23. schôdza

Chcem sa veľmi pekne poďakovať za podporu. Ja dúfam, že teda tento zákon dotiahneme do úspešného konca.
A chcela by som teda aj reagovať, pokiaľ ide o pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie bude a, samozrejme, poctivo vyhodnotím všetky pripomienky, ktoré uplatnia v rámci neho.
A pokiaľ ide o diskusiu, tak túto diskusiu ja, by som povedala, že vediem s, aj s vlastníkmi pôdy, aj s užívateľmi, s nájomcami dlhodobo, pretože ja sa v tomto sektore pohybujem viac ako 35 rokov a čiže ubezpečujem vás, ubezpečujem vás, že áno, mám to za sebou. Samozrejme, že nebude to jednoduché, pretože nikdy nenájdeme stopercentnú zhodu. A ako mňa, mňa veľmi trápi to, že vlastne od roku ´89, teda po revolúcii sa poľnohospodárske pozemky vrátili pôvodným vlastníkom, ja to hovorím, že de iure, ale de facto, žiaľ, nie. Vlastní, pôvodní vlastníci poľnohospodárskych pozemkov sa vo väčšine prípadov, nechcem povedať že vo všetkých, nevedia k týmto pozemkom dostať a narábať s ňou podľa svojej vôle.
Ja rozumiem tomu, že je potrebné zachovať aj na Slovensku udržateľnú poľnohospodársku výrobu. Chcem tým povedať, že nemám výhrady voči veľkým ani malým poľnohospodárom. Podporujem každého poctivého, čestného poľnohospodára, ktorý, ktorého záujmom je produkcia kvalitných poľnohospodárskych surovín. Takže len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na začiatok by som chcel povedať, že ja patrím tiež do tej kategórii, kde moji starí rodičia, rodičia a niektoré pozemky už vlastním aj ja, ktoré buď sami obrábame, alebo prenajímame. Stretávam sa tu takisto s dvoma druhmi podnikateľov, ktorí majú niektoré pozemky od nás v prenájme. Jedni sú, dá sa povedať tak, seriózne firmy, ktoré každý rok zavolajú, buď je to nejaké vyplatenie v dividendách alebo financiách, čo, za čo im veľmi pekne ďakujem, že takto sa stavajú ku všetkým ľuďom, ale, samozrejme, tak ako povedala aj pani poslankyňa Sulanová, aj ja sa stretávam aj s tou druhou skupinou, ktorá buď s vami absolútne nekomunikuje, alebo keď sa vy k tomu nepostavíte, tak proste nemáte žiadne informácie a užívajú tú pôdu bez nejakého nároku.
Mňa zaujíma jedna vec, či budú musieť byť oslovení, kde budú oslovení len majitelia, ktorí sú stopercentní vlastníci, alebo bude musieť byť oslovený každý podielnik, lebo tých podielnikov na niektorých parcelách sú stovky.
Potom by som chcel vedieť, že či každý bude oslovený doporučene alebo len normálne poštou. Ak doporučene, či bude musieť byť každý aj ten najmenší podielnik, ktorý tam ovláda najmenšie percento, aj ten súhlasiť, lebo vieme, že ťažko vždy súhlasia všetci. A toto je problém, lebo tí majitelia, ktorí majú aj najmenšie percento alebo podiel, vlastnia to percento v každom metrom štvorcovom, neni to niekde inde. Takže či rátame s týmto, lebo ak to takto nebude, tak ja si myslím, že môže dôjsť vlastne k nenaplneniu programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaväzuje, že bude sa snažiť, aby bola potravinová sebestačnosť a Slovensko bolo potravinovo sebestačné. Tak ak by sa našiel čo len jeden v každom z týchto pozemkov majiteľ, ktorý by nesúhlasil, tak môže byť narušená potravinová sebestačnosť Slovenska, lebo tieto veľké firmy, ktoré môžu aj seriózne sa správať a všetko robiť, by nemohli uzatvoriť zmluvu, lebo, len pri jednom nesúhlase.
