23. schôdza

Začnem od konca. Pán poslanec Suja, ste ma naozaj pobavili. (Povedané so smiechom.) Ja som v živote nezastávala obchodné reťazce. Neviem, odkiaľ máte túto informáciu, ale dobre, však teda sa môžme na tom aj pobaviť.
V každom prípade by som chcela povedať, že, pán poslanec Mizík, ja som povedala, možno by to nevadilo, ak by sa správali korektne, ale korektne sa obchodné reťazce nesprávajú. Pokiaľ ide o pripomienku, čo sa týka tých podmienok pre obchodné reťazce, jednoznačne a od začiatku zastávam názor, že každá jedna vláda, a teda už v roku 1994, keď Slovensko nebolo členským štátom Európskej únie, mali sme jedinečnú príležitosť vytvoriť a prijať jasné pravidlá pre vstup obchodných reťazcov. Nestalo sa to. A je mi jedno, ako zafarbená bola vláda. Jednoznačne prevládli individuálne záujmy nad celospoločenskými.
A obchodné reťazce nezničili výrobcov, boli jedným z článkov, resp. jednou súčasťou, ktorej pomohli pri likvidácii slovenských výrobcov. A dobre všetci vieme, že sme sa museli pripravovať na podmienky, tvrdé hygienické podmienky pre vstup do Európskej únie. Potom to boli kontrolné orgány, ktoré vstupom do Európskej únie výrazne robili nadprácu, a teda pomáhali likvidovať slovenských potravinárov v rámci týchto hygienických požiadaviek.
A potom to boli, samozrejme, aj vlády, tak ako som už spomenula, keby peniaze z Bruselu rozdeľovali transparentne, efektívne a spravodlivo, tak slovenské potravinárstvo by bolo naozaj ďaleko, ďaleko vpredu a nemuseli by sme riešiť problémy s obchodnými reťazcami.
Pokiaľ ide o otázku pána Karahutu, je to na politických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, ale ja by som dal prednosť pánom poslancom, lebo chcem ísť do rozpravy, aby sme si to tu rozdiskutovali, aby to nebolo odtrhnuté....(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Samozrejme, pán minister.

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, poslanci, poslankyne, pán minister, Európska únia nám prikáže a my zmeníme zákon, ako nám prikáže.
Ja si myslím, že toto nie je správne, lebo ak toto spravíme, tak zničíme konkurenciu všetkým našim prvovýrobcom. Tak vlastne zníšime, zníšime konkurenciu všetkým zahraničným dodávateľom potravín do obchodných reťazcov, lebo prvovýrobcovia, keď budú musieť predávať pod nákupné alebo pod výrobné náklady, tak automaticky sa dostanú do krachu. To sa nedá, lebo nemajú to z čoho dotovať, aby prežili alebo dlhodobo dokázali znášať takéto následky, takže týmto prijatím tohto zákona vlastne my zlikvidujeme konkurenciu zahraničným dodávateľom potravín na Slovensko, a to, čo kritizujeme, ten počet kamiónov, ktorý chodí na Slovensko, ešte stúpne.
Vy sami ste mali v programovom vyhlásení vlády záväzok, že zvýšime čo najväčšiu potravinovú sebestačnosť Slovenska. To je vaše vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády. Ale týmto zákonom dosiahneme presný opak, znížime ho. Tak ak máme trošku sedliackeho rozumu, tak nemôžme tento zákon prijať, lebo pôjdeme sami proti sebe, pôjdete vy sami proti vášmu programovému vyhláseniu vlády. Alebo to bude len to, čo som ja hovoril na začiatku, že programové vyhlásenie vlády je len zdrap papiera, ktorý je dobrý tak... nechcem sa tu vulgárne vyjadrovať. Sami veľmi dobre vieme, ako nadnárodné obchodné reťazce vydierali dodávateľov a týchto prvovýrobcov, sami s tým máte skúsenosť, a proste nemali šancu sa brániť. Stláčanie výkupných cien. Platením za to, že boli dobre umiestnené v regáloch alebo v nejakej dobrej časti supermarketu.
