné, pán podpredseda, že okres Poltár napríklad nemá ani okresnú nemocnicu. Ako je možné, že väčšina nemocníc, väčšinu nemocníc ste odovzdali do rúk Pente, ako je možné, že ste ich predali ako nemocnice, ktoré vyrábali dlh a ako je možné, že tie isté nemocnice zrazu vykazujú zisky? Ako sa to stalo? Toto by ma zaujímalo, pretože na toto odpoveď neviem. Aká bola vaša stratégia? Ja som presvedčená o tom, že odpoveď na túto otázku vie každý z nás, takže ja, naopak, ďakujem za tú stratégiu, ktorá sa načrtá, lebo verím tomu, že zachránime podstatne viac životov, ako je tomu teraz. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Miroslav SujaK pánovi poslancovi Kuffovi to je na dlhšie. Tú zmluvu som nedostal ani začiernenú, ani nijak. Čakám na to, budem ťa informovať, keď máš záujem.
Pán poslanec Stančík, nie som podpredsedom ĽSNS, ale to je vedľajšie. Takisto ste nepočúvali ako vaši kolegovia. Ja som vôbec nespomínal stratégiu. Ak takto počúvate aj na prednáškach, tak diplom získate len ako váš...
K pánovi poslancovi Kuffovi to je na dlhšie. Tú zmluvu som nedostal ani začiernenú, ani nijak. Čakám na to, budem ťa informovať, keď máš záujem.
Pán poslanec Stančík, nie som podpredsedom ĽSNS, ale to je vedľajšie. Takisto ste nepočúvali ako vaši kolegovia. Ja som vôbec nespomínal stratégiu. Ak takto počúvate aj na prednáškach, tak diplom získate len ako váš predseda - zlodejstvom a klamstvom. Lebo ja som stratégiu vôbec nespomínal. Takže skončíte ako Matovič s ukradnutým diplomom, ak takto budete počúvať aj na prednáškach.
Pán poslanec Grendel, ale ja som takisto stratégiu nespomínal, môžem to povedať aj vás. Ja som spomínal predrečníkov Šeligu a Krúpu. Jasne som to povedal, tak ste ma nepočúvali. Tak žiadne ani A, ani B, pán podpredseda Grendel, dobre.
Pán Lehotský, ale väčšina obyvateľov si váži Rusko a vy hovoríte, že je agresor. Ale už potom neviem, kto je väčší agresor ako Spojené štáty, NATO a v koľkých teraz krajinách vedú vojny. Tak to neporovnávajme, lebo to je neporovnateľné. Koľko má základní NATO a Spojené štáty vo svete a koľko má Rusko? Tak to neporovnávajme a nie susednou, čo si chráni hranice, ale ďaleko, ďaleko a kvôli ekonomickým veciam. Takže, pán poslanec Lehotský.
A, pán poslanec Dostál, isto vidno že ste dvojičky. Lebo takisto ste vôbec nepočúvali, ja som sa nevyjadroval k stratégii ale k Šeligovi a Krúpovi. Pán poslanec Dostál, viem že ste pozorný, ale asi som vás precenil, podľa mňa len ste potreboval vystúpiť alebo vám to ušlo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 15:57 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ďakujem Jožkovi Šimkovi, Edovi za ich vystúpenie.
K pánovi poslancovi Kuffovi to je na dlhšie. Tú zmluvu som nedostal ani začiernenú, ani nijak. Čakám na to, budem ťa informovať, keď máš záujem.
Pán poslanec Stančík, nie som podpredsedom ĽSNS, ale to je vedľajšie. Takisto ste nepočúvali ako vaši kolegovia. Ja som vôbec nespomínal stratégiu. Ak takto počúvate aj na prednáškach, tak diplom získate len ako váš predseda - zlodejstvom a klamstvom. Lebo ja som stratégiu vôbec nespomínal. Takže skončíte ako Matovič s ukradnutým diplomom, ak takto budete počúvať aj na prednáškach.
Pán poslanec Grendel, ale ja som takisto stratégiu nespomínal, môžem to povedať aj vás. Ja som spomínal predrečníkov Šeligu a Krúpu. Jasne som to povedal, tak ste ma nepočúvali. Tak žiadne ani A, ani B, pán podpredseda Grendel, dobre.
Pán Lehotský, ale väčšina obyvateľov si váži Rusko a vy hovoríte, že je agresor. Ale už potom neviem, kto je väčší agresor ako Spojené štáty, NATO a v koľkých teraz krajinách vedú vojny. Tak to neporovnávajme, lebo to je neporovnateľné. Koľko má základní NATO a Spojené štáty vo svete a koľko má Rusko? Tak to neporovnávajme a nie susednou, čo si chráni hranice, ale ďaleko, ďaleko a kvôli ekonomickým veciam. Takže, pán poslanec Lehotský.
A, pán poslanec Dostál, isto vidno že ste dvojičky. Lebo takisto ste vôbec nepočúvali, ja som sa nevyjadroval k stratégii ale k Šeligovi a Krúpovi. Pán poslanec Dostál, viem že ste pozorný, ale asi som vás precenil, podľa mňa len ste potreboval vystúpiť alebo vám to ušlo.
Rozpracované
15:57
Veľmi si vážim stanoviská a v drvivej väčšine, samozrejme, podporné vyjadrenia smerom k obrannej stratégii. Chcel by som vyzdvihnúť aj tých kolegov z opozície, ktorí mali veľmi racionálne názory a som za to veľmi vďačný. Lebo je dobre vidieť, že v otázkach obrany by sme sa nemali rozdeľovať na pravicu, lavicu, na opozíciu, koalíciu, ale mali by sme jednoducho spoločne ťahať za jeden povraz.
V obrane jednoducho ja nevidím priestor na politikárčenie. Obrana je obrana štátu, a tak by to malo vyzerať aj v tejto miestnosti. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu. Naozaj sa teším na spoluprácu a kiež by bola tá spolupráca a tá diskusia tak dobrá, ako je napríklad vo výbore pre obranu a bezpečnosť aj tu v pléne. Lebo mám pocit, že niekedy prítomnosť kamier a možnosť nahradiť si video na Facebook zásadným spôsobom degraduje úroveň diskusie oproti tomu, čo máme napríklad vo výbore, keď sa bavíme o odborných veciach.
Poprosím vás veľmi pekne a veľmi úprimne o podporu naprieč politickým spektrom. Bolo by skvelé ukázať, tak ako som to už povedal v mojom úvodnom slove, nielen našim spojencom a partnerom, ale najmä našim občanom, že na takých veciach, ako je obrana sa vieme zhodnúť a že obranná stratégia bude mať oveľa väčší, väčšiu podporu, ako je počet poslancov vládnej koalície.
Ďakujem vám veľmi pekne a prajem vám všetko dobré.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja by som vám chcem naozaj veľmi úprimne všetkých poďakovať za vaše vystúpenia za viac aj za tie menej relevantné príspevky, ale to nevadí, lebo diskusia o obrane a bezpečnosti je veľmi dôležitá. Všetci tu v tejto miestnosti sme boli zvolení a je to naša spoločná vlasť a je to naša vlasť, na ktorej nám chce a malo by nám záležať. A práve kvôli tomu si myslím, že keď hovoríme o našej krajine, o Slovenskej republike, že sme na ňu hrdý, že by mala byť svojprávna, tak taká krajina, vážené kolegyne, vážení kolegovia, by mala mať aj obrannú stratégiu. Taká krajina by mala mať základné bezpečnostné dokumenty. Je to prirodzenou súčasťou fungovania každej jednej normálnej krajiny každého jedného normálneho štátu.
Veľmi si vážim stanoviská a v drvivej väčšine, samozrejme, podporné vyjadrenia smerom k obrannej stratégii. Chcel by som vyzdvihnúť aj tých kolegov z opozície, ktorí mali veľmi racionálne názory a som za to veľmi vďačný. Lebo je dobre vidieť, že v otázkach obrany by sme sa nemali rozdeľovať na pravicu, lavicu, na opozíciu, koalíciu, ale mali by sme jednoducho spoločne ťahať za jeden povraz.
V obrane jednoducho ja nevidím priestor na politikárčenie. Obrana je obrana štátu, a tak by to malo vyzerať aj v tejto miestnosti. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu. Naozaj sa teším na spoluprácu a kiež by bola tá spolupráca a tá diskusia tak dobrá, ako je napríklad vo výbore pre obranu a bezpečnosť aj tu v pléne. Lebo mám pocit, že niekedy prítomnosť kamier a možnosť nahradiť si video na Facebook zásadným spôsobom degraduje úroveň diskusie oproti tomu, čo máme napríklad vo výbore, keď sa bavíme o odborných veciach.
Poprosím vás veľmi pekne a veľmi úprimne o podporu naprieč politickým spektrom. Bolo by skvelé ukázať, tak ako som to už povedal v mojom úvodnom slove, nielen našim spojencom a partnerom, ale najmä našim občanom, že na takých veciach, ako je obrana sa vieme zhodnúť a že obranná stratégia bude mať oveľa väčší, väčšiu podporu, ako je počet poslancov vládnej koalície.
Ďakujem vám veľmi pekne a prajem vám všetko dobré.
Rozpracované
16:02
Uvádzajúci uvádza bod 16:02
Ivan KorčokPani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, skôr než uvediem materiál využiť ešte jednu príležitosť a pripomenúť dnešný deň Medzinárodný deň pamiatky obeti holokaustu. Dvadsiateho siedmeho januára si každoročne pripomíname výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau a zároveň vzdávame úctu miliónom zavraždených Židov a všetkých tých, ktorých zabila zvrátená ideológia. Šoa je historickým mementom, ale zároveň aj apelom do súčasnosti, aby sme neboli hluchí a slepí voči všetkým prejavom nenávisti a extrémizmu. Tohto zla je dnes okolo nás príliš veľa, a preto nesmieme byť voči nemu ľahostajní.
Pani poslankyne, páni poslanci, k predkladanému materiálu, vypracovanie bezpečnostnej stratégie je záväzkom a sľubom vlády z jej programového vyhlásenia. Tento dokument, ktorý predkladáme, je výsledkom naozaj maximálne širokej spolupráce všetkých rezortov a mnohých ďalších vládnych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tom, čo je naším spoločným cieľom, a to je dosiahnuť najvyššiu možnú mieru bezpečnosti pre našu krajinu. Chcem sa preto z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí prispeli do vypracovania tohto materiálu. Bezpečnostná stratégia bola predmetom rokovania výborov. Prešiel som cez tri výbory a chcem povedať, že som čelil mnohým otázkam, ale diskusiu považujem, ktorú som absolvoval, za veľmi dobrú, podnetnú, korektnú a teším sa a verím aj na obdobnú diskusiu v pléne Národnej rady.
Pani poslankyne, páni poslanci, text bezpečnostnej stratégie je predpokladám vám známy, každý, kto mal záujem, si ho mohol prečítať, preto nebudem v tomto úvodnom slove opakovať to, čo je v samotnej bezpečnostnej stratégii. Ale dovoľte využiť túto príležitosť na skôr taký kontext, v ktorom tento dokument predkladáme.