To znamená, že ja by som bol rád, keby aj toto zákon riešil, že ako to bude, či sa to bude, oni, rozdelí tá parcela, bude sa to vyšovať bokom, alebo bude stačiť nadpolovičný súhlas majiteľov. Lebo toto musíme vyriešiť dopredu, lebo sa nám stane to, čo som povedal, že môže byť o, môže byť potravinová sebestačnosť ohrozená a bude mať ešte menšiu percentuálnu ako teraz a bude dochádzať, že veľké časti pozemkov budú neobrobené, lebo tí ľudia sa nebudú vedieť dohodnúť.
Čo sa týka, k tej ROEP-ke alebo, dá sa povedať, k tomu sceľovaniu pozemkov. Je to beh na dlhé trate, možno dvadsať, na tridsať rokov, ako ste, pani poslankyňa, povedali. Ja sa len chcem spýtať, že či je tu istota a budú každoročne vynaložené tie financie, ktoré majú byť, aby tieto firmy, ktoré toto robia, mohli v tomto pokračovať, lebo už som počul aj nejaké také veci, že nie sú si istí, že či to vôbec bude pokračovať v tomto sceľovaní pozemkov. Lebo ak s týmto prestaneme a zistíme, že na to nie sú peniaze, tak to nebude na dvadsať, na tridsať rokov, ale to nebude vyriešené nikdy. A toto je, si myslím, najväčší problém, že tie pozemky majú strašne veľa majiteľov a to sceľovanie nie je. Takže ak by sa toto stalo, tak je to krok späť. Ďakujem za odpoveď na naše otázky, ak mi aj neodpoviete dneska, stačí keď potom na výbore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, tá situácia s pozemkami je taká, aká je. Vieme, že máme sto miliónov vlastníckych vzťahov. Je to, je to nie dedičstvo nejakej dávnej minulosti, ale dedičstvo posledných 30 rokov a tá príčina je strašne jednoduchá. Pôdohospodárstvo ako také sa stalo rezortom tretej kategórie. Toto je príčina a ten dôsledok je dnešný stav. Sto miliónov vlastníckych vzťahov, potravinová sebestačnosť, najhoršie, najhoršie výsledky produkčných a ekonomických ukazovateľov.
Dokonca sme tu rozoberali teraz stav o klimatickej núdzi. Európska únia nás upozorňuje, robte opatrenia na sekvestráciu uhlíka, lebo toto, čo sa deje u nás, je úplne šialené, od nás uhlík odchádza do atmosféry potom a potom tu robíme všelijaké drahé ekonomické opatrenia na to, aby sme ho zachytili, pritom stačí použiť obyčajný zdravý gazdovský rozum. V tom je to poľnohospodárstvo nádherné.
Určite, určite ten zákon ešte prebehne, prebehne rokovaniami, ozývajú sa nám od poľnohospodárskej komory cez malých farmárov. Ja budem rád, keď sa zapojí aj väčšia skupina poslancov. Proste mal by to byť začiatok niečoho, čo na konci bude skutočné a férové usporiadanie vlastníckych vzťahov. Pretože tieto vzťahy dnes, keď je užívateľ povýšený nad nájomcu, sú minimálne, slušne povedané, nenormálne, a keď nie, protiústavné, pretože my bránime, my bránime výkonu ústavy v oblasti užívania vlastníckych práv vlastníka pozemku. Takže dúfam, že sa zapojí čo najširšia skupina poslancov do toho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Suja, naozaj veľká vďaka k tvojmu príspevku, ktorým si určite obohatil túto debatu o svoje postrehy minimálne z praxe, ale aj z klasického pohľadu či už vlastníka pozemku, alebo z odborného stanoviska, ktoré si tuná prezentoval. Naozaj si musíme uvedomiť, že máme tu dve skupinky ľudí alebo dve skupinky určitých skupín, ktoré tuná medzi sebou bojujú. Je to skupinka serióznych určitých prenajímateľov alebo nájomcov pôdy, ktorí naozaj chcú mať seriózny vzťah, ako je nájomca, prenajímateľ, a potom sú tu špekulanti, ktorým ide naozaj len o zisk a nechcú v rámci tejto poľnoagendy nejakým spôsobom byť súčinní, ale ide im iba naozaj o naplnenie svojich nejakých ekonomických záujmov.