My by sme sa mali venovať takému zákonu, ktorým by sme prijali opatrenia, aby sme tomuto zabránili, aby nedochádzalo k vydieraniu týchto dodávateľov, aby nemuseli platiť za to, že kde budú umiestnení, aby bol fér pre všetkých. Prísť s nejakým takýmto návrhom, a nie s návrhom, kde im vrazíme nôž do chrbta. Tieto praktiky môžem smelo nazvať mafiánske, tie nám nevadia. Ale vadí nám v tomto zákone, keď ho takto prijmeme, že dodávatelia nemôžu predávať pod cenu, a teraz to umožníme, takže podporujeme mafiánske praktiky obchodných reťazcov, a tým pádom vlastne aj tí, čo to podporia, stávame sa mafiánmi, lebo pomáhame vydierať našich vlastných ľudí, dodávateľov, a to sú väčšinou z vidieka. A takisto v programovom vyhlásení bolo, že chceme podporu vidieka, ale týmto nedosiahneme. Dosiahneme presný opak, vyľudnenie vidieka a ľudia budú utekať do fabrík alebo do montážnych hál, z ktorých my nemáme žiadny prínos, preto ak máme troška zdravého sedliackeho návrhu alebo rozumu, nie návrhu, pardon, tak nemôžme, vážení kolegovia, tento zákon podporiť v takejto forme, ako nám ho predniesli.
Poprosím aj pána ministra, že by stiahol tento kontroverzný bod a nebolo to tom zákone.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Suja, naozaj si poznamenal iba to, čo zastávam vo svojom, vo svojom vnútri aj ja.
Slovensko vždy malo charakter a vždy malo ráz poľnohospodárskej krajiny a táto poľnohospodárska krajina je momentálne extrémne nevyužitá. Vyhovárať sa na príkazy, nariadenia Európskej komisie alebo nejakých európskych smerníc, kde nám ako Slovenskej republike v prípade ich nedodržania hrozia nejaké sankcie, nejaké pokuty, tak ako tuná bolo v pléne, myslím, že to povedala kolegyňa Vaľová, áno, ja by som radšej tú pokutu alebo nejakú sankciu ako likvidáciu slovenského prvovýrobcu potravín, kvalitných potravín, lebo potraviny, ktoré produkujú naši slovenskí prvovýrobcovia, majú tak vysoké hodnoty a tak vysoko sú kvalitné, že potraviny, ktoré nám tu chodia zo západnej Európy, sa im nemôžu rovnať, ani keby sme ich skúmali a porovnávali neviem akými meraniami.
Poviem zase jednoduchý príklad. Chceme, aby boli naše farmy alebo naši prvovýrobcovia dotovaní minimálne tak, ako je to na západe Európy. Obyčajná farma na produkciu husacieho mäsa v južnom Francúzsku, kde vlastníkom je manželský pár, farma má do 2-tisíc kusov, do 2-tisíckŕdľový kus, kŕdľov, teda kŕdeľ husí a dostáva na to nejakých 75-tisíc euro ročne. Slovenský prvovýrobca husaciny, ktorý má kŕdeľ okolo 3-tisíc, dostane na to tiež podobnú sumu, ale na tej farme alebo na tom drobnom družstve zamestnáva okolo 40 ľudí, tak v tom je rozdiel.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Edo, ďakujem za tvoju podporu a chcel by som ešte dodať, vážení kolegovia z koalície alebo pani poslankyňa, hovorili ste, že vyvážať potraviny pod cenu je trestuhodné. Áno, súhlasím s vami, to je veľká pravda. Ale aj vykupovať ich pod cenu je trestuhodné a presne tento zákon umožňuje vykupovať pod cenu. To znamená trestuhodné.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon o neprimeraných obchodných podmienkach nie je zákon vytrhnutý z kontextu, ktorý rieši iba nejakú jednu pomyselnú oblasť, ako keď si v geometrii nakreslíme nejaký, nejaký tvar, geometrický tvar a ideme ho vnútri riešiť. Tento sa dotýka takmer všetkých oblastí, ktoré priamo vplývajú na podnikanie v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Áno, my sme sa zaviazali k zvýšenej potravinovej sebestačnosti a ja si vážim dohody nielen úst... nielen písomné, ale aj ústne a plus, keď som niečo podpísal, som pravák (rečník zdvihol pravú ruku), čiže touto rukou toto programové vyhlásenie vlády ako člen koalície, tak ja urobím všetko preto, aby sa toto vyhlásenie splnilo.
