23. schôdza

Maťo, ďakujem, že si to odborne vysvetlil, že si spomenul aj toho ministra financií. Ale ako vidíš, bolo to úplne, úplne zbytočné. Niekto, keď nechce, bude si mleť stále to isté svoje. A vyhovárať sa, vyhovárať sa, Maťo, neoplatí, neoplatí. Vidíš, môžeš hovoriť, čo chceš. Máme tu sľúbených 8 mld. z fondu obnovy a oni hovoria, že nebudú mať peniaze. Minister povedal jasne, že 2022 tá krivka už bude rásť. Ale nie, tu koaličný poslanec Žiak vie viacej a hovorí, že 2024. Tak mali by ho vymeniť za ministra financií a dať pána Žiaka, keď máme takého odborníka, ako je Žiak, medzi nami na financie, načo potom máme ministra financií? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Žiak, ťažko predpokladať, kedy sa vrátime naspäť na úroveň, pretože to bude záležať v prvom rade od priemernej mzdy. To teraz nevieme. Za tento rok 2020, ktorý bol minulý, sa ešte predpokladá, aj podľa tých prognóz Národnej banky Slovenska by tá priemerná mzda mala ešte trošku narásť oproti predchádzajúcemu roku 2019, ale ešte neni rok uzatvorený, takže nevieme. Takže tá priemerná mzda, ona kľudne môže narastať, lebo síce budú ľudia nezamestnaní, ale to sa nezapočítava, to, že človek je nezamestnaný, že nemá príjem, to sa do priemernej mzdy nezapočítava. Takže stále sa tam budú započítavať príjmy tých ľudí, ktorí stále pracujú.
Vy hovoríte, že viacerých, podľa viacerých ukazovateľov by sa to malo alebo sa to počíta. Však áno, veď máme zákon aj o tej dlhovej brzde, ktorý teda hovorí o tom, že máme nejaké sankčné pásma, keď to prejde nad určitú úroveň, tak také sankcie, na tú úroveň takú sankciu. Takže kľudne to môžeme aj tak previazať, že aby to nebol len ten rozdiel. Lebo teraz bude veľký rozdiel, budeme mať pokutu alebo teda sankciu, ale ďalší rok už ten rozdiel veľký nebude, ale máme prekročené to najvyššie sankčné pásmo, tak možno aj to tam treba doplniť, lebo v dvetisícjedenástom naozaj nikto neuvažoval o nejakej kríze a že bude takto dlh narastať. Máme tu novelu zákona otvorenú, čiže možno by sa to tam dalo ešte nejakým spôsobom dať, takže treba nad tým porozmýšľať.
A či to je populizmus alebo nie, či sa chceme zapáčiť voličom. Pán poslanec, my dlhodobo túto tému razíme. A nie je to len naša téma. Je to téma aj vašich kolegov z OĽANO. A chcem povedať, že toto je zákon, pri ktorom sa bavíme v prvom čítaní o zámere. My chceme proste tie platy znížiť. Či to má byť týmto spôsobom, že to bude trojnásobok minimálnej mzdy, alebo či to má byť dvojnásobok priemernej mzdy, alebo či to má byť desaťnásobok niečoho, to je teraz nie dôležité, na to je to druhé čítanie, ale proste my sa chceme tejto téme venovať. Vy ako poslanci hlasovaním vyjadríte, či sa o tejto téme chcete baviť konkrétnejšie v druhom čítaní. Ak nie, budete hlasovať proti. Ak sa chcete, budete hlasovať za. To je všetko.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, skupina poslancov Národnej rady tu predkladá dva rôzne návrhy zákonov, ktoré sa však týkajú jednej témy, a to je zavedenie úplnej slobody slova na Slovensku. Slobody slova presne podľa amerického modelu. Jeden ten zákon rieši túto problematiku z pohľadu Trestného zákonníka a druhý práve z priestupkového zákona. A z tohto dôvodu je o týchto dvoch zákonoch spojená zlúčená rozprava.
Toľko na úvod a viac o týchto návrhoch, viac o tejto problematike poviem v rozprave, do ktorej sa ako predkladateľ hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Rovnako odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, to je tlač č. 378. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, najmä z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona bol prejednaný a prerokovaný Ústavnoprávnym výborom Národnej rady, Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň s Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Milé dámy, vážení páni, ako som spomínal v úvodnom slove, tieto dva návrhy zákonov, teda Trestný zákonník a priestupkový zákon, riešia to, čo je podľa môjho názoru a podľa môjho hlbokého presvedčenia úplne neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti ako takej. A to je absolútna sloboda slova.
Ja slobodu slova osobne chápem tak, že človek má mať právo povedať všetko, dokiaľ tým nevyzýva na násilie voči inej osobe, nevyhráža sa jej nejakým násilím alebo inou formou nejakej ujmy, alebo taktiež dokiaľ účelovo, systematicky a cielene nešíri o inej osobe negatívne alebo klamlivé informácie s cieľom poškodiť na jej vážnosti alebo nejakej, nejakom ekonomickom postavení. To znamená, že trestné činy či už nebezpečného vyhrážania, alebo podnecovania k nejakému vyhrážaniu, alebo trestný čin ohovárania sú úplne legitímne veci, ktoré v Trestnom zákonníku, prípadne v priestupkovom zákone majú byť jeho súčasťou.
Inšpirovalo nás pri tvorbe tohto návrhu zákona niečo, čo je vo svete pomerne bežné a práve v Spojených štátoch amerických, ku ktorým sa mnohí títo poslanci, predovšetkým zo strany SaS ako tu sedia, či už menovite pán Osuský, ktorému bežne zvoní americká hymna na telefóne, alebo pán Dostál, ktorí sa hrdo hlásia k Spojeným štátom americkým. A ja to beriem ako ich legitímny názor aj napriek tomu, že si o ňom myslím svoje v podstate, tak mi príde úplne legitímne a normálne, že keď v Spojených štátoch amerických systém postavený na tomto základe, to znamená, že každý človek má právo povedať si, čo len chce bez ohľadu na to, aký ten jeho názor je hlúpy, aký je ten názor urážlivý, aký je ten názor dehonestujúci jeho alebo iných ľudí, ale že ho za toto nebudeme posielať do väzenia.
Tá logika spočíva v tom, že keď akákoľvek osoba si myslí alebo hovorí verejne niečo, čo je urážajúce, čo je dehonestujúce voči iným osobám, tak spoločnosť ako taká sa naňho pozrie, pokrúti hlavou a povie si, tento človek šíri nenávisť, tento človek šíri bludy, tento človek je taký a taký a myslím si o ňom to a to. A ten samoregulačný efekt spoločnosti ako taký ho vyčlení na úplný okraj tej spoločnosti a nie je potrebné zapájať vyšetrovateľov, trestné oznámenia, prokurátorov, súdy a naťahovať sa, míňať obrovské množstvá finančných prostriedkov, aby sme niekoho, kto má hlúpy alebo nejakým spôsobom úbohý názor dostávali za tento názor do väzenia.
Úplne niečo iné je, keď ten človek povie, títo a títo by mali byť vyhladení, týchto a týchto treba zabiť a tamtých a tamtých by som poslal tam a tam, niekde do koncentračného tábora. To je názor, ktorý už nie je chránený slobodou slova a takto to funguje práve v tých Spojených štátoch amerických.
Počul som rôzne názory na to, prečo by to takto nemalo byť, prečo potrebujeme tieto tzv. extrémistické trestné činy, prečo potrebujeme posielať ľudí do väzenia za prejavenie hlúpych alebo dehonestujúcich názorov, ale udivuje ma, vskutku ma udivuje, že tieto názory častokrát vychádzajú od ľudí, ktorí doslova na tie Spojené štáty americké nedávajú dopustiť. Mne to nedáva logiku, mne to nedáva zmysel, pretože aj poslanci SaS sa vyjadrili, že takýto návrh zákona je nedemokratický. Veď to v podstate znamená, že Ústava Spojených štátov amerických je nedemokratická. Iné vysvetlenie neexistuje.
Menovite pán Žiak, autor množstva slávnych výrokov, ktoré sa ukázali ako dobrý podklad pre vtipy a slávne historky, ale on vám povie úplne seriózne, že takýto návrh zákona, ktorý všetkým dáva absolútnu slobodu slova, je nedemokratický. Tým pádom v podstate povedal, že Ústava Spojených štátov amerických je nedemokratická.
Chápem legitímne aj tie politické názory, ktoré máte, že si myslíte, že napríklad táto vec na tých Spojených štátoch amerických nie je dobrá, ale všetky ostatné sú úplne úžasné. Z môjho pohľadu to funguje tak, že vy si práve z toho USA beriete len to zlé a to dobré už nechávate tam a nám tu vozíte len tie veci, ktoré v podstate nejakým spôsobom by sme prijímať nemali.
Z môjho pohľadu je rozumné zo zahraničia si zobrať to dobré, či už zo Západu, alebo z Východu, z USA napríklad túto slobodu slova a z Východu napríklad ochranu kultúry, národných a tradičných hodnôt, ochranu toho slovanského bratstva, na ktoré vy tak radi nadávate, označujete ho za nejakú, nejaký hybridný nástroj nejakej manipulácie a rozvratu euroatlantického priestoru. To sú, práve naopak, veci, ktoré ja považujem za úplne prirodzené a nám vlastné.
No a z týchto hľadísk si myslím, že ak niekto má, povedzme si na rovinu, hlúpy názor na historickú udalosť, že si povie, toto a toto sa nestalo, tak akú má logiku poslať ho len za takýto hlúpy názor do väzenia? Lebo toto sa dnes reálne deje. Vieme dobre, že tu boli poslanci, tuším práve Osuský a Dostál, ktorí zaviedli takýto návrh zákona, potom tu prišiel pán Harabin, ktorý ho vylepšil a zvýšil zaňho trestnú sadzbu, a potom prišla pani Žitňanská, ktorá ho ešte viac sprísnila a navrhla nejaké nové spôsoby vyšetrovania takýchto trestných činov.
A ja sa pýtam, keď niekto popiera nejakú historickú udalosť, prečo by sme ho mali za toto posielať do väzenia. Je to jeho názor, ten názor je hlúpy, ten názor dokážete úplne jednoducho predsa vyvrátiť, keď je to zrejmá udalosť, a nemusíte kvôli tomu míňať prostriedky, dávať dokopy prokurátorov, jak hovorím, súdnych znalcov a naťahovať procesy, keď polícia, prokuratúra sa môže venovať závažnej trestnej ekonomickej činnosti, násilnej trestnej činnosti, ktorá je na Slovensku problémom.
Ja to dám do takej komparácie. Si predstavte, že niekto za vami príde a začne popierať úplne zrejmú vec. Príde niekto a povie, že gravitácia podľa neho neexistuje. Vám stačí zobrať takto pero a pustiť ho. Ono spadne. Čo ho asi pritiahlo k zemi? No, tá gravitácia. Ten človek, ktorý povedal, že gravitácia neexistuje, zo seba urobil úplného hlupáka. A to je úplne to isté, ako keď niekto poprie historickú udalosť. Mnohých to môže šokovať, mnohých to môže zarmútiť, mnohých to môže aj uraziť, ale prečo má ísť takýto človek len za svoj hlúpy názor do väzenia? Akú to má logiku? Prečo nepošlete do väzenia aj človeka, ktorý popiera gravitáciu? Veď ľudia, ktorí predsa len niečo po-pie-ra-jú, nemôžu ísť za takýto nezmysel do väzenia. To je, to je skrátka úplne prirodzené a normálne, pretože tu sa dostávame do podoby totalitného štátu.
Každý jeden demokraticky zmýšľajúci človek musí uznať, že štát nesmie ľuďom diktovať, čo je pravda. Bez ohľadu na to, ako zrejmá je určitá historická skutočnosť, štát nemôže prísť a povedať, takto to bolo a ty si to musíš myslieť, a keď to povie, že to bolo inak, tak za to pôjdeš do väzenia. Keď povieš, že to bolo inak, tak sa vystavíš všeobecnému opovrhnutiu, posmechu a spoločnosť ako taká ťa odsúdi na jej okraj, ale nepôjdeš si sadnúť do basy ako kriminálnik. Rozumiete? Veď vy nemôžete trestať ľudí len za to, že povedia nejakú hlúposť alebo že sú hlúpi ako takí. Lebo aj takí ľudia sú a podľa môjho názoru sedia aj v tomto pléne. No a... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni, piatok, tak máte viac emócií, rozumiem, nechajte pána Mazureka.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Ono sa to hovorí, že, hovorí sa, že trafená hus zagága, a jak poviem, že tu sedia hlúpi ľudia, tak sa hneď ozvú.
No a čo sa týka ďalej tohto návrhu zákona, týchto dvoch návrhov zákona, ja si naozaj, vskutku, kolegovia, nedokážem vysvetliť, ak by ste teraz hlasovali proti tomuto návrhu zákona, nebodaj proti nemu vystúpili a v budúcnosti vždy a za každých okolností, keď budete hovoriť o Spojených štátoch amerických, im nebudete vyčítať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Žiak!

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
... v budúcnosti im vždy nebudete vyčítať, že majú presne tento systém zavedený u seba doma.
A objavujú sa tu názory, že keď zavediete úplnú slobodu slova, tak spoločnosť ako takú môžu prevziať, ovládnuť určité totalitné alebo nedemokraticky zmýšľajúce skupiny. No toto je absolútny blud, pretože presne v tom USA vidíme, ako to funguje. Sú tam určité skupiny, ktoré prejavujú rôzne násilnícke nejaké výzvy a nejaké nezmysly prezentujú z ľavého či pravého extrémneho politického spektra, ale tieto skupiny sú tak marginálne, že zastupujú možno promile obyvateľstva a spoločnosť, keď ich vidí pochodovať niekde v meste alebo niečo si dávať na Facebook, tak si odpľuje, ukáže na nich a väčšina tej spoločnosti ich ignoruje. Alebo máte pocit, že v USA po tých stovkách rokoch slobody prevzali totalitné nejaké spoločnosti alebo totalitné politické strany moc?
Práve toto je ten samoregulačný efekt spoločnosti, o ktorom tu hovorím. Ten spočíva v tom, že ak sa niekto vymedzí voči spoločnosti, ak o sebe prehlási, že títo a títo by mali byť takí a takí a že ich nenávidia alebo niečo podobné, spoločnosť sama ho odsúdi.
A potom je tu druhý aspekt a druhý pohľad na túto vec, o ktorom možno budú presvedčení títo ľudia, že spoločnosť ako taká je hlúpa. Lebo toto mne vychádza z návrhov zákonov alebo zo zákonov, ktoré sú dnes platné. Že vy ste tí mudrci, že vy ste tí učitelia, tí morálne na výši, tí, ktorí majú pravdu, a tí, ktorí vedia presne, čomu ľudia majú veriť a čo si majú myslieť a čo si už myslieť nesmú a čo hovoriť nesmú, a že vy im poviete, toto a toto už hovoriť nebudeš, toto a toto si myslieť nebudeš, lebo je to hlúpe, lebo je to urážlivé, lebo je to nevhodné. Ale ja si toto nemyslím.
Ja si myslím, práve naopak, že väčšina národa, väčšina spoločnosti sú normálni inteligentní ľudia, aj keď mnohokrát v politike dopadnú tie voľby tak, ako si to nepredstavujeme a ľudia urobia chyby, ale nemyslím si, že poslanci Národnej rady by mali byť tí učitelia, tí nad vecou, ktorí im budú hovoriť, čo si majú myslieť alebo čo smú alebo nesmú hovoriť. Myslím si, že spoločnosť ako taká sa sama vie dobre rozhodnúť, sama vie odsúdiť to, čo je nevhodné, a sama sa vie rozhodnúť, čo jednoducho nie je z pohľadu nejakej demokracie, normálnych ľudských práv a hodnôt a morálky správne. Toto si myslím ja. Nie som ten, ktorý sa bude povrchne dívať na ľudí, nie som ten, ktorý k nim bude pristupovať z nejakého piedestálu a vysvetľovať im, ja ti určím, ja ti poviem, čo je morálne a čo je správne.
A toto ma na vás hnevá najviac. Toto ma hnevá, že vy takto k ľuďom pristupujete. Že vy im musíte do zákona zadať, o tomto ty nebudeš pochybovať, o tejto historickej udalosti nebudeš hovoriť nič iné, než čo ti zákon pripisuje. Toto je skrátka absurdné.
A potom je tu ešte jeden aspekt toho celého, čím argumentujú ľudia, prečo nemôže byť úplná sloboda slova zavedená na Slovensku, a to je ten, že keď niekto iného urazí, tak sa jeho city nejakým spôsobom môžu, môžu, môže sa to dotknúť jeho citov, môže sa rozplakať, môže byť smutný, môže sa cítiť dotknutý a tak ďalej a tak ďalej. Lenže, priatelia, kolegyne, kolegovia, toto napríklad povedal pán kandidát na generálneho prokurátora zo strany SaS, ktorá hovorí, že je za slobodu a solidaritu, ale navrhnú, ktorí hovoria, že sú liberáli, a navrhnú na generálneho prokurátora človeka, ktorý povie, že sloboda končí tam, kde sa začína nejaké urážanie citov iného človeka, že urážanie citov iných ľudí má byť trestné. Rozumiete, ja keď počúvam tlačovky Igora Matoviča, tiež sa cítim urazený a dotknutý citovo a nemyslím si, že by mal byť za to trestaný bez ohľadu na to, aké nezmysly tam povie. Veď predsa nemôžme nastavovať Trestný zákon podľa toho, kto sa cíti byť dotknutý alebo urazený prejavom niekoho, kto má primitívny názor. Ak niekto povie nezmysel, iného urazí, dehonestuje spôsobom, ktorý nie je z hľadiska spoločnosti, nejakej morálky a slušnosti prijateľný, tak to neznamená, že ho máme poslať do basy len preto, že iný sa cíti dotknutý. Je tisícpäťsto názorov, ktoré môžu iného uraziť, a je nekonečné množstvo názorov, ktoré sa môžu iných dotknúť. To teraz, keď nastúpime na tento trend a budeme takýmto spôsobom okliešťovať slobodu slova ďalej a ďalej, tak to dôjde do úplnej katastrofy, pretože tá sloboda slova úplne zmizne.
Veď príkladom toho sú presne tie návrhy zákona, ktoré tu predkladáte. Kde hovoríte, že napríklad určité osobnosti z dejín nemôžu mať postavené pamätníky. Bez ohľadu na to, aké tie osobnosti boli, ale boli nejakým spôsobom spojené s režimom, ktorý vy a vy hodnotíte tak alebo tak a tým pádom skrátka majú smolu. Že o týchto osobnostiach sa už nemôže písať v pozitívnom svetle a tým v podstate likvidujete legitímny historický výskum. Vyhodili ste rôznych historikov, spomeniem napríklad docenta Mrvu alebo pána Martina Lacka, doktorov vzdelaných, autorov množstva publikácií, a nie, namiesto toho, aby ste s nimi viedli nejakú polemiku a povedali ten a ten názor nie je správny a viedla sa nejaká historická konferencia, vy ste povedali, závery vášho historického výskumu sú už za hranicou a musíte skončiť.
A toto je presne ten problém, s ktorým sa vôbec s vami nemôžem stotožniť, pretože ja chápem slobodu slova a demokraciu úplne inak. Úplne inak. A v tomto je ten, aj ten zásadný príklad toho, že ja nemám krvavé oči ani voči Spojeným štátom americkým, že keď tu opakovane už roky rokúce kritizujem zahraničnú politiku USA, pretože tá je zodpovedná za strašne veľa zla vo svete, tak nikdy nepoviem, že a priori všetko odmietam a že som nejaký antiamerikanofil alebo niečo, antiamerikanista, neviem, ako sa to nazýva, ale práve naopak. Poviem, zoberme si to pozitívne. A sloboda slova, to je jedna z tých najkrajších hodnôt, ktoré tam reálne majú.
A ak potom ten záverečný argument vás všetkých bude spočívať v tom, že národ nie je pripravený na slobodu slova, že Slováci si nezaslúžia hovoriť, čo len chcú, a že nejakým spôsobom musíme limitovať to, čo môžu a nemôžu hovoriť, tak zase sa vraciame k tomu istému, že vy ste tí učitelia, tí nad vecou, tí, ktorí majú ten správny názor, a vy im to budete určovať.
Ale ja si myslím, že spoločnosť si toto nezaslúži a že ľudia si zaslúžia mať možnosť hovoriť úplne pravdu na rovinu. A bez ohľadu na to, ako veľmi vám príde tento škrt, lebo to je náraz, silný, radikálny škrt a posunutie sa úplne niekde inde, ale k slobode, bez ohľadu na to, ako vám to príde šokujúce, ako vám to príde nejakým spôsobom neprijateľné, lebo však už nejakú tú dobu, nejaké desaťročia žijeme v určitom systéme a v určitom procese, ja si myslím úplne na rovinu a úplne so zreteľom na pravdu a spravodlivosť, že v tomto prípade nemáme vôbec čo pokaziť a že keď sa nájdu nejakí hlupáci, keď sa nájdu nejakí nenávistní ľudia, ktorí budú hovoriť nejaké úplne šialené veci úplne na rovinu, tak na nich ukážte prstom, ukážte na nich prstom a ukážte celému národu, pozrite sa na toho hulváta, pozrite sa na toho primitíva. A je vybavené. Ale prečo naňho musíte ukázať prstom a povedať, musíš ísť do basy? Len za to, že si primitív alebo hulvát? Sú rôzni ľudia, ktorí sú primitívni alebo sa správajú hulvátsky, ale teraz ich chcete všetkých poslať do väzenia?
Čiže celá tá idea slobody slova spočíva na tom, že štát by nemal ľuďom určovať, čo si majú myslieť, a že spoločnosť ako taká je dostatočne vyspelá a rozumná na to, aby vedela odsúdiť nechutné prejavy a, samozrejme, štát ako taký by mal trestať prejavy smerujúce k vyhrážaniu, k násiliu, lebo to sú konkrétne podnety ku konaniu.
A posledný argument, ktorý vám poviem pred tým, než skončím. Ten názor nie je nejaký extrémistický, nejaký, ja neviem čo, je to úplne slobodný názor a hovorím vám tu aj názor vášho kandidáta na špeciálneho prokurátora, ktorý tu mnohokrát sedel, mnohí s ním spolupracujete, Daniela Lipšica. Čiže ak mne budete teraz nadávať do nejakých nedemokratov, tak to robíte, že nadávate priamo aj Danielovi Lipšicovi, vášmu miláčikovi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milan, som rád, že si zdôraznil pár vecí. A to, vyhrážať sa niekomu, to je neprijateľné a myslím si, že aj protizákonné. Vyzývať na násilie, to takisto je neprijateľné a myslím si, že aj protizákonné, aj keď polícia, aj my často tolerujeme to určitej skupine obyvateľstva, ktorú tu tak radi zastávame, a zdôvodňujeme to tým, že to je ich bežný prejav alebo spôsob prejavu. Ja si myslím, že nemalo by sa tolerovať ani tu a snažiť sa ich trošku prevychovať, lebo nie je možné, aby niekto zaťal do policajného skla auta sekeru a povedať, že to je ich bežný prejav. Čiže nie je možné, aby vyzývali, že poďme ho zabiť, a potom vyšetrovateľ nerieši a povie, že to je ich bežný prejav. Toto je neprijateľné pre všetkých.
Ale ja si takisto myslím, že je neprijateľné a protizákonné, ak tu niekto z nás napadne Blahu – ako Pročko vzadu – fyzicky za jeho názor. Aj to je neprijateľné. Ale ostatné veci v tom zákone by nemal mať nikto s nimi problém, páni poslanci.
Milan veľmi správne povedal, že nám dávate za príklad USA ako kolísku demokracie. Však ak toto vy vyznávate, tieto hodnoty, tak potom nemôžte mať problém podporiť tento zákon.

Ďakujem pekne. Samozrejme, demagogický argument o tom, že ak niekto ctí mnohé veci, ktoré sú súčasťou amerického videnia sveta, práva a kdečoho, musí byť ako balvanom priviazaný ku všetkému, to proste nie je pravda. Ja na rozdiel i od kolegu Lipšica, i od iných ľudí, napríklad komentátora Petra Schutza, ktorého si veľmi vážim a ktorý tiež stojí skôr na neohraničenej slobode slova, ja, naopak, aby som to povedal tak pekne záhorácky, som za slobodu slova odtál až potál.
A hrdo sa hlásim k svojmu historickému podielu na vzniku § 422d Trestného zákona, ktorý sa konkrétne týka spochybňovania zločinov nacizmu, komunizmu a iných totalitných režimov, a myslím si, že jednoducho ho máme mať. Majú ho aj iné nespochybniteľné demokracie, ktoré neuznávajú videnie slobody slova typu Ľud verzus Larry Flynt, ale i taký názor môže existovať. Pre mňa je neprijateľný a nepriechodný.
A len ako drobnú ilustráciu toho, kam by viedla sloboda slova, a to si myslím tiež, že nie je dobré, aby to tak bolo, je napríklad verejné, trebárs na mikrofóny, veta: "Marihuana je fajn, ale heroín je lepší. A poviem vám, kokaín, to je žúžo." Nič nepredávam, s ničím neobchodujem, nikoho neponúkam. Len hovorím názor. Ja si myslím, že existujú názory, ktoré sú za čiarou. Podobne ako "sedemnástka je fajn, ale s dvanástkou, to musí byť niečo!" To znamená, existujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek, tak ako si spomenul vo svojom príspevku, vo svojom úvodnom slove a v rozprave. Áno, o tomto zákone sa musíme baviť ako o zákone naozaj demokratickom, pretože iba v demokratickej krajine má každý slobodný občan, ktorý má právo voliť, ale aj občan, ktorý ešte volebné právo nemá, má právo vyjadriť svoj názor, nech je akýkoľvek. Pokiaľ týmto svojím názorom nevyzýva na násilie, nevyzýva na fyzickú likvidáciu, nevyzýva na nič, čo nesúvisí s trestným zákonníkom, mal by mať právo sa vyjadriť slobodne. Týmto naším návrhom zákona naozaj nedávame na piedestál slávy nič nelegálne, nič, čo by naozaj nemohlo byť v demokratickej spoločnosti považované za prejav úplnej slobody slova.
Spomínal si tuná kolísku demokratickej kultúry, ako sa často nazýva Spojené štáty americké. Áno, tento zákon o úplnej slobode slova je v Spojených štátoch amerických vyprecizovaný do naozaj úplných detailov. Nájdete tam názory také, nájdete tam názory onaké, ale nedá sa povedať, aby v tejto krajine, ktorá je od nás kultúrne aj spoločensky na hony vzdialená, bola porušovaná sloboda slova tak, ako sa to deje napríklad na Slovensku. Na Slovensku boli za svoj osobný názor – či už na historickú udalosť, alebo na udalosť, ktorá sa stala v nedávnych časoch – ľudia perzekvovaní, ľudia odsúdení. A to je z môjho názoru neprijateľné a tento neprimeraný skutkový stav musíme zmeniť. Čiže majme na zreteli iba to, sloboda slova patrí slobodným občanom.