Bolo tu spomínané, že máme stovky rozdrobených podielov na tisícok parciel. Áno, je to pravda. Deje sa to dlhé roky a nie je to len záležitosť posledných tridsiatich rokov, ale je tu ešte starý tereziánsky urbár ešte z Rakúsko-Uhorska, čiže tento zákon platí stále a neustále a ak naozaj nebudú investované nemalé finančné prostriedky do sceľovania, ale systematického sceľovania parciel, tak tento problém sa u nás nikdy nevyrieši, pretože to nie je beh na dlhé trate, to je maratón v podstate.
Žiadosti a súhlasy v rámci vzťahu prenajímateľ a žiadateľ poľnohospodárskej dotácie, to je zase jeden začarovaný kruh. A naozaj týmto zákonom, ak budú spracované kvalitne všetky pripomienky či už drobných farmárov, väčších podielnických družstiev, alebo prenajímateľov pôdy, či už drobných vlastníkov, bude určite dobrý a bude určite veľmi kvalitným prínosom pre celú našu potravinovú sebestačnosť Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Takto. Ja začnem možno od konca. Pozemkové úpravy. Tridsať rokov od roku ´89 žiadna vláda ich nemala za prioritu, hoci mala mať. Povieme si, povedzme si na rovinu to, že z 3-tisíc, takmer 3 500 katastrálnych území sa vykonali pozemkové úpravy za 30 rokov na dvanástich percentách. Nie je to ani 400 katastrálnych území, čo je totálna katastrofa. Preto ja hovorím, pozemkové úpravy sú alfou a omegou k tomu, jednak splatiť dlh voči vlastníkom poľnohospodárskej pôdy a jednak naštartovať diverzifikáciu poľnohospodárskeho priemyslu, poľnohospodárstva. My nevieme inak vlastne zabezpečiť, pretože ako, ako majú hospodáriť poľnohospodári, keď, keď vedia, že vlastne sú len v nájme, sú tam v dočasnom užívaní a, samozrejme, tomuto sa potom ohýbal celý zákon 504 o nájme, že vlastne ten pôvodný vlastník nemá žiadne, žiadne práva.
Áno, je pravda, že pokiaľ ide o oslovovanie vlastníkov, aj teraz je to tak, že ich musí oslovovať písomne; ak chce mať doklad o tom, že bol oslovený, tak, samozrejme, musí mať aj doručenku. Existujú, existuje tu aj ten inštitút oslovenia v dobrej viere, pretože vieme, že sú tu nedostatky, aj čo sa týka katastra a zverejňovania adries. Takže, a nadpolovičný súhlas, to je riešené už teraz v zákone. Čiže áno, budeme sa týmto zákonom zaoberať podrobne, budeme diskutovať a ak bude potrebné, ešte tam prijmeme aj pozmeňovací návrh, ale myslím si, že toto treba naštartovať, tento proces, aby vlastníci poľnohospodárskych pozemkov sa cítili ako vlastníkmi a nie ako ožobračovaní ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za vysvetlenie, pani poslankyňa, aj ďakujem všetkým, čo na mňa reagovali.
Ja by som len ešte k jednému, len Jaro odišiel, že ja som bol dlhé roky, viac ako desať rokov v predsedníctve Strany zelených, v republikovej rade krajským predsedom, to znamená, že aj ochranou životného prostredia sa zaoberám veľmi dlho a si myslím, že pri tej akcii, ktorá je teraz, že klimatická núdza, ktorý pojem ani nepoznáme, nejde o zdravý sedliacky rozum. To znamená, v tomto máme s Jarom opačné názory, ak si on myslí, že pri klimatickej núdzi, alebo vy si myslíte, že je to zdravý sedliacky rozum, páni kolegovia, tu nejde o zdravý sedliacky rozum. A ja sa prvý budem biť za zdravé životné prostredie, ale tu by sme mali byť opatrní a ja si myslím, že k tomu sa vrátim, malo by to byť prerokované, tak sa nechcem k tomu viacej vracať.
A čo sa týka tých majiteľov, ja by som len, len ešte potom môžme aj osobne? Že či bude musieť byť, to som chcel vedieť, každý z tých vlastníkov oslovený a súhlasiť alebo nie podľa tohto nového zákona. Každý, hej? Ďakujem. Máte moju odporu.