Tou prvou základnou otázkou, ktorá sa naozaj môže zdať celkom nadbytočná a banálna, je, že čo je bezpečnosť a prečo vlastne bezpečnostnú stratégiu potrebujeme. Bezpečnosť, pripomeňme si, je jednou zo základných funkcií štátu, ale na to, aby ju štát mohol poskytnúť občanom, potrebujeme mať základný dokument, ale predovšetkým zhodu, ktorá na úrovni vlády nám umožní a parlamentu, samozrejme, urobiť všetko preto, aby sme dosiahli najvyššiu úroveň bezpečnosti. Inými slovami od tohto dokumentu, ktorý predkladáme, a verím, že získa širokú oporu, sa odvíja činnosť a spolupráca všetkých orgánov štátu tak, aby sledovali spoločný cieľ a nestalo sa, že na základné otázky bezpečnosti budeme mať na úrovni vlády zásadne odlišné názory.
V tejto súvislosti na natíska základná otázka, čo to vlastne bezpečnosť je. Hovoríme o nej veľa, ale sám si veľmi často uvedomujem, že v bežnej reči sa výraz bezpečnosť používa obyčajne vo veľmi zjednodušených a neúplných významoch. Preto sa to pokúsim povedať čo najjednoduchšie. Bezpečnosť je stav, keď štát môže vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom a občania i štát samotný nie sú obmedzovaní, či už vonkajšími, alebo vnútornými okolnosťami, udalosťami a môžu, samozrejme, v medziach zákona normálne fungovať. Toto je bezpečnosť. Hovoriť ale o bezpečnosti paradoxne napriek tomu je zložité, napriek tomu že bezpečnosť denno-denne si užívame bez toho, aby sme si to sami uvedomovali. Naopak, bezpečnosť si vieme predstaviť úplne presne ale až vtedy, keď nám chýba. Vtedy sa spravidla vynárajú otázky, či sme pre vlastnú bezpečnosť urobili dosť. Preto zodpovedný štát do nej investuje zverené prostriedky s cieľom predchádzať situáciám, ktoré nás oberajú o to, čo som už nazval normálny život. Verím preto, že budete so mnou súhlasiť, že neinvestovať do bezpečnosti by bolo hrubou nezodpovednosťou.
Po druhé. Prečo potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu? Hlavný dôvod je, že svet okolo nás sa dramaticky mení. Od prijatia bezpečnostnej stratégie v roku 2005 je bezpečnostné prostredie výrazne odlišné a svoju cestu v tomto ohľade prešlo aj Slovensku. Aj my sme inou krajinou dnes, ako sme boli pred 15 rokmi, a to aj preto, že sme súčasťou Európskej únie a NATO a, samozrejme, aj tým sme iní, ako sme v tomto období spravovali vlastnú krajinu. Novú bezpečnostnú stratégiu potrebujeme preto, lebo sme konfrontovaní s pokračujúcimi tradičnými vojenskými hrozbami, ako sme ich svedkami v mnohých dlhodobých regionálnych konfliktov vrátane teritoriálnej agresie voči Ukrajine nášmu bezprostrednému susedovi, tak aj nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, chemických zbraní na území Európskej únie alebo nedávno voči opozičnému politikovi. Hybridné vojny, dezinformácie, kybernetické útoky asi najhmatateľnejšie tieto nové fenomény vidíme práve dnes uprostred pandémie. V tomto momente, keď prerokovávame bezpečnostnú stratégiu, vidíme, že to, čo znelo nedávno ako science-fiction, je dnes krutou realitou a pandémia jasne ukazuje našu zraniteľnosť vo všetkých oblastiach. Dnes sa bezpečnosti dokonca vieme dotknúť. Ale ako som povedal na úvod, že to až vtedy keď jej máme menej a náš život nie je taký, ako sme si naň zvykli. Pripomínam preto bezpečnosť, to je aj bezpečnosť nemocníc, elektrární, celej energetickej sústavy, bánk, informačných systémov, kľúčovej infraštruktúry štátu, pričom ako sme videli u niektorých našich spojencov v Únii a v NATO, tento rozmer bezpečnosti môže byť premysleným cieľom zahraničných aktérov.
Zhrniem. Pätnásť rokov zmien vo svete, nové fenomény, naša prežitá skúsenosť, deficity toho ako my doma sami organizujeme takú komplexnú oblasť, ako je tzv. bezpečnostný systém, ktorý, pani poslankyne, páni poslanci, sme neboli schopní zreformovať od roku 2002 To všetko sú dôvody, prečo predkladáme novú bezpečnostnú stratégiu.
Bod tretí a posledný v mojom úvodnom slove by som mohol venovať naozaj domácemu politickému kontextu a pripomínaniu toho, prečo v Národnej rade neuspela bezpečnostná stratégia prijatá vládou v roku 2017. Ak dovolíte, vynechám tento pohľad späť, pretože chcem v tak vážnej otázke, ako je bezpečnosť, ukázať, že by sa s ňou nemali vytĺkať domáce politické body. O osude Bezpečnostnej stratégie z roku 2017 bolo totiž už povedané všetko. Namiesto toho by som chcel využiť túto príležitosť a požiadať vás všetkých, aby sme práve v tejto zložitej situácii ako pandemickej, tak aj politickej, v tak životne dôležitej otázke potiahli spolu. Uchádzam sa preto o podporu nielen koalície, ale aj o vašu, pani poslankyne, páni poslanci z opozície, posúďte a zvážte, prosím, či hlavným kritériom vášho rozhodnutia, rozhodnutia o tom, či podporiť, alebo odmietnuť tento dokument je len to, že ho predkladá vládna koalícia, alebo či by mal byť obsah samotný, pre ktorý sa rozhodnete, či ten dokument podporíte, alebo nie.
V politike neexistujú na 100 % ideálne riešenia pre všetkým a takým nie je ani predkladaný text. Som však hlboko presvedčený, že tento dokument dáva veľmi dobrý základ pre každého, komu leží bezpečnosť Slovenska na srdci. Dávam ešte raz do pozornosti, vo všetkých troch výboroch, kde sme o stratégii debatovali s predstaviteľmi všetkých politických strán zastúpených v parlamente, prevažoval súhlas s jej podstatnými piliermi. V podstate až na malé výnimky boli naše diskusie skôr o odlišných akcentoch.
Želám si, aby to bola práve bezpečnosť, na čom dokážeme prekonať koalično-opozičné zákopy, pretože bezpečnosť iste nie je všetko, ale bez bezpečnosti je všetko nič. Budem rád, ak si to uvedomíme a tento dokument získa širokú podporu Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, keďže sa stretávam s mnohými z vás v tomto roku prvýkrát, dovoľte mi využiť túto príležitosť a zaželať vám do nového roku hlavne veľa zdravia, všetko dobré, teším sa na spoluprácu s vami. Národnú radu si ctím, osobitne sa teším na spoluprácu s mojimi gestorskými výbormi, ale ešte raz zopakujem, že zo všetkými vami, ktorými, ktorí ste pripravení, aby sme spolupracovali pri posilnení miest v Slovenskej republike, Slovenskej republiky vo svete.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, skôr než uvediem materiál využiť ešte jednu príležitosť a pripomenúť dnešný deň Medzinárodný deň pamiatky obeti holokaustu. Dvadsiateho siedmeho januára si každoročne pripomíname výročie oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau a zároveň vzdávame úctu miliónom zavraždených Židov a všetkých tých, ktorých zabila zvrátená ideológia. Šoa je historickým mementom, ale zároveň aj apelom do súčasnosti, aby sme neboli hluchí a slepí voči všetkým prejavom nenávisti a extrémizmu. Tohto zla je dnes okolo nás príliš veľa, a preto nesmieme byť voči nemu ľahostajní.
Pani poslankyne, páni poslanci, k predkladanému materiálu, vypracovanie bezpečnostnej stratégie je záväzkom a sľubom vlády z jej programového vyhlásenia. Tento dokument, ktorý predkladáme, je výsledkom naozaj maximálne širokej spolupráce všetkých rezortov a mnohých ďalších vládnych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tom, čo je naším spoločným cieľom, a to je dosiahnuť najvyššiu možnú mieru bezpečnosti pre našu krajinu. Chcem sa preto z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí prispeli do vypracovania tohto materiálu. Bezpečnostná stratégia bola predmetom rokovania výborov. Prešiel som cez tri výbory a chcem povedať, že som čelil mnohým otázkam, ale diskusiu považujem, ktorú som absolvoval, za veľmi dobrú, podnetnú, korektnú a teším sa a verím aj na obdobnú diskusiu v pléne Národnej rady.
Pani poslankyne, páni poslanci, text bezpečnostnej stratégie je predpokladám vám známy, každý, kto mal záujem, si ho mohol prečítať, preto nebudem v tomto úvodnom slove opakovať to, čo je v samotnej bezpečnostnej stratégii. Ale dovoľte využiť túto príležitosť na skôr taký kontext, v ktorom tento dokument predkladáme.
Tou prvou základnou otázkou, ktorá sa naozaj môže zdať celkom nadbytočná a banálna, je, že čo je bezpečnosť a prečo vlastne bezpečnostnú stratégiu potrebujeme. Bezpečnosť, pripomeňme si, je jednou zo základných funkcií štátu, ale na to, aby ju štát mohol poskytnúť občanom, potrebujeme mať základný dokument, ale predovšetkým zhodu, ktorá na úrovni vlády nám umožní a parlamentu, samozrejme, urobiť všetko preto, aby sme dosiahli najvyššiu úroveň bezpečnosti. Inými slovami od tohto dokumentu, ktorý predkladáme, a verím, že získa širokú oporu, sa odvíja činnosť a spolupráca všetkých orgánov štátu tak, aby sledovali spoločný cieľ a nestalo sa, že na základné otázky bezpečnosti budeme mať na úrovni vlády zásadne odlišné názory.
V tejto súvislosti na natíska základná otázka, čo to vlastne bezpečnosť je. Hovoríme o nej veľa, ale sám si veľmi často uvedomujem, že v bežnej reči sa výraz bezpečnosť používa obyčajne vo veľmi zjednodušených a neúplných významoch. Preto sa to pokúsim povedať čo najjednoduchšie. Bezpečnosť je stav, keď štát môže vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom a občania i štát samotný nie sú obmedzovaní, či už vonkajšími, alebo vnútornými okolnosťami, udalosťami a môžu, samozrejme, v medziach zákona normálne fungovať. Toto je bezpečnosť. Hovoriť ale o bezpečnosti paradoxne napriek tomu je zložité, napriek tomu že bezpečnosť denno-denne si užívame bez toho, aby sme si to sami uvedomovali. Naopak, bezpečnosť si vieme predstaviť úplne presne ale až vtedy, keď nám chýba. Vtedy sa spravidla vynárajú otázky, či sme pre vlastnú bezpečnosť urobili dosť. Preto zodpovedný štát do nej investuje zverené prostriedky s cieľom predchádzať situáciám, ktoré nás oberajú o to, čo som už nazval normálny život. Verím preto, že budete so mnou súhlasiť, že neinvestovať do bezpečnosti by bolo hrubou nezodpovednosťou.