Na druhej strane musíme začať viac používať aj zdravý sedliacky rozum, a tak ako sme sa bavili viackrát na, na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, keď sme hlasovali, keď som hovoril, že nemáme koaličné a opozičné rohlíky, máme iba jeden rohlík. Na tom rohlíku nie je napísané koalícia a opozícia. Ani hlad nie je koaličný a opozičný. Je iba, je iba jeden a to je hlad.
Paradoxne, možno budete prekvapený, ale ja som za to, aby sa tento zákon prejednával. Nesúhlasím s niektorými ustanoveniami a budem robiť všetko preto, aby sa prijali pozmeňovacie návrhy. Všetko pre to urobím, to je jeden z tých mojich zásad. Ja som potravinár od 15 rokov, mám strednú priemyselnú školu potravinársku, mám vysokú školu veterinársku, odbor hygiena a spracovanie potravín, a mám trošku tak možno iný vzťah ako technicky orientovaní ľudia, avšak musíme ten zákon upraviť.
Ak chceme, ak chceme takto prijať zákon, ako sme ho prijali, resp. ak ho chceme zrušiť, ako sme ho zrušili, no musíme si uvedomiť, že ten zákon sa dotýka nielen producentov potravín, zákon nemá upravovať iba nadvládu reťazcov. Zákon upravuje aj z... alebo mal by zrovnoprávniť postavenie všetkých systémov v potravinovom reťazci, čiže dotýka sa priamo aj výrobcov. Nesmieme dovoliť, aby bol veľký a malý obchod, aby bol veľký a malý producent, aby veľký dominoval nad malým a naopak. Malo by to byť o férovej obchodnej súťaži. A ten, ktorý má rozhodovať o tom, čo sa bude predávať, má byť spotrebiteľ. Lenže ak chceme, aby ten spotrebiteľ mal to právo, tak ten výrobok musíme mať na pulte a presne toho sa dotýka celý tento zákon.
Moje, ja rozdeľujem tie, tento, tú novelu zákona do dvoch častí. Sú tie, ktoré ktoré potrebujeme upraviť, sú nezmyselné a sú pre mňa jednoducho červeným súknom, ktoré nemôžem vnútorne akceptovať. To, čo nemôžem akceptovať, a poviem to úplne otvorene, s viacerými som sa bavil, je predaj pod nákupné ceny. Neviem to akceptovať, proste nedáva mi to logiku. No logiku mi to dáva, ale nedáva mi to zmysel. Len pre... a hlavne preto, lebo som podpísal sa pri vzniku tejto koalície a súhlasil som s programovým vyhlásením vlády a v tejto miestnosti som zaňho zahlasoval.
Súčasne si musíme uvedomiť, že predaj pod cenu nie je len otázka etická. Je to otázka nekalej praktiky z hľadiska likvidácie konkurencie, či už u výrobcov, alebo aj u obchodníkov, pretože dnes k vzhľadom chudobe alebo možno je to tvrdé slovo, ale k zlému ekonomickému postaveniu vysoké, vysokej časti, veľkej časti obyvateľstva je rozhodujúcim kritériom pre výber obchodu chlieb, mlieko, maslo a rohlíky. Pritom keď si zrátame, koľko nám tvoria z celkového budžetu, ktoré dáme na potraviny, možno tvoria pár eur do mesiaca alebo pár percent a, bohužiaľ, ten rohlík, to maslo, to mlieko rozhoduje o tom a navádza toho spotrebiteľa, do ktorého obchodného systému alebo do ktorého obchodu má vstúpiť, preto predaj pod cenu je pre mňa jednoznačne nekalá obchodná praktika.