Pán predsedajúci, ďakujem. Dámy a páni, dovoľte mi teda uviesť novelu zákona 50/1976, teda stavebného zákona. Je to teda iniciatíva skupiny poslancov.
Zákon, cieľ teda novely tohto zákona je zefektívniť reguláciu reklamných stavieb na Slovensku, to znamená bilbordov, tak, aby sme sa ako krajina nejakým spôsobom očistili, jednak už či od nelegálnych bilbordov, alebo od veľkého počtu bilbordov, ktoré nie vždycky skrášľujú naše prostredie.
Zákon bol konzultovaný s rôznymi odborníkmi na, v rámci ministerstva dopravy, v rámci biznisu samotného, ale aj aktivistami a pracovníkmi mestských úradov. To znamená, cieľ tohto zákona je teda pomôcť pri odstraňovaní a zjednodušiť odstraňovanie nelegálnych reklamných stavieb, nelegálnych bilbordov a zároveň druhou takou veľkou oblasťou je zefektívniť systematickú reguláciu bilbordového priemyslu ako takého.
Toľko na začiatok, v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý, predstavím tento zákon komplexnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 390). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim ako spravodajkyňa. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz teda, dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti predstavil novelu tohto stavebného zákona. Tak ako som povedal, cieľom tejto novely je zefektívniť reguláciu reklamných stavieb na Slovensku.
Dnes máme na Slovensku 30- až 40-tisíc bilbordov, nikto nevie úplne presne, koľko týchto bilbordov máme. Tieto čísla pochádzajú od bilbordových spoločností, mediálnych spoločností, to znamená, že nie je možné im úplne dôverovať, aj keď si pozriete nejaké časopisy odborné, ktoré sa touto problematikou zaujímajú, tak tie poklesy, respektíve nárasty z mesiaca na mesiac alebo z polroka na polrok tých bilbordov sa tam pohybujú rádovo v stovkách, možno v tisíckach, takže naozaj nemáme ten prehľad. V každom prípade každý z nás vie a pozná, ako vyzerajú naše oblepené cesty, ako vyzerajú naše oblepené, ako vyzerá náš oblepený vidiek, ako vyzerajú naše oblepené mestá. Tým možno najlepším príkladom toho, ako to vyzerá, je vstup do samotnej Bratislavy, ktorá tvorí polovičku bilbordového trhu, ale ja som z Popradu a podobne teda vyzerá vstup do Popradu, podobne vyzerá vstup do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína a tak ďalej. Spod Tatier je veľmi známa tá cesta Poprad – Starý Smokovec, ktorá je teda nejakými bilbordami úplne zaplavená.
Radi by sme túto situáciu zmenili a teda toto nie je, samozrejme, prvý nejaký takýto návrh, ktorý evidujeme za posledné roky, ktoré sa, ktoré sa touto problematikou zaoberal, ale treba povedať z toho pohľadu, že ako to vyzerá, tak veľmi veľa sa v tejto oblasti nepohlo, preto teda my sme strávili posledné mesiace konzultáciami, ako som spomínal už na začiatku, s odborníkmi či už z mestských úradov, zo stavebných úradov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale aj teda s ľuďmi z biznisu, aj s rôznymi aktivistami, aby sme zistili teda, že kde sú tie základné problémy pri regulácii reklamných stavieb, aby sme prišli s nejakými konkrétnymi riešeniami. A tie konkrétne riešenia teda máte pred sebou v rámci našej novely.
Toto je prvé čítanie, čiže možno budem trošku stručnejší, veľmi rád teda odpoviem na otázky, ktoré prídu prípadné, a potom prebieha teda celý, celý proces schvaľovania.
Takže my sme identifikovali tie základné problémy alebo tie základné oblasti tých problémov na dve časti. Po prvé je to odstraňovanie nelegálnych stavieb a po druhé je to zefektívnenie systematických nástrojov, ktoré by sme mohli dať obciam, mestám na to, aby dokázali regulovať bilbordy v rámci svojich území.