Po druhé. Prečo potrebujeme novú bezpečnostnú stratégiu? Hlavný dôvod je, že svet okolo nás sa dramaticky mení. Od prijatia bezpečnostnej stratégie v roku 2005 je bezpečnostné prostredie výrazne odlišné a svoju cestu v tomto ohľade prešlo aj Slovensku. Aj my sme inou krajinou dnes, ako sme boli pred 15 rokmi, a to aj preto, že sme súčasťou Európskej únie a NATO a, samozrejme, aj tým sme iní, ako sme v tomto období spravovali vlastnú krajinu. Novú bezpečnostnú stratégiu potrebujeme preto, lebo sme konfrontovaní s pokračujúcimi tradičnými vojenskými hrozbami, ako sme ich svedkami v mnohých dlhodobých regionálnych konfliktov vrátane teritoriálnej agresie voči Ukrajine nášmu bezprostrednému susedovi, tak aj nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, chemických zbraní na území Európskej únie alebo nedávno voči opozičnému politikovi. Hybridné vojny, dezinformácie, kybernetické útoky asi najhmatateľnejšie tieto nové fenomény vidíme práve dnes uprostred pandémie. V tomto momente, keď prerokovávame bezpečnostnú stratégiu, vidíme, že to, čo znelo nedávno ako science-fiction, je dnes krutou realitou a pandémia jasne ukazuje našu zraniteľnosť vo všetkých oblastiach. Dnes sa bezpečnosti dokonca vieme dotknúť. Ale ako som povedal na úvod, že to až vtedy keď jej máme menej a náš život nie je taký, ako sme si naň zvykli. Pripomínam preto bezpečnosť, to je aj bezpečnosť nemocníc, elektrární, celej energetickej sústavy, bánk, informačných systémov, kľúčovej infraštruktúry štátu, pričom ako sme videli u niektorých našich spojencov v Únii a v NATO, tento rozmer bezpečnosti môže byť premysleným cieľom zahraničných aktérov.
Zhrniem. Pätnásť rokov zmien vo svete, nové fenomény, naša prežitá skúsenosť, deficity toho ako my doma sami organizujeme takú komplexnú oblasť, ako je tzv. bezpečnostný systém, ktorý, pani poslankyne, páni poslanci, sme neboli schopní zreformovať od roku 2002 To všetko sú dôvody, prečo predkladáme novú bezpečnostnú stratégiu.
Bod tretí a posledný v mojom úvodnom slove by som mohol venovať naozaj domácemu politickému kontextu a pripomínaniu toho, prečo v Národnej rade neuspela bezpečnostná stratégia prijatá vládou v roku 2017. Ak dovolíte, vynechám tento pohľad späť, pretože chcem v tak vážnej otázke, ako je bezpečnosť, ukázať, že by sa s ňou nemali vytĺkať domáce politické body. O osude Bezpečnostnej stratégie z roku 2017 bolo totiž už povedané všetko. Namiesto toho by som chcel využiť túto príležitosť a požiadať vás všetkých, aby sme práve v tejto zložitej situácii ako pandemickej, tak aj politickej, v tak životne dôležitej otázke potiahli spolu. Uchádzam sa preto o podporu nielen koalície, ale aj o vašu, pani poslankyne, páni poslanci z opozície, posúďte a zvážte, prosím, či hlavným kritériom vášho rozhodnutia, rozhodnutia o tom, či podporiť, alebo odmietnuť tento dokument je len to, že ho predkladá vládna koalícia, alebo či by mal byť obsah samotný, pre ktorý sa rozhodnete, či ten dokument podporíte, alebo nie.
V politike neexistujú na 100 % ideálne riešenia pre všetkým a takým nie je ani predkladaný text. Som však hlboko presvedčený, že tento dokument dáva veľmi dobrý základ pre každého, komu leží bezpečnosť Slovenska na srdci. Dávam ešte raz do pozornosti, vo všetkých troch výboroch, kde sme o stratégii debatovali s predstaviteľmi všetkých politických strán zastúpených v parlamente, prevažoval súhlas s jej podstatnými piliermi. V podstate až na malé výnimky boli naše diskusie skôr o odlišných akcentoch.
Želám si, aby to bola práve bezpečnosť, na čom dokážeme prekonať koalično-opozičné zákopy, pretože bezpečnosť iste nie je všetko, ale bez bezpečnosti je všetko nič. Budem rád, ak si to uvedomíme a tento dokument získa širokú podporu Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
16:12
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:12
Juraj KrúpaNávrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 8. januára 2021 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej...
Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 8. januára 2021 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania vo výboroch. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený materiál pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prerokovali návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
a) schváliť návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky,
b) Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. pardon, po b) zrušiť Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1853 z 27. septembra 2005.
Stanovisko gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.1.2021 o 16:12 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca gestorského výboru predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania návrhu Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky.
Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 372 z 8. januára 2021 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania vo výboroch. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol uvedený materiál pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prerokovali návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
a) schváliť návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky,
b) Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. pardon, po b) zrušiť Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky schválenú uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1853 z 27. septembra 2005.
Stanovisko gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
16:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:14
Juraj KrúpaTak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti....
Tak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti. Bohužiaľ, stačí sa mi rozhliadnuť po tejto sále a je mi úplne jasné, že celospoločenskú odolnosť je nesmierne náročné dosiahnuť. Keďže platformu pre budovanie dôvery je zdieľaný záujem na vlastnej suverénnej štátnosti Slovenskej republiky udržanie demokratického ústavnoprávneho poriadku, bezpečnosti a prosperity.
A osobne ma veľmi teší, že máme konečne po 16 rokoch nové strategické dokumenty, ktoré sú pre nás tak dôležité a potrebné. Tieto strategické dokumenty presne popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je. Nikto nám nediktuje, čo si máme myslieť a ako máme bezpečnostné prostredie vnímať, pretože sme hrdou a zvrchovanou republikou. Svoju obranyschopnosť si budujeme, samozrejme, pre seba, ale aj v kontexte našich medzinárodných záväzkov v rámci štruktúr EÚ a NATO.
To sa týka modernizácie našich ozbrojených síl a výdavkov na našu obranu 2 %, ktoré máme v pláne vynakladať na našu obranu sú naše peniaze, ktoré vynakladáme na budovanie našich ozbrojených síl a našej obranyschopnosti. Všetká vojenská technika má výsostný slovenský znak a my rozhodneme o ich nasadení. Samozrejme a znova pripomínam aj v prípade potreby kolektívnej obrany, ktorá je našou najlepšou zárukou našej bezpečnosti a obrany.
Samozrejme, dezoláti budú tvrdiť, ako to už poznáme aj tvrdiť budú, že nám tu niekto niečo nadiktoval, že si vytvárame nepriateľov kade-tade a tak ďalej. Jednoducho nevytvárame. Ešte raz. Strategické dokumenty popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je, ale tí, ktorí budú tvrdiť opak, sú presne tí, ktorí dokonca tvrdili, že Soros organizuje električky v Bratislave. Bohužiaľ, taká je realita.
Minulé vlády za tri volebné obdobia nedokázala reflektovať na medzinárodné prostredie a zmeny, ktoré v ňom prebiehajú. Nedokázala ich jednoducho pretaviť do strategických dokumentov. Z jednoduchého dôvodu, že žiadne strategické smerovanie nikdy nemala. Vždy si išla len podľa toho, čo sa jej v aktuálnej situácii hodilo alebo aké boli nálady v spoločnosti. Videli sme to, že jeden sa išiel klaňať do Moskvy alebo Tatarstanu a druhý išiel s vypnutou hruďou do Bruselu a vrátil sa so sklopenými ušami, keďže vždy so všetkým súhlasil napriek tomu, ako on hovoril, že ako to on tomu Bruselu ukáže. Samozrejme, na našej domácej politickej scéne to vyzeralo úplne ináč. Búchali sa do hrude, akí sú oni Slováci, čo všetko oni urobia, ako oni tomu Bruselu ukážu.
Čiže máme tu konečne strategické dokumenty a podotýkam to ešte raz, ktoré jasne reflektujú bezpečnostné prostredie a ktoré sú bez zbytočných politických kompromisov, teda také, aké sme videli pri poslednom pokuse o schválení strategických dokumentov, ktoré, samozrejme, aj tak žalostne dopadli ako dopadli.
Keďže k tejto téme určite vystúpia aj takí, ktorí nemajú ani šajnu, čo to vôbec tá Bezpečnostná a Obranná stratégia sú, tak sa, prosím, naučte aspoň jedno. Strategické dokumenty vytvárajú rámec pre ďalšiu legislatívu a iné dokumenty, smernice, ktorými sa konečne bude riadiť tento štát, štátne orgány a bezpečnostné zložky. Áno, nová Bezpečnostná stratégie je jasno proeuroatlantická. Zároveň jasne popisuje nové hrozby pre náš región a konkrétne aj pre Slovenskú republiku. Bezpečnosť a jej európske a globálne výzvy sú mimoriadne aktuálnou témou, ktorá má vďaka svojej dynamickosti pretrvávajúci dopad na našu spoločnosť.
Samotný konflikt na Ukrajine priniesol so sebou značné bezpečnostné riziká pre región strednej a východnej Európy. Vojenské operácie, ktoré podniklo Rusko na Ukrajine, priniesli so sebou nové formy a spôsoby vedenia konfliktu vojenského, ako aj nevojenského charakteru. Napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo označilo postup Ruska na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva a EÚ spoločne s ďalšími krajinami uvalilo sankcie na Rusko, toto pokračuje vo svojom asertívnom správaní.
Nová Bezpečnostná stratégia podobne definuje širokú škálu hrozieb pre Slovenskú republiku. Veľa z nich už bolo síce okrajovo spomenutých aj v poslednej Bezpečnostnej stratégii, ale so zmeneným bezpečnostným prostredím sa vyskytli nové, ako aj kombinácia hrozieb a ich použitie, ktoré predstavujú nové výzvy pre bezpečnosť a stabilitu Slovenskej republiky.
Preto som rád, že sa detailnejšie venuje dezinformáciám a hybridných hrozbám, ktoré sú v dokumente lepšie uchopené a aj s odstupom času im už aj dnes lepšie rozumieme. V prípade strategického partnerstva s USA očakávam, samozrejme, najviac pripomienok a rôznych bludov. Nuž na tie sme si už v parlamente zvykli. Ja len k tomu dodám, že doteraz som nezaznamenal žiadne nepriateľské správanie v celej našej demokratickej histórii Slovenska zo strany USA voči nám. Keď už teda ten historický kontext, tak mi tak na um prichádzajú také dva zlomové momenty v histórii Slovenska. Tými sú, páni kolegovia, napríklad, keď si spomenieme na Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ktorá v podstate predznamenala vznik Československa a podpora amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Čiže to je jeden neodškriepiteľný fakt. A druhá, porazenie Sovietskeho zväzu v studenej vojne, čo malo za následok odsun sovietskych vojsk z Československa po viac ako 20 rokoch okupácie.