Budem otvorený, rokoval som o tom nie raz aj s obchodnými reťazcami. Nie je to pre nich nejaká, nejaká taká požiadavka, resp. boli by ste prekvapení, ale obchodné systémy ani nemali túto, ak nemali požiadavku, aby toto bolo vypustené z toho zákona o nekalých praktikách. To nebola aktivita obchodných systémov, oni s tým problém nemajú. Súčasne si musíme uvedomiť, že predaj pod cenu neznamená hľadiská etické alebo obchodné, ale je to aj DPH. Keď kúpim za euro, tak mám 20 % DPH. Čiže to je 20 centov. Keď predám za 50 centov, mám 10 centov. To znamená, že ja namiesto toho, aby som štátu zaplatil daň z pridanej hodnoty, tak ja si od štátu vypýtam vratku, čo je ďalšie nemorálne a neetické.
Po ďalšie. Ak chceme tento zákon prijať v tomto znení, to znamená nechať cenu pod cenu, tak poprosím pani Kolíkovú, aby zmenila Obchodný zákonník, kde sa jasne píše, že podnikanie je s cieľom dosiahnutia zisku. Nie s cieľom vyrábania straty. Tak musíme zmeniť Obchodný zákonník. To znamená, že to má strašne veľa náväzností aj na inú legislatívu.
Čiže to je moje stanovisko k tomu, čo sa týka predaja pod cenu. Ozaj zlikvidujeme malú konkurenciu. Nehovorím, že to je vedome. Je to stále o ľuďoch. Ja si pamätám roky, ako spomínala kolegyňa Halgašová, keď sa zakladali reťazce. Tam bola najväčšia chyba, že sme ich pustili absolútne nekontrolovane na ce... na celý, na celý trh, ale môže sa stať a to môže, musíme brať do úvahy, pretože keď si kupujete auto, tiež ho nepoisťujete, nepoisťujete kvôli tomu, že idem ho rozbiť. Ale čo, keď náhodou rozbijem? Potom nepoisťujme autá, nepoisťujme domy, keď chceme predchádzať rizikám – aj to je naša ústavná zodpovednosť –, tak toto riziko je tu veľké. Druhá vec je, čo považujem za, za, za - a súhlasím s tým, aby bolo odstránené v tomto legislatívnom prostredí - je nákup pod cenu. Totiž prečo, prečo... V čom je problém? Ak chceme schváliť, ak chceme zaviesť späť nákup pod cenu, tak potom musíme upraviť kopu ďalších legislatívnych opatrení, pretože dnes obchodník nemá právo získať informáciu, čo je oprávnená, oprávnený náklad. On nemá právo. On nemá tú možnosť. Dokonca, keď sa bude pýtať, tak môže byť ešte aj trestne stíhaný. Opravme, dajme tú možnosť obchodníkovi sa pýtať a ja si myslím, že obchodník to bude rešpektovať. Čiže tu je ten, tu je tá disproporcia, tu je ten boj s povinnosťou, čiže nekupuj pod cenu a na druhej strane nemožnosťou získať informáciu, čo je oprávnený náklad. A ja som robil pol života vo výrobe a bol som pri cenotvorbách a viete dobre, že cenotvorba je, okrem priamych nákladov sú fixné náklady a to je tá hra s číslami. Ja keď si nastavím pri rohlíkoch pšenicu, dnes je povedzme 220 eur, alebo dám si 150 eur, tak to je podstatný rozdiel, že koľko mám oprávnené náklady, takže to je otázka, ktorú treba veľmi citlivo, citlivo prerokovať, a podľa mňa, podľa mňa, z môjho pohľadu, hovorím úprimne, je neopodstatnená, pretože ne... Dokonca keby sa stalo to, že ten obchodník kúpi od toho dodávateľa pod cenu, že sa dohodnú, tak ten dodávateľ ho napadne a on má problém, takže opravme potom možnosť, dajme možnosť obchodníkovi získať informáciu o cene.