Začnem teda tými nelegálnymi bilbordami. Toto je problém sám osebe. Podľa expertného odhadu na Slovensku máme 20 až 30 % všetkých bilbordov, ktoré sú nelegálne, to znamená, že už dneska by nemali stáť na svojich miestach. Ony stoja, tých dôvodov je, samozrejme, viac, jedným z nich je, že ten proces administratívny, ktorý dneska zákonná úprava umožňuje, je komplikovaný, umožňuje rôzne námietky, opakované vracanie sa tejto problematiky a týchto podnetov na stavebné úrady, ktoré sú zahltené. To znamená, vydali sme sa cestou zjednodušenia tohto procesu.
A nebudem teraz spomínať všetky tie, tie, tie body, ktoré tam máme, ale medzi tie hlavné opatrenia, ktoré táto novela prináša, je, že teda posilňujeme kompetenciu alebo rozširujeme kompetenciu pre mestá a obce tak, aby mohli iniciovať odstraňovanie nelegálnych bilbordov, ktoré nie sú na ich pozemkoch, ale ktoré sa nachádzajú v rámci katastrálneho územia. Týmto pádom sa otvára veľká možnosť pre veľký počet bilbordov, ktoré dneska tie obce a mestá riešiť nemohli, aby mohli byť aktívne, tie, samozrejme, ktoré chcú, a aby mohli začať s iniciovaním odstraňovania týchto bilbordov. To je prvý taký dôležitý bod, ktorý táto novela prináša.
Druhý dôležitý bod z tohto pohľadu je tzv. opatrenie, ktoré prináša jedno, jedno rozhodnutie pre jedno odstránenie. Dneska pri odstraňovaní nelegálnych bilbordov bývajú stavebné úrady tým lievikom, kde sa stretajú prípady odstraňovania nelegálnych bilbordov. Častokrát majú majitelia týchto bilbordov právo namietať, tieto podnety sa opakovane vracajú na tieto stavebné úrady, tým pádom sa celý proces predlžuje, je to zdĺhavé. Preto prichádzame vlastne s opatrením, ktoré umožní, že v prípade, že stavebné povolenie pre bilbord, reklamnú stavbu vyprší, tak jedným rozhodnutím stavebný úrad umožní odstránenie tohto bilbordu, ak k tomu nedôjde, tak môže byť a teda bude toto rozhodnutie stavebného úradu aj exekučným titulom a bude to môcť ísť rovno na súd. Dneska tá úprava opäť umožňovala to, že sa to vráti znova na ten stavebný úrad, ktorý rozhodne ako keby o tej veci, že to môže ísť na súd, to znamená, že z nášho pohľadu zbytočná úprava, ktorá veci komplikovala.
Je tam toho teda viac, ale idem k tej druhej časti a to teda efektívnejšia systémová regulácia reklamných stavieb. Tu prinášame dva základné body. Po prvé zvyšujeme sankcie, respektíve pokuty za porušovanie stavebného zákona. Dneska sú tieto pokuty symbolické a nepôsobia motivačne pre bilbordové spoločnosti, aby zákon dodržiavali. Len pre ilustráciu, za štandardný bilbord, ktorý poznáte každý z našich miest alebo ciest, je pokuta za porušenie stavebného zákona 250 eur. Ak tento bilbord spoločnosť dobre umiestni, tak tie výnosy sa pohybujú na úrovni 1 000 eur za rok, to znamená, že častokrát tie bilbordové spoločnosti rátajú s tým, že, a berú na seba to riziko, že ten bilbord nechajú napriek tomu, že to stavebné povolenie nie je legálne, a rátajú s tým, že si za ten rok, počas toho roku niekoľkokrát na tú pokutu zarobia. Takže my tieto pokuty zvyšujeme trojnásobne, aby teda boli motivačné a dosť odstrašujúce na to, aby pôsobili preventívne.
To druhé systémové opatrenie, ktoré táto novela prináša, zavádza, zavádza stavebné povolenia na reklamné stavby, na bilbordy na dobu, len na dobu určitú, to znamená, že po novom sa budú povolenia, stavebné povolenia na bilbordy, na tie, ktoré si to vyžadujú, to znamená tie väčšie bilbordy, bilbordy a bigbordy, udeľovať len na dobu určitú, maximálne na tri roky. Dneska je totiž veľkým problémom viacerých slovenských miest, že boli vydávané v minulosti rôznym spôsobom a pod rôznymi tlakmi stavebné povolenia na bilbordy na dobu neurčitú. Dneska tie mestá a stavebné úrady nevedia pohnúť s týmito bilbordami, lebo majú garantované doživotie, to nazvem, povolenia na tieto bilbordy a napriek tomu, že v rámci rôznych častí, a možno najlepšie to naozaj vidno na tej, na tej Bratislave, že sa tá situácia, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, zastavanosti a tak ďalej podstatne zmenila, napriek tomu vlastne mestá nevedia pohnúť s týmito bilbordami. My si myslíme, že by mali mať to právo a zavádzame vlastne tieto stavebné povolenia na dobu určitú s tým, že mestám dávame možnosť pravidelne prehodnocovať to, či tie bilbordy tam majú alebo nemajú právo byť. Bude sa tak diať, samozrejme, v rámci zákonne stanovených podmienok.
Takže to bolo, to bolo druhé podstatné, podstatné opatrenie a teda ešte poviem, že teda jedná sa o stavebné povolenia, ktoré budú na dobu určitú, maximálne na tri roky. Platí to teda pre nové stavebné povolenia, ale platí to aj pre už vydané stavebné povolenia na dobu neurčitú, tam sa tiež podľa tejto novely mení ich platnosť maximálne na tri roky, tak aby to bolo zrovnoprávnené pre všetkých.
To sú základné opatrenia, ja teda, samozrejme, veľmi rád budem odpovedať na vaše otázky, je tam toho viac, ale toto je prvé čítanie. Sú to opatrenia, ktoré, väčšina z nich prináša posilnenie kompetencií mestám a obciam, aby mohli, ak, samozrejme, sú aktívni a chcú konať v záujme občanov, ak si túto agendu prisvoja, a riešiť túto situáciu, ak to považujú za vhodné, lebo sme presvedčení o tom, že práve mestá a obce sú tie pravé, aby túto problematiku riešili. Týmto vás žiadam teda o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, veľká vďaka za váš predložený návrh zákona. Naozaj virtuálny smog je obrovským problémom, ktorý je nešvárom v našej peknej vlasti. A nie je to už len problém veľkých miest, okresných miest alebo krajských miest, špecificky Bratislavy, ale tento virtuálny smog sa nám šíri už pri cestách druhej a tretej triedy, to už je naozaj taký nie veľmi pekný zásah do krajinotvorby a je to často už úplne uletené, čo všetko dokážu predaja- alebo ziskuchtiví obchodníci vystaviť na tieto, na tieto bilbordy alebo megabordy. Proste je to už, je to už veľmi neprijateľné. Tento stav naozaj je potrebné riešiť, je potrebné zmeniť.
Z vášho návrhu zákona je veľmi dobre treba vystihnúť alebo jednoducho poznamenať, že áno, je tam odstránenie do tých 30 dní, čo je veľmi dobré, je, stáva sa tento bilbord alebo táto stavba jednoducho iba stavbou, ktorá je dočasnou, čiže je tam odstránenie do troch rokov, takisto veľmi dobré.
Aj keď nie som nejakým zástancom sankcií, ale v tomto ohľade naozaj súhlasím, že vlastne podľa § 88 v ods. 7 sa tam vlastne zvýšila pokuta až na 1 350 eur, čo je dostatočne odstrašujúce pre takéhoto špekulanta alebo pre človeka, ktorý tu nechce jednoducho túto stavbu odstrániť, pri opätovnom porušení alebo nespolupráci je tam tá pokuta až 2 700 eur. Čiže títo kadejakí prevádzkovatelia týchto bilbordov si veľmi dobre uvedomia, že či v tejto činnosti budú pokračovať alebo nebudú.
Veľmi dobré je aj to, že vlastne bude môcť táto pokuta byť vymáhaná exekučným titulom, s čím naozaj súhlasím, a hlavne mestá a obce sa stanú aktívnym bojovníkom v odstraňovaní tohto problému, čo sa týka hlavne veľkých okresných, krajských miest.
Čiže naozaj veľmi pekne ďakujem.