Ja ale dodnes na Slovensku žiadne vojenské základne nevidím zo strany USA ani sa sem nehrnú a tobôž nás nemajú v pláne okupovať, ako to hovoria rôzni experti s vysokou školou života. Vzťahy s Ruskom vnímame ako pragmatické. My sme to tu už aj preberali, vy si to interpretujete rôznym spôsobom, ale my v podstate posudzujeme nie to, čo sa hovorí, ale koná, aké skutky sú, aké skutky koná Rusko. Lebo Rusko je jednoducho štát, ktorý porušuje medzinárodné právo, ktoré ohrozuje naše národnoštátne záujmy.
Čína je partner na spoluprácu napríklad pri riešení klimatických zmien. Je to ale pre Európu, a teda aj pre nás ekonomický konkurent a systémový rival. Samozrejme, že budú výhrady, že si môžeme pokaziť vzťahy s Čínou. Ja sa pýtam ale ako. Sú krajiny, ktoré Čínu vnímajú ako bezprostrednú hrozbu, čo im ale nebráni s ňou mať živé ekonomické vzťahy. Ináč, kde sú tie čínske investície a pracovné miesta, ktoré sa budú akože u nás tým ohrozené. Pravidlom v prípade kríza hrozieb je, že protivník vždy využije slabosti oponenta proti nemu. Preto čím viac sa budeme medzi sebou hašteriť, budú pretrvávať problémy, ktoré sa neriešia z dôvodu nezhody alebo už zámerne politický boj. O to viac budeme zraniteľnejší a slabší. Lavírovanie medzi hodnotami a orientáciou tejto krajiny a z toho plynúca pomalá schopnosť rozhodovania z nás robia ľahší a zraniteľnejší terč.
Ak sa nepodarí dosiahnuť zhodu na hrozbách pre Slovenskú republiku, pre parciálne záujmy jednotlivých hráčov politickej scény, o to viac budeme vystavení hrozbám a destabilizácii našej spoločnosti. Našu zahraničnú a bezpečnostnú politiku vnímame aj cez prizmu ochrany hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť založená. Čiže demokracie právneho štátu a tiež ľudských práv. Tieto sú vo svete pod tlakom vrátane zo strany veľkých štátov. Pre našu bezpečnosť je dôležité, aby sa tieto hodnoty vo svete neoslabovali a podľa toho si vyberáme najbližších partnerov a spojencov, s ktorými tieto hodnoty vo svete obhajujeme.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.1.2021 o 16:14 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Keďže ma páni od Kotlebu tak veľmi pochválili v tom predošlom vystúpení k Obrannej stratégii, tak si nenechám ujsť ani príležitosť sa vyjadriť aj k Bezpečnostnej stratégii.
Tak, ak dovolíte, musím povedať, že posilňovanie dôvery a pozitívneho vzťahu občanov k štátu, či už je to súkromného sektora alebo aj mimovládnych organizácií, čiže celého spektra spoločnosti je kľúčovým predpokladom celospoločenskej odolnosti. Bohužiaľ, stačí sa mi rozhliadnuť po tejto sále a je mi úplne jasné, že celospoločenskú odolnosť je nesmierne náročné dosiahnuť. Keďže platformu pre budovanie dôvery je zdieľaný záujem na vlastnej suverénnej štátnosti Slovenskej republiky udržanie demokratického ústavnoprávneho poriadku, bezpečnosti a prosperity.
A osobne ma veľmi teší, že máme konečne po 16 rokoch nové strategické dokumenty, ktoré sú pre nás tak dôležité a potrebné. Tieto strategické dokumenty presne popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je. Nikto nám nediktuje, čo si máme myslieť a ako máme bezpečnostné prostredie vnímať, pretože sme hrdou a zvrchovanou republikou. Svoju obranyschopnosť si budujeme, samozrejme, pre seba, ale aj v kontexte našich medzinárodných záväzkov v rámci štruktúr EÚ a NATO.
To sa týka modernizácie našich ozbrojených síl a výdavkov na našu obranu 2 %, ktoré máme v pláne vynakladať na našu obranu sú naše peniaze, ktoré vynakladáme na budovanie našich ozbrojených síl a našej obranyschopnosti. Všetká vojenská technika má výsostný slovenský znak a my rozhodneme o ich nasadení. Samozrejme a znova pripomínam aj v prípade potreby kolektívnej obrany, ktorá je našou najlepšou zárukou našej bezpečnosti a obrany.
Samozrejme, dezoláti budú tvrdiť, ako to už poznáme aj tvrdiť budú, že nám tu niekto niečo nadiktoval, že si vytvárame nepriateľov kade-tade a tak ďalej. Jednoducho nevytvárame. Ešte raz. Strategické dokumenty popisujú bezpečnostné prostredie také, aké je, ale tí, ktorí budú tvrdiť opak, sú presne tí, ktorí dokonca tvrdili, že Soros organizuje električky v Bratislave. Bohužiaľ, taká je realita.
Minulé vlády za tri volebné obdobia nedokázala reflektovať na medzinárodné prostredie a zmeny, ktoré v ňom prebiehajú. Nedokázala ich jednoducho pretaviť do strategických dokumentov. Z jednoduchého dôvodu, že žiadne strategické smerovanie nikdy nemala. Vždy si išla len podľa toho, čo sa jej v aktuálnej situácii hodilo alebo aké boli nálady v spoločnosti. Videli sme to, že jeden sa išiel klaňať do Moskvy alebo Tatarstanu a druhý išiel s vypnutou hruďou do Bruselu a vrátil sa so sklopenými ušami, keďže vždy so všetkým súhlasil napriek tomu, ako on hovoril, že ako to on tomu Bruselu ukáže. Samozrejme, na našej domácej politickej scéne to vyzeralo úplne ináč. Búchali sa do hrude, akí sú oni Slováci, čo všetko oni urobia, ako oni tomu Bruselu ukážu.
Čiže máme tu konečne strategické dokumenty a podotýkam to ešte raz, ktoré jasne reflektujú bezpečnostné prostredie a ktoré sú bez zbytočných politických kompromisov, teda také, aké sme videli pri poslednom pokuse o schválení strategických dokumentov, ktoré, samozrejme, aj tak žalostne dopadli ako dopadli.
Keďže k tejto téme určite vystúpia aj takí, ktorí nemajú ani šajnu, čo to vôbec tá Bezpečnostná a Obranná stratégia sú, tak sa, prosím, naučte aspoň jedno. Strategické dokumenty vytvárajú rámec pre ďalšiu legislatívu a iné dokumenty, smernice, ktorými sa konečne bude riadiť tento štát, štátne orgány a bezpečnostné zložky. Áno, nová Bezpečnostná stratégie je jasno proeuroatlantická. Zároveň jasne popisuje nové hrozby pre náš región a konkrétne aj pre Slovenskú republiku. Bezpečnosť a jej európske a globálne výzvy sú mimoriadne aktuálnou témou, ktorá má vďaka svojej dynamickosti pretrvávajúci dopad na našu spoločnosť.
Samotný konflikt na Ukrajine priniesol so sebou značné bezpečnostné riziká pre región strednej a východnej Európy. Vojenské operácie, ktoré podniklo Rusko na Ukrajine, priniesli so sebou nové formy a spôsoby vedenia konfliktu vojenského, ako aj nevojenského charakteru. Napriek tomu, že medzinárodné spoločenstvo označilo postup Ruska na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva a EÚ spoločne s ďalšími krajinami uvalilo sankcie na Rusko, toto pokračuje vo svojom asertívnom správaní.
Nová Bezpečnostná stratégia podobne definuje širokú škálu hrozieb pre Slovenskú republiku. Veľa z nich už bolo síce okrajovo spomenutých aj v poslednej Bezpečnostnej stratégii, ale so zmeneným bezpečnostným prostredím sa vyskytli nové, ako aj kombinácia hrozieb a ich použitie, ktoré predstavujú nové výzvy pre bezpečnosť a stabilitu Slovenskej republiky.
Preto som rád, že sa detailnejšie venuje dezinformáciám a hybridných hrozbám, ktoré sú v dokumente lepšie uchopené a aj s odstupom času im už aj dnes lepšie rozumieme. V prípade strategického partnerstva s USA očakávam, samozrejme, najviac pripomienok a rôznych bludov. Nuž na tie sme si už v parlamente zvykli. Ja len k tomu dodám, že doteraz som nezaznamenal žiadne nepriateľské správanie v celej našej demokratickej histórii Slovenska zo strany USA voči nám. Keď už teda ten historický kontext, tak mi tak na um prichádzajú také dva zlomové momenty v histórii Slovenska. Tými sú, páni kolegovia, napríklad, keď si spomenieme na Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ktorá v podstate predznamenala vznik Československa a podpora amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Čiže to je jeden neodškriepiteľný fakt. A druhá, porazenie Sovietskeho zväzu v studenej vojne, čo malo za následok odsun sovietskych vojsk z Československa po viac ako 20 rokoch okupácie.
Ja ale dodnes na Slovensku žiadne vojenské základne nevidím zo strany USA ani sa sem nehrnú a tobôž nás nemajú v pláne okupovať, ako to hovoria rôzni experti s vysokou školou života. Vzťahy s Ruskom vnímame ako pragmatické. My sme to tu už aj preberali, vy si to interpretujete rôznym spôsobom, ale my v podstate posudzujeme nie to, čo sa hovorí, ale koná, aké skutky sú, aké skutky koná Rusko. Lebo Rusko je jednoducho štát, ktorý porušuje medzinárodné právo, ktoré ohrozuje naše národnoštátne záujmy.
Čína je partner na spoluprácu napríklad pri riešení klimatických zmien. Je to ale pre Európu, a teda aj pre nás ekonomický konkurent a systémový rival. Samozrejme, že budú výhrady, že si môžeme pokaziť vzťahy s Čínou. Ja sa pýtam ale ako. Sú krajiny, ktoré Čínu vnímajú ako bezprostrednú hrozbu, čo im ale nebráni s ňou mať živé ekonomické vzťahy. Ináč, kde sú tie čínske investície a pracovné miesta, ktoré sa budú akože u nás tým ohrozené. Pravidlom v prípade kríza hrozieb je, že protivník vždy využije slabosti oponenta proti nemu. Preto čím viac sa budeme medzi sebou hašteriť, budú pretrvávať problémy, ktoré sa neriešia z dôvodu nezhody alebo už zámerne politický boj. O to viac budeme zraniteľnejší a slabší. Lavírovanie medzi hodnotami a orientáciou tejto krajiny a z toho plynúca pomalá schopnosť rozhodovania z nás robia ľahší a zraniteľnejší terč.