Ďalšia vec je, ďalšia vec, s ktorou mám problém, je otázka poskytnutia zliav. Všetci, ktorí sme v živote niekedy obchodovali, tak sme obchodovali s jednoduchým pravidlom, keď mi predáš jeden kus, kúpim ho za 10, keď mi predáš 100 bude za 9, keď bude 1 000, bude za 5. Túto možnosť im nedávame, tým pádom my bezprostredne nedáme možnosť výrobcom a hlavne malým výrobcom uplatniť si rozloženie tých fixných nákladov na väčšiu časť produkcie a tým, tým pádom zvyšovať výrobu a dosiahnuť kladný pozitívny hospodársky výsledok cestou zvýšeného predaja. Čiže toto, toto, ja, ja s tým mám problém.
Ďalšia vec, ďalšia vec a toto je priamo útok na malých, to je útok na malých a to sú logistické služby. Sám som spolupracoval s niekoľkými obchodnými systémami, boli to tvrdé podmienky, ozaj je to veľmi nepríjemné a dokonca z jedného sme museli vystúpiť, pretože to bola totálna likvidácia. Ale na druhej strane, obchodný systém, ktorý nemá centrálny sklad, tak, tak jednoducho, jednoducho vám poviem, zavezte mi to na miesto. A bez možnosti logistického, poskytnutia logistických služieb nemáte šancu to zaviesť a tým pádom malý výrobca bude navždy malý, lokálny bude navždy lokálny, aj keď má dobré výrobky, nedostane sa na celé územia Slovenska.
A zásadná vec, mám iba 50 sekúnd, s ktorou treba niečo robiť, je úhrada za dodaný tovar. Totiž nesúhlasím s tým, ako sa vyjadril pri jedom rokovaní, kde sme boli spolu s pánom ministrom, jeden pán riaditeľ z ministerstva, kedy povedal, že môžu obchodníci platiť na dodacie listy. No nemôžu. Čiže keď má platiť obchodník za niečo, tak buďme féroví, musí mať k tomu faktúru. Takže nastavme pravidlá férovo, takisto ako 50 % slovenských výrobkov v letákoch, však, veď to bola, to bola doslova hanba, keď sa objavili tie maličké, maličké obrázky, a moja mama si brala lupu ku tomu, aby vedela, o čo sa jedná, čiže nastavme ich férovo. Ale buďme féroví aj voči obchodníkom, aj voči výrobcom, aj voči dodávateľom, aby sme ozaj tú potravinovú sebestačnosť zvýšili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Karahuta, hovorili ste mi úplne z duše a je vidieť, že ste naozaj srdcom nielen obchodník, ale aj hospodár, čiže právom ste asi na čele výro... výboru, ktorý, ktorý zastávate. Čiže naozaj veľká vďaka za váš príspevok a veľká vďaka za názory, ktoré tuná idete obhajovať a voči ktorým ste sa veľmi tvrdo vyjadril.
Naozaj s vami musím súhlasiť, že týmto schválením zákona by sme otvorili dvere likvidácii posledných malých obchodných prevádzok, zlikvidovali by sme drobných predajcov regionálnych potravín, malých nezávislých predajní potravín, ktoré ešte tuná na Slovensku máme, večierok, bistier, podnikových predajní chleba pečiva, mäsiarstiev a mnohých iných. Obchodné reťazce totiž disponujú takou ekonomickou silou, že využitím predaja potravín pod nákupné ceny, ktoré sú naozaj podhodnotené, teda zámerne nereálne nízkymi cenami, by ľahko zlikvidovali akéhokoľvek menšieho predajcu v akomkoľvek regióne. Následne by sme sa ako obyvatelia týchto regiónov, medzi ktorých patria aj severovýchod Slovenska, naozaj stali úplne závislí od ich cenovej politiky a ich zvyšovaním cien, keďže by v regiónoch naozaj zlikvidovali aj to posledné konkurencieschopné prostredie. A ja si naozaj dovolím tvrdiť, že len klasický slovenský prvovýrobca dokáže zabezpečiť tak kvalitnú potravinu, ktorú nám žiaden obchodný reťazec nevie dať, a ja za seba môžeme povedať, že tak, ako je predložený tento návrh zákona, nemôžem ho podporiť, a ako povedal pán Karahuta, skúsme hľadať kompromisy, skúsme hľadať pozmeňujúce návrhy zákonov a verím, že pán minister sa k tomu adekvátne vyjadrí, a určite nájdeme kompromis, ktorý bude na prospech prvovýrobcom, bude na prospech občanov Slovenskej republiky a celému Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi Karahutovi za tento príspevok. Vidno, že sa vyznáš vo veci a asi všetci súhlasíme s tým, že musíme chrániť našich producentov a výrobcov a zrejme tu vyvstáva otázka podľa toho, ako som pozeral aj tú dôvodovú správu a sledujem diskusiu, že čo je vlastne potrebné transponovať z tej európskej smernice, keď my môžeme mať prísnejšie vlastne naše vlastné pravidlá podľa toho, čo je tam uvedené. A teda vlastne mali by sme chrániť všetkých našich výrobcov aj tých primárnych producentov, teda celý ten potravinový reťazec.