Ak sa nepodarí dosiahnuť zhodu na hrozbách pre Slovenskú republiku, pre parciálne záujmy jednotlivých hráčov politickej scény, o to viac budeme vystavení hrozbám a destabilizácii našej spoločnosti. Našu zahraničnú a bezpečnostnú politiku vnímame aj cez prizmu ochrany hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť založená. Čiže demokracie právneho štátu a tiež ľudských práv. Tieto sú vo svete pod tlakom vrátane zo strany veľkých štátov. Pre našu bezpečnosť je dôležité, aby sa tieto hodnoty vo svete neoslabovali a podľa toho si vyberáme najbližších partnerov a spojencov, s ktorými tieto hodnoty vo svete obhajujeme.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23
Marian KotlebaVystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 16:23 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pán kolega Krúpa, vy by ste mohli byť predseda klubu čitateľov americkej propagandy, ale keď ste spomínali, že ako Ruská federácia porušuje medzinárodné právo, ja vám to nebudem vyvracať, samozrejme. Ja sa vás len chcem spýtať, že či Spojené štáty americké sú tak ideálny, ideálny partner, že neporušuje absolútne nikdy a v ničom medzinárodné právo. Či Spojené štáty americké nikdy nespravili inváziu do cudzej krajiny s porušením medzinárodného práva? Či ich spravodajské služby neboli aktívne v menení a zvrhávaní a nastoľovaní politických režimov v jednotlivých krajinách podľa toho, ako im to vyhovovalo? Či sú to všetko len rozprávky? Alebo či sa niekedy v minulosti a v súčasnosti takéto veci udiali a dejú. Krátku odpoveď. Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23
Marián KéryOpäť mi vadilo, že ste nemali rovnaký meter. Ja sa stotožňujem s výrokom pána ministra, ktorý zaznel na zahraničnom výbore, že veľmoci majú svoje videnie a svoje ambície. Ale prečo v tej stratégii sa vždycky môžem dočítať len o tom, že pri nejakom konflikte sú záujmy Číny alebo Ruskej federácie? Chcem sa opýtať, či Spojené štáty alebo iné veľmoci nemajú svoje ambície. Určite majú.
A ešte vás poprosím, aby ste si doštudovali tie dôležité materiály, ktoré ste spomenuli, a to je Clevelandská dohoda a Pittsburská dohoda, pretože, áno, na týchto dokumentoch vznikla Československá republika, ale keď si ich preštudujete veľmi podrobne, zistíte, že v mnohých veciach pre nás Slovákov neboli dotiahnuté do konca a s tým nesúhlasil aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa na konci názorovo s pánom Masarykom a Benešom rozišiel.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 16:23 hod.
Mgr.
Marián Kéry
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, začnem tým, že na pôde zahraničného výboru prebehla veľmi korektná diskusia. Som veľmi rád, že to ocenil vo svojom úvodnom slove aj pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Na druhej strane vy nemôžete od nás chcieť, aby sme všetkým súhlasili. Ja by som vás poprosil, vy nás nepoúčajte, aká je naša hodnotová orientácia. My sme si plne vedomí a vážime si naše členstvo v Európskej únii, Severoatlantickej aliancii a na rozdiel aj do vás si vážime aj členstvo Vyšehradskej štvorky. A to je napríklad vec, ktorá mi tam absentuje. A o tom sme otvorene a veľmi korektne diskutovali.
Opäť mi vadilo, že ste nemali rovnaký meter. Ja sa stotožňujem s výrokom pána ministra, ktorý zaznel na zahraničnom výbore, že veľmoci majú svoje videnie a svoje ambície. Ale prečo v tej stratégii sa vždycky môžem dočítať len o tom, že pri nejakom konflikte sú záujmy Číny alebo Ruskej federácie? Chcem sa opýtať, či Spojené štáty alebo iné veľmoci nemajú svoje ambície. Určite majú.
A ešte vás poprosím, aby ste si doštudovali tie dôležité materiály, ktoré ste spomenuli, a to je Clevelandská dohoda a Pittsburská dohoda, pretože, áno, na týchto dokumentoch vznikla Československá republika, ale keď si ich preštudujete veľmi podrobne, zistíte, že v mnohých veciach pre nás Slovákov neboli dotiahnuté do konca a s tým nesúhlasil aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý sa na konci názorovo s pánom Masarykom a Benešom rozišiel.
Rozpracované
16:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:25
Juraj KrúpaPán poslanec Kéry, vy si môžete vykladať Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ako chcete, ako chcete, si ju môžete vykladať. To už toľko historikov bolo a každý historik má iné videnie sveta. Takže o tom sa môžeme baviť, ale boli hlavným predpokladom pre vznik Československa, ktoré dávali hlavne predpoklad tomu, že sme tu ako nezávislá Slovenská republika. Čiže to je holý fakt, s ktorým sa budete musieť vysporiadať. Tak nič iné som netvrdil, čiže a čo sa týka záujmu Spojených štátov v tomto regióne, tak ten záujem je evidentný a ten je jasný. Ja som tu spomenul, to je stabilita tohto regiónu, a to je aj v našom záujme.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 16:25 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Pán poslanec Kotleba, nikde sa tu netvrdí, že by nedošlo v minulosti k nejakému porušeniu nejakých noriem zo strany Spojených štátov. Ten rozdiel je vo vnútorných procesoch a vnímaní týchto činov, ktoré sa dejú. Keď to Rusko urobí, nikto to nespochybní. Nikto to nespochybní, nikto si ani v živote nedovolil spochybniť Brežneva, Stalina alebo kohokoľvek. Keď sa to stane v Spojených štátoch, tak je o tom veľká diskusia. Má to aj dopad na politické dianie, a to vidíme v každých voľbách v Spojených štátoch a je to presne tak, že každá veľmoc má nejaké nazeranie na svet a zasahuje podľa potreby, keď dôjde k nejakému ohrozeniu, či už nejakých záujmov, alebo či už medzinárodného práva z jej pohľadu alebo z pohľadu toho, aby hájila určité hodnoty. O tom sa tu aj bavíme. Samozrejme, že vaše videnie v tomto bude úplne iné.
Pán poslanec Kéry, vy si môžete vykladať Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, ako chcete, ako chcete, si ju môžete vykladať. To už toľko historikov bolo a každý historik má iné videnie sveta. Takže o tom sa môžeme baviť, ale boli hlavným predpokladom pre vznik Československa, ktoré dávali hlavne predpoklad tomu, že sme tu ako nezávislá Slovenská republika. Čiže to je holý fakt, s ktorým sa budete musieť vysporiadať. Tak nič iné som netvrdil, čiže a čo sa týka záujmu Spojených štátov v tomto regióne, tak ten záujem je evidentný a ten je jasný. Ja som tu spomenul, to je stabilita tohto regiónu, a to je aj v našom záujme.
Rozpracované
16:28
Vystúpenie v rozprave 16:28
Juraj BlanárChcem rovnako aj teraz pokračovať v tom a nadviazať na tie tri hlavné body, ktoré pán minister nejako tak zhrnul, pretože tak to urobil aj na zahraničnom výbore, čo je správne, pretože hovoriť o všetkom sa nedá a ja by som chcel práve trošku to okomentovať. Hovoril ste, že bezpečnosť ako taká, že si ju môže každý vykladať trošku ináč, avšak je potrebné si férovo povedať aj tu v tejto snemovni a povedať si to aj navonok, pretože nás sledujú nielen občania Slovenskej republiky, ale sledujú nás aj ambasádori, ambasády a robia zvodky a všetko, čo k tomu patrí, že túto bezpečnostnú stratégiu by sme nemali ani podceňovať, ale ani preceňovať a zároveň by sme mali povedať, že aký má cieľ.
Pán poslanec Krúpa niečo nadefinoval, že od toho sa majú odvíjať ďalšie veci, ale v prvom rade v 21. storočí má mať za cieľ bezpečnostná stratégia, aby bola deklaratórna voči všetkým ostatným krajinám či už susedným, ale aj celému svetu. Aký máme pohľad na svet a čo by sme chceli robiť. Nieže to budeme mať kdesi zašité a budeme sa tváriť ináč ako budeme konať a táto otvorenosť, si myslím, že je správna, ale, samozrejme, vieme, že v prípade, keď by došlo k ohrozeniu, že sú tu ešte iné mechanizmy, ktoré sa nezverejňujú, ale, samozrejme, že sa používajú. Hovorili sme aj o spravodajských službách, ktoré v tejto oblasti veľmi významne pôsobia a teraz môžeme povedať čisto spravodajské služby veľmoci malých, veľkých krajín prosto fungujú. Čiže z tohto pohľadu nechcem, aby sme to vnímali tak, že to je strategický dokument, bez ktorého sa nedá žiť. Má deklaratórny charakter, ale nesmieme ho ani preceňovať svojim spôsobom.
Zmena vo svete. Súhlasím. Samozrejme, že od 2005 sa veľa udialo, pretože vôbec celý svet sa vďaka digitalizácii posunul kdesi inde a napríklad kybernetické hrozby a tak ďalej, je bezpochyby, že od roku 2005 sa udialo toľko. Ja si pamätám, Facebook pomaly ani neexistoval, keď v 2005, u nás na Slovensku mám na mysli. Dnes, pozrite sa, akým spôsobom významne ovplyvňuje svetové dianie. Ja len pripomeniem veľký precedens, ktorý určite bude mať dozvuky a bude sa musieť s tým vôbec celé spoločenstvo zaoberať, vypnutie prezidenta Donalda Trumpa z Twitteru a z Facebooku. Čo tu máme nových cenzorov, ktorí vedia, že čo je demokracia a čo nie? A už to voltairovské neplatí? Áno, je to veľmi vážna téma, a preto súhlasím, že tie zmeny vo svete musia byť reflektované.
No a nemali by sme, po tretie, ako pán minister hovorí, vytĺkať z toho domáce politické body. Teda tak to bolo povedané. Áno, ja s tým absolútne súhlasím, lebo ak sa počas našej novodobej histórie Slovenska podarilo vždy nájsť nejakú zhodu, tak to bolo práve v zahraničnej politike. Aj keď to trošičku zaškrípalo práve v ´99, kedy povolenie preletu letky NATO, ak to tak môžem povedať, ľudia na Slovensku neprijali pozitívne, ba dokonca to významne ohrozilo vtedy aj vstup do NATO. Pretože nám zo dňa na deň klesala podpora tuším zo 42 % na 35 % medzi obyvateľmi. Čiže toto sú vážne veci, ktoré musíme vždy brať do úvahy a dávať na misku váh, a ja si myslím, pán minister, takisto, že by sa z toho nemal vytĺkať politický kapitál, a preto sa vrátim k niečomu, čo si myslím, že je potrebné spomenúť z hľadisko toho vytĺkania politického kapitálu.
Keď si prejdeme celú tú stratégiu, tak je tam množstvo spomenutých vecí a ja si myslím, že musia byť spomenuté, pretože robili na tom v podstate tí istí úradníci, ktorí to rozpracovali aj predtým a reflektovali na najnovšie výzvy. Ja podčiarknem predovšetkým tému, ktorú sme rozobrali, a to je oslabovanie multilateralizmu. S tým absolútne súhlasím, pretože ak krajina ako Slovensko by mala na niečom dbať a trvať, je to dodržanie a dodržiavanie medzinárodného práva. Ako sa správne definuje, že mocnosti sa snažia hľadať nový priestor a pozície. My by sme mali byť tí, ktorí by sme aj medzi tými mocnosťami mali hľadať svoju pozíciu a tá je predovšetkým dodržiavanie medzinárodného práva a v tom som rád, sa zhodneme, pretože je to tu aj uvedené a my by sme mali mať jasno v tom a akcentovať túto časť pri hociktorom prípade, keď tento multilateralizmus zlyhá. To môže byť hocičo. Či už je to odstúpenie alebo nedohoda pri klimatickej zmene, pretože sa tu o tom hovorí alebo je to napríklad, keď dohoda o zákaze chemických zbraní a ja som ešte hovoril aj o napríklad zákaze tej tzv. kazetovej munície a mnoho iných vecí, ktoré sa, bohužiaľ, ešte stále používajú a nedodržiava sa to. My by sme mali byť tí, ktorí by sme to mali akcentovať.
Nuž a ak spomenieme definíciu Číny, ktorá sa tam alebo oblasť okolo Číny, áno, to chápem a je to nová definícia aj oproti roku 2005, pretože Čína, či chceme, alebo nechceme, sa stala globálnym hráčom a musíme mať k nemu nejaký postoj a mali by sme zároveň vedieť rozlišovať aj naše záujmy, ktoré Slovensko má voči Číne.
Avšak chcem povedať jednu vec, ktorá je veľmi, by som povedal, do očí bijúca, a to je to, že ste do stratégie zakomponovali aj váš program Moderné a úspešné Slovensko. Je to v bode tuším 86, kde priamo definujete, že na zriadenie ekonomickej stability a tak ďalej, pokračujú vety a potom začína ďalšia: "Realizáciou opatrení programu Moderné a úspešné Slovensko 2020." A pokračuje sa ďalej. Ja som to aj na výbore otvoril, pán minister, a z tohto pohľadu, myslím si, že tu ten princíp nezachovávate. Pretože ak hovoríme o strategickom dokumente, čo súhlasím, ako to zadefinoval pán poslanec Krúpa, tak v strategickom dokumente, ktorý chce, aby bol konsenzuálne a v zhode prijatý, tak nie je možné tam tlačiť práve niečo, čo súvisí len so súčasnou reprezentáciou a súčasnou vládou. Naviac tlačiť tam dokument, ktorý ani neprešiel rokovaním, či už v Národnej rade a tobôž nejakou diskusiou spoločnosti, ktorá by mohla sa k nemu vyjadriť. Je to, ak to tak zjednodušene, ale rešpektujem to, politicky nazvané, je to váš program vašej koalície, jednotlivých strán, ktorý ste tam skompilovali dohromady a to už podľa môjho názoru bola zbytočná nadpráca, ktorou ste túto bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Pretože vy takýmto spôsobom, keďže to neprešlo parlamentom a nehovoriac o tom, že vôbec nejakou všeobecnou diskusiou spoločnosti odborných organizácií, SAV-ky a tak ďalej. Tak sa snažíte legitimizovať ešte tento dokument tu v parlamente prostredníctvom bezpečnostnej stratégie. Nehnevajte sa na mňa, takto to celé vyzerá, pretože ak dávate napríklad pripomienku na tento dokument Moderné a úspešné Slovensko, ktorý je základom pre ekonomické veci súvisiace s bezpečnostnou stratégiou, tak my nemôžeme súhlasiť s takýmto návrhom, keď tam napríklad v tej vašej stratégii alebo ako to nazvať Moderné a úspešné Slovensko hovoríte o tzv. ja len príklad použijem - pružnom odchode do dôchodku, zohľadnenie strednej dĺžky života. No, čo to je "pružný" my sme to jasne kritizovali a povedali sme, že je tu strop, ktorý sme prijali ústavnou väčšinou a ústavný zákon je platný. Vy sa to snažíte meniť a dnes ešte cez bezpečnostnú stratégiu to chcete aj takýmto spôsobom legitimizovať. S tým nemôžeme súhlasiť.
Ja môžem pokračovať ďalej. Nechcem znevažovať veľmi ten váš dokument. Určite je z hľadiska vnútorného slovenského pohľadu z vašej strany, povedzme, pravicovo-liberálnej dôležitý, ale v zelenej ekonomike a bezpečnostnej stratégii hovoriť aj o výmene domácich kotlov na tuhé palivo asi tiež nie je celkom úplne namieste, ale mohol by som pokračovať ďalej.
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2030. Nuž, to je váš koaličný partner, ktorý chcel postaviť 25-tisíc bytov, ale nie takýmto spôsobom, aby sme to legitimizovali. To si preberte vy, ale nedávajte to do bezpečnostnej stratégie, lebo potom niekedy, keď to budeme kritizovať a teraz by ste chceli, aby sme za toto zahlasovali, tak poviete, však vy ste hlasovali za bezpečnostnú stratégiu, kde sa tento dokument spomína a nemali ste k nemu žiadne výhrady. S tým nemôžeme súhlasiť.
Ďalej tam spomínate aj napríklad, že schválenie optimalizácie siete nemocníc. Ten váš pohľad liberálny a pravicový je úplne jasný. Zatvoriť nemocnice, zjednodušiť sieť a tak ďalej. Dokonca tu dávate, že v tom programe Moderné a úspešné Slovensko, že minimálne postavíte 3 nové nemocnice a 3 zrekonštruujete, podržte, sa do roku 2026, ale veď to už presahuje vaše volebné obdobie a vy chcete, aby sme toto legitimizovali schvaľovaním a hlasovaním za bezpečnostnú stratégiu? Čiže berte to vecne z tohto pohľadu, že s tým nemôžeme súhlasiť, lebo tu práve ten tretí bod, o ktorom ste hovorili, pán minister, nie je dodržaný a ešte je na dôvažok aj pre ďalšieho koaličného partnera SaS, aby to nebolo veľa. Pardon ospravedlňujem sa strany ZA ĽUDÍ, ktorá hovorí o reorganizácii zefektívnenia práce súdov, vytvorenia novej súdnej mapy. No veď sa pozrite, čo sa tu deje. Však sa tu postavila kompletne celá odborná verejnosť proti tzv. súdnej mape, ktorú prezentuje pani ministerka, a naviac je tam aj vo vnútri koalície samotný rozpor. Nemusím hovoriť ani o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je súčasťou takisto Moderného a úspešného Slovenska, ktorá bola zmietnutá zo stola, ktorú navrhol pán podpredseda vlády Holý.
Čiže z tohto pohľadu musím konštatovať, pán minister, že tá tretia časť, bohužiaľ, nie je naplnená a vnášate tam tú politiku. Preto, tak ako som aj naznačil v diskusii na zahraničnom výbore, bolo namieste, aby táto časť a táto odvolávka bola vypustená z bezpečnostnej stratégie. Ja dnes nemôžem navrhnúť takéto niečo, že to zmeniť pozmeňujúcim návrhom, lebo to nie je možné zo svojej podstaty, ale dávam procedurálny návrh, aby táto bezpečnostná stratégia práve z tohto dôvodu bola vrátená vláde na dopracovanie a s tým, aby práve táto realizácia opatrení programu Moderné a úspešné Slovensko 2020 bola z toho vypustená z dôvodov, ktoré som uviedol v časti pre čas, ktorý mám k dispozícii a zdôvodnil som to.
Zároveň chcem ešte povedať aj pánovi kolegovi Krúpovi, pretože patrí sa zareagovať korektne politicky. Predošlé vlády nemali žiadnu stratégiu. Bolo to tak, ako keby som povedal, ako keby predošlé vlády v tejto oblasti absolútne nič nerobili. Naviac vy sami deklarujete, že v tomto materiáli, že by sa mala stratégia meniť každých päť až sedem rokov. Ktovie akým spôsobom sa bude a za aké obdobie znova meniť. To len máte taký predpoklad, lebo dnes ste vo vláde, ale nabudúce tu príde iná vláda a bude tu úplne iný povedzme konsenzus a môže sa tá stratégia novelizovať možno skôr možno aj neskôr. Ťažko povedať.
Stratégiu vláda aj tá naša predchádzajúca prijala a tá stratégia nebola prerokovaná v parlamentne. To je jediné, čo môžeme skonštatovať, ale bola prijatá a musíme povedať zároveň, že určite na tom pracovali tí istí ľudia, ktorí pracovali aj na tejto stratégie, lebo keď si zoberieme mnohé formulácie a gro je rovnaké, keď to tak zoberieme. Lebo nám rovnako záležalo na tom, aby došlo k nejakému konsenzu a viete veľmi dobre, že sa ťažko nachádza, pretože aj vy to dnes vidíte vo vlastnej koalícii. Vždy v koalícii je to ťažšie nachádzať.
Spomenuli ste, pán poslanec Krúpa, aj ten prípad Ruska, že keď sa niečo udeje v Rusku, tak v Rusku sa o tom nevie alebo keď Rusko urobí niečo, čo je porušenie medzinárodného práva, má to dopad, povedzme, aj na životy ľudí, tak to ututlajú, pretože majú iný systém, asi tak som to porozumel, že nemajú taký demokratický systém, ako majú v Amerike, kde to neututlú a že to má aj politické dôsledky. Áno, s tým súhlasím, môžem s tým súhlasiť. My dnes už nemôžeme nazerať na Rusko, ktoré bolo predtým, pretože vtedy to bolo predsa len Rusko s jednou stranou na čele, tak ako aj u nás, ale dnes môžeme povedať, že Rusko má takisto demokraciu, aj keď niektorí politológovia ju nazývajú, že tzv. riadenú, ale je to takisto demokracia. A vieme, že aj v Spojených štátoch amerických sa rôzne veci dejú. Napríklad posledný útok na Kapitol je bezprecedentný, tuším, že iba druhý v histórii Spojených štátoch amerických. Čiže ja som nespochybnil úplne to, čo ste povedali, len som chcel popísať, ale zároveň chcem povedať to najdôležitejšie. Bez ohľadu na to, čo ste vy povedali, že tam sa to odzrkadlí na vnútropolitickej scéne a tam sa to ututláva a tak ďalej. Nikto už nikdy nevráti životy ľuďom, ak sa niečo také bezprecedentné stane, a to je jedno, či to bude Rusko, alebo to budú Spojené štáty americké.
A musíme otvorene povedať, že toho, by som povedal, porušovania aj multilateralizmu, o ktorom hovoril aj pán minister, má za sebou aj krajina ako sú Spojené štáty americké. To je napríklad vystúpenie z Parížskej klimatickej zmluvy, aj keď teraz novonastupujúci prezident sa k tomu vrátil. Čiže treba sa na to pozerať naozaj triezvo a zo širšia a vždy mať na zreteli to, čo som akcentoval na začiatku. My musíme dbať ako krajina, menšia krajina, na to, aby bolo dodržiavané medzinárodné právo.
My sme za vstup do Európskej únie, veľmi dobre viete, že sme veľmi významne pomohli aj ako opozičná strana, aby bolo jediné referendum na Slovensku úspešné pre vstup a rovnako aj za NATO. Ale zároveň hovoríme o tom, že ak sa niečo nedeje úplne v poriadku, tak to kritizujem, ak Rusko porušilo medzinárodné právo pri obsadení Kryma a všetkých tých vecí, no tak to hovoríme. Ak sa porušilo medzinárodné právo pri Kosove, tak to hovoríme, ak Spojené štáty porušili medzinárodné právo, že niekoho len tak zabijú, lebo sa rozhodnú, tak je to porušenie medzinárodného práva. A o tom je potrebné hovoriť a netváriť sa, že servilne sme v tom členstve a nemôžeme to kritizovať, lebo je to pre samotnú tú organizáciu, kde sme, určite dobré a potrebné. Lebo ja poviem jeden príklad, pán predseda Krúpa, a ktorý určite mi dáte za pravdu.
Zoberme si, že sme v Aliancii NATO, kde je zmrazený konflikt. My hovoríme o tom, že máme veľa zmrazených konfliktov na východe tzv. krajín východného partnerstva Gruzínsko, Moldavsko teraz Ukrajina, áno, ale musíme si aj otvorene povedať, že je zmrazený konflikt od ´74 aj v Turecku. Presnejšie na Cypre časti tureckej, kde jednoducho dodnes a tam aj naše jednotky, a bola o tom diskusia v predchádzajúcom bode, pôsobia, čiže máme čo riešiť aj vo vnútri a dokonca, a to by sme mohli aj povedať, že Turecko by sme mali dnes už nazvať, že je problémom bezpečnostným, možno by sme to aj mali, pán minister, pretože dnes ohrozuje v podstate výsostné vody Grécka, ktoré je takisto, takisto členom NATO. Čiže toto sú veci, ktoré musíme pomenovať a zároveň hľadať v zmysle dodržiavania medzinárodného práva, ako môžeme k tomu my prispieť.
Čiže chcel som len ten pohľad doplniť, ktorý ste vy povedali zo svojej, zo svojho pohľadu, ale ja si myslím, že je potrebné sa na to pozerať trošku objektívnejšie. Vedieť si priznať, že nie je to všetko také ružové, všetko má svoje chyby, ale my musíme dbať predovšetkým na tých aspektoch, ktoré sú pre nás najsilnejšie, a to je, ešte raz podotýkam, dodržiavanie medzinárodného práva.
Čiže suma sumárum, vážené panie poslankyne, páni poslanci, my sme boli pripravení podporiť bezpečnostnú stratégiu, obrannú stratégiu takisto sme chceli podporiť aj myslím si, že podporíme, ale v prípade bezpečnostnej stratégie, z ktorej derivátom je obranná stratégia, vzhľadom na menovanú moderné, venovaný program Moderné a úspešné Slovensko, ktorým chcete legitimizovať svoje programy, ktoré presahujú vaše volebné obdobie, jednoducho nemôžeme súhlasiť, a preto som predniesol tento procedurálny návrh, pán spravodajca, o ktorom vás chcem poprosiť, aby bolo potom hlasované.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nadviažem na slová pána ministra. My sme naozaj, potvrdzujem pána predsedu zahraničného výboru, môjho kolegu Kéryho, že tá diskusia bola naozaj vecná. Niektoré veci sme si vydiskutovali, aj keď sme možno mali trošku iný názor, ale ja som to veľmi ocenil a je to podľa môjho názoru dobré, že by sme mali práve takúto vecnú diskusiu viesť bez osobných, by som povedal, atakov a zasahovaní do nejakej osobnej integrity.
Chcem rovnako aj teraz pokračovať v tom a nadviazať na tie tri hlavné body, ktoré pán minister nejako tak zhrnul, pretože tak to urobil aj na zahraničnom výbore, čo je správne, pretože hovoriť o všetkom sa nedá a ja by som chcel práve trošku to okomentovať. Hovoril ste, že bezpečnosť ako taká, že si ju môže každý vykladať trošku ináč, avšak je potrebné si férovo povedať aj tu v tejto snemovni a povedať si to aj navonok, pretože nás sledujú nielen občania Slovenskej republiky, ale sledujú nás aj ambasádori, ambasády a robia zvodky a všetko, čo k tomu patrí, že túto bezpečnostnú stratégiu by sme nemali ani podceňovať, ale ani preceňovať a zároveň by sme mali povedať, že aký má cieľ.
Pán poslanec Krúpa niečo nadefinoval, že od toho sa majú odvíjať ďalšie veci, ale v prvom rade v 21. storočí má mať za cieľ bezpečnostná stratégia, aby bola deklaratórna voči všetkým ostatným krajinám či už susedným, ale aj celému svetu. Aký máme pohľad na svet a čo by sme chceli robiť. Nieže to budeme mať kdesi zašité a budeme sa tváriť ináč ako budeme konať a táto otvorenosť, si myslím, že je správna, ale, samozrejme, vieme, že v prípade, keď by došlo k ohrozeniu, že sú tu ešte iné mechanizmy, ktoré sa nezverejňujú, ale, samozrejme, že sa používajú. Hovorili sme aj o spravodajských službách, ktoré v tejto oblasti veľmi významne pôsobia a teraz môžeme povedať čisto spravodajské služby veľmoci malých, veľkých krajín prosto fungujú. Čiže z tohto pohľadu nechcem, aby sme to vnímali tak, že to je strategický dokument, bez ktorého sa nedá žiť. Má deklaratórny charakter, ale nesmieme ho ani preceňovať svojim spôsobom.
Zmena vo svete. Súhlasím. Samozrejme, že od 2005 sa veľa udialo, pretože vôbec celý svet sa vďaka digitalizácii posunul kdesi inde a napríklad kybernetické hrozby a tak ďalej, je bezpochyby, že od roku 2005 sa udialo toľko. Ja si pamätám, Facebook pomaly ani neexistoval, keď v 2005, u nás na Slovensku mám na mysli. Dnes, pozrite sa, akým spôsobom významne ovplyvňuje svetové dianie. Ja len pripomeniem veľký precedens, ktorý určite bude mať dozvuky a bude sa musieť s tým vôbec celé spoločenstvo zaoberať, vypnutie prezidenta Donalda Trumpa z Twitteru a z Facebooku. Čo tu máme nových cenzorov, ktorí vedia, že čo je demokracia a čo nie? A už to voltairovské neplatí? Áno, je to veľmi vážna téma, a preto súhlasím, že tie zmeny vo svete musia byť reflektované.
No a nemali by sme, po tretie, ako pán minister hovorí, vytĺkať z toho domáce politické body. Teda tak to bolo povedané. Áno, ja s tým absolútne súhlasím, lebo ak sa počas našej novodobej histórie Slovenska podarilo vždy nájsť nejakú zhodu, tak to bolo práve v zahraničnej politike. Aj keď to trošičku zaškrípalo práve v ´99, kedy povolenie preletu letky NATO, ak to tak môžem povedať, ľudia na Slovensku neprijali pozitívne, ba dokonca to významne ohrozilo vtedy aj vstup do NATO. Pretože nám zo dňa na deň klesala podpora tuším zo 42 % na 35 % medzi obyvateľmi. Čiže toto sú vážne veci, ktoré musíme vždy brať do úvahy a dávať na misku váh, a ja si myslím, pán minister, takisto, že by sa z toho nemal vytĺkať politický kapitál, a preto sa vrátim k niečomu, čo si myslím, že je potrebné spomenúť z hľadisko toho vytĺkania politického kapitálu.
Keď si prejdeme celú tú stratégiu, tak je tam množstvo spomenutých vecí a ja si myslím, že musia byť spomenuté, pretože robili na tom v podstate tí istí úradníci, ktorí to rozpracovali aj predtým a reflektovali na najnovšie výzvy. Ja podčiarknem predovšetkým tému, ktorú sme rozobrali, a to je oslabovanie multilateralizmu. S tým absolútne súhlasím, pretože ak krajina ako Slovensko by mala na niečom dbať a trvať, je to dodržanie a dodržiavanie medzinárodného práva. Ako sa správne definuje, že mocnosti sa snažia hľadať nový priestor a pozície. My by sme mali byť tí, ktorí by sme aj medzi tými mocnosťami mali hľadať svoju pozíciu a tá je predovšetkým dodržiavanie medzinárodného práva a v tom som rád, sa zhodneme, pretože je to tu aj uvedené a my by sme mali mať jasno v tom a akcentovať túto časť pri hociktorom prípade, keď tento multilateralizmus zlyhá. To môže byť hocičo. Či už je to odstúpenie alebo nedohoda pri klimatickej zmene, pretože sa tu o tom hovorí alebo je to napríklad, keď dohoda o zákaze chemických zbraní a ja som ešte hovoril aj o napríklad zákaze tej tzv. kazetovej munície a mnoho iných vecí, ktoré sa, bohužiaľ, ešte stále používajú a nedodržiava sa to. My by sme mali byť tí, ktorí by sme to mali akcentovať.
Nuž a ak spomenieme definíciu Číny, ktorá sa tam alebo oblasť okolo Číny, áno, to chápem a je to nová definícia aj oproti roku 2005, pretože Čína, či chceme, alebo nechceme, sa stala globálnym hráčom a musíme mať k nemu nejaký postoj a mali by sme zároveň vedieť rozlišovať aj naše záujmy, ktoré Slovensko má voči Číne.
Avšak chcem povedať jednu vec, ktorá je veľmi, by som povedal, do očí bijúca, a to je to, že ste do stratégie zakomponovali aj váš program Moderné a úspešné Slovensko. Je to v bode tuším 86, kde priamo definujete, že na zriadenie ekonomickej stability a tak ďalej, pokračujú vety a potom začína ďalšia: "Realizáciou opatrení programu Moderné a úspešné Slovensko 2020." A pokračuje sa ďalej. Ja som to aj na výbore otvoril, pán minister, a z tohto pohľadu, myslím si, že tu ten princíp nezachovávate. Pretože ak hovoríme o strategickom dokumente, čo súhlasím, ako to zadefinoval pán poslanec Krúpa, tak v strategickom dokumente, ktorý chce, aby bol konsenzuálne a v zhode prijatý, tak nie je možné tam tlačiť práve niečo, čo súvisí len so súčasnou reprezentáciou a súčasnou vládou. Naviac tlačiť tam dokument, ktorý ani neprešiel rokovaním, či už v Národnej rade a tobôž nejakou diskusiou spoločnosti, ktorá by mohla sa k nemu vyjadriť. Je to, ak to tak zjednodušene, ale rešpektujem to, politicky nazvané, je to váš program vašej koalície, jednotlivých strán, ktorý ste tam skompilovali dohromady a to už podľa môjho názoru bola zbytočná nadpráca, ktorou ste túto bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Pretože vy takýmto spôsobom, keďže to neprešlo parlamentom a nehovoriac o tom, že vôbec nejakou všeobecnou diskusiou spoločnosti odborných organizácií, SAV-ky a tak ďalej. Tak sa snažíte legitimizovať ešte tento dokument tu v parlamente prostredníctvom bezpečnostnej stratégie. Nehnevajte sa na mňa, takto to celé vyzerá, pretože ak dávate napríklad pripomienku na tento dokument Moderné a úspešné Slovensko, ktorý je základom pre ekonomické veci súvisiace s bezpečnostnou stratégiou, tak my nemôžeme súhlasiť s takýmto návrhom, keď tam napríklad v tej vašej stratégii alebo ako to nazvať Moderné a úspešné Slovensko hovoríte o tzv. ja len príklad použijem - pružnom odchode do dôchodku, zohľadnenie strednej dĺžky života. No, čo to je "pružný" my sme to jasne kritizovali a povedali sme, že je tu strop, ktorý sme prijali ústavnou väčšinou a ústavný zákon je platný. Vy sa to snažíte meniť a dnes ešte cez bezpečnostnú stratégiu to chcete aj takýmto spôsobom legitimizovať. S tým nemôžeme súhlasiť.
Ja môžem pokračovať ďalej. Nechcem znevažovať veľmi ten váš dokument. Určite je z hľadiska vnútorného slovenského pohľadu z vašej strany, povedzme, pravicovo-liberálnej dôležitý, ale v zelenej ekonomike a bezpečnostnej stratégii hovoriť aj o výmene domácich kotlov na tuhé palivo asi tiež nie je celkom úplne namieste, ale mohol by som pokračovať ďalej.
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2030. Nuž, to je váš koaličný partner, ktorý chcel postaviť 25-tisíc bytov, ale nie takýmto spôsobom, aby sme to legitimizovali. To si preberte vy, ale nedávajte to do bezpečnostnej stratégie, lebo potom niekedy, keď to budeme kritizovať a teraz by ste chceli, aby sme za toto zahlasovali, tak poviete, však vy ste hlasovali za bezpečnostnú stratégiu, kde sa tento dokument spomína a nemali ste k nemu žiadne výhrady. S tým nemôžeme súhlasiť.
Ďalej tam spomínate aj napríklad, že schválenie optimalizácie siete nemocníc. Ten váš pohľad liberálny a pravicový je úplne jasný. Zatvoriť nemocnice, zjednodušiť sieť a tak ďalej. Dokonca tu dávate, že v tom programe Moderné a úspešné Slovensko, že minimálne postavíte 3 nové nemocnice a 3 zrekonštruujete, podržte, sa do roku 2026, ale veď to už presahuje vaše volebné obdobie a vy chcete, aby sme toto legitimizovali schvaľovaním a hlasovaním za bezpečnostnú stratégiu? Čiže berte to vecne z tohto pohľadu, že s tým nemôžeme súhlasiť, lebo tu práve ten tretí bod, o ktorom ste hovorili, pán minister, nie je dodržaný a ešte je na dôvažok aj pre ďalšieho koaličného partnera SaS, aby to nebolo veľa. Pardon ospravedlňujem sa strany ZA ĽUDÍ, ktorá hovorí o reorganizácii zefektívnenia práce súdov, vytvorenia novej súdnej mapy. No veď sa pozrite, čo sa tu deje. Však sa tu postavila kompletne celá odborná verejnosť proti tzv. súdnej mape, ktorú prezentuje pani ministerka, a naviac je tam aj vo vnútri koalície samotný rozpor. Nemusím hovoriť ani o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je súčasťou takisto Moderného a úspešného Slovenska, ktorá bola zmietnutá zo stola, ktorú navrhol pán podpredseda vlády Holý.
Čiže z tohto pohľadu musím konštatovať, pán minister, že tá tretia časť, bohužiaľ, nie je naplnená a vnášate tam tú politiku. Preto, tak ako som aj naznačil v diskusii na zahraničnom výbore, bolo namieste, aby táto časť a táto odvolávka bola vypustená z bezpečnostnej stratégie. Ja dnes nemôžem navrhnúť takéto niečo, že to zmeniť pozmeňujúcim návrhom, lebo to nie je možné zo svojej podstaty, ale dávam procedurálny návrh, aby táto bezpečnostná stratégia práve z tohto dôvodu bola vrátená vláde na dopracovanie a s tým, aby práve táto realizácia opatrení programu Moderné a úspešné Slovensko 2020 bola z toho vypustená z dôvodov, ktoré som uviedol v časti pre čas, ktorý mám k dispozícii a zdôvodnil som to.
Zároveň chcem ešte povedať aj pánovi kolegovi Krúpovi, pretože patrí sa zareagovať korektne politicky. Predošlé vlády nemali žiadnu stratégiu. Bolo to tak, ako keby som povedal, ako keby predošlé vlády v tejto oblasti absolútne nič nerobili. Naviac vy sami deklarujete, že v tomto materiáli, že by sa mala stratégia meniť každých päť až sedem rokov. Ktovie akým spôsobom sa bude a za aké obdobie znova meniť. To len máte taký predpoklad, lebo dnes ste vo vláde, ale nabudúce tu príde iná vláda a bude tu úplne iný povedzme konsenzus a môže sa tá stratégia novelizovať možno skôr možno aj neskôr. Ťažko povedať.
Stratégiu vláda aj tá naša predchádzajúca prijala a tá stratégia nebola prerokovaná v parlamentne. To je jediné, čo môžeme skonštatovať, ale bola prijatá a musíme povedať zároveň, že určite na tom pracovali tí istí ľudia, ktorí pracovali aj na tejto stratégie, lebo keď si zoberieme mnohé formulácie a gro je rovnaké, keď to tak zoberieme. Lebo nám rovnako záležalo na tom, aby došlo k nejakému konsenzu a viete veľmi dobre, že sa ťažko nachádza, pretože aj vy to dnes vidíte vo vlastnej koalícii. Vždy v koalícii je to ťažšie nachádzať.
Spomenuli ste, pán poslanec Krúpa, aj ten prípad Ruska, že keď sa niečo udeje v Rusku, tak v Rusku sa o tom nevie alebo keď Rusko urobí niečo, čo je porušenie medzinárodného práva, má to dopad, povedzme, aj na životy ľudí, tak to ututlajú, pretože majú iný systém, asi tak som to porozumel, že nemajú taký demokratický systém, ako majú v Amerike, kde to neututlú a že to má aj politické dôsledky. Áno, s tým súhlasím, môžem s tým súhlasiť. My dnes už nemôžeme nazerať na Rusko, ktoré bolo predtým, pretože vtedy to bolo predsa len Rusko s jednou stranou na čele, tak ako aj u nás, ale dnes môžeme povedať, že Rusko má takisto demokraciu, aj keď niektorí politológovia ju nazývajú, že tzv. riadenú, ale je to takisto demokracia. A vieme, že aj v Spojených štátoch amerických sa rôzne veci dejú. Napríklad posledný útok na Kapitol je bezprecedentný, tuším, že iba druhý v histórii Spojených štátoch amerických. Čiže ja som nespochybnil úplne to, čo ste povedali, len som chcel popísať, ale zároveň chcem povedať to najdôležitejšie. Bez ohľadu na to, čo ste vy povedali, že tam sa to odzrkadlí na vnútropolitickej scéne a tam sa to ututláva a tak ďalej. Nikto už nikdy nevráti životy ľuďom, ak sa niečo také bezprecedentné stane, a to je jedno, či to bude Rusko, alebo to budú Spojené štáty americké.
A musíme otvorene povedať, že toho, by som povedal, porušovania aj multilateralizmu, o ktorom hovoril aj pán minister, má za sebou aj krajina ako sú Spojené štáty americké. To je napríklad vystúpenie z Parížskej klimatickej zmluvy, aj keď teraz novonastupujúci prezident sa k tomu vrátil. Čiže treba sa na to pozerať naozaj triezvo a zo širšia a vždy mať na zreteli to, čo som akcentoval na začiatku. My musíme dbať ako krajina, menšia krajina, na to, aby bolo dodržiavané medzinárodné právo.
My sme za vstup do Európskej únie, veľmi dobre viete, že sme veľmi významne pomohli aj ako opozičná strana, aby bolo jediné referendum na Slovensku úspešné pre vstup a rovnako aj za NATO. Ale zároveň hovoríme o tom, že ak sa niečo nedeje úplne v poriadku, tak to kritizujem, ak Rusko porušilo medzinárodné právo pri obsadení Kryma a všetkých tých vecí, no tak to hovoríme. Ak sa porušilo medzinárodné právo pri Kosove, tak to hovoríme, ak Spojené štáty porušili medzinárodné právo, že niekoho len tak zabijú, lebo sa rozhodnú, tak je to porušenie medzinárodného práva. A o tom je potrebné hovoriť a netváriť sa, že servilne sme v tom členstve a nemôžeme to kritizovať, lebo je to pre samotnú tú organizáciu, kde sme, určite dobré a potrebné. Lebo ja poviem jeden príklad, pán predseda Krúpa, a ktorý určite mi dáte za pravdu.
Zoberme si, že sme v Aliancii NATO, kde je zmrazený konflikt. My hovoríme o tom, že máme veľa zmrazených konfliktov na východe tzv. krajín východného partnerstva Gruzínsko, Moldavsko teraz Ukrajina, áno, ale musíme si aj otvorene povedať, že je zmrazený konflikt od ´74 aj v Turecku. Presnejšie na Cypre časti tureckej, kde jednoducho dodnes a tam aj naše jednotky, a bola o tom diskusia v predchádzajúcom bode, pôsobia, čiže máme čo riešiť aj vo vnútri a dokonca, a to by sme mohli aj povedať, že Turecko by sme mali dnes už nazvať, že je problémom bezpečnostným, možno by sme to aj mali, pán minister, pretože dnes ohrozuje v podstate výsostné vody Grécka, ktoré je takisto, takisto členom NATO. Čiže toto sú veci, ktoré musíme pomenovať a zároveň hľadať v zmysle dodržiavania medzinárodného práva, ako môžeme k tomu my prispieť.
Čiže chcel som len ten pohľad doplniť, ktorý ste vy povedali zo svojej, zo svojho pohľadu, ale ja si myslím, že je potrebné sa na to pozerať trošku objektívnejšie. Vedieť si priznať, že nie je to všetko také ružové, všetko má svoje chyby, ale my musíme dbať predovšetkým na tých aspektoch, ktoré sú pre nás najsilnejšie, a to je, ešte raz podotýkam, dodržiavanie medzinárodného práva.
Čiže suma sumárum, vážené panie poslankyne, páni poslanci, my sme boli pripravení podporiť bezpečnostnú stratégiu, obrannú stratégiu takisto sme chceli podporiť aj myslím si, že podporíme, ale v prípade bezpečnostnej stratégie, z ktorej derivátom je obranná stratégia, vzhľadom na menovanú moderné, venovaný program Moderné a úspešné Slovensko, ktorým chcete legitimizovať svoje programy, ktoré presahujú vaše volebné obdobie, jednoducho nemôžeme súhlasiť, a preto som predniesol tento procedurálny návrh, pán spravodajca, o ktorom vás chcem poprosiť, aby bolo potom hlasované.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
16:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48
Monika KozelováVystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2021 o 16:48 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Pán poslanec, pardon, pán podpredseda, nemocnice do roku 2026, no že to nezasahuje do nášho volebného obdobia. Prosím vás, čo to je za postoj, by som sa spýtala. Dnes vidíme, v akom stave sa naše zdravotníctvo sa nachádza, dnes to vidíme veľmi dobre. A to je, pán podpredseda, vaša vizitka. Ako je možné, pán podpredseda, že okres Poltár napríklad nemá ani okresnú nemocnicu. Ako je možné, že väčšina nemocníc, väčšinu nemocníc ste odovzdali do rúk Pente, ako je možné, že ste ich predali ako nemocnice, ktoré vyrábali dlh a ako je možné, že tie isté nemocnice zrazu vykazujú zisky? Ako sa to stalo? Toto by ma zaujímalo, pretože na toto odpoveď neviem. Aká bola vaša stratégia? Ja som presvedčená o tom, že odpoveď na túto otázku vie každý z nás, takže ja, naopak, ďakujem za tú stratégiu, ktorá sa načrtá, lebo verím tomu, že zachránime podstatne viac životov, ako je tomu teraz. Ďakujem.
Rozpracované