Nevyznám sa, ale viem, že sú nejaké otázky aj ohľadne toho, za čo nakupujú tí výrobcovia od poľnohospodárov, čiže celý ten komplex, a myslím, že je dôležité, aby sme dôkladne zvážili, čo, čo z tohto, ktoré, čo z tých návrhov alebo proste čo z toho, čo tá smernica uvádza, je skutočne, skutočne nevyhnutné prijať a možnože zvážiť, že či napriek všetkému netrvať na tom, aby sme chránili našich producentov a výrobcov.
Ďakujem.

Jaro, ďakujem ti za tvoje odborné vystúpenie aj za podporu výrobcov. Sám si povedal, že ti vadia viaceré body v tomto zákone. Aj nám.
Ja si myslím, že bolo by namieste stiahnuť tento zákon alebo návrh zákona, prepracovať ho, zahrnúť aj tvoje pripomienky, aj ďalšie, ktoré si povedal, ktoré z toho vyplývajú, a takto pomôcť domácim producentom. Ak by sme to neurobili, tak dosiahneme presný opak.
A vidíte, vážení kolegovia, že aj koaliční poslanci, ktorí majú zdravý sedliacky rozum a chcú podporovať domácu produkciu, majú taký istý návrh, ako majú poslanci v opozícii, tak si myslím, že keď je takáto vzácna zhoda, že by sme mali podporiť návrh môjho niektorého predrečníka, sa mi zdá, že aj Riša Takáča, vtedy to hovoril, aby sme tento zákon stiahli a dopracovali to, a nič tým nepokazíme, ale ak ho prijmeme, tak môžme veľa pokaziť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, pán Karahuta, musím konštatovať, že váš príspevok perfektne odrazil to, že ste odborník, že ste celé roky pracovali v tomto odbore, a urobil vyčerpávajúcu analýzu nielen stavu, ale hlavne teda návrhu tohoto zákona, poukázali ste na jeho nedostatky. Ja by som si do... hovorím, je, bolo to vyčerpávajúce, ale dovolila by som si len jednu malú poznámku ako človek, ktorý 20 rokov pôsobil v oblasti ochrany spotrebiteľa, ste správne podotkli, že vlastne na konci toho reťazca výrobca - dodávateľ - obchodník je spotrebiteľ. A ten by vlastne u toho obchodníka mal byť rozhodujúci.
Takže len malú, malý taký dodatok alebo malú poznámku, že bolo by potrebné ešte, aby tento spotrebiteľ bol informovaný, lebo je veľmi rozhodujúci informovaný spotrebiteľ, pretože keď on vidí tú cenu toho rožka , tak mal by ešte mať informáciu, aká je jeho kvalita, že možno, keby zistil, že ten rožok, ktorý je oveľa lacnejší ako ten iný, zároveň nemá tie kvality, áno, a je to nejaká náhražka. Zoberme si napríklad tie párky, kde už pomaly je 10-20 % mäsa, áno, takže možnože by spotrebiteľ si kúpil radšej párky, kde je 90 % mäsa, a radšej by si priplatil, lebo ide aj o jeho zdravie, takže toto len taká malá poznámka.
A ešte by som veľmi pozitívne kvitovala tú skutočnosť, že ste na začiatok povedali, že treba odložiť politické tričká, lebo tu ide o nás, o naše potraviny, a je absolútne irelevantné, z ktorej politickej strany sme, lebo malo by nám všetkým ísť o spot